Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/73/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4223203346
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4223203346.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek

senátu JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C., D. XXX/X, zastúpený: JUDr. Gergely Pšenák, advokát so sídlom Nové Zámky,
M. R. Štefánika 30, IČO: 42369436, proti žalovanému: AXXO Media, s. r. o., Iža, Hlavná 189, IČO:
46171045, zastúpený: JUDr. Zuzana Smatanová, advokátka so sídlom Komárno, Nádvorie Európy,
Estónsky dom č. 36, IČO: 42368545, o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Komárno č. k. 10C/72/2023-192 zo dňa 9. júna 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r –

d z u j e.

Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým v poradí druhým rozsudkom súd prvej inštancie v I. výroku zamietol žalobu a II. výrokom
rozhodol, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Svoje
rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 34, § 35, § 36, § 37, § 43a, § 43b, § 43c, § 44, § 46,
§ 50a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 215 ods. 1, ods. 2, § 255 ods.
1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ako aj zisteným

skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
1.1. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku poukázal na obsah žaloby, ktorou sa žalobca domáhal
nahradenia prejavu vôle žalovaného uzavrieť dohodu o urovnaní. Považoval za preukázané, a to aj bez
potreby výsluchu svedkov a zvukovej nahrávky, že medzi sporovými stranami a tretími osobami, E. B., F.
G. a A. B. ml. prebiehali rokovania, ktoré však nevyústili do uzavretia akejkoľvek dohody alebo zmluvy.
Z nesporných skutkových tvrdení a predložených e-mailov bolo zrejmé, že účastníci sa dohodli na tom,
že žalovanému doručia návrhy zmlúv, ktoré však žalovaný neakceptoval, a od rokovaní odstúpil. Súd

prvej inštancie prijal záver, že na základe osobných stretnutí budúcich účastníkov zmlúv a prípadných
predbežných ústnych dohôd, týkajúcich sa najmä nehnuteľností, sa nemožno s úspechom na súde
domáhať nahradenia prejavu vôle uzavrieť kúpnu zmluvu, respektíve akúkoľvek dohodu o urovnaní,
obsahujúcu aj kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti. Zdôraznil, že súd môže nahradiť prejav vôle iba vtedy, ak
právny úkon, ku ktorého uzavretiu má smerovať súdom nahradený prejav vôle spĺňa všetky náležitosti
vyžadované zákonom pre jeho platnosť, neobchádza zákon ani súdne alebo iné úradné rozhodnutia.
V tejto súvislosti uviedol, že prejavená vôľa je primárnym atribútom právneho úkonu. Predstavuje súlad

dvoch prvkov, ktorými sú vôľa a prejav. Ojedinelá zdanlivo neprejavená vôľa nedokáže zapríčiniť právny
následok, rovnako ako ich nedokáže spôsobiť ani samotný prejav, v ktorom absentuje právne významná
vôľa. Inými slovami vyjadrené, na vznik právneho úkonu je zaručene nutná existencia oboch prvkov
tohto elementárneho pojmového znaku, teda tak bytie vôle, ako aj bytie jej náležitého prejavu.1.2. Súd prvej inštancie poukázal aj na záver odvolacieho súdu, že v prejednávanej veci žalobca ani
netvrdil, že by so žalovaným uzavrel zmluvu o budúcej zmluve a svoj nárok opieral o ústnu dohodu
o urovnaní. Z hmotného práva nevyplýva žalobcovi oprávnenie domáhať sa nahradenia prejavu vôle

žalovaného k dohode o urovnaní a žalobca preto v spore nie je nositeľom aktívnej vecnej legitimácie
na podanie takejto žaloby. Zároveň žalobca podľa dohody o urovnaní ani nie je kupujúcim a účastníkmi
právneho úkonu mali byť ďalšie subjekty, ktoré nie sú účastníkmi sporu. Uviedol, že nepovažoval za
dôvodné vypočuť navrhovaných svedkov zo strany žalobcu. Keďže svedkovia mali vypovedať o tom, čo
nebolo sporné a síce, že došlo k predbežnej ústnej dohode, avšak k uzavretiu písomnej dohody alebo

zmluvy nedošlo, považoval súd prvej inštancie odmietnutie navrhovaných výsluchov za dôvodné. Vo
vzťahu k nevykonaniu dôkazu zvukovou nahrávkou uviedol, že nezákonne získaným dôkazom môže
byť v zásade čokoľvek, pri získaní čoho došlo k porušeniu zákona. V praxi ide najčastejšie o dôkazy,
pri získaní ktorých došlo k porušeniu práva na ochranu osobnosti v zmysle ust. § 11 a nasl. OZ, teda
nelegálne zvukové a audiovizuálne nahrávky a vychádzajúc z toho, že predbežná ústna dohoda nebola
spornou, ako aj z právneho názoru, že ani vykonaním zvykovej nahrávky by táto nebola spôsobilá zvrátiť

rozhodnutie súdu, tento dôkaz nevykonal. V závere súd prvej inštancie skonštatoval, že žalovaný nie je
pasívne vecne legitimovaným subjektom vzhľadom na to, že nie je sporné, že od počiatku sporu nebol
vlastníkom sporných nehnuteľností. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a v konaní
úspešnémužalovanému priznalvoči neúspešnémužalobcovinároknanáhradutrovprvoinštančnéhoaj
odvolacieho konania v plnom rozsahu. Súd prvej inštancie zároveň poznamenal, že nevzhliadol žiadne

dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
s tým, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Odvolanie podal z dôvodov

uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), d), h) a f). Uviedol, že súd prvej inštancie nepostupoval správne,
čo do spôsobu vedenia sporu a zisťovania skutkového stavu veci. Napriek tomu, že žalobca viac krát
uviedol, že navrhuje vykonať dôkazy vo forme zvukovej nahrávky, ako aj výsluchy svedkov E. B. a F. G.,
a to za účelom preukázania skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre správne zistenie skutkového stavu
veci, súd vykonanie týchto dôkazných prostriedkov odmietol. Týmto spôsobom a procesným postupom

súd nesprávne zistil skutkový stav veci. To, že vyššie uvedená dohoda uzavretá bola, je práve súčasťou
zvukovej nahrávky predloženej na súd. Žalobca však uviedol, že pokiaľ by existovali pochybnosti o
zákonnosti zvukovej nahrávky, zabezpečil by prítomnosť F. G. a pána E. B. na pojednávaní, ktorí mali
dosvedčiť existenciu ústnej dohody medzi jej účastníkmi, pretože boli pri nej prítomní a jeden z nich je
účastníkom tejto dohody. Títo svedkovia mali takisto dosvedčiť, že zvuková nahrávka bola vyhotovená

zákonným spôsobom. Tým pádom ide o skutočnosť podstatnú pre konanie, ktorej preukázanie súd
nezabezpečil a neumožnil práve nevykonaním vyššie uvedených dôkazných prostriedkov. Konštatoval,
že súd oba navrhnuté výsluchy odmietol, a ani pri jednom odmietnutí nie je daný jediný zákonný dôvod.
Podľa jeho názoru, došlo zo strany súdu takisto k porušeniu princípu kontradiktórnosti vyjadreného v čl.
9 CSP a princípu rovnosti sporových strán vyjadreného v čl. 6 CSP. V závere uviedol, že prvým právnym

úkonom (ústnym), ktorý prebehol na vyššie uvedenom rokovaní bola dohoda o tom, že zmluvné strany
uzavrú dohodu o urovnaní v dohodnutom znení a následne aj kúpnu zmluvu. Vznikol teda záväzok
uzavrieť nadväzujúce vyššie uvedené právne úkony, nakoľko strany sa dohodli o ich podstatných
náležitostiach. Tým pádom, podľa názoru žalobcu, nemožno tvrdiť, že išlo len o nezáväzné rokovania,
ale práve na tomto rokovaní došlo k uzavretiu zaväzujúceho právneho úkonu v ústnej forme, ktorý

zakladá určité práva a povinnosti jeho účastníkov. Podľa názoru žalobcu sa teda jedná o inominát v
zmysle § 51 OZ, ktorý obsahuje záväzok, ktorý však žalovaný nesplnil. Tým pádom, nakoľko obsahom
tohto právneho úkonu ešte nie je samotný prevod nehnuteľností, nevyžaduje tento právny úkon písomnú
formu v zmysle § 46 ods. 1 OZ. uvedené skutočnosti preukazuje práve obsah zvukovej nahrávky a tieto
skutočnosti by preukázali výsluchy E. B. a F. G., ktorí boli pri tomto prítomní. Práve z tohto dôvodu je

