Rozsudok – Majetok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. január 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7T/20/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122010412
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbora Hollá Sopková

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6122010412.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

72 7T/20/2022

Samosudca Okresného súdu Banská Bystrica JUDr. Barbora Hollá Sopková na hlavnom pojednávaní
dňa 16. 01. 2025 v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX. XX. XXXX v C. D. E., takto

r o z h o d o l :

2 7T/20/2022

obžalovaný: A. B., nar. XX. XX. XXXX v C. D. E., bydliskom A. XX, F. F.,

je v i n n ý, ž e

od presne nezistenej doby, pravdepodobne od mesiaca august 2020 v Banskej Bystrici, na E. G. H. XX
a č. 29, na nehnuteľnosti súp. č. XX, parc. č. KN-C č. 121/1, 121/2, 121/3, k. ú. F. F. a nehnuteľnosti

súp. č. XX, parc. č. KN-C č. 120, k. ú. F. F., situovanej na území požívajúcom ochranu podľa osobitného
predpisu – zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov, v
areáli Pamiatkovej rezervácie Banská Bystrica, ako konateľ spoločnosti Best Catering Service s. r. o,
IČO: 51 070 189 bez akéhokoľvek povolenia realizoval asanačné a zemné práce, kde týmto konaním
poškodil archeologické nálezy na archeologickom nálezisku, pričom došlo k narušeniu archeologického
náleziska na ploche 257 m2 a bolo odobraných 257 m3 historických kultúrnych vrstiev, identifikovaných
bolo 5 narušených archeologických objektov, ktoré boli čiastočne zachované v stenách stavebnej jamy,
t. j. objekt 1 bol identifikovaný v rámci severozápadnej steny stavebnej jamy na parcele KN-C 120,

objekt 2 bol identifikovaný v rámci severnej steny stavebnej jamy na parcele KN-C 120, objekt 3 a
objekt 4 bol identifikovaný v rámci severnej steny stavebnej jamy na parcele KN-C 121/2 resp. KN-C
121/3 a objekt 5 bol identifikovaný pri juhovýchodnej stene parcely KN-C 121/3 na strete s parcelou
KN-C 121/1, kde v prípade objektov 1 – 4 ide o zahĺbené objekty v podobe presnejšie neurčených jám,
ktoré boli zahĺbené do lokálneho sterilného podložia a objekt 5 možno interpretovať ako pozostatok
technologického zariadenia - pece, pričom znaleckým posudkom č. 1/2021 z odboru kultúra, odvetvia
archeológia bol rozsah spôsobený nepovolenými výkopovými prácami na archeologickom nálezisku

stanovený na sumu 94 349,29 Eur,

t e d a

neoprávnene poškodil a znehodnotil archeologické dedičstvo a spáchal čin vo väčšom rozsahu a na
území požívajúcom ochranu podľa osobitného predpisu,

č í m s p á c h a lzločin poškodzovania a znehodnocovania archeologického dedičstva podľa § 249 ods. 1, ods. 2 písm.
c), ods. 4 písm. c) Trestného zákona v znení účinnom od 06. 08. 2024.

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 249 ods. 4 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného
zákona, § 46 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona sa výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá
a obvinenému sa zároveň ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona sa určuje skúšobná doba v trvaní 5 (piatich) rokov.

Podľa § 51 ods. 4 Trestného zákona sa obvinenému počas plynutia probačného dohľadu
a skúšobnej doby ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze:

- zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Podľa § 51 ods. 5 Trestného zákona je obvinený povinný strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú
probačným a mediačným úradníkom.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa obvinenému ukladá trest zákazu činnosti vykonávať
funkciu člena štatutárneho orgánu, člena dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky podniku,
vedúceho podniku zahraničnej osoby, vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo
prokuristu v obchodnej spoločnosti alebo družstve v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd odkazuje poškodenú Slovenskú republiku, zastúpenej
Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Slovenského národného povstania 33,
Bratislava, IČO: 00 165 182, s nárokom na náhradu škody na samostatný civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

69 7T/20/2022

Prokurátor Okresnej prokuratúry Banská Bystrica podal dňa 01. 06. 2022 na Okresný súd Banská
Bystrica obžalobu sp. zn. 3 Pv 5/21/6601 – 62 zo dňa 30. 05. 2022 na obvineného A. B. pre trestný čin
právne kvalifikovaný ako zločin poškodzovania a znehodnocovania archeologického dedičstva podľa §

249 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. c) Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedený
v obžalobe a výrokovej časti tohto rozhodnutia.

I.

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27. 03. 2023 vyhlásil v zmysle § 257 ods. 1
písm. a) Trestného poriadku, že je nevinný. Uviedol, že mu je ľúto, že celá vec dospela do takéhoto
štádia, nikdy nemal so zákonom problém. V podstate bol uvedený do omylu, keď si v polovici júla
2020 prenajal nehnuteľnosť na Hornej 31 v Banskej Bystrici, kde s vlastníkom uzavrel zmluvu o tom,
že prenájom bude slúžiť na hotelové a reštauračné služby, pričom v nájomnej zmluve sa s vlastníkom

dohodli, že môže na nehnuteľnostiach vykonávať potrebné stavebné úpravy bez ďalšej konzultácie
s ním, aby sa nepredlžoval proces. Vlastník ho upozornil, že budova nie je v najlepšom stave, sú
tam prepadnuté podlahy a navlhnuté steny a že ju bude treba dať staticky posúdiť a súhlasil s tým,
aby všetky potrebné práce vykonával na základe tejto nájomnej zmluvy. Ani v nájomnej zmluve, ani
ústne ho však neupozornil na to, že sa predmetná budova nachádza v pamiatkovej zóne. Vzhľadom

na to, že v stavebníctve nikdy nepodnikal, na tieto účely si koncom júla najal stavebnú firmu a tiežfirmu, ktorá zabezpečovala statický posudok a stavebný dozor na stavbe. Oni medzi sebou uzatvorili
zmluvu, v ktorej sa hovorí, že budú komunikovať medzi sebou na základe odborných znalostí a stavebná
firma bude postupovať podľa pokynov statika. On do tohto procesu nijako nevstupoval, pretože týmto

veciam nerozumie, takže by si nevedel overiť, či robia správne, či dodržiavajú technologické postupy
a podobne. Približne v polovici augusta sa začali robiť čistiace a vypratávacie práce na stavbe, aby
sa zistil jej technický stav a statik ho upozornil na to, že budova je v horšom stave, ako sa očakávalo,
bude treba robiť zabezpečovacie práce. Povedal, že tie práce sa môžu začať, pokiaľ sú nevyhnutné
a dodatočne sa môžu oznámiť stavebnému úradu, lebo budova nie je kultúrnou pamiatkou. Následne

dňa 06. 10. 2020 podal na mesto podnet na začatie zabezpečovacích prác a dňa 12. 10. 2020 na mesto
podal žiadosť o povolenie odstránenia stavby. Predpokladal, že stavebný úrad osloví dotknuté orgány
a v prípade, ak by týmto podaniam malo niečo chýbať, vyzve ho na doplnenie. Mestský úrad na tieto
oznámenia,žiadostivôbecnereagoval,alestatiktrvalnatom,žeprácesamusiavykonať,abysapredišlo
nejakým nepríjemnostiam – zrúteniu stavby, alebo nejakým haváriám. Toto sa neskôr aj potvrdilo, lebo
obvodový múr, ktorý bol na parcele č. 121/3 a parcele č. 121/2, aj napriek tomu, že sa zapažil, tak sa

to cez jednu noc všetko zosypalo, spadlo to, čo bol tiež jeden z dôvodov, ktorými sa potvrdili statikove
predpoklady a na stavbe sa pokračovalo. Všetko prebiehalo ďalej a neskôr sa dozvedel, že 05. 10. tam
bola z podnetu Krajského pamiatkového úradu robená obhliadka, o ktorej on nevedel, lebo ho vlastník
o tom neinformoval. Až dňa 31. 12. 2020 mu z pamiatkového úradu bola prvýkrát doručená výzva na
zastavenie stavby, kedy sa dozvedel, že dom je v pamiatkovej zóne a takisto z mesta mu bolo dané na

vedomie, že zo štátneho stavebného dohľadu, ktorý sa konal dňa 01. 12. 2020, ktorý mu tiež bol len
daný na vedomie a vlastník budovy ho informoval, že oznámil, že je práceneschopný v tej dobe a že
tento štátny stavebný dohľad dá na iný termín, tak sa ho obžalovaný nezúčastnil, no štátny stavebný
dohľad sa napriek tomu konal a dňa 31. 12. 2020 mu bolo na vedomie doručené rozhodnutie mesta
o okamžitom zastavení stavby. On hneď po týchto vedomostiach okamžite vydal nariadenia, aby sa

v prácach nepokračovalo, aby sa zastavili, aby predišiel problémom. Dňa 03. 01. toto svoje rozhodnutie
oznámil listom Krajskému pamiatkovému úradu a takisto dňa 03. 01. oznámil aj Mestskému úradu, že
všetky práce zastavil, aj keď mu to bolo dané len na vedomie a doručované to bolo len vlastníkovi. Tým,
že mu mesto ešte dňa 15. 12. doručilo výzvu na zastavenie stavby len na vedomie a na zastavenie
prác vyzýva vlastníka, dokázalo, že jeho žiadosťami zo dňa 06. 10. 2020 a dňa 12. 10. 2020 sa mesto

vôbec nezaoberalo, pretože ináč by vedelo kto je stavebník a ktorá firma na stavbe vykonáva tieto
práce. Následne bol dňa 04. 05. vykonaný štátny stavebný dozor, ktorý mu listom zo dňa 21. 01. 2021
oznámili, kde už mu to bolo doručené ako stavebníkovi a zrejme len kvôli tomu, že dňa 03. 01. napísal
na mesto list, že rešpektuje jeho rozhodnutie a rozhodnutie Krajského pamiatkového úradu aj napriek
tomu, že mesto jemu poslalo vec len na vedomie a výzva nebola adresovaná priamo jemu. Následne

dňa 04. 05. 2021 sa vykonal štátny stavebný dozor, ktorý skonštatoval, že na stavbe sa nepokračuje,
neprebiehajú na nej žiadne práce. Na základe tohto štátneho stavebného dozoru mu mesto dňa 24. 08.
2021 vydalo výzvu na vykonanie neodkladných zabezpečovacích prác podľa pokynov statika. Avšak
dňa30. 08. mu bolo doručené rozhodnutie o výsledkoch konania štátneho stavebného dozoru zo dňa 08.
10. 2020, kde mu bola udelená pokuta 5 000,00 Eur, ktorú on aj riadne zaplatil, i keď s niektorými

bodmi odôvodnenia nesúhlasil, neodvolával sa voči tejto pokute, pretože v rozhodnutí bolo napísané,
že prihliadli aj na poľahčujúce okolnosti, ktoré uviedol a výška pokuty mohla byť až 66 000,00 Eur,
takže uloženú pokutu považoval za primeranú a myslel si, že týmto to bude celé uzavreté a bude
mať pokoj. Tým, že nepredpokladanými prácami na stavbe už v prvej etape bol značne prekročený
finančný rozpočet, ktorý bol určený na základné práce tým, že sa dňa 31. 12. 2020 dozvedel, že

budova je v pamiatkovej rezervácii a ešte mu bola udelená aj 5 000,00 Eur pokuta, prehodnotil svoj
podnikateľský zámer, uvedomil si, že s tou prestavbou budú problémy, keďže budova je v pamiatkovej
zóne a usúdil, že od svojho zámeru ustúpi a s vlastníkom sa dňa 15. 09. 2021 dohodol na ukončení
nájomnej zmluvy a odstúpení od podnikateľského zámeru. V tejto zmluve je aj uvedené, že jedným
z dôvodov je to, že nebol informovaný o skutočnosti, že budova je v pamiatkovej zóne. Tým sa jeho

aktivitavtomtosmereukončilaaužsastavbenevenoval.NanehnuteľnostiHorná31aHorná29sanikdy
nevykonávalistavebnéprácepoddanýminehnuteľnosťami,alevždyprebiehaliibavdvorovýchčastiach,
ktoré boli z veľkej časti zastavané prístavbami. Na stavbe bol asi dva alebo tri razy len skontrolovať, či
sa tam vykonáva nejaká činnosť, či práce prebiehajú, vôbec sa tam nezdržiaval, keďže tomu nerozumie
a spoliehal sa hlavne na odbornosť najatých firiem. Nájomný vzťah a s ním súvisiace aktivity ukončil na

základe toho, že práce, ktoré boli vykonané značne prevýšili odhadované náklady a jeden z hlavných
dôvodov bol aj ten, že vlastník mu zatajil, resp. mu nedal na vedomie skutočnosť, že budova je
v pamiatkovej zóne, čo od neho považoval za nekorektné. On bol uvedený do omylu vlastníkom – pánom
I., konateľom spoločnosti WORLD TRADE COMPANY s. r. o. tým, že ho neinformoval o skutočnosti,že budova je v pamiatkovej rezervácii a on sám nemal odkiaľ mať takúto vedomosť. Je vlastníkom inej
nehnuteľnosti. Zabezpečovacie práce sú zrejme také, ktoré buď ohrozujú stavbu, alebo ak by sa zrútili,
ohrozovali by aj na živote, teda nejaké havarijné situácie, ktoré môže spôsobiť nejakú škodu. J. mu

neozrejmil čo presne sú zabezpečovacie práce, spoliehal sa na jeho odbornosť. Povedal mu, že múry,
ktoré sa obnažili sú popraskané, aj so strechou je problém, tiež nie je stabilná, keby prišla nejaká víchrica
alebo podobná udalosť, alebo by na to napadol sneh, tak sa to môže zrútiť. To mu stačilo na to, aby
mu veril a spoľahol sa na to, že robí svoju robotu. Pýtal sa ho na náklady s tým súvisiace, na čo statik
povedal, že je to ťažko odhadnúť, no sú to náklady nevyhnutné. Konkrétna finančná suma nepadla,

bolo jasné, že to treba spraviť, lebo ak sa to nespraví, nedá sa pokračovať ďalej. Práce realizovala
spoločnosť SARA TRADING & CONSTRUCTION s. r. o., kde je tiež konateľom pán I.. On mu ponúkol, že
ak tam chce robiť stavebné práce, on má stavebnú firmu a ako vlastníkovi nehnuteľnosti mu záležalo na
tom, aby práce boli vykonané dobre, tak súhlasil, že tie práce môžu vykonávať oni, ich firma. Rozpočet
nebol poskytnutý, hovorili o tom, že budú plniť pokyny statika a budú vykonávať všetky potrebné práce.
Na celý projekt mal vyčlenený určitý budget, pričom mu bolo jasné, že ak sa tie práce neurobia, tak

sa nebudú robiť ani ďalšie, čiže keby aj rovno mal na to odložených aj desať miliónov, tak by mu boli
zbytočné, lebo ak by sa nespravili tie počiatočné práce, nemohlo by sa ďalej pokračovať a podnikateľský
plán na tom stroskotá. Nevedel presný rozsah zabezpečovacích prác ani ich rozpočet, ťažko to bolo
aj odhadnúť, a to dokonca aj pre stavebnú firmu, keďže nevedeli, či nenastane situácia, že dokončia
jednu prácu a nevyvstane potreba urobiť nejakú inú a na základe toho ako to postupovalo, tak sa

rozhodovalo. Na prvú etapu, teda aby sa stavba dostala do takej polohy, že sa môže začať stavať,
mal vyčlenených 50 000,00 Eur. Prvá etapa je skontrolovať stavbu, odvrátiť všetky nebezpečia, ktoré
by mohli byť spôsobené zlou statickou, jednoducho zabezpečiť stavbu tak, aby sa dali na nej robiť
plánované stavby, ktoré boli podľa projektu, aby stavba, resp. pozemok vyhovoval ďalšej výstavbe, aby
sa urobili terénne práce, aby sa zhodnotil stav budovy – ktoré časti možno ponechať, ktoré časti treba

odstrániť; jednoducho, aby sa mohol začať stavať nový projekt. Fungovalo to tak, že tým, že si koncom
augusta zazmluvnil stavebnú firmu a firmu, ktorá vykonávala statické posúdenia a stavebný dozor, tak
ich akoby poveril tým, aby komunikovali medzi sebou a tá stavebná firma, aby vykonávala úkony na
základe pokynov statika, lebo darmo jemu stati povie, že „toto treba zapažiť“ alebo „toto treba vystužiť“,
to on nevie čo sa tým myslí, nikdy v stavebníctve nepodnikal. Chcel sa tak vyhnúť týmto prieťahom,

nech oni medzi sebou komunikujú, statik povie, čo treba spraviť, stavebný dozor to skontroluje, či je to
robené tak ako to nariadil a stavebná firma mala za úlohu tieto práce vykonávať. On do tohto procesu
nevstupoval, nemá na to odbornosť a nemal by tam ani ako poradiť ani odporučiť niečo. Stavebný dozor
vykonával K. L. E., zároveň bol aj statik, vypracoval aj znalecké posudky. Stavebný dozor bol od dňa
27. 07., kedy s ním bola uzatvorená zmluva. Obžalovaný sám neoslovoval Krajský pamiatkový úrad,

keďže nevedel, že táto nehnuteľnosť je v pamiatkovej zóne. Nevidel dôvod kontaktovať tento úrad, lebo
keď sa dávali dňa 06. 10. a dňa 12. 10. žiadosti na mesto, stavebný dozor mu tvrdil, že Stavebný úrad
osloví dotknuté orgány a v prípade, že tam bude niečo chýbať, ho upovedomí, aby doplnil potrebné
oznámenia. Od mesta mu bolo doručené oznámenie o vykonávaní štátneho stavebného dohľadu asi
niekedy v novembri, keďže dohľad sa konal dňa 08. 12. Pán I. mu volal, že sa ospravedlnil, že sa dohľadu

nezúčastní z dôvodu PN a že mu telefonicky bolo povedané, že sa na toto konanie teda dá náhradný
termín.Bolomutodoručenélennavedomie.Štátnystavebnýdohľadjezrejmenejakákontrolanastavbe
či stavba je realizovaná s nejakými povoleniami alebo v rámci nejakých noriem. Účel nehnuteľnosti po
vykonaní všetkých plánovaných prác mal byť buď penzión, alebo hotel a reštaurácia. Predtým v tejto
oblasti nikdy nepodnikal. O tom, že spoločnosť pána I. chce prenajať tieto nehnuteľnosti sa dozvedel od

pána I., ktorého poznal už predtým, keďže v jeho nehnuteľnosti mal sídlo spoločnosti. I. E. mu odporučil
architekt pán M., u ktorého vedel už o pár projektoch, ktoré realizoval, poznal ho aj osobne. K. M. ho
neinformoval o žiadnych jeho povinnostiach k príslušným úradom, toto považoval za samozrejmé, že
bude treba nejaké oznámenia a povolenia, ale o tom, ako konkrétne sa v týchto veciach postupuje
vedomosť nemal. Pán M. pripravil projektovú dokumentáciu, no nerozoberali presne čo všetko treba

spraviť, teda že základy treba spraviť, obvodové múry, potom okná osadiť a podobne. Na predmetných
nehnuteľnostiach sa od dňa 27. 07. 2020 do dňa 06. 10. 2020 vykonali práce, ktoré sú zaznamenané
v stavebnom denníku. Robili sa tam vypratávacie práce, čistiace práce, aby sa tam dalo hýbať vôbec na
tompozemkuaabysadalaposúdiťtábudova,alepresnečoakedynevie.Práceboliúplnepozastavené,
keď dostal do elektronickej schránky výzvu od Krajského pamiatkového úradu dňa 31. 12. 2020, on

osobne vydal pokyn na zastavenie prác. Zavolal stavebnému dozoru aj majiteľovi stavebnej firmy, aby
už nič ďalej nerobili, lebo mu prišla tá výzva a dňa 03. 01. listom informoval aj Krajský pamiatkový úrad
aj mesto, že takto učinil. K ukončeniu nájomnej zmluvy došlo dňa 15. 09. 2021 na základe toho, že dňa
30. 08., a to aj napriek tomu, že dňa 24. 08. mu mesto vydalo nariadenie na zabezpečovacie práce napokyn statika, ale dňa 30. 08., teda hneď na to mu bolo doručené rozhodnutie o udelení pokuty. Na jednej
strane mu to teda povolili, no na druhej strane mu uložili päťtisíc eurovú pokutu čo bol zas výdavok,
s ktorým nepočítal. V čase od dňa 31. 12. 2020 do dňa 15. 09. 2021 na jeho pokyn neboli vykonávané

žiadne práce, ani nemá vedomosť o tom, že by tam nejaké práce vykonávané boli. V tomto čase sa
tam ani nebol pozrieť, nemal na to dôvod, nepamätá si však kedy tam bol poslednýkrát. Prvotný zámer
bol zachovať budovu, ale zostala z nej len fasáda a dlažba, čo boli dosť neplánované výdavky. Rátal
s tým, že má budovu kde využije podlažia a priečky. Čiastočne už tie vykonané práce aj prekročili jeho
rozpočet, ale ak by bolo treba, bol by ochotný do toho investovať aj viac keby sa ten zámer, ktorý mal

dal realizovať. V dvornej časti realizované práce spočívali v zbúraní prístavieb, odstránili sa ich základy
a urobili sa tam výkopové práce, vyrovnal sa terén kvôli tomu, že tam v dôsledku silných dažďov padol
múr, celý terén bol zamočený, posunul sa a múr sa zosypal. Múr mal byť zapažením zabezpečený proti
spadnutiu, ale aj napriek tomu to všetko spadlo. Nevie presne, kedy presne spadol ten múr, bolo to
niekedy v čase, keď začali prebiehať stavebné práce, pričom tieto vôbec neprebiehali v okolí múru, ten
bol nedotknutý.

Svedkyňa K. A. A. uviedla, že je zamestnancom Stavebného úradu mesta Banská Bystrica od roku
2011. Pracuje ako referent stavebného úradu a dostala sa k podnetu od pána A., ktorý oznámil, že na
Hornej 29 a 31 prebiehajú nejaké stavebné práce. Následne dostali podnet aj od pamiatkového úradu,
že tam prebiehajú nejaké stavebné práce a že žiadajú o vykonanie štátneho stavebného dohľadu. Tento

spis bol pridelený svedkyni. V tejto veci začala konať, súčasne popri týchto dvoch podnetoch dostali
aj podnet spoločnosti BEST CATERING SERVICE, ktorá ohlásila zabezpečovacie práce. O niekoľko
dní dostali od tejto spoločnosti žiadosť o povolenie odstránenia časti stavby meštianskeho domu na
Hornej 31 v Banskej Bystrici. I. A. odpísala, že podnetom sa bude zaoberať a v ten istý deň (v
októbri 2020) oznámila aj výkon štátneho stavebného dohľadu s termínom 12. 11. 2020, ale následne

začiatkom novembra tento termín zrušila z dôvodu protikovidových opatrení prijatých v tom období.
Oznámenieposlalavlastníkoviobjektu,pamiatkovémuúraduaspoločnostiBESTCATERINGSERVICE.
V polovici novembra (18. 11. 2020) dostali podnet Slovenskej stavebnej inšpekcie, ktorá odstúpila
podnet Krajského pamiatkového úradu na výkon štátneho stavebného dohľadu. Ten istý deň dostali
tiež podnet od Slovenského misijného hnutia, čo je bezprostredný sused zo Skuteckého ulice, že došlo

k poškodeniu oporného múru, ktorý oddeľuje susedné parcely. Tiež žiadal, aby pristúpili k nejakému
riešeniu, lebo bola obava, že dôjde k zosuvu horniny, ktoré zachytáva oporný múr, lebo sú tam rôzne
výšky. Na druhý deň preto určila nový termín štátneho stavebného dohľadu na deň 08. 12. 2020.
Medzitým dostali ešte sťažnosti susedov na nadmerný hluk, ktorá bola doručená dňa 20. 11. 2020. Od
vlastníka spoločnosti WORLD TRADE COMPANY dostali ospravedlnenie a žiadosť o zmenu termínu

štátneho stavebného dohľadu, ktorý mal byť 08. 12. 2020, pretože konateľ bol údajne práceneschopný.
Ten dohľad dňa 08. 12. 2020 sa uskutočnil, bola vyhotovená fotodokumentácia. Bol prítomný len
Krajský pamiatkový úrad a zástupcovia oddelenia správneho konania. Vlastník objektu ani nikto iný
sa tam nedostavil. Svedkyňa vyhotovila záznam a vydali výzvu orgánu štátneho stavebného dohľadu
na zastavenie stavebných prác. Začiatkom januára 2021 dostali reakciu od spoločnosti WORLD

TRADE COMPANY na výzvu o zastavení prác a následne im elektronicky bola doručená zmluva
o nájme medzi spoločnosťami WORLD TRADE COMPANY a BEST CATERING SERVICE a doplnenie
kodpovediKrajskéhopamiatkovéhoúradunavýzvuorgánuštátnehostavebnéhodohľadunazastavenie
stavebných prác. Svedkyňa vypracovala upovedomenie o postupe o výkone štátneho stavebného
dohľadu, kde popísala, ako sa bude ďalej pokračovať. Došlo aj k nejakému prerušeniu, pričom uviedla,

že sa uskutoční opakované vykonanie štátneho stavebného dohľadu s prihliadnutím na protikovidové
opatrenia. Zvolali štátny stavebný dohľad na deň 16. 03. 2021. Pretože ona sama ochorela, posunul sa
termín štátneho stavebného dohľadu na deň 04. 05. 2021, ktorý sa uskutočnil. Bol prítomný zástupca
spoločnosti BEST CATERING SERVICE a aj projektant – statik. Bola predložená dokumentácia –
stavebný denník, statický posudok, projektová dokumentácia, ktorou sa obhajoval priebeh a rozsah

prác. Dňom 04. 05. 2021 ukončila štátny stavebný dohľad, ktoré výsledky postúpila. Tieto oznámila
podávateľovi podnetu pánovi A. a tie ich postúpila správnemu oddeleniu pre podozrenie zo spáchania
správneho deliktu.

Čistiace a udržiavacie práce by sa mali kvalifikovať ako bežné práce, ale tiež podľa toho, v akom

rozsahu by boli. Je potrebné to posúdiť, či je vôbec nutné aj oznámiť výkon takých prác stavebnému
úradu. Ak by bol však rozsah prác väčší, posudzovalo by sa, či je potrebné ohlásenie stavebnému
úradu alebo by podliehali inému stavebnému povoleniu. Rozhodnutie o odstránení stavby by malo byť
vydané do 30 alebo 60 dní, upravuje to Správny poriadok, čo sa však niekedy nedodržuje. V tomtoprípade nerozhodli o žiadosti o povolenie odstránenia stavby vôbec, lebo mali vedomosť, že na stavbe
už prebiehajú nejaké stavebné práce, vykonal sa štátny stavebný dohľad a bolo vidieť, že tá stavba
už bola odstránená. Takže dodatočne už nebolo o čom rozhodovať. Nevie sa vyjadriť k tomu, či tento

postup bol v rozpore so stavebným zákonom. Nevie to posúdiť. Pri neodkladných zabezpečovacích
prácach je možné postupovať podľa stavebného zákona, kedy ich síce možno začať skôr, ale stavebník
je povinný ich oznámiť stavebnému úradu, ktorý následne určí ďalší postup, t. j. rozsah potrebných
dokladov, ktoré musí stavebník dodatočne predložiť a potom a vydá rozhodnutie, kde sa aj vymedzia
práce, ktoré už stavebník začal hneď, lebo si to vyžadovala situácia, ktorá bola ohrozujúca. Tieto práce

sa v podstate povolia a potom sa vymedzia ďalšie, ktoré je nevyhnutné vykonať, aby plnili svoj účel.
Štátny stavebný dohľad bol ukončený a stavebný úrad začal potom konania na podklade statického
posudku a nariadil vykonanie nevyhnutných neodkladných zabezpečovacích prác. V prípade, že je
nehnuteľnosť v pamiatkovej rezervácii, ohlasuje sa stavebné konanie aj pamiatkovému úradu, ktorý
zašle stanovisko. V tejto veci svedkyňa na začiatku vydala rozhodnutie o zabezpečovacích prácach bez
stanoviska pamiatkového úradu, dostala ho až neskôr. Zrejme také rozhodnutie vydať v danom čase

nemala. Medzitým však už došlo aj k zrušeniu tohto rozhodnutia a pred vydaním nového rozhodnutia
sa už čaká na vydanie záväzného stanoviska pamiatkového úradu. Stavebný úrad najprv komunikoval
s vlastníkom objektu, neskôr im bolo oznámené, že je na nehnuteľnosti nájomný vzťah a že stavebníkom
je nájomca.

