Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. október 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 33C/59/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124295518
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lívia Piervolová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:6124295518.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudkyňou Mgr. Líviou Piervolovou v právnej veci žalobcu: Náhradné vozidlo,

s.r.o., Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpeného: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o.,
Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.
Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441 o zaplatenie 861,08 EUR
s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 861,08 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5
% ročne zo sumy 861,08 EUR od 2.5.2024 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 3.5.2024, postúpenou tunajšiemu súdu
dňa 3.7.2024 (§ 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov), sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 861,08
EUR s príslušenstvom. Podanú žalobu odôvodnil tým, že dňa 6.1.2024 došlo k dopravnej nehode,
pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom bola spoločnosť Sinren
s.r.o., SNP 802/31, 045 01 Moldava nad Bodvou, IČO: 52 751 538 (ďalej len „poškodený“). K vzniku
škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodený

nechal motorové vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne
nadväzovalo uzavretie zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 142/2024 zo dňa 5.2.2024, na základe
ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo. Nájom náhradného vozidla trval od
5.2.2024 do 5.3.2024 po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise, až do ukončenia opravy
a doručenia krycieho listu poisťovňou, po ktorú nemohol poškodený s motorovým vozidlom nijakým
spôsobom pre vznik škody na ňom disponovať. Po dobu trvania nájmu nemal poškodený k dispozícii
iné motorové vozidlo a nájom náhradného motorového vozidla bol pre neho nevyhnutný. Po ukončení

doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 2682024 splatnú
dňa 20.3.2024 na sumu 1.280,12 EUR s DPH, zodpovedajúcu dobe užívania náhradného vozidla
v rozsahu 30 dní. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie
náhradného vozidla. Fakturovaná suma predstavovala náklady na nájom náhradného vozidla, za
ktorých náhradu nesie zodpovednosť poistenec žalovaného. Poškodený odplatne postúpil svoju budúcu
pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom
náhradného vozidla na žalobcu. Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za

postúpeniepohľadávkyspohľadávkoužalobcuvočipoškodenémuzfaktúryvzmyslezmluvyopostúpení
pohľadávky zo dňa 5.3.2024 vznikla voči žalovanému pohľadávka vo výške 1.280,12 EUR s DPH,
ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému. Žalobca vyzval žalovaného na náhradu nákladov
účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla. Žalovaný dňa 17.4.2024 poskytol žalobcovi poistnéplnenie vo výške 419,04 EUR. Žalovaný postupoval v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami a
poistné plnenie krátil nedôvodne a na základe svojvoľných výpočtov. Vzhľadom k tomu, že žalovaný
neposkytol žalobcovi poistné plnenie v rozsahu zodpovedajúcom pohľadávke žalobcu titulom náhrady

škody vo forme účelne vynaložených nákladov na náhradné vozidlo používané poškodeným po dobu
nemožnosti užívania poškodeného motorového vozidla v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej
poistencom žalovaného, je žalobca aktívne vecne legitimovaný na podanie tohto návrhu na vydanie
platobného rozkazu na zaplatenie dlžnej sumy predstavujúcej rozdiel medzi nákladmi na nájom
náhradného vozidla vyplývajúcimi z faktúry a poskytnutým poistným plnením zo strany žalovaného.

Okrem istiny si uplatnil aj nárok na úroky z omeškania vo výške 9,5 % ročne z istiny od 2.5.2024 do
zaplatenia. K žalobe priložil listinné dôkazné prostriedky: zmluva o nájme č. 142/2024 zo dňa 5.2.2024,
protokol o prenájme náhradného vozidla č. 142/2024, čestné prehlásenie zo dňa 5.3.2024, potvrdenie
o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu zo dňa 5.3.2024, faktúra č. 02682024 zo dňa
5.3.2024, zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 5.3.2024, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa
5.3.2024, uplatnenie náhrady škody z postúpenej pohľadávky zo dňa 5.3.2024, oznámenie o poistnom

plnení zo dňa 16.4.2024 a potvrdenie o úhrade zo dňa 17.4.2024.

2. Dňa 22.5.2024 vydal Okresný súd Banská Bystrica platobný rozkaz (sp. zn. 12Up/975/2024), ktorým
žalobe vyhovel.

3. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom nárok v celom rozsahu odmietol. Uviedol,
že z faktúry č. 240700204 zo dňa 29.2.2024 vyplýva dátum dodania služby (t.j. ukončenia opravy
poškodeného motorového vozidla), a to deň 29.2.2024, s dátumom splatnosti 10.3.2024. Podľa §
72 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej
len „ZoDPH“) je platiteľ dane povinný vystaviť faktúru pri dodaní tovaru alebo služby alebo pri prijatí

platby ešte pred dodaním tovaru alebo služby. V zmysle § 74 ods. 1 písm. d) ZoDPH musí faktúra
obsahovať dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba prijatá, ak tento
dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry. Z uvedených zákonných ustanovení
podľa vyplýva, že pokiaľ by servis vystavil faktúru ešte pred ukončením opravy, muselo by z takto
vystavenej faktúry byt' zrejmé, že ide iba o zálohovú faktúru, čo zo žalobcom predloženej faktúry č.

2023220191 žiadnym spôsobom nevyplývalo. Práve naopak, je tam uvedený dátum dodania služby,
teda ukončenia opravy vozidla poškodeného. Poškodený uzavrel so žalobcom zmluvu o nájme na
vopred stanovené obdobie od 5.2.2024 do 5.3.2024. Prenajal si náhradné vozidlo za sumu 41,- EUR /
deň, s poplatkom za pristavenie a odobratie vozidla vo výške 50,- EUR. Žalovaný uhradil žalobcovi
poistné plnenie vo výške 419,04 EUR. Ide o primerané plnenie určené na 9 dní, pričom priznaná doba

nájmu zohľadňovala čas potrebný na opravu vozidla, s prihliadnutím na technologické postupy udávané
výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými
pracoviskami. Konkrétne dĺžku doby nevyhnutnú na opravu poškodeného vozidla žalovaný stanovil
na základe zdokumentovaného rozsahu poškodenia vozidla, vykalkulovaných nákladov na opravu
licenčným kalkulačným programom. Na základe rozsahu poškodenia vozidla a dostupnosti dielcov

potrebných na opravu vozidla žalovaný časovú náročnosť opravy stanovil v rozsahu 9 dní, v ktorých sú
zarátané aj prestoje a presuny medzi jednotlivými pracoviskami. Čistý čas na opravu podľa kalkulačného
programu predstavoval 133 časových jednotiek. V zmysle kalkulácie bola dĺžka prác určená na 133
časových jednotiek, pričom reálne autoservis vyfakturoval identicky 133 časových jednotiek Žalovaný
tak kalkuláciou presne určil čas reálne potrebný na opravu vozidla. Likvidátor priznal nájom náhradného

vozidla za obdobie 9 dní v zmysle metodiky upravujúcej čas potrebný na opravu vozidla zohľadňujúci
technické postupy udávané výrobcom. Z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má poistený právo, aby poisťovňa za neho nahradila
poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody, za ktoré zodpovedná poistený.
Dôkazy na podporu tvrdení o účelnosti a nevyhnutnosti zapožičania motorového vozidla, je povinný

