Uznesenie – Ostatné ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. október 2025

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 4C/81/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5625203303
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., LL.M. Zuzana Bajlová
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2025:5625203303.1

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C.
XX, právne zastúpená: JUDr. PhDr. Marek Prudovič, advokát Advokátskej kancelárie so sídlom Vojtecha
Tvrdého 793/21, Žilina, IČO: 51 319 748, proti odporcovi: D. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XX,
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Odporca je povinný umožniť navrhovateľke a jej blízkym osobám vstup do nehnuteľností zapísaných

na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor pre
okres Liptovský Mikuláš, obec C., katastrálne územie C., a za tým účelom jej poskytnúť kľúče od
nehnuteľnosti, a to za účelom užívania bytovej jednotky nachádzajúcej sa na druhom nadzemnom
podlaží nehnuteľnosti.

II. Odporca je povinný strpieť užívanie nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX vedenom

Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor pre okres Liptovský Mikuláš, obec C.,
katastrálne územie C., a to za účelom užívania bytovej jednotky nachádzajúcej sa na druhom
nadzemnom podlaží nehnuteľnosti navrhovateľkou a jej blízkymi osobami.

III. Odporca je povinný zdržať sa všetkého, čím by navrhovateľke a jej blízkym osobám bránil v užívaní

nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Liptovský Mikuláš,
katastrálnyodborpreokresLiptovskýMikuláš,obecC.,katastrálneúzemieC.,atotozaúčelomužívania
bytovej jednotky nachádzajúcej sa na druhom nadzemnom podlaží nehnuteľnosti.

IV. Súd u k l a d á navrhovateľke, aby v lehote do troch mesiacov od právoplatnosti tohto uznesenia
podala proti odporcovi žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

V. Navrhovateľke sa voči odporcovi p r i z n á v a náhrada trov konania v plnom rozsahu.

VI. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na súd prvej inštancie dňa 29. 09. 2025 sa navrhovateľka domáhala nariadenia
neodkladného opatrenia tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Návrh odôvodnila

tým, že je bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX vedenom Okresným
úradom Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor pre okres Liptovský Mikuláš, obec C., k. ú. C. spolu s
odporcom ako bývalým manželom. Navrhovateľka sa ešte počas trvania manželstva z nehnuteľnosti
odsťahovala, pričom tento stav trval až do rozvodu manželstva, ktorý nastal dňa XX. XX. XXXX.
K vyporiadaniu BSM zatiaľ nedošlo. Odporca v presne nezistenom čase vymenil zámky a tým
navrhovateľke znemožnil vstup do nehnuteľnosti. Pri tomto pokuse o vstup do nehnuteľnosti sa

navrhovateľka stretla s odporcom, ktorý napriek jej výslovnej žiadosti odmietol vydať nové kľúče, a
vstup do nehnuteľnosti jej neumožnil, čoho svedkom bola aj dcéra navrhovateľky. Pre úplnosť jepotrebné dodať, že nehnuteľnosť je stavebne a technicky usporiadaná ako dvojgeneračný rodinný
dom, ktorého jednotlivé nadzemné podlažia sú stavebne a technicky usporiadané tak, že tvoria dve
samostatné bytové jednotky. Tieto bytové jednotky majú aj samostatne riešené vstupy, čo dokladajú

fotografiaminehnuteľnosti.Navrhovateľkasasnažilavstúpiťibaavýlučnedobytovejjednotkynadruhom
nadzemnom podlaží, ktoré je podľa jej vedomostí v súčasnosti neobývané a nepoužívané. Nijakým
spôsobom by teda nezasiahla do práv odporcu ako bezpodielového spoluvlastníka nehnuteľnosti.
Navrhovateľke a jej blízkym osobám bolo týmto spôsobom znemožnené zo strany odporcu užívanie
nehnuteľnosti, ktorá je aj v jej osobnom vlastníctve. Keďže odporca uviedol, že kľúče od nehnuteľnosti

nemá, a ani ich navrhovateľke nevydá, a to napriek skutočnosti, že na to neexistuje žiaden zákonný
dôvod, navrhovateľke tým vznikajú zbytočné komplikácie a zároveň chce využívať iba neobývanú
bytovú jednotku nehnuteľnosti, teda by nijakým spôsobom nezasahovala do práv odporcu, rozhodla
sa navrhovateľka domáhať sa svojich práv súdnou cestou, keďže inú možnosť už nevidí. Keďže
navrhovateľke bola konaním odporcu znemožnená akákoľvek možnosť užívania nehnuteľnosti, ktorej je
vlastníčkou, a to bez toho, aby takýmto užívaním akýmkoľvek spôsobom zasahovala do práv odporcu,

hoci takéto právo jej vyplýva aj z ustanovení Občianskeho zákonníka, nevidí inú možnosť, ako sa
domáhať ochrany tohto svojho práva súdnou cestou. Vzhľadom na to, že znemožnením užívania
nehnuteľnosti prišla o akúkoľvek možnosť využívať svoje vlastnícke právo, čím jej každodenne vznikajú
dodatočné náklady, ako aj hrozí riziko škôd na nehnuteľnosti, má za to, že je daná neodkladná
potreba upraviť vzťahy medzi ňou a odporcom tak, aby mohla realizovať svoje práva vyplývajúce jej

