Uznesenie – Poriadok vo verejných veciach ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. november 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/106/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125010535
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3125010535.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov Mgr.
Jána Odnogu a JUDr. Tomáša Brinčíka v trestnej veci proti odsúdenému A. B., nar. XX.XX.XXXX v
Bratislave, trvale bytom C., D. E. XXXX/XX, t. č. vo výkone trestu v ÚVTOS Dubnica nad Váhom,
na neverejnom zasadnutí dňa 7. novembra 2025 prejednal sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu
Okresného súdu Trenčín zo dňa 18. júna 2025, sp. zn. 9Pp/61/2025 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného z a m i e t a, pretože nie
je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením samosudcu Okresného súdu Trenčín zo dňa 18.06.2025, sp. zn. 9PP/61/2025, bolo
rozhodnuté nasledovne:

„Podľa § 66 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zákona s použitím § 415 ods. 1 Tr. poriadku sa návrh odsúdeného
A. B., nar. XX.XX.XXXX, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, zamieta.“

Citované uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože odsúdený na verejnom zasadnutí zahlásil do
zápisnice proti nemu sťažnosť, ktorú písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu nasledovne:

„Ja odsúdený sa nestotožňujem s konštatovaním prvostupňového súdu uvedeným v odôvodnení
Uznesenia, a to že na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nebola u mňa,
odsúdeného splnená druhá materiálna podmienka, ktorou je dôvodné očakávanie vedenia riadneho
života na slobode, t.j. neexistencia rizika recidívy. Súd pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení
z výkonu trestu odňatia slobody musí skúmať všetky okolnosti svedčiace o možnostiach prevýchovy
mňa, odsúdeného o mojom postoji k trestnej činnosti. V tejto súvislosti ja, odsúdený poukazujem

na skutočnosť, že od začiatku zaujímam k spáchanej trestnej činnosti kritický postoj, čo napokon
konštatoval aj prvostupňový súd v odôvodnení svojho Uznesenia a čoho dôkazom sú aj moje priznania
v predchádzajúcich konaniach (súdmi mi bola priznávaná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm.
l) Tr. zák.). Ja, odsúdený som nikdy nezľahčoval ani nebagatelizoval trestnú činnosť, ktorej som sa
dopustil, v prípade kde boli poškodení, som škodu nahradil v plnej výške a takisto som vždy na súdoch
spolupracoval. Kritický postoj k spáchanej trestnej činnosti vyplýva aj z môjho vyjadrenia počas výsluchu

mňa, odsúdeného na verejnom zasadnutí.

Mám za to, že prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní nesmie prihliadať výlučne na predchádzajúci
život odsúdeného. V tejto súvislosti ja, odsúdený poukazujem na to, že aktuálne mám všetky
predchádzajúce odsúdenia zahladené, tak ako to konštatoval okresný súd vo svojom odôvodnení.
Rovnako v tejto súvislosti poukazujem aj na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 36/2022 zo

dňa 24.05.2022, v zmysle ktorého posúdenie predpokladu vedenia riadneho života v budúcnosti
mechanickým odkazom na predchádzajúcu kriminálnu minulosť odsúdeného predstavuje porušeniezákladného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Pokiaľ
ide o predchádzajúce odsúdenia jednotlivca, zo strany všeobecného súdu je potrebné zvážiť, pred
akou dlhou dobou a z akých dôvodov došlo k spáchaniu predmetnej trestnej činnosti. Pri posúdení

predpokladu vedenia riadneho života v budúcnosti je ďalej potrebné náležitým spôsobom zohľadniť
aktuálne poznatky o osobe odsúdeného, stav jeho nápravy i prostredie, v ktorom by sa po prípadnom
podmienečnom prepustení z výkonu trestu ocitol. V samotnom náleze Ústavného súdu SR, resp. v jeho
odôvodnení sa zároveň konštatuje, že Ústavný súd nespochybňuje, že trestná minulosť je relevantným
faktoromprirozhodovaníopodmienečnomprepusteníodsúdeného.Avšakpredpokladvedeniariadneho