v konaní predložiť žalobca. Žalovaný mal za to, že žalobca nepreukázal účelnosť a nevyhnutnosť
zapožičania náhradného motorového vozidla za obdobie dlhšie ako 9 dní, keďže motorové vozidlo
malo byt' opravené do 9 dní od jeho odovzdania servisu. Žalovaný podotkol, že autoservis opravujúci
poškodené motorové vozidlo figuruje v mnohých konaniach žalovaného ako servis, ktorý je známy
neúmerne dlhými dobami, počas ktorých zotrváva vozidlo v servise a jediný, kto má dosah na konanie

autoservisu je v prípade opravy poškodený, nakoľko odovzdaním vozidla do opravy vzniká medzi
autoservisom a poškodeným právny vzťah, na ktorý žalovaný nemá žiaden dosah. Poškodený má
možnosť kontaktovať servis s dopytom na stav opravy, resp. s požiadavkou, aby bola oprava vykonaná
čo najhospodárnejšie. Žalovaný nespochybnil slobodnú vol'bu poškodeného týkajúcu sa výberu servisu,v ktorom si dá poškodené vozidlo opraviť, rovnako ani skutočnosť, že poškodený nie je povinný hľadať
autoservis, v ktorom jeho vozidlo opravia najrýchlejšie, avšak vyjadril presvedčenie, že ak by si mal
poškodený hradiť nájom náhradného vozidla z vlastných zdrojov, postupoval by pri nájme náhradného

vozidla obozretnejšie a sám by žiadal o čo najrýchlejšiu opravu vozidla, aby sa nenavyšovali náklady
súvisiace s opravou vozidla. Z fotografií a dotazníka k vypožičaniu náhradného vozidla je nepochybné,
že poškodené vozidlo bolo po škodovej udalosti plne pojazdné a nič nebránilo poškodenému dohodnúť
sa so servisom na odovzdaní vozidla do servisu až v čase, kedy by mal autoservis časový a personálny
priestor na opravu vozidla ako aj náhradné diely k dispozícii. Z fotografií poškodeného vozidla je

tiež zrejmé, že poškodenie motorového vozidla bolo banálne a oprava v rozsahu 30 dní je zjavne
neadekvátna. Žalovaný nerozporoval rozsah vzniknutých škôd na motorovom vozidle, avšak považoval
za neprimerané, aby oprava motorového vozidla trvala neúmerne dlhú dobu a tým sa zvyšovali náklady
na poskytovanie náhradného vozidla poškodenému. Skutočnosť, že bola potrebná oprava poškodeného
vozidla, nie je v rozpore s faktom, že oprava trvala nepomerne dlho. Práce na vozidle boli fakturované
v trvaní 133 časových jednotiek, t.j. 13,3 hodiny. Aj pri zohľadnení dôb obstarania náhradných dielov

a vykonania obhliadok vozidla, je 30 dní neprimerane dlhé obdobie, v ktorom bolo vozidlo umiestnené
v servise za účelom opravy. Žalobca podľa názoru žalovaného neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho
zaťažuje v otázke preukázania nadmerne dlhej dĺžky opravy, ktorá sa následne odzrkadlila aj v dĺžke
prenájmu náhradného motorového vozidla. Bremeno zodpovednosti za takýto postup servisu nemôže
byt' presunuté na žalovaného, ktorý uvedenú skutočnosť nijako nevedel ovplyvniť. Fakturovaná suma

bez ďalšieho nepredstavuje skutočnú škodu, ktorá má byť krytá povinným zmluvným poistením. Faktúra
predstavuje iba daňový doklad. V súvislosti s vynaložením nákladov na prenájom náhradného vozidla
odkázalnaR7/92arozhodnutieÚstavnéhosúduČRzodňa14.2.2018sp.zn.IV.ÚS2043/17.Vovzťahu
k nároku na zapožičanie náhradného vozidla zaujala svoj postoj aj Národná banka Slovenska v odpovedi
a poskytnutí informácií zo dňa 11.3.2019. K argumentu zadržiavania poškodeného motorového vozidla

autoservisom do času doručenia krycieho listu žalovaný uviedol, že toto konanie autoservisu sa prieči
zákonu a nemôže byt' pripísané na ťarchu žalovaného. Vo veci bolo dôvodné zapožičanie náhradného
motorového vozidla len po dobu do ukončenia opravy poškodeného motorového vozidla, teda do dňa
29.2.2024, ktorý je uvedený ako deň dodania tovaru / služby na faktúre autoservisu. Žalovaný uviedol, že
na podporu svojich tvrdení požiadal znalca o vypracovanie odborného stanoviska k otázke adekvátnosti

dĺžky opravy vozidla. K odporu priložil listinné dôkazné prostriedky: odpoveď a poskytnutie informácií zo
dňa 11.3.2019, záznamy k likvidácii zo dňa 15.4.2024, dotazník pre poškodeného, čestné prehlásenie zo
dňa 5.3.2024, zápis o poškodení motorového vozidla zo dňa 29.2.2024, fotografia motorového vozidla
a faktúra č. 240700204 zo dňa 29.2.2024.

4. Žalobca v replike namietal, že vo vzťahu k námietke účelového navyšovania nákladov nemožno
vychádzať z rozhodnutia Ústavného súdu ČR, keďže sa zaoberá odlišný skutkovým stavom. Mal za to,
že zotrvanie opravovaného vozidla poškodeného v autoservise po celú dobu trvania nájmu náhradného
vozidla bolo dôvodné, poškodený nemal možnosť opravované vozidlo reálne užívať, čo nevyhnutne a
účelne viedlo k nájmu náhradného vozidla. K avizovanému odbornému vyjadreniu k otázke adekvátnosti

dĺžky opravy vozidla poukázal na to, že bude vypracované ex post ohľadom skutočností, ktoré už nie
je možné ovplyvniť a navyše za situácie, kedy poisťovňa už náklady na opravu autoservisu uhradila
a tento opravené motorové vozidlo vydal poškodenému. Poisťovňa v čase likvidácie poistnej udalosti
nevytkla autoservisu neprimerané trvanie opravy a jej trvanie pripisuje na ťarchu právneho predchodcu
žalobcu, ktorý ho nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť, preto je absolútne účelové spochybňovanie

trvania opravy zo strany poisťovne, keď potrebný čas na vykonanie opravy bude z technického hľadiska
znalcom odhadovaný bez znalostí konkrétnych podmienok na strane autoservisu. Poškodený je od
momentu odovzdania svojho motorového vozidla autoservisu zbavený akejkoľvek možnosti s ním
disponovať, pokiaľ mu ho autoservis nevydá. Je nelogické a absurdné, aby žalobca ex post po ukončení
nájmu náhradného vozidla preukazoval okrem účelu náhradného vozidla užívaného po dobu zotrvania

opravovaného vozidla poškodeného v autoservise aj samotnú dobu, po ktorú bolo vozidlo poškodeného
opravované, t.j. konkrétny čas, po ktorý autoservis vykonával práce na vozidle poškodeného. Konkrétny
počet dní, po ktoré autoservis vykonával práce na vozidle poškodeného totiž nemusí byť súvislým
časovým úsekom, a teda konkrétny počet dní vykonávania opravy nemôže za žiadnych okolností
zodpovedať dobe, po ktorú by mal byť oprávnený poškodený užívať náhradné vozidlo, keďže je to

