Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 8. marec 2024

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4Csp/72/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1622202262
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Pastirčík

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2024:1622202262.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudcom Mgr. Jánom Pastirčíkom v spore žalobkyne: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,

so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpená: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom
Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX,
D., o zaplatenie 1 852,66 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.9.2022 sa pôvodná žalobkyňa BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika,

zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúca prostredníctvom
BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočky zahraničnej banky, so sídlom v Bratislave,
Karadžičova 2, IČO: 47 258 713, domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 1 852,66 € (1 565,10
€ z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny, 249,78 € z titulu dlžných zmluvných úrokov z úveru, 17,78 €
z titulu dlžného poistného z úveru, 20 € z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky), spolu so
zmluvnými úrokmi vo výške 27 % ročne zo sumy 1 565,10 € od 17.1.2020 do zaplatenia a s úrokmi
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 832,66 € od 17.1.2020 do zaplatenia. V žalobe uviedla, že

dňa 22.3.2019 uzavrela ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom
úvere a vydaní kreditnej karty. Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok žalobkyne poskytnúť žalovanej
revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5 000 €. Žalovaná po dobu trvania úverového
vzťahu vyčerpala z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 1 627,98
€. Uvedené potvrdzuje výpis z úverového účtu žalovanej a potvrdenie o odfinancovaní peňažných
prostriedkov. Žalovaná svoj záväzok splácať úver včas a riadne neplnila. Napriek zmluvne dohodnutým
splátkam poskytnutého úveru uhradila žalobkyni do podania žaloby len časť dlžnej sumy a to 144,56

€. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovanej žalobkyňa vyhlásila dňa 16.1.2020
mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovanej splatný v celom rozsahu.

2. Žalovaná sa k podanej žalobe písomne nevyjadrila.

3. Súd uznesením zo dňa 25.8.2023 č. k. 4Csp/72/2022-125 v zmysle § 80 C.s.p. pripustil, aby na
miesto pôvodnej žalobkyne do konania vstúpila terajšia žalobkyňa. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť

4.10.2023.

4. V predmetnej veci súd nariadil pojednávanie na 8.3.2024, na ktoré predvolal strany sporu. Na
pojednávanie sa dostavila len žalovaná. Podaním doručeným súdu dňa 1.3.2024 právna zástupkyňažalobkyne požiadala súd, aby v záujme hospodárnosti konania a s prihliadnutím na skutkový a právny
stav veci rozhodol o žalobe na základe predložených dôkazov, bez osobnej účasti sporových strán.
Vychádzajúc z uvedeného súd podľa § 180 druhej vety C.s.p. rozhodol, že bude pojednávať v

neprítomnosti žalobkyne, pojednávanie otvoril, vec prejednal a rozhodol.

5. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že po tom, čo stratila prácu, prestala úver splácať. Má 3 maloleté
deti. Požiadala súd o splátky vo výške 20 € mesačne.

6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil tento skutkový stav:

7. Zo Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovej zmluvy
o poskytovaní služieb zo dňa 23.3.2019 súd zistil, že žalobkyňa poskytla žalovanej úverový rámec
vo výške 5 000 € s aktuálnou výškou úverového rámca 1 600 € a vydala jej kreditnú kartu. Výška
prvého čerpania úveru prestavovala sumu 1 559 €, ktorá bola poukázaná predajcovi tovaru označenému

v zmluve v celkovej cene 1 559 €. Žalovaná sa zaviazala splácať čerpaný úver a príslušné náklady
v pravidelných mesačných splátkach vo výške minimálne 3 % z aktuálnej výšky úverového rámca.
Termín splatnosti prvej splátky sa dohodol na 10. deň v mesiaci nasledujúci po mesiaci, v ktorom bolo
uskutočnené prvé čerpanie revolvingového úveru, splatnosť splátok vždy 10. deň v mesiaci, úroková
sadzba bola 27 % ročne, fixná. RPMN predstavovala 30,61 %, priemerná RPMN 23,58 %. Celková

čiastka k zaplateniu pri výške čerpania úverového rámca 1 600 € s výškou mesačnej splátky 153,63 €
bola 1 843,56 €. Strany si taktiež dohodli výšku poplatku za poistenie úveru 5,29 %.

8. Z písomnosti žalobkyne zo dňa 23.1.2020 označenej ako “Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru č. XXXXXXXXXXXXXX“ súd zistil, že z dôvodu omeškania žalovanej so splácaním

úveru (i napriek opakovaným výzvam na úhradu) veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu
16.1.2020 a vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 1 852,66 € zloženej z úverovej istiny
vo výške 1 565,10 €, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 267,56 € a nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky vo výške 20 €. Žalovanej bolo toto oznámenie doručené 27.1.2020.

9. Z prehľadu splácania úverového prípadu č. XXXXXXXXXXXXXX spracovaného veriteľom vyplýva,
že žalovaná na úver čerpala celkom sumu 1 614,08 €. Ďalej z tohto výpisu vyplýva, že žalovaná
veriteľovi uhradila do zosplatnenia úveru sumu 144,56 €. Do omeškania sa dostala so splátkou splatnou
10.7.2019. Z potvrdenia veriteľa o odfinancovaní peňažných prostriedkov registrovaných na vyššie
uvedenomúverovomprípadežalovanejzodňa11.8.2022jezrejmé,žežalovanejbolafinancovanásuma

1 614,08 €.