V statickom posudku bolo uvedené, ktoré práce sú nevyhnutné ako zabezpečovacie. Zabezpečovacie
práce sú také, ktoré majú stavbu zabezpečiť, aby nedošlo k ohrozeniu života zdravia a je to definované
v stavebnom zákone. Výkon zabezpečovacích prác môže stavebník začať aj bez ohlásenia stavebnému
úradu v prípade mimoriadnej situácie. Následne však musí stavebník toto oznámiť stavebnému
úradu a tento určí ďalší postup. Mimoriadna situácia nie je nikde zadefinovaná. Nevie presne, či je

definovaný čas, do ktorého má stavebník oznámiť zabezpečovacie práce. Možno je v stavebnom
zákone nejaká lehota. Pri posudzovanom subjekte nevie, či došlo k mimoriadnej situácii. Dostal sa
k nej statický posudok a z toho vychádzala, čo je potrebné realizovať na tej stavbe. Rozhodnutie
o nariadení zabezpečovacích prácach bolo vydané v auguste 2021. Svedkyňa mala k dispozícii len
podnet od Krajského pamiatkového úradu. Keď bol spis postúpený na stavebný úrad, v auguste

2021 nariadila zabezpečovacie práce v zmysle statického posudku. Následne si spoločnosť BEST
SPIRIT požiadala o zmenu termínu dokončenia zabezpečovacích prác. Stavebný úrad si následne
dal vypracovať vlastný statický posudok, kedy chceli presne zistiť rozsah zabezpečovacích prác, lebo
nevedeli jednoznačne určiť, či nariadené zabezpečovacie práce, či sú v tom rozsahu, ako majú byť
nariadené zabezpečovacie práce. K tomuto statickému posudku sa mal vyjadriť aj Krajský pamiatkový

úrad. Predchádzajúce rozhodnutie o zabezpečovacích prácach bolo zrušené na základe protestu
prokurátora, ktorému stavebný úrad vyhovel. Mali by sa nariadiť nové zabezpečovacie práce na základe
nového statického posudku a bol požiadaný aj Krajský pamiatkový úrad o stanovisko. V novom konaní
vo vzťahu k už uskutočneným zabezpečovacím prácam sa buď začne konanie o ich povolení, alebo
konanie o odstránení stavby. Buď sa teda práce povolia, alebo sa nariadi ich odstránenie. O žiadosti

o odstránení stavby nerozhodli, lebo stavba už bola odstránená skôr. Stavebník by však nemal začať
odstraňovať stavbu skôr, ako to má povolené, ako je vydané rozhodnutie. Podľa nej mal stavebník
počkať na rozhodnutie stavebného úradu. O spoločnosti BEST SPIRIT vie len to, že sa jedná o nejakú
zmenu v postavení stavebníka. Majú to z oznámenia, ktoré bolo súčasťou žiadosti o predĺženie termínu
na vykonanie zabezpečovacích prác. Tiež sa z tohto oznámenia dozvedeli, že BEST CATERING

SERVICE už ani je nie nájomníkom. Za túto spoločnosť konal pán I.. Podľa posudku časť prác, ktoré
vykonal stavebník na základe ním predloženého statického posudku, bola novým statikom označená
ako zabezpečovacie ale časť nie. Posudok vypracoval znalec, ktorý je statikom a požiadali o jeho
vypracovanie v marci 2022. Svedkyňa od začiatku vie, že tento objekt je v pamiatkovej rezervácii mesta,
nakoľko s takým dokumentom stavebný úrad pracuje. O začlenení objektu do pamiatkovej rezervácie

rozhoduje Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Svedkyňa vie, že kataster nehnuteľností vedie takú
evidenciu objektov a na liste vlastníctva uvádza, že sa daný objekt v pamiatkovej rezervácii nachádza
osobitným kódom.

Svedkyňa A. A. N., zamestnankyňa Krajského pamiatkového úradu Banská Bystrica, vypovedala, že jej

zameraním je archeológia v okrese Banská Bystrica. K tomuto prípadu sa dostala v októbri 2020, kedy
bola vyslaná pani O., lebo táto disponovala podnetom od pána A.. Ešte v ten deň vykonala obhliadku
z verejne prístupného miesta, kedy zistila, že z druhej strane ulice je pri objekte Horná pristavený
kontajner, kde je navážaná suť a pravdepodobne aj zemina. Išlo o nehnuteľnosť v pamiatkovom územíBanská Bystrica. Pamiatkový úrad v zmysle pamiatkového zákona doručoval výzvu s cieľom zastaviť to.
Túto výzvu sa im ale nepodarilo doručiť, preto písali už 16. 10. novú výzvu a chceli vykonať obhliadku.
Obhliadku vykonali v decembri tohto roka v rámci štátneho stavebného dohľadu.

Výzva bola zasielaná vlastníkovi nehnuteľnosti v súlade s pamiatkovým zákonom. Zásielka bola
doručená až po termíne 16. 10. Sú jej známe historické mapy mesta, aj tie katastrálne z roku 1851
alebo 1859, kde je zakreslený aj cintorín, ale z písomností majú vedomosť, že ten cintorín sa tam
nachádzal už začiatkom 16. storočia. Ale mapa z tohto obdobia nie je, je to zistiteľné len z písomných

prameňov, z ktorých aj vychádzali a teda vychádzali z predpokladu, že sa na Hornej nachádza cintorín.
Nehnuteľnosť sa nachádza v pamiatkovej rezervácií v blízkosti hlavnej brány, ktorá bola asanovaná
a takisto aj v blízkosti Kostola Svätého Ducha, ktorý bol tiež asanovaný v roku 1895. Mapa už potom
zachytáva aj hornú bránu, aj kostol, ktorý už ale bol postavený. Pri určovaní vychádzali aj z monografie
P. Q.: Dejiny kráľovského mesta Banská Bystrica, ktorá vyšla v roku 2005 a v ktorej je taktiež uvedené,
že sa na tom mieste nachádzal Kostol Svätého Ducha najprv ako kaplnka, Windisch Cappeln alebo

horná kaplnka v roku 1512 – 1513 a už vtedy sa v okolí tejto kaplnky pochovávalo. Keď dňa 05. 10. prišli
k nehnuteľnosti, videli, že niečo nie je v poriadku. Aj v decembri na dohľade už zistili, že tie práce sú
závažnéhocharakteru.Orgányčinnévtrestnomkonaníupovedomili.Najprvsimysleli,žesatoeštebude
dať zvrátiť, ale v decembri na dohľade zistili, že to možné nebude a oznámili to aj príslušným orgánom.
Výskum je dôležité vykonávať priamo v tých kontextoch, ktoré sú primárne. Keby skúmali nahromadenú

suť alebo zeminu, možno by nejaké predmety objavili, ale archeologický výskum nie je len o tom, je to aj
o archeologických súvislostiach a kontexte a to sa naozaj dá len na mieste. Svedkyňa nevedela, či bolo
v ich kompetencii pri obhliadke v októbri 2020 z verejne prístupného miesta zabezpečiť kontajner, ktorý
sanachádzalpredobjektomnaHornejulici.Myslísi,žetotonebolovjejmožnostiach.Nevie,kedyorgány
činné v trestnom konaní začali konať o ich podnete. Postup bol dohodnutý a mali sa práce zastaviť, ale

rozhodnúť mohol stavebný úrad, lebo v decembri 2020 na štátnom stavebnom dohľade pamiatkový úrad
bol ako zúčastnená osoba. Na štátnom stavebnom dohľade videli, že stavebné práce boli vykonané
až do úrovne sterilného podložia, takže záchrana už nebola možná. Nálezy už boli obnažené. Trestné
oznámenie už bolo podané a následne pamiatkový úrad konal v rámci svojich kompetencií. Fotografiu,
na ktorej sa nachádza črep, vyhotovila svedkyňa pri štátnom stavebnom dohľade v decembri 2020

a vyhotovila ju na pozemku dotknutej nehnuteľnosti a nachádzal sa na hranici interiéru nehnuteľnosti
Hornej 31. Okrem toho črepu nemala čo nájsť, lebo všetko už bolo na úrovni sterilného podložia.
V severnej časti bol vybudovaný oporný múr. Takže už nebolo možné nič vidieť a podložie už bolo aj
sčastivybetónované.Nebolamožnosťniečotameštenájsť.Stavbabolavtakomstave,žebolanaúrovni
podložia, kde sa nič nenachádza, nasledovalo už len geologické podložie a na bokoch to tiež nebolo

možné, lebo tam boli vystavané oporné múry. V suti, ktorá bola v kontajneri pred budovou, nehľadali nič,
leboimtoneboloumožnenéabolotoajkomplikované,leboonifotografierobilizverejnéhopriestranstva.

Svedkyňa nežiadala robotníkov o odobratie sute z kontajnera. Nachádzali sa v pamiatkovej rezervácii
mesta, kde je vysoký predpoklad archeologických nálezov. Je malý predpoklad, že by sa tam

predmety nenachádzali. Je bežnou praxou, že pri prácach, ktoré zasahujú do takého terénu sú
podmienené realizáciou archeologického výskumu. Mali vedomosť o výskumoch, ktoré boli realizované
v bezprostrednej blízkosti a všetky boli pozitívne. Archeologický výskum nie je len o archeologických
nálezoch, ale aj o archeologických kontextoch, súvislostiach a tie bolo zničené zásahom v zemi.
Svedkyňa mala oprávnenie v danom čase len na obhliadku z verejne prístupného miesta. Následne

mali snahu komunikovať, ale sa to nedarilo. Komunikovali s vlastníkom, hovorí o tom pamiatkový
zákon. Navyše práce prebiehali už od augusta, takže ku dňu ohliadky to boli dva mesiace. Dotknuté
nehnuteľnosti, parcely sa nachádzajú vo vnútri rezervácie, sú za mestskými hradbami. Línia mestkého
opevnenia prechádza Hornou 37. Pokiaľ ide o pochovávanie, je potrebné uviesť, aj o aké obdobie sa
jedná. V roku 1500, 1506 (poznámka: podľa tvrdenia obžalovaného) sa pochovávalo okolo kaplnky.

V tom čase totiž Kostol Svätého Ducha existoval iba ako kaplnka, vindiškapl (neskôr Kostol Svätého
ducha) v miestach, kde stojí dnešná Hungária a mestské hradby neexistovali vôbec. Línia mestského
opevnenia bola v tejto časti vybudovaná až v roku 1591. V niektorých prameňoch sa dokonca hovorí, že
výstavbou opevnenia bol narušený múr cintorína okolo kostola. Bol tak rozdelený na dve časti a v oboch
sa pochovávalo. Následne po výstavbe hradieb sa pochovávalo aj pred hradbami do roku 1577 a aj za

hradbami do roku 1882. Má vedomosť o tom, že v roku 2019 bol vykonaný archeologický výskum na
Hornej 37 v dvoch častiach a obidva majú k dispozícii. Svedkyňa nie je jedinou zamestnankyňou úradu,
preto so stavebným úradom už potom nekomunikovala. Čo sa týka fotografie, ktorú vyhotovila, na nej
sa nachádza predmet, ktorý nie je súčasťou muriva, ale podľa jej skúseností by tento predmet datovalado 14. alebo 15. storočia. Javí sa ako súčasť archeologickej vrstvy. Ten predmet sa nachádza v čiernej
vrstve, ktorá je kultúrna, a kamene sa nachádzajú nad touto vrstvou. Podľa nej ten nález bol vo svojej
primárnej polohe, nebol donesený. Archeologický nález, ktorý nie je nájdený v primárnej polohe, nie je

na svojom pôvodnom mieste, je k nemu potom možné položiť otázku, prečo sa našiel nález osamotený,
z akého dôvodu sa tam osamotený nachádza. Podľa svedkyne nie je možné nájsť archeologický nález
len tak niekde pohodený, napr. na ulici. Pokiaľ by niekto objavil, napr. gombík z historickej uniformy
(poznámka: príklad podľa obžalovaného), je povinný túto okolnosť ihneď ohlásiť pamiatkovému úradu.
Ak by mohli skúmať nájdený črep (na fotografii), zistili by, akú má hodnotu napr. v tom, že by mohli

zistiť, z akého obdobia stavba pochádza, alebo kedy bola napr. prestavaná, či bola pristavaná. Primárna
poloha znamená, že je predmet na pôvodnom mieste. Používal sa a prestal sa používať v danom mieste
a čase, padol na zem a prekryli ho kultúrne vrstvy. Niekedy sa stane, že sa aktivitou v danej časti predmet
presunie a dostane sa do svojej sekundárnej polohy. Stavebný denník nevidela, keď boli na štátnom
stavebnom dohľade, nemali ho taktiež k dispozícii, lebo im nebol predložený. Svedkyňa nemá vedomosť
o tom, že by pamiatkový úrad mal nejaký spor s obžalovaným.

To, že sa nehnuteľnosť nachádza v pamiatkovej oblasti, je najjednoduchšie zistiteľné z katastra
nehnuteľností, lebo pamiatková oblasť má pridelený špecifický kód 202. Ak je nehnuteľnosť na liste
vlastníctva týmto kódom označená, je v pamiatkovej oblasti. Stavebník podľa pamiatkového zákona
má predložiť žiadosť pamiatkovému úradu pred začatím prác a popísať svoj zámer. Pamiatkový úrad

rozhodnutí určí, či je zámer prípustný alebo nie a ak je prípustný, určí podmienky realizácie. Nemá
vedomosť o tom, že by sa iný režim uplatňoval pri zabezpečovacích prácach. Archeologické výskumy
boli vykonávané asi v roku 2010 a ďalší v roku 2018 na Hornej 37 a 25. Robí sa terénny výskum a potom
je vypracovávaná dokumentácia, ale laik, ktorý sa o to nezaujíma, nemá ako zistiť, že sa také niečo
robí. Jedine, že by to bolo na verejne prístupnom miesta. Ale čo sa týka Hornej 37, výskum bol aj

dosť medializovaný. V takýchto oblastiach sú stavebné práce podmienené realizáciou archeologického
výskumu. Určitá časť výskumu je realizovaná pred zemnými prácami, ale ďalšia počas týchto prác
stavebníka. Ak by stavebník aj v tomto prípade postupoval v súlade so zákonom, oznámil by svoj zámer
úradu a tento by vydal rozhodnutie nielen o rozsahu a spôsobe prác, ale aj o výslednom vzhľade objektu.
Úrad by potom aj podmienil samotné práce realizáciou výskumu. Najprv by sa vykonali archeologické

sondy a ak by boli pozitívne, vykonal by sa výskum v rámci rozsahu, v akom stavebník predpokladá
zásah do územia. Odobratie vrstiev by trvalo taký týždeň či dva. Odobratie vrstiev by už súviselo aj
s archeologickým výskumom, ale ak by aj boli výsledky pozitívne, samotný výskum by výrazne nepredĺžil
začatie prác. Závisí to ale aj od rozsahu, ktorý stavebník mieni vykonať. Nie je bežnou praxou úradu
pri vykonaní obhliadky z verejne prístupného miesta, aby sa z kontajnera odoberali nejaké vzorky. Pri

obhliadke videli cez otvorené okná, že sa v objekte už nenachádza ani zadná stena a bolo tak možné
vidieť aj to, že sa tam už realizujú výkopové práce v dvorovej časti. Pracovníci tam vyhadzovali do
kontajnera suť alebo aj zeminu. Vo svojej praxi sa s obdobným narušením objektu v takom rozsahu
ešte nestretla. Predpoklad výskytu archeologických nálezov v oblasti pamiatkovej rezervácie, kde je
kontinuálny vývoj osídlenia dlhé stáročia, je vysoký. Jedná sa o meštiansky objekt, jeho dvorové parcely

a širšie okolie mestského opevnenia a Kostola Svätého Ducha. Nemyslí si, že by na žalovaných
parcelách sa nič nenašlo, žiadny archeologický nález. Vychádza z toho, že v tom okolí boli robené ďalšie
tri archeologické výskumy a všetky boli pozitívne.

K výške škody vie uviesť len toľko, že vie, že boli vypracované dva posudky, kde jeden znalec bol aj

reálne v danej lokalite a premeral územie. A tieto hodnoty potom prevzal aj prvý znalec a na základe
toho potom vypracoval doplnenie posudku. Škoda vyjadruje porušenie archeologického náleziska.
Výskum mal byť realizovaný na tom území, neprislúcha jej hovoriť za znalcov. Pamiatkový úrad má
vypracovaný cenník archeologického výskumu. Obaja znalci sa v cene archeologického výskumu až
tak nelíšili, bol tam len malý rozdiel. Podľa jej vedomostí pracoval Mgr. Haruštiak s objemom kultúrnych

vrstiev. A následne obaja znalci vychádzali z obdobnej ceny archeologického výskumu. Vie, že znalecký
posudok Mgr. Haruštiaka v obdobnej veci bol vypracovaný aj inej trestnej veci a to podobným spôsobom.

Práca na úrade je vykonávaná viacerými odbormi. Svedkyňa pracuje na tom archeologickom úseku,
architektonický úsek má na starosti pani O..

Svedkyňa Q. R. F., M. M., vypovedala, že v auguste 2020 pracovala na Krajskom pamiatkovom
úrade v Banskej Bystrici ako zástupkyňa riaditeľky. V tom čase dostala kolegyňa Lieskovská podnet
od susedov, od pána A., že sa tam začali nejaké práce. Z úradnej povinnosti konali tak, že najprvvykonali obhliadku z verejne dostupného miesta. Túto urobili začiatkom októbra, kde z ulice Hornej
videli kontajner a že tam prebiehajú nejaké práce. Zistili, kto je vlastníkom nehnuteľnosti a v zmysle
pamiatkového zákona je ich povinnosťou začať konanie. V tomto prípade neevidovali žiadne oznámenie

o takých prácach, tak z úradnej moci začali konanie oznámením o prácach na nehnuteľnosti, ktorá je
evidovaná v pamiatkovej rezervácii. V tom čase zaslali oznámenie pôvodnému vlastníkovi spoločnosti
WORLD TRADE COMPANY, kde je konateľom pán I.. Pamätá si, že prišla odpoveď, že nehnuteľnosť
sa prenajíma pánovi B.. Potom boli ešte robili ohliadky zo susedného objektu a zistili, povie to laicky, že
nehnuteľnosť je „vykuchaná“ až po tú uličnú časť. Videli dvorovú časť a aj oporný múr, zistili, že sato týka

ajnehnuteľnostiHorná31,nielen29abolasňouajkolegyňaN.azistila,žesútamnejakékultúrnevrstvy.
Kontaktovali aj stavebný úrad, či vôbec je nejaké konanie, lebo podľa nich to neboli ani zabezpečovacie
práce. Zvolal sa štátny stavebný dohľad, na ktorý prišiel pán E., ktorý nepovažoval pamiatkový úrad
za nejakú inštitúciu, s ktorou by bolo treba komunikovať, lebo nehnuteľnosti nie je národnou kultúrnou
pamiatkou. Snažili sa mu vysvetliť, že na liste vlastníctva je zistiteľné, že nehnuteľnosť požíva istú
ochranu v pamiatkovej rezervácii a má pridelený kód, aj keď to nie je národná kultúrna pamiatka.

Následne bola poverená riadením úradu a potom v septembri 2021 odišla, preto viac k veci už nevie
uviesť, nevenovala sa jej.

Kompetencie pamiatkového úradu sú presne vymedzené a dané pamiatkovým zákonom a vstup do
nehnuteľnosti bez súhlasu vlastníka nie je možný, čiže ich nikto nepustil Videli len kontajner a cez

okná vykonávané práce. V ich kompetencii navyše ani nie sú zabezpečovacie práce, tie prináležia
stavebnému úradu. Išli prísne v intenciách pamiatkového zákona. To, čo videla, nemalo podľa nej nič
spoločné so zabezpečovacími prácami, to bolo vypratávanie. Z jej pohľadu urobili, čo mali. Oznámili to
aj na polícii, aj na stavebnom úrade. Nevie, v akom časovom slede to bolo. Takú situáciu, ako je v tomto
prípade, za jej pôsobenia nemali.

V objekte ešte boli, ale pre pána E. sa tam nedostali. Prvýkrát boli v objekte až pri štátnom stavebnom
dohľade, bolo to asi v januári 2021, ak si dobre pamätá, ale isto to nevie, lebo už nemá prístup k spisu.
Ak sa v spise nachádza fotka z novembra 2020, kde stojí nejaký objekt, tvrdí, že ona vypovedala to, čo
videla z obhliadky a potom až na dohade, pričom sa domnieva, že išlo o intenzívne práce na objekte.

Na liste vlastníctva je možné zistiť, či je nejaká nehnuteľnosť národnou kultúrnou pamiatkou alebo
objektom v pamiatkovej rezervácii. Ak sa taká nehnuteľnosť nachádza v pamiatkovej rezervácii, je
povinnosťou vlastníka ale tiež aj správcu alebo užívateľa (nájomcu) podať samostatnú žiadosť na
povolenie zámeru na práce na takom objekte, vrátane farebnosti, strešnej krytiny či plastových okien.

Týka sa to akýchkoľvek prác, aj zabezpečovacích. Posudzuje sa žiadosť individuálne aj s ohľadom na
predpoklad nálezov. Kontaktuje sa žiadateľ zamestnancom úradu a príde na obhliadku alebo ho vyzve
na ústne prejednanie. Je to na dohode, spisuje sa zápisnica, robí sa fotodokumentácia. Postupuje sa
podľa správneho poriadku. Usmerňuje sa žiadateľ, aby práce boli vykonané s ohľadom na to, v akom
územísaobjektnachádzaačosatamočakáva.Pamiatkovýúradkladieajpodmienky,zaakýchmajúbyť

stavebné práce realizované. Podobný postup by určite bol aj pri týchto objektoch. Bol tam realizovaný
výskum na Hornej 37 a výskum bol pozitívny, takže aj na tomto objekte bol predpoklad náleziska.
Môže sa robiť aj priebežný výskum počas prác, nemusí sa najprv urobiť výskum a práce sa odložia.
Nemyslí si, že by taký výskum predlžoval práce. Náklady hradí vlastník. Vo svojej praxi sa nestretla sa
takým prípadom, že by ostala na objekte len uličná časť budovy. Bol objekt takmer zbúraný, doslova

vykuchaný. S obžalovaným sa počas správneho konania nestretla, ani s I.. Stretávala sa len s pánom E..
Preukázal sa plnomocenstvom až následne a ak si dobre pamätá, tak ho splnomocnil pán B.. Iniciatívne
úrad on nikdy nekontaktoval. Svedkyňa ho stretla trikrát, dvakrát počas verejnej obhliadky, keď sa aj
chceli dostať do objektu, prišiel do piatich minút a nechcel ich tam pustiť, lebo krajský pamiatkový
úrad tam podľa neho nemal čo robiť a raz ho videla na štátnom stavebnom dohľade. Iniciatívne úrad

nemôže vstúpiť do objektu. Podľa nej pracovníci na stavbe zavolali pána E., ktorý ich tam nepustil.
Môže otáčať pamiatkový zákon spredu aj zozadu, ale nie je si vedomá, že by ich oprávňoval vziať
alebo preskúmať suť či zeminu s kontajnera. Ešte si spomína, že sa potom dozvedeli, že nehnuteľnosť
je prenajímaná. Žiadne ustanovenie nehovorí o tom, že stavebný úrad je povinný postúpiť žiadosť
stavebníka na objekte z pamiatkovej rezervácie. Stavebník je tak povinný robiť sám. Stavebný zákon je

samostatným predpisom a rovnako tak aj pamiatkový zákon. Stavebný úrad nesmie vydať rozhodnutie
beztoho,abyzámerstavebníkaneposúdilpamiatkovýúrad.Súajtakésituácie,žepamiatkovýúradvydá
ešte metodický pokyn a následne si stavebník podá žiadosť na stavebný úrad a potom už pamiatkový
úrad vie, že je potrebné rozhodnúť.Svedok I. A. vypovedal, že býva v bytovom dome na E. XX – XX a je aj zástupcom správcu tohto
bytovéhodomu,pričomtentosusedísnehnuteľnosťaminaHornej31a29.Všetkosatozačalovauguste

2020, kedy sa začali aj stavebné práce. Skôr by ich označil sa demolačné práce na susediacom objekte.
Hneď podali podnet na stavebný úrad, pričom im prišla odpoveď asi v októbri, že je tam povolenie na
nejaký kontajner, kde si môže stavebník ukladať stavebný odpad. V podstate ale na prelome s rokom
2021 sa tam začalo bagrovať. Ostatní vlastníci ostali aj dosť obmedzení, stáli tam stále nejaké autá
a aj domiešavače a nedalo sa odtiaľ vyjsť, lebo tie autá stáli aj pred ich vchodom. Svedok, keď chcel

s niekým z nich komunikovať, bolo to len s pánom E., hoci tam bolo aj ďalších asi 6 robotníkov. Pôvodne
si myslel, že je stavbyvedúci, ale nie je. Ten mu dal len také odpovede, že sa stavia, ale nevedel mu
predložiť žiadny dokument, žiadne stavebné povolenie. Keďže dostali odpovede, že je tam povolenie
len na nejaký kontajner, ale videli, že tam prebiehajú stavebné práce, tak oslovili následne poslancov
mestského zastupiteľstva. Potom sa to aj nejako pohlo, stavebná činnosť sa skončila niekedy v decembri
2021. V januári 2022 sa tam už prestalo stavať a zakonzervovalo sa to. Odvtedy tam nie je žiadna

činnosť.