v rozpore s jeho účelom. Žalovaným uznané a vyplatené poistné plnenie za prenájom náhradného
motorového vozidla v rozsahu 9 dní predstavuje svojvoľne určenú dobu trvania nájmu. Poškodený si
riadne splnil všetky povinnosti za účelom včasného a okamžitého uplatnenia nároku na náhradu škody
v súvislosti so škodovou udalosťou, a to vo vzťahu k žalovanému, ako aj voči autoservisu. Poškodenýsvoje vozidlo zveril do rúk autorizovaného servisu Autospol Vlasatý, spol. s r.o., ktorý je zmluvným
partneromžalovanéhoadôvodnesatakspoliehalnato,žeopravajehovozidlabudevykonanáriadneav
primeranom čase. Žalovaný je subjektom, ktorý znáša náklady spojené s opravou vozidla poškodeného

a pokiaľ je autoservis vykonávajúci jeho opravu jej zmluvným partnerom, zodpovedá sa poisťovni, ktorá
ak v plnej výške poskytne poistné plnenie titulom nákladov na opravu vozidla poškodeného, nemožno
mať žiadne pochybnosti o správnosti postupu autoservisu pri vykonávaní opravy vozidla poškodeného.
Vybavením predmetnej poistnej udalosti vydaním krycieho listu alebo poskytnutím poistného plnenia
dochádza k ukončeniu nájmu náhradného vozidla, a to k prvému objektívnemu dňu, kedy poškodený

môže svoje opravené vozidlo prevziať z autoservisu. Poškodený mal od žalobcu prenajaté náhradné
vozidlo po dobu trvania jeho opravy, pričom prenájom trval odo dňa odovzdania poškodeného vozidla
do servisu, t.j. od 5.2.2024 do ukončenia opravy a doručenia krycieho listu žalovaným dňa 5.3.2024.
Žalobca bol toho názoru, že ak žalovaný nesúhlasí so zvoleným postupom pri oprave, či konečnou
dĺžkou opravy, neprimeranosť jej trvania alebo údajná nečinnosť a prieťahy autoservisu mali byť z jeho
strany zohľadnené a namietané priamo voči autoservisu ako zmluvnému partnerovi a nie následne v

rámci uplatneného nároku poškodeného. Žalovaný ohľadom dĺžky trvania vykonávanej opravy nemal
nijaké námietky, pričom fakturovanú čiastku autoservisu uhradil a postup autoservisu namieta až v
súvislosti s nákladmi na nájom náhradného vozidla. K užívaniu náhradného vozidla po ukončení opravy
poškodeného vozidla uviedol, že pre posúdenie nutnosti a účelnosti prenájmu je rozhodujúce, že v
dôsledkuškodovejudalostizavinenejklientomžalovanéhonemoholpoškodenýpoužívaťsvojemotorové

vozidlo a na dobu jeho opravy si musel zapožičať náhradné vozidlo. Nájom motorového vozidla vznikol v
príčinnej súvislosti so škodou, ktorá bola spôsobená poistencom žalovaného. Zároveň pri posudzovaní
nutnosti a účelnosti nákladov vzniknutých z titulu nájmu náhradného vozidla je potrebné vychádzať z
celkovej doby, počas ktorej bolo vozidlo poškodeného z dôvodu jeho opravy v autoservise, a tiež zo
skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo. Poškodený prišiel o možnosť

využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného.
Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, nie je preto
možnéodpoškodenéhospravodlivopožadovať,abypreprotiprávnekonanieinejosobybolobmedzenýv
užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. Skutočnou škodou
je vyplatené nájomné za prenajaté náhradné vozidlo, nie aritmetický priemer, prípadne individuálne

výpočty zamestnanca či likvidátora žalovaného o možnej dobe trvania opravy poškodeného vozidla. Až
poskytnutím peňažného plnenia, ktoré zo sféry vplyvu poisťovne prejde do sféry vplyvu poškodeného,
resp. autoservisu, je škoda na poškodenom vozidle reparovaná, pretože samotným vystavením faktúry
zaopravuvozidlapoškodenýeštenemáokamžitúmožnosťprevziaťsisvojevozidloavrátiťtaknáhradné
vozidlo. Poškodený si mohol svoje opravované vozidlo vyzdvihnúť až po doručení tzv. krycieho listu

zo strany žalovaného, resp. po úhrade poistného plnenia žalovaným, v závislosti od toho, ktorá z
týchto skutočností nastane skôr. Predmetný krycí list slúži ako náhrada za úhradu faktúry za opravu
poškodeného motorového vozidla. Autoservis mal až po ukončení šetrenia poistnej udalosti žalovaným a
po doručení predmetného krycieho listu istotu, že mu bude poskytnutá úhrada za opravu od žalovaného,
apretookamžitepodoručeníkrycieholistubolpoškodenýinformovanýomožnostiprevzatiaopraveného

vozidla, a toto si poškodený dňa 5.3.2024 vyzdvihol. V prípade vykonávania opráv motorových vozidiel
v dôsledku poistných udalostí autoservis neinformuje poškodeného o tom, že bola vystavená faktúra
za opravu motorového vozidla, túto zasiela rovno poisťovni, pričom nevydá poškodenému opravené
motorové vozidlo až do momentu zaplatenia fakturovanej ceny opravy poškodeného motorového
vozidla, resp. poskytnutia poistného plnenia poisťovňou alebo krycieho listu zo strany poisťovne. Až

následne dochádza k vydaniu opraveného motorového vozidla poškodenému. Poškodený žiadnym
spôsobom neprispel k navýšeniu nákladov zapožičania náhradného motorového vozidla a nie je
možné od neho spravodlivo požadovať, aby ako účastník škodovej udalosti, ktorú nezavinil, disponoval
finančnými prostriedkami na vyplatenie nákladov opravy autoservisu len za účelom, aby skrátil dobu
zapožičania náhradného motorového vozidla. Náklady na prenájom náhradného motorového vozidla

je nevyhnutné považovať za účelne vynaložené až do momentu reálneho odovzdania opraveného
vozidla a v žiadnom prípade nie vystavením faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla
bez možnosti jeho reálneho užívania. Ide o štandardný postup a bežnú obchodnú prax autoservisov pri
oprave poškodeného vozidla v prípadoch náhrady nákladov za opravu z povinného zmluvného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Dôvod užívania náhradného

vozidla odpadá až ku dňu vydania opraveného vozidla poškodenému, pretože k predmetnému dňu sa
opravené vozidlo dostáva do dispozície poškodeného, čo zodpovedá aj právnemu názoru vyslovenému
v náleze Ústavného súdu SR zo dňa 16.2.2023 sp. zn. III. ÚS 602/2022. Čakanie na krycí list spadá
do sledu udalostí spojených so škodovou udalosťou, ktoré vymedzujú obdobie nároku poškodenéhona náhradu nákladov spojených s užívaním náhradného vodidla po dobu vykonávania opravy jeho
motorového vozidla. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodovaciu prax všeobecných súdov.
K replike priložil listinné dôkazné prostriedky: potvrdenia o bežnej obchodnej praxi zo dňa 30.3.2022

a 2.11.2021, rozsudky Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.11.2021 sp. zn. 3Cob/202/2020, zo dňa
18.10.2023 sp. zn. 3Cob/86/2023, zo dňa 15.11.2023 sp. zn. 3Cob/94/2023, rozsudky Krajského súdu
v Žiline zo dňa 26.3.2024 sp. zn. 11Co/88/2023, zo dňa 26.3.2024 sp. zn. 9Co/107/2023, zo dňa
30.4.2024 sp. zn. 6Co/84/2023 a zo dňa 30.4.2024 sp. zn. 6Co/77/2023.

5. Žalovaný v duplike zo dňa 16.10.2024 rozporoval účelnosť nájmu nad obdobie od 29.2.2024, keďže
ďalšie zotrvanie vozidla v servise už nebolo realizované za účelom opravy. Žalobca nepreukázal,
že by mu žalovaný bránil prevziať si opravené vozidlo už dňa 29.2.2024, rovnako ani dôvodnosť
neprimerane dlhej doby opravy. Poškodený je oprávnený prevziať si vozidlo po ukončení opravy a užívať
ho. Žalovaný určil primeranosť doby nájmu výpočtom v kalkulačnom programe, v ktorom sú údaje
o dĺžke času potrebného na opravu poškodení vozidiel dodávané priamo výrobami vozidiel. Odborné

vyjadrenie je relevantným dôkazom na preukázanie tvrdení žalovaného. Na druhej strane, žalobca
neuniesol dôkazné bremeno v otázke opodstatnenosti, účelnosti a nevyhnutnosti nájmu náhradného
vozidla do 5.3.2024. Poškodený sa môže voči konaniu / nekonaniu autoservisu brániť v osobitnom
súdnom konaní. Zmluvný vzťah týkajúci sa opravy vozidla je výlučne vzťahom medzi poškodeným
a autoservisom a poisťovňa do neho nemôže zasahovať. Krycí list je zákonom predpísaný spôsob

oboznámenia poškodeného o výške jeho poistného plnenia podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoPZP“). Servis
vykonávajúci opravu poškodeného vozidla bol ako zmluvný autorizovaný servis oprávnený vstupovať
do webportálu žalovaného, v rámci ktorého sú k dispozícii všetky podklady potrebné k likvidácii poistnej

udalosti, vrátane oznámenia o poistnom plnení. Poškodený splnomocnil autoservis na vykonávanie
všetkých úkonov vo vzťahu k oprave vozidla a likvidácii poistnej udalosti. To, že autoservis mal vedomosť
o ukončení opravy a neinformoval o tom poškodeného, nemôže byť na ťarchu žalovaného. V takom
prípade môže ísť o porušenie povinností servisu ako zástupcu podľa § 22 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“). Pracnosť samotnej opravy vozidla

bola určená v rozsahu 4 dní, pričom žalovaný priznal poškodenému plnenie za 9 dní nájmu, ktorá je
reálnejšia ako účtovaných 30 dní nájmu. Poškodený nepreukázal nemožnosť úhrady faktúry z vlastných
zdrojov, ani nepožiadal o vydanie krycieho listu pred začatím opravy vozidla. Na podporu svojich tvrdení
poukázal na rozhodovaciu prax všeobecných súdov. K duplike priložil ako listinný dôkazný prostriedok
plnomocenstvo zo dňa 18.9.2024.

6. Žalovaný v podaní zo dňa 1.10.2025 uviedol, že mu bolo doručené odborné vyjadrenie súdnej
znalkyne A. B. C., s ktorej závermi sa žalovaný stotožňuje. Primeraným časovým rozsahom opravy
vozidla je z technického hľadiska cca. 8 pracovných dní, čo predstavuje 10 kalendárnych dní. Žalovaný
poskytol plnenie za nájom náhradného vozidla v trvaní 9 dní. Znalkyňa zároveň konštatovala, že na

vozidleišlooľahkúchybu,sktoroubolonaďalejspôsobilénaprevádzkuvcestnejpremávke.Napodporu
svojich tvrdení poukázal na rozhodovaciu prax všeobecných súdov. K vyjadreniu priložil ako listinný
dôkazný prostriedok odborné vyjadrenie č. 34-2025 zo dňa 28.9.2025.

7. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 3.10.2025 nad rámec svojho dovtedajšieho procesného útoku uviedol,

že v konaní nebolo preukázané pričinenie sa poškodeného na dobe zotrvania vozidla v autoservise.
Svoje vozidlo si mohol vyzdvihnúť až po doručení krycieho listu zo strany žalovaného, resp. po úhrade
poistného plnenia žalovaným (v závislosti od toho, ktorá skutočnosť nastane skôr). K posudzovaniu
nutnosti a účelnosti nákladov súvisiacich s nájmom náhradného vozidla odkázal na nález Ústavného
súdu SR zo dňa 17.7.2025 sp. zn. III. ÚS 322/2025. Z jeho záverov vyplýva, že ak autoservis vydá

opravené vozidlo po úhrade nákladov na opravu motorového vozidla, resp. doručení krycieho listu
zo strany poisťovne a žalobca preukáže, kedy poškodený odovzdal poškodené vozidlo autoservisu
a kedy mu bolo opravené motorové vozidlo vrátené, ide o unesenie dôkazného bremena zo strany
žalobcu na preukázanie účelu náhradného vozidla. Dĺžku zotrvania opravovaného vozidla v autoservise
ovplyvňuje práve poisťovňa, ktorá je súčasne subjektom zodpovedným za náhradu nákladov spojených

s opravou poškodeného vozidla. K vyjadreniu priložil ako listinný dôkazný prostriedok nález Ústavného
súdu SR zo dňa 17.7.2025 sp. zn. III. ÚS 322/2025.8. Vo vyjadrení zo dňa 8.10.2025 žalobca namietal odborné vyjadrenie predložené v konaní žalovaným,
keďže bolo realizované s odstupom času (ex post). Okrem toho neobsahuje ani podstatné náležitosti.
Nie je z neho zrejmé, aké odborné metódy boli použité pre posúdenie odbornej otázky. Spochybnil

aj oprávnenie znalkyne vyjadrovať sa posúdeniu časového rozsahu opravy vozidla vzhľadom na
rozdielnosť odbornej činnosti, pre ktorú je zapísaná v zozname znalcov. K vyjadreniu priložil ako listinný
dôkazný prostriedok obsahové vymedzenie znaleckých odborov a odvetví.

9. Súd v súlade s § 177 ods. 1 CSP nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie na deň 23.10.2025.

Súd vec prejednal v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil,
pričom podaním doručeným súdu dňa 6.10.2025 ospravedlnil svoju neúčasť z dôvodu hospodárnosti
a súhlasil s konaním vo veci v jeho neprítomnosti. Právny zástupca žalobcu nad rozsah argumentácie
prezentovanej písomnými podaniami poukázal na aktuálny nález Ústavného súdu SR zo dňa 6.8.2025
sp. zn. I. ÚS 291/2025.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov
tvoriacich obsah súdneho spisu a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav
veci:

11. Z potvrdení zo dňa 2.11.2021 a 30.3.2022, vystavených servismi (ALTERIA MOTOR, s.r.o., MD-

Bavaria Žilina, s.r.o. a FINAL CD) vyplýva, že je bežnou obchodnou praxou pri oprave poškodeného
vozidla, pri ktorej náklady za opravu uhrádza poisťovňa z povinného zmluvného poistenia vinníka, že
v deň ukončenia prác súvisiacich s opravou vozidla vystaví servis faktúru a v totožný deň ju odosiela
príslušnej poisťovni, ktorá je povinná náklady zaplatiť. Ak je poisťovňa zmluvným partnerom servisu,
ako náhrada úhrady faktúry sa využíva tzv. krycí list. Autoservis vydá poškodenému opravené vozidlo

bezodkladne po doručení krycieho listu na úhrady faktúry za opravu vozidla zo strany poisťovne.