10. Dňa 21.6.2023 uzavrela pôvodná žalobkyňa ako postupca a žalobkyňa ako postupník zmluvu
o postúpení pohľadávok z nesplácaných úverov, pričom z prílohy k tejto zmluve vyplýva, že predmetom
postúpenia bola aj pohľadávka, ktorú si žalobkyňa uplatňuje voči žalovanej v tomto konaní.

11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13.Podľa§52ods.2Občianskehozákonníkavzneníúčinnomvčaseuzatvoreniazmluvy,ustanoveniao
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

14. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.15. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od

omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

16. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.

Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

17. Podľa § 1 ods. 2 prvej vety zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,

odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

18. Podľa § 2 písm. a/ ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá
nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

19. Podľa § 2 písm. b/ ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 2 písm. d/ ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje

poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

21. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo

a všetky práva s ňou spojené.

22. Podľa § 525 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká
najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani
pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by

postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

23. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo
pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením
čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo

pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže

uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe

vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

24. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

25. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi pôvodnou žalobkyňou ako
veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola uzavretá Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úverea vydaní kreditnej karty, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úverový rámec. Právny vzťah
založený predmetnou úverovou zmluvou je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a
je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a

nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka a ZoSÚ), keďže pôvodná žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy o úvere vystupovala
ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri
uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

26. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne. Vo všeobecnosti platí,
že pod vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého je určitá
osoba subjektom práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom konania. Pre posúdenie, kto je v spore
vecne legitimovaný je rozhodujúce výlučne právo hmotné. V prípade dvojstranných právnych vzťahov,
v ktorých strany stoja navzájom v spore, sa rozlišuje vecná legitimácia aktívna (na strane žalobcu) alebo
pasívna (na strane žalovaného). Z hľadiska vecnej legitimácie je teda podstatné, že ten, kto žaluje,

je aj v skutočnosti podľa hmotného práva nositeľom oprávnenia, o ktoré v konaní ide (aktívna vecná
legitimácia), resp. ten, kto je žalovaný, je aj reálne nositeľom povinnosti, ktorá je predmetom konania.
Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje hmotnoprávne oprávnenie, alebo o kom
sa tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, v skutočnosti toto oprávnenie nemá, alebo nie je
nositeľom tvrdenej povinnosti, o ktorú v konaní ide.

27. Žalobkyňa svoju aktívnu vecnú legitimáciu v tomto spore vyvodzuje zo Zmluvy o postúpení
pohľadávok z nesplácaných úverov zo dňa 21.6.2023 uzavretej medzi pôvodnou žalobkyňou ako
postupcom a terajšou žalobkyňou ako postupníkom, v spojení s prílohou k tejto zmluve, na základe čoho
malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky voči žalovanej, ktorá je predmetom tohto konania, na žalobkyňu.

28. Hoci v konaní už bolo na návrh pôvodnej žalobkyne právoplatne rozhodnuté o pripustení zmeny na
strane žalobkyne, je potrebné uviesť, že súd v súlade s § 80 C.s.p. predmetný návrh posudzoval len
z hľadiska toho, či bol podaný oprávnenou osobou, ďalej či po začatí konania nastala právna skutočnosť,
s ktorou sa spája prevod práva, o ktorom sa koná, a či ten, kto mal do konania vstúpiť na strane

žalobkyne, so svojim vstupom súhlasí (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
23.8.2018 sp. zn. 8Cdo/28/2017). Súd v tomto štádiu konania nebol oprávnený hodnotiť, či sú inak
naplnené predpoklady pre takéto právne nástupníctvo z pohľadu hmotnoprávnej úpravy. Otázkou, či
tvrdené právo, ktoré malo byť prevedené, skutočne prešlo na iný subjekt sa totiž súd môže zaoberať
len v rozhodnutí vo veci samej a nie pri skúmaní procesného nástupníctva (k tomu porovnaj napr.

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.5.2018 sp. zn. 1Cdo/163/2017, ako aj uznesenie
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32 Odo 743/2006). Skutočnosť, že súd už pripustil zmenu
strany sporu na strane žalobkyne preto nijako nebránila súdu, aby skúmal, či v danom prípade došlo
k platnému postúpeniu pohľadávky z pôvodnej žalobkyne na terajšiu žalobkyňu a v nadväznosti na to,
či je žalobkyňa v tomto spore aktívne vecne legitimovaná.

29. Postúpenie pohľadávky je upravené v § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. So zreteľom na to, že
veriteľompohľadávkyvčaseuzavretiazmluvyopostúpenípohľadávokbolabanka,naplatnépostúpenie
pohľadávky na žalobkyňu bolo taktiež nevyhnutné splnenie zákonných podmienok pre postúpenie
pohľadávky vyplývajúcich z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách. Súd v tejto spojitosti poukazuje

na judikát R 60/2018, z ktorého právnej vety vyplýva, že postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo
v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny úkon. V odôvodnení tohto rozhodnutia dovolací súd
zdôraznil, že ak bola postúpená pohľadávka v rozpore so zákonom, nemožno uvedené konvalidovať ani
včasným a riadnym oznámením o postúpení pohľadávky dlžníkovi.