žalobca názoru, že súd nie len že nesprávne procesne viedol spor, ale aj nesprávne právne uchopil
prejednávanú vec.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že napadnutý rozsudok považuje
za vecne správny a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje. Odvolanie považuje za nedôvodné a odvolacie

dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. b), h) a f) CSP nenaplnené. Uviedol, že odvolanie žalobcu je v znení
úplne totožným s prvým odvolaním žalobcu zo dňa 05.09.2024, t.j. žalobca sa v konaní pred súdom
prvej inštancie po zrušení (prvého) rozsudku zo dňa 05.08.2024 odvolacím súdom, obdržaní výzvy na
späťvzatie žaloby, neunesení dôkazného bremena a bremena tvrdenia snaží opätovne na základe týchistých tvrdení dosiahnuť zrušenie rozsudku napadnutého odvolaním bez toho, aby sa žalobca preukázal
na súde prvej inštancie počas vykonaného dokazovania svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní a
existenciu platného záväzku, na ktorý sa odvoláva. Uviedol, že súd prvej inštancie v konaní postupoval

správne, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k tomu, že žalobu je potrebné zamietnuť
aj pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní - bod 20. odôvodnenia rozsudku zo
dňa 09.06.2025. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie správne vzhliadol na to, že medzi stranami
sporu neboli sporné tvrdenia o tom, že by k rokovaniu malo prísť a mal byť písomne predložený
návrh dohody, ktorej obsah však žalovaný neakceptoval z dôvodov, ktoré aj prostredníctvom svojho pr.

zástupcu oznámil pr. zástupcovi žalobcu emailom zo dňa 19.10.2023. Žalobca v odvolaní uviedol, že
má medzi stranami sporu existovať „platný záväzok“, čo však v konaní na súde prvej inštancie nijako
nepreukázal, práve naopak z vykonaného dokazovania vyplýva, že žiadny takýto záväzok neexistuje.
Žalovaný trvá na tom, že žiadna dohoda medzi stranami sporu uzatvorená nebola a to ani inominátna,
ani zmluva o budúcej zmluve a pod. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v rozsahu 100 %.

4. Žalobca v odvolacej replike uviedol, že žalovaný v zásade vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne
nové skutočnosti ani dôkazy a ani také tvrdenia, ktoré by bolo nutné spochybňovať zo strany žalobcu.
Žalovaný uviedol len to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, s čím však žalobca nesúhlasí,

čo odôvodnil vo svojich doterajších písomných podaniach. Žalobca opätovne uvádza, že podľa jeho
názoru súd nepostupoval správne čo do spôsobu vedenia sporu a zisťovania skutkového stavu veci.
Napriek tomu, že žalobca viac krát uviedol, že navrhuje vykonať dôkazy vo forme zvukovej nahrávky,
ako aj výsluchy svedkov E. B. a F. G., a to za účelom preukázania skutočností, ktoré sú rozhodujúce
pre správne zistenie skutkového stavu veci, súd vykonanie týchto dôkazných prostriedkov odmietol.

Týmto spôsobom a procesným postupom súd nesprávne zistil skutkový stav veci. To, že vyššie uvedená
dohoda uzavretá bola, je práve súčasťou zvukovej nahrávky predloženej na súd. Žalobca však uviedol,
že pokiaľ by existovali pochybnosti o zákonnosti zvukovej nahrávky, zabezpečil prítomnosť F. G. a pána
E. B. na pojednávaní, ktorí mali dosvedčiť existenciu ústnej dohody medzi jej účastníkmi, pretože boli pri
nej prítomní a jeden z nich je účastníkom tejto dohody. Títo svedkovia mali takisto dosvedčiť, že zvuková

nahrávkabolavyhotovenázákonnýmspôsobom.Žalovanýuviedol,ženemalmedzinimivzniknúťžiadny
záväzný právny úkon, s čím však žalobca takisto nesúhlasí a svoj nesúhlas a svoje tvrdenia odôvodnil
v predošlom vyjadrení. Preto odvolaciemu súdu navrhol, aby vyhovel jeho návrhu v celom rozsahu.

5. Žalovaný v odvolacej duplike uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobca vo vyjadrení zo dňa

25.08.2025 len opakoval tvrdenia zo samotného odvolania, žalovaný sa v celom rozsahu pridržiava
svojho vyjadrenia k odvolaniu žalobcu, ktoré zaslal na súd dňa 24.07.2025 a odvolaciemu súdu navrhol,
aby rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP
a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal
vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v

ustanovení § 219 ods. 3 CSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
je treba ako vecne správne v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8. Predmetom konania v tejto veci je žaloba, ktorou sa žalobca domáha nahradenia prejavu vôle
žalovaného k dohode o urovnaní. Žalobca v konaní tvrdil, že sa so žalovaným dohodli , že uzatvoria
Dohodu o urovnaní, ktorej obsah žalobca špecifikoval v žalobnom petite a podľa ktorej, malo dôjsť
k vyrovnaniu medzi stranami sporu tým, že žalovaný na žalobcu prevedie zo svojho výlučného

vlastníctva nehnuteľnosti nachádzajúce sa na LV č. XXXX v katastrálnom území C. a na LV č. XXXX
v katastrálnom území C.. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol v poradí prvý rozsudkom zo dňa
05.08.2024 č. k. 10C/72/2023-85 tak, že žalobu zamietol a rozhodol, že žalovaný má proti žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Uvedené rozhodnutie napadol odvolaním žalobca,o ktorom rozhodol odvolací súd uznesením zo dňa 31.03.2025 č. k. 7Co/77/2024-148 tak, že rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie
následne rozhodol v poradí druhým napadnutým rozsudkom tak, že žalobu opätovne zamietol.

9. Odvolací súd po prejednaní veci a odvolacích námietok žalobcu uvádza, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie je vecne správne. Súd prvej inštancie vychádzal zo správneho skutkového základu, že
z hmotného práva nevyplýva žalobcovi oprávnenie domáhať sa nahradenia prejavu vôle žalovaného
z Dohody o urovnaní a preto žalobca v spore nie je nositeľom aktívnej vecnej legitimácie. Súd

prvej inštancie vykonal v prejednávanej veci dokazovanie v rozsahu potrebnom na posúdenie vecnej
(hmotnoprávnej) legitimácie žalobcu a na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k
správnemu právnemu záveru, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu z hľadiska nárokov, ktorých sa v
konaní domáha. Žalobca sa navyše podanou žalobou domáhal vyvolať právny účinok aj voči tretím
osobám, ktoré nie sú v prejednávanej veci v postavení žalobcov. Za týchto podmienok nie je možné,
aby bol žalovaný, nahradením právneho úkonu zaviazaný k prevodu nehnuteľností, ktorými vlastníkmi

by sa mali stať A. B., A. B. ml. a F. G. G., pričom osoby A. B. ml. a F. G. G. nevystupovali v súdnom
konaní ako žalobcovia a iba vyjadrenie obsiahnuté v žalobe, že s podaným návrhom súhlasia nie je
relevantné a dostatočné. Rovnako tak aj nedostatok pasívnej vecnej legitimácie predstavuje v tomto
prípade prekážku v konaní, nakoľko žalovaný v čase podania žaloby nebol vlastníkom nehnuteľností
evidovaných na LV č. XXXX a LV č. XXXX katastrálne územie C., ktorých prevodu sa žalobca

v konaní domáha. Na túto skutočnosť upozornil súd prvej inštancie aj samotnou výzvou na späťvzatie
žaloby podľa § 138 CSP, ktorú adresoval žalobcovi (č. l. 59 spisu) a zároveň na to poukázal aj počas
pojednávania, kde v zmysle § 181 ods. 2 CSP vyjadril svoje predbežné právne posúdenie tak, že žaloba
je nedôvodná, nakoľko vzhliadol vady týkajúce sa nedostatku aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie (č. l.
82 spisu). Žalobca v danom prípade nie je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia, na základe ktorého

môže požadovať plnenie od strany žalovaného, ktorý nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti.

10. Navyše za daných okolností, nie sú v konaní naplnené ani základné predpoklady k tomu, aby
došlo k nahradeniu prejavu vôle žalovaného, nakoľko v konaní absentujú zákonné podmienky k aplikácii
tohto inštitútu. V odvolaní žalobca namieta nesprávne právne posúdenie veci z dôvodu, že na rokovaní

sa strany sporu dohodli, že uzavrú Dohodu o urovnaní (ktorú žalobca špecifikoval v žalobnom petite)
a následne aj kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľností. Žalobca však v konaní nepreukázal, že by
došlo k platnému uzavretiu zmluvy o budúcej zmluve, v ktorej by sa strany sporu dohodli že dôjde
k prevodu sporných nehnuteľností zo strany žalovaného na žalobcu a preto sa žalobca dožaduje
nahradiť prejav vôle žalovaného. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na závery svojho rozhodnutia

uvedené v uznesení zo dňa 31.03.2025 č. k. 7Co/77/2024-148 bod 13 a 14 v ktorom je uvedené, že
nahradiť prejav vôle jednej zmluvnej strany možno v prípadoch, kedy je obsah zmluvy vopred zmluvnými
stranami dohodnutý vo forme zmluvy o budúcej zmluve. Zmluva o budúcej zmluve musí obsahovať
aspoň podstatné náležitosti konečnej zmluvy, ktorá sa má uzavrieť, a kde sa prejav vôle jednej strany
má nahradiť súdnym rozhodnutím. Z hľadiska formálneho ust. § 50a ods. 1 OZ vyžaduje písomnú formu

takejto zmluvy. Vo všeobecnosti z vyššie uvedeného vyplýva, že na uzavretie platnej zmluvy o budúcej
zmluve sa vyžaduje: písomná forma, určenie doby, do ktorej sa má uzavrieť konečná zmluva a dohoda
o podstatných náležitostiach zmluvy, ktorá sa má uzavrieť.

11. V konaní bolo preukázané, že medzi stranami sporu sa uskutočnili rokovania, týkajúce sa predaja

nehnuteľností, ale skutočnosť, že strany o predmete konania iba diskutovali, ešte nezaväzuje jednu
stranukzáväzkuobudúcompredaji,nakoľkotietorokovaniaprebehliibavústnejrovine.Pretovovzťahu
k odvolacím námietkam žalobcu o nevykonaní navrhovaných dôkazov (výsluch svedkov a vypočutie
nahrávky) súd prvej inštancie správne poznamenal, že vykonanie uvedených dôkazov by nezvrátilo
súdne rozhodnutie. Aj odvolací súd je toho názoru, že výpoveď svedkov o tom, že k rokovaniam

došlo a čo bolo ich obsahom a tiež vypočutie nahrávky, by nemohlo mať za následok, pre absenciu
písomnej zmluvy o budúcej zmluve, že žalobca by bol v konaní úspešný a súd by jeho žalobe vyhovel.
Keďže v prejednávanej veci absentujú zákonné náležitosti nutné k tomu, aby súd nahradil prejav vôle
jednej zmluvnej strany a vzhľadom k tomu, že v konaní nebola naplnená obligatórna náležitosť a to
existencia písomnej zmluvy o budúcej zmluve, úplný okruh účastníkov konania a správne označenie

legitimovanýchsporovýchstrán,načosúdprihliadaexoffo,nebolomožnéžalobevyhovieť.Zuvedených
dôvodov súd prvej inštancie správne rozhodol, keď žalobu zamietol. Odvolací súd preto rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1CSP v celom rozsahu potvrdil.12. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 CSP tak, že v konaní úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi, ktorý
v odvolacom konaní úspech nemal, nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).