S ich nehnuteľnosťou, bytovým domov, susedí predovšetkým objekt na Hornej 31 a k tomu uviedol, že
v podstate z neho ostala len predná stena a strecha, jej konštrukcia. Ten objekt bol rozobratý po tehle a aj
drevený krov. Vnútri tých objektov boli aj domčeky so šikmými strechami na takých dvorčekoch, tie boli

tiež rozobraté. Tehla po tehle, drevené trámy. Všetko to videli. Vo vnútri je spoločný dvor, oddelený iba
plotmi. Každý deň tie domy mizli kúsok po kúsku, až tak neostalo nakoniec nič. Potom sa začala práca
s bagrami. Keď zmizli tie domy, tak bagrami zmizla aj taká betónová doska a potom sa tam musela začať
vybudovať príprava na siete, a to bagrami. Ten odpad najprv dávali za fasádu a potom ho dávali do tých
kontajnerov, na ktoré mali povolenie. Tam to nemali kde skladovať, dávali to do kontajnerov. Ani pred

augustom2020neprebiehalažiadnakomunikáciasnimiakovlastníkmi.RazsastretolspánomE.apýtal
sa ho, čo sa tam ide diať, lebo o ničom nevedia a pán E. len povedal, že sa tam bude budovať a stavať.
Pán E. sa mu nijako nepredstavil, nepreukázal, svedok bol ten, ktorý sa predstavil a povedal, že sa
s nimi nekomunikovalo, že sa tam bude stavať. Nepamätá si, že by sa obžalovaný na tej stavbe objavil.
Videl, že každý deň alebo každý druhý deň tam bol pán E.. S pánom E. nekomunikoval a ani sa nebavil

o podnete. Na otázku, či tam je stavebné povolenie, dostal odpoveď, že všetko bude. Aj sa sťažovali,
aj to tlmočili pánovi E., že sú obmedzovaní. On rozumie, že tá ulica je taká, že tam nie je veľký priestor
na manévrovanie s nákladným autom, ale vyriešili si to tak, že ich zablokovali, za ten čas zničili chodník
úplne.Sútamjamy,domiešavačsatočilodránadovečera.Máktomuajfotodokumentáciu,ktorúzasielal
aj pani O. na pamiatkový úrad. Najprv sa tam nič nedialo, neboli ani účastníkmi nejakého konania,

tam sa stavalo, potom sa to oznámilo na mestskom zastupiteľstve a sa to začalo hýbať. Prebehol aj
nejaký dozor stavebného úradu. Volali aj políciu, ale ukázali nejaké povolenie a polícia odišla. Podľa jeho
vedomosti mali nakoniec nejaké povolenie na udržiavacie práce alebo niečo v tom zmysle. V podstate
oni tú budovu rozobrali, takže nakoniec tam museli urobiť nejaké práce, aby sa to zakonzervovalo a aby
to nespadlo. Je tam iba predná stena, strecha podopretá niečím a vo vnútri je postavená taká betónová

budova. Tým povolením na nejaké práce sa začali preukazovať až v roku 2021, v roku 2020 tam mohli
mať len kontajner. Vie, že nehnuteľnosti sú chránené, lebo aj na vedľajšej nehnuteľnosti na Hornej 37
sa robili stavebné práce a robili sa tam taktiež archeologický výskum, ale na Hornej 29 a 31 nikoho
nevpustili, takže tam žiadny výskum neprebehol, vie, že sa na tom mieste mal v minulosti nachádzať
nejaký kostol a asi 40 hrobov.

Fotografie, ktoré vyhotovil zasielal elektronickou formou. Myslí si, že tie fotky boli komprimované, aby to
bolo možné zaslať taký súbor. Na stavebný úrad dali podnet už v auguste 2020 a na krajský pamiatkový
úrad to bolo neskôr, ale to si presne nepamätá. Úrady na podnety reagovali v lehote 2 – 3 mesiace.
D. E. XX býva od roku 2012. Pred prácami bola nehnuteľnosť na Hornej 31 jednopodlažná budova so

šikmou strechou a na Hornej 29 boli štyri podlažia. D. E. XX bol vo vnútri dvorček, na ktorom bola ešte
prízemná budova so strechou, ktorá už neexistuje. Taký menší domček bol taktiež aj za Hornou 29.
Obidva zmizli, nie sú už tam.

Obžalovaný predložil v jednom vyhotovení farebnú fotografiu, ktorú objavil vo svojom archíve fotografií

v jeho mobile. Jedná sa o fotografiu s označením 20200808_191311.jpg, ktorú pre účely otázky
predkladá aj k nahliadnutiu svedkovi. Tento uviedol, že na fotografii je pravdepodobne zachytený dvor
z objektu č. 31, kde časť budovy na pravej strane je súčasťou objektu Horná 31 a objekt na ľavej strane
je práve ten domček, ktorý sa nachádzal v dvorovej časti a v súčasnosti už tento domček neexistuje.Na fotografii je vidieť aj domček s viacerými oknami, to je misijný dom. Oni tam majú nejaké kresťanské
spoločenstvo, majú tam sály a dvorček a oporný múr tam aj spadol počas stavebných prác. Nevie,
či niečo iné bolo poškodené. Tiež to konzultovali s pánom E.. Ten odpad, čo je na fotografii, predtým

nevidel. K nejakej stavebnej alebo architektonickej štúdii sa dostal len cez pána E., mala tam byť nejaká
trojposchodová budova, mala slúžiť asi ako hotel aj ten dvorček. Ukázal mu to, lebo chcel nejaký podpis.
Lenže svedok musel na to obehať celý bytový dom a susedia s tým zámerom nesúhlasili. Svedok doplnil,
že on si nehnuteľnosti pamätá od roku 2012 tak, ako ich opísal. Terén sa na tých nehnuteľnostiach,
ako tam býva, neupravoval. Ako už uviedol, tak pri prácach zmizla betónová doska a ešte sa hĺbilo

ďalej, nižšie, možno také dva metre, čo je jeho odhad. A bolo to hĺbenie pre tie kanály. Ostatný terén
mohol byť hĺbený tak do jedného metra, ale to všetko je vo fotodokumentácii. Nevidel, že by celoplošne
bola vykopaná jama o hĺbke 257 m, to by musela byť baňa. D. E. XX budova stojí, okrem domčeka na
dvorčeku. Dvor v ich nehnuteľnosti je členitý, je to do kopca, majú aj nejakú rovnejšiu plochu, ale je
tam aj prevýšenie možno nejaké dva metre. Ale tá spoločná časť s Hornou 31 môže byť na istej časti
v rovnakej úrovni. Horná 29 je ďalej.

Zo svojho bytu svedok môže vidieť do vnútra vidieť v podstate z kúpeľne a toalety a z jednej izby, pričom
dve okná majú ešte do ulice. S objektom na Hornej 31 majú spoločnú bočnú stenu. Na tom dvore sú ale
aj tak denne, je tam detské ihrisko, pestujú tam bylinky.

Svedok K. L. E. vypovedal, že je statikom, pričom svoju funkciu vykonáva od roku 1990, autorizačnú
skúšku ako stavebný inžinier vykonal v roku 2007, má teda viac ako dvadsaťročnú prax a ako
autorizovaný statik šestnásťročnú prax. V rámci pozemných stavieb, ktorým sa venuje, stavajú 90 až 100
staviebročne.Vposlednejdobesavenujúajstatikekultúrnychpamiatkach,napríkladvBanskejŠtiavnici
či vo Zvolene, ktoré už realizovali aj v minulosti. Majú teda skúsenosti aj v tomto odbore. V prejednávanej

veci sa dostali k možnosti, resp. boli oslovení zástupcom vlastníka a stavebníka, aby vypracovali nejaké
opatrenia a statické úpravy, aby ich teda navrhli na predmetnej stavbe v Banskej Bystrici na Hornej
31. K osloveniu došlo niekedy v roku 2020, v siedmom mesiaci. Urobili obhliadku, ale stavba javila
zámky dlhodobého nepoužívania. Rozhodli sa, že budovu vyčistia a tieto práce začali v auguste 2020.
Realizovali udržiavacie práce, ktoré v zmysle § 139b stavebného zákona nevyžadujú ohlásenie. Čistenie

sa teda týkalo aj omietok a odhaľovania prípadných porúch. Takto sa rozhodli postupovať aj na základe
toho, že nehnuteľnosť nebola na liste zapísaná ako národná kultúrna pamiatka, lebo inak by museli
všetko ohlasovať aj pamiatkovému úradu a čakať na ich súhlas. Ale takou informáciou nedisponovali
apokračovalipodľapokynovodosoby,ktorávpodstatedávalaajpokynystavebníkovi.Užvoktóbrizistili,
že nemôžu postupovať podľa plánu, lebo sa začali odhaľovať nejaké poškodenia aj čerstvých stavieb

a zistili, že je potrebné vykonať dočasné zabezpečovacie práce a sanovať ich, kde už bolo potrebné
riešiť odstraňovanie havarijného stavu. Podľa stavebného zákona takéto práce stavebník môže začať
vykonávať, ale je povinný bezprostredne oznámiť stavebnému úradu taký zámer. Ale tie práce boli také,
že odstraňovanie havarijného stavu vykonali bezodkladne a s prácami začali 05. 10. a 06. 10. pripravili
oznámenie, kde špecifikovali rozsah prác a uviedli citáciu stavebného zákona (§ 127a) v žiadosti. Stavba

bezprostredne susedí s ďalšou stavbou a nemohli mať vedomosti o ďalších stavbách či ochranných
pásmach a stavebný úrad je ale povinný do konania prizvať všetkých účastníkov, ktorých sa to týka.
Stavebný úrad by mal konať v zákonných lehotách, ale podľa jeho názoru konal v tejto veci zdĺhavo
a nariadil aj nejaký štátny stavebný dohľad, ale z nejakého iného podnetu. Prvý dozor sa nekonal, lebo
jeden účastník sa nemohol zúčastniť. Ďalší dozor sa konal dňa 08. 12. a hoci sa nemal konať, tak

nakoniec sa dozvedeli, že sa konal. Stavebný úrad sa vyjadril ku konaniu štátneho stavebného dohľadu
a výzvu k zastaveniu prác ku dňu 30. 12. 2020. Následne stavebné, zabezpečovacie a sanačné práce
zastavili. Na základe výsledkov dohľadu potom zdokumentovali práce, ktoré boli vykonané, vypracovali
aj nový statický posudok, ktorý súvisel s vyhotovením konštrukcií a potom aj ďalší statický posudok, ktorý
riešil dokončenie zabezpečovacích prác na stavieb s cieľom odstránenia havarijného stavu a takých

prác, ktoré by umožňovali potom budovu trvalo užívať. Vec sa týka archeologických vykopávok. Hneď,
ako sa podarilo lokalizovať konštrukcie, bolo zrejmé, že časť stavby je historická, pochádza zo 18.
storočia, pričom stavebné konštrukcie a materiálny to potvrdzovali. V nádvornej časti stavby konštrukcie
objektov už nasvedčovali, že tieto boli postavené v 20. storočí. Vnútorné hospodárske budovy boli
postavené vo vojnovom alebo medzivojnovom období a tiež sa tam nachádzala budova z roku 2020.

Taktiež konštrukcie na druhom nadzemnom podlaží v dolnej časti neboli pôvodné, boli už vymenené.
Nakoniec aj podkrovie a krov už pochádza z 50. rokov – 70. rokov 20. storočia, o čom svedčia použité
materiály. Po odstránení vnútorných stavieb bolo zrejmé, že samotné stavby nádvoria už boli osadené
do tých pôvodných podloží, teda tie archeologické vrstvy museli už byť zasiahnuté, odstránené užv čase výstavby tých dvorných častí. Pri prácach sa nestretli s tým, že by také vrstvy identifikovali.
Boli tam ochranné vrstvy existujúcich okolitých pozemkov a bolo zrejmé aj hĺbkové založenie stavieb.
Jednak v rámci vyčistenia stavieb a prípravy založenia tých nových okolitých konštrukcií bolo potrebné

zabezpečenie pozemku a okolitých stavieb sa všetky práce vykonávali ručne a pri začisťovaní sa
používala len malá mechanizácia, kedy sa všetko vyvážalo von, ale manipulovalo sa ručne. Tie
práce, ktoré realizovali v danom čase, sa aj odďaľovali, bolo to zdĺhavé, bolo potrebné aj práce na
zabezpečenie, aby sa stavba mohla neskôr dlhodobo užívať. Predná stena vyzerala dobre, no vo vnútri
boli potrebné mnohé práce. Nakoniec sa aj tá zadná časť zrútila, musela sa v rámci zabezpečovacích

prácjumuselizabezpečiť.Stavebnémuúradupredkladalipodklady,pričomstavebnýúradkonanieviedol
v zmysle § 49 stavebného zákona a tomu aj popísali práce, ktoré sa realizovali. Stavebné práce aj
pokračovali, avšak práce boli zastavené nie stavebným úradom, ale krajským pamiatkovým úradom.
Sám stavebný úrad spochybnil svoje rozhodnutie sa snažil sa pôvodné rozhodnutie o zabezpečovacích
prácach obnoviť. Má vedomosť o tom, že stavebník tento postup stavebného úradu napadol na krajskom
pamiatkovom úrade a bol úspešný. Rozhodnutie bolo zrušené. Mesto dalo podnet aj na neho na komoru

stavebných inžinierov, pričom aj v tomto konaní vyšlo najavo, že dokumentácia sa týkala zabezpečenia
stavby a návrh bol zamietnutý. Preukázal, že sa odstraňoval havarijný stav so zámerom zabezpečiť
stavbu pre budúcu konštrukciu. Svedok to vnímal zo strany mesta ako šikanu, ako prostriedok viesť voči
nemu konanie ako voči spracovateľovi dokumentácie.

Zo stavebnej praxe majú právo riadiť a organizovať stavbu ako takú. Nie je bežné, aby stavebník
zasahoval do prác. Uzavrel predsa zmluvu. Je to v ich pôsobnosti organizovať stavbu. Stavebník
môže prísť, že má nejaký zámer, ale je na ich zodpovednosti to posúdiť a zistiť, či je možné stavbu
realizovať podľa takého zámeru. Dávajú to aj do stavebného denníka Nestalo sa, že by obžalovaný
ich nejako organizoval, obmedzoval či usmerňoval v prácach. Na stavbe sa s obžalovaným stretli asi

dvakrát v rámci uzatvárania zmluvy, potom ešte komunikoval so zhotoviteľom prác. V rámci ich prípravy
návrhov neboli určené nejaké rozpočty práce a ich rozsah. Na začiatku to ani nebolo možné určiť.
Riešil sa návrh riešenia stavby. Múr, ktorý hraničí s Misijným domov, padol. Zadná časť stavby bola
prerastená koreňovými systémami a pri ich odstraňovaní sa múr začal zbúrať, bol nahradený opornou
konštrukciou.Po01.01.2021neprebiehalipráce,vykonalisavšetkypráce,ktorésúviselisozastavením.

Keďodstraňovalistavbyastavebnékonštrukciebolizaloženéužvpodloží,kdebolozrejmé,žeaksatam
nachádzali nejaké vrstvy archeologického významu, tak tieto už museli byť porušené predchádzajúcou
výstavbou, lebo boli zahĺbené. Nenašli nič, čo by bolo archeologickým nálezom. Ľudia na stavbe boli aj
informovaní, že ak nájdu niečo, čo nesúvisí so stavbou, aby to okamžite oznámili. Nenašlo sa nič, čo by
maloarcheologickývýznam.Dvorováčasťprizačatíprácbolaznačnezanedbanáneužívaním,ajnapriek

tomu, že to bol historický objekt. Bola prerastená krovinami, drevinami, koreňmi. Vo vnútri boli stropy
prepadnuté, zahádzané, boli známky, že konštrukcie už nie sú v poriadku. V dvorovej časti boli nejaké
jednopodlažné budovy, ale vo vzťahu k nim stavebnému úradu podali oznámenie o odstránení stavby.
Prístavby boli opatrené základmi a boli osadené v sporných vrstvách. Inžinierske siete identifikovali,
že boli z 50. rokov, boli tam ležaté kanalizačné rozvody. V mieste vstupu bola umiestnená kanalizačná

rúra s prierezom 400 a na nádvorí boli zahádzané kanalizačné rúry, ktoré odvádzali vodu a splašky.
Dolná časť sa upravovala smerom do zadného traktu, upravoval sa terén, ktorý sa dorovnával na úrovni
základu. Výkopy sa robili do hĺbky, ale pri dorovnaní terénu nešli nižšie ako už existujúce základy
okolitých stavieb a potom do nejakých 60 cm riešili kanalizáciu, ktorá nie je hlbšia ako sú základy. Pokiaľ
má stavebník zámer, má nejakú predstavu, na čo by chcel objekt používať, vyhotovuje sa dokumentácia.

Zabezpečovacie práce súvisia s dokumentovaním prác, opatrení, aby boli stavby bezpečne odstránené
alebo používané. Podľa neho sa nemohlo vyviesť 66 000 m3 zeminy. Samotné nádvorie môže mať
výmeru 200 m2 ak by do toho započítali stavby, tak nech je to 600 m2. Výška toho, čo vyviezli, by potom
musela byť 100 m s rezervou nejakých 40 %, to by bola výška 140 m a to je nereálne. Samotný časový
horizont, kedy sa práce začali v októbri 2020 a práce sa skončili v decembri, januári, preto aj z toho

hľadiska to nie je možné. Jama o hĺbke 257 m na dvorovej časti či na stavbe nebola vykopaná. Budova
na Hornej 29 sa zachovala, urobilo sa tam základne overenie, spevnenie konštrukcií, zastrešenie pivnice
v nádvorí.

Obžalovaný predložil svedkovi k nahliadnutiu fotografiu zo znaleckého posudku Mgr. Jána Haruštiaka

(č. l. 213), ku ktorej svedok uviedol, že na fotografii je v pozadí vidieť líniu pozostávajúcej podlahy. Má
tiež za to, že v označenom mieste je ukončenie hrdla kanalizačnej rúry. Podľa jeho názoru je toto možné
vidieť aj dnes, nakoľko nie je uzavretá. Miesto sa dá lokalizovať a predmetná fotografia tiež súvisí aj
s predtým predloženou fotografiou (č. l. 214 – vo vzťahu ku ktorej svedok predtým, ako súd rozhodolo námietke prokurátora, ktorej súd aj vyhovel, stihol uviesť, že popísať ju vie, v hornej časti fotografie je
súčasť poteru a je toho názoru, že označený predmet je súčasťou kanalizácie).

Svedok uviedol, že vyštudoval vysokú školu drevársku vo Zvolene, odbor drevostavby. Oprávnenie
pôsobiťakostatikzískalnazákladedesaťročnejpraxe,kdeajzložilautorizačnúskúšku.Počastejtodoby
odborne pracoval a v roku 2007 sa stal ešte aj odborným statikom. Žiadne iné vzdelanie nemá. Dohoda
bola uzavretá dňa 27. 07. 2020 so spoločnosťou BEST CATERING s. r. o. ako objednávateľom, kde
zadefinovaný predmet – zjednodušene statické posúdenie. Spoločnosť BEST CATERING zastupoval

pán B. a spoločnosť HS partner s. r. o. on (svedok). Obe zmluvné strany sa dohodli, že predmetom
zmluvy je statické posúdenie nehnuteľnosti, následne vykonať dozor pri zabezpečení statických porúch.
Poskytovateľ vyhotoví statický posudok pri odstránení a následnom zabezpečení nehnuteľnosti, ktoré
práce potom aj vyhotoví. Práce boli následne aj riadne dokumentované v stavebnom denníku. Podľa
zmluvy bol povinný spolupracovať aj so zhotoviteľom, pričom sa v zmysle tohto článku svedok
s objednávateľom stretol dvakrát. Zhotoviteľ prác bol BEST CATERING SERVICES. Má za to, že

zhotoviteľ a objednávateľ je tá istá osoba. S pánom B. sa na stavbe stretol dvakrát. Stretli sa pri uzavretí
dohody a potom spolu komunikovali ohľadom stavby, čo sa tam dialo. Komunikoval aj so spoločnosťou
SARAH TRADING ako s užívateľom.

Súd vyzval svedka, aby vysvetlil, koho on považuje za zhotoviteľa, objednávateľa a užívateľa, nakoľko

jeho vnímanie týchto pojmov je zrejmé iné ako to vyplýva z listín, ktoré sú zabezpečené v spise a tiež
z doteraz vykonaného dokazovania. Svedok uviedol, že vlastníkom stavby bola spoločnosť SARA
TRADING a stavebné práce vykonávala spoločnosť BEST CATERING s. r. o., ktorá ale neskôr od prác
odstúpila a od augusta 2020 do konca toho roka spolupracoval so spoločnosťou SARA TRADING,
zastúpenou S. I.. Častokrát sa im stáva, že komunikujú s viacerými ľuďmi ohľadom stavby. Zmluvným

partnerom pre nich bola spoločnosť BEST CATERING a potom po nej SARA TRADING. Svedok mal
uzavretú zmluvu aj so spoločnosťou SARA TRADING, zastúpenou S. I., s ktorým sa stretol aj osobne,
aj s ním komunikoval. Vlastníkom nehnuteľnosti je WORLD TRADE COMPANY s. r. o. Za obidve
spoločnosť vystupoval len pán Paukom. Nepamätá si už okolnosti, ako sa spoznal s pánom B., buď
ho niekto odporučil z klientov alebo cez nejakého architekta. Predtým sa s ním nepoznal. Rovnako

sa nepoznal ani s pánom I. a aj s pánom E. sa spoznal len ohľadom stavby. Všetci boli pre neho
predtým osoby neznáme. K vypracovaniu statického posudku potrebuje zameranie stavby, štvorcovanie,
opísanie pôvodného stavu, obhliadka stavebných konštrukcií a ich zameranie. On si list vlastníctva
overoval predtým. Vychádzali tiež z toho, že ak aj nehnuteľnosť sa nachádza v nejakom špecifickom
území, tak stavebný úrad bude viesť konanie so všetkými osobami, ktoré majú byť jeho účastníkmi.

Oni vykonávali pred oznámením stavebnému úradu len neodkladné zabezpečovacie práce. Oznámenie
stavebnému úradu doručili do podateľne dňa 06. 10. 2020. Čistiace práce začali realizovať dňa 10.
08. 2020. Dňa 05. 10. 2020 identifikovali statické poruchy, ktoré následne oznámili. Podľa neho práce,
ktoré prebiehali od 10. 08. 2020 do 05. 10. 2020, nepodliehali ani oznámeniu stavebnému úradu. Podľa
svedka nie je možné, nie je pravdivé tvrdenie (svedka A.), že už v auguste sa na danej nehnuteľnosti

nachádzal len uličný múr. Neexistuje technický spôsob, ako by to bolo možné urobiť. V čase zastavenia
prác boli zabezpečené obvodové konštrukcie a zastabilizované štítové steny z východnej, severnej
a západnej časti. Bola tam umiestnená aj dočasná kanalizácia na odvádzanie vody, aby nedochádzalo
k podmočeniu. Vtedy tie práce už boli v takom štádiu, ale to už vedel o tom aj stavebný úrad. Teda
k ponechaniu uličného múru došlo až po 05. 10. 2020. To musí byť zrejmé aj stavebnému úradu. Do

05. 10. 2020 vykonávali len práce, ktoré súviseli s odstraňovaním odpadu, netýkali sa obvodových
múrov. Niektoré stavebné konštrukcie, ako neskôr zistili, bolo možné už len sanovať. Od 31. 12. 2020
sa nevykonávali už žiadne práce. Rozhodnutie stavebného úradu v súvislosti s tou nehnuteľnosťou
prišlo až 30. 12. 2020, dovtedy sa mal konať aj štátny stavebný dohľad. Teda rozhodnutie nebolo
doručené, až následne. K odstráneniu stavieb v dvorovej časti na Hornej 29 a 31 došlo k 05. 10. 2020,

to je časový horizont, kedy sa začali a boli odstránené aj so základmi najneskôr do zastavenia prác.
Na architektonickej štúdii k týmto nehnuteľnostiam nespolupracoval. Či je nehnuteľnosť v pamiatkovej
rezervácii, neriešil, mal za to, že všetko oznámi stavebný úrad, ktorému oni zaslali potrebné dokumenty.
On riešil výstavbu. Toto nie je vo výstavbe uvedené. Po tom, čo práce realizoval v spolupráci už
so spoločnosťou SARAH TRADING, komunikoval s pánom I. tak, že mu predložil statický posudok,

dokumentáciu. Komunikoval so zhotoviteľom stavebných prác. Čo sa týka pána E., mal za to, že je
konateľom, že je zodpovednou osobou. Bol prítomný na stavbe, prišiel s pánom I.. Vie, že ho zastupoval,
riešil aj stavebný dohľad. Mal prehľad, čo sa deje, tak mal za to, že v núdzových situáciách zastupuje
pána I.. Práce sú teraz zastavené, čaká sa na rozhodnutie stavebného úradu, takže ani on nevykonávažiadne práce, konkrétne sa čaká na súhlas pamiatkového úradu. Dovtedy vykonávali práce v rámci
platného stavebného povolenia. Krajský pamiatkový úrad do toho potom vstúpil, rešpektovali jeho
pokyny a rozhodnutia. Vykonali už len práce, aby sa stavba zakonzervovala. Povolené práce nie sú

dokončené.

Svedok dvakrát neodpovedal na otázku, prečo už v súčasnej dobe sa čaká na súhlas krajského
pamiatkového úradu, či má predstavu, z akého dôvodu tomu tak je.

K oznámeniu výsledku prešetrenia podnetu na preverenie dodržania odborných zásad člena SKSI zo
dňa 10. 02. 2023 sp. zn. 325/2023 (z pripojeného administratívneho spisu Mestského úradu Banská
Bystrica, stavebného úradu), z ktorého vyplýva, že svedok nedeklaruje v rámci disciplinárneho konania,
že stavba na Hornej ulici ohrozuje život a zdravie a zároveň orgán konštatoval, že zabezpečovacie práce
popísanévposudkuzatakénemožnopovažovať,svedokuviedol,ževrámcirealizáciezabezpečovacích
prác ich vykonali tak, ako to oznámili stavebnému úradu a ako to upravuje stavebný zákon. Je

povinnosťou stavebného úradu bezodkladne vydať rozhodnutie a je v jeho kompetencii určiť rozsah.
Stavebný úrad nevykonal rozsah prác do 30. 12. 2020. Trvá na tom, že ním označené a neskôr
oznámenéprácestavebnémuúradubolizabezpečovaciepráce.Malkdispozíciiznaleckýposudok,ktorý
si nechal vypracovať neskôr Mestský úrad Banská Bystrica. Tento znalecký posudok mal zodpovedať
viac otázok. V princípe, znalec skonštatoval, že ktoré stavebné konštrukcie boli nevyhnutné a ktoré

z jeho pohľadu nevyhnutné neboli. V tomto sa líšia, čo považuje za nevyhnutné zabezpečovacie práce.

Svedok z listu vlastníctva zistil, že objekt nie je kultúrnou pamiatkou. Stavby sú často umiestnené na
rôznych územiach, ktoré sú alebo nie sú v nejakej rezervácii. Nevidel na liste vlastníctva, že by tá
nehnuteľnosť bola zapísaná ako pamiatkovú rezerváciu. K predloženým fotografiám uviedol, že predmet

z fotografie videl. Je presvedčený, že to je ešte aj dnes odhalené. Nevie, prečo znalec dospel k iným
záverom. Na stavbe bol pravidelne, aspoň dvakrát týždenne. Čo sa týka rozdielnych osôb (vlastník,
zhotoviteľ, osoba s ním komunikujúca), on si len overoval, či taká osoba je konateľom, čo si vie zistiť na
webovom portáli. Vie, že na Dolnej ulici je objekt kultúrnou pamiatkou. On si aj pri tejto nehnuteľnosti
(Horná 29 a 31) overil, že nie je kultúrnou pamiatkou.

Svedok je presvedčený, že na fotografii na č. l. 214 (súčasť znaleckého posudku) je hrdlo liatinovej
kanalizačnej rúry. Nemá pochybnosť o tom, že to taký predmet. Popísal predmet, ktorý videl po
vzhliadnutí fotografie, pričom okolnosti a závery znaleckého posudku, ktoré vzal znalec do úvahy,
nepoznám.

Obžalovaný po výpovedi svedka uviedol, že s ním svedok neuzatváral žiadnu zmluvu súvisiacu
so zhotovením stavebných prác tzn. že on mu nezadával, ktoré práce má vykonať. Čo sa týka
oboznamovania listiny (oznámenie SKSI), s ktorou oboznamovala prokurátorka, k tomu chce uviesť, že
podľa jeho názoru nesúvisí s mojou osobou.

Svedkyňa K. M. O. vypovedala, že pracuje ako odborný radca na Krajskom pamiatkovom úrade Banská
Bystrica. Pracuje tu už 36 rokov a veľmi dobre pozná pamiatkovú rezerváciu a väčšinu objektov.
Väčšinou pracuje s pamiatkovou rezerváciou Banská Bystrica. Obžalovaného nepozná vôbec, nikdy ho
nestretla. Objekty na Hornej 29 a 31 boli podľa ich zásad, platných z roku 2015, zahrnuté do ústredného

zoznamukultúrnychpamiatok.NehnuteľnosťHorná31bolavytypovanánazápisdozoznamunárodných
kultúrnych pamiatok. Fyzicky pozná skôr objekt 29, lebo sa mal kedy prerábať, dávnejšie pred 15 rokmi.
Objekt 31 bol asanovaný a pozná ho z prízemia, kde bola nejaká predajňa, kde bola. Viac ho nejako
fyzicky ani fotograficky nepozná. K celej veci sa dostali tak, že mali podnet od poslankyne mestského
zastupiteľstva, ktorá jej telefonovala a potom sa pridal aj sused z vedľajšieho objektu telefonoval. Potom,

na tom základe, urobili ohliadku s kolegyňou N., archeologičkou, z verejne prístupného miesta, boli na
druhej strane tej ulice. Vtedy uvideli veľkokapacitný kontajner a že je tam aj nejaký stavebný úrad. Z okna
fúrikom videli, ako nejakí zamestnanci vyvážajú zeminu a urobili z toho fotografie. Ona podnet nedávala,
kolegyňa Fratričová s pani M. podali podnet na stavebný úrad, že sa robia stavebné úpravy. Svedkyňa
videla cez okná, lebo boli otvorené, že zadná stena toho objektu už nie je, je to prázdne. Bolo zistené,

že sa vyváža zemina, taká hlina. Aj pani N., ktorá je archeologička, konštatovala, že sa zasahuje to
archeológie, že sa realizujú zemné práce. Potom bolo zvolané stavebné konanie na 08. 12., ktorého sa
zakrajskýpamiatkovýúradzúčastnilipaniN.,paniM.aona.Svedkyňabolapožiadanáoúčasťzdôvodu,
že ona je stavebníčka a jej kolegyne sú archeologička a právnička. Za stavebný úrad bola určite Ing.Malejčíková a nejaký právnik a Ing. Rakyta. Stáli pred objektom a nechceli ich do objektu vpustiť, preto
stáli na verejnom priestranstve. Potom, asi zamestnanec telefonoval pánovi E., tak pán E. ich do objektu
vpustil, ale povedal im, že nie je vlastník a ani nikoho nezastupuje. Takže tvrdil, že nemá vzťah k objektu.

Povedal však, že môžu fotografovať. Urobili ohliadku, stavebný úrad vypracoval zápisnicu zo štátneho
stavebného dohľadu. Odvtedy sa na prípade nezúčastňovala, ani nič nevybavovala v tejto veci. V rokoch
2022 a 2023 bola na dlhodobej PN.

Myslí si, že ani pán E. si neželal, aby chodila do toho objektu. Venovala sa tomu v takom rozsahu,

ako vypovedala. Za krajský pamiatkový úrad v tejto veci komunikovala pani N. a pani M., ale ony ju
o celej veci neinformovali, čo presne s vecou robili, čo zistili, mala na starosti iné mnohé veci. Nevie,
kto je pán E.. O ohlásení zabezpečovacích prácach a o žiadosti o povolenie odstránenia stavby sa
potom dozvedela od terajšej riaditeľky po nejakých dvoch rokoch. Ony po dni 05. 10. 2020 podali podnet
stavebnému úradu. Myslí si, že stavebný úrad ich mal informovať, ale krajský pamiatkový úrad o ničom
nevedel, dokonca nevedeli ani o tom, že sa má dňa 08. 12. konať štátny stavebný dohľad. Vysvetliť

si to nevie, nevie zo ani zodpovedať. Treba sa opýtať stavebného úradu. Objekty na Hornej 31 a 29
nie sú kultúrnymi pamiatkami, ale v zmysle zásad z roku 2015 sú zapísané do ústredného zoznamu
a nachádzajú sa v pamiatkovej rezervácii. Čo sa týka zabezpečovacích prác, akýchkoľvek prác na tomto
území,zemnýchprác,sietí,stavieb,jepotrebnépožiadaťkrajskýpamiatkovýúradovydanierozhodnutia
o zámere úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území. Toto splnené v tejto veci nebolo. Pamiatková

zóna je vyznačená kódom na liste vlastníctva. Pamiatkové územie má svoj vlastný kód vyznačenia
a je to aj dostupné na stránkach pamiatkového úradu, tiež v zásadách ochrany, kde je presne územie
hranicou vyčlenené ochranným pásmom. Dokument je verejne prístupný. Každý vlastník má možnosť
sa ísť aj poradiť na úrad, či má pochybnosti o tom, či je nejaký objekt pamiatkou alebo nie. Myslí si,
že je verejne známe, že Banská Bystrica je pamiatkovou zónou. Pamiatková rezervácia bola vyhlásená

v roku 1955, takže je to dosť dlhá doba. Krajský pamiatkový úrad identifikoval vlastníka najprv na liste
vlastníctva, ale je to otázka pre pani M. a pani N.. No je to bežné, že sa takto najprv identifikuje stavebník.
Krajský pamiatkový úrad svoje stanoviská a komunikáciu spočiatku smeroval stavebnému úradu. Ale
svedkyňa to nepísala, takže s istotou to nevie. Prvýkrát adresovali podnet stavebnému úradu dňa 05.
10. 2020 a nevie sa vyjadriť, kedy sa začalo komunikovať so spoločnosťou BEST CATERING SERVICE.

Podľa svedkyne práce na objekte zastavené zo strany stavebníka neboli. Stále im volal ten sused,
fotil to z okna domu, tak podľa toho to vyzeralo, že tie práce na objekte zastavené neboli. Svedkyňa
nevie uviesť, či boli nakoniec zastavené. Spomenula, že okrem suseda im volali aj z charity, ktorá tam
tiež je, že sa tam stavia. Nevie, či takéto oznámenia boli podané aj po 01. 01. 2021. Nepamätá si.
Nepamätá si dokonca ani meno toho suseda. Od 05. 10. 2020 do 15. 09. 2021 na objekte Horná 29

určite nebola. V tom objekte bola naposledy, keď tam robil projekt pán T., ale to bolo pred 15 alebo
20 rokmi. To sa dá dohľadať v archíve. Na objekte Horná 31 nebola, bola len na prízemí. Tiež tam
bola nejaká predajňa s lahôdkami, chodila tam asi ako každý občan. Na poschodí tohto objektu tiež
nebola. Dňa 08. 12. 2020 prebiehal štátny dozor tak, ako už povedala. Do zápisnice nadiktovali svoje
vyjadrenie. Pán E. ich vpustil do objektu. Od začatia konania krajský pamiatkový úrad predpokladal

nejaké archeologické nálezy na tom území. Bol tam Kostol Sv. Ducha, ktorý bol asanovaný a za ním bol
zistený cintorín. D. E. XX, kde sa robil výskum a je neďaleko tohto objektu, bolo nájdených 30 hrobov
v tejto lokalite. Aj na základe toho tam bol vysoký predpoklad nájdenia archeologických nálezov, ale
to je tiež otázka na archeológa, nie na ňu. Ak vychádzame z katastrálnej mapy z roku 1859, existuje
dôkaz o tom, že v minulosti na tom území boli označené objekty. Je tam vyznačený Kostol Sv. Ducha

a je všeobecne známe pri týchto starších kostoloch, že sa pochovávalo aj v meste. Pochovávalo sa tak
aj pri súčasnom farskom kostole či Slovenskom kostole. Pochovávalo sa v okolí kostol. Či bol cintorín
niekde vyznačený, to nevie. Vypovedala jej kolegyňa Mgr. Fratričová. Ona určite o tom povedala svoj
odborný názor. Aj svedkyňa, keď píše rozhodnutia, tak sa venuje stavebným veciam a archeológii sa ona
nevenuje, to pripravuje iný kolega. Dňa 05. 10. 2020, keď vykonali ohliadku, tak kolegyňa to vyhodnotila

z toho, čo videla, z fúrika bola z okna do kontajnera vysypaná zemina. Keď sa robia zemné práce
v pamiatkovej zóne, je predpoklad archeologických nálezov v zemine. Archeológovia to vedia, vedia
popísať predpoklady. Zeminu v kontajneri neprehrabávali, len to videli z nejakej diaľky 10 m. Nebolo im
to umožnené. Bránili im v tom zamestnanci, ktorí dokonca povedali, aby ich nefotili. Podlahu z toho okna
z ulice, kde stáli, nebolo vidieť. Zelený kontajner stál na chodníku, takže tam sa po chodníku na tej strane

vôbec nedalo ísť. Políciu hneď nevolali, podľa nej je to v kompetenciu riaditeľa úradu, ona v takej pozícii
nie je a nemôže konať svojvoľne. Aj rozhodnutia podpisuje riaditeľ. Podnet podali, aby sa vo veci konalo.
Vtedajšia riaditeľka bola o všetkom informovaná. Svedkyňa pri ohliadke nefotila zvnútra. Vyhotovili sa
dve fotografie, ktoré sú aj v podnete a boli aj poslané stavebnému úradu. Zásady pamiatkovej ochranyz roku 2015 sú verejne dostupné na ich portáli. Svedkyňa nevie odpovedať, nemá vedomosť o tom,
že by stavebné práce realizovala spoločnosť BEST CATERING SERVICE. Obžalovaného vidí prvýkrát
a na stavbe ona ani nebola.

Svedkyni bola predložená fotografia z č. l. 214, ku ktorej uviedla, že si ju nepamätá. Sama doplnila,
že ešte predtým, ako bola vec pridelená, sa k nej dostala nejaká architektonická štúdia vypracovaná
pánom M., ale potom už v tej veci nevidela ani žiadne rozhodnutie. Veci okolo toho vybavovala pani
M.. Nevie, kto je pán E., znalecké posudky nevidela. Podľa nej ani nie je ten spis v Banskej Bystrici.

Svedkyňa bola na objekte raz pred ním a raz na štátnom stavebnom dohľade. Keď bol vykonávaný
dohľad, všimla si, že sú vykopané základy. Boli iba na prízemí. Poschodie tam už nebolo. Bola tam
len predná stena, omietky už neboli a bolo vidieť kamenné murivo na prízemí. Poschodie je mladšie,
je tam tehelné murivo, stavba je už secesná. Určite tam boli viditeľné kapsy z dreveného trámového
stropu a bola tam zachovaná strecha, ktorá bola zo severnej strane podchytená kvázilešením – kovovou
konštrukciou. Zo strany bytového domu si všimla, že bolo odkryté nárožie toho domu a bolo medzi

objektami asanované oplotenie. D. E. XX im nebolo umožnené ísť a ani sa to nedalo, lebo schody už
boli vysoko a na základe toho bolo aj vidno, že bol znížený terén nádvoria. Fyzicky sa nebolo možné
dostať na to schodisko. Nedostala sa tam ani ona so zdravotnými problémami, ani kolegyňa, ale ani
muži, ktorí boli na dohľade. Ten terén bol znížený na celej ploche, boli tam realizované príkopové pásy
na podklad. Úroveň terénu bola znížená. Tie príkopové pásy boli ešte pod zníženou úrovňou terénu.

Terén bol znížený asi o meter. Tú zeminu vyvážali zamestnanci firmy. Na liste vlastníctva bola zapísaná
firma WORLD TRADE a nájomca bola asi firma BEST CATERING SERVICE. Ona si myslí, že tam bola
nájomná zmluva. Pán E. ich vpustil do objektu a povedal im, že on s týmto objektom nemá nič a povedal,
že kto je nájomcom. Neboli tam jamy o hĺbke 257 m. Zvonku videla, že múr na Hornej 29 stál. Dnu neboli.
Bolo tam ešte nejaké krídlo a bolo asi asanované, ale nevedia, v akom stave bolo predtým. Dvorové

časti na Hornej 29 a 31 videla tak, že pred 20 rokmi bola na E. XX U. D. E. XX nebola. Nepamätá si
už, ako vyzerala dvorová časť z toho obdobia. Výšku pokuty v priestupkovom konaní ona nerieši, na to
je iný odbor. Dodáva tam len potrebné veci. O výške pokuty rozhoduje riaditeľka. Fotografiu poslali na
stavebnýúraddňa05.10.2020.Onatoneposielala,nevie,čitobolovytlačenéalebozaslanéinak.Nemá
vedomosť, že by krajský pamiatkový úrad viedol správne konanie voči spoločnosti BEST CATERING

SERVICE.

Na krajský pamiatkový úrad sa obracajú vlastníci, ako majú postupovať. Ako odborní radcovia im
povedia postup, ktorý treba dodržať. Musia podať žiadosť o vydanie rozhodnutia k stavebnej úprave
nehnuteľnosti. Pri kultúrnych pamiatkach sa podáva aj zámer obnovy. Potom je osobitná úprava

k reštaurovaniu. Žiadosti si môžu vlastníci vziať na podateľni úradu alebo sú dostupné aj na stránkach
úradu. Vlastník môže požiadať a obrátiť sa aj so žiadosťou o usmernenie. Vlastníka môže zastúpiť aj
splnomocnený zástupca. Vlastník musí v žiadosti popísať, aké úpravy chce robiť, vykonať, maľovať
fasádu, výmena krytiny, oprava klampiarskych prvkov a ďalšie. Pamiatkový úrad potom vykoná ústne
pojednávanieajsohliadkou,kdesavyhotovízápisnicaanáslednesavydávarozhodnutie.Vpamiatkovej

rezervácii sa vždy vydáva rozhodnutie. Z praxe nevie o tom, že by napr. len pri zabezpečovacích prácach
bol vlastník oslobodený od povinnosti podať žiadosť. Pre nich aj zabezpečovacie práce sú zámerom.
Stanoviská sú málokedy od nich zamietavé. Zákonná lehota na vydanie je 30 dní, môže sa predĺžiť, ak
treba zisťovať niečo viac alebo je potrebné vyjadrenie archeologičky, na 60 dní. Väčšinou sa rozhoduje
do 30 dní. Objekt na Hornej 31 bol vytypovaný na zapísanie do zoznamu národných kultúrnych pamiatok

a k takému treba potom podľa zásad z roku 2015 pristupovať rovnako, ako keby to bola národná kultúrna
pamiatka. Riešia sa tam potom aj také prvky, že treba zachovať fasádu, aj interiér, aj strechu. Nesmie
sa asanovať, nesmie sa nadstavať objekt. Je to uvedené v tých zásadách. Možno zohľadniť nejaké
špecifiká, ale musia sa držať zásad. Počas tridsaťšesťročnej praxe sa nestretla s takým prípadom, ako
je tento, s takým závažným. Má vedomosť o tom, že sa archeologický výskum viedol aj na Hornej 37.

Robil to pán Kvietok a ten často poskytuje o tom informácie aj na internete. Ona sama to videla na
„bystricovinách“.

Čo sa týka poskytovania o usmernenie pri realizácii stavieb, je to uvedené aj v zákone, kedy pamiatkový
úrad poskytuje metodickú pomoc. Má skúsenosť, že tí vlastníci to bežne robia, telefonujú, mnohokrát sú

aj zmätení, takže žiadajú o rady. Architektonická štúdia K. M. jej bola predložená v januári 2021, ale vec
ešte nebola pridelená, bola na dovolenke. Považovala to skôr za omyl, že sa k nej dostala. Všimla si, že
sa týka realizácie novostavby na Hornej. Potom to vybavoval A. E. z Banskej Štiavnice, ktorý vypracoval
záporné rozhodnutie.Obžalovaný k výpovedi svedkyne uviedol, že svedkyňa vo výsluchu uviedla, že na krajskom
pamiatkovom úrade za účelom vykonania zemných a asanačných prác sa môže obrátiť vlastník alebo

splnomocnený zástupca vlastníkov stavby, výslovne neuviedla, že by takou osobou mohol byť aj
stavebník. Tiež na priamu otázku, či v tejto veci konala s obžalovaným alebo s jeho spoločnosťou Best
Catering Service výslovne odpovedala, že o tom nemá vedomosť. Čo sa týka predloženej fotografii na
č. l. 214 nie je mu zrejmé prečo, keď táto fotka mala byť vyhotovená krajským pamiatkovým úradom,
nikto nič o nej nevie, nenachádza sa v žiadnom ich spise. Nie je o nej ani zmienka v zápisnici o vykonaní

štátneho stavebného dozoru.

Prokurátor reagoval, že svedkyňa hovorila o osobe splnomocnenca a nie vyslovene o splnomocnencovi
vlastníka.

Znalec V. V. A. E. bol v konaní vypočutý ako svedok, pretože znalecký posudok nepredložil na základe

uznesenia o pribratí znalca. V úvode povedal, že momentálne má pozastavenú činnosť znalca s tým,
že je podaná žiadosť o znovuzapísanie k novembru 2024, ale aj po konzultácii s ministerstvom
spravodlivostivie,žemôžebyťvypočutýakosvedok,akoznalecvšaknesmiedopĺňaťznaleckýposudok.
Predniesol znalecký posudok č. 3/2021 s prílohou v súlade s jeho písomným vyhotovením na č. l. 738
– 883 a doplnenie k znaleckému posudku č. 3/2021 na č. l. 1077 – 1086 a na nich zotrval. Posudok

vypracoval na základe podkladov poskytnutých zo strany zadávateľa a na základe vlastnej návštevy
miesta stavby. Nakoniec znalecký posudok vypracoval aj na základe svojich vlastných skúseností znalca
a aj archeológa. Pri vypracovaní svojho posudku nemal k dispozícii posudok Mgr. Haruštiaka.

Zásadne zadávateľ – pán B. mu položil znalecké otázky, kedy sa snažil k tomu pristúpiť ako znalec,

pričom sa k niektorým otázkam vedel vyjadriť hlavne na základe fotografického materiálu od zadávateľa,
pretože keď prišiel na miesto stavby, táto už bola v progrese. Bola už položená základová doska a boli
tam vykopané dve jamy, v ktorých bolo možné posúdiť archeologický potenciál, resp. geologickú situáciu
na danom mieste. Pre posúdenie geológie oslovil odborníka, aby určil priamo na mieste geologickú
štruktúru pôdy, ktorá sa tam nachádza a ktorý zistil, že sa tam nachádzajú výrazné železité konkrécie,

ktoré vytvárajú sfarbenie (tmavohnedé) v žltej intaktnej geologickej vrstve, teda nedotknutej vrstve, ktorá
bola nedotknutá, nezasiahnutá ľudskou činnosťou, v ktorej sa nič nedeje. To je vrstva, ktorú skúma
archeológia. Podrobnejšie to rozpísal v posudku. Otázok bolo 14, pričom sa mal zamerať na rozsah
narušenia parciel, k spôsobu narušenia náleziska, k prítomnosti potenciálu archeologických nálezov,
určiť potencionálnu výšku škody na archeologickom nálezisku spôsobenou činnosťou stavebníka, uviesť

ďalšie skutočnosti, a či je možné z doložených fotografií posúdiť archeologické objekty – hroby a pod.
Potom sa vyjadroval k jednotlivým fotografiám a k tomu, ako sa dá určiť hodnota archeologického
nálezu a cena. Išlo o archívny záznam, odkedy stavba stojí, pričom bola zastavaná budovou, ktorá
bola postavená bola v 16. – 17. storočí a zároveň tam stála stavba, ktorá bola viditeľne novšia a podľa
informácií od zadávateľa mala byť postavená v roku 2000. Takže výrazné stavebné zásahy, ktoré

ovplyvňujú vo veľkej miere zachovalosť archeologických vrstiev v mestských jadrách a ľudská činnosť
v minulosti bola veľmi intenzívna a na jednej strane generuje archeologické vrstvy a na druhej strane
tie staršie ničí. Je tam viditeľné, že muselo prísť k odstráneniu určitého terénu, ktorý bol zmenený už
v minulosti, avšak muselo to byť pred stavebnou činnosťou, ktorá sa teraz posudzuje a vyplýva to
z fotografie, kde vidno, že stojí tam budova. Museli tam zásah robiť, lebo vidno, že budova je rovno

a že museli znižovať terén, je zrovnaný. Na základe nivelít schodov je viditeľná pochôdzna úroveň,
takže ten terén musel byť znížený už niekedy v čase, keď sa staval ten dom, teda niekedy v 17. storočí,
starší z nich je zo 16. storočia. Už vtedy došlo k odstráneniu terénu, kedy ho spracovali tak, aby ho mali
zarovnaný. To dokazujú tie nivelity. Pred samotnou stavebnou aktivitou už muselo prísť niekedy dávno
v minulosti k odstráneniu povrchu. Tým pádom muselo dôjsť aj k tomu, že došlo k odstráneniu nejakej

vrstvy a k strate potencionálnych nálezov. To je konštatované na strane 14. Už v minulosti teda došlo
k zrovnaniu terénu na parcelách č. 121/1 a č. 121/3. Vo svojom posudku sa zameral na to, čo je pod
tým, lebo to súviselo s prácami a s možnosťou, že mohlo dôjsť k nejakému poškodeniu archeologických
vrstiev. Hĺbku archeologických vrstiev určil na základe toho, že videl (na obrázku 16, 18) profil, kde je
vidnostojacustenu,severnýprofilazápadnýprofiljestojacastenasosusediacouparcelou,kdesúvidieť

odtlačky – v archeológii to nazývajú vnútorný prstenec vrstiev, ktoré majú archeologický význam. To aj
farebne vyznačil. Opisuje tam, že je tam recentná navážka obsahujúca kúsky betónu, ktorá najhornejšia
časť nespadá pod zmysel zákona o ochrane pamiatkového fondu, ktorý definuje, že archeologické
nálezy sú staršie ako rok 1914, teda od akej výšky sa mohli nachádzať archeologické vrstvy a totosvoje tvrdenie na základe meraná mohol potom porovnať so zachovalou situáciou, ktorá sa nachádza
pod prahmi stojacej budovy, kde boli viditeľné tieto archeologické vrstvy. Je to obrázok 9 na strane 17,
kde bolo aj vidieť tieto vrstvy, ktoré sa napájali na intaktné geologické podložie, ktoré archeologicky je

nezaujímavé, lebo ho vytvorila príroda. Archeologicky sú zaujímavé tie vrstvy, ktoré vytvoril človek. Bola
tam priložená aj mierka a na základe tohto bolo možné určiť potenciál max. 50 cm, čo sa ale presne nedá
povedať, lebo ten terén bol zrovnaný, čo mohlo byť zachované. Vrchná časť je východ z toho domu,
takže musela byť zrovnaná. Takže mu vychádza 50 cm od geologicky intaktného podložia s nejakými
archeologickými vrstvami, ktoré on nemôže datovať, lebo je k tomu málo podkladov až žiadne. Na

základe stavebnej situácie, ktorá tu je alebo bola, môže uviesť, že by to mohlo byť k času výstavby toho
domu od 17. do 19. storočia, alebo do obdobia, ktoré robí archeológia, do roku 1914. Môže teda určiť
archeologickú vrstvu na 50 cm, ktorá ale môže byť niekde aj tenšia, ale to nevieme povedať, lebo ten
terén už bol upravený aj tou novšou stavbou. Na základe toho mohol definovať objem potencionálnych
archeologických vrstiev pre jednotlivé parcely, je to presne uvedené v posudku. Archeologická vrstva
môže obsahovať nejaké nálezy, ktoré sú početnosťou nešpecifikované, lebo archeologické vrstvy

vznikali ako proces dlhodobý, jednak ukladaním zeminy a zároveň tam tí ľudia dávali nejaké smeti, ktoré
dnes považujeme za archeológiu – nádoby, črepy, zvieracie kosti atď. My to nevieme presne explicitne
vyjadriť, môžeme predpokladať, že tam s najväčšou pravdepodobnosťou boli. V mestských častiach
alebo mestách sa také nálezy vyskytujú, ale nikde a nikdy sa nedá explicitne povedať, koľko nálezov
bude. Z vlastnej činnosti, ktorú má, viedol v Banskej Bystrici na Huštáku archeologický výskum a aj

tu sa ukázalo, že na niektorých miestach bolo nálezov veľa a presunuli sa o dva metre a nebolo tam
nič, lebo tam bol aj recentný zásah. Totižto zásahy do archeologických vrstiev nefungujú iba tak, že
odkopávate, ale vykopávate jamu. Pri tom dome z roku 2000 bola vykopaná nejaká cisterna, to je aj
viditeľné na fotkách. Takže v tom období nielenže zrovnali terén, ale aj vykopali zásah do vrstiev. Nevie,
aká veľká bola cisterna, vidieť ju len na fotke. K množstvu nálezov sa vyjadril, že sa tam s najväčšou

pravdepodobnosťou nachádzali, ale nevie ich počtom definovať a na základe toho nevie určiť cenu, lebo
nevie explicitne povedať, či sa tam nachádzalo toľko črepov, toľko nádob a toľko kostí, a teda nevie
použiť vzorec, ktorý on má zaužívaný a používa ho aj pri iných znaleckých posudkoch od roku 2012,
pri určovaní spoločenskej škody. Tu to nevie urobiť, lebo nemá vstupný údaj. Uvádza, čo všetko, aké
parametre a atribúty sú potrebné pre určenie ceny. Tu sa pracovalo s jedným nálezom, bol nájdený jeden

črep v nešpecifikovanej časti. Ten črep je na fotke, ktorá má svoju kvalitu, ale môže predpokladať, že ide
o črep z obdobia od 15. do 17. storočia, na prelome stredoveku a novoveku, a ak je to črep, určil jeho
hodnotu (viac ako 1 euro – 1,41 Eur). Je to jediný nález, ktorý je potencionálny. Podľa fotiek sa nálezy
dajúurčovať,malužajposudzovaťmuníciu,tiežmujuniktonedoniesol,posudzovaljupodľafotiek.Ľudia
si veľakrát myslia, že archeologické nálezy majú veľkú hodnotu. Niekedy majú, ale ide aj o iné atribúty,

ktoré sú uvedené v posudku. K výške škody znalec uviedol, že je zaužívaný postup určovať škodu
v priestupkovom konaní tak, že sa určuje škoda archeologického náleziska podľa ceny archeologického
výskumu. V zákone nie je dané, ako sa to má robiť. Pri určovaní ceny teda vychádzal z kubatúry, ktorú
zistil a ktorú opísal, ako zistil, a z vlastných skúseností, keďže 10 rokov pracoval v pozícii človeka,
ktorý zachraňoval archeologické výskumy a naceňoval ich a ako člen archeologickej rady (poradný

orgán ministerstva kultúry). Vypracoval cenník, ktorý bol zverejnený na stránke ministerstva kultúry.
Potom už ale aj z rodinných dôvodov nepokračoval v členstve v archeologickej rade. V čase, keď
vypracoval cenník, využil všetky skúsenosti, ktoré mal z praxe. Vyčíslil, akú hodnotu majú archeologické
práce. Pracoval s týmto cenníkom a bral do úvahy aj nejaký potencionálny zvyk. Sumy, ktoré tam boli,
nenavyšoval. Keď hodnotíme škodu, nemal by byť produkovaný vznik. Teda bral do úvahy, koľko by

trval archeologický výskum. Určil, aký čas by zabral a tento určil pre každú parcelu samostatne. Dospel
k záveru, že by taký výskum stál 6 384,00 Eur s DPH (parcela 120) a 13 117,81 Eur s DPH (parcela
121). Je to zaužívané aj pre postup určenia spoločenskej škody. Uvedené teda platí za predpokladu, že
na dotknutých parcelách sa odstránilo 50 cm hrúbky.