z Občianskeho zákonníka a aby mala zabezpečenú možnosť užívania nehnuteľnosti. Uvedené platí
o to viac, že takýmto využívaním odporcu v užívaní nehnuteľnosti nijakým spôsobom neobmedzí,
keďže sa týmto návrhom domáha iba využívania nevyužívanej bytovej jednotky na druhom nadzemnom
podlaží nehnuteľnosti. Záverom je však potrebné dodať, v prípade, ak jej toto právo bude aj naďalej
znemožnené zo strany odporcu, tento sa bezdôvodne obohacuje na úkor navrhovateľky využívaním

celej nehnuteľnosti, čo je aj v rozpore s dobrými mravmi. Pre úplnosť dodávajú, že sa v súčasnosti snaží
s odporcom mimosúdne dohodnúť na vyporiadaní BSM. Pokiaľ to súd bude považovať za potrebné a
účelné, súhlasí aj s tým, aby súd s nariadením neodkladného opatrenia jej zároveň uložil povinnosť
podať na súd žalobu o vyporiadanie BSM. Vzhľadom na prebiehajúce mimosúdne rokovania žiada súd
o poskytnutie dostatočného časového priestoru, aby mohla najskôr ukončiť mimosúdne rokovania, v

trvaní aspoň 3 mesiace.

2. Z listinných dôkazov predložených navrhovateľkou mal súd osvedčené, že strany sporu sú
bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, k. ú. C., a to rodinného domu súpisné
číslo XX, postaveného na pozemku parc. č. 219/8, garáže bez súpisného čísla, postaveného na

pozemku parc. č. 219/9 a pozemkov – parc. č. 219/2 - záhrada o výmere 111 m2, parc. č. 219/3
– zastavaná plocha a nádvorie o výmere 228 m2, parc. č. 219/8 – zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 164 m2, parc. č. 219/9 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 24 m2. Ich manželstvo bolo
rozvedené rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 20P/133/2024 zo dňa 16. 12. 2024
a zároveň súd schválil rodičovskú dohodu v tomto znení: maloletý D. B., nar. XX. XX. XXXX sa na čas

po rozvode manželstva zveruje do striedavej osobnej starostlivosti obdivoch rodičov tak, že otec sa
zaväzuje vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého vždy od pondelka párneho kalendárneho týždňa
od 07.30 hod. do nasledujúceho pondelka nepárneho kalendárneho týždňa do 07.30 hod. a matka
sa zaväzuje vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého vždy od pondelka nepárneho kalendárneho
týždňa od 07.30 hod. do nasledujúceho pondelka párneho kalendárneho týždňa do 07.30 hod., pričom

obidvaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Počas striedavej
osobnej starostlivosti sa výživné neurčuje. Rodičia žiadajú styk s maloletým neupraviť. Z čestného
vyhlásenia E. B. (dcéra navrhovateľky) mal súd osvedčené, že dňa 21. 09. 2025 okolo 19.00 hod.
chceli s navrhovateľkou vojsť do rodinného domu súp. č. XX v C., po príchode k rodinnému domu sa
dozvedeli, že D. B. bez toho, aby navrhovateľku informoval vymenil zámky na druhom nadzemnom

podlažírodinnéhodomu,ktorétvoriadefactosamostatnúbytovéjednotku,čímnavrhovateľkeznemožnil
prístup do hornej „bytovej jednotky“. Nové kľúče napriek jej naliehaniu nevydal.

3. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.5. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

6. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

7. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
vyhovel, nakoľko mal osvedčenú jeho dôvodnosť. Podľa zákonného ustanovenia § 325 ods. 1

CSP základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je:
osvedčenieexistencieprávnehovzťahumedzisporovýmistranami;navrhovateľomtvrdenéaosvedčené
skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie
(princíp opodstatnenosti); že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno
dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti); že navrhovaným neodkladným
opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav; že právne účinky

neodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah
(princíp proporcionality) a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

8. Súd teda pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí skúmať naplnenie
formálnych a vecných predpokladov uvedených v ustanovení § 324 a nasl. CSP. Úspech navrhovateľa,

ktorý sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, si vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho
nároku (práva) medzi stranami ohľadne, ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie
nároku), aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej, dočasnej úpravy. Samotný nárok teda
nemusí byť preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne
osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán ohrozené. Z charakteru

neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti,
ktoré sú potrebné pri vydaní konečného rozhodnutia vo veci samej. V každom prípade je potrebné, aby
boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie existencie nebezpečenstva bezprostredne
hroziacej ujmy. Neodkladným opatrením však nie je prejudikovaný konečný výsledok sporu, len sa

ním zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam, a to aj preventívnymi
účinkami neodkladného opatrenia, ktoré v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo
inej ujmy, ak k nej došlo a k jej zväčšovaniu. Aj v prípade, že sú splnené formálne a vecné predpoklady
vyžadované zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí ešte zvažovať, či v prípade
jeho nariadenia nedôjde k neuváženému zásahu do vzťahov strán alebo tretích osôb, a teda posúdiť

primeranosť zásahu, ktoré predstavuje nariadenie neodkladného opatrenia.