30. Súd na tomto mieste poukazuje taktiež na právnu vetu judikátu R 6/2022, v ktorej sa uvádza: „V
sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti. Dôkazné bremeno
preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 vety prvej Zákona o bankách pred postúpením
pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia
veriteľa.“ Krajský súd v Bratislave v rozsudku z 29.11.2022 sp. zn. 3Co/84/2021 vychádzajúc z uvedenej

právnej vety skonštatoval, že postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je povinný nielen
tvrdiť, ale i preukázať, že pred postúpením bola predmetná pohľadávka splatná, že banka dlžníka
písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient i napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho
záväzku aspoň 90 kalendárnych dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nepreukázanieaktívnej vecnej legitimácie postupníka, a to i v prípade, keď sa spotrebiteľ svojich práv v konaní výslovne
nedovoláva, nakoľko v takom prípade sa ustanovenie § 151 ods. 1 C.s.p. o nespornosti nepopretých
skutkových tvrdení neuplatní. Samotná pasivita žalovanej strany v tomto smere preto nemôže viesť k

aplikácii ustanovenia § 151 ods. 1 a 2 C.s.p. a zakladať povinnosť súdu priznať akýkoľvek uplatnený
nárok (k tomu aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 246/2019).

31. V zmysle vyššie uvedeného bola žalobkyňa povinná v konaní preukázať, že pôvodná žalobkyňa
žalovanú v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách písomne vyzvala na splnenie jej splatného záväzku

a táto i napriek tomu zostala v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 kalendárnych dní pred
postúpením pohľadávky.

32. Súd v súvislosti s písomnou výzvou podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách poukazuje na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31.3.2022 sp. zn. 2Cdo/266/2020, v ktorom dovolací súd
v rámci riešenia dovolacej otázky „či výzva vo vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru predstavuje

výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách“, dospel k záveru, že: „Obsah ustanovenia § 92 ods. 8
veta prvá zákona o bankách predpokladá výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky, že je jej klient
v omeškaní so splnením čo len časti svojho záväzku. Skrz spotrebiteľského charakteru dojednanej
zmluvy o úvere nemožno prisvedčiť oznámeniu o mimoriadnej splatnosti úveru aj charakter výzvy
v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách.“ Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení

zo dňa 27.10.2022 sp. zn. 4Cdo/75/2020 skonštatoval neprípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1
písm. b/ C.s.p. ohľadne tejto dovolacej otázky s poukazom na to, že už bola vyriešená v spomínanom
uznesení sp. zn. 2Cdo/266/2020. Na vyriešenie tejto dovolacej otázky v uvedenom uznesení poukázal
Najvyšší súd Slovenskej republiky taktiež v skoršom uznesení zo dňa 25.5.2022 sp. zn. 4Cdo/252/2021.
Žalobkyňa v iných veciach zvykne v tejto súvislosti poukazovať na rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 27.1.2022 sp. zn. 8Cdo/169/2020. Tento jej poukaz je ale nenáležitý, keďže v
uvedenom rozhodnutí dovolací súd právnu otázku „či výzva vo vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru
predstavujevýzvuvzmysle§92ods.8zákonaobankách“neriešil.Dovolacísúdtuibavrámciskúmania,
či nedošlo k porušeniu práva dovolateľky na spravodlivý proces, ohľadom námietky nepreukázania
aktívnej vecnej legitimácie dovolateľky stručne poukázal na závery, ku ktorým dospeli oba nižšie súdy.

33. Vychádzajúc zo záverov uvedených v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2Cdo/266/2020 je zjavné, že v okolnostiach prejednávanej veci za písomnú výzvu v zmysle § 92
ods. 8 zákona o bankách nemožno považovať oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru
zo dňa 23.1.2020. Uvedené obzvlášť platí v situácii, keď samotné zosplatnenie úveru nebolo možné

považovať za účinné, keďže v konaní nebolo ničím preukázané (a ani žalobkyňou tvrdené), že by
pôvodná žalobkyňa pred doručením oznámenia o mimoriadnej splatnosti úveru žalovanú upozornila na
možnosť zosplatnenia úveru v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Keďže žalobkyňa v konaní
nepreukázala existenciu písomnej výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, možno konštatovať,
že neboli splnené všetky zákonné podmienky vyplývajúce z uvedeného ustanovenia pre postúpenie

predmetnej pohľadávky na žalobkyňu, čo predstavuje dôvod neplatnosti tohto postúpenia v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na neplatnosť postúpenia predmetnej pohľadávky nie je daná ani
aktívna vecná legitimácia žalobkyne v tejto veci. Súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

34. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

35. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Žalovaná síce mala v konaní plný úspech, keďže žaloba bola zamietnutá, súd jej však nárok na

náhradutrovkonaniavočižalobkyninepriznal,pretožejejvkonanížiadnetrovynevznikli(viďR72/2018).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného

poriadku).