života v budúcnosti nemôže byť založený predovšetkým, či dokonca výlučne na trestnej minulosti
konkrétneho jednotlivca. Je potrebné zohľadniť ďalšie aktuálne poznatky o osobe odsúdeného, stav jeho
nápravy i prostredie, v ktorom by sa ocitol po prípadnom podmienečnom prepustení na slobodu, ako
aj zaoberať sa okolnosťami spáchanej trestnej činnosti s ohľadom na mieru prekonania subjektívnych
príčin tejto trestnej činnosti na strane odsúdeného. Trestnú minulosť nemožno hodnotiť formalisticky
– koľkokrát bol jednotlivec odsúdený, koľkokrát vykonával nepodmienečný trest odňatia slobody či

koľkokrát porušil podmienky podmienečného prepustenia. Je potrebné zvážiť, pred akou dlhou dobou
a z akých dôvodov došlo k spáchaniu predchádzajúcich trestných činov a či možno od odsúdeného
na základe jeho aktuálneho výkonu trestu očakávať, že povedie riadny život (nálezy Ústavného súdu
Českej republiky č.k. I. ÚS 2201/16 z 3. januára 2017 a č.k. II. ÚS 1945/20 z 29. januára 2021). Ďalej
poukazujem na to, že v bode 41. predmetného nálezu ÚS sa konštatuje, že pri posúdení očakávania, že

sťažovateľ v budúcnosti povedie riadny život, bol faktor priaznivého rodinného prostredia sťažovateľa
vyhodnotený v podstate na jeho neprospech, a to spôsobom odporujúcim formálnym pravidlám logiky.
Mnou tvrdené priaznivé rodinné prostredie, ako aj tvrdený kontinuálny záujem o moju rodinu sú v zásade
okolnosti svedčiace v prospech mnou podanej žiadosti. Okresný súd však tieto skutočnosti vyhodnotil
v môj neprospech s poukazom na moju trestnú minulosť, pričom sa vôbec nezaoberal napr. možnosťou

uloženia primeraných povinností a obmedzení aj s poukazom na moje dobré rodinné zázemie, morálnu
podporu od blízkych a preukázanú možnosť zamestnať sa v prípade podmienečného prepustenia. Súd
žiadnym spôsobom neskúmal, resp. nevyhodnotil mnou tvrdený intenzívny vzťah s mojou primárnou
rodinou. Rovnako prvostupňový súd neskúmal, že moji rodičia dali aj písomnú záruku v čestnom
prehlásení zo dňa 03.03.2025, v ktorom uviedli, že po mojom podmienečnom prepustení sú pripravení

mi pomôcť vo všetkom, čo bude súvisieť s riadnym začlenením sa mňa, odsúdeného do spoločnosti
a s vedením riadneho a plnohodnotného života. Touto formou sa zaručili za moje správanie po mojom
prípadnom podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.

Prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní dôsledne neprihliadol ani na skutočnosť v akom ústave na

výkon trestu ja, odsúdený vykonávam trest v čase rozhodovania o podmienečnom prepustení, keďže
typ ústavu a stupeň stráženia spravidla zodpovedá miere prevýchovy páchateľa a možnostiam jeho
resocializácie. Takisto prvostupňový súd pri hodnotení tretej (druhej materiálnej) podmienky dostatočne
neprihliadol ani na to, že ja, odsúdený som vo výkone trestu preukázal polepšenie, zároveň, že
mám vytvorené riadne pracovné návyky, nakoľko som v jednotlivých ústavoch pracoval na viacerých

pracoviskách, pričom za príkladné plnenie pracovných úloh mi bolo udelených aj viacero disciplinárnych
odmien. Na základe uvedeného je u mňa, odsúdeného vytvorený dostatočný predpoklad sa po
výkone trestu riadne zamestnať. Aj pred nástupom na výkon trestu odňatia slobody som ja, odsúdený
podnikal v pozemkovom developerstve, pričom od augusta 2017 mám založené spoločnosti, a to
Adel consulting, s.r.o. a Invest & Property, s. r. o. obe so sídlom Banícka 2102/39, 902 01 Pezinok,

o čom v Prílohe predkladám Výpisy z Obchodného registra. V týchto spoločnostiach som jediným
spoločníkom a konateľom, čiže obe spoločnosti vlastním, pričom za tieto spoločnosti sa vždy snažil plniť
príslušné daňové, resp. odvodové povinnosti. V spoločnosti BH Site Management s.r.o. som pracoval
do založenia mojich spoločností, a to od posledného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Aj
v prípade podmienečného prepustenia mám prisľúbenú prácu v spoločnosti JOGISE, s.r.o. so sídlom

Lúčna 1885/12, 900 01 Modra, IČO: 36 613 576, a to na pracovnú pozíciu predajcu tovaru, čo som
deklaroval aj písomným prehlásením štatutárneho orgánu spoločnosti. Rovnako mám vytvorené silné
sociálne väzby, keďže ako sa konštatuje aj v samotnom hodnotení ústavu počas výkonu trestu som
udržiaval pravidelný sociálny kontakt so svojimi rodičmi, sestrami a ich rodinami, a to prostredníctvom
návštev, korešpondencie, telefonovania či video návštev. Títo sú pripravení mi pomôcť vo všetkom,

čo bude súvisieť s riadnym začlenením sa mňa, odsúdeného do spoločnosti a s vedením riadneho
a plnohodnotného života.V podmienkach jednotlivých ústavov na výkon trestu odňatia slobody som ja, odsúdený dodržiaval
a aj naďalej dodržiavam všetky príkazy a nariadenia príslušníkov, ústavný poriadok a rovnako plním
stanovený program zaobchádzania. Aj keď z hodnotenia ústavu vyplýva, že mali byť zo začiatku výkonu

trestu odňatia slobody zaznamenané drobné prehrešky, tieto sú dávnejšieho obdobia počas adaptačnej
doby a boli vyriešené pohovorom, pričom na verejnom zasadnutí som sa ja, odsúdený podrobne
vyjadril k jednotlivým negatívnym záznamom. Odvtedy došlo k dlhodobej stabilizácii správania sa mňa,
odsúdeného, pričom aj v rámci hodnotení bolo poukázané na moje pozitívne vlastnosti, najmä smerom
k plneniu si pracovných povinností, k pomocným čistiacim a upratovacím prácam ako aj k aktívnemu

tráveniu voľného času a zapájaniu sa do mimopracovnej činnosti. Prejavom môjho polepšenia vo výkone
trestu Okresným súdom Trnava, ktorý v konaní so sp.zn. 108Nt/92/2024 rozhodol, že trest odňatia
slobody budem ja, odsúdený vykonávať v ústave s minimálnym stupňom stráženia.

Ja, odsúdený chcem poukázať aj na skutočnosť, že Okresný súd Pezinok doručil rozsudok zo dňa
18.04.2023, sp. zn. 39T/22/2022 až dňa 02.06.2025, ktorým zrušil výrok o vine a treste rozsudku

Okresného súdu Bratislava II a uložil mi trest odňatia slobody celkovo v trvaní 13 mesiacov. V tomto
smere poukazujem na porušenia práva u mňa, odsúdeného, keďže tento trest mal byť nariadený
bezprostredne po právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku so sp. zn. 39T/22/2022, t.j. po 18.04.2023,
napriek tomu bolo zo strany príslušného súdu nariadenie výkonu trestu až dňa 26.05.2025, teda za
obdobie viac ako dvoch rokov po právoplatnosti tohto rozsudku. Ja, odsúdený, som bol medzičasom

preradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia a týmto prieťahom v konaní, ktoré spôsobil
príslušný Okresný súd v Pezinku bolo porušené moje právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl.
48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Tento
nezákonný postup Okresného súdu v Pezinku môže spôsobiť, že mne, odsúdenému reálne hrozí,
v prípade ak príslušný Okresný súd v Trenčíne bude opätovne rozhodovať o návrhu na stanovenie

spôsobu vykonávania viacerých spoločných trestov, už budem opätovne preradený do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia. Táto skutočnosť mne, odsúdenému v podstatnej miere priťažila
aj pri rozhodovaní o mojom podmienečnom prepustení, pretože, keby príslušný súd zaslal nariadenie
výkonu trestu hneď ako sa toto rozhodnutie stalo vykonateľným, t.j. hneď po 18.04.2023, teda nie po
viac ako dvoch rokoch, mohol príslušný okresný súd už skôr určiť u mňa, odsúdeného spoločný spôsob

výkonu trestu odňatia slobody postupne viacerých uložených trestov, kde by bol zahrnutý aj rozsudok
so sp. zn. 39T/22/2022.

Počas doterajšieho výkonu trestu som bol štyrikrát disciplinárne odmenený za vzorné plnenie si
pracovných povinností, pričom disciplinárne potrestaný som doposiaľ v žiadnom ústave nebol. Po

mojom prípadnom podmienečnom prepustený sa chcem ja, odsúdený riadne začleniť do občianskeho
života, prevziať zodpovednosť a rešpektovať právne a morálne zásady. Z výkonu trestu odňatia slobody
som si dostatočné ponaučenie a chcel by som dostať šancu viesť normálny život a začleniť sa do
spoločnosti. Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd opomenul zohľadniť moje pracovné
návyky a zodpovedný prístup k plneniu si povinností, čo je nevyhnutné pre moje ďalšie spoločenské

uplatnenie na slobode. Rodina, s ktorou udržiavam pravidelný kontakt je pre mňa dostatočným hnacím
motorom a motivujúcim prvkom k polepšeniu. Ja, odsúdený som poukázal aj na predošlé hodnotenie
z ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, ktoré bolo vypracované dňa 05.11.2024, pričom samotný ústav v tom čase
konštatoval, že ja, odsúdený stanovené ciele programu zaobchádzania aktuálne už plním. Aj keď sa
jednalo v tomto prípade o zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia slobody z ústavu so stredným stupňom

stráženia do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, nemôže byť táto skutočnosť opomenutá, pričom
zo súčasného hodnotenia ÚVTOS Dubnica nad Váhom má vyplývať, že stanovené ciele programu
zaobchádzania mám plniť len čiastočne a to v bode edukácia v bode zaraďovania do práce. Toto
hodnotenie je v rozpore s predošlým hodnotení, pričom tak ako sa konštatuje v Uznesení OS TN, tak od
tohto posledného hodnotenia ÚVTOS Dubnica nad Váhom mi bola udelená ďalšie disciplinárna odmena,

a to za dlhodobé plnenie pracovných povinností. Aj napriek mojim zdravotným komplikáciám, o ktorých
som súdu predložil aj dôkaz – potvrdenie o zdravotnej klasifikácií, aj napriek tomu som stále zaradený
v pracovnom procese aj v podmienkach ÚVTOS.

Na základe uvedeného mám ja, odsúdený za to, že moja trestná minulosť nemôže byť jediným kritériom,

od ktorého závisí rozhodnutie o mojom podmienečnom prepustení. V prípade môjho podmienečného
prepustenia som ja, odsúdený pripravený okamžite nastúpiť do práce v spoločnosti JOGISE, s.r.o.
a takisto mám zabezpečené bývanie u svojich rodičov, o čom som prvostupňovému súdu predložil ich
prehlásenie ako aj Výpis z LV č. XXXX, k.ú. C..Vyššie uvedené skutočnosti tak preukazujú, že je u mňa, odsúdeného splnená aj tretia zákonná (druhá
materiálna) podmienka pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, keď možno

odo mňa dôvodne očakávať, že po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody povediem riadny život.
Vzhľadom k dostatočne vybudovaným pracovným návykom, ale aj s ohľadom na moje silné sociálne
zázemie nie som odkázaný na páchanie trestnej činnosti.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností týmto ja, odsúdený navrhujem, aby Krajský súd

v Trenčíne ako príslušný nadriadený orgán preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého
Uznesenia ako aj konania, ktoré mu predchádzalo a v súlade s ustanovením § 194 ods. 1 písm. a)
Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 9PP/61/2025 zo dňa 18.06.2025
a rozhodol vo veci sám tak, že podľa § 66 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona v spojení s § 415
ods. 1 Trestného poriadku mňa, odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXXX podmienečne prepustí z výkonu
trestu odňatia slobody a zároveň mi s prihliadnutím na § 68 ods. 1 Tr. zák. určí primeranú skúšobnú

dobu, príp. uloží aj primerané obmedzenia a povinnosti podľa § 51 ods. 3 a ods. 4 Tr. zák.“

Prokurátor sa po vyhlásení napadnutého uznesenia vzdal práva podať proti nemu sťažnosť.

Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 písm. a),

b) Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré predchádzalo
tomuto výroku. Na základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie
je dôvodná.

Krajský súd v rámci preskúmania konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, nezistil

v postupe okresného súdu chyby procesného charakteru, ktoré by samé osebe opodstatňovali zrušenie
napadnutéhouznesenia.Okresnýsúdpostupovalprocesnesprávne,keďonávrhuodsúdenéhovsúlade
s ustanovením § 415 ods. 1 Tr. poriadku rozhodoval na verejnom zasadnutí. Odsúdený tak mal možnosť
vyjadriť sa k predmetu konania, ako aj k jeho hodnoteniu zo strany ústavu na výkon trestu odňatia
slobody.

V rámci preskúmania správnosti samotného výroku napadnutého uznesenia, krajský súd skúmal, či je
napadnuté uznesenie v súlade so zákonom.

Podľa § 66 ods. 1 Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak

odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže
sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a
a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody,

b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody,
c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo

rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;
súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Trestného zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na
povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa § 66 ods. 3 Trestného zákona, ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený
môže byť podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov podľa
odseku 1 písm. a) až c), § 67 ods. 1 a 2 Tr. zákona a celého zvyšku trestu podľa § 68 ods. 2 Tr. zákona.

V súvislosti s posudzovaním splnenia podmienok na podmienečné prepustenie každého odsúdeného,
krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že o dĺžke trestu, a teda aj o dĺžke pôsobenia výchovného
účinku tohto trestu na odsúdeného, rozhoduje súd, ktorý vydal právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na
druhej strane zákonodarca dobrodením, zakotveným v ustanoveniach o podmienečnom prepustení zvýkonu trestu odňatia slobody, ustanovil možnosť podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu
trestu odňatia slobody za splnenia zákonom stanovených podmienok. Z právnej úpravy tohto inštitútu
nepochybne vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov v rámci

výkonu trestu odňatia slobody do takej miery, že i výkonom tohto trestu po dobu kratšiu, než ju stanovil
súd v odsudzujúcom rozsudku, je možné pri správnom výchovnom pôsobení dosiahnuť výchovný účel
trestu, teda nápravu páchateľa trestného činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti
aj pri jeho pobyte na slobode. Zákonodarca pritom neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť
každého odsúdeného, ale ponecháva na úvahu súdu posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj

kratšieho trvania zapôsobil na toho ktorého odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia
ochrany spoločnosti nie je potrebné, aby odsúdený vykonal celý uložený trest odňatia slobody. V tejto
súvislosti považuje krajský súd tiež za potrebné zdôrazniť, že z hľadiska naplnenia výchovného účelu
trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona u osoby, ktorá je vo výkone trestu odňatia slobody prvýkrát,
vystupuje do popredia výchovná zložka trestu, na rozdiel od osoby, ktorá je opakovane vo výkone trestu
odňatia slobody, u ktorej vystupuje do popredia represívna zložka trestu, keďže u takejto osoby došlo k

opakovanému páchaniu trestnej činnosti napriek predchádzajúcemu výkonu trestu odňatia slobody.

K vyššie uvedenému krajský súd považuje za potrebné dodať, že podstata inštitútu podmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody netkvie v tom, aby bol odsúdený za dobré správanie,
prípadnedobrúprácuvovýkonetrestuautomatickyprepustenýpoodpykanízákonomustanovenejdoby.

Podmienečné prepustenie je opodstatnené len vtedy, ak vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti
existuje odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude aj na slobode viesť riadny život a že pre spoločnosť
tu nie je príliš veľké riziko jeho recidívy (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. IV. ÚS
53/2008, zo 14. februára 2008). Rozhodnutie o podmienečnom prepustení má fakultatívnu povahu, čo
znamená, že naň neexistuje právny nárok, ktorého by sa mohol odsúdený domáhať ihneď, ak sa po

určitú zákonom ustanovenú dobu správal vo výkone trestu slušne a vzorne si plnil uložené povinnosti.

Na základe preskúmania správnosti výroku samotného uznesenia okresného súdu, napadnutého
sťažnosťou odsúdeného, krajský súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol správne a zákonne, keď
návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. Krajský súd

považuje za správne závery okresného súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia, podľa ktorých u
odsúdeného nie sú splnené všetky zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu
podľa ustanovenia § 66 Trestného zákona. Uvedené ustanovenie podmieňuje podmienečné prepustenie
splnením troch podmienok, a to vykonaním trestu v predpísanej dĺžke, preukázaním polepšenia plnením
svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu a preukázaním dôvodnej možnosti očakávania,

že v budúcnosti povedie riadny život, pričom sa prihliada aj na to, v akom ústave na výkon trestu
odsúdený trest vykonáva.

V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd správne uviedol, že odsúdený splnil formálnu
zákonnú podmienku, ktorou je vykonanie zákonom vyžadovanej časti trestu.

Ďalej okresný súd uviedol, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním
preukázal polepšenie, avšak nebola kumulatívne u neho splnená podmienka v podobe odôvodnenej
pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného v prípade jeho prepustenia pred vykonaním
všetkých postupne uložených trestov odňatia slobody, v ktorom smere sa krajský súd stotožnil

s odôvodnením okresného súdu.

Okresný súd správne poukázal na to, že očakávanie vedenia riadneho života odsúdeným pre prípad
jeho podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody musí byť založené na všestrannom
zhodnotení osobnosti odsúdeného z hľadiska doterajšieho pôsobenia výkonov trestov odňatia slobody

so zohľadnením všetkých poznatkov o správaní sa odsúdeného aj pred nástupom výkonu trestu,
zohľadnením možností jeho nápravy a zohľadnením jeho osobných pomerov.

Podľa správnych zistení okresného súdu v napadnutom uznesení sa odsúdený vo výkone trestu odňatia
slobody správal v súlade s ústavným poriadkom a hodnotenie ústavu o správaní sa odsúdeného

možno považovať za pozitívne. Na druhej strane okresný súd tiež správne zistil, že odsúdený pred
spáchaním trestnej činnosti, pre ktorú aktuálne vykonáva trest odňatia slobody, bol opakovane vo
výkone trestu odňatia slobody pre spáchanie úmyselnej trestnej činnosti. Opakovane mu bol uložený
nepodmienečnýtrestodňatiaslobody,pritomvkrátkejminulostipotom,čobolpodmienečneprepustený,opätovne páchal ďalšiu trestnú činnosť a bolo rozhodnuté o jeho neosvedčení sa v skúšobnej dobe
podmienečného prepustenia. Okresný súd preto správne konštatoval, že odsúdený nedokázal po
vykonaní nepodmienečných trestov, ale ani po podmienečnom prepustení viesť riadny život na slobode

po dlhšiu dobu. Odsúdený tak zjavne svojím správaním po vykonaní predchádzajúcich výkonov trestov
odňatia slobody preukázal, že predchádzajúce výkony trestu u neho nesplnili svoj výchovný účel v
zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. viesť ho k tomu, aby viedol už len riadny život, čo bolo nepochybne brané do
úvahy súdmi aj pri ukladaní trestov, ktoré odsúdený v súčasnosti vykonáva. Tieto skutočnosti, napriek
správaniu sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody v súlade s ústavným poriadkom s poukazom

na správny záver okresného súdu o zamietnutí žiadosti odsúdeného, ani podľa názoru krajského súdu
nedávajú podklad k tomu, aby bolo možné dospieť k rozumnému a odôvodnenému presvedčeniu, že
u odsúdeného odpadlo riziko ďalšej recidívy, ale svedčia iba o tom, že odsúdený sa vie prispôsobiť
podmienkamvýkonutrestuodňatiaslobody,tedadodržiavaťnormysprávaniasapokiaľjejehosprávanie
pod neustálou kontrolou.

Pokiaľ odsúdený v dôvodoch podanej sťažnosti poukazuje aj na to, že okresný súd sa nevysporiadal
s jeho rodinným zázemím, silnými sociálnymi väzbami, či pracovnými návykmi, krajský súd poukazuje
na nasledovnú časť odôvodnenia napadnutého uznesenia:

„Vzhľadomktýmtouvedenýmskutočnostiammásúdodôvodnenépochybnostiotom,žebysaodsúdený

v prípade jeho podmienečného prepustenia zaradil do bežného života tak, že by už viac neskĺzol k
ďalšej protiprávnej činnosti. Síce možno pozitívne hodnotiť, že odsúdený má sociálne (rodinné) zázemie,
má možnosť bývania a vyjadruje ochotu sa na slobode zamestnať, čo bolo podložené aj písomným
prísľubomprijatiadozamestnania,avšaktietoskutočnostiniesúdostatočnénaelimináciurizikarecidívy,
pretože aj v minulosti mal rodinné zázemie, avšak ani to mu nebránilo, aby pokračoval v páchaní ďalšej

trestnej činnosti aj po predchádzajúcom podmienečnom prepustení, a pre ktorú je aj aktuálne vo výkone
trestu.

V rámci výpovede na verejnom zasadnutí odsúdený tiež poukázal na ochotu sa na slobode zamestnať,
čo deklaroval aj predložením písomného prísľubu prijatia do zamestnania, avšak súd zároveň prihliadol

na informácie zistené z lustrácie v Sociálnej poisťovni. Z tejto lustrácie vyplýva, že za odsúdeného boli
vykonávané odvody do Sociálnej poisťovne, iba keď bol pracovne zaradený počas pobytu v rôznych
ústavoch počas výkonu trestu odňatia slobody. Podľa tejto lustrácie má odsúdený v období posledných
trinástich rokov počas pobytu na slobode evidovaný iba jeden pracovno-právny vzťah, a to v spoločnosti
BH Site Management, s. r. o. (tento vzťah podľa lustrácie trvá od 17.12.2015 až doposiaľ), avšak od

17.12.2015 nebolo za odsúdeného doposiaľ do Sociálnej poisťovne od tohto zamestnávateľa odvedené
žiadne poistné. Odsúdený tak nemá prakticky žiadne pracovné návyky z legálneho zamestnania (teda
takého, ktoré je evidované v Sociálnej poisťovni) počas pobytu na slobode. Síce aktuálne vo výkone
trestu je pracovne zaradený a svoje pracovné povinnosti si plní, tak predsa len ide o plnenie povinností
pod dohľadom v podmienkach výkonu trestu. Hoci odsúdený na verejnom zasadnutí v rámci konečného

návrhu uviedol, že má dostatočné finančné prostriedky, lebo sa mu pred výkonom trestu darilo v
podnikaní, avšak toto vyjadrenie je v rozpore s lustráciou v Sociálnej poisťovni, z ktorej nevyplýva žiadne
vykonávanie odvodov za odsúdeného počas jeho pobytu na slobode.

Hoci je odsúdený v prostredí výkonu trestu odňatia slobody (s prihliadnutím aj na započítanú doby väzby

a trestov odňatia slobody) celkovo už takmer 3 roky, stále uňho nie je daná dostatočná záruka, že
by v prípade podmienečného prepustenia viedol riadny život. Doterajší život odsúdeného na slobode
po dosiahnutí plnoletosti bol sprevádzaný jeho opakovaným protiprávnym konaním a nemožno z neho
abstrahovať ani žiadne dostatočne dlhé kontinuálne obdobie, počas ktorého by sa skutočne venoval
práci a rodine tak, ako to deklaruje v tomto konaní o jeho podmienečnom prepustení. Na základe

uvedeného považuje súd za potrebné, aby odsúdený pokračoval v plnení stanoveného programu
zaobchádzania, pretože vyššie uvádzané skutočnosti odôvodňujú, aby vo vzťahu k osobe odsúdeného
bola naďalej aplikovaná represívna zložka výkonu trestu odňatia slobody.“

Zuvedenéhopodľanázorukrajskéhosúduvyplýva,žeokresnýsúdsadostatočnezaoberalajuvedenými

sťažnostnými námietkami odsúdeného a dospel k správnym záverom, že u odsúdeného nie je daná
dostatočná záruka, že by v prípade podmienečného prepustenia viedol na slobode riadny život.V tejto súvislosti krajský súd opakovane považuje za potrebné zdôrazniť, že z hľadiska účelu trestu
pri recidíve odsúdeného, ktorý je opakovane vo výkone trestu odňatia slobody, vystupuje do popredia
represívna zložka trestu, keďže u neho došlo k opakovanému spáchaniu trestnej činnosti napriek

predchádzajúcemu výkonu trestu odňatia slobody, ktorý ho v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. mal viesť k
vedeniu riadneho života. Zo skutočnosti, že odsúdený je opätovne vo výkone trestu odňatia slobody pre
úmyselnútrestnúčinnosť,logickyvyplýva,žeanipredchádzajúcanajprísnejšiaformatrestu(výkontrestu
odňatia slobody) odsúdeného neodradila od následného porušovania záujmov chránených Trestným
zákonom úmyselnou formou, čo svedčí o zjavnej neúcte odsúdeného k týmto chráneným hodnotám

aj napriek jeho osobnej skúsenosti s výkonom trestu odňatia slobody. Z uvedených dôvodov krajský
súd dospel k záveru, že v prejednávanom prípade správanie sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia
slobody v súlade s ústavným poriadkom svedčí len o tom, že v prípade neustálej kontroly je odsúdený
schopný dodržiavať normy správania sa, nie však o tom, že by doterajším výkonom trestu odňatia
slobody boli u osobnosti obvineného úplne eliminované zistené sklony k úmyselnému porušovaniu
záujmov chránených Trestným zákonom, pre ktoré sklony sa odsúdený opakovane dopustil trestnej

činnosti, pre ktorú je opakovane vo výkone trestu odňatia slobody.

Keďže s poukazom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného proti
napadnutému uzneseniu okresného súdu nie je dôvodná, podľa § 193 ods.1 písm. c) Tr. por. rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.