Podľa jeho názoru škodu vyčíslil v súlade so zaužívanými postupmi. Znalecká činnosť v odbore
archeológia je špecifická, na Slovensku boli najprv dvaja. Keď robil prvý znalecký posudok, opýtal
sa sám seba, ako to má robiť. Vypracoval taký metodický postup na určovanie ceny a sú založené
na akceptovateľnosti. Pamiatkový úrad si vytvoril vlastný postup, ale nie je právne záväzný. Keď mu
zadávateľ dal úlohu, aby posúdil využitú metódu Glaser – Opitzová, tak zistil, že na pamiatkovom úrade

o nej nikto nevedel. Pani tam už nepracuje. Nikto o takej inštrukcii nevedel, no nakoniec ju našiel cez
vyhľadávanie na internete. Nestretol sa s tým, že by bol nejaký jednotný postup. Každý znalec postupuje
podľa vlastného postupu, je to založené v podstate na akceptovateľnosti. Znalci sú teraz traja a s ním
budú na celom Slovensku štyria. Aj tento prípad je precedens, lebo jemu nie je známe žiadne obdobnékonanie na Slovensku. Možno bol taký prípad, ale jemu nie je známy. Niečo sa riešilo v Košiciach
a Žiline, ale zadania a závery znalca nepozná. Vychádza sa zo zaužívaných postupov, ktoré daný znalec
využil. On sa opiera o postup, ktorý bol zaužívaný a akceptovaný aj pri určovaní cien, ktoré akceptovala

aj archeologická rada ako najvyšší poradný orgán na Slovensku. Ministerstvo kultúry ako nadriadená
organizácia pamiatkového úradu tento postup zverejnil aj na svojich stránkach. S týmto teda pracoval,
lebo raz to bolo akceptované. Taký postup používa za celú svoju činnosť. Bol postup konzultovaný
aj na archeologickej rade a zistilo sa, že pri inom postupe by aj jednotlivé múzeá mali problém pri
poistkách. Systém nie je urobený tak, aby bola hodnota archeologického nálezu nízka. Nálezné má byť

motivačné, ale pri múzeách, ktoré požičiavajú predmety, musia byť poistené, a preto sa neprijalo nijaké
definitívne rozhodnutie, nijaký úzus, aby práve múzeá neboli poškodené a nemali problémy. Takže každý
znalec používa svoj vlastný systém. Archeológia je málo explicitná. Pracuje sa s odhadmi, aký môže
byť archeologický potenciál, napr. v mestskej časti, vo vnútri a mimo častí mesta. Na lúkach (externé
časti) sa pracuje s množstvom nálezov a vo vnútri (internej časti) sa pracuje s hĺbkou archeologických
vrstiev. V obidvoch prípadoch sa pracuje s mierou nedotknuteľnosti, nepoškodenia archeologických

(intaktných) vrstiev. Akonáhle je taká intaktná vrstva poškodená, stratili sa dostupné dáta na určenie
niečoho, lebo nevie sa určiť miera poškodenia. Ak sa nevie určiť miera poškodenia v minulosti, lebo ľudia
stále niečo robili a poškodzovali archeologické vrstvy, tak sa potom nedá určiť intaktnosť – koľko tých
archeologických vrstiev je. Preto sa predpisujú dozory, že sa určuje dohľad archeológa, ktorý dozoruje
výkopové práce, nepredpisuje sa hneď archeologický výskum. Keď sa niečo nájde, tak sa zastaví stavba

a sa to skúma, lebo nikto nevie, do akej miery je tam poškodenie a v tých mestských zástavbách to
existuje. Je otázka na trestného právo, či sa dá pri určení škody vychádzať explicitne počtu nájdených
predmetov alebo podľa predpokladu, odhadu, možného nájdenia predmetov. Na to nemá vzdelanie ani
kvalifikáciu.

Nebolo možné presne určiť, koľko nálezov sa tam mohlo nájsť. Nejaké tam určite boli, ale koľko ich
bolo, to nevie zodpovedať. Nevie, ani aké by tie nálezy boli. S informáciou, že na fotografii sa nachádza
črep, pracoval ako s informáciou od obžalovaného, že mu to tak povedal. Mal ho fotiť nejaký pracovník
pamiatkového úradu a je pre neho čudné, že ho nikto nevzal. Je štandardné, že keď sa robí dohľad,
mali by sa nálezy zobrať. Pamiatkový úrad má svoje depozity, vie taký nález vziať, očíslovať. Je mu

čudné, že črep videl iba na fotke. Mal byť zaevidovaný, ak je to črep. Pracoval s tým, že je to črep, lebo
mu to povedal zadávateľ. Keby povedal, že je to niečo iné, tak pracuje s takou informáciou. Na tej fotke
podľa neho môže byť črep. Má to svoju profiláciu, tvar a na základe toho aj určil v posudku, z akého
obdobia črep môže byť. V archeológii chápeme nepohnutnosť nálezov, keď sú dané účelom. Vieme
tak zistiť, že predmet je nepohnutý, lebo z hľadiska účelu ho mohol človek položiť na konkrétne dané

miesto. Archeologické vrstvy, ak to nie je nejaká maltovitá vrstva (kde sa vedome ukladali napr. nejaké
predmety na spevnenie), sú vznikom náhodnej ľudskej činnosti v minulosti. Rozmiestnenie nálezov je
teda rozmiestnením náhodným, aj keď ľudským pričinením. Dokumentuje sa, či a prečo niekto vysypal
viac tu a inde menej, či niekto vysypal niečo do jamy, lebo to vypovedá o živote ľudí, ako žili, či to boli
predmetnéúžitkovéalebohonosné,čovminulostijedli.Tíľudiatovšaknerobilizámerne,robilitotak,ako

im to prišlo. Dokumentuje sa intaktnosť, poloha predmetov, aj keď je len náhodná, distribúcia predmetov.
To, či je črep na mieste alebo nie, to nevie. Lebo mohli tam byť nejaké kopania v minulosti a on nevie,
kde bol vykopaný, či v jame (pozostatok kanalizácie alebo žumpy, či základ domu). Ťažko povedať, či bol
v intaktnej polohe, lebo nevidí, čo sú to za vrstvy. Je vidieť, že sa tam niečo vysypalo a je tam črep. Tým,
žehotaktovidnoajenašikmo,jeveľkýpredpoklad,žebolposunutý,inakbyležal.Alejetamveľaotázok.

Závisí to aj od toho, ako je fotená fotka. Je to veľmi problematické zodpovedať, či je črep v primárnej
polohe alebo sekundárnej. Znalec v minulosti určoval spoločenskú hodnotu archeologických nálezov
vo viacerých trestných konaniach, ktoré boli nájdené detektorom. Neurčoval hodnotu archeologického
výskumu ako škody archeologického výskumu. Vychádzal z predpokladov, ktoré sú zabehnuté a ktoré
sú akceptované. Ceny za archeologický výskum v súčasnosti držia zhruba rovnakú úroveň, aj keď už

v tejto oblasti nepracuje. Zaužívaný postup, ktorý je, je taký, že cena sa platí za vykonaný archeologický
výskum. Nie za taký, ktorý by mal byť. Ale robí sa aj to, že sa určujú ceny navýšenia prebiehajúcich prác,
či sú oprávnené a dôvodné. Tu určoval škodu na archeologickom náleze ako cenu za archeologický
výskum, lebo podľa neho nič lepšie nie je. Je to jediná vec, ktorú vieme na základe merateľných faktorov.
Preto sa rozhodol, že určí škodu podľa toho, ako keby sa v lokalite konal archeologický výskum. Tá

parcela bola malá. Keby sa vykopali základy pre diaľnicu, tak by tá škoda mohla byť rádovo vyššia.
Metodickú inštrukciu z roku 2012 (metóda Glasser – Opitzová) použil, lebo hľadal odpoveď na otázku
č. 13 v znaleckom posudku. Predtým ani netušil, že niečo také existuje, je to ich interná vec, ktorá
má odporúčajúci charakter. Odvtedy bol aj viackrát menený zákon o ochrane pamiatkového fondua vyhlášky. Podľa neho je táto metóda neaktuálna, neodzrkadľuje súčasnú situáciu. Vie, na základe
fotografií od zadávateľa (obžalovaného), ako vyzeral objekt pred začatím prác. Vie, že tam stála budova.
Potom videl ďalšie fakty, ku ktorým sa vyjadruje, k ich archeologickému potenciálu a či tam je možnosť

archeologických nálezov alebo nie. Existujú dva typy archeologických vrstiev, kde sa odkope zemina na
úroveň žltej vrstvy (geologickej vrstvy), kde je vidno fľaky a jamy, čo je vidieť aj na fotke č. 8. Podľa neho
mu obžalovaný dal dobré fotografie, je na nich vidieť aj jamy, v ktorých nebolo vidieť žiadny zahĺbený
objekt. Je predpoklad, že tam mohli byť málopočetné objekty, lebo tam nevidel žiadne sondy. Nie je tam
nič do intaktného podložia vykopané. Preto tvrdí, že objekty tam mohli byť, ale málopočetné. Teda je

otázka koľko. Na fotke sú viditeľné vrstvy, ale objekty sa nedajú vyčísliť. Možno tam nebol žiadny, možno
jeden alebo viac. Na základe fotografií zistil rozptyl a tam nie je žiadny archeologický objekt. Q., ktoré
tam mohli byť, nevieme o nich povedať, koľko ich bolo, na čo slúžili a aká je ich hodnota. Na fotografii je
zachytená jama a dá sa určiť jej cena tak, koľko času by bolo potrebné na jej vykopanie. Určuje sa cena,
na základe ktorej by stál archeologický výskum pri vykopaní takej jamy. Keby sa preskúmala vrstva, mali
by sme nejaké dáta, robí sa dokumentácia z každého výskumu. Pripája sa aj k tomu katalóg predmetov,

ktoré sa našli. Teda zistilo by sa, koľko črepov či kostí sa tam našlo. Vtedy by znalec určil, akú hodnotu
majú nálezy a akú spoločenskú hodnotu má samotné nálezisko. Dalo by sa také miesto interpretovať.
Archeológia pracuje s možnými odhadmi, nie s explicitnými nálezmi. To je to, prečo sa archeológia robí.
Hlina nemá sama o sebe žiadnu hodnotu, ale hodnotu má tá spoločenská situácia. Berie sa do úvahy
ako vrstva, vieme potom určiť, aký význam má vrstva. Je málo archeologických vrstiev, ktoré neobsahujú

nálezy.Ideovrstvy,kdejenapríkladmaltaaleboudupanádlažbačipopol,lenžepotomtakávrstvahovorí
o tom, že napr. niečo zhorelo. 98 % archeologických vrstiev obsahuje nálezy. Teda iba dve percentá sú
vrstvy bez nálezov, čiže archeologická vrstva vždy obsahuje nálezy. Nemožno však tvrdiť, že jeden kubík
archeologickej vrstva je jeden kubík archeologických nálezov. Archeologický nález je nejaký predmet.
Ten zvyšok je archeologická interpretačná vrstva archeologického nálezu. Archeológovia nekopú iba

nálezy, vnímajú aj ich hodnotu. Napríklad, ak by sa našiel bronzový meč, nemusel by mať dostatočnú
výpovednú hodnotu, ale ak by sa našiel v hrobovej jame, ktorá nie je už uchopiteľná, je to v podstate
jama, ale ten meč zrazu dostane iný význam, lebo bude mať svoj príbeh a zároveň určuje spoločenskú
hodnotu hrobu ako takého. Nejde teda iba o hmatateľné predmety, ale zisťuje sa celá situácia, popisuje
sa, čo tu bolo. Cena archeologického výskumu je hmatateľná, preto to aj takto určil, lebo inak by to

nevedel hmatateľne vyjadriť. Nie je možné oddeliť, že hodnotu má iba nález a ten zvyšok (hlina) už
hodnotu nemá. Archeológ neskúma iba predmet, skúma aj tú hlinu. Archeologická práca je nedeliteľná,
skúmajú sa všetky vrstvy, odkedy si archeológ vezme škrabku. Archeologická vrstva je nález a hlina.
Archeologický predmet je len nález, ale archeologická situácia je dokumentovanie. Zaberie viac času
a má oveľa väčšiu hodnotu ako samotný archeologický nález. Cení sa celá archeologická situácia, celá

archeologická vrstva, nie samotný predmet. Cenu nálezu primárne neurčuje jeho vek, lebo takto by
nálezy z doby kamennej mali väčšiu hodnotu ako nálezy z doby rímskej. Nevie, ako vyzerali kanalizačné
rúry z 50. rokov.

Znalec mal vedomosť, že nehnuteľnosť sa nachádza v mestskej pamiatkovej rezervácii a taktiež mal

vedomosť o archeologických náleziskách v blízkosti predmetnej stavby (nehnuteľnosti). Tieto náleziská
cituje aj v prílohách. Čo sa týka priamej blízkosti Hornej ulice, je tam archeologický potenciál. Boli tam
zistené rôzne archeologické náleziská pri rôznorodých situáciách, pri novodobých stavbách, pri bráne.
Ale nevie, či výskumy prebiehali pri budovách zo 16. a 17. storočia a bol tam aj nejaký zásah človeka
z minulých dôb. Má len výsledky, ktoré ale môžu byť zavádzajúce, lebo nemá vedomosť o zachovalosti

terénu, lebo to ovplyvňuje. Zverejňovanie výsledkov archeologického výskumu je na individuálnom
zvážení toho ktorého výskumníka. Nie je to povinné a 90 % nálezových správ nie je publikovaných.
Archeologická vrstva má spoločenskú hodnotu aj bez artefaktov, ak sa jedná o špecifické vrstvy, ktoré
sa nachádzajú v špecifických situáciách (napr. podlaha je v interiéri stavby). Nemyslí si, že by sa na
tom nádvorí také špecifické niečo nachádzalo. V minulosti už mal taký prípad, že nález posudzoval iba

z fotografie. Nie je to pravidlo, ale sú špecifické prípady. Napr. môže byť predmet aj zničený a už je
len fotka. Pri tomto posudku mal k dispozícii fotografiu. V tomto prípade je možné iba predpokladať
nejaké množstvo artefaktov. Skutkovo podobný prípad znalecky posudzoval len tento, iný nie. Nevie
odpovedať, či je možné, že by štyria znalci pri rovnakom zadaní dospeli k iným odpovediam. Každý
znalec, ktorý je zodpovedný a mal by k dispozícii tie isté dáta, by musel prísť k takým istým záverom ako

on, minimálne čo sa týka potenciálu archeologických vrstiev. Podľa neho v trestnom konaní nemôže byť
škoda na dohade, musí byť škoda explicitne vyjadrená. Odhad artefaktov je podľa neho len vymyslený,
nie je to explicitný údaj. Z jeho skúseností by mohol popísať prípady tzv. detektoristov, teda tých, ktorí
nájdu predmety a potom v trestnom konaní vedia presne popísať, čo našli a vie sa presne určiť škoda.Nehodnotí sa to, čo mohli nájsť. Žiadny právny predpis neurčuje metodiku, podľa ktorej by mal znalec
určiť škodu.

Na mieste bol trikrát, čo popisuje aj v znaleckom posudku a popisuje aj, čo videl. Podľa neho objekt na
Hornej 31 a 29 sa dá určiť za potencionálne archeologické nálezisko. Archeologické objekty tam nevidel,
ale archeologické vrstvy videl. Tie spomína na fotkách, ktoré tam sú a ich pozostatky v miestach, ktoré
neboli postihnuté výkopom, lebo boli pod prahom. Fotografie, ktoré dostal od zadávateľa, zodpovedali
priestoru, ktorý potom videl aj sám. Neboli to fotografie z iného miesta.

Svedok S. I. vypovedal, že je konateľom spoločnosti WORLD TRADE COMPANY so sídlom v Trebišove.
Je aj konateľom firmy SARA TRADING so sídlom v Banskej Bystrici. Firma WORLD TRADE COMPANY
sa zaoberá prenájmom nehnuteľností, ktoré vlastní sa druhá firma sa zaoberá stavebnou činnosťou. V.
D. E. XX kupoval cez realitnú kanceláriu niekedy v máji alebo júni 2020. Podpisovala sa kúpna zmluva
a bola vykonaná aj zmena v katastri. Po zápise zmien katastri s úľavou zistil, že to nie je národná kultúrna

pamiatka, pretože má skúsenosti s kultúrnymi pamiatkami vo viacerých budovách. Na liste vlastníctva
ho zaujíma len, či je zapísaný ako vlastník a či je alebo to nie je národná kultúrna pamiatka. To, že
je tam ešte nejaké obmedzenie, o tom nevedel, ani netušil. Len bol rád, že to nie je národná kultúrna
pamiatka. Dom kupoval za tým účelom, že sa zaoberá jedna spoločnosť aj prenájmom. Obžalovaného
pozná dlhé roky, tak ho oslovil, lebo vie, že jeho spoločnosť sa zaoberá hotelovými a reštauračnými

službami, či by nemal záujem o dlhodobý prenájom. Po nejakom čase sa mu ozval, že by mal záujem,
tak sa dohodli a spísali nájomnú zmluvu niekedy v júli 2020 s tým, že v nájomnej zmluve ho upozornil
na to, že budova je v zlom technickom stave. Boli prepadané trámy, zvlhnuté stropy, steny, opadaná
omietka. Povedal mu, že budovu treba staticky posúdiť, čo je vlastne aj v nájomnej zmluve. O tom,
že je tam iné obmedzenie, že je tam pamiatková zóna, nevedel, tak nemohol obžalovaného na to ani

upozorniť. V tom čase o tom nevedel. Je aj konateľom stavebnej spoločnosti, navrhol obžalovanému,
že mu môže robiť nejaké stavebné práce. on s tým súhlasil, ale s tým, že sa bude postupovať len podľa
pokynov statika. Stavebná firma vykonala nejakú stavebnú činnosť alebo práci na stavbe potrebuje
stavebný dohľad alebo odborný dozor. Tak sa skontaktoval s firmou HS partner, s pánom konateľom L.
E.. Po dlhšej debate spolu podpísali zmluvu o spolupráci, ale všetko sa muselo robiť iba podľa pokynov

statika. Všetky práce sa robili len podľa takých pokynov. Svedok sa o nejaké papiere nezaujímal, práce
sa robili na etapy a všetky sa robili na pokyn statika. Nezaujímal sa teda ani o povolenia. Vždy sa
urobiloto,čopovedalstatik.Bezjehopokynusaneurobilonič.Neskôr,keďzačalizabezpečovaciepráce,
tak zrejme nastal tam hluk, prach, prašnosť, tak susedia z toho vedľajšieho domu podali sťažnosť na
mestský úrad, na stavebný úrad. Zrejme boli zvyknutí na ticho, lebo ten dom bol desaťročia neobývaný,

bolo tam ticho. Bol v zlom technickom stave. V zmluve nebolo, aby si tam uviedol statický posudok.
Následne niekedy v novembri do elektronickej schránky firmy prišlo oznámenie o tom, že sa má konať
štátny stavebný dozor. Potom bol zrušený, lebo bol covid a nemohlo sa viac ľudí pokope stretávať.
Neskôr mu prišlo do elektronickej schránky, že sa to presúva na nový termín dňa 08. 12. 2020, kde sa
nemohol zúčastniť, lebo oznámenie o konaní štátneho stavebného dozoru prebral ako práceneschopný.

Bol dlhodobo práceneschopný, tak sa písomne ospravedlnil. Ospravedlnil sa aj telefonicky a požiadal, či
by nemohli určiť nejaký náhradný termín. Neskôr sa dozvedel, že štátny stavebný dozor bol, o čom mu
do elektronickej schránky prišlo oznámenie o konaní štátneho stavebného dozoru s výsledkom zistenia.
Boli tam uvedené nepravdy, odpovedali na to a doložili jeho PN do 31. 01. 2021. Čo sa týka domu, ten
pozostával z hlavnej prednej časti, ktorá bola najstaršia, potom z dvorovej časti, kde boli tri budovy. Vo

dvorovej časti bola spojená jedna budova z ľavej strany, druhá budova z pravej strany a v strede bol
taký malý dvorček. Terén bol v rovine. Dvorová časť bola v rovine s tou prednou časťou.

Podľa toho, ako mu dovoľoval zdravotný stav, bol tam denne. To vie, že tam bol kontajner, vybavovala to
jehofirmaSARATRADING,malvšetkypovolenia.Každýdeňsananichsťažovaliobyvateliavedľajšieho

činžiaku. Každý deň chodila mestská polícia a fotila si povolenia, aj povolenia na používanie mestskej
komunikácie. Objednali firmu ICEKO a tá kontajner doviezla. Nevie, kde ho vyvážali, mali to zaplatené.
Keď sa vykonávali zemné či búracie práce určite nenašli nejaké artefakty alebo predmety z iného
storočia. Ani jeden, nič. To mali pokyny, ak by sa voľačo objavilo, okamžite bez pokynu statika nemohli
nič robiť. Ako pozná obžalovaného, ako dlhoročného známeho, bol na stavbe málo, málo tam chodil, bol

tam asi dvakrát. Práce na stavbe sa ukončili k 01. 01. 2021 na základe pokynu nájomcu – obžalovaného
B.. Najstaršia je tá prvá budova, tá do ulice. Nevie odhadnúť, z ktorého je storočia. Tá ľavá, čo bola
pristavená, tá podľa materiálov mohla by postavená niekedy v polovici minulého storočia. Tá pravá bola
z novších materiálov, vyzeralo to ako ytong. Takže počíta, že to bolo okolo roku 2000. Boli tam inžinierskesiete, odpadové rúry, ktoré ústili do hlavného potrubia. Potom tam bolo vodovodné potrubie a ešte tam
boli nejaké káble, ale nevie, na čo slúžili. Pivnica tam bola, na ľavej dvorovej časti. Bola to vlastne iba
taká jama, do ktorej sa vchádzalo otvorom. Hlboká bola, čo mala základy, vyše dvoch metrov. Vrch

bol vlastne z rovinou, s povrchom a na tom povrchu bola postavená budova, ktorá patrila k „29“. To
boli nejaké sklady, nevie, na čo to slúžilo. Na „29“ sa nerobilo nič. Na predmetnom pozemku nebola
vykopaná jama o objeme 257 m3. To nie je podľa neho možné, zrealizovateľné. Jeho firma je vlastníkom.
Nehnuteľnosti dal do dlhodobého prenájmu a keď to dal do prenájmu, tak práce mohol zastaviť len
nájomca. On nemohol zastaviť práce, lebo bol len majiteľ. Zastaviť práce mohol len nájomca.

Pozná povahu obžalovaného a vie, že nemá rád rozostavanú stavbu a bol na stavbe možno dvakrát,
ale (svedok odpovedal smiechom) pokyny obžalovaný nedával žiadne. Iba statik dával pokyny. Krajský
pamiatkový úrad upozornili, že pri výzvach komunikuje s nesprávnou osobou, že vlastník a stavebník nie
je tá istá osoba. Materiál zo stavby, čo sa vykopal, sa lopatou preniesol do fúrika a následne sa vysypal
do kontajnera. Z kontajnera sa potom odpad dostal do auta, ktoré ho vyviezlo. Výkopy sa robili väčšinou

ručne a na chvíľu tam bol požičaný taký malý bágrik. S oporným múrom, ktorý susedí s misijným domom,
boli problémy, lebo sa zrútil. Podľa neho ten dôvod je to, že za tým sú korene, koreňová sústava. Možno
to bolo premočené.

Konateľom stavebnej spoločnosti je od roku 2017, čo je posledné roky. Na každej stavbe potrebuje

stavebný dozor, stavbyvedúceho, statika a toto všetko spĺňala spoločnosť HS partner. K. E. má školu na
to, aby bol aj statik, aj stavbyvedúci. Niektoré stavby sú také, že potrebuje vybaviť papiere, povolenia,
ale tu to vybavoval nájomca alebo ním splnomocnená osoba. Keď sa začali sťažovať na prach, predtým
sa robili vypratávacie a čistiace práce, lebo to nebola národná kultúrna pamiatka, vtedy sa riešili
papiere, keď si to situácia vyžadovala. Nájomca prostredníctvom statika podali oznámenie na mesto

o zabezpečovacích prácach a žiadosť o búracie práce. Ale keď to nie je kultúrna pamiatka, vtedy tie
papiere z mesta nepotrebuje. O žiadosti sa dozvedel v určitej fáze, lebo sa postupovalo po etapách,
sa zistilo, že budova je v horšom stave, ako sa predpokladalo, tak sa muselo zasiahnuť. On to nebol,
nezasahoval. Jeho vzdelanie je stredná priemyselná škola (elektrotechnik). O tom, že to nie je národná
kultúrna pamiatka, zistil tak, že on už vlastní budovu, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou a vie, že

zmeny do katastra sa nezapíšu bez papiera od ministerstva kultúry. Tu v tomto prípade také papiere
nepotreboval pri oboch nehnuteľnostiach. Vedel, že to nie je národná kultúrna pamiatka. Pán E. pracuje
v advokátskej kancelárii, ktorá zastupuje všetky jeho firmy Sú v priateľskom vzťahu. Vzťah pána E. k tým
nehnuteľnostiam je taký, že zastupuje všetky jeho firmy. Jedna jeho firma nehnuteľnosť vlastní, druhá
vykonávala stavebné práce. I. E. to aj zaujímalo, ak bolo treba niečo vybaviť. Dôvod jeho prítomnosti na

stavbe bol taký, že zastupuje jeho firmy a zaujímalo ho to. Hlavne, aby všetko bolo tak, ako má byť. Dával
na to pozor, no na výkon stavebných prác nedohliadal. So stavbou nemal pán E. nič spoločné, bavilo ho
to, zaujímal sa o to. Oprávnenosť pokynov statika nekontroloval, nikto neposudzoval, nevie o tom, pán
E. má vzdelanie na to aj papiere, aby posúdil, či je to v poriadku alebo nie. Na oboch nehnuteľnostiach sa
vykonávalo vypratávanie, čistenie, pustili sa do veľkých trámov, do prístavieb a hlavnej budovy a podľa

situácie a bez nariadenia statika sa neurobilo nič. Ešte sa tam robili zabezpečovacie práce, konkrétne sa
najprv posúdil statický stav budovy a sa zistilo, že je v horšom stave, ako sa očakávalo. Začalo sa v ľavej
budove a postupne sa postupovalo podľa etáp, vždy sa spravilo niečo nové, niečo horšie a nakoniec sa
to muselo ohlásiť na stavebný úrad (zabezpečovacie práce a žiadosť o búracie práce). Zabezpečovalo
sa, by sa budova nezrútila, chceli to spevniť, no zistili, že to nemá význam. Budovy boli v takom stave, že

budú musieť ísť dole. Na to sa ale treba opýtať pána E.. Vie, aké boli práce vykonávané. Pôvodne to boli
tri budovy. Keď sa zistilo, že v prvej budove alebo v tej druhej budove sú prelomené trámy, tak tie trámy
sa museli odstrániť. Potom boli steny navlhnuté, muselo sa posúdiť, čo s tým. Statik povedal, že toto
treba búrať, tak sa búralo. Búrala sa tá ľavá budova. Postupne bolo všetko búrané. Odkrývala sa nová
a nová vada. Čo sa odkrylo, sa zbúralo. Neboli tam žiadne stroje, ručne sa to rozoberalo. Rozobrala

sa ľavá budova, pravá budova. Objem 257 m3 je také veľké množstvo a taká obrovská hĺbka, že je to
absurdné, aby tam bola taká jama. Je to obrovské množstvo, objem. Nie je to možné, aby tam taká bola.
Stretnutie ohľadom zastavenia prác s nájomcom si nepamätá, že by inicioval, ale odpovedal tomu, kto
mu zasielal výzvy, čiže mesto aj pamiatkový úrad. Na meste sa ohlásili zabezpečovacie práce a podala
sa žiadosť o búracie práce. To ale nepodával on. Čo dostal výzvy, boli adresované jemu ako majiteľovi,

ale tú budovu dal do prenájmu a na vedomie to bolo dané. To, že budova je v dlhodobom prenájme,
musel vedieť krajský pamiatkový úrad a aj mesto, a to už len z toho oznámenia o zabezpečovacích
prácach a z tej žiadosti o búracie práce. V súčasnej dobe je vlastníkom nehnuteľností je WORLD TRADE
COMPANY a nájomcom spoločnosti je BEST SPIRIT, kde je tiež konateľom sám svedok. Takže je ajnájomcom, aj vlastníkom. Ako vlastník má vedomosť o tom, že krajský pamiatkový úrad im dal súhlas
s pôvodnou štúdiou. Je tam zmena s tým, že povolili jedno poschodie vyššie a namiesto vikierov sú tam
strešné okná. Nemá vedomosť o tom, že by sa okrem tohto trestného konanie viedlo nejaké iné. Nájom

s nájomcom BEST CATERING SERVICE sa ukončil niekedy na jeseň po zastavení prác. Inicioval to
nájomca. S K. M. je v pracovnom vzťahu, lebo celú štúdiu prevzali od spoločnosti BEST CATERING
SERVICE. Svedok ako majiteľ voči tomu nemal námietky, ako to malo podľa štúdie vyzerať. S pánom
inžinierom sa stretol na stavbe. Architektonická štúdia mu bola predstavená, vyjadroval s ňou aj súhlas.