9. Neodkladné opatrenie predstavuje procesný zabezpečovací prostriedok dočasného a provizórneho
charakteru, ktorého účelom bolo zabezpečiť podmienky na poskytnutie reálnej, účinnej a efektívnej
súdnej ochrany a prichádza do úvahy v situácii, kedy nie je možné čakať na skončenie konania vo veci

samej, pretože existuje opodstatnená hrozba, že rozhodnutie, ktorým sa konanie skončí, už nebude
mať pre daný hmotnoprávny vzťah procesných strán materiálny význam, ak nedôjde k jeho nariadeniu.
Požadované neodkladné opatrenie musí mať povahu procesného zabezpečovacieho prostriedku vo
vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý má byť riadne uplatnený žalobou. Jeho nariadenie prichádza
do úvahy v prípadoch, kedy existujú konkrétne okolnosti preukazujúce neodkladnosť takejto úpravy,

najmä osvedčenie nebezpečenstva reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy.

10. Súd mal osvedčené, že predmetná nehnuteľnosť, uvedená vo výrokovej časti tohto uznesenia,
patrí do BSM strán sporu, doposiaľ nenastala zákonná domnienka transformácie BSM na podielové
spoluvlastníctvo, medzi stranami sporu nebola uzatvorená mimosúdna dohoda a ani doposiaľ nebol

podaný návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva na súd. Súd tak mal v konaní
osvedčené, že predmetná nehnuteľnosť je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (strán sporu),
ktoré bezpodielové spoluvlastníctvo zaniklo právoplatnosťou rozsudku o rozvode ich manželstva.
Navrhovateľke preto svedčí užívací titul daný jej vlastníckym právom, do ktorého neoprávnene zasiahol
odporca tým, že vymenil kľúče na predmetnej nehnuteľnosti a navrhovateľke tak neumožnil vstúpiť

do nehnuteľnosti a túto užívať. Ani po zániku manželstva na čas do vyporiadania BSM nemôže
žiadny z bývalých manželov nakladať so spoločnými vecami spôsobom, ktorý je v rozpore s ust. §
135 ods. 1 Občianskeho zákonníka (rozhodnutie NS SSR 3Cz/51/1980). Nezhody medzi bývalými
manželmi v užívaní majetku patriaceho do BSM, ktoré ešte nebolo vyporiadané, sa riešia niektorým zospôsobov uvedeným v § ust. 146 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd je toho názoru, že navrhovateľka
dostatočným spôsobom osvedčila, že odporca výmenou zámky na vchodových dverách jej bráni
v užívaní nehnuteľnosti a neumožňuje jej vstup do druhého nadzemného podlažia rodinného domu.

V posudzovanom prípade boli preto naplnené všetky podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia
spočívajúce v uložení povinnosti odporcovi strpieť užívanie predmetnej nehnuteľnosti v rozsahu
žiadanom navrhovateľkou. Pretože je navrhovateľka spolu/vlastníčkou predmetného rodinného domu,
má právo do neho podľa svojej vôle kedykoľvek vstupovať a za účelom výkonu jej vlastníckeho práva je
potrebné,abydisponovalakľúčomodrodinnéhodomu.Nariadenímneodkladnéhoopatrenianedôjdeani

k neprimeranému zásahu do práv odporcu, keďže z priloženej fotodokumentácie bolo zistené, že rodinný
dom tvoria dve samostatné bytové jednotky, ktoré majú samostatné vchody, a teda bytová jednotka
nachádzajúca sa na prvom nadzemnom podlaží zostáva v užívaní odporcu. Právna nedotknuteľnosť
obydlia a právo na súkromie sú ústavou chránené práva každého jednotlivca.

11. Zároveň podľa § 336 ods. 1 CSP súd zaviazal navrhovateľku povinnosťou podať žalobu vo veci

samej proti odporcovi o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva v lehote do troch mesiacov od
právoplatnosti tohto uznesenia, keďže navrhovateľka deklarovala, že sa pokúsi s odporcom mimosúdne
dohodnúť. Ak v určenej lehote navrhovateľka žalobu vo veci samej nepodá, súd aj bez návrhu zruší
uznesenie o neodkladnom opatrení. Nad rámec súd uvádza, že stranám sporu nič nebráni, aby svoje
bezpodielové spoluvlastníctvo vyporiadali aj dohodou.

12. O trovách konania rozhodol súd tak, že navrhovateľke, ktorá mala v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia plný úspech, priznal plnú náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov
konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré vydá súdny
úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš písomne v 3 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením.