Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. november 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/159/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125011557
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2125011557.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr.
Kristíny Ferencziovej a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci odsúdeného: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, o návrhu na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti
odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 12.8.2025 č.k. 2PP/38/2025 - 35, na
neverejnom zasadnutí konanom dňa 13.11.2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava (ďalej len „prvostupňový súd“) uznesením zo dňa 12.8.2025 č.k. 2PP/38/2025 -
35 rozhodol o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody takto:
Podľa § 66 ods. 1 písm. b), ods. 2 Trestného zákona zamieta návrh odsúdeného A. B., nar. X. XXXXX

XXXX v C., Sýrska arabská republika, bytom D. E. F. XX, G., Nemecká spolková republika, t. č. v Ústave
na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, z 13. júna 2025 na podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody uloženého rozsudkom Okresného súdu Levice sp. zn. 4T/21/2023 z 19.
júna 2023 podľa § 355 ods. 3 Trestného zákona vo výmere 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov so zaradením
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
2. Proti uvedenému uzneseniu podal odsúdený, na verejnom zasadnutí sťažnosť. Prokurátor sa na

verejnom zasadnutí vzdal práva na podanie sťažnosti.
3. Podanú sťažnosť odsúdený odôvodnil podaním zo dňa 15.08.2025 a podaním zo dňa 29.09.2025.
V odôvodneniach svojej sťažnosti uviedol (skrátene):
3.1. S dôvodmi rozhodnutia sa nestotožňujem a rozhodnutie považujem za nedostatočne odôvodnené.
3.2.Pokiaľideomojesprávanievovýkonetrestu,oktoromsasúdvyjadril,ženebolovsúladesústavným
poriadkom a že som nezískal počas trestu disciplinárnu odmenu, predkladám vyrozumenie dozorového

prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava, z ktorého vyplýva podstatne iné (pozitívne) hodnotenie mojej
osoby, ktoré však nekorešponduje s argumentáciou súdu. Dopustil som sa pár porušení ústavného
poriadku, no tieto v žiadnom prípade neboli závažného charakteru a už vôbec nie úmyselné. Išlo o
fajčenie, spanie a nepredloženie stravovacieho lístka, z dôvodu, že som si ho zabudol, pričom nejde o
závažné porušenia.
3.3. Z mojej strany boli prejavy a iniciatíva a zaradenie sa do práce počas môjho trestu usilovná, aktívna

úspešná. Počas trestu som sa tiež podrobil psychiatrickej liečbe ústavnou formou, na ktorej som tiež
prejavil záujem o resocializáciu mojej osoby. Zapája som sa do spoločných aktivít, brigád ... Vykonával
som tiež rajóny v dlhšom časovom období 5 mesiacov, popri ktorých som chodil na pravidelné brigády.
Naposledy som bol zaradený na vnútorné pracovisko Marin - sušené ovocie, z ktorého som bol ale
časom vyradený pre zdravotné komplikácie. Na tomto pracovisku som podával nadpriemerné výkony.
Správanie k príslušníkom ústavu na výkon trestu odňatia slobody bolo z mojej strany na úrovni slušnosti

a úcty.3.4. Uložené disciplinárne tresty boli skôr účelové, účelom akejsi diskriminácie. Preto odmietam
vykonštruované hodnotenie s negatívnym záverom. Vo výkone trestu sa nachádzam po prvýkrát a to
z dôvodu jednorazového zlyhania, ktoré veľmi ľutujem. Právo dostať druhú šancu zákon nedefinuje,

tu však ide zrejme o ľudské chápanie pri uvážení, že každý človek robí v živote chyby a nikto nie
je dokonalý. Nedostatky človeka nie je potrebné iba trestať, ale aj kompenzovať, napríklad tým, že
mu dáme vzápätí pocítiť, že ho chápeme, čo môže mať na neho konečnom dôsledku aj úspešnejší,
pozitívnejší vplyv ako samotný trest.
3.5. Vo výkone trestu som si plnil svoje povinnosti tak, ako mi ukladá zákon o výkone trestu odňatia