V čase kúpy nehnuteľnosti nevedel, že objekty sú v pamiatkovej rezervácii, nebol na to upozornený
v kúpnej zmluvy. Nemohol to nikomu oznámiť, ani dať do zmluvy. Dozvedel sa o tom až neskôr.

Obžalovaný k výpovedi uviedol, že svedkovi bola položená otázka ohľadom oprávnenosti alebo
správnosti pokynov statika, k čomu chce uviesť, že p. E. ako statik má k svojej činnosti potrebné
dokumenty.

Svedok I. Q. L. E. I. vypovedal, že pána B. pozná 20 rokov. Jednak sú Bystričania, jednak v minulosti
pán B. predal jeho sestre rodinný dom, ktorý mala jeho firma. A bolo určité obdobie, kedy spolupracovali
v kúpeľoch Brusno, kde sa mu prenajímali priestory, tiež tam pracoval ako manažér v rámci predaja
minerálnej vody. Vzťahy majú dobré, majú medzi sebou štandardný vzťah, aj keď nie sú rodinní

príslušníci. Čo sa týka nehnuteľností na Hornej ulici, aj v súčasnosti pracuje v advokátskej kancelárii
J., E., najprv ako koncipient, teraz ako odborný zamestnanec, ktorá zastupuje pána B. a v určitom
štádiu ho zastupoval aj v rámci správneho konania, kedy bola vypracovaná architektonická štúdia.
Rovnako zastupuje aj pána I., poznajú sa asi 15 rokov. Do ich advokátskej kancelárie priviedol on,
zastupujú ich v civilnom a aj správnom konaní. Pán I. je vlastníkom nehnuteľnosti (spoločnosť WORLD

TRADECOMPANY).Dotýchnehnuteľnostíjetroškuzainteresovaný,takževie,žepoukončenínájmuso
spoločnosťou pána B. je nájomcom spoločnosť pána I., ktorá pokračovala v zabezpečovacích prácach.
V súčasnosti prebieha stavebné konanie, kedy sa bude pokračovať v tej stavbe. Dá sa povedať, že
v roku 2020 sa pár razy zdržiaval na stavbe, keď prebiehali tie zabezpečovacie práce. v prípade
stavebných konaní zastupoval vlastníka, stavebnú spoločnosť. Zaujímal sa o to aj osobne, lebo aj on

sám bol vlastníkom nejakých historických budov v Banskej Bystrici, zaujíma sa o to od roku 1995.
či už z médií alebo rozhovorov vie, že v minulosti, že pán I. tie domy kúpil pre svoju spoločnosť
a prenajal ich spoločnosti pána B.. Boli tam nejaké čistiace práce a to sa potom zmenilo, konvertovalo na
zabezpečovacie práce, riešil sa tam havarijný stav. A táto skutočnosť, keď nastane v stavebníctve, tak sa
volá statik a následne sa dáva žiadosť na mesto, stavebný úrad o zabezpečovacie práce. Povinnosťou

mesta je potom vytýčiť nejaké konanie, ktoré by malo byť bezprostredné, kde by sa určil postup, kedy sa
môže sanovať celá alebo nejaká časť a aby sa určil aj postup pri zabezpečovacích prácach. Potom je
tiež stavebný úrad povinný osloviť všetky dotknuté strany a následne ak niekto má nejaké pripomienky,
mali by byť pribratí do konania. K tej nehnuteľnosti by ešte povedal, že sa dá povedať, že Hornú 31
pozná od narodenia, bol tam obchod s rybacími šalátmi, kam chodieval. Pozná to tam. Vedel, že to je

v dosť zlom technickom stave a bolo tam potrebné zistiť, čo treba spraviť a či je možné budovu zachrániť.
Budova ako taká sa skladala, bola taká dolepená, z prednej časti a zo zadnej časti. Obidve časti boli
spojené. V dvorovej časti bol taký úzky dvor a bola tam nejaká stavba a vie, že, ak si dobre spomína,
pri zabezpečovacích prácach, ktoré robila firma pána I., zistili, že tie budovy boli rôzneho veku. Bol tam
použitý novodobý materiál, nejaký porobetón a tá druha budvoa bola staršia z pálených tehál a kameňa.

Tak sa mu to zdá. Obidva zadné trakty boli v rovine, možno tam bol len nejaký minimálny rozdiel, s ulicou,
s tou prednou časťou. V druhom dome na Hornej 29 bola sanovaná strecha nad pivnicou a predná stena,
ale nevie, čo tam bol presne za priestor, bolo tam tiež niečo novodobého charakteru postavené. Nevie
o tom, že by sa tam nejaké búracie práce robili. Následne, čo vie, to obdobie zabezpečovacích prác,
keď to robila firma pána I., bol informovaný aj pán B.. Havarijný stav zodpovedal konkrétnemu človeku,

ktorý to ohlásil aj mestu a mesto tieto práce odobrilo. V nejakom období už bola hotová architektonická
štúdia Ing. arch. Röhrböcka, ktorého pozná aj v súvislosti s kúpeľmi Brusno. Bystrica je malá a ľudia,
ktorí sa pohybujú v určitom priestore sa aj navzájom poznajú. Teda aj svedka ľudia poznajú, bol verejne
činná osoba. Keď sa formovala architektonická štúdia, v nejakom období ho oslovil pán B., či by nejako
nepomohol s týmito vybaveniami a povoleniami, lebo je to správne práve, čo pre neho nie je problém.

Išiel systémom, aj keď tak nemusel ísť, oslovil susedov v paneláku, aby predišli nejakým protinázorom
a odvolania v stavebnom konaní, aby sa nepredĺžilo. Bol tam nejaký pán, zástupca vlastníkov, ktorý
uviedol, že sa teraz vyjadrovať k tomu nebudú Tak keď sa nechceli vyjadriť, tak to tak bral. Nie je to
vlastne ani podmienka, no chceli predísť nejakým nesúhlasom, aby to v prvotnej fáze do poriadku. Keďprebiehalo konanie v rámci štúdie, budúce stavebné konanie, tak sa oslovil aj pamiatkový úrad, s ktorým
komunikoval. Ak si dobre pamätá, tak to mala na starosti pani O. a pani N.. V tom období bola riaditeľkou
pani B. a na právnom bola pani M.. Na jednej strane to bolo aj nešťastie, že sa daná štúdia dostala

a bola aj poverená pani O.. Svedok mal v roku 2020 nepríjemnosť s pani O., kedy na Lazovnej ulici sa
robila nejaká stavba a žiadali aj pamiatkový úrad. Jednak sa tam vydalo nezákonné rozhodnutie podľa
neho a keď sa bavil s pani O. telefonicky, bol z jej vystupovania prekvapený. Tak oslovil aj pani riaditeľku
a tá povedala, že sa všetci sťažujú na Lieskovskú a nikto nedá na ňu sťažnosť, tak sa opýtal, či má na
ňu podať sťažnosť a následne jej poslal email s návrhom sťažnosti. Je teda možné, že pokiaľ on také

konaniezastupoval,ajkeďsavieodosobniť,takpotomvtokkonaní,keďsamalpamiatkovýúradvyjadriť,
tak to trvalo pol roka. Predlžovalo sa to, napísali na rozhodnutie aj nesprávny dátum. Pani B. už nebola
riaditeľka, bola odvolaná, bola to tiež zvláštna osoba. Jednal potom s pani M.. Vydalo sa rozhodnutie, že
štúdia nie je prípustná, nie je akceptovateľná. Boli tam hotelové izby, reštaurácia a bolo v pláne nadstaviť
jedno poschodie. Následne, keď toto nebolo schválené, pán B. odstúpil od zmluvy, ktorú mal s pánom
I.. Keď sa bavil s pánom I., tak mu bolo povedané, že už Kubíni nemal na to chuť po všetkom a stavba

bude extrémne finančne náročná. V tom období, keď bolo potrebné pokračovať v zabezpečovacích
prácach a bol tam pripravený nejaký projekt, ktorý vychádzal z tej štúdie a z bývalého pôdorysu tej
budovy z minulosti, tak sa tento projekt zabezpečovacích prác prevzal a šiel s ním na stavebný úrad,
odkiaľ sa dostal aj pamiatkový úrad, pričom krajský pamiatkový úrad nenapísal vyjadrenie, tak sa potom
vydalo rozhodnutie bez tohto vyjadrenia, potvrdil projekt v navrhnutom rozsahu a potom firma pána I.,

ktorá je už nájomcom, začala zabezpečovacie práce. Potom sa to aj medializovalo, že sa tam robí na
čierno, angažoval sa už aj pamiatkový úrad, prišla vtedy aj polícia, avšak sa preukázali dokladmi, tak
odišli. No prerušili sa aj zabezpečovacie práce.

Pamätá si na štátny stavebný dozor dňa 08. 12. 2020, zo strany pána I. nemal oprávnenie na dohľade

za neho konať. Vie, že sa pán I. ospravedlnil. G. E. nešiel účelovo, ale náhodne v ten deň a videl pred
budovou stáť ľudí zo stavebného a pamiatkového úradu. Vtedy pani A. zo stavebného úradu povedala,
že prvý stavebný dohľad bol zrušený a na druhý už bolo zavolaných veľa ľudí, tak sa koná dohľad a či
ich vie pustiť. Myslel si, že ich pustiť môže, aj keď nemal oprávnenie od pána I., ale domnieval sa, že
by následne, ak by potreboval pán I., oslovil ich advokátsku kanceláriu, ak by bol nejaký problém. Preto

ich pustil, ale vyjadrovať sa v danom čase k tomu nemohol. V princípe im povedal, nech vojdú, nech
spíšu, čo potrebujú a nech to následne zašlú, pričom by sa už k tomu vyjadril pán I.. Boli tam aj ľudia
z pamiatkového úradu, ale nepamätá si, že by si niekto niečo fotil alebo že by sa tam vtedy niečo našla.
Nevie, či boli už vykopané ryhy na kanalizáciu alebo už boli zasypané. Podľa neho tam nebolo niečo
významné, lebo sa nič také nezapísalo. Nebolo ani skonštatované, že sa niečo významné udialo. Zadný

trakt bol sanovaný. Jamu vykopanú do hĺbky (svedok odpovedal smiechom) 257 m nevidel. Pracoval na
viacerých projektoch a podľa neho na Slovensku nie je možné, že by také niečo niekto dokázal vykopať.

Nepamätá si, že by nastala taká situácia, že by zamedzil alebo odmietol vstup zamestnancom
stavebného alebo pamiatkového úradu do budovy. So zamestnancami pamiatkového úradu bol

v podstate iba raz, na tom štátnom stavebnom dohľade. Krajský pamiatkový úrad má dostatočné
právomoci na to, aby mohol vstúpiť do objektu a môže aj zavolať políciu, ak by nastal problém so
vstupom. Nepamätá si, že by ako advokátska kancelária pánovi I. pripravovala kúpnu zmluvu v súvislosti
s kúpou objektov na Hornej 29 a 31. Robili pre neho veľa vecí, toto si nepamätá. Vie, že to kupoval
cez realitnú kacneláriu. Zhodou okolností poznal rodinu predchádzajúcich vlastníkov, poznal to ako

„kolotočiarsky dom“ a jediný kolotočiar v Banskej Bystrici bol pán O. a bolo to asi jeho sestry. Tohto pána
pozná dodnes, aj stále prevádzkuje kolotoče. Neriešili ani návrh na vklad.

Ako rodený Bystričan nemal vedomosť o tom, že by tieto objekty boli nejako pamiatkovo chránené. Ten
dvor bol úzky, ako priestor medzi stolmi v pojednávacej miestnosti. Dlhý nebol veľmi, bolo tam už potom

PKO, stena a nikdy by nepovedal, že ten múr sa môže zosypať, myslel si, že je to pevnejšie. Preto aj
pochopil, že je potrebné, aby to posúdil statik. Dvorček bol malý, bolo to zastavané. V roku 2020 projekt
nebol prístupný. Dnes je ten projekt znova akceptovaný s nejakými zmenami. Teda v roku 2020 štúdia
nevyhovovala v roku 2023 to už bolo možné.

Svedok predložil v jednom vyhotovení listinu s „vec: doplnenie podkladov na obnovenie konania“
a rozhodnutie Krajského pamiatkového úradu Banská Bystrica (doplniť č. l. 1400 – 1404 ).Svedok K. R. M. uviedol, že pána B. pozná dlhšie, roky, pozná ho z mesta, nakoľko v ňom obaja žijú.
Je architekt. Na objektoch na Hornej robil štúdie na nejakú realizovateľnosť a využiteľnosť tých domov,
osobitne alebo spolu. Štúdií bolo spravených niekoľko. Rušili sa tam nejaké objekty vo dvore. Na pravej

časti boli objekty z obdobia 90. rokov, najneskôr zo začiatku rokov dvetisícich. Lebo to bolo postavené
z novodobých materiálov (ytong alebo ypor), nehodnotná stavba, bola postavená na nejakých iných
objektoch. Na ľavej strane bol objekt z 50. rokov 20. storočia. Toto bol tehlový objekt. Určite na tých
miestach stálo aj niečo iné, lebo je to dvor v rámci mesta a ten nebol prázdny nikdy. Vždy bol zastavaný
(chliev, sklad). Vtedy sa tie dve časti stavieb odstraňovali. Mali svoje betónové základy. Bolo to nejaké

daždivé obdobie a začal sa hýbať horný svah, pri PKO. I. E. tam boli nariadené nejaké zabezpečovacie
práce a potom tam stavebný úrad nariadil štátny stavebný dohľad a potom sa celá stavba zastavila.

Sú to objekty, ktoré sú v pamiatkovej zóne mesta a nevie o tom, že by to bola národná kultúrna pamiatka
apochybuje,žesatoodvtedyzmenilo.Vedel,žetoniejenárodnákultúrnapamiatka.Tiežmalvedomosť,
že objekty sú v pamiatkovej zóne mesta. Dohodli sa s obžalovaným na nejakých štúdiách, ktoré sa

priebežne robili. Nejaké alternatívy sa predkladali pamiatkovému úradu a dnes sa dostali do štádia, že
sa schválila prvá štúdia, zmenili sa tam len nejaké vikiere. Nič podstatné sa tam nemenilo. Nedokáže
relevantne odpovedať na otázku, či predtým boli stavby nejako poškodené a ani v akom rozsahu.

Ako architekt popísal objekt voči okolitým parcelám nasledovne: je to objekt v mestskej zástavbe vo

svahu. To znamená, že je Skuteckého, potom je PKO, potom nejaká jama a potom je to v zásade
mierne vyvýšené voči Hornej. Pôvodne to bol svah, ktorý sa odkopával, nasypával, odkopával a znova
nasypával, lebo na Skuteckého je rovina a potom je skok dole. Je tam ten múr, ktorý spadol, zosunul
sa a potom je nejaká rovina, ktorá bola niekedy v minulosti vykopaná do úrovne Hornej ulice. Je to
vidno na celej ulici, od Hungárie, potom cez „29“, kde je vykopaná pivnica a potom je tam ten dvor.

Priebežne to teda bolo odkopávané v rámci generácií. Dvorové časti vyzerali tak, že vo dvore „31“ boli
dve búdy, postavené niekedy v polovici 20. storočia podľa konštrukcie. V pravej časti boli postavené
budovy z neskoršieho obdobia. Keď sa vošlo do „31“, do dvora, na ľavej strane bola pivnica asi 2 metre
pod terénom a bola tam ešte skladová budova. Múr od Hungárie ostal, boli tam stĺpiky a garážová brána.
Na „31“ určite boli nejaké inžinierske siete. V pravej časti objektu bola kanalizácia (voda), bol tam záchod

a sprcha. V ľavej časti bol zbytok nejakej liatinovej kanalizácie. On tam veľa nechodil, bol tam párkrát.
V spodnom dome, v tej pravej časti mohli byť základy cca 80 cm pod terénom a potom základ ide po
väčšine prípadov kanalizácia, niekedy ide aj so základom. Takže kanalizácia mohla ísť okolo 80 cm pod
terénom. Tá ľavá časť, ten objekt bol starší, kde nebol betónový základ, ale nejaký kamenný, čo je ale
jeho predpoklad, lebo pri výkope nebol, ale muselo to byť pri kameni tiež základ do 80 cm. Či tam bola

nejaká kanalizácia, nevie, marí sa mu, že tam bola nejaká liatina, ale nepovie ani áno, ani nie. Čo sa
týka horného objektu („29“), tam je klenbová pivnica, čo je 2,5 m pod terén, lebo spodok pivnice je 2 m
pod terénom a pod zemou nevie, čo bolo. Na stavbe párkrát, nadmerne často tam nebol. Zo začiatku
sa robila štúdia, no potom prevzal projekt pán E., takže tam nemal dôvod byť a v podstate, keď tam
bol, tak to zvedavosti. Ohľadom stavebných prác komunikoval s obžalovaným zľahka (nie moc) a potom

s pánom I. a pánom E.. Bola tam debata, keď stati určil, že treba robiť práce, ktoré označil, čo sa nestretlo
s veľkým nadšením, lebo to znamenalo aj investovanie dosť veľa peňazí do toho celého, ale zo strany
obžalovaného nedošlo k nejakému zásahu do toho, čo tam treba robiť. D. E. XX sa zbúral len krov tej
prístavby nad tou klenbovou pivnicou a predný múr z toho. Nič iné sa nebúralo na tom dome, ešte nejaké
omietky a podobné bezvýznamné veci. Základy sa projektovali do hĺbky maximálne jedného metra, to

je otázka skôr na statika. Keby mu obžalovaný zadal vykopať jamu 257 m2 s tým istým počtom kubíkov,
považoval by svedok toto zadanie za nezmyselné, pretože metre štvorcové sa nedajú násobiť kubíkmi.
Dá sa vykopať jama, ktorá má plošnú výmeru 257 m2, alebo dá sa vykopať jama, ktorá má 257 m3. na
dotknutých parcelách by teoreticky bolo možné vykopať jamu o hĺbke 257 m, ale prakticky 257 m hlboká
jama by sa skôr vykopať nedala. Teoreticky za 4 mesiace by sa nedala vykopať. Pri zabezpečovacích

prácach nevie, ako je to právne, ale keď sa robia havarijné stavy, tak sa to oznamuje stavebnému úradu.

Svedok nemá vedomosť o tom, že by s obžalovaným hovorili o tom, že sa objekt nachádza v pamiatkovej
rezervácii, proste bolo to v meste. Ale debata bola o tom, či je to národná kultúrna pamiatka a keď sa
to potom dávalo na vyjadrenie pamiatkárom, tak ani tam si nespomína, že by sa o tom bavili, že je

to v pamiatkovej rezervácii. Bavili sa vždy o tom, že to nie je národná kultúrna pamiatka, lebo tam by
bol pripomienky od pamiatkárov oveľa väčšie. Iný súbor predpisov sa vzťahuje na pamiatkovú zónu,
rezerváciu. Keď je niečo v pamiatkovej zóne, tak k čomukoľvek, k projektu sa vyjadrujú pamiatkári.
Ale, keď došlo k incidentu s tým múrom, tak písal on alebo pán E. len stavebnému úradu, lebo to jelen ich záležitosť. To je v rámci praxe, nevie, ako je to v rámci zákona. Keď dôjde k haváriám, tak sa
to oznamuje stavebnému úradu. Štúdia sa predkladá pamiatkovému úradu na vyjadrenie, to sa deje
v pamiatkovej zóne. Toto bola debata s pamiatkármi. Architektonická štúdia sa predložila rok pred tým,

pred tým incidentom s tým múrom. Bolo to ešte pred covidom, keď boli prvé pamiatkárske jednania, keď
sa riešili, zrejme ešte pred rokom 2019, teda určite pred začiatkom akýchkoľvek prác. Nezúčastňoval sa
akýchkoľvek podaní, žiadnych ohlásení, povolení. Komunikoval len s pamiatkármi kvôli štúdii. Keď bol
prítomný na stavbe, bol tam raz, keď sa rozoberali alebo odstrojovali dvorové časti spodného objektu
„31“. keď tam bol, určite stáli pôvodné objekty a potom tam bol raz, keď to bolo odkopané a boli tam

vydlabané pôvodné základy tých dvorových časti. Bol tam predtým viackrát, keď to stálo ešte celé.
Svedok tam nechodil, bol tam zo zvedavosti. To, že je nehnuteľnosť v pamiatkovej rezervácii, dá sa
zistiť z pasportizácie objektov a území, ktorá sa dá nájsť na internete. V minulosti už realizoval štúdiu
objektov, ktoré sa nachádza v pamiatkovej rezervácií. To, že je objekt národnou kultúrnou pamiatkou,
je tiež možné zistiť z pasportizácie objektov. Je samozrejme rozdiel, keď hovoríme o jame 257 hlbokej
a o jame, ktorá má objem 257 m3.

Znalec A. Q. E. predniesol znalecký posudok č. 1/2021 v súlade s jeho písomným vyhotovením na č. l.
158 – 215 spisu a doplnením k znaleckému posudku č. 1/2021 na č. l. 720 – 735.

Znalec konštatoval, že sa posudok týkal parciel, na ktorých bola nehnuteľnosť postavená. Cieľom
znaleckého posudku bolo určiť výšku škody, ktorá bola na archeologickom nálezisku spôsobená
s ohľadom na to, kde bola tá budova umiestnená a akým spôsobom došlo k narušeniu
v pamiatkovej zóne mesta Banská Bystrica. V znaleckom posudku vychádzal z podkladov predložených
vyšetrovateľom, čo boli primárne údaje. Toho sa týkal aj prvý znalecký posudok, kde výška škoda

bola okolo 160 000 eur. V rámci toho stanovenia výšky škody došlo v priebehu spracovania posudku
k zisteniu, že rozsah narušenia tých parciel bol väčší, ako bol stanovený v uznesení o pribratí
znalca. Pribudla tam jedna parcela navyše, túto vedomosť nemal ani vyšetrovateľ a ani pamiatkový
úrad. Toto zistil v priebehu študovania dokumentácie a katastrálnej mapy. Túto ďalšiu parcelu teda
zahrnul do znaleckého posudku a opísal to v odpovedi na otázku 5, v rámci iných zistení. Nakoľko

predmetnáparcelabolaužvzmyslefotodokumentácie,ktorábolaobsahomspisu,zabetónovanáariešil,
či sa tam ide na nej nejaká obhliadka robiť. Nejaké zisťovanie kultúrnych vrstiev už však nebolo
možné. Pri stanovení výšky škody vychádzal z podkladov, ktoré získal – dokumentácia výskumov,
ktoré boli realizované v blízkom okolí tejto stavby, objektu. Z týchto dokumentácii sa porovnávacou
(komparatívnou) metódou pokúsil rekonštruovať tie pôvodné vrstvy, nakoľko ich nebolo už možné

zrekonštruovať a ani priamo obhliadnuť. Takýmto spôsobom v rámci posudku vypočítal výšku škody.
Následne bol predvolaný na výsluch znalca na políciu, kde sa zúčastnil a bol predvolaný ešte raz,
pár mesiacov potom, kde mu bolo oznámené, že bol vyhotovený nejaký kontraposudok, s ktorým sa
oboznámil pri výsluchu. Bolo predostrené, že podľa druhého posudku je výška škody oveľa nižšia. Túto
skutočnosť v rámci druhého výsluchu ozrejmil a vysvetlil. Neskôr bol vypracovaný dodatok k posudku,

kde boli zistenia, ktoré súviseli so zmenšením plochy poškodenia. Boli upravené a v rámci výpočtu
z prvého posudku boli upravené koeficienty – nižšie hodnoty nálezov, ktoré mohli byť zachytené, a preto
táto škoda bola potom aj ponížená.

Pred vypracovaním znaleckého posudku nevykonal obhliadku nehnuteľností, pričom toto popísal aj

v posudku a uviedol aj dôvody. Vzhľadom na to, čo aj popísal v posudku, tá nehnuteľnosť bola už
podľa fotografickej dokumentácie tak narušená, že už nebolo možné zistiť rozsah, ktorý bol narušený
z nadzemnej vrstvy. V kontraposudku je to tiež uvedené a zároveň tam došlo k zníženiu rozsahu
poškodenia,čosaaletýkalotoho,žekeďbolovykonanédodatočnémeranieplochydruhýmznalcom,tak
sa zistilo, že niektoré časti plochy neboli tak zasiahnuté, no terajší stav nepozná, či sú vrstvy narušené

alebo nie. Vychádzalo to aj z dohody, nakoľko je to potrebné vzhľadom na narušenie. Nikoho nežiadal
o súčinnosť, v rámci tohto posudku to ani nebolo potrebné. K rozdielnym výškam škody sa už vyjadril
na výsluchu pred vyšetrovateľom, kde obhajoba nebola prítomná. Podrobne to rozpísal, prečo škoda je
nižšia. Išlo o to a je to jednoduché, pri stanovení výšky škody treba vychádzať z vecí, ktoré sa hodnotia.
Výška škody v posudku V. E. bola urobená tak, ako keby zohľadňovala výšku škody v správnych konania

či priestupkových konaniach, ktoré vedie pamiatkový úrad. V týchto konaniach je to tak, že sa určí
hodnota výskumu a podľa toho sa určí výška pokuty, ktorú priestupca dostane. Druhým faktom ale je,
že úlohou znalca je vniesť do tohto odbornú úroveň, objektívnosť, aby bolo možné stanoviť skutočnú
výšku na základe odborných činností, odborných výskumov v danom priestore, na základe dielčích častírekonštruovať celé poškodenie, ktoré tam mohlo byť. Bavíme sa o slovách mohlo byť, no je to jediný
spôsob, ako sa dokáže rekonštruovať výška poškodenia v archeologickej lokalite aj keď v skutočnosti
objem odstránených vrstiev tam už nie je. Je preto potrebné pozrieť sa aj na výskumy z okolia a aj

na ich základe dospieť k záveru, čo tam mohlo byť, hoci to tam už nie je. To znamená, že aj v jeho
znaleckom posudku je koeficient ceny archeologického výskumu, ale zároveň pracoval aj s objemom
odstránených vrstiev, s počtom nálezov, ktoré mohli byť v jednotlivých vrstvách a toto sú hodnoty, ktoré
navyšujú konečnú výšku škody. Teda urobil to, čo neurobil V. E. v znaleckom posudku. On sa sústredil
lennastanoveniecenyvýskumuadefactosuplovalprivýškeškodysprávnyorgán.V.E.nebraldoúvahy

počet archeologických vrstiev, zničenie archeologického náleziska a počet nálezov, ktoré tam mohli byť.
To je úlohou znalca. Jeden nález bol zdokumentovaný na fotografii a ten aj videl. Toto mal k dispozícii.
Nevie povedať, či tento nález bol aj zaevidovaný, či mu bolo pridelené číslo. Ani sa na to nepýtal. Bol
odfotený pracovníkom úradu, je to súčasťou spisu, nemal dôvod ďalej študovať, čo sa s ním ďalej stalo.
Je to ale dôkaz o tom, že ten nález tam bol na mieste. Hodnotu tohto nálezu teraz povedať nevie. Dá sa
určiť jeho hodnota a on hodnotil nálezy, ktoré tam mohli byť. Hodnotil to z nálezov z okolitých výskumov.

Ten odfotografovaný predmet je pravdepodobne jediný, ktorý sa zachoval. Výpočet hodnoty škody je
uvedený presne v posudku, zadefinoval koeficienty. V rámci posudkov je výpočet variabilný a nie je
stanovený presne. Každá zmena počtu, rozlohy, početnosti či veku je daná a potom je možné dospieť
k výsledku škody. V obdobných trestných veciach vypracoval niekoľko posudkov

Obhajca konštatoval, že znalec Dr. Horňák vo výpovedi uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by sa
viedlo nejaké obdobné trestné konanie.

Výšku poistenia pre výkon svojej znaleckej činnosti mal uzavretú v zmysle zákona a je to uvedené
aj vo výpise. Nie je pravda, že určenie výšky škody súvisí s výškou poistenia (obžalovaný reagoval,

že mal také informácie, že to súvisí). Nebolo možné reálne určiť počet archeologických nálezov na
danom nálezisku, pričom už vo svojom predchádzajúcom výsluchu uviedol aj dôvod. Nevie, ako vyzerali
dotknuté parcely pred začatím prác, takáto fotografická dokumentácia sa v spise nenachádza. Nebolo
súčasťou posudku zisťovať, čo sa nachádzalo na dotknutých parcelách (či záhradka alebo oddychová
zóna,zastavanáplocha).Nebolotoobsiahnutévuzneseníopribratíznalcavotázkach,riešillenzadanie,

ktoré bolo stanovené. Nevie odpovedať, prečo nebral do úvahy zastavané nádvoria, ktoré sú zakreslené
v mape. Je uvedené v znaleckom posudku, akú plochu parciel bral do úvahy. V doplnení posudku bral
do úvahy exaktne zameranú plochu znalcom, ktorý bol na súde pred ním (Dr. Horňák, pozn. súdu).
Trvá na svojom znaleckom posudku a na jeho doplnení, to doplnenie, opakuje, vychádza aj z posudku
Dr. Horňáka. Pri prvom posudku vychádzal zo zamerania parciel, ktoré mali byť poškodené. Rozsah

poškodenia bol stanovený na základe parcelných čísel. Údaje sa snažil vytiahnuť exaktne. Výškový
rozdiel k okolitým parcelám nemá súvis s vypracovaním znaleckého posudku. Jeho znalecký posudok
v tejto veci spochybňuje asi len obžalovaný. V prvom znaleckom posudku nevyňal plochu, na ktorej sa
nachádzala dlažba (podľa vyjadrenia obžalovaného je tam až dodnes), avšak v doplnení znaleckého
posudku toto už do úvahy vzal. Nie je pravda, že odmietol vyňať túto časť. Tvrdí, že vychádzal z parciel,

ktoré boli zakreslené. Opakuje, že trvá na svojom znaleckom posudku a jeho doplnení. Nie je to
tak, že by pracoval len s tvrdením pamiatkového úradu, že tam mal byť cintorín a nepracoval (podľa
vyjadrenia obžalovaného) s tým, že by sa tam mali nachádzať nejaké kanalizačné objekty či pece.
V znaleckom posudku uviedol, že pracoval s plochou výskumu, s odhadovaným množstvom vrstiev,
ktoré boli odstránené. Nepracoval s konkrétnymi objektami. V tomto prípade išlo o časti, ktoré nebolo

možné objektívne exaktne určiť, lebo plocha bola zabetónovaná v decembri 2020. Treba si uvedomiť,
že sa odhadovala miera poškodenia odstránených kultúrnych vrstiev, nie zahĺbenie objektov. Objekty
samostatné sa neriešili, riešila sa plocha. Danú archeologickú lokalitu prekrývajú vrstvy, ktoré sú nad
sterilným podložím a samotná plocha bola zahĺbená minimálne 1,5 m do sterilného podložia (v posudku
je uvedené presne 180 cm), takže všetko, čo je nad tým treba chápať za kultúrne vrstvy, ktoré vznikajú

prirodzene stavebnou činnosťou v teréne a inými ďalšími spôsobmi, ako vznikajú archeologické lokality.
A kvôli tomu je toto územie začlenené do pamiatkovej zóny a samostatné územie je pamiatkovo
chránené. Bavíme sa o celku, o jednom kompaktnom nálezisku. Čo sa týka archeologického náleziska,
za toto sa musí považovať aj kultúrna vrstva, čiže vrstvy, ktoré sú nad sterilným podložím a vznikajú
činnosťou ľudí v mestskej infraštruktúre a mesta ako archeologickej lokality. F. F. je stredoveké mesto.

Minimálnehodnotyuvádzavznaleckomposudkupreto,žejetopodobné,akobyuviedolpravdepodobne
či možno. Je to hranie sa so slovíčkami. Vo svojom znaleckom posudku vychádzal z údajov v katastri
a V. E. vychádzal z merania vykonaného geodetmi a tu vznikol aj rozdiel v ich posudkoch, čo je aj
rozdiel 40 %, o ktorých obžalovaný tvrdí v otázke, že tomu nerozumie, že ako sa dajú z minima ešteodpočítať nejaké percentá. V doplnení znaleckého posudku už vychádza z údaju, ktorý zistil V. E.
po geodetickom zameraní. V posudku hovorí aj preto o minime či pravdepodobnosti, že ak si dobre
pamätá tá parcela č. 120 nebola úplná. Je to napísané v znaleckom posudku. Pri svojom posudku

vychádza pri určení jednotlivých koeficientov (napr. aj výška zahĺbenia) z priemerných hodnôt výskumov
aj na okolitých objektoch, ktoré mal k dispozícii. Preto mu odobratie vrstvy minimálne v rozsahu 1 m
(oproti 50 cm u Dr. Horňáka) vyšlo ako priemerné číslo. To, že Dr. Horňák dospel k inému záveru,
je jeho zistenie. Ten terén sa ale môže variovať, môže byť hlbší či plytší, kultúrna vrstva môže mať
niekde aj 1,5 m, inde 80 cm. Priemerné číslo potom vzniklo ako 1 m. Na výpočet použil metodickú

príručku z roku 2012, kde sa ale rozdielne postavil k jednotlivým definíciám, pričom príručka je jednak
z roku 2012 a neobsahuje spôsob, akým sa daná hodnota vypočíta, resp. obsahuje len spôsob, akým
sa hodnota vypočíta len v rámci správneho konania o správnom delikte pri určení pokuty. To už ale
uviedol na začiatku. Stanovenie výšky ceny výskumu je jedným z koeficientov, ale v rámci znaleckého
posudku je potrebné brať do úvahy aj ďalšie koeficienty, ktorých sa trestný čin týka a archeologické
nálezisko treba brať ako celok, t. j. čo bolo zničené, nielen koľko stál výskum. Toto V. E. v znaleckom

posudku neuvádzal. Okrem výšky hodnoty výskumu vychádzal aj z ďalších vecí, ktoré sa týkajú
poškodenianáleziska,čižepodielodstránenýchvrstiev,podielodstránenýcharcheologickýchnálezovna
základe komparácie s inými výsledkami výskumov. Vo svojom znaleckom posudku prirodzene využíva
iné definície, pretože metodická príručka je príručkou pamiatkového úradu, je to len pomôcka, ktorá
má slúžiť na to, ako má postupovať štátny úradník pri stanovení škody v rámci správneho deliktu.,

on ako znalec môže ale nemusí z tohto vychádzať. Používa to ako podpornú paličku, aby bol jeho
znalecký posudok preskúmateľný, no univerzálny vzorec neexistuje. Každý znalec je zodpovedný za
svoju činnosť a on vychádza z vlastných skúseností a odborných znalostí, ktoré má. Takýchto prípadov
poškodenia archeologického náleziska je pramálo, ale sú, tak bolo potrebné vypracovať vlastný spôsob,
ako dospieť k stanoveniu výšky škody. Pretože je iný pri archeologickom náleze a pri archeologickom

nálezisku ako miesta. Týchto prípadov je však málo. Vzorce, ktoré používa v posudku, sú jeho, aby
bolo možné posudok preskúmať, nemôže stanoviť hodnotu bez toho, aby bolo preskúmateľné, ako sa
k nej dopracoval. Zdá sa to byť subjektívne, ale je to jediná možnosť. Rovnaké vzorce má aj Dr. Horňák.
Obžalovaný nemohol také vzorce vidieť. Každý znalec, lebo neexistuje jednotná úprava v archeológii,
má vlastné vzorce, ktoré používa. V. E. má vlastné vzorce, ktoré tiež používa a sú oveľa zložitejšie. Napr.

samotný cenník výskumu, ktorý uvádza ako podklad a je uvedený aj na stránke ministerstva, vypracoval
práve Dr. Horňák, takže vychádzal z jeho čísel. Tá cena toho výskumu, ktorý spracoval, bola dokonca
nižšia ako V. E.. Počet archeologických nálezov určil ako predpoklad na základe okolitých nálezov, ale to
je uvedené v znaleckom posudku. Výskyt možných archeologických nálezov je pravidelný, to je pravda,
ale preto to aj označil ako predpoklad, mohol byť vyšší či nižší alebo aj žiadny. Mal archeologický nález

4 000 ks črepov, ako keby niekto to tam pozametal a nahádzal. Toto je údaj dôležitý pre stanovenie výšky
škody, keďže všetky nálezy boli z plochy odstránené a prevezené na neznáme miesto. Takže či tam boli,
alebo neboli, je špekulácia. Pracuje s hypotézou, že tam boli nálezy, a to na základe komparácie s inými
okolitými náleziskami a navyše jeden črep bol zachytený, aj keď len jeden, ale bol. Pokiaľ ide o nálezy,
mohlo by ísť o kosti, črepy, železné či bronzové predmety, mince. Čokoľvek, čo vytvoril človek. Rok

1501 určil, ako pôvod črepu, je tým ale myslené, že sa jedná o črep zo 16. storočia, pretože presný vek
nepozná. Rokom 1501 sa začína 16. storočie, preto ho tam napísal. Nevie odpovedať na otázku, ako
môže vierohodne zistiť, že fotografia a predmet na nej je práve z objektu, ktorý je predmetom konania.
Nevie odpovedať ani na to, aké kritériá existujú, aby mohol povedať, že na fotografii je črep. Ak sa
nemýli, tie fotky sú od pracovníka krajského pamiatkového úradu, ktorý ten črep videl a odfotil a títo sú

dostatočne odborní na to, či ide o črep ako nález alebo nie. Videl iba fotografiu, samotný črep nie. Nevie
odpovedať ani to, prečo ten črep nikto nevzal a nedoložil do spisu. Výška škody sa musí určiť v nejakej
cene. Nerozumie, prečo by nemohla merná jednotka následne zodpovedať nejakej cene. Vzorce použité
v posudku sú ním vytvorené vzorce, aby bolo možné niečo vyjadriť (napr. VN = a – b). Keby predložil
len sumu a len číslo bez toho, aby to vysvetlil, tak by nebol s tým stotožnený. Každý vzorec bol veľmi

dôkladne zvážený. Takéto prípady nemôže poznať ani Dr. Horňák, lebo jediný, kto takéto prípady robil, je
on sám (Mgr. Haruštiak), a to aj predošlé a sú tri, pričom prejednávaná vec je tretia. Keby datoval nálezy
do iného roku, mohol by byť konečný výsledok nižší, ale aj vyšší, ak by boli staršie. Lenže to miesto
náleziska bolo odstránené. Zasa ale vychádzal aj z podkladov, ktoré mal k dispozícii. Je to stanovené
na základe možnosti. Miesto mohlo vznikať v rôznych obdobiach alebo v jednom období, črep bol zo 16.

storočia. Ale miesto mohlo vzniknúť aj v dobe kamennej či bronzovej a to sa potom bavíme o roku 2 500
p. n. l., kedy po pripočítaný súčasného roku sa pri nájdení sekerky dostaneme na hodnotu 4 500,00 Eur
a tiež tam mohli byť mince z keltského obdobia, čo sa tiež bavíme o hodnotách stovkách tisíc. Hodnota
je stanovená na základe okolitých výskumov, ktoré boli a realizovali sa. Na mieste, ktoré je predmetomkonania, sa výskum nerealizoval, lebo to bolo nemožné. Pri vypracovaní znaleckého posudku mohol
celú vec skomplikovať aj tak, že mohol určiť, že nejaký podiel nálezov tam bol z roku 2 500 p. n. l.,
nejaký podiel z neskoršieho obdobia a potom by sa dostal na čísla omnoho vyššie. Nebolo predmetom

tohto znaleckého skúmania, koľko kusov nálezov tam bolo. Z jeho skúsenosti môže povedať, že sa na
podobných výskumoch našli tisíce nálezov. Už spomínal, že v jednej jame o hĺbke jedného metra a šírke
60 cm našiel štyritisíc črepov. A mal v jednom objekte nález jedného strieborného náramku v hodnote
3 000 eur v malej jamke. Trvá na datovaní v posudku, pretože to, že budova bola postavená aj o storočie
neskôr, neznamená, že miesto, na ktorom bola postavená, nebolo predtým osídlené. Mestské centrum

a mesto sa vyvíja podľa jednotlivých období a 100 rokov je dlhá doba, aby sa pôda navrstvila, zvýšili sa
hrúbky vrstiev. Hodnota nálezu sa určuje podľa veku, čo je podľa neho jedno z hodnotných kritérií, nie
podľa druhu. Stanovoval predpokladanú hodnotu archeologických nálezov, ktoré na danom nálezisku
mohli byť. Mohli to byť nálezy staršie ako rok 1 501, ale aj novšie. Čo sa týka vzorca Rp = m2 x m3,
výsledkom je rozsah poškodenia, čo bolo poškodené na m2 a aj na m3. Výsledkom vzorca je hodnota
(veličina), nie číslo, nejde o mernú hodnotu (kubík) a následne dospel k výške škody. K výsledku dospel

takým spôsobom, ako je to uvedené v posudku. Do označeného vzorca nie je možné vkladať veličiny,
ale číslo 256 x 256. Výsledok je 66 049, ale nie je to už žiadna merná jednotka. Rovnako tak už ani do
vzorca nevkladal m2 a m3. Používa číselný údaj o ploche a o objeme. K hodnote škody (v eurách) potom
došiel násobením týchto dvoch čísel. Kritérium zachovalosti rozsah poškodenia, ktoré je definované
násobením plochy a objemu poškodeného územia je použité v jeho posudku, dnes (vzhľadom na to,

že obžalovaný nerozumie) by tam doplnil pojem hodnota, teda násobením hodnoty plochy a objemu.
Nevie o tom, že by takýto vzorec použil aj niekto iný. Nezaoberal sa vecou tak, že by jeho výpočtom bola
navýšená škoda o 25 600 %, ako to tvrdí obžalovaný. Neriešil v posudku, akú hodnotu má archeologická
vrstva, v ktorej sa nájdu nálezy. Taktiež neriešil objem nálezov, preto nevykonával odpočítanie objemu
nálezov od objemu plochy. Hodnota náleziska odzrkadľuje miesto. Z náleziska sa získavajú údaje.

Archeológia je deštrukčná veda, avšak hodnotná je informácia z toho náleziska. Hodnota preto spočíva
v informáciách a táto je stratená v tomto prípade a to je aj hodnota toho poškodenia. Predstavuje
informácie o ľuďoch, o ich spôsobe života, o živote ako takom, o minulosti, o aktivitách. Nálezisko je
tiež výsledok ľudských aktivít a toto sa dokumentuje fotograficky, kresbou, geodeticky. Takže hodnota
náleziska mohla byť vyššia ako samotné nálezy. Dokumentácia k tomu neexistuje, lebo výskum nebol

vykonaný, keďže bolo nálezisko zničené. Škoda vznikla práve tým, že výskum nebol vykonaný, lebo
došlo k strate informácií a dát, pretože sa ich nepodarilo získať pre zničenie archeologického náleziska.
Trvanie archeologického výskumu v dĺžke 14 dní je len predpoklad, môže byť vyšší aj nižší, rozdiel
v posudku (366 m2) a doplnení (257 m2) v ploche považuje za faktor málo ovplyvňujúci dĺžku výskumu.
Technické podmienky na zabezpečenie výskumu sú rovnaké pri týchto objemoch. Treba myslieť aj na

nepredvídateľné situácie. Robí terénnu archeologickú prácu každý deň, má preto skúsenosť. Pokiaľ sa
aj pamätá, tak jeho cena za výskum bola nižšia ako u V. E.. Metodická pomocná inštrukcia v prípade
nálezov a v prípade nálezísk je táto rozhodujúca pre správny delikt, kedy boli porušené pokyny alebo
sa výskum neurobil. Táto nie je záväzná pre trestné konanie, pre výšku škody. Výška škody v rámci
trestného konania sa určuje znaleckým posudkom, nie metodickou príručkou. Túto metodickú príručku

využil ako jednu z veličín, je to jeden z údajov. Rovnako to použil a V. E., avšak on určil iba hodnotu
výskumu, ktorý mal byť zrealizovaný a nebol. Metodická príručka je pomôcka, týka sa pracovníkom
pamiatkového úradu. Výskum na Hornej 25 (p. Kvietok) použil, keď je uvedený v znaleckom posudku.

PriobnovabytovéhodomuHorná25astavbeaprestavbemeštianskehodomunaHornej37bolinájdené

nejaké archeologické nálezy, ale teraz pri výpovedi ich špecifikovať alebo bližšie popísať nevie. V rámci
mestskej zástavby je veľmi nepravdepodobné, že by bol na objektoch Horná 31 a 29 nulový výskyt
archeologickýchnálezov.Jetoskôrvýnimočné,žebytamničnebolo.Zvlastnejskúsenostivie,žeza600
rokov vznikne tri a pol metrová vrstva. V B. v takej hĺbke našli archeologický nález. Možno povedať, že
archeologickáakultúrnavrstvasúidenticképojmy.Priurčeníškodykhodnotearcheologickéhovýskumu

pripočítava aj ďalšie, ktoré sú podľa neho najpodstatnejšie, lebo špecifikujú aj podstatu trestného činu
znehodnocovania a poškodzovania kultúrneho dedičstva. Je síce ťažko uchopiteľná táto záležitosť,
ale nie je nemožná. Myslí si, že ak by mal niečo zo škody vyňať, tak by to urobil len s hodnotou
archeologického výskumu, lebo tá je podstatná pre správne konanie. Predpokladá, že na mieste boli
odstránené vrstvy a takýto prípad už v minulosti mal. Takéto posudky, kde bolo odstránené nálezisko

a on následne určil výšku poškodenia, boli celkom dva a toto je tretí. Nemá vedomosť, že by iný, ďalší
takýto prípad existoval. Všetky posudky robil on. Trvalo to pár týždňov, kým sa dopracoval k nejakým
hodnotám, k nejakým číslam. Aj takýchto trestnoprávnych konaní je málo, trestný čin je nový. V tejto
veci je rozsah poškodenia najvyšší, vo zvyšných dvoch bola plocha a objem nižšie. Záväzný pokyn preurčenie škody neexistuje. Výšku škody, ktorá je určená len cenou archeologického výskumu, nepovažuje
za správny, pretože takýto znalec, ak ju určí, len supluje úlohu správneho orgánu; nezaoberá sa tým,
čím sa zaoberať mal, rieši len správne konanie, kde sa nezisťuje, čo bolo odstránené. On sa zaoberal

tým, čo bolo odstránené, čo tam mohlo byť. v súčasnej dobe je ich asi 5 znalcov v archeológii. Nevie
povedať, či by títo znalci dospeli k rovnakým alebo iným záverom, záleží to aj na tom, ako k tomu títo
jednotliví znalci pristúpia.
Pokiaľ sa bavíme o 257 m3 kultúrnej vrstvy, neznamená to, že pri tomto objeme musí byť jama hlboká
257 m, lebo stačí, aby bola hlboká 1 m a plochu mala 257 m2.

Obžalovaný k výpovedi uviedol, že trvá na tom, že vypočutý znalec použitým vzorcom v znaleckom
posudku, a to Rp = m2 x m3 navýšil rozsah poškodenia 256 krát, čo je 25 600 %. Takéto navýšenie by
znamenalo, že hrúbka vrstvy by musela byť 257 m.

Obhajoba navrhla opätovne predvolať znalca Doc. Dr. Horňáka za účelom zistenia rozsahu poškodenia,

nakoľko má za to, že podľa ich zistení je docent E. znalcom skúsenejším a podľa ich názoru nie je možné
rozsah poškodenia ustáliť na základe hypotetických úvah znalca A. E., ktorý v znaleckom posudku
uvádzal vlastné vzorce. Taktiež je toho názoru, že nemôže súhlasiť ani s tou skutočnosťou, že ak bol
na fotografii odfotený nejaký artefakt – úlomok, znalec Mgr. Haruštiak bez toho, aby bolo poukázané,
že takýto úlomok je aj archivovaný, určil na základe fotografie, že ide o úlomok zo 16. storočia. Toto

považuje za neprípustné aj z pohľadu, že ide o osobu znalca.

Prokurátor k opätovnému výsluchu V. V. E. uviedol, že znalec Mgr. Haruštiak podrobne ozrejmil
stanovenie rozsahu poškodenia alebo výšky škody, ako aj spôsob, ako k tomuto výsledku došiel. Laicky
povedané V. V. E. nie je „nad“ znalcom Mgr. Haruštiakom, nie je znalecký ústav. Jeho opätovné vypočutie

považuje za nadbytočné, pretože sa domnieva aj to, že aj V. V. E. zotrvá na svojich záveroch. Podľa
jeho právneho názoru, čo už prezentovala aj v minulosti, je v rozpore so zásadami trestného konania
vykonávať dokazovanie značne nad rámec veci. Čo sa týka fotografie, ktorú uvádzala obhajoba, k tej
uvádza, že znalec bol riadne poučený a je si vedomý svojej zodpovednosti v postavení znalca a podaním
znaleckého posudku v súlade so znaleckou činnosťou upravenou v zákone.

Súd nevyhovel návrhu na opätovné vypočutie Doc. Dr. Horňáka. Tento znalec nie je osobou a jeho
znalecký posudok nie je dôkazom, od ktorého by sa odvíjalo posudzovanie ďalších dôkazov. Nie je
meradlom pravdivosti a ani skúsenosti a súd považuje za neprípustné znevažovať akúkoľvek osobu či
už v postavení znalca alebo svedka len preto, že s jeho výpoveďou obhajoba nesúhlasí. Hodnotenie

vykonaných dôkazov prináleží len súdu. Nie je to ani prokuratúra a ani obhajoba, ktorá by mala určovať
smer dokazovania a zároveň označovať dôkazy, ktoré treba považovať za pravdivé a na ne prihliadnuť
a naopak označovať dôkazy, ktoré sú nevyhovujúce, a preto nepoužiteľné pri rozhodovaní o vine či
nevine alebo následne aj treste.

Podľa § 269 Trestného poriadku boli oboznámené z vyhotovenej fotokópie administratívneho spisu
Mestského úradu Banská Bystrica, stavebného úradu, listinné dôkazy:
- oznámenie výsledku prešetrenia podnetu na preverenie dodržania odborných zásad člena SKSI zo
dňa 10. 02. 2023 sp. zn. 325/2023

Podľa § 269 Trestného poriadku boli oboznámené listinné dôkazy:
- č. l. 223 – 248 a 249 – 256: administratívny spis Krajského pamiatkového úradu Banská Bystrica (ďalej
len „KPÚ“) sp. zn. KPUBB-2020/19640
- č. l. 257 – 266: žiadosť adresovaná KPÚ o vydanie záväzného stanoviska s prílohami
- č. l. 267 – 269: internetové výpisy z obchodného registra Slovenskej republiky

- č. l. 272 – 273: výpis z LV č. XXXX
- č. l. 275 – 283: výskumné dokumentácie archeologického výskumu číslo 9/2016
- č. l. 285: podnet I. A. zo dňa 20. 08. 2020
- č. l. 286: oznámenie o prijatí podnetu
- č. l. 288 – 290: výzva Mesta Banská Bystrica

- č. l. 291 – 292: odpoveď vlastníka
- č. l. 293 – 295: záznam Mesta Banská Bystrica
- č. l. 296 – 297: oznámenie záverov zo štátneho stavebného dohľadu (ďalej len „ŠSD“)
- č. l. 298 – 302 a 303 – 307: písomnosť adresovaná KPÚ- č. l. 308 – 309: oznámenie Mestu Banská Bystrica
- č. l. 310 – 315: zmluva o nájme domu s dodatkom
- č. l. 316: súhlasné stanovisko

- č. l. 317 – 319: ohlásenie zabezpečovacích prác
- č. l. 323 – 337: fotodokumentácia
- č. l. 339 – 363: fotokópie kúpnych zmlúv z Okresného úradu Banská Bystrica z katastrálneho odboru

vyjadrenie obžalovaného k č. l. 340 – 346: nerozumie, aký súvis má oboznamovaná kúpna zmluva

s predmetom tejto trestnej veci

- č. l. 364 – 438: listinné materiály predložené obžalovaným
- č. l. 439 – 497: listinné materiály predložené vlastníkom nehnuteľností S. I.
- č. l. 499 – 662: spisový materiál Mesta Banská Bystrica č. 503/2021

vyjadrenie obžalovaného: má za to, že oboznámené citácie stavebného denníka asi nemajú súvis
s vecou resp. nevie, aký vplyv by mohli mať na rozhodnutie súdu

- č. l. 885 – 896: spisový materiál Mesta Banská Bystrica

vyjadrenie obžalovaného: v súvislosti s pokutou chce uviesť, že podľa zákona im hrozila až pokuta vo
výške do 33 000 eur s tým, že uložená pokuta vo výške 5 000 Eur sa im zadala nízka a s cieľom vyhnúť
sa ďalším problémom so stavebným konaním k predlžovaniu stavebného konania sa rozhodli tomuto už
nevenovať a to aj napriek tomu, že im bolo známe odôvodnenie rozhodnutia, s ktorým ale nesúhlasili. Aj
z pohľadu súčasného stavu považuje vtedajšie konanie, že pokutu zaplatili za nesprávne, mali sa viac

venovať a zaoberať aj samotným odôvodnením a nie len tomu, aby mohli na stavbe pokračovať.