12. Zmluvou o nájme č. 142/2024 zo dňa 5.2.2024 žalobca, ako prenajímateľ, prenechal poškodenému,
akonájomcovi,naužívanieosobnémotorovévozidlozn.Hyundaii30,MT,EČV:C..Nájomboldojednaný
na dobu od 5.2.2024 do 5.3.2024 s tým, že denné nájomné predstavovalo 55,- EUR a zmluvné nájomné

41,- EUR. V zmluve bol dohodnutý aj poplatok za pristavenie a odobratie vozidla vo výške 50,- EUR.
O prevzatí a odovzdaní vozidla bol spísaný protokol o prenájme náhradného vozidla č. 142/2024.

13. Faktúrou zo dňa 29.2.2024 fakturoval servis Autospol Vlasatý spol. s r.o. poškodenému za opravu
vozidla 2.658,29 EUR. Dátum dodania služby predstavoval 29.2.2024 a dátum splatnosti faktúry

10.3.2024.

14. V čestnom prehlásení zo dňa 5.3.2024 poškodený uviedol, že náhradné vozidlo mal v nájme
od 5.2.2024 do 5.3.2024, t.j. 30 dní z dôvodu, že jeho poškodené vozidlo bolo po poistnej udalosti
v autoservise až do doručenia krycieho listu poisťovňou. Vyhlásil, že v danom období zároveň nemal

k dispozícii iné vhodné vozidlo a nájom náhradného vozidla bol nevyhnutný z dôvodu zabezpečenia
podnikateľskej činnosti.

15. Z dotazníka pre poškodeného k škodovej udalosti č. 9534876665 vyplýva, že po nehode bolo
poškodené vozidlo používané a bolo s ním najazdených približne 200 km. Poškodené vozidlo bolo

po poistnej udalosti v autoservise Autospol Vlasatý, spol. s r.o., a to od 5.2.2024 do 5.3.2024. Na
zapožičanom vozidle najazdil poškodený 694 km. Poškodený si svoje vozidlo prevzal z opravy dňa
5.3.2024 a v totožný deň vrátil zapožičané vozidlo.

16. V potvrdení zo dňa 5.3.2024 servis Autospol Vlasatý, spol. s r.o. potvrdil, že poškodené vozidlo dňa

5.2.2024 prevzal za účelom opravy. Po ukončení opravy dňa 29.2.2024 a doručení krycieho listu zo
strany žalovaného dňa 5.3.2024, odovzdal dňa 5.3.2024 vozidlo držiteľovi.

17. Dňa 5.3.2024 vystavil žalobca poškodenému za prenájom náhradného vozidla v trvaní 30 dní faktúru
č. 02682024, splatnú dňa 20.3.2024, na sumu 1.280,12 EUR (v cene bol zahrnutý aj dohodnutý poplatok

za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 50,- EUR).18. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 5.3.2024 postúpil poškodený žalobcovi svoju pohľadávku
voči žalovanému vo výške 1.280,12 EUR. Postúpenie pohľadávky oznámil poškodený, ako postupca,
žalovanému listom zo dňa 5.3.2024.

19. Listom zo dňa 5.3.2024 požiadal žalobca žalovaného titulom poistného plnenia o úhradu pohľadávky
vo výške 1.280,12 EUR.

20. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 16.4.2024 oznámil žalovaný žalobcovi, že dňa 15.4.2024

ukončil šetrenie poistnej udalosti a na základe predložených dokladov mu poukazuje poistné plnenie
vo výške 419,04 EUR. Žalovaný priznal za primeranú dobu zapožičania náhradného vozidla 9 dní,
v ktorej je zahnutý čas na opravu vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas na
objednanienáhradnýchdielov,časpotrebnýnapresunvozidlamedzijednotlivýmipracoviskami.Výpočet
výšky poistného plnenia vyplýva aj zo záznamov k likvidácii zo dňa 15.4.2024.

21. Dňa 17.4.2024 bolo poistné plnenie vo výške 419,04 EUR pripísané na účet žalobcu.

22. V odbornom vyjadrení, znalecký úkon č. 34-2025 zo dňa 28.9.2025, znalkyňa A. B. C. dospela
k záveru, že za primeranú dĺžku opravy poškodeného vozidla možno považovať opravu v rozsahu cca.
9 pracovných dní.

23. Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne:

24. Podľa § 442 ods. 1 a 3 OZ: „Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza

sa škoda uvedením do predošlého stavu.“.

25. Podľa § 4 ods. 1 ZoPZP v znení účinnom do 31.7.2024: „Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na
každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej
zmluve.“.

26. Podľa § 4 ods. 2 ZoPZP v znení účinnom do 31.7.2024: „Poistený má z poistenia zodpovednosti
právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením
alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní

nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo
písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil
poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.“.

27. Podľa § 11 ods. 6 ZoPZP v znení účinnom do 31.7.2024: „Poisťovateľ je povinný bez zbytočného

odkladuzačaťprešetrovaniepotrebnénazistenierozsahujehopovinnostiposkytnúťpoistnéplnenieado
troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné
na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného
plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody
preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť

alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým
uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa
považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta
vrátila ako nedoručené.“.

28. Podľa § 11 ods. 7 ZoPZP v znení účinnom do 31.7.2024: „Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné
plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody
poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.“.

29. Podľa § 11 ods. 8 ZoPZP v znení účinnom do 31.7.2024: „Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa
odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.“.30. Podľa § 15 ods. 1 ZoPZP v znení účinnom do 31.7.2024: „Náhradu škody uhrádza poisťovateľ
poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti
poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.“.

31. Podľa § 4 ods. 1 ZoPZP v znení účinnom do 31.7.2024: „Ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti,
je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.“.

32. Podľa § 524 ods. 1 a 2 OZ: „Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť

písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s
ňou spojené.“.

33. Podľa § 517 ods. 2 OZ: „Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.“.

34. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka (ďalej len „nariadenie č. 87/1995 Z.z.“): „Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.“.

35. Podľa § 262 ods. 1 CSP: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“.

36.Podľa§255ods.1CSP:„Súdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.“.

37. Podanou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 861,08 EUR s príslušenstvom titulom
náhrady škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla poistenca žalovaného, predstavujúcu
nájomnézanájomnáhradnéhovozidla.Uplatnenásumajeurčenáakorozdielmedzinákladmispojenými
s prenájmom náhradného vozidla vo výške 1.280,12 EUR a plnením poskytnutým žalovaným vo výške

419,04 EUR.

38. Medzi stranami bolo nesporné, že a) dňa 6.1.2024 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej sa
motorové vozidlo zn. Volkswagen Golf, EČV: D. poškodilo a následne bolo opravené, za čo bola
poškodenému vystavená faktúra, b) škodca mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného, c) poškodený si prenajal náhradné vozidlo
za čas, kedy bolo jeho poškodené motorové vozidlo v autoservise, d) za prenájom vozidla bola
poškodenému vystavená faktúra na celkovú sumu 1.280,12 EUR, e) vozidlo bolo poškodenému zo
strany autoservisu vydané po doručení krycieho listu zo strany žalovaného, f) žalovaný poskytol poistné
plnenie v sume 419,04 EUR, a to za dobu nájmu v rozsahu 9 dní, ktorú určil za primeranú s ohľadom

na čas opravy vozidla, zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie
náhradných dielov a čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami, g) pohľadávka
bola postúpená žalobcovi.

39. V konaní bolo sporným, či bol žalovaný oprávnený takýmto spôsobom postupovať a krátiť poistné

plnenie z dôvodu neprimeranej doby nájmu náhradného vozidla.

40. Súd nárok uplatnený žalobcom voči žalovanému posúdil ako nárok vyplývajúci z práva poškodeného
podľa § 15 ods. 1 ZoPZP v znení účinnom do 31.7.2024, v zmysle ktorého si poškodený môže uplatniť
priamo proti poisťovateľovi nárok na náhradu škody, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s prevádzkou

motorového vozidla. Citované ustanovenie zakladá pasívnu vecnú legitimáciu na strane poisťovateľa
škodcuzpovinnéhozmluvnéhopoisteniazaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlaaaktívnu
vecnú legitimáciu na strane poškodeného. Vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácie žalobcu mal súd za
to, že táto je na strane žalobcu daná a preukázaná zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 5.3.2024.

41. Pod pojmom „škoda“ je z teoreticko-právneho hľadiska nutné rozumieť ujmu, ktorá nastala
v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným
ekvivalentom. Rozoznáva sa skutočná škoda a ušlý zisk. Skutočnú škodu však nemožno obmedziť len
na škodu spôsobenú na veciach. Skutočnou škodou je aj ujma, ktorá vznikla poškodenému tým, žebol nútený vynaložiť náklady na zaobstaranie si náhradných pôžitkov v čase, kedy nemohol dočasne
poškodenú vec (t.j. poškodené motorové vozidlo) v dôsledku škodovej udalosti užívať, ako tomu bolo
nesporne aj v posudzovanej veci (sporným bol len rozsah obdobia, po ktoré bol poškodený vylúčený

z užívania svojho motorového vozidla v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou).

42. Bolo nepochybné, že poškodený sa dostal do situácie, kedy si bol nútený prenajať náhradné
motorové vozidlo za jeho poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej poistencom
žalovaného. Žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal ujmu, ktorá spočívala v tom, že poškodený

vynaložil náklady za požičanie motorového vozidla, k čomu bol donútený práve vzniknutou poistnou
udalosťou, ktorú nespôsobil. Uplatňovaná náhrada nákladov za používanie náhradného motorového
vozidla reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti používať svoje motorové
vozidlo.

43. Z čestného prehlásenia poškodeného vyplýva, že po dobu opravy, t.j. od 5.2.2024 do 5.3.2024

nedisponoval žiadnym iným vhodným motorovým vozidlom a prenájom náhradného vozidla bol pre neho
nevyhnutný z dôvodu zabezpečenia podnikateľskej činnosti. Z čestného prehlásenia poškodeného mal
súdpreukázané,žepoškodenýsiprenajalnáhradnémotorovévozidlonanevyhnutnúdobu30dní,počas
opravy jeho vlastného motorového vozidla, ktoré bolo poškodené pri poistnej udalosti. Podľa názoru
súdu ide o účelne vynaložené výdavky. Skutočnosť, že poškodený potreboval mať k dispozícii motorové

vozidlo, vyplýva už zo zistenia, že bol vlastníkom motorového vozidla, na ktorom bola spôsobená škoda.
Poškodený v tejto súvislosti nemusí preukazovať, v aký čas, kedy presne potrebuje motorové vozidlo,
keďže je zrejmé, že už titulom vlastníctva a využívania svojho motorového vozidla, ktorú možnosť stratil,
je nutné dospieť k záveru o nevyhnutnosti, resp. potrebe prenajatia si náhradného motorového vozidla.

44. Výška zmluvného nájomného bola dohodnutá v zmluve o nájme č. 142/2024 zo dňa 5.2.2024
a zo strany žalovaného nebola rozporovaná. Za opodstatnený výdavok súd považoval aj poplatok
za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 50,- EUR, účtovaný prenajímateľovi vozidla, keďže ide o
poplatok,ktorýsúvisísprenájmomvozidlaabolzmluvnýmistranamiriadnedohodnutývzmluveonájme.

45. V zmysle ustálenej súdnej praxe sa teda za skutočnú škodu považujú aj náklady za prenájom
náhradného motorového vozidla. Ide o výdavky, ktoré by poškodenému nevznikli, ak by mohol
používať svoje motorové vozidlo, avšak v dôsledku škodovej udalosti bol z možnosti používať vlastné
motorové vozidlo vylúčený. V kontexte uvedeného je potom potrebné vnímať aj samotné zabezpečenie
náhradného motorového vozidla poškodeným po dobu, po ktorú z dôvodu poškodenia jeho motorového

vozidla nemôže toto vozidlo užívať. Ústavný súd SR v náleze zo dňa 16.2.2023 sp. zn. III. ÚS 602/2022
uviedol, že „účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej
dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne
užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu
zničeného vozidla, ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový

následok.“ (ods. 19).

46. Dôvodom pre krátenie poistného plnenia pri posudzovanej poistnej udalosti bola žalovaným
akceptovaná a priznaná doba za požičanie náhradného motorového vozidla len za obdobie 9 dní z
dôvodu, že žalovaný pri svojom výpočte zohľadnil technologické postupy udávané výrobcom, čas na

objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami.

47. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že poškodený mal zapožičané motorové
vozidlo do 5.3.2024 a táto doba nájmu zodpovedá dobe, po ktorú bolo motorové vozidlo poškodeného
skutočne v oprave. Poškodený preto nemohol používať vlastné motorové vozidlo po dobu opravy

a nevydania motorového vozidla servisom do doručenia krycieho listu od poisťovne. Poškodený sa
žiadnym spôsobom nepričinil na dĺžke opravy jeho vozidla a vzniknutá situácia (v podobe opravy jeho
vozidla a nájmu náhradného vozidla) bola vyvolaná v dôsledku škodovej udalosti, zapríčinenej osobou
odlišnou od poškodeného. Účelom povinného zmluvného poistenia je pritom krytie škôd vzniknutých pri
prevádzke motorových vozidiel tak, aby tieto neplatili škodcovia a už vôbec nie poškodení, ktorí sa na jej

vzniku nepodieľali.

48. K dôvodnosti a oprávnenosti dĺžky nájmu náhradného vozidla počas zotrvania poškodeného vozidla
v servise poukazuje súd na aktuálny nález Ústavného súdu SR v náleze zo dňa 17.7.2025 sp. zn. III ÚS.322/2025: „Treba vychádzať z nikým nespochybňovanej argumentácie sťažovateľa, ktorej podstatou je
to, že obdobnú otázku účelnosti nájmu náhradného vozidla pri oprave poškodeného vozidla krajské súdy
ako odvolacie súdy riešia rozdielne. Prvá sťažovateľom zdôrazňovaná skupina rozhodnutí vychádza z

toho, že bezprostredne po skončení opravy vozidla objednanej poškodeným nekončí účelnosť nájmu
náhradného vozidla a nájom je dôvodný, až kým poisťovňa servisu krycím listom nepotvrdí, že za
poškodeného zaplatí odplatu za opravu. Ústavnou sťažnosťou namietaný rozsudok krajského súdu
vychádza z opačného stanoviska, ktorého podstatou je, že oprava je ukončená vystavením faktúry po
oprave vozidla, keďže poškodenému nič nebráni, aby si opravené vozidlo zo servisu prevzal. Pritom

je na ňom, či za opravu zaplatí a počká na preplatenie poisťovňou, alebo si inak vymôže odovzdanie
opraveného vozidla servisom. Tieto rozdielne právne posúdenia totožnej právnej otázky vychádzajú
z toho, že prvý právny názor pracuje s bežnou obchodnou praxou opráv vozidiel hradených z PZP.
Táto bežná obchodná prax bola potvrdená aj vo veci sťažovateľa vyjadrením servisu (čl. 59), ktorý
potvrdil, že v deň ukončenia opravy vystavuje faktúru, ktorú zasiela poisťovni PZP, a ak je poisťovňa
jeho zmluvným partnerom, opravené vozidlo vydá poškodenému bezodkladne po doručení krycieho listu

poisťovne. Je zrejmé, že opomenutie zohľadnenia tejto bežnej obchodnej praxe servisu a poisťovne
krajský súd v namietanom rozhodnutí vyplnil v súlade s argumentáciu poisťovne formuláciou povinností
poškodeného. Podľa krajského súdu sa mal poškodený zaujímať o stav opravy vozidla a ak bola
oprava skončená a bola vystavená faktúra, mal za ňu zaplatiť alebo si inak od servisu vymôcť vrátenie
svojho vozidla tak, aby si nemusel prenajímať náhradné vozidlo. Tento prístup následne rezultoval do

formulácie povinnosti dôkazného bremena sťažovateľa, ktorý podľa krajského súdu mal preukazovať
množstvo skutočností smerujúcich k záveru o tom, že nájom náhradného vozidla bol účelný. S týmto
prístupom pri rozdelení dôkazného bremena nemožno súhlasiť. Poškodený účelnosť trvania nájmu
odôvodnil tým, že náhradné vozidlo mal prenajaté až dovtedy, pokým mu servis neodovzdal opravené
vozidlo. Skutočnosti podstatné pre posúdenie toho, že nájom náhradného vozidla po ukončení opravy

– vystavení faktúry, bol neúčelný, mala tvrdiť a preukazovať žalovaná poisťovňa, keďže v prospech
nej mali byť skutočnosti o tom, že sťažovateľovi nič nebránilo, aby si už opravené vozidlo prevzal
predtým, ako vystavala krycí list. Bolo na žalovanej poisťovni tvrdiť a preukazovať skutočnosti rozhodné
pre posúdenie toho, že ďalšie trvanie nájmu náhradného vozidla nebolo účelné. I tieto skutočnosti
však neboli pre posúdenie veci sťažovateľa rozhodujúce. Rozhodujúca bola dostatočne preukázaná

bežná obchodná prax servisu a žalovanej poisťovne, ktorá spočíva v tom, že servis – zmluvný partner
poisťovne, poškodeného o vykonaní opravy informuje a na prevzatie vozidla ho vyzýva až po doručení
krycieho listu poisťovne. V takejto situácii je neudržateľná argumentácia krajského súdu o tom, že
skutočnosti odôvodňujúce účelnosť trvania nájmu náhradného vozidla mal preukazovať poškodený.
Poškodený účelnosť trvania nájmu preukázal potvrdením toho, že vozidlo mu bolo odovzdané až v

deň doručenia krycieho listu poisťovne. Treba poukázať na to, že servis (čl. 14) potvrdil, že pod číslom
špecifikovanej poistnej udalosti poškodené vozidlo prevzal 24. augusta 2021 a po ukončení opravy a
doručení krycieho listu žalovanej poisťovne 30. septembra 2021 opravené vozidlo vydal poškodenému.
Z uvedeného tak vyplýva, že v dostatočne osvedčenej skutkovej situácii, ktorej podstatou bola bežná
obchodná prax servisov a poisťovní, krajský súd sťažovateľa nesprávne zaťažil dôkazným bremenom

o skutočnostiach, ktorých preukázanie bolo v prospech žalovanej poisťovne. Práve tento zjavne mylný
(arbitrárny) právny názor namietaného rozhodnutia krajského súdu viedol k porušeniu ústavných práv
sťažovateľa na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie.“ (ods. 10 až 14).

49. Citované závery Ústavného súdu SR sú plne aplikovateľné aj v prejednávanej veci. Servis

vykonávajúci opravu poškodeného vozidla bol zmluvným servisom žalovaného, čo v konaní zhodne
tvrdili obe sporové strany. Z tohto nesporného skutkového tvrdenia súd vychádzal (§ 186 ods. 2
CSP). Zároveň v potvrdení zo dňa 5.3.2024 autoservis potvrdil, že vozidlo vydal poškodenému dňa
5.3.2024, kedy mu bol doručený krycí list zo strany žalovaného. Ak žalovaný v tejto súvislosti tvrdil,
že primeraný čas na opravu vozidla predstavoval 9 dní a k preukázaniu tohto tvrdenia predložil

odborné vyjadrenie, súd odkazuje na ďalší aktuálny nález Ústavného súdu SR zo dňa 6.8.2025 sp.
zn. I. ÚS 291/2025: „Ústavný súd už v skutkovo a právne obdobných prípadoch, na ktoré v bodoch
11 a 23 tohto nálezu poukazuje aj samotná sťažovateľka, konštatoval, koncentrujúc sa na podstatu
uplatneného nároku, že účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok
spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď

môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje
iba s rozsahom zničeného vozidla, ale aj primeranými nákladmi, ktoré poškodený vynaložil s cieľom
eliminovať škodový následok (III. ÚS 602/2022, III. ÚS 476/2024). Vo veci sp. zn. III. ÚS 602/2022
sa ústavný súd vyjadril stotožňujúco s názorom vo veci konajúceho odvolacieho súdu, podľa ktoréhoúčelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu
opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry
poškodeného na ďalšie používanie. Rovnako v oboch veciach (III. ÚS 602/2022 a III. ÚS 476/2024)

ústavnýsúdakcentovalporovnateľnosťsituácie,vrámciktorejbudepoškodenémuspôsobenáčiastočná
škoda, s tou, v rámci ktorej bude spôsobená škoda totálna. V oboch prípadoch ide totiž o skutočnosť
objektívnej nemožnosti užívať svoje vlastné motorové vozidlo, ktorá má pre stanovenie relevantnej
doby z hľadiska uplatnených nárokov na náhradu za nájom náhradného vozidla bazálny význam.
Na podklade uvedeného potom ústavný súd ustálil, že dobu od zapožičania náhradného vozidla do

momentu oznámenia žalovanej o ukončení likvidácie škodovej udalosti [a o výške poistného plnenia
podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP, resp. poukázania finančných prostriedkov] treba považovať
za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla a s
tým spojené primerané náklady (m. m. III. ÚS 602/2022, III. ÚS 476/2024). Dôležitým kritériom na
posúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla môže v okolnostiach prípadu byť
doručenie oznámenia o ukončení likvidácie (ukončenie šetrenia) škodovej udalosti a poukaz finančných

prostriedkov, keď poškodený ich prijatím (až) získa možnosť využívať hodnotu, ktorú pred škodovou
udalosťou plnohodnotne realizoval využívaním poškodeného vozidla. K obdobnému záveru dospel aj
Ústavný súd Českej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS 2932/20 zo 14. januára 2021 (m. m. III. ÚS 602/2022
aIII.ÚS476/2024).Krajskýsúdvdôvodochnapadnutéhorozsudkuužvymedzenézáverynerešpektoval
a pri rozhodovaní o nároku na náhradu za nájom náhradného motorového vozidla považoval za

podstatnú nevyhnutnú dobu opravy poškodeného vozidla (rozhodujúce skutočnosti), a to na podklade
žalovanou stanoveného rozsahu poškodenia vozidla a kalkulácie nákladov na opravu, ktoré boli v súlade
so žalovanou predloženým odborným vyjadrením. Odôvodnenie krajského súdu je tak v protirečení s
ústavným súdom konštatovanou ústavnou udržateľnosťou stanoveného účelu náhradného motorového
vozidla (bod 35 tohto nálezu), ako aj účelnosťou nákladov za nájom náhradného vozidla (bod 36 tohto

nálezu) a v neposlednom rade aj primeranosťou nákladov súvisiacich s prenájmom náhradného vozidla,
ktorá je previazaná s kontinuálne pretrvávajúcou potrebou užívania tohto náhradného vozidla (bod 37
tohto nálezu). Odklon krajského súdu od už uvádzanej interpretácie v ústavnoprávnom rozmere pri
formovaní odpovedí na právne a skutkovo relevantné (ťažiskové) otázky súvisiace s predmetom súdnej
ochrany zasiahol do základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu, ako aj jej práva na spravodlivé

súdne konanie, čo viedlo ústavný súd k záveru o porušení citovaných práv zaručených ústavou a
dohovorom napadnutým rozsudkom krajského súdu (bod 1 výroku tohto nálezu).“ (ods. 35 až 39).

50.Vychádzajúczrozhodovacejpraxejednejznajvyššíchsúdnychautorítmožnoustáliť,ževprípadoch,
ako je prejednávaná vec, je nájom náhradného vozidla v zásade účelný do ukončenia opravy

poškodeného vozidla, de facto dovtedy, kým sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry
poškodeného na ďalšie používanie (tzn. počas celej doby zotrvania poškodeného vozidla v servise).
Skutočnosti podstatné pre posúdenie toho, že nájom náhradného vozidla po ukončení opravy –
vystavení faktúry, bol neúčelný, je povinná tvrdiť a preukazovať žalovaná poisťovňa, keďže v jej
prospech by svedčali skutočnosti o tom, že sťažovateľovi nič nebránilo, aby si už opravené vozidlo

prevzal predtým, ako vystavala krycí list. Podľa názoru súdu žalovaný neuniesol dôkazné bremeno
a nepreukázal, že by bol nájom neúčelný do doručenia krycieho listu servisu. Na uvedenom závere
nič nemení ani žalovaným predložené odborné vyjadrenie k primeranej dĺžke opravy vozidla, a to
s poukazom na vyššie citované konklúzie ústavného súdu. Naviac, znalecký úkon (označený ako
odborné vyjadrenie), ktoré je súčasťou spisu, neobsahuje náležitosti podľa zákona č. 382/2004 Z.z. o

znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „ZoZTP“). Predmetný znalecký úkon je napriek svojmu označeniu potrebné
považovať za znalecký posudok, a to s prihliadnutím na jeho obsah. Na str. 22 totiž obsahuje znaleckú
doložku, ktorá je podľa § 17 ods. 4 ZoZTP náležitosťou práve znaleckého posudku. Znalecký úkon však
nespĺňa požiadavky podľa § 17 ods. 2 a 3 ZoZTP – ak by malo ísť o listinnú podobu, nie je zviazaný

a zošitý šnúrou, ani opatrený odtlačkom úradnej pečiatky znalca; ak by malo ísť o elektronickú podobu,
absentuje kvalifikovaný elektronický podpis alebo kvalifikovaná elektronická pečať a časová pečiatka.
Znalecký úkon tak nie je znalkyňou žiadnym spôsobom autorizovaný a preto hodnoverne neosvedčuje
skutočnosti v ňom uvedené.

51. Na základe záverov ústavného súdu, zohľadňujúc súčasne individuálne okolnosti veci, považoval
súd uplatnený nárok za dôvodný v celom rozsahu. Bolo preukázané, že vozidlo poškodeného bolo
v dôsledku škodovej udalosti v servise za obdobie od 5.2.2024 do 5.3.2024 a bolo poškodenému
vydané po doručení krycieho listu. Takto stanovené obdobie je nevyhnutné považovať za obdobie, počasktorého bol poškodený objektívne, bez svojho pričinenia vylúčený z užívania svojho vozidla a bolo
mimo jeho dispozičnej sféry. Poškodený nevie ovplyvniť postup servisu, ani dĺžku vykonávania opravy
motorového vozidla. Ak si preto počas tejto doby poškodený prenajme náhradné vozidlo, dobu nájmu do

momentu vydania vozidla poškodenému autoservisom, predstavuje oprávnenú dobu nájmu. Poisťovateľ
nepreukázal existenciu dôvodov, ktoré by vyvrátili dôvodnosť trvania nájmu do dňa 5.3.2024, preto súd
žalobe vyhovel a zaviazal ho povinnosťou zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 861,08 EUR, predstavujúcu
rozdiel medzi fakturovanou sumou nájomného za 30 dní (vrátane poplatku za pristavenie a prevzatie
vozidla) a doposiaľ žalovaným vyplateným poistným plnením.

52. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania zo sumy 861,08 EUR od 2.5.2024 do zaplatenia. Žalovaný
neopodstatnene neposkytol poistné plnenie v uplatnenej výške, svojvoľne a bez relevantných dôvodov
znížil výšku poskytnutého poistného plnenia. Ukončenie poistného šetrenia nastalo dňa 15.4.2024 a od
nasledujúceho dňa, t.j. od 16.4.2024 začala plynúť žalovanému 15-dňová lehota na poskytnutie plnenia
v zmysle § 11 ods. 7 ZoPZP v znení účinnom do 31.7.2024. Posledný deň lehoty na plnenie pripadol na

deň 30.4.2024. Keďže nezaplatením dlžnej sumy v lehote splatnosti sa žalovaný dostal do omeškania
s plnením peňažného dlhu, zaviazal ho súd aj k zaplateniu úroku z omeškania z dlžnej istiny. Zákonný
úrok z omeškania predstavoval k žalobcom požadovanému dňu omeškania (t.j. k 2.5.2024, hoci do
omeškania sa dostal už dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na plnenie, teda dňom 1.5.2024) sadzbu
9,5%ročne(t.j.opäťpercentuálnychbodovvyššiaakojezákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnej

banky platná k prvému dňu omeškania).

53. Pokiaľ strany v konaní poukazovali na iné rozhodnutia všeobecný súdov, konajúci súd nimi nie je
viazaný (§ 193 CSP a contrario). Obdobne nie je pre súd záväzný ani postoj Národnej banky Slovenska
v inej veci. Na účely rozhodnutia vo veci súd považoval za relevantné vyššie prezentované okolnosti,

pričom v súvislosti s odôvodnením rozsudku súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR zo dňa
19.4.2007 sp. zn. II. ÚS 251/04: „Ústavný súd pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného

súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,
že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (IV. ÚS 112/05).“.

54. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1
CSP tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 CSP v lehote 60
dní po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 355 ods. 1 CSP, § 362 ods. 1 CSP, §
359 CSP, § 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363 CSP, § 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 2 a 3 CSP).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného
predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).