slobody, samozrejme v rámci možností. V tomto smere chcem poukázať na jazykovú bariéru, s ktorou
som sa musel vysporiadať, ako aj na odlišnú kultúru a náboženstvo, ktoré mi takisto robili prekážky, s
ktorými som sa musel ako tak vysporiadať. Aj napriek týmto prekážkam so svojím správaním preukázal
polepšenie. Po prípadnom podmienečnom prepustení povediem riadny život, z nepodmienečného trestu
odňatia slobody som si zobral ponaučenie na celý život, som vnútorne presvedčený, že trestná trestnú
činnosť viac nebudem páchať. Žiadam, aby súd prehodnotil podmienky podmienečného prepustenia a

vyhovel môjmu návrhu na podmienečné prepustenie.
4. Odsúdený k svojej sťažnosti pripojil listinu prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa
04.07.2025, číslo 3 Pn 62/25/2207-49, označenú ako „vyrozumenie k podaniu doručenému dňa
24.06.2025“. Z tejto listiny vyplýva, že ide o odpoveď prokurátora, ktorý vykonáva dozor nad
dodržiavaním zachovávania zákonnosti podľa § 18 ods. 1 písm. a) zákona číslo 153/2001 Z.z.

o prokuratúre, na podanie odsúdeného, ktoré bolo označené ako sťažnosť a ktorým odsúdený
žiadal o preskúmanie jeho správania, plnenia si povinností a pracovného zaradenia v spojitosti s
uložením žiadnej disciplinárnej odmeny zo strany ústavu. V tomto vyjadrení prokurátor uvádza, že
ukladanie disciplinárnych odmien a nie je obligatórne, ale ide o fakultatívny inštitút, ktorý môžu
využiť príslušné osoby súčinné pri výkone trestu odňatia slobody. Odsúdený nemá právny nárok

na udelenie disciplinárnej odmeny, ide o subjektívne rozhodnutie príslušníka ZVJS, ktorý reaguje
na správanie a výkony odsúdeného. Z pozície dozorového prokurátora mu neprináleží uzurpovať
si kompetencie a právomoci orgánu, ktorý udeľuje disciplinárne odmeny. Prokurátor ďalej uvádza,
že pokiaľ odsúdený namieta, že jeho správanie a konanie v ústave nebolo zo strany ústavu nijako
reflektované, uvádza, že z vyjadrenia riaditeľa ústavu vyplýva, že aktivita odsúdeného v rámci

procesov zaobchádzania bola reflektovaná a hodnotená pozitívne, zo záznamov v elektronickej aplikácií
VVVT príslušným personálom dňa 05.11.2024. Prokurátor uviedol, že bežne plnenie si povinností
odsúdeného, dodržiavanie ústavného poriadku, opatrení, ústrojnosť atď., nie sú predpokladom na
uloženie disciplinárnej odmeny, nakoľko ide o základné povinnosti každého jedného odsúdeného vo
výkone trestu odňatia slobody. Prokurátor odmieta aj to, že by ústav odsúdenému pristupoval pri

možno ukladaní odmeny inak z dôvodu jeho národnosti. Prokurátor vyhodnotil podanie odsúdeného
ako nedôvodné, nemajúce relevanciu vo vzťahu k prijatiu akýchkoľvek opatrení na nápravu. Nemožno
konštatovať, že by ústav na výkon trestu odňatia slobody z pohľadu dozorujúceho prokurátora, porušil
akékoľvek všeobecné záväzné právne predpisy.
5. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán

a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa§193ods.1písm.c)Trestnéhoporiadku,nadriadenýorgánzamietnesťažnosť,akniejedôvodná.
6. Krajský súd v Trnave ako sťažnostný súd na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1
Trestného poriadku, preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ

podal sťažnosť, ako aj správnosť postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a zistil nasledovné.
7. Sťažnosť podala oprávnená osoba, v zákonnej lehote a smeruje voči výroku, proti ktorému je tento
opravný prostriedok prípustný.
8. Napadnutým uznesením rozhodol prvostupňový súd o návrhu odsúdeného na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Návrh odsúdeného zamietol z dôvodu, že hoci odsúdený

spĺňa formálnu podmienku (vykonanie potrebnej časti trestu odňatia slobody), nespĺňa prvú materiálu
podmienku (vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie)
a ani druhú materiálu podmienku (dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného po jeho
podmienečnom prepustení na slobodu).
9. V odôvodnení prvostupňový súd k nesplneniu prvej materiálnej podmienky uviedol, že doterajší

výkon trestu odňatia slobody odsúdeným nemožno považovať za preukazujúci polepšenie. Odsúdený
je síce prvýkrát vo výkone trestu odňatia slobody, avšak v jeho správaní a vystupovaní sa opakovane a
dlhodobo vyskytujú nedostatky. Doposiaľ bol trikrát disciplinárne potrestaný, pričom kolísavé správanie
a vystupovanie odsúdeného bolo zaznamenané v troch rôznych ústavoch. Počas výkonu nariadenéhoochranného liečenia musel byť pravidelne vyzývaný k aktívnemu prístupu, výraznejšiu snahu však
neprejavoval a akceptovanie liečby len verbalizoval. Po vykonaní trestu odňatia slobody má pokračovať
tak vo výkone psychiatrického ochranného liečenia, ako aj protitoxikomanického ochranného liečenia

ambulantnou formou. Napriek prejavenému záujmu bol pracovne zaradený len relatívne krátku dobu.
Hoci výkon trestu odňatia slobody vykazoval aj pozitívne znaky, v celkovom súhrne odsúdený plní ciele
stanovené programom zaobchádzania len čiastočne. Prvú materiálnu podmienku u odsúdeného nebolo
možné vyhodnotiť ako splnenú.
10. Zistenia a závery, ktoré sú citované v predchádzajúcom bode tohto uznesenia, považuje sťažnosť

na súd za relevantné a správne. Prvostupňový súd na začiatku odôvodnenia napadnutého uznesenia,
v časti, v ktorej rekapituluje obsah hodnotenia odsúdeného, ktoré podal riaditeľ ústavu na výkon
trestu odňatia slobody, konkrétne uvádza kedy, za aké konanie a v akom ústave na výkon trestu
odňatia slobody bol postihnutý disciplinárnym trestom. Správanie odsúdeného, ktoré je zachytené
a dokumentované práve v uvedenom hodnotení riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody,
skutočne nesvedčí o tom, že by odsúdený svojím správaním o výkone trestu odňatia slobody preukázal

polepšenie. Odsúdený pri výkone trestu odňatia slobody, vrátane výkonu ochranného liečenia, ktoré vo
výkonetrestuodňatiaslobodyabsolvoval,opakovaneporušovalpovinností,ktorébolpovinnýdodržiavať
a to spôsobom, ktorý vyústil do udelenia disciplinárnych trestov. Zo skráteného výpisu klienta (číslo listu
17 ) vyplýva, že odsúdený sa nachádzal vo väzbe od 11.10.2022 do 19.06.2023, kedy nastúpil na výkon
trestuodňatiaslobody.Pokiaľbybolomožnévporadíprvýdisciplinárnytrest,ktorýmuboluloženýústave

na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica, považovať za následok počiatočných problémov
odsúdeného s adaptáciou na výkon trestu odňatia slobody, následné disciplinárne postihy, ktoré mu boli
udelené počas výkonu trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad
Parnou (dňa 22.07.2024 a dňa 17.10.2024), takýto charakter mať nemôžu. V čase uloženia v poradí
druhého tretieho disciplinárneho trestu sa odsúdený nachádzal už viac ako rok vo výkone trestu odňatia

slobody, po výkone cca 8 mesačnej väzby, ktorá výkonu trestu odňatia slobody predchádzala. Splnenie
prvej materiálnej podmienky teda spočíva v preukázaní polepšenia plnením si povinností a správaním
sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že odsúdený si počas
doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody neplnil všetky svoje povinnosti, opakovanie ich porušoval
a ani jeho správanie nemožno považovať za také, ktoré by preukazovalo polepšenie. Preto správne

uzavrel prvostupňový súd, že odsúdený túto zákonnú podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody nespĺňa.
11. Odsúdený v tejto súvislosti vo svojej sťažnosti namieta, že negatívne hodnotenie jeho správania zo
strany riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, sa zakladá na akejsi diskriminácii a účelovosti.
Svoje dobré správanie vo výkone trestu odňatia slobody dokladuje aj vyjadrením prokurátora k jeho

sťažnosti na prístup ústavu na výkon trestu odňatia slobody k jeho osobe. Z tohto vyjadrenia na
jednej strane vyplýva, že ústav na výkon trestu odňatia slobody eviduje pozitívne prvky správanie sa
odsúdeného, na druhej strane však z neho vyplýva, že prokurátor nenašiel žiadne skutočnosti, ktoré by
svedčali o zaujatom postoji voči odsúdenému alebo o účelovom správaní sa voči jeho osobe zo strany
ústavu na výkon trestu odňatia slobody.

12. Tvrdenie odsúdeného o jeho diskriminácii, alebo o snahe ústavu na výkon trestu odňatia slobody
vykresliť ho účelovo v negatívnom svetle, tak zostáva iba tvrdením, ktoré nie je, okrem subjektívneho
názoru odsúdeného, ničím podložené. Pokiaľ odsúdený vo svojej sťažnosti zdôrazňuje svoje dobré
správanie vo výkone trestu odňatia slobody, sťažnostný súd poukazuje na to, že odsúdený je povinný
plniť povinnosti a nariadenia, ktoré sú mu v rámci výkonu trestu odňatia slobody uložené. Pokiaľ teda

zdôrazňuje, že si plnil povinnosti, ktoré mu boli uložené, nie je toto možné zamieňať s kategóriou
polepšenia, ktorú má na mysli ustanovenie § 66 ods. 1 Trestného zákona. Inú kvalitu, ktorá by svedčala
o polepšení sa, by malo také jeho správanie, ktoré by vyústilo do udelenia disciplinárnej odmeny, k čomu
však nedošlo.
13. Nesplnenie tejto zákonnej podmienky má samo osebe za následok, že jeho návrhu na podmienečné

prepustenie nie je možné vyhovieť.
14.Preskúmanímkonania,ktorépredchádzalovydaniunapadnutéhouzneseniasťažnostnýsúdzistil,že
toto bolo vykonané v súlade so zákonom, keď prvostupňový súd nariadil a vykonal verejné zasadnutie,
na ktorom vypočul strany trestného konania, oboznámil listinné dôkazy a dal odsúdenému možnosť
dostatočne realizovať jeho práva, ktoré mu vyplývajú z ustanovení Trestného poriadku.

15. Pokiaľ ide o napadnutý výrok, sťažnostný súd je názoru, že tento je vecne správny.
Skutočnosti uvedené v napadnutom uznesení neumožňujú v prípade odsúdeného vyhovieť jeho
návrhu na podmienečné prepustenie. Zistenia, ktoré v odôvodnení napadnutého uznesenia uvádza
prvostupňový súd a ktoré sú uvedené v tomto uznesení v bodoch 7. a 8., považuje sťažnostný súd zarelevantné, ktoré sú rozhodujúce pre vyvodenie záveru o tom, či čiastočný výkon trestu odňatia slobody
splnil svoj účel do tej miery, aby bolo možné rozhodnúť o tom, že odsúdený nebude vo výkone tohto
trestu odňatia slobody naďalej pokračovať.

16. Úvahy, na základe ktorých prvostupňový súd dospel k záveru, že odsúdený spĺňa prvú materiálnu
podmienku,nepovažujesťažnostnýsúdzaúplnesprávne,čovšaknemávplyvnsprávnosťnapadnutého
výroku.
17. Prvostupňový súd správne zistil, že odsúdený bol doposiaľ 11 krát súdne trestaný za
rôznorodú trestnú činnosť, s prevahou majetkovej trestnej činnosti, boli mu ukladané podmienečné aj

nepodmienečné tresty odňatia slobody a 2 krát bol aj podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia
slobody (v roku 2000 a 2014). Z odpisu registra trestov odsúdeného je možné zistiť, že po skončení
výkonu trestu odňatia slobody, z ktorého bol podmienečne prepustený roku 2000 a ktorého zvyšok
mu bol nariadený, sa dopustil spáchania opakovanej úmyselnej trestnej činnosti, za ktorú bol 8 krát
súdne trestaný (období rokov 2000 až 2015), z čoho mu bol 5 krát uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody, vrátane v poradí posledného odsúdenia, za ktoré si aktuálne vykonáva trest odňatia slobody.

Od roku 2001 bol vo výkone trestu odňatia slobody v roku 2001 (vykonal trest odňatia slobody v trvaní
6 mesiacov) v roku 2014 (čiastočný výkon trestu odňatia slobody v trvaní 2 roky), v rokoch 2016 a 2017
(vykonal trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov), v roku 2017 (vykonal čiastočne trest odňatia slobody
trvaní 2 roky ).
18. Z pohľadu vyššie uvedenej rekapitulácie odsúdení a výkonov predchádzajúcich trestov odňatia

slobody, je potrebné vyhodnotiť aj správanie sa odsúdeného v rámci aktuálne vykonávaného trestu
odňatia slobody. Z písomného hodnotenia riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody vyplýva, že
odsúdený si vykonával uložený trest vo viacerých ústavoch na výkon trestu odňatia slobody. Počas
krátkeho pobytu v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce nebolo jeho správanie hodnotenie
negatívne.PočasvykonávaniatrestuvÚstavenavýkontrestuodňatiaslobodyLeopoldovvobdobírokov