- č. l. 898 – 906: výtlačok z internetových médií

vyjadrenieobžalovaného:čosatýkačlánkov,taktiežnevie,akýsúvissprejednávanouvecoubymalimať

- č. l. 1077 – 1084: doplnenie č. 1 ku znaleckému posudku č. 3/2021
- č. l. 1098 – 1186: dokumenty KPÚ Banská Bystrica
- č. l. 1195: vyjadrenie Okresnej prokuratúry Banská Bystrica k podaniu obžalovaného
- č. l. 1245 – 1259: fotografie objektu predložené obžalovaným

- č. l. 1262: vyjadrenie poškodeného k predloženému dôkaznému materiálu
- č. l. 1343 – 1353: fotografie predložené obžalovaným
vyjadrenie obžalovaného: tieto fotografie doložil v súvislosti s údajným črepom zachyteným na fotografii
na č. l. 214 spisu. Týmito fotografiami chcel preukázať, že v tomto objekte boli vyhotovené kanalizačné
siete v 50. – 60. rokoch, pričom má za to, že obdobne vyzerá aj úlomok zachytený na fotografii na

spomínanom čísle listu 214.

- č. l. 1361 – 1390: rozhodnutia zaslané z KPÚ, pracoviska Banská Štiavnica
- č. l. 1400 – 1404: doplnenie podkladov na obnovenie konania BEST SPIRIT s. r. o.

vyjadrenie obžalovaného: chce uviesť, že vlastne ide o konanie v čase, ktoré sa ho už netýkalo

- č. l. 963 – 967: majetkový profil obvineného

vyjadrenie obžalovaného: ako fyzická osoba je vlastníkom dvoch bankových účtov v ČSOB banke a vo

FIO banke. Ako fyzická osoba nemá žiadne úvery, pôžičky, ale nie sú voči nemuani vedené žiadne
exekúcie.JezamestnanývspoločnostiEuropeanHealthcareCompanyajakokonateľspoločnosti.Nieje
vedenývevidenciiuchádzačovozamestnanie.Pokiaľideospoločnosť,tátomáviacerobankovýchúčtov
(v bankách ČSOB, VÚB, UNICREDIT a Poštová banka). Má vedomosť o tom, že nejakým nedopatrením
vznikol dlh buď vo vzťahu k zdravotnej alebo sociálnej poisťovni, s čím súvisí aj jedno exekučné konanie.

Blokácia je v ČSOB banke. Dopĺňa, že vo FIO banke ako fyzická osoba má účet len preto, že musel
ho mať zriadený pre potreby účtu spoločnosti, pričom ako fyzická osoba na tomto účte nemá ani cent.
V I. F. účet už nemá. Čo sa týka nehnuteľností v katastrálnom území M. D. E., niektoré nehnuteľnosti
kvôli rekonštrukcii cesty predal.- č. l. 1420 – 1426: lustrácia v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov
- č. l. 1427: lustrácia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

- č. l. 1428: odpis registra trestov

vyjadrenie obžalovaného: čo sa týka oboznamovaných listín uvádza, že keďže ide o listiny z roku
2022-2023, že ukončil zmluvný vzťah o nájme dňa 15. 09. 2021

II.

Zločinu poškodzovania a znehodnocovania archeologického dedičstva podľa § 249 ods. 1, ods. 2 písm.
c), ods. 4 písm. c) Trestného zákona v znení účinnom od 06. 08. 2024 sa dopustí ten, kto neoprávnene
vyhľadáva, vykope, inak z miesta nálezu vyzdvihne, premiestni alebo prechováva archeologický nález,
alebo kto inak poškodzuje alebo znehodnocuje archeologické dedičstvo, vo väčšom rozsahu a na území

požívajúcom ochranu podľa osobitného predpisu, a potrestá sa odňatím slobody až na dva roky až osem
rokov.

Obhajoba tvrdila, že obžalobu nepovažuje za dôvodnú a zákonnú a to najmä z dôvodu, že celé trestné
konanie vyšetrovateľ a aj ním stanovený znalec vychádzali z hypotetických úvah, kedy počas celého

trestného konania nebol vykonaný kompletný dôkaz, o ktorý by sa tieto úvahy mohli oprieť. Počas celého
trestného konania nebola vykonaná obhliadka miesta, z ktorého dôvodu považuje postup za nezákonný,
pretože znalcovi nič nebránilo, aby takýto úkon urobil. Tiež poukázal na to, že vôbec nebol do úvahy
braný dôkaz, ktorý v konaní predložila, konkrétne znalecký posudok. Výška škody podľa jej názoru
vychádzazhypotetickýchúvahaokreminéhoajfotografie,ktorébolivyhotovené,súzčasupredzačatím

trestného stíhania, a teda ich nemožno použiť ako dôkaz.
Obžalovaný v záverečnej reči zopakoval, že nemal vedomosť o tom, že nehnuteľnosti na Hornej 29
a 31 sú v pamiatkovej rezervácii. Takú vedomosť nemal ani prenajímateľ. Tvrdil tiež, že ani stavebný
úrad a ani krajský pamiatkový úrad nekonal tak, ako to predpokladá zákon a zrejme ani stavebný
úrad nemal vedomosť o tom, že je potrebné prizvať krajský pamiatkový úrad, že sa nehnuteľnosť

nachádza v pamiatkovej rezervácii. Tieto úrady nepostupovali štandardným postupom. K. E. považuje
za odborníka, ktorý ani nebol disciplinárne postihnutý a bol na nehnuteľnostiach. K. E., ktorý vypracoval
posudok pre stavebný úrad, tam nebol. Aj K. M. konštatoval, že na objektoch sú už materiály z polovice
20. storočia a novšie. Dňa 05. 10. 2020 vykonala Mgr. Fratričová ohliadku s presvedčením, že sú na
mieste objektu pozostatky Kostola Sv. Ducha, ale na mieste podľa neho boli len pozostatky technického

zariadenia. V. V. E. povedal, že sú tam pozostatky kanalizačnej rúry. Znalec A. E. vypracoval znalecký
posudok na základe jednej fotografie črepu (na č. l. 214), ktorý bol v sekundárnej polohe a jeho hodnota
je 1,41 Eur. Nesúhlasil s plochou či objemom, ku ktorému dospel znalec a rovnako nesúhlasil ani
s výškou škody. Pre takéto prípady nie je určený postup, je to len fantázia znalca, vychádza z hypotéz.
Nie je známe, že by sa nejaký nález našiel. V. V. E. bol na objekte trikrát, hrúbku určil na max 50

cm. Nerobili sa žiadne výkopové práce. Dospel tiež k nižšej výške škody ako Mgr. Haruštiak. Prípadné
nálezisko už bolo zničené, lebo sa na nehnuteľnostiach nachádzajú aj objekty z 20. storočia. V konaní
mali byť produkované hmatateľné dôkazy. Nerozumie, ako môže byť určená škoda za niečo, čo sa
neuskutočnilo. Sedemdesiat percent archeologických nálezov je negatívnych. Aj keď v minulosti Mgr.
Haruštiakrobilobdobnéposudky,neznamená,žejehometódajesprávnaalogická.Používanezmyselné

vzorce s nezmyselnými číslami. Nikde neuvádza, že 1 m = 1 m2 = 1 m3 = 1 euro. Predpokladá, že všetky
nálezy sú z jedného roku. Niekoľko storočí tak definuje jedným rokom. Je presvedčený, že nemožno
násobiť plochu s objemom a dospieť k výsledku o škode v eurách.

Obhajca v záverečnej reči prirovnal trestné stíhanie obžalovaného k prísloviu „kto chce psa biť, palicu si

nájde“. Od samého začiatku vyšetrovateľ postupoval vo veci, kedy neboli vykonané dôkazy, ktoré mali
byť, čo musí nevyhnutne viesť k oslobodeniu páchateľa z dôvodu vážnych pochybností. Orgány činné
v trestnom konaní prezentovali len to, čo je pre nich výhodné, nezaoberali sa tým, čo je objektívne.
Znalec A. E. neurobil žiadne kroky, miesto ani neohliadol, nerobil meranie. Mal vychádzať len z potrieb
a výpovedí, jeho posudok je založený na hypotézach. Vymyslel si vzore, aj výpočet. Tvrdil, že na

fotografii je akože črep. V. V. E. je ale erudovaný odborník, tvrdil, že objekt zachytený na fotografii je
zvyšok kanalizácie. Nebol vykonaný dôkaz, ktorý by preukázal, že bola spôsobená nejaký škoda, orgány
činné v trestnom konaní podcenili vykonávanie dôkazov. Dal sa predsa preskúmať odvezený materiál.
Trestné konanie sa neopiera o fakty, nebol vykonaný dôkaz o existencii kultúrneho dedičstva. Napriekoznámeniu stavebný úrad nekonal, krajský pamiatkový úrad bol len na ohliadke. Ak aj obžalovaný
porušil nejaké povinnosti, tieto už boli predmetom správneho konania, kedy bol aj sankcionovaný. Jeho
konanie nemožno považovať za trestné. Obžalovaný nemal ako vedieť, že sa nehnuteľnosti nachádzajú

v pamiatkovej rezervácii, nebol na to upozornený. Za čo má byť odsúdený? Obhajca uviedol, že ak toto
je trestná politika štátu, potom za ňu „pekne ďakuje“.

Náhradný obhajca sa zameral na naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania
a znehodnocovania archeologického dedičstva, kedy podľa neho nebolo dokázané, žeby obžalovaný

inak poškodil alebo znehodnotil archeologické dedičstvo. Existencia archeologického náleziska či
dedičstva nebola v konaní preukázaná. Je potrebné prihliadnuť aj na Európsky dohovor o ochrane
archeologického dedičstva, v ktorom sú definované pojmy. Je potrebné zistiť stav bez dôvodných
pochybností, nepostačuje len pravdepodobnosť. Nehnuteľnosti nie sú národnou kultúrnou pamiatkou
a na liste vlastníctva sú špecifikované kódom 202. Vyhláška Úradu geodézie, kartografie a katastra
Slovenskej republiky č. 461/2009 definuje v prílohe 3 jednotlivé kódy chránenej nehnuteľnosti ako aj

povinné údaje o pozemku v registri „C“. Hranice pamiatkovej rezervácie sú definované na strane 5
dokumentu „Zásady ochrany, obnovy a prezentácie hodnôt územia – pamiatková rezervácia Banská
Bystrica“. Trestný čin, ktorá je predmetom konania, bol vložený do Trestného poriadku zákonom č.
262/2011, kedy v dôvodovej správe je uvedené, čo sa považuje za kultúrnu pamiatku, pričom tento
pojem nezahŕňa pamiatkovú rezerváciu. Ide o miesta, ktoré sú len vytypované na budúci zápis. Aj

v komentaristike (porovnaj prof. Čentéš) sa konštatuje, že skutkovou podstatou tohto trestného činu sú
chránené napr. pamiatky UNESCO. Keďže nehnuteľnosti nie sú národnou kultúrnou pamiatkou, nemôžu
byť ani predmetom trestného činu.

***

Objekt trestného činu

Podľa názoru súdu je pre jeho ďalšie úvahy zadefinovať, čo je potrebné rozumieť (v súlade so znením
skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania a znehodnocovania archeologického dedičstva podľa

§ 249 Trestného zákona v znení účinnom od 06. 08. 2024) pod pojmami archeologický nález
a archeologické dedičstvo.

V staršej literatúre (r. 2017) je objekt trestného činu poškodzovania a znehodnocovania archeologického
dedičstva definovaný ako kultúrne dedičstvo národa. Týmto ustanovením sa postihuje zberateľstvo

starožitností získaných z neprebádaných archeologických lokalít Slovenska.

V novšej literatúre (r. 2022) je objektom trestného činu poškodzovania a znehodnocovania
archeologického dedičstva ochrana archeologického národného dedičstva. Ochrana archeologických
nálezov je bližšie upravená v zákone č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu.

Archeologickým nálezom sa rozumie hnuteľná vec alebo nehnuteľná vec, ktorá je dokladom o živote
človeka a o jeho činnosti od najstarších dôb do roku 1918 a spravidla sa našla alebo sa nachádza v
zemi, na jej povrchu alebo pod vodou. Archeologickým nálezom je tiež zbraň, munícia, súčasť uniformy,
vojenská výstroj alebo iný vojenský materiál, ktorý sa našiel v zemi, na jej povrchu alebo pod vodou a

pochádza spred roku 1946 (porovnaj § 2 ods. 5 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu).

Archeologické dedičstvo je definované v Európskom dohovore o ochrane archeologického dedičstva
(oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 344/2001 Z. z.; ďalej len „európsky
dohovor“) ako zdroj kolektívnej pamäti Európy, prostriedok historického a vedeckého štúdia. Za týmto

účelom sa za prvky archeologického dedičstva považujú všetky pozostatky, objekty a všetky ostatné
stopy ľudskej existencie z minulých vývojových období,
i.) ktorých zachovanie a štúdium pomôže získať poznatky o histórii ľudstva a jeho vzťahu k prírodnému
prostrediu,
ii.) pre ktoré sú vykopávky a iné metódy výskumu ľudstva a jeho prostredia hlavným zdrojom informácií a

iii.) ktoré sa nachádzajú v ktorejkoľvek oblasti patriacej do právomoci zmluvných strán. Do
archeologického dedičstva patria objekty, stavby, skupiny budov, sídelné celky, hnuteľné objekty,
historické pamiatky iného druhu spoločne s prostredím, v ktorom sa nachádzajú, či už na zemi alebo
pod vodou.Pokiaľ je teda potrebné pojem archeologické dedičstvo vnímať v intenciách európskeho dohovoru, je
rovnako potrebné obsah tohto dohovoru interpretovať aj prostredníctvom ďalších jeho článkov.

Podľa čl. 2 európskeho dohovoru každá zmluvná strana sa zaväzuje vytvoriť taký vhodný právny systém
na ochranu archeologického dedičstva, ktorým zabezpečí
i) vedenie inventára archeologického dedičstva a určovanie chránených pamiatok a oblastí,
ii)vytváraniearcheologickýchrezerváciíajnamiestachbezviditeľnýchzvyškovnazemialebopodvodou

s cieľom zachovať budúcim generáciám významné dôkazy na preskúmanie,
iii) povinnosť, aby nálezcovia náhodných objavov súčastí archeologického dedičstva podávali o nich
hlásenia kompetentným orgánom a poskytli ich na preskúmanie.

Podľa čl. 3 európskeho dohovoru v záujme zachovania archeologického dedičstva a v záujme
zabezpečenia vedeckého významu archeologického výskumu každá strana sa zaväzuje

i) uplatňovaťpostupypovoľovaniaakontrolyvykopávokaostatnýcharcheologickýchčinnostítak,abysa
a) predchádzalo akýmkoľvek nepovoleným vykopávkam alebo odstraňovaniu súčastí archeologického
dedičstva,
b) zabezpečilo vykonávanie archeologických vykopávok a prieskumu na vedeckej úrovni a pod
podmienkou, že

- sa podľa možnosti uplatnia len nedeštruktívne metódy skúmania,
- súčasti archeologického dedičstva nebudú odkryté ani ponechané vystavené počas archeologického
prieskumu alebo po ňom bez toho, aby sa prijali vhodné opatrenia na ich riadnu ochranu, konzerváciu
a správu,
ii) zabezpečiť, aby vykopávky a ostatné techniky, ktoré by mohli mať deštruktívne účinky, vykonávali

len kvalifikované osoby s osobitným oprávnením,
iii.) zabezpečiť, aby používanie detektorov kovov a iných detekčných zariadení alebo postupov
archeologického výskumu podliehalo predchádzajúcemu osobitnému schváleniu vždy, keď to vyžaduje
vnútroštátna legislatíva príslušného štátu.

Teda vykladajúc obsah európskeho dohovoru nedá sa stotožniť s tvrdením obhajoby, že pamiatkovú
rezerváciu nemožno zároveň vnímať ako archeologické dedičstvo. Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 49/2002
Z. z. o ochrane pamiatkového fondu pamiatkové územie je sídelný územný celok alebo krajinný územný
celok sústredených pamiatkových hodnôt alebo archeologických nálezov a archeologických nálezísk,
ktorý je z dôvodu ich ochrany podľa tohto zákona vyhlásený za pamiatkovú rezerváciu alebo pamiatkovú

zónu.

Z listu vlastníctva č. XXXX (okres, obec a aj katastrálne územie F. F.) vyplýva, že pri pozemkoch parcely
registra „C“ č. 120, 121/1, 121/2, 121/3 je ako druh chránenej nehnuteľnosti uvedený kód „202“. Na
týchto parcelách sú postavené dva objekty: budova so súpisným číslom 86 (na parcele registra „C“ č.

120) a dom so súpisným číslom 88 (na parcele registra „C“ par. č. 121/1) bez špecifického kódu pre
druh chránenej nehnuteľnosti. Pre úplnosť možno dodať, že na tom istom liste vlastníctva je zapísaný
aj pozemok parcely registra „C“ č. 1742, pri ktorej je ako druh chránenej nehnuteľnosti uvedený kód
„201“ a „202“, pričom na tejto parcele je postavený rodinný dom so súpisným číslom XXX s kódom druhu
chránenej nehnuteľnosti „201“.

Podľa prílohy 3 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 461/2009 Z. z.,
ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností
a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov
(ďalej len „vyhláška“) kód 201 je priradený nehnuteľnej kultúrnej pamiatke (národnej kultúrnej pamiatke)

a kód 202 je priradený pamiatkovej rezervácii.

Vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX je spoločnosť WORLD TRADE
COMPANY, s. r. o., so sídlom Cukrovarská 32/2, Trebišov, IČO: 47 250 321, ktorej konateľom je svedok
S. I.. Tento vo svojej výpovedi tvrdil, že s úľavou zistil, že nehnuteľnosti, ktoré kúpil nie sú národnou

kultúrnou pamiatkovou, ktoré tvrdenie nezodpovedá zápisu na liste vlastníctva. Iné si nevšímal, teda
jeho pozornosti uniklo, že zároveň kúpil nehnuteľnosti, ktoré sú, nachádzajú sa, v pamiatkovej rezervácii.
Následne vlastník nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX prenajal nájomcovi – spoločnosti BESTCATERING SERVICE s. r. o., so sídlom Horná Strieborná 18, Banská Bystrica, IČO: 51 070 189, ktorej
konateľom je obžalovaný A. B. (č. l. 310 – 315, vrátane dodatku č. 1).

Je zarážajúce, že ani vlastník (zastúpený konateľom Paukom), ani nájomca (zastúpený konateľom
Kubínim), ani statik K. E. si na liste vlastníctva č. XXXX nevšimli špecifický kód, ktorý v zmysle vyhlášky
patrí len objektom nachádzajúcim sa v pamiatkovej rezervácii, čo je dokonca veľmi zrozumiteľne
a jasne uvedené aj na samotnom liste vlastníctva v časti A (majetková podstata) a aj B (vlastníci a iné
oprávnenéosobyzprávaknehnuteľnosti).Naopak,snažilisapresvedčiťžetátookolnosťprenichznáma

nebola, hoci sa všetci prezentovali dlhoročnými skúsenosťami vo svojich odboroch (stavebné práce,
statické práce). Na priame otázky, či si túto skutočnosť na liste vlastníctva nevšimli, neodpovedali, resp.
odpovedali vyhýbavo tým spôsobom, že objekty (nehnuteľnosti) nie sú národnou kultúrnou pamiatkou.

Javí sa až neuveriteľné, že obhajoba (prezentovaná osobou, ktorá má dosiahnuté vysokoškolské
vzdelanie v odbore právo) sa snažila spochybniť základné zásady katastra nehnuteľností, medzi ktoré

patrí zásada vkladania (intabulácie), zásada verejnosti (formálnej publicity), zásada hodnovernosti
(materiálnej publicity), zásada voľnosti, zásada legality, zásada priority a zásada špeciality. Zásada
hodnovernostijevyjadrenávustanovení§70zákonač.162/1995Z.z.okatastrinehnuteľnostiaozápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam a znamená, že údaje katastra sú hodnoverné a záväzné,
ak sa nepreukáže opak. Chráni sa tak dôvera a správnosť údajov v katastri. Čo je zapísané, platí.

Táto zásada je síce vyvrátiteľná, platí, kým sa nepreukáže opak, avšak v tejto prejednávanej trestnej
veci nebolo preukázané, že by pozemky na parcelách registra „C“ par. č. 120, 121/1, 121/2 a 121/3
neboli súčasťou pamiatkovej rezervácie. Práve naopak, táto skutočnosť bola potvrdená svedkyňami
Mgr. Fratričovou, JUDr. Béreš (Rejdovjanovou), Ing. arch. Lieskovskou, znalcom Mgr. Haruštiakom
a v neposlednom rade aj dokumentom „Zásady ochrany, obnovy a prezentácie hodnôt územia –

pamiatková rezervácia Banská Bystrica“ či samotným listom vlastníctva č. XXXX.

Obhajoba ďalej namietala, že pamiatková rezervácia nie je predmetom ochrany skutkovej podstaty
žalovanéhotrestnéhočinu,pretožejunemožnopovažovaťzakultúrnupamiatku;rozšíriactútoobhajobu,
nepredstavuje sa ani za archeologické dedičstvo či archeologický nález (ako to predpokladá skutková

podstata v odseku 1 ustanovenia § 249 Trestného zákona).

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu sa pamiatkovou
rezerváciou rozumie územie s uceleným historickým sídelným usporiadaním a s veľkou koncentráciou
nehnuteľných kultúrnych pamiatok alebo územie so skupinami významných archeologických nálezov a

archeologických nálezísk, ktoré možno topograficky vymedziť.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu je pamiatkový fond súbor
hnuteľných vecí a nehnuteľných vecí vyhlásených podľa tohto zákona za národné kultúrne pamiatky
(ďalej len „kultúrna pamiatka“), pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny. Za pamiatkový fond sa

považujú aj veci, o ktorých sa začalo konanie o vyhlásenie za kultúrne pamiatky, pamiatkové rezervácie
a pamiatkové zóny.

Ku kvalifikačným znakom skutkovej podstaty

i.

Kvalifikačným znakom skutkovej podstaty zločinu poškodzovania a znehodnocovania archeologického
dedičstva podľa § 249 ods. 4 písm. c) Trestného zákona je aj spáchanie skutku na území požívajúcom
ochranu podľa osobitného predpisu, ktoré značne zvyšuje závažnosť skutku. Nie je pritom relevantný

dôvod ochrany, ktorý vyplýva z jednotlivých predpisov.

Ochranu pamiatkového fondu, ktorým je aj pamiatková rezervácia, upravuje práve osobitný zákon č.
49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu (§ 27 – 31 citovaného zákona), preto sa ani v tomto
bode súd nemohol stotožniť s obhajobným tvrdením, že ochrana pamiatkovej rezervácie na parcelách

registra „C“ č. 120, 121/1, 121/2 a 121/3 nespadá pod skutkovú podstatu zločinu poškodzovania a
znehodnocovania archeologického dedičstva podľa § 249 ods. 4 písm. c) Trestného zákona. Opak
nemožno vyvodiť ani z komentaristiky, na ktorú obhajoba poukazovala (prof. Čentéš), pretože komentár
nemá záväzný charakter. Navyše (ako už aj vyplýva z odôvodnenia vyššie) iné komentáre objekttohto zločinu (trestného činu) definujú inak – širšie, nielen so zameraním sa na jednu konkrétnu vec.
Nemožno s tvrdením obhajoby súhlasiť ani preto, že ochranu pamiatkovej rezervácie nielen upravuje
osobitný predpis, ale význam pamiatkovej rezervácie pre historické a spoločenské povedomie národa je

pripomínaný nielen rôznymi písomnosťami či napríklad samotnou prezentáciou takých území (napr. na
webových sídlach), ale celkom bežne viditeľný aj na cestných komunikáciách, kedy rôzne tabule alebo
pútače upozorňujú na blízkosť významnej lokality v podobe pamiatkovej rezervácie.

Súd nemal teda žiadne pochybnosti o tom, že nehnuteľnosti na parcelách registra „C“ č. 120,

121/1, 121/2 a 121/3 sú v pamiatkovej rezervácii mesta Banská Bystrica, že sa v minulosti v tejto
lokalite nachádzal Kostol Sv. Ducha a priľahlý cintorín, a že v zmysle zákona č. 49/2002 Z. z.
o ochrane pamiatkového fondu sa jedná o územie s uceleným historickým sídelným usporiadaním a
s veľkou koncentráciou nehnuteľných kultúrnych pamiatok alebo územie so skupinami významných
archeologických nálezov a archeologických nálezísk, ktoré možno topograficky vymedziť. V kontexte
európskeho dohovoru sa taktiež jedná o archeologické dedičstvo ako zdroj kolektívnej pamäti Európy,

prostriedok historického a vedeckého štúdia. Zároveň ide o územie, ktoré požíva ochranu podľa
osobitného predpisu, lebo pamiatková rezervácia ako súčasť pamiatkového fondu priamo požíva
ochranu osobitným zákonom a rovnako k takej ochrane Slovenskú republiku zaväzuje aj európsky
dohovor.

Významarcheologickéhodedičstvanespočívaaniejedefinovanýlentým,ženejakýobjektje(národnou)
kultúrnou pamiatkou. Samozrejme, zápis do zoznamu kultúrnych pamiatok či dokonca do zoznamu
pamiatok svetového dedičstva (UNESCO) u záujemcov zvyšuje pozornosť a mnohokrát sú také
pamiatky častejšie navštevované, no história nie je zapísaná len v takýchto kultúrnych pamiatkach.
Práve naopak je tvorená mnohými ďalšími informáciami a skutočnosťami, o. i. aj v konkrétnostiach

v archeologickom dedičstve či náleze. Samotný európsky dohovor zaväzuje pristupujúce krajiny na
ochranu archeologického dedičstva s cieľom zachovať budúcim generáciám významné dôkazy na
preskúmanie.

V neposlednom rade z výpisu z Ústredného zoznamu pamiatkového fondu – register pamiatkových

rezervácií vyplýva, že Pamiatková rezervácia Banská Bystrica, mestská pamiatková rezervácia bola za
takú vyhlásená dňa 18. 05. 1955 rozhodnutím č. 16.118/1955.

Historický pohľad na pamiatkovú rezerváciu (zamerajúc sa predovšetkým na parcely registra „C“ č. 120,
121/1, 121/2, 121/3 – Horná ulica č. 29 a 31 a ich blízkosť; vybrané z dokumentu „Zásady ochrany,

obnovy a prezentácie hodnôt územia – pamiatková rezervácia Banská Bystrica“, č. l. 1098 – 1186)

*

V úvode tejto časti možno obžalovanému pripomenúť základné vedomosti o počítaní storočí alebo

tisícročí, kedy sa vždy počítajú rokom končiacim číslom 1. Teda 16. storočie trvalo od roku 1501 do
roku 1600, 20. storočie od roku 1901 do roku 2000, kedy sa ukončilo aj druhé tisícročie. V súčasnej
dobe ľudstvo žije v treťom tisícročí a 21. storočí, ktoré začalo rokom 2001. Uvedené súd má za potrebu
zdôrazniť, pretože obžalovaný odmietal (neskôr) pