Uznesenie – Dôchodky ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. november 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 7Ssk/73/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725100195
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:0725100195.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: S. A., nar. X. O. XXXX, C. XXXX/
XX, H., proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Nám. gen. Viesta 2, Bratislava,
o preskúmanie rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo 16. februára 2015, č.
VÚSZ-6521105333102, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Bratislave č. k.
13 Sas 4/2025-32 z 20. mája 2025 takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta.
II. Účastníkom konania sa nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom
1. Z administratívnych spisov žalovaného vyplýva, že žalobca ešte v roku 2012 požiadal o priznanie

invalidného výsluhového dôchodku kvôli úrazu, ktorý utrpel ako vojak z povolania v roku 1977. Vojenský
úrad sociálneho zabezpečenie mu najskôr rozhodnutím z 22. apríla 2013 priznal tento dôchodok od 12.
novembra 2009 v sume 36,33 € mesačne. Po obnovení tohto správneho konania vydal tu preskúmavané
rozhodnutie zo 16. februára 2015, ktorým žalobcovi od 10. marca 2006 priznal invalidný výsluhový
dôchodok, ktorý zároveň od 1. marca 2015 zvýšil na 84,97 € mesačne. Hoci bol žalobca riadne poučený
o možnosti odvolať sa proti nemu, neurobil tak, a preto sa stalo právoplatným 9. marca 2015. Takto

priznaný dôchodok bol postupne valorizovaný, okrem iného aj rozhodnutím vojenského úradu z 23. júna
2023 v spojení s rozhodnutím žalovaného zo 7. septembra 2023.
2. Žalobca správnou žalobou (vedenou pod sp. zn. 13 Sas 37/2023) napadol uvedené rozhodnutie zo 7.
septembra 2023, v žalobnom návrhu však žiadal preskúmať a zrušiť aj rozhodnutie vojenského úradu
zo 16. februára 2015, ktoré považoval za neplatný právny úkon. Správny súd najskôr v tejto časti jeho
žalobu vylúčil na samostatné konanie a tu napadnutým uznesením č. k. 13 Sas 4/2025-32 ju v tejto časti

odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. a) SSP. Žalobca totiž nevyčerpal riadny opravný
prostriedok - odvolanie proti tomuto rozhodnutiu, kvôli čomu bol jeho prieskum neprípustný. Okrem toho
mu toto rozhodnutie bolo doručené 19. februára 2015, a tak správna žaloba podaná v roku 2023 je aj
oneskorená v zmysle § 98 ods. 1 písm. d) SSP.
II.
Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej

3. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáha zrušenia tohto uznesenia. Namietol, že časť
vylúčená na samostatné konanie nebola označená dostatočne jasne a určito, čím mu bolo znemožnené
uplatniť jeho procesné práva. Znova zopakoval dôvody, kvôli ktorým považuje rozhodnutie zo 16.
februára 2015 za neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka, a vytkol správnemu súdu,
že nepoužil ustanovenie § 60 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Okrem
toho je rozhodnutie aj v rozpore so zákonom č. 328/2002 Z. z., k čomu poukázal na viaceré jeho vecné

nedostatky.4. Žalovaný navrhol zamietnuť kasačnú sťažnosť. Súhlasil so správnym súdom, že žalobca sa napriek
riadnemu poučeniu neodvolal proti rozhodnutiu zo 16. februára 2015, a preto je vylúčené z prieskumu.
Rovnako je správny záver, že správna žaloba by bola podaná oneskorene.

III.
Posúdenie veci kasačným súdom
5. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté
uznesenie (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia
pojednávania (§ 455 SSP) a bez ohľadu na sťažnostné body (§ 453 ods. 2 v spojení s § 203 ods. 2 SSP).

6. Hneď na úvod treba uviesť, že žalobca prevažnú časť svojich sťažnostných námietok smeruje k veci
samej, teda k tomu, prečo je rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo 16. februára
2015 nezákonné. Predpokladom toho, aby správny súd vôbec mohol preskúmať určité rozhodnutie, je
však naplnenie procesných podmienok (§ 97 SSP). Medzi procesné podmienky patrí okrem iného aj to,
aby preskúmavané rozhodnutie nebolo vylúčené z prieskumu podľa § 7 SSP a aby bola správna žaloba
podaná včas. Pretože správny súd zistil, že tieto podmienky splnené neboli, môže sa aj kasačný súd v

tomto konaní zaoberať len otázkou ich splnenia, nie vecou samou. V tejto súvislosti nie je úplne zrejmé, v
čom má spočívať neurčitosť časti, ktorá bola vylúčená na samostatné konanie. Z § 66 SSP jasne plynie,
že ak žaloba smeruje proti viacerým rozhodnutiam a ich spojenie nie je možné alebo vhodné, predseda
senátu môže každé takéto rozhodnutie vylúčiť na samostatné konanie. V prerokúvanej veci správna
žaloba zreteľne smerovala proti rozhodnutiu žalovaného zo 7. septembra 2023, ale aj proti viackrát

citovanému rozhodnutiu zo 16. februára 2015. Preto správny súd nepochybil, keď jedno z nich (jasne a
zrozumiteľne uvedené vo výroku uznesenia č. k. 13 Sas 37/2023-36) vylúčil na samostatné konanie.
7. Podľa § 7 písm. a) SSP správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej
správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky,
ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Predmetom prieskumu v prerokúvanej veci je rozhodnutie o

dávke výsluhového zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a
vojakov. Podľa jeho § 84 ods. 1 sa na konanie v týchto veciach zásadne použije Správny poriadok. Podľa
§ 53 Spr. por. má účastník právo podať proti rozhodnutiu Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia
odvolanie,oktorompodľa§84ods.4písm.b)zákonač.328/2002Z.z.rozhoduježalovanéministerstvo.
Odvolanie v správnom konaní tak je riadnym opravným prostriedkom, ktorý žalobca mal vyčerpať

pred právoplatnosťou tu preskúmavaného rozhodnutia vojenského úradu. Takéto odvolanie sa však v
administratívnom spise nenachádza a ani žalobca netvrdil, že by ho bol podal, čo napokon zodpovedá
tomu, že na rozhodnutí je vyznačená právoplatnosť 9. marcom 2015 (teda uplynutím 15 dní od jeho
doručenia).
8. Vzhľadom na to kasačný súd v zhode so správnym súdom dospel k záveru, že žalobca sa v rozpore

s § 7 písm. a) SSP domáhal preskúmania rozhodnutia, hoci pred podaním žaloby nevyčerpal odvolanie
ako riadny opravný prostriedok, ktorý mu zákon priznával. Jeho správna žaloba tak bola v zmysle § 98
ods. 1 písm. g) SSP neprípustná, a preto správny súd rozhodol správne, keď ju odmietol. Rovnako by
však obstál aj druhý z dôvodov odmietnutia, ktorým je jej oneskorenosť podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP,
pretože bola podaná celkom zjavne po uplynutí dvoch mesiacov od oznámenia uvedeného rozhodnutia.

Uvedená lehota bola pritom rovnaká tak v čase, kedy bolo rozhodnutie doručené, ako aj v čase podania
správnej žaloby (porov. § 250b ods. 1 OSP a § 181 ods. 1 SSP). Ustanovenie § 60 Spr. por., podľa
ktorého odvolací orgán skúma aj oneskorené odvolanie, sa už podľa svojho znenia vzťahuje len na
odvolací orgán konajúci podľa Správneho poriadku. Konaniu súdu o oneskorene podanej žalobe bráni
nielen citovaný § 97 v spojení s § 98 ods. 1 písm. d) SSP, ale aj nemožno odpustiť zmeškanie lehoty na

jej podanie tak podľa § 250b ods. 1 poslednej vety OSP, ako aj podľa § 181 ods. 4 SSP.
IV.
Záver
9. Z uvedených dôvodov tak kasačný súd dospel k záveru, že nie je daný žiaden z dôvodov kasačnej
sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 SSP, a preto ju podľa § 461 SSP uznesením (§ 457 ods. 2 SSP) zamietol.

10. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 167 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď žalobca bol v
kasačnom konaní neúspešný a žalovaný síce úspech mal, no kasačný súd nezistil výnimočné dôvody,
aby mu nárok na náhradu trov priznal.
11. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.