Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. október 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 27CoEk/15/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8810204790
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8810204790.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr.
Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta, v exekučnej veci oprávneného: W. republika - Q. vnútra SR,
V. 2, XXX XX O., H.: XX XXX XXX, proti povinnému: V. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX/XX,
XXX XX B. nad I., o vymoženie XX,XX eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Vranov nad Topľou, č.k. 3Er/468/2010-12 zo dňa 19.11.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie oprávneného sa o d m i e t a .

II. Súdnemu exekútorovi a povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol tak, že
oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 33,19 eur do 3 dní odo dňa

nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

2. Vychádzal zo zistenia, že na základe návrhu oprávneného a poverenia Okresného súdu Vranov nad
Topľou zo dňa 25.05.2010 začal súdny exekútor exekúciu o vymoženie 16,59 eur s príslušenstvom.
Dňa 12.11.2019 bol súdu doručený podnet na zastavenie exekúcie, nakoľko bol vyhlásený konkurz
na majetok dlžníka (povinného). Uznesením Okresného súdu Prešov, č.k. 5OdK/507/2019 zo dňa

08.07.2019,súdvyhlásilkonkurznamajetokdlžníka(povinného).Podľa§167fods.2zákonaokonkurze
a reštrukturalizácii, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o
zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo
sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po
odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu
môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Súd preto s

poukazom na ustanovenia § 57 Exekučného poriadku v spojení s § 167f ods. 2 zákona o konkurze a
reštrukturalizácii rozhodol o zastavení tejto exekúcie.

3. O trovách exekúcie bolo rozhodnuté podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak
sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy
exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, ak
súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho
exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej
činnosti najmenej 33,19 eura. Podľa § 22 ods. 1, 2 vyhlášky č. 288/ 1995 Z. z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné

náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady saposkytujú podľa osobitného predpisu. Nakoľko súdna exekútorka nie je platcom DPH, súd jej priznal len
trovy exekučného konania v minimálnej odmene 33,19 eur.

4. Proti uzneseniu voči výroku o trovách exekúcie v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie
oprávnený. Namietal, že exekučné konanie bolo začaté dňom 20.4.2010, pričom ustanovenie § 203
ods. 3 Exekučného poriadku podľa ktorého nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený, však bolo
do Exekučného poriadku zavedené až zákonom č. 348/2011 Z. z. s účinnosťou odo dňa 01.01.2012,
ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „ZKR“), ktorý upravil rozhodovanie
súdu o trovách exekúcie po vyhlásení konkurzu na povinného. Nakoľko tento zákon neupravil prechodné
ustanovenia k tejto otázke a exekučné konanie začalo dňom 10.04.2010, teda pred 01.01.2012, mal súd
pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie vychádzať z právnej úpravy účinnej do 31.12.2011. Nakoľko
otázku náhrady trov exekúcie po vyhlásení konkurzu neriešil ani ZKR, ani Exekučný poriadok v znení
účinnom do 31.12.2011, podľa ktorého okresný súd rozhodoval (t.j. Exekučný poriadok v znení účinnom

v čase začatia exekučného konania) na základe analógie procesného práva postupoval podľa § 200
ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 262 ods. 1 CSP a rozhodoval o tom, kto a v akej výške
nahradí trovy exekúcie. Keďže v zásade platí, že trovy exekučného konania znáša povinný, exekútorovi
vzniká proti povinnému pohľadávka. Vyhlásením konkurzu už exekútor nemá možnosť si pohľadávku
uspokojiť v exekučnom konaní podľa § 200 ods. 3 Exekučného poriadku. Jeho pohľadávka nadobudla

charakter pohľadávky konkurznej, ktorú si exekútor musí prihlásiť do konkurzu. Súdny exekútor si mal
uplatniť trovy exekúcie, ktoré mu vznikli voči povinnému prihláškou v konkurznom konaní a v danom
prípade nebol dôvod na zaviazanie oprávneného na úhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Podľa
Exekučného poriadku trovy exekúcie znáša povinný, pričom výnimkou je aplikácia ustanovenia § 203
ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, kedy znáša trovy exekúcie oprávnený a to v prípade, ak zavinil

zastavenie exekúcie, alebo ak exekúcia bola zastavená pre nemajetnosť povinného. Žiaden z týchto
prípadov v danej veci nenastal, exekúcia nebola zastavená pre nemajetnosť povinného ani zo zavinenia
oprávneného. Oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil, nenesie žiadnu zodpovednosť, že sa povinný
počasexekúciedostaldokonkurzu,tedaniejemožnémuuložiťnahradenienevyhnutnýchtrovexekúcie.

5. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor. Uviedol, že s uznesením č.k. 3Er/468/2010-12
zo dňa 19.11.2019 súhlasí.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario), skôr ako pristúpil k meritórnemu preskúmaniu veci zistil, že odvolanie

oprávneného smerujúce proti výroku o trovách exekúcie je neprípustné, v dôsledku čoho je nevyhnutné
ho odmietnuť.

7. Podľa § 355 ods. 2 CSP, ktorý sa použije aj v exekučnom konaní (§ 9a ods. 1 EP), proti uzneseniu
súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. Uznesenia, proti ktorým je odvolanie

prípustné, sú taxatívne vymenované v § 357 CSP. Právna úprava v Exekučnom poriadku je koncipovaná
na výslovne stanovenej prípustnosti odvolania proti konkrétnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie.

8.Vprejednávanejvecibolnávrhnavykonanieexekúciepodanýusúdnehoexekútoradňa20.04.2010,v
dôsledku čoho sa exekučné konanie dokončí v zásade podľa predpisov účinných do 31.10.2013 (§ 243b

ods. 1 EP). Výnimkou je však ustanovenie § 243b ods. 3 EP, podľa ktorého sa o odvolaní proti výroku
o trovách pri zastavení exekúcie rozhodne podľa týchto predpisov len vtedy, ak bolo odvolanie podané
pred 01.11.2013, inak sa naň použijú predpisy účinné od 01.11.2013. Novela Exekučného poriadku
účinná od 01.11.2013 (zákon č. 299/2013 Z. z.) zrušila prípustnosť odvolania proti výroku o náhrade trov
konaniavrozhodnutípodľa§57EP.Vdôsledkuzmenyvykonanejv§58ods.6EPúčinnejod01.11.2013

tak žiadne ustanovenie Exekučného poriadku, ani iného predpisu nepripúšťa podať odvolanie proti
výroku o trovách exekúcie.

9. Odvolací súd len dodáva, že rozhodnutie o trovách exekúcie podľa § 200 a nasl. EP nemožno
zamieňať s rozhodnutím o náhrade trov konania podľa § 251 a nasl. CSP. Vo vzťahu k rozhodnutiu

exekučného súdu o trovách exekúcie preto nie je možné aplikovať ani ust. § 357 písm. m) CSP,
ktorý upravuje prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu súdu o nároku na náhradu trov konania. Trovy
exekúcie totiž predstavujú osobitný inštitút upravený v Exekučnom poriadku odlišný od trov konania,
ktorýpredstavujeprocesnýnároksúdnehoexekútora(§200ods.1EPvzneníúčinnomdo31.03.2017)aje identifikovaný ako odmena súdneho exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času
pri vykonaní exekúcie. Vo vzťahu k odmene súdneho exekútora ani nejde o rozhodovanie o náhrade
trov, ale priamo o zaplatenie odmeny súdneho exekútora v zmysle § 200 ods. 5 EP. Civilný sporový

poriadok je pritom možné aplikovať len na tie momenty exekučného konania, ktoré nie sú Exekučným
poriadkom upravené komplexne. Právna úprava trov exekúcie je v Exekučnom poriadku komplexná a
v tomto smere niet priestoru na použitie Civilného sporového poriadku. Z tohto dôvodu nemožno na
rozhodnutie súdu o trovách exekúcie aplikovať ani primerane § 357 písm. m) CSP (porov. Uznesenie
Ústavného súdu SR z 25.05.2021, sp. zn. I. ÚS 217/2021).

10. Keďže uznesenie súdu prvej inštancie bolo vydané 19.11.2019, podľa už citovaných ustanovení
odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie nie je prípustné.

11. Vzhľadom na to, že odvolanie oprávneného smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je
odvolanie prípustné, nemohol odvolací súd rozhodnutie napadnuté odvolaním preskúmať a meritórne o

odvolaní rozhodnúť, ale musel odvolanie podľa § 386 písm. c) CSP odmietnuť (výrok I).

12.Onáhradetrovodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolpodľačl.4ods.1,§256ods.1,§262ods.
1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Civilný sporový poriadok neobsahuje osobitnú úpravu rozhodovania o
trovách odvolacieho konania v prípade, ak je odvolanie odmietnuté, preto aplikoval ust. § 256 ods. 1 CSP

o náhrade trov konania pri zastavení konania, ktoré je čo do obsahu a účelu najbližšie posudzovanej
právnej veci. Výsledok tohto odvolacieho konania obdobný jeho zastaveniu zavinil oprávnený podaním
neprípustného odvolania, v zásade by preto patrila náhrada trov konania protistrane (v tomto prípade
súdnemu exekútorovi a povinnému). V prejednávanej veci si však súdny exekútor ani povinný trovy
konania neuplatnili a v odvolacom konaní im ani žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania

nevznikli, preto im odvolací súd v súlade s judikatúrou (R 72/2018) náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal (výrok II).

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).