Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. október 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 3Sfk/40/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200250
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:5022200250.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny

Benczovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudcu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a zo sudkyne JUDr.
Zuzany Šabovej, PhD., vo veci žalobcu (sťažovateľa): NEMCO s.r.o., IČO: 47 367 733, so sídlom
Sasinkova 1481/21, 908 01 Kúty, právne zastúpeného: TAX LAW, s. r. o., IČO: 53 160 657, so
sídlom Břeclavská 3, 901 01 Malacky, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č.
100308825/2022 a č. 100308998/2022 obe z 15. februára 2022, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti
rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. ZA-30S/103/2022-226 z 18. apríla 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.
II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Žilina, pobočka Martin (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu
zameranú na daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie október 2016 a november
2016, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 100115022/2021 z 25. januára 2021 (ďalej len „Protokol“).
Následne správca dane rozhodnutiami č. 101558105/2021 a č. 101558321/2021 obe z 24. augusta 2021
(ďalej len „prvostupňové rozhodnutia“) určil žalobcovi rozdiel dane spolu v sume 10 000,00 eur na DPH

za zdaňovacie obdobie október 2016 a november 2016.
2. Správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočítane dane z dvoch faktúr od dodávateľa SARCO
s.r.o. za dodanie reklamných služieb v súvislosti s propagáciou podujatia „Muzikál ANGELIKA“ z dôvodu,
že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že (i) deklarovaný dodávateľ SARCO s.r.o. dodal
služby uvedené na faktúrach a že (ii) prijaté zdaniteľné plnenie súviselo s hospodárskou činnosťou
žalobcu a bolo použité v rámci jeho podnikateľskej činnosti.
3. Správca dane dospel k predmetnému záveru na základe ďalej uvedených zistení. Žalobca uzatvoril so

spoločnosťou SARCO s.r.o. zmluvu o reklame, na základe ktorej mal vykonávateľ spoločnosť SARCO
s.r.o. komplexne zabezpečiť reklamnú službu objednávateľovi, t. j. žalobcovi, v súvislosti s propagáciou
podujatia „Muzikál ANGELIKA“ formou prezentácie obchodného mena a loga žalobcu v televíziách, v
novinách a časopisoch, na Facebooku, na plagátoch a na obrazovkách See&Go v autobusoch MHD.
Cena za komplexné zabezpečenie reklamných služieb bola dohodnutá vo výške 50 000 eur bez DPH,
pričom vykonávateľ bol oprávnený fakturovať objednávateľovi v mesiaci október 2016 sumu 25 000,00
eur bez DPH a v mesiaci november 2016 rovnako sumu 25 000,00 bez DPH.

4. Správca dane vypočul konateľa žalobcu p. Michala Nemčoviča, ktorý uviedol, že hlavnou činnosťou
žalobcu bola sprostredkovateľská činnosť v oblasti služieb, konkrétne poradenstvo v prípade náterových
hmôt v automobilovom priemysle. Žalobca mal uzatvorenú zmluvu s nemeckou spoločnosťou (pobočkou
spoločnosti Axalta Coating Systems), ktorá dodáva farby pre automobilový priemysel. K spornýmobchodom uviedol, že za spoločnosť SARCO s.r.o. konal s jej konateľom p. Gracom, podmienky dohodli
pred podpisom zmluvy a s p. Gracom sa poznajú z golfu. K spôsobu dodania reklamnej kampane p.
Michal Nemčovič predložil Hodnotiacu správu. Propagované malo byť obchodné meno a logo, ktoré

malo tvar auta, obsahovalo názov NEMCO a informáciu „technical support.“ V doplňujúcom vyjadrení
žalobca uviedol, že účelom reklamy nebolo len získať nových zákazníkov, ale aj pôsobiť voči existujúcim.
5. Správca dane prezretím Hodnotiacej správy muzikálu ANGELIKA 2016 zistil, že ide o súbor
fotodokumentácie o reklame a propagácii podujatia muzikál Angelika, ktorý sa mal konať 23. novembra
2016 na Zimnom štadióne Ondreja Nepelu v Bratislave nasledovným spôsobom:

· na LED obrazovkách spoločnosti medias media s.r.o. (objednávateľ JK Media, časové obdobie 10-14
dní, mesiac odvysielania nie je uvedený),
· na obrazovkách a wifi See&Go v autobusoch MHD (objednávateľ neznámy, časové obdobie nie je z
fotografií zrejmé),
· v denníkoch a týždenníkoch (objednávateľ neuvedený, časové obdobie júl 2016 - november 2016).
V spodnej časti týchto reklamných materiálov boli umiestnené obchodné mená, resp. logá generálnych

partnerov, hlavných reklamných partnerov a reklamných partnerov, medzi ktorými bolo zverejnené aj
logo žalobcu. Súčasťou Hodnotiacej správy muzikálu ANGELIKA sú aj tabuľky deklarujúce odvysielanie
30 sekundových reklamných spotov propragujúcich muzikál ANGELIKA:
· v televízii TA3 (pre klienta JK Media s.r.o.) v októbri a novembri 2016,
· v televízii TV Bratislava (pre partnera KALYPSO agency SK) v novembri 2016,

· v televízii TV CE (objednávateľ/partner neuvedený) v novembri 2016.
Na žiadnej zo snímok nebol zverejnený ako objednávateľ, zadávateľ klient alebo realizátor plnenia
faktúrou deklarovaný dodávateľ SARCO, s.r.o. Prezretím a vypočutím DVD záznamu, ktorý bol prílohou
Hodnotiacej správy muzikálu ANGELIKA zamestnanci správcu dane zistili, že obsahuje odvysielané
reklamné spoty o predstavení muzikálu ANGELIKA, ktorý sa mal konať 23. novembra 2016 na

Zimnom štadióne Ondreja Nepelu v Bratislave. Moderátor v reklamnom spote uviedol: „Podujatie
podporili reklamní partneri, mediálni partneri a generálni partneri.“ V audiovizuálnom zázname nebolo
spomenuté meno žiadneho z reklamných partnerov (ani žalobcu), len mená generálnych partnerov.
Preto správcovi dane vznikli nejasnosti a pochybnosti o pravdivosti údajov uvedených na faktúre
vystavenej deklarovaným dodávateľom SARCO s.r.o.

6. Správca dane tak vyzval konateľa žalobcu, aby preukázal, že služby deklarované faktúrou boli
poskytnuté deklarovaným dodávateľom SARCO s.r.o. a že žalobca, ako objednávateľ, bol v súvislosti s
propagáciou a reklamou predmetného podujatia propagovaný nielen zverejnením „malého“ loga medzi
inými reklamnými partnermi tohto podujatia, ale takou formou, že sa verejnosť mohla dozvedieť o
činnosti, resp. službách, ktoré žalobca dodáva. Konateľ žalobcu p. Michal Nemčovič sa síce vyjadril,

že dôkazy o tom, že mu bol poskytnutý priestor na propagáciu a reklamu jeho obchodného mena, jeho
činnosti (poskytované služby), predloží do 31. augusta 2020, neurobil však tak.
7. Správca dane si tak zaobstaral dôkazy aj vlastnou činnosťou. Vypočul konateľa spoločnosti SARCO
s.r.o. p. Romana Graca, ktorý mal v zmysle zmluvy o reklame konať za deklarovaného dodávateľa
SARCO s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období. P. Roman Graca k realizácii reklamných služieb

pre žalobcu uviedol, že konanie muzikálu organizačne zabezpečovala spoločnosť SILVI PRODUCTION
s.r.o., vzájomnú spoluprácu dohodol s jej konateľkou p. Silviou Nemčovičovou. Spolupráca fungovala
tak, že spoločnosť SARCO s.r.o. kúpilo od spoločnosti SILVI PRODUCTION s.r.o. nevýhradný reklamný
priestor za cenu, ktorá sa odvíjala z dohody uzatvorenej medzi SILVI PRODUCTION s.r.o. a SARCO
s.r.o. Realizáciou všetkých činností vyplývajúcich z tejto zmluvy si následne spoločnosť SARCO s.r.o.

rozdeľovala so spoločnosťou Azaria service s.r.o. Súčasťou dohody so SILVI PRODUCTION s.r.o. bolo,
že táto spoločnosť zabezpečí propagáciu zverejnením log reklamných partnerov v médiách, printoch,
bilboardoch rádiách a obrazovkách. Na otázku či bol žalobca ako reklamný partner prezentovaný
a propagovaný v súvislosti s uvedením muzikálu len zverejnením jeho loga v materiáloch, spotoch,
inzerátoch, atď., p. Roman Graca odpovedal, že každý reklamný partner obdržal pozvánku do VIP zóny,

do ktorej si mohol pozvať svojich obchodných partnerov. Každý reklamný partner mohol túto možnosť
využiť na svoju propagáciu, či to však bolo aj v prípade žalobcu, povedať nevedel. Spoločnosť SARCO
s.r.o. zamestnancov nemala, účtovníctvo viedol sám p. Roman Graca, ktorý ho pri predaji spoločnosti
odovzdal novému majiteľovi (občanovi Kolumbijskej republiky).
8. Správca dane vyhodnotením dôkazov dospel k záveru, že reklamovaným produktom bolo podujatie

muzikál ANGELIKA (nie obchodné meno a logo žalobcu), ktorého propagáciu neuskutočnil ani
nezabezpečil deklarovaný dodávateľ SARCO s.r.o. Správca dane vychádzal z toho, že žalobca
nepredložil žiadny dôkaz, že predmetom faktúr vyhotovených deklarovaným dodávateľom SARCO
s.r.o., bola reklama a propagácia žalobcu ako reklamného partnera, jeho obchodného mena,resp. jeho dodávaných služieb, s cieľom uplatniť tieto produkty na trhu. Jediný predložený dôkaz
žalobcom - Hodnotiaca správa muzikálu ANGELIKA s fotodokumentáciou, tabuľkami odvysielaných
reklamných spotov a záznamom na DVD preukázala uskutočnenie reklamy a propagácie predmetného

muzikálu, nie však žalobcu. Logo žalobcu bolo zverejnené len medzi reklamnými partnermi, ktorí
podujatie spolu s inými partnermi podujatia podporili. Vo fotodokumentácii nie je žiadna informácia
o činnosti deklarovaného dodávateľa SARCO s.r.o. a ani Azaria service s.r.o. Činnosť spoločnosti
SILVI PRODUCTION s.r.o. je v hodnotiacej správe v zdaňovacom období október 2016 preukázaná
zverejnením oznamov/príspevkov propagujúcich predmetný muzikál na facebookovej stránke Silvi

Production a na facebookovej stránke muzikálu DRACULA, autorkou príspevku bola p. Silvia
Nemčovičová. Dôkazy tak nepreukázali, že reklamné služby zrealizoval a zabezpečil deklarovaný
dodávateľ SARCO s.r.o. uvedený na faktúrach vystavených žalobcom. P. Roman Graca síce uviedol,
že realizáciu mal zabezpečiť konateľ spoločnosti Azaria service s.r.o. p. Ján Novotný, uvedené však
z Hodnotiacej správy muzikálu nevyplýva ani to nepreukazujú žiadne iné dôkazy. Podľa správcu dane
nebolo preukázané, kto a aké reklamné priestory spoločnosti SARCO s.r.o. poskytol (konkrétny druh

reklamy, mediálny priestor, poskytovateľ) a ani ako boli použité pre reklamu a propagáciu žalobcu.
Nebolo teda preukázané, že deklarovaný dodávateľ SARCO s.r.o použil nevýhradný reklamný priestor
zakúpený od spoločnosti SILVI PRODUCTION s.r.o. pre propagáciu žalobcu.
9. Správca dane mal rovnako tak za to, že dokazovaním nebolo preukázané, že žalobca prijaté
zdaniteľné plnenie použil na vlastné zdaniteľné plnenia. Zverejnenie „malého loga“ medzi reklamnými

partnermi podujatia muzikál ANGELIKA nie je samo o sebe dôkazom o použití sumy, ktorú žalobca
vynaložil na jeho zverejnenie a na jeho vlastné zdaniteľné plnenia (zdaniteľné plnenia dodané žalobcom
ako daňovým subjektom). Podnikateľskou činnosťou žalobcu bola v roku 2016 sprostredkovateľská
činnosťvoblastislužieb,konkrétneporadenstvovprípravenáterovýchhmôtvautomobilovompriemysle.
Podľa dokladov predložených žalobcom činnosť za spoločnosť vykonávali hlavne živnostníci priamo

v automobilkách na základe zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a nemeckou pobočkou spoločnosti
Axalta Coating Systems, ktorá dodáva náterové hmoty pre automobilový priemysel. Úlohou žalobcu bolo
zabezpečiť požadovanú kvalitu farieb a ochranných lakov nanášaných na automobily priamo u výrobcov
jednotlivých automobilov. Žalobca v zmysle zmluvy dodával svoje služby výhradne zákazníkom/
odberateľomAxaltaCoatingSystems.Činnosť,ktorúvykonával,fakturovalvýhradneodberateľoviAxalta

Coating Systems Germany GmBH, resp. Axalta Coating Systems Austria GmBH. Žalobca nemohol
rozhodovať o tom, u akého výrobcu automobilov, na akých typoch motorových vozidiel, aký druh farieb a
lakov sa použije. Zmluva a doklady predložené žalobcom preukázali, že žalobca nerozhodoval o mieste,
čase a spôsobe dodania zdaniteľných plnení a ani o ich cene. Tieto skutočnosti boli striktne stanovené
výrobcom a dodávateľom náterových hmôt - spoločnosťou Axalta Coating Systems Germany GmBH,

resp. Axalta Coating Systems Austria GmBH. Prijaté zdaniteľné plnenia tak žalobca nemohol premietnuť
do cien ním poskytovaných služieb, nakoľko ich cena bola zmluvou fixne stanovená. Žalobca nedodával
tovary alebo služby iným odberateľom, u ktorých mohol prijaté zdaniteľné plnenia použiť.
10. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutiami č. 100308825/2022 (zdaňovacie obdobie október
2016) a č. 100308998/2022 (zdaňovacie obdobie november 2016) obe z 15. februára 2022 (ďalej aj

„rozhodnutia žalovaného“ alebo „preskúmavané rozhodnutia“) prvostupňové rozhodnutia správcu dane
podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil. Žalovaný dodal, že správca dane oprávnene žalobcovi
neuznal odpočítanie DPH zo služby fakturovanej od deklarovaného dodávateľa SARCO s.r.o, pretože
predmetná služba nemala reálne opodstatnenie, priamo a bezprostredne nesúvisela s transakciami
žalobcu na výstupe ani s jeho celkovou hospodárskou činnosťou, ako súčasť všeobecných nákladov. Z

toho vyplýva, že neslúžila na uskutočňovanie zdaniteľných plnení žalobcu v súlade s § 49 ods. 2 zákona
č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
II. Konanie na správnom súde a jeho rozhodnutie
11. Žalobca podal proti rozhodnutiam žalovaného dve samostatné identické správne žaloby, ktoré boli
na Správnom súde v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) vedené pod sp. zn. ZA-31S/79/2022 a

ZA-30S/103/2022. Keďže správny súd zistil, že predmetné veci spolu skutkovo súvisia, uznesením č.
k. ZA-30S/103/2022-206 zo 6. marca 2024 ich v zmysle § 65 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) spojil na spoločné konanie vedené pod
sp. zn. ZA-30S/103/2022. Správny súd následne obe žaloby rozsudkom č. k. ZA-30S/103/2022-226 z
18. apríla 2024 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zamietol.

12. Správny súd úvodom skonštatoval nedôvodnosť námietky žalobcu, že daňové orgány svojím
postupom a rozhodnutiami, ktoré vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, mali za cieľ zbaviť
žalobcu práva na odpočet DPH, čím došlo k porušeniu zásady neutrality. Podľa správneho súdu žalobca
túto námietku v správnej žalobe naformuloval tak všeobecne a nekonkrétne, že správny súd nemoholv tomto smere vykonať súdny prieskum napadnutých rozhodnutí daňových orgánov. Nepostačuje len
skonštatovať,ženapadnutérozhodnutiažalovanéhotrpiavadounesprávnehoprávnehoposúdeniaveci,
ale žalobca bol povinný uviesť, v čom konkrétne táto vada spočíva a ktoré konkrétne právne závery

správcu dane a žalovaného sú v rozpore so zákonom. Správny súd pokračoval, že na tom nemení nič
ani to, že žalobca uviedol viaceré rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor
EÚ“) týkajúce sa zásady neutrality DPH, s ktorými sa správny súd môže len stotožniť, avšak bez toho,
aby závery z nich vyplývajúce konkretizoval na okolnosti danej veci. Navyše, pokiaľ žalobca namietal,
že daňové orgány „mali za cieľ“ zbaviť žalobcu práva na odpočet DPH, takéto konštatovanie je podľa

správneho súdu len ničím nepodložený dohad, resp. názor žalobcu, ktorý nie je spôsobilý spochybniť
zákonnosť napadnutých rozhodní správcu dane a žalovaného. Rovnaký názor správny súd zaujal aj vo
vzťahu k námietke žalobcu ohľadne dôkazného bremena, ktoré podľa svojho názoru v prejednávanej
veci uniesol.
13. Správny súd upresnil, že síce žalobca v replikách k vyjadreniu žalovaného už konkrétnejšie uviedol,
že konštatovanie žalovaného ohľadne toho, že nebolo preukázané reálne dodanie služby žalobcovi

dodávateľom SARCO s.r.o., je v rozpore s uznesením Súdneho dvora EÚ vo veci Vikingo Fóvállalkozó z
3. septembra 2020, C-610/19 a zároveň, že správca dane nepostupoval v súlade s judikatúrou Súdneho
dvora EÚ, avšak tieto dôvody žalobca uviedol až po uplynutí lehoty v zmysle § 183 SSP. Podľa tohto
ustanovenia môže žalobca rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh
alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. Táto lehota žalobcovi uplynula

2. mája 2022, pričom svoje repliky žalobca podal až 13. marca 2023 a 3. apríla 2023. Správny súd
špecifikoval, že ustanovenie § 183 SSP nemožno vykladať ani spôsobom, že je postačujúce, že žalobca
v lehote na podanie správnej žaloby znesie len všeobecné námietky, prípadne blanketné námietky
[uvedením len samotných slovných formulácií žalobných dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c) až g)
SSP] a tieto po uplynutí lehoty následne „iba argumentačne“ doplní, keďže práve tak by dochádzalo

k obchádzaniu účelu a zmyslu zákonnej koncentrácie uplatňovania žalobných dôvodov. Správny súd
preto na argumentáciu žalobcu v jeho replikách k vyjadreniu žalovaného nemohol prihliadnuť a vykonať
v ich rozsahu súdny prieskum napadnutých rozhodnutí žalovaného a správcu dane.
14. Následne správny súd uviedol, že rozhodnutia daňových orgánov netrpia vadou nepreskúmateľnosti
pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, pretože obsahujú zákonom stanovené náležitosti

v zmysle § 63 Daňového poriadku. Skutočnosť, že žalobca je toho názoru, že orgány verejnej
správy nemali pri svojom rozhodovaní k dispozícii riadne vedený administratívny spis, a preto vydali
nepreskúmateľné rozhodnutia, nemá žiadny vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí správcu dane
a žalovaného, nakoľko sa jedná len o subjektívny názor žalobcu, ktorý nie je spôsobilý privodiť zrušenie
napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy z dôvodu ich tvrdenej nepreskúmateľnosti. Navyše,

žalobca svoje skutkové tvrdenie ani relevantne nepreukázal. Nahrávka z ústneho pojednávania pred
správcom dane z 23. apríla 2021, na ktorú sa žalobca v správnej žalobe odvoláva a ktorú predložil
ako prílohu správnej žaloby, bola podľa vyjadrenia žalovaného vyhotovená právnym zástupcom žalobcu
svojvoľne a bez súhlasu dotknutých zamestnankýň správcu dane. Správny súd na predmetnú nahrávku
neprihliadol, keďže na účely prípadného dokazovania nie je ako dôkaz prípustná v zmysle § 123 ods. 1

SSP. Žalobcom označená a predložená nahrávka z 23. apríla 2021 nemá podľa správneho súdu právny
základ jej vyhotovenia vyplývajúci zo zákona, keďže Daňový poriadok (a ani iný všeobecno-záväzný
právny predpis) v žiadnom svojom ustanovení nepredpokladá vyhotovovanie zvukových záznamov z
ústnych pojednávaní v daňovom konaní. Predmetná nahrávka nebola vyhotovená na úradné účely
správcom dane, nie je súčasťou administratívneho spisu, ale bola vyhotovená právnym zástupcom

žalobcu podľa vyjadrenia žalovaného svojvoľne bez súhlasu správcu dane a dotknutých zamestnankýň
správcu dane. Keďže žalobca nepreukázal, že disponuje súhlasom dotknutých zamestnankýň správcu
dane s vyhotovením zvukového záznamu, predmetná nahrávka nebola získaná zákonným spôsobom a
v zmysle § 123 ods. SSP ju ani nemožno v konaní pred správnym súdom vykonať ako dôkaz.
15. Správny súd zastal názor, že nedôvodná bola aj námietka žalobcu, že správca dane mu v rozpore s

„ustanoveniami Daňového poriadku“ znemožnil prerokovať vznesené pripomienky (zrejme k Protokolu,
pozn. správneho súdu) a využiť jeho „zákonné právo.“ Súčasťou administratívneho spisu je Zápisnica
o ústnom pojednávaní č. 100678754/2021 z 23. apríla 2021, pričom z jej obsahu nevyplýva, že by
žalobcovi bolo v rozpore so zákonom upreté akékoľvek právo v zmysle Daňového poriadku, prípadne
iného všeobecne-záväzného právneho predpisu. Skutočnosť, že žalobca subjektívne nesúhlasil s

procesným postupom správcu dane, nemá vplyv na zákonnosť postupu správcu dane, rovnako ani
skutočnosť,žeprávnyzástupcažalobcuodmietolpredmetnúzápisnicuzústnehopojednávaniapodpísať
napriek tomu, že sa predmetného ústneho pojednávania osobne zúčastnil. Napokon, žalobca v
správnych žalobách ani neuviedol, ktoré jeho „zákonné právo“ mu malo byť postupom správcu daneodňaté, čo správny súd nie je, ako už bolo vyššie uvedené, povinný vyhľadávať za žalobcu z obsahu
administratívneho spisu.
16. Rovnako tak mal správny súd za to, že nedôvodná je aj námietka žalobcu, že správca dane pochybil,

keď 12. apríla 2021 prevzal v priebehu vyrubovacieho konania vyjadrenie konateľky spoločnosti SILVI
PRODUCTION, s.r.o. zo spisu v inej veci, čím bol žalobca ukrátený o svoje právo vyjadriť sa k týmto
dôkazom vo vyrubovacom konaní. Správny súd skonštatoval, že skutočnosť, že správca dane vykonal
predmetný dôkaz až vo vyrubovacom konaní po doručení Protokolu, nemá vplyv na zákonnosť jeho
postupu, keďže správca dane podstatnú časť dôkazov obstaral pred doručením Protokolu. Navyše

žalobca sa mohol k predmetnému dôkazu vyjadriť na ústnom pojednávaní 23. apríla 2021, ktorého sa
zúčastnil, resp. písomne kedykoľvek v priebehu konania pred vydaním rozhodnutia a toto právo mu
nebolo správcom dane upreté. Podľa správneho súdu možno so žalobcom súhlasiť, že účel daňovej
kontroly, ktorým je získanie podkladov pre následné rozhodovanie správcu dane, nemožno prenášať
do vyrubovacieho konania, avšak uvedené neplatí bez výnimky. V prípade, ak je podstatná časť
dôkazov obstaraná správcom dane počas daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní je obstaraný už

len jednotlivý dôkaz, prípadne dôkazy v nie rozhodujúcom rozsahu oproti dôkazom obstaraným počas
daňovejkontroly,takýtopostupsprávcudanejemožnépovažovaťzazákonný,čovosvojejrozhodovacej
činnosti potvrdil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) v rozhodnutí sp. zn. 3 Sžf
23/2007 zo 14. februára 2008 a Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší správny
súd“ alebo „kasačný súd“) v rozhodnutí sp. zn. 1 Sžfk 10/2020 z 24. februára 2022.

17. Záverom správny súd ako nedôvodné vyhodnotil aj zvyšné dve námietky žalobcu týkajúce sa
absencie čísla konania na Protokole a na rozhodnutiach správcu dane, ako aj neposúdenie námietky
zaujatosti vo vzťahu k zamestnankyni správcu dane podľa § 60 ods. 2 Daňového poriadku.
III. Argumentácia účastníkov konania v kasačnom konaní
18. Žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) podal proti napadnutému rozsudku správneho súdu kasačnú

sťažnosť, v ktorej žiadal zmeniť tento rozsudok z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP tak,
že kasačný súd zruší obe napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj obe rozhodnutia prvostupňového
správneho orgánu a taktiež Protokol z daňovej kontroly a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie.
19. Sťažovateľ, ako v správnej žalobe tak aj v kasačnej sťažnosti namietol neexistenciu
administratívneho spisu správcu dane v čase jeho rozhodovania, z čoho žalobca odvodzuje

nepreskúmateľnosť rozhodnutí daňových orgánov. Uvedené má potvrdzovať zvuková nahrávka
zhotovená na ústnom pojednávaní k prerokovaniu pripomienok 23. apríla 2021. Podľa sťažovateľa
na zvolanom úkone, na ktorom malo byť vykonané prerokovanie pripomienok, je existencia riadneho
žurnalizovaného spisu absolútne nevyhnutná. Sťažovateľ pokračoval, že správca dane mal v úmysle mu
predložiť na nahliadnutie iný spis, ako ten z ktorého vychádzal pri úkonoch v rámci konania. Rovnako

vyjadril podozrenie z manipulácie s administratívnym spisom zo strany správcu dane, a to aj v súdnom
konaní. V uvedenom smere žalobca poukázal aj na odpoveď Ministerstva financií Slovenskej republiky
(ďalej len „Ministerstvo financií“) na žiadosť o poskytnutie informácii zo 6. októbra 2021, s ktorou sa
správny súd podľa sťažovateľa nevysporiadal. Sťažovateľ svoje tvrdenia podopiera aj tým, že žiaden
dokument z administratívneho spisu neobsahuje spisovú značku a číslo konania. Sťažovateľ k zvukovej

nahrávke tiež uviedol, že správny súd ju v konaní nezákonne odmietol.
20. Sťažovateľ tiež namieta, že správca dane mu v rozpore s ustanoveniami Daňového poriadku
znemožnil prerokovať vznesené pripomienky a tým využiť právo na prerokovanie pripomienok na
ústnom pojednávaní 23. apríla 2021, pretože zápisnica zhotovená z tohto úkonu bola vopred pripravená
(odpovede právneho zástupcu boli vopred zaznačené), čím správca dane zvolal predmetný úkon len za

účelom formalistického naplnenia zákona.
21. Sťažovateľ pokračoval, že správca dane svojvoľne vykonával dôkazy vo vyrubovacom konaní, čo
podľa neho odporuje jeho podstate, ktorou je dať daňovému subjektu príležitosť vyjadriť sa k zisteniam
správcu dane obsiahnutým v Protokole. Rovnako ako v správnej žalobe sťažovateľ namietol, že správca
dane neposúdil námietku zaujatosti vo vzťahu k zamestnankyni správcu dane podľa § 60 ods. 2

Daňového poriadku, ale iba podľa ods. 1 cit. zák. Podľa sťažovateľa sa p. H.. Q. X. 23. apríla 2021
zúčastnila úkonu ako zamestnanec iného stupňa, čím naplnila podmienky na vylúčenie podľa § 60 ods.
2 cit. zák. Z tohto dôvodu nie je možné považovať zrealizované úkony správcu dane vrátane rozhodnutí
o nevylúčení zamestnankýň p. H.. S. Q. a p. H.. Q. J. z konania za zákonné a sťažovateľ má za to, že
ide o nulitné právne akty.

22. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe sťažovateľ
okrem všeobecných záverov vyplývajúcich z judikatúry Súdneho dvora EÚ znova uviedol, že daňové
orgány svojím postupom a rozhodnutiami, mali za cieľ zbaviť sťažovateľa práva na odpočet DPH,
čím sa naplnilo porušenie zásady neutrality DPH. Ďalej mal sťažovateľ za to, že si splnil svojupovinnosť preukázať tvrdenia plynúce mu z dôkazného bremena, pretože predložil všetky doklady,
ako aj vysvetlenia k predmetnej daňovej kontrole. Povinnosť preukázať svoje tvrdenia si splnil napr.
nasledovnými dôkazmi: Zmluva o reklame z 26. septembra 2016, faktúry, Hodnotiaca správa s DVD

obsahujúca fotografie potvrdzujúce uverejnenie loga daňového subjektu na podujatí a jeho prezentáciu
v zmysle zmluvy z 26. septembra 2016, odovzdávací a preberací Protokol k predmetnej hodnotiacej
správe. Sťažovateľ vyjadril názor, že správca dane mu pričítal existenciu dôkaznej núdze ohľadne
skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno a súčasne odignoroval jeho žiadosť o vykonanie
dokazovania prostredníctvom výsluchov konateľov, dodávateľov a subdodávateľov, čím mu znemožnil

brániť svoje práva tým, že správca dane len preberal vyjadrenia konateľov z iných daňových konaní.
Zdôraznil, že pokiaľ daňové orgány kladú dôraz na skutočnosť, že sťažovateľovi nepriznali jeho právo,
pretože nemali za preukázané, že predmetné plnenia dodal sťažovateľovi deklarovaný dodávateľ
SARCO s.r.o., konajú v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ. V tomto smere sťažovateľ poukázal
aj na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Kemwater ProChemie z 9. decembra 2021, C-154/20 a
Vikingo Fővállalkozó z 3. septembra 2020, C-610/19, ako aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej

republiky vo veci sp. zn. III. ÚS 401/09 zo 16. decembra 2009 a rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 3
Sžf 1/2011 z 15. marca 2011 a Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 1 Sfk 24/2021 z 27. októbra 2023.
23. Záverom sťažovateľ dodal, že propagovaná akcia ANGELIKA sa reálne uskutočnila, reklamná
kampaň bola zrealizovaná a žalobca zaplatil faktúry za reklamné služby na bankový účet spoločnosti
SARCO s.r.o. Túto faktúru má žalobca riadne zaúčtovanú, čo priznal aj správca dane. Žalobca

vystupoval na propagovanej akcii ako reklamný partner. Hlavnou reklamnou informáciou bolo logo
spoločnosti, ktoré obsahovalo kmeň obchodného mena spoločnosti žalobcu s doplnením textu
„TEHNICAL SUPPORT“, ktorý bližšie špecifikoval žalobcu a jeho činnosť. Pri viac ako desiatich
reklamných partneroch nie je podľa žalobcu dispozične možné, aby na reklamných bilboardoch,
baneroch a v reklamných spotoch, bola uvedená aj informácia o predmete podnikania všetkých

inzerentoch. Potenciálny zákazník, resp. obchodný spoločník môže kontaktné údaje o spoločnosti a
bližšie informácie o predmete podnikania zistiť napr. cez Obchodný register alebo portál finstat.sk.
24. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s rozsudkom správneho súdu a
skonštatoval, že skutočnosti uvádzané sťažovateľom v kasačnej sťažnosti nezakladajú dôvody na
zrušenie rozhodnutí žalovaného, ako aj rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu. Ďalej uviedol, že

na svojich záveroch trvá, odkázal na svoju predchádzajúcu argumentáciu a kasačnú sťažnosť navrhol
ako nedôvodnú zamietnuť.
IV. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
25. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu 16. septembra 2024 a ten o veci rozhodol v
zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku.

26. Najvyšší správny súd, po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP),
oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439
SSP), a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
27. Kasačný súd má na úvod svojej argumentácie za potrebné zdôrazniť, že kasačné konanie má

povahu mimoriadneho revízneho postupu kasačného súdu vo vzťahu k rozsudku správneho súdu.
Keďže kasačný súd nerozhoduje o veci samej, ale najmä preskúmava závery správneho súdu, na
jeho rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia správneho súdu.
Preto skutkovým podkladom pre rozhodnutie kasačného súdu sú iba tie skutočnosti a dôkazy, ktoré
žalobca uviedol v konaní pred správnym súdom a umožnil mu k nim zaujať stanovisko. Inak povedané v

kasačnej sťažnosti sťažovateľ nemôže uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem takých skutočností
a dôkazov, ktoré preukazujú prípustnosť a včasnosť podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 441 SSP.
Rovnakojetiežneprípustné,abysťažovateľvkasačnomkonaní,bezhodnovernéhovysvetlenia,vznášal
novú argumentáciu, ktorú neuplatnil v konaní pred správnym súdom [§ 439 ods. 3 písm. b) SSP].
28. Správny súd podstatnú časť svojej argumentácie v odôvodnení napadnutého rozsudku venoval

tomu, že námietky žalobcu vo vzťahu k splneniu podmienok uplatnenia odpočtu DPH z faktúr od
deklarovaného dodávateľa SARCO s.r.o. boli všeobecné a nekonkrétne (v tomto smere pozri body
56 až 62 napadnutého rozsudku). Kasačný súd musí konštatovať, že správny súd pomerne detailne
rozobral, z akých dôvodov nemôže v predmetnom smere preskúmať napadnuté rozhodnutia. O
to viac sa kasačnému súdu javí ako prekvapivé, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti na uvedené

odôvodnenie správneho súdu nijakým spôsobom nereagoval a argumentáciu správneho súdu vo vzťahu
k všeobecnosti a nekonkrétnosti jeho námietok nijako nerozporoval. Pritom dôležité je podotknúť, že
správnesúdnictvojezaloženénazásade,vzmyslektorejsprávnysúdzvlastnejiniciatívynepreskúmava
rozhodnutie orgánu verejnej správy nad rámec vymedzený žalobcom, a teda nenahrádza žalobcovuiniciatívu (s výnimkou konaní, v ktorých posudzuje žalobu neformálne, o čo sa však nejedná v
prejednávanej veci), čo sa primerane vzťahuje aj na konanie o kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ sa tak
v tomto smere sám obral o možnosť prieskumu predmetnej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku,

nakoľko kasačný súd znova opakuje, že nerozhoduje o veci samej, ale najmä preskúmava závery
správneho súdu, ktoré zaujal k jednotlivým skutkovým a právnym otázkam.
29. Kasačný súd ďalej neprehliadol, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti vo vzťahu k splneniu podmienok
uplatnenia odpočtu DPH uplatňoval nové skutočnosti a námietky, ktoré v správnej žalobe nevzniesol.
Sťažovateľ prvýkrát až v kasačnej sťažnosti poukázal na dôkazy (bližšie špecifikované v bode 22 tohto

rozsudku), ktorými mal preukázať splnenie zákonných podmienok nároku na odpočet DPH (pozri č.
l. 250 súdneho spisu). Rovnako tak sťažovateľ nikde v správnej žalobe nenamietal, že správca dane
odignoroval jeho žiadosti o vykonanie dokazovania prostredníctvom výsluchov konateľov, dodávateľov
a subdodávateľov, čím mu podľa jeho názoru znemožnil aktívne sa účastniť výsluchov svedkov a brániť
svoje práva. Taktiež novou námietkou je aj, že si splnil všetky svoje povinnosti vo vzťahu k dodávateľom
a subdodávateľom, čím uniesol svoje dôkazné bremeno (pozri č. l. 251 súdneho spisu). Celá sťažnostná

argumentácia sťažovateľa v tomto smere tak v zásade predstavuje neprípustnú novotu v kasačnom
konaní,sktorousasprávnysúdnemalmožnosťaaninemoholvysporiadať,vdôsledkučohotakkasačný
súd nemôže na uvedené argumenty v tomto konaní prihliadať. Navyše sťažovateľ v kasačnej sťažnosti
na žiadnom mieste neobjasňuje, čo mu bránilo procesne prípustným spôsobom uplatniť túto novú
argumentáciu už v správnom súdnom konaní (v podanej správnej žalobe). Takéto dôvody neidentifikoval

ani kasačný súd.
30. Sťažovateľ ďalej v kasačnej sťažnosti namietal, že ústne pojednávanie k prerokovaniu pripomienok
a dôkazov k Protokolu uskutočnené správcom dane 23. apríla 2021, bolo zvolané len za účelom
formalistického naplnenia znenia zákona, pričom odpovede právneho zástupcu sťažovateľa boli v
predmetnej zápisnici vopred pripravené, v dôsledku čoho tak správca dane mal znemožniť sťažovateľovi

prerokovanie predmetných pripomienok. Kasačný súd mal zo zápisnice o ústnom pojednávaní z 23.
apríla 2021 za preukázané, že zamestnankyňa správcu dane si na uvedený deň doniesla šablónu
zápisnice z iného prerokovania pripomienok, ktoré sa konalo 24. februára 2021 týkajúc sa taktiež
sťažovateľa, avšak iného zdaňovacieho obdobia. Zamestnankyňa správcu dane si tak nevytvárala nový
dokument, ale ako vzor použila zápisnicu z prerokovania pripomienok z 24. februára 2021, v ktorej

nedopatrením ponechala na posledných stranách vyjadrenie právneho zástupcu a záver správcu dane
z predchádzajúcej zápisnice. Právny zástupca sťažovateľa následne konštatoval jasnú nezákonnosť,
nepripúšťal žiadne vysvetlenie a jednanie chcel ukončiť. Následne sa dožadoval predloženia celého
žurnalizovaného spisu, pričom po zapnutí diktafónu konštatoval nezákonnosť a manipuláciu so spisom.
V zápisnici zamestnankyne správcu dane ďalej uviedli, že právny zástupca sa správal neadekvátne

(reagoval zvýšeným hlasom, neumožnil zamestnankyni prizvať vedúcu oddelenia), hoci ony sa snažili
pokračovať v pojednávaní, čo právny zástupca sťažovateľa odmietal. Keď sa mu zamestnankyne
správcu dane snažili vysvetliť, že jeho vyjadrenie spíšu do inej zápisnice v zmysle § 68 ods. 3
Daňového poriadku, odmietol to, do novej zápisnice sa nevyjadril a nepristúpil na žiadny návrh riešenia.
Časť rozpracovanej zápisnice, ktorá mu bola poskytnutá, odmietol vrátiť. Právny zástupca sťažovateľa

disponoval so stanoviskom zamestnancov správcu dane, ktoré však prerokovať pri ústnom pojednávaní
nebolo možné, a to z príčin na strane zástupcu sťažovateľa. Zápisnicu o ústnom pojednávaní nakoniec
odmietol podpísať, podpísali ju tak len zamestnankyne správcu dane, ktoré následne o predmetnom
incidente spísali úradný záznam.
31. Z vyššie uvedeného sa tak kasačnému súdu nejaví, že správca dane bol ten, ktorý nemal v

pláne prerokovať pripomienky k Protokolu. Podľa uvedeného si zamestnankyňa správcu dane priznala
chybu a bola ju ochotná na mieste riešiť, čo však ale nevyplýva zo správania a postoju právneho
zástupcu sťažovateľa. Kasačný súd má pritom za to, že predmetná chyba na strane zamestnankyne
nastala v dôsledku okamžitého zlyhania duševnej alebo mechanickej činnosti, keď zamestnankyňa
správcu dane ponechala vo vzore zápisnice z prechádzajúceho prerokovania vyjadrenie právneho

zástupcu žalobcu a závery správcu dane. Hoci išlo o zlyhanie na strane zamestnankyne správcu
dane, charakter takýchto zrejmých nesprávností nie je vopred možné nikdy vylúčiť. Pokiaľ by správca
dane sledoval len formalistické naplnenie zákona, ako to tvrdí sťažovateľ, zamestnankyňa správcu
dane by pravdepodobne nenavrhla spísanie vyjadrenia do inej zápisnice, do ktorej sa však právny
zástupcaodmietolvyjadriťanažiadnyinýnávrhriešenianepristúpil.Keďžeprávnyzástupcasťažovateľa

sa nového prerokovania pripomienok 29. júla 2021 nezúčastnil, o to viac sa kasačnému súdu javí
predmetná argumentácia sťažovateľa ako účelová. Kasačný súd tak predmetnú námietku vyhodnotil
ako nedôvodnú a len dôvetkom sa mu vzhľadom na vyššie uvedené v bode 30 žiada doplniť, že advokát
je povinný vystupovať správať sa slušne a korektne nielen voči súdom, ale aj iným orgánom verejnejmoci, a to v zmysle § 38 Advokátskeho poriadku, ktorý je podľa § 75 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z.
o advokácii záväzný pre všetkých advokátov.
32. S uvedenou námietkou formalistického prerokovania pripomienok k Protokolu súvisí aj ďalšia

námietka sťažovateľa ohľadne neexistencie kompletného a riadne žurnalizovaného administratívneho
spisu. Sťažovateľ vychádza pritom z toho, že na prerokovaní pripomienok k Protokolu uskutočnenom
23. apríla 2021, zamestnankyňa správcu dane uviedla, že keby mala vedomosť o úmysle právneho
zástupcu sťažovateľa nahliadnuť do spisu, pripravila by ho. Uvedené má podľa sťažovateľa vyplývať
aj zo zvukovej nahrávky, ktorú si právny zástupca sťažovateľa zadovážil na prerokovaní pripomienok

a ktorú správny súd podľa sťažovateľa odmietol vykonať ako dôkaz. Sťažovateľ pokračoval, že podľa
neho je zrejmé, že správca dane mal v úmysle dať sťažovateľovi na nahliadnutie iný spis, ako ten z
ktorého vychádzal pri úkonoch v rámci konania a pri jeho rozhodovacej činnosti. Kasačný súd s daným
tvrdením sťažovateľa nesúhlasí, pretože uvedená skutočnosť nevyplýva ani z jeho podaní (správna
žaloba, kasačná sťažnosť) a ani z administratívneho spisu, ktorý má kasačný súd k dispozícii kompletný
a riadne zažurnalizovaný. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní z 23. apríla 2021 vyplýva, že sťažovateľ

sa dožadoval okamžitého predloženia celého žurnalizovaného spisu. Zamestnankyňa správcu dane mu
v súvislosti s tým uviedla, že nahliadnutie do spisu je samostatný úkon, ktorý nesúvisí s prerokovaním
pripomienok a o vykonanie, ktorého je potrebné vopred požiadať, aby zamestnanec správcu dane spis
vopred pripravil. Uvedené tak neznamená, že spis minimálne k 23. aprílu 2021 neexistoval, ako sa to
snaží navodiť sťažovateľ, ale podľa kasačného súdu z predmetného vyplýva, že spis nebol pripravený

v žurnalizovanej podobe na nahliadnutie, keďže zamestnankyňa správcu dane so spisom pred ústnym
pojednávaním pracovala a ako sama uviedla, niektoré záznamy a doklady boli preto mimo spisového
obalu. Kasačný súd zastáva názor, že uvedený aspekt je pochopiteľný a na predmetnú situáciu reagoval
aj samotný zákonodarca novelou č. 408/2021 Z. z. účinnou od 1. januára 2022, ktorou sa menil a
dopĺňal Daňový poriadok, keď do ustanovenia § 23 ods. 1 Daňového poriadku doplnil, že po prijatí

žiadosti o nazretie do spisu správca dane sprístupní spis daňového subjektu nasledujúci pracovný deň.
Zákonodarca tak sám vnímal potrebu ponechať správcovi dane dostatočný časový priestor na to, aby si
správca dane administratívny spis vopred pripravil a vykonal všetky úkony s tým súvisiace, predtým ako
daňovému subjektu umožní do spisu nahliadnuť. Uvedené nakoniec potvrdzuje aj odpoveď Ministerstva
financií na žiadosť o poskytnutie informácie zo 6. októbra 2021, na ktorú sa sťažovateľ odvoláva.

Kasačný súd pripúšťa, že správny súd sa v napadnutom rozsudku predmetnou odpoveďou nezaoberal,
avšak odpoveď Ministerstva financií pozostávala takmer len z prekopírovania paragrafového znenia
Daňového poriadku, zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých
zákonov a vyhlášky č. 410/2015 Z. z. Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o podrobnostiach výkonu
správy registratúry orgánov verejnej moci a o tvorbe spisu. Je už takmer notorietou, že všeobecný súd

nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (v tomto smere pozri ustálenú
judikatúru Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 59/05 z 23. februára 2005, I. ÚS 20/2010 z 27. januára
2010, IV. ÚS 259/2020 z 9. júna 2020).

33. Je ale dôležité dodať, že v správnom súdnom a v kasačnom konaní žalovaný a správca dane
predložili riadne žurnalizované administratívne spisy - obsahujúce zoznam listín ako aj očíslovanie
jednotlivých podkladov v spise (nie je teda pravdou, že by administratívne spisy neboli vedené, ako tvrdí
sťažovateľ), každá z listín obsahuje unikátne identifikačné číslo (je individuálne číselne identifikovaná,
vrátane Protokolu a jednotlivých rozhodnutí orgánov finančnej správy). Sťažovateľ netvrdil a ani

nepreukázal absenciu žiadnej listiny v administratívnom spise (toto nezistil ani správny súd) a nebola
preukázaná ani žiadna iná nezákonná manipulácia s administratívnym spisom. Podľa názoru kasačného
súdu tak absencia jednotiaceho čísla konania (aj keby išlo o dôvodnú námietku z hľadiska právnych
predpisov týkajúcich sa vedenia registratúry) v predmetnej veci nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutí
orgánov verejnej správy [a contrario § 191 ods. 1 písm. g) SSP], tieto majú oporu v administratívnom

spise [a contrario § 191 ods. 1 písm. f) SSP] a sú v tomto smere preskúmateľné [§ 191 ods. 1 písm.
d) SSP].
34. Pokiaľ sťažovateľ tvrdí, že jeho argumentáciu má potvrdzovať nahrávka, ktorú si právny zástupca
sťažovateľa zadovážil na prerokovaní pripomienok a na ktorej je podľa sťažovateľa počuť, že keby
zamestnankyňa správcu dane mala vedomosť o úmysle právneho zástupcu sťažovateľa nahliadnuť do

spisu, pripravila by ho, tak kasačný k tomu uvádza, že zo zápisnice o ústnom pojednávaní z 23. apríla
2021 vyplýva to isté. Kasačný súd však už vyššie uviedol, prečo uvedený argument zamestnankyne
správcu dane nepredstavuje v predmetnom konaní zásadný problém a podľa názoru kasačného súdu
ani neznamená neexistenciu spisu en bloc. Z tohto dôvodu kasačný súd zastáva názor, že správny súdnemusel vykonať zvukovú nahrávku, ako dôkaz v súdnom konaní. Totiž v zmysle § 123 ods. 1 SSP môže
ako dôkaz slúžiť všetko, čo by mohlo prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným
spôsobom z dôkazných prostriedkov. Pokiaľ však sťažovateľ tvrdí, že na nahrávke je zachytené len

to, čo vyplýva aj zo zápisnice o ústnom pojednávaní z 23. apríla 2021, uvedená nahrávka tak nemá
ako prispieť k náležitému objasneniu veci. Už prvý zákonný predpoklad v uvedenej hypotéze právnej
normy nie je naplnený, a preto správny súd nemusel zvukovú nahrávku vykonávať ako dôkaz v zmysle
§ 124 SSP. K akýmkoľvek ďalším úvahám správneho súdu o zákonnosti, resp. nezákonnosti predmetnej
nahrávky, ako dôvodu nevykonania dôkazu v súdnom konaní, tak nebolo nateraz nutné zaujímať ďalšie

stanovisko. Kasačný súd však na rozdiel od správneho súdu pripúšťa situáciu, keď by nahrávku bolo
možné pripustiť ako dôkaz získaný zákonným spôsobom, avšak za predpokladu splnenia podmienky,
žeby prispela k náležitému objasneniu veci, čo však nie je tento prípad.
35. Ďalšou námietkou sťažovateľa bolo, že správca dane v rozhodnutí z 20. mája 2021 posúdil námietku
zaujatosti len v zmysle § 60 ods. 1 Daňového poriadku a v zmysle ods. 2 cit. zák. námietku zaujatosti
posúdiť opomenul. Podľa sťažovateľa sa p. H.. Q. X. 23. apríla 2021 zúčastnila úkonu ako zamestnanec

iného stupňa, čím teda mala naplniť podmienku na vylúčenie z konania v daňovej kontrole v zmysle § 60
ods. 2 Daňového poriadku. Z rozhodnutia č. 100870582/2021 z 20. mája 2021 je podľa kasačného súdu
zrejmé, že p. H.. Q. X., ako vedúca oddelenia daňovej kontroly 8 Daňového úradu Žilina, bola v čase
rozhodovania zamestnankyňou správcu dane, teda orgánu verejnej správy toho istého stupňa. Z obsahu
rozhodnutia a vo všeobecnosti ani z administratívneho spisu nevyplýva, žeby H.. Q. X. bola zároveň

zamestnankyňou žalovaného, ako orgánu verejnej správy iného stupňa. Kasačný súd tak nevidí dôvod,
prečo by malo byť nutné rozhodovať o predmetnej zamestnankyni aj v zmysle § 60 ods. 2 Daňového
poriadku. Kasačný súd rozhodnutie o jej nevylúčení považuje za zákonné a spĺňajúce náležitosti v
zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Vzhľadom na uvedené tak p. Q. X., ako najbližšie nadriadená
vedúca zamestnankyňa zamestnankyniam p. H.. S. Q. a p. H.. Q. J., bola oprávnená v zmysle § 60

ods. 6 Daňového poriadku rozhodnúť o nevylúčení uvedených zamestnankýň z daňového konania
rozhodnutiami č. 100880845/2021 a 100880920/2021 obe z 21. mája 2021. Námietka sťažovateľa o
nulitnosti týchto rozhodnutí tak nie je dôvodná.
36. Námietkou, ktorej sťažovateľ venoval podstatnú časť svojej argumentácie, bolo aj, že správca
dane viedol svojvoľné dokazovanie vo vyrubovacom konaní, nakoľko v priebehu vyrubovacieho konania

správca dane prevzal vyjadrenie konateľky spoločnosti SILVI PRODUCTION s.r.o. zo spisu v inej veci,
čím sťažovateľa ukrátil o jeho právo vyjadriť sa k predmetnému dôkazu. Kasačný súd má za preukázané,
že z úradného záznamu č. 100573232/2021 z 12. apríla 2021 vyplýva, že správca dane prevzal podľa §
24 ods. 4 Daňového poriadku dôkazy, ktorými sú informácie, tvrdenia a doklady predložené konateľkou
spoločnosti SILVI PRODUCTION p. Silviou Nemčovičovou týkajúce sa zdaniteľných plnení v súvislosti

s organizáciou a reklamou podujatia „MUZIKÁL ANGELIKA“. Tieto boli súčasťou spisu vedeného
Daňovým úradom Bratislava a správca dane tak urobil vo vyrubovacom konaní. Kasačný súd sa
stotožňuje s názorom správneho súdu, ktorý vychádzal z konštantnej judikatúry Najvyššieho správneho
súdu vo veci sp. zn. 1 Sžfk 10/2020 z 24. februára 2022, keď ustálil, že doplnenie dokazovania vo
vyrubovacom konaní v určitej, nie rozsiahlej miere, nie je vylúčené, avšak s tým, že riadne dokazovanie

má byť primárne realizované v rámci daňovej kontroly, ako tomu bolo i v tu prejednávanej veci. Kasačný
súd má taktiež za to, že podstatná časť dôkazov bola správcom dane obstaraná ešte pred vydaním
samotného Protokolu z daňovej kontroly, keď správca dane práve na zisteniach uvedených v Protokole,
založil svoje následné závery. Správny súd potom trefne poukázal na to, že žalobca sa mohol k
predmetnému dôkazu vyjadriť na ústnom pojednávaní 23. apríla 2021, ktorého sa zúčastnil, resp.

písomne kedykoľvek v priebehu konania pred vydaním rozhodnutia a toto právo mu správcom dane
nebolo nijako upreté. Kasačný súd tak uzatvára, že z administratívneho spisu nebolo preukázané, že
správca dane viedol svojvoľné dokazovanie vo vyrubovacom konaní tak, ako sa to snažil prezentovať
sťažovateľvsprávnejžalobeavkasačnejsťažnosti,apretoanitátonámietkanemásvojeopodstatnenie.
37. Len pre úplnosť kasačný súd dodáva, že mu je známy rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 8 Sfk

31/2024 z 19. júna 2025, ktorým kasačný súd síce tiež zamietol kasačnú sťažnosť sťažovateľa, avšak
vysporadúval sa aj s hmotnoprávnymi podmienkami nároku na odpočet DPH z faktúr od deklarovaného
dodávateľa SARCO s.r.o. Kasačný súd v uvedenej veci postupoval tak preto, že už v samotnej žalobe
sťažovateľ namietol (pozri body 21 až 26 vyššie cit. rozsudku), že naplnil podmienky nároku na odpočet
DPH a podporil to tým, že svoju dôkaznú povinnosť si splnil predložením konkrétnych dôkazov v

administratívnom konaní (zmluva o reklame, faktúra a hodnotiaca správa z reklamnej kampane), načo
reagoval aj správny súd v odôvodnení svojho rozsudku sp. zn. ZA-30S/165/2022 z 27. marca 2024 tak,
že argumentáciu sťažovateľa pripustil a vysporiadal sa s ňou. V tu prejednávanej veci sťažovateľ použil
tento a i ďalšie konkrétnejšie argumenty viažuce sa na splnenie zákonných podmienok na uplatnenieodpočtu DPH prvýkrát až v kasačnej sťažnosti (pozri body 28 a 29 tohto rozsudku), čo kasačný súd
vyhodnotil ako novoty, ktoré sú v kasačnom konaní neprípustné a s ktorými sa správny súd v správnom
súdnom konaní nemal možnosť vysporiadať. V dôsledku toho tak kasačný súd nemohol na uvedené

argumenty v tomto konaní prihliadať. Ide tak o odlišné prípady z dôvodu rozdielnej argumentácie
sťažovateľa v správnych žalobách.
V. Záver
38. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných
námietok sťažovateľa. Rozsudok správneho súdu považuje za v postačujúcej miere odôvodnený a

vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci. Preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako
nedôvodnú zamietol.
39. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP a
analogicky podľa § 167 ods. 1 SSP) a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v súlade
s § 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 168 SSP.

40. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení
s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.