2016 až 2020, nebolo jeho správania a vystupovania vždy na požadovanej úrovni, bol 2 krát disciplinárne
odmenený za plnenie pracovných povinností, disciplinárne tresty vykázané nemal. Vo výkone trestu
odňatia slobody Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, je jeho správania a
vystupovania na požadovanej úrovni. Bol 6 krát disciplinárne odmenený, disciplinárne tresty vykázané
nemá, zastáva funkciu z radov odsúdených. Odsúdený plní ciele stanovené programom zaobchádzania.

Nariadené protialkoholické liečenie nevykonal.
19. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, dospel sťažnostný súd k záveru, že správanie sa
odsúdeného počas trestu odňatia slobody, z ktorého výkonu žiada podmienečne prepustiť, nie je možné
vyhodnotiť ako správanie, ktorým preukázal polepšenie. Vzhľadom na predchádzajúce opakované
odsúdenia za úmyselnú trestnú činnosť, a to aj v období po opakovanom podmienečnom prepustení

z výkonu trestu odňatia slobody a rovnako aj vzhľadom na opakované výkony trestov odňatia slobody,
je potrebné správanie sa odsúdeného počas aktuálne vykonávaného trestu odňatia slobody pričítať
schopnosti prispôsobiť sa podmienkam výkonu trestu odňatia slobody a nie jeho polepšeniu. Polepšenie
chápe súd ako kvalitatívnu zmenu v myslení a správaní sa odsúdeného, z ktorej vyplýva, že odsúdený
si uvedomuje nesprávnosť svojho konania a prejavuje skutočný záujem na zmene spôsobu svojho

života. Takýto typ zmien u odsúdeného sťažnostný súd nenašiel. U páchateľa závažnej násilnej trestnej
činnosti, ktorý bol opakovane vo výkone trestu odňatia slobody, nepostačuje na konštatovanie jeho
nápravy dodržiavanie pravidiel a pokynov, ktoré sú mu uložené v rámci výkonu trestu odňatia slobody.
Verbalizovanie kritického postoja k predchádzajúcej trestnej činnosti, ktoré sa uvádza v jeho hodnotení,
nemožno považovať za dostatočné, ktoré by svedčalo o kvalitatívnej zmene jeho myslenia a postojov.

Naproti týmto jeho verbalizovaným postojom je potrebné zohľadniť skutočnosti, ktoré vyplývajú z jeho
odpisu registra trestov.
20. Trestnej činnosti, za ktorú je aktuálne vo výkone trestu odňatia slobody, sa dopustil dňa 19.03.2015.
V tomto čase sa odsúdený nachádzal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za spáchanie
prečinu krádeže, ktorá mu bola uložená v konaní Okresného súdu Piešťany, vedenom pod spisovou

značkou 2T/33/2013 (odsúdenie uvedené v odpise registra trestov pod bodom 10.) Zároveň je možné
zistiť, že tohto trestného činu sa dopustil iba 9 dní po tom, ako mu skončila skúšobná doba stanovená
pri podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody v konaní Okresného súdu Piešťany
spisová značka 2T/186/2009 (odsúdenie uvedené v odpise registra trestov pod bodom 8.) Odsúdeným
verbalizovaná sebakritika, ani v spojení s jeho aktuálnym správaním sa vo výkone trestu tak neumožňuje

urobiť záver o jeho polepšení.
21. Vo vzťahu k otázke splnenia druhej materiálnej podmienky sa sťažnostný súd v plnom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia v príslušnej časti a preto na toto iba odkazuje, bez
potreby jeho opakovania.22. Z vyššie uvedeného vyplýva, že sťažnostný súd nemá za splnenú ani jednu z materiálnych
podmienok, ktoré vyžaduje Trestný zákon na podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu
odňatia slobody. Preto je výrok napadnutého uznesenia správny a zákonný a sťažnosť odsúdeného je

potrebné vyhodnotiť v celom rozsahu ako nedôvodnú. Preto rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku
tohto uznesenia.
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.