Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 34C/11/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1423203538
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jakub Sládek

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1423203538.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV, sudcom Mgr. Jakubom Sládekom, v spore žalobcu: J. D., X.. XX. X. XXXX, V.

L. M. na F. XX, L., zast. JUDr. Róbertom Dupkalom, advokátom so sídlom Radlinského 51, Bratislava,
proti žalovanej: Y. E., K.. E., X.. XX. XX. XXXX, V. L. B. XX, V.S., zast. Advokátska kancelária Beňová,
s.r.o., so sídlom Blumentálska 8, Bratislava, IČO: 47 232 366, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod
sp. zn. B3-21C/61/2022 sa zamieta.

II. Konanie sa zastavuje v časti o určenie, že F. F., K.. V. je vlastníčkou nehnuteľností v podiely 1/2

zapísaných na Z. Č.. XXXX, vedeného pre katastrálneho Ú. Y., S. L.-X. H., S. L. A., C. V. L. Č.. X, Y.
(Č.) M. na F. XX, J.-J. X. X. J. a podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu, na príslušenstve
a spoluvlastníckom podiely k pozemku v J. XXXXX/XXXXX.

III. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

IV. Žalovanej sa priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

I. Žaloba

1. Žalobca sa domáhal určenia, že je sám vlastníkom, v podiely 1/2 a F. F., K.. V. Y. J. X/X, nehnuteľností
zapísaných na Z. Č.. XXXX, vedeného pre F. Ú. Y., S. L.-X. H., S. L. A., C. V. X.P. J. Č.. X, X. J., Y. (Č.) M.
na F. XX, a podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckom
podiely k pozemku v podiely XXXXX/XXXXX (po zmene žaloby, pripustenej na pojednávaní).

2. Žalobou uplatnený nárok odôvodnil nasledovne.

3. Žalovaná nehnuteľnosť nadobudla na základe kúpnej zmluvy Y.-XXXXX/XXXX zo dňa 2. 11. 2020.
Napriek tomu má za to, že vlastníkom je spolu s bývalou manželkou F. F., K.. V., s ktorou bol v roku
2012 rozvedený na základe rozsudku vydanom Okresným súdom Bratislava III, sp. zn. 37/P/2012.
Keďže v lehote troch rokov nedošlo k vysporiadaniu BSM, zostal ako bývalí manželia podielovými a nie
bezpodielovými spoluvlastníkmi majetku.

4. Nehnuteľnosť, pôvodne rodinný dom, ako manželia nadobudli kúpnou zmluvou uzavretou dňa 5. 7.
2000. Dňa 7. 1. 2009 pod Y.-XXXXX/XX nehnuteľnosť previedli na spoločnosť G-trading s.r.o. (IČO: 31
347 932, so sídlom Moskovská 15, Bratislava), ktorá už neexistuje, je vymazaná z obchodného registra.
Bol vtedy konateľom a jediným spoločníkom. Medzičasom nehnuteľnosť viackrát zmenila vlastníka aprešla rozšírením a prestavbou až sa v súčasnosti nakoniec nachádza v držbe žalovanej, ktorí sú
zapísaní ako vlastníci.

5. V súvislosti s predajom pôvodnej nehnuteľnosti v roku 2008, keďže sa zmluva uzatvárala s s.r.o.,
kde konateľom bola blízka osoba, bolo treba splniť zákonnú podmienku danú Obchodným zákonníkom
platnýmvdanomčase.Atokonkrétnepodmienkupodľa§59aods.1ktorýznel:Akspoločnosťnadobúda
majetok na základe zmluvy uzatvorenej s jej zakladateľom alebo spoločníkom za protihodnotu vo výške
najmenej 10% hodnoty základného imania, musí byť hodnota predmetu zmluvy určená znaleckým

posudkom. Táto zmluva nemôže nadobudnúť účinnosť skôr, ako bude uložená spolu so znaleckým
posudkom v zbierke listín. Ak je na účinnosť zmluvy potrebný zápis do osobitnej evidencie podľa
osobitného zákona, musí byť zmluva spolu so znaleckým posudkom uložená do zbierky listín pred
zápisom do osobitnej evidencie.

6.VzmyslezákonapožiadalObchodnýregistervedenýOkresnýmsúdomBratislavaIeštepredpodaním

návrhu na vklad kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností o uloženie príslušných dokumentov do zbierky
listín. Po niekoľkých rokoch však zistil, že Obchodný register si povinnosť nesplnil a dokumenty do
zbierky listín neuložil. Vkladu kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností bol povolený bez toho, aby bola
zákonná podmienka splnená.

7. Z uvedeného dôvodu sa kúpna zmluva, ktorou s bývalou manželkou previedol pôvodnú nehnuteľnosť
na vyššie uvedenú s.r.o., nikdy nestala účinnou, a teda podľa zásady nemo plus iuris neboli zákonné
ani všetky nasledujúce prevody nehnuteľnosti. A teda vlastníkom nehnuteľnosti je naďalej aj s bývalou
manželkou, a to každý v podieloch 1/2.

8. Naliehavý právny záujem osvedčuje tým, že je potrebné odstrániť právnu neistou vyplývajúcu zo
zápisu v katastri nehnuteľností a faktom, že podľa zákona je zrejme skutočný vlastník iný, ako je uvedený
v katastri nehnuteľností.

II. Vyjadrenie žalovanej k žalobe

9. Žalovaná sa žalobu považovala za nedôvodnú a žiadala ju zamietnuť. Uviedla nasledovné.

10. Žalobe súd nemôže vyhovieť z dôvodu nedostatku v okruhu strán sporu. Žalobca žiada o určenie
vlastníckeho práva v prospech osoby, ktorá nie je stranou sporu.

11. Čo sa týka § 59a ods. 1 Obchodného zákonníka, ten nie je možné vykladať tak, ako uvádza
žalobca v žalobe. Ustálená judikatúra Najvyššieho súdu, najmä rozhodnutie sp. zn. 4 Obdo 41/2020,
posudzovala aj správnosť výkladu § 59a Obchodného zákonníka v rovnakej situácií, v ktorej došlo k
prevodu nehnuteľnosti bez uloženia príslušných dokumentov do zbierky listín, a to rovnako ešte v čase

pred tým, ako bol novelou doplnený § 59a ods. 7 Obchodného zákonníka. Práve následne doplnený ods.
7 súd použil podporne na účely výkladu § 59a ods. 1, hoci novela Obchodného zákonníka doplnením
ods. 7 bola účinná až po prevode vlastníckeho práva, t. j. tak, ako to uvádza žalobca v podanej žalobe.
Z uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu plynie:

„Pokiaľ odvolací súd v bode 10. odôvodnenia svojho rozhodnutia za základnú odvolaciu námietku
považoval to, že kúpna zmluva uzavretá medzi spoločnosťou REALITY, a. s. ako predávajúcim a
REALITY HOTELS, a. s. ako kupujúcim uzavretej dňa 26. 5. 2008 nemohla nadobudnúť účinnosť z
dôvodu nesplnenia kogentných povinností vyplývajúcich z ust. § 59a ods. 1 Obchodného zákonníka,
dovolací súd upozorňuje, že nevzal do úvahy hlavný účel § 59a ods. 1 Obz., ktorým je zabrániť

obchádzaniu pravidla o splácaní nepeňažných vkladov a v tomto zmysle má byť aj predmetné
ustanovenie vykladané (plnenia sa označujú aj ako tzv. skryté nepeňažné vklady). Odvolací súd pri
odôvodnení svojho rozhodnutia opomenul uviesť splnenie podmienok pre aplikáciu tohto ustanovenia
(či sú splnené predpoklady pre vznik povinnosti uložiť znalecký posudok do zbierky listín s následkom
odkladu účinnosti kúpnej zmluvy) a nedostatočne uviedol ako uvedené ustanovenie na daný prípad

vyložil (pri výklade jeho dôsledkov opomenul prihliadnuť na vyššie uvedený hlavný účel tohto
ustanoveniavzneníúčinnomvčaseuzavretiazmluvy),pričomnajehozákladezaložilsvojerozhodnutie.
Nereagoval tak na námietky žalobcu voči aplikácii daného ustanovenia na daný prípad. Odvolací súd
tiež opomenul vysporiadať sa s tvrdením žalobcu spočívajúcim v jeho dobromyseľnom nadobudnutívlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam (i faktickej držbe predmetných nehnuteľností) na
základe v poradí štvrtého prevodu - kúpnej zmluvy zo dňa 26. 5. 2008 a nezaoberal sa ani širšími
súvislosťami skutkových okolností jednotlivých prevodov predmetných nehnuteľností, a najmä štvrtého

prevodu spoluvlastníckeho práva na spoločnosť žalobcu.
Len ako poznámku na okraj (keďže právne posúdenie veci a jeho správnosť nebola predmetom
dovolacieho prieskumu) dovolací súd uvádza, že s účinnosťou od 1. júla 2015 zákonodarca doplnil
do uvedeného ustanovenia § 59a odsek 7, v ktorom zákonodarca upresnil dôsledky zmluvy, ktorá
nenadobudla účinnosť pre nesplnenie § 59a Obchodného zákonníka tak, že účastníci takejto zmluvy sa

môžudomáhaťvráteniahodnotyvzájomnéhoplnenia,pričomnedostatokzaloženiaznaleckéhoposudku
dozbierkylistínneznamenáneplatnosťpredmetnejzmluvyaupravilručeniečlenovštatutárnehoorgánu,
ktorí boli jeho členom v čase poskytnutia plnenia zo zmluvy (okrem iného zákonodarca zúžil aplikáciu
tohto ustanovenia len na akciové spoločnosti). Z uvedeného doplnenia vyplýva, že na základe zmluvy,
ktorá nenadobudla účinnosť v dôsledku nedodržania § 59a Obchodného zákonníka, mohlo dôjsť riadne
k prevodu vlastníckeho práva na obchodnú spoločnosť, čím sa zo strany zákonodarcu chcela zrejme

docieliť ochrana tretích osôb, ktoré možno už nadobudli daný majetok od obchodnej spoločnosti.
Uvedené dáva zmysel aj pri pohľade na § 59a Obchodného zákonníka cez jeho hlavný účel.
Z obsahu spisu ďalej dovolací súd zistil, že odvolací súd rozhodol bez toho, aby sa zaoberal otázkou
dobrej viery a ochrany dobromyseľného nadobúdateľa v zmysle § 130 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka, hoci žalobca uvedeným argumentoval v rámci svojho vyjadrenia k podanému

odvolaniu žalovaného.“

12.Ďalejakcentuje,žebolaaajjejprávnipredchodcoviabolidobromyseľnínadobúdatelianehnuteľnosti.
Poukázala na nález Ústavného súdu zo dňa 16. 3. 2016, sp. zn. I. ÚS 549/2015. Nadobúdateľovi
vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytovaná široká ochrana,

pretože v opačnom prípade by si nikdy nemohol byť istým svojim vlastníctvom, čo by bolo v
rozpore s poňatím materiálneho právneho štátu (porovnaj aj R 14/2009). Otázkou dobrej viery takého
nadobúdateľa vlastníckeho práva sa tak všeobecné súdy musia vždy riadne zaoberať pri spochybňovaní
treťou osobou. Otázkou dobrej viery pri nadobúdaní od nevlastníka sa zaoberá aj rozhodnutie veľkého
senátu Najvyššieho súdu sp. zn. 1 VObdo 2/2020.

13. Žalobca nepreukázal svoje tvrdenia uvedené v žalobe (zbierka listín obchodného registra, výška
kúpnej ceny), preto neuniesol dôkazné bremeno.

14. Jej právni predchodcovia nadobudli nehnuteľnosť písomnou kúpnou zmluvou, pričom Okresný úrad,

katastrálny odbor povolil vklad tejto zmluvy do katastra nehnuteľností.

15. Ak by súd napriek vyššie uvedenému právnemu názoru Najvyššieho súdu dospel k záveru, že
zmluva, ktorou žalobca previedol svoje vlastnícke právo na obchodnú spoločnosť, je právne neúčinná,
potomjepotrebnédanýprípadposúdiťtak,žejejprávnipredchodcoviavstúpilinazákladeodvkladovanej

kúpnej zmluvy do dobromyseľnej a nikým nerušenej držby, pričom do započítaním držby svojich
právnych predchodcov nadobudla vlastnícke právo vydržaním.

III. Replika žalobcu

16. Žalobca zopakoval argumentáciu zo žaloby. Žiadal o určenie vlastníckeho práva, avšak už s tým, že
je ich vlastníkom v podiely 1/2 a žalovaná v podiely 1/2.

IV. Procesný vývoj

17. V ďalšej časti konania sa žalovaní písomne k replike žalobcu nevyjadrili.

18. Súd vo veci vykonal pojednávania. Na poslednom z nich vo veci rozhodol.

19. Súd vyhodnotil repliku žalobcu v časti určenia, že sa domáha, že je vlastníkom v žalobe označených

nehnuteľností v podiely 1/2 a žalovaná v podiely 1/2 ako čiastočné späťvzatie žaloby, a to v časti určenia,
že vlastníčkou sporných nehnuteľností je F. F., K.. V. Y. J. X/X. A to z dôvodu, že žalobca sa týmto
podaním už nedomáha určenia vlastníckeho práva v prospech F. F., K.. V., oproti požiadavke zo žaloby.
Preto ide o čiastočné späťvzatie žaloby. Vzhľadom na to súd aplikoval v tejto časti § 145 ods. 2 CSP,podľa ktorého ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí
žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Žalovaná nevyjadrila s čiastočným späťvzatím žaloby
nesúhlas. Vzhľadom na to súd výrokom I. konanie zastavil v časti o určenie vlastníckeho práva v

prospech F. F., K.. V.. Predmetom žaloby tak zostalo určenie, že žalobca a žalovaná sú vlastníkmi v
žalobe označených nehnuteľností každý v spoluvlastníkom podiely 1/2.

V. Skutkový stav veci

20. Skutkový stav tak, ako ho opísal žalobca v žalobe, tomto prípade sporný nebol.

21. Súd nevykonal dôkazy zabezpečením spisu z Obchodného registra týkajúceho sa sporného prevodu
avýsluchužalobcu,pretožetietopovažovalsúdzanadbytočné.Naprávnomposúdenívecibyvykonanie
týchto dôkazov nič nezmenilo.

VI. Návrh na prerušenie konania a rozhodnutie o ňom

22. Žalobca na pojednávaní navrhol prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného
na tunajšom súde pod sp. zn. B3-21C/61/2022, z dôvodu, že ide o spor týkajúci sa iného bytu v bytovom
dome a je obdobný tomuto sporu.

23. Súd tento návrh zamietol, pretože sa nevedie iné konanie, ktoré by malo priamy význam na
rozhodnutie tejto veci. A teda nerieši sa v inom konaní otázka, ktorá má vplyv na toto konanie. Preto súd
podľa § 164 CSP tento návrh žalobcu výrokom I. zamietol.

VII. Hodnotenie veci súdom

24. Žalobca sa domáha žalobou určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú vo vlastníctve
žalovanej, a to tak, že je sám vlastníkom v podiely 1/2 a žalovaná tiež v podiely 1/2/. Preto súd aplikoval
§ 137 písm. c) CSP.

Podľa§137písm.c)CSPžaloboumožnopožadovať,abysarozhodlonajmäourčení,čituprávojealebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z osobitného predpisu.

25. Súd preto skúmal, či žalobca na určení vlastníckeho práva má naliehavý právny záujem. Tento súd
skúma aj bez toho, aby to sporové strany namietali (uznesenie Ústavného súdu zo dňa 12. 12. 2023,
sp. zn. IV. ÚS 656/2023).

26. Súdna prax je ustálená na názore, že „naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je v zásade

daný vtedy, keď existuje rozpor medzi údajmi v evidencii katastra nehnuteľností a žalobcami tvrdeným
skutočným stavom vlastníctva“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR 29. 11. 2021, sp. zn. 9 Cdo 216/2021;
pozri tiež uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 31. 7. 2024, sp. zn. 5 Cdo 114/2023).

27. Čo sa týka určenia, že žalobca je vlastníkom v žalobe označených nehnuteľností v podiely 1/2,

súd dospel k záveru, že žalobca má aj na podklade ustálenej judikatúry naliehavý právny záujem na
určení svojho vlastníckeho práva. Tvrdí totiž rozpor medzi údajmi v evidencii katastra nehnuteľností a
skutočným stavom vlastníctva. Meritórne tak mohol uvedené určenie súd prejednať.

28. Čo sa týka určenia, že žalovaná je vlastníčkou v žalobe označených nehnuteľností v podiely

1/2, tak v tomto prípade absentuje naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Žalovaná už
totiž je vlastníčkou označených nehnuteľností, a teda nie je prítomný rozpor medzi údajmi katastra
nehnuteľností a skutočným stavom vlastníctva. Už určením, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností v
podiely 1/2, by bol dosiahnutý zápis v katastri nehnuteľností, že žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou
v spoluvlastníkom podiely 1/2. Samotné určenie tohto dôsledku súdom by preto bolo nadbytočné. Preto

vo vzťahu k tomu určeniu je žaloba žalobcu nedôvodná.

29. Žaloba je vecne nedôvodná v prípade určenia, že žalobca je vlastníkom v žalobe označených
nehnuteľností v podiele 1/2. Žalobca tvrdí, že kúpna zmluva, ktorou so svojou vtedajšou manželkoupreviedli v žalobe označené nehnuteľnosti na obchodnú spoločnosť G-trading s.r.o. (a z ktorej sa
následne dostali nehnuteľnosti do vlastníctva žalovanej), sa nikdy nestala účinnou, keďže Obchodný
register si nesplnil povinnosť podľa § 59a ods. 1 Obchodného zákonníka a do zbierky listín neuložil

príslušné dokumenty, hoci k vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností došlo.

30. Podľa § 59a ods. 1 Obchodného zákonníka platilo ku dňu 17. 12. 2008 (kúpna zmluva bola
uzatvorená podľa žalobcu k tomuto dňu - pozri č. l. 7 spisu), že ak spoločnosť nadobúda majetok na
základe zmluvy uzatvorenej s jej zakladateľom alebo spoločníkom za protihodnotu vo výške najmenej 10

% hodnoty základného imania, musí byť hodnota predmetu zmluvy určená znaleckým posudkom. Táto
zmluva nemôže nadobudnúť účinnosť skôr, ako bude uložená spolu so znaleckým posudkom v zbierke
listín. Ak je na účinnosť zmluvy potrebný zápis do osobitnej evidencie podľa osobitného zákona, musí
byť zmluva spolu so znaleckým posudkom uložená do zbierky listín pred zápisom do osobitnej evidencie.

31. K zmyslu a účelu tohto ustanovenia sa vo svojej rozhodovacej činnosti vyjadril Najvyšší súd. Uviedol,

že „z dikcie § 59a Obchodného zákonníka vyplýva, že sa vzťahuje len na odplatné nadobúdanie majetku
spoločnosťou od jej zakladateľa alebo spoločníka (tzv. skrytý nepeňažný vklad), na základe zmluvy
uzatvorenej medzi spoločnosťou ako nadobúdateľom (kupujúcim) na jednej strane a zakladateľom
alebo spoločníkom ako prevádzajúcim (predávajúcim) na strane druhej, nie však na odpredaj majetku
spoločnosti spoločníkovi. Hlavným účelom § 59a ods. 1 Obchodného zákonníka je zabránenie

obchádzaniu pravidla o splácaní nepeňažných vkladov a v tomto zmysle má byť aj predmetné
ustanovenie vykladané (k tomu pozri aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
4Obdo/41/2020 zo dňa 28. júla 2021)“ (uznesenie zo dňa 30. 6. 2022, sp. zn. 3 Obdo 40/2021, bod 26.).

32. Ustanovenie § 59a Obchodného zákonníka zákonodarca precizoval s účinnosťou od 1. 7. 2015

vložením dôsledku zmluvy, ktorá nenadobudla podľa uvedeného ustanovenia účinnosť. V uznesení
zo dňa 28. 7. 2021, sp. zn. 4 Obdo 41/2020 Najvyšší súd skonštatoval, že „s účinnosťou od 1. júla
2015 zákonodarca doplnil do uvedeného ustanovenia § 59a odsek 7, v ktorom zákonodarca upresnil
dôsledky zmluvy, ktorá nenadobudla účinnosť pre nesplnenie § 59a Obchodného zákonníka tak, že
účastníci takejto zmluvy sa môžu domáhať vrátenia hodnoty vzájomného plnenia, pričom nedostatok

založenia znaleckého posudku do zbierky listín neznamená neplatnosť predmetnej zmluvy a upravil
ručenie členov štatutárneho orgánu, ktorí boli jeho členom v čase poskytnutia plnenia zo zmluvy (okrem
inéhozákonodarcazúžilaplikáciutohtoustanovenialennaakciovéspoločnosti).Zuvedenéhodoplnenia
vyplýva, že na základe zmluvy, ktorá nenadobudla účinnosť v dôsledku nedodržania § 59a Obchodného
zákonníka, mohlo dôjsť riadne k prevodu vlastníckeho práva na obchodnú spoločnosť, čím sa zo strany

zákonodarcu chcela zrejme docieliť ochrana tretích osôb, ktoré možno už nadobudli daný majetok od
obchodnej spoločnosti. Uvedené dáva zmysel aj pri pohľade na § 59a Obchodného zákonníka cez jeho
hlavný účel“ (relevantné boldom zvýraznil súd - pozn. súdu).

33. Vzhľadom na uvedenú judikatúru má súd za to, že aj neúčinná zmluva podľa § 59a ods. 1

Obchodného zákonníka mohla spôsobiť riadny vklad vlastníckeho práva na obchodnú spoločnosť.
Porušenie§59aods.1Obchodnéhozákonníkapretonespôsobujeneplatnosťkúpnejzmluvy.Obchodná
spoločnosť, na ktorú žalobca so svojou vtedajšou manželkou previedli v žalobe označené nehnuteľnosti,
sa stala riadnou vlastníčkou týchto nehnuteľností. Tento záver spôsobuje, že žaloba je v časti určenia,
že žalobca je vlastníkom v žalobe označených nehnuteľností v podiely 1/2 nedôvodná.

34. Súd sa zároveň stotožnil s argumentáciou žaloby o nedôvodnosti žaloby vzhľadom k § 9 ods. 1
poslednej vety zákona o Obchodnom registri, podľa ktorého predložením na príslušnom registrovom
súde sa listina považuje za uloženú v zbierke listín. Žalobca preukázal predloženie listiny, ktorá mala
byť uložená v zbierke listín, čím sa považuje zo zákona za tam uloženú.

VIII. Záver a náhrada trov konania

35.Zhrnúcuvedené,súdvýrokomI.zamietolnávrhžalobcunaprerušeniekonania,výrokomII.čiastočne
konaniezastavilzdôvoduspäťvzatiažalobyžalobcom.VýrokomIII.súdžalobuzamietoldielomzdôvodu

absencie naliehavého právneho záujmu (k určeniu, že žalovaná je vlastníčkou sporných nehnuteľností
v podiely 1/2), dielom z dôvodu vecnej neopodstatnenosti.36. Nakoľko ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, bolo potrebné rozhodnúť aj o trovách konania.
Súd hodnotil procesné zavinenie na čiastočnom zastavení konania podľa § 256 ods. 1 CSP. Dospel k
záveru, že to bol žalobca, pretože čiastočne zobral žalobu späť bez uvedenia dôvodu. Náhrada trov

konania v tejto časti patrí žalovanej. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. V tejto časti súd aplikoval
zásadu úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v tejto časti úspešná, a preto je v
tejto časti náhrada trov konania. Vzhľadom na uvedené súd výrokom IV. priznal žalovanej plný nárok
na náhradu trov konania proti žalobcovi. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej
inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde
Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na

rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len za podmienok ustanovenia § 366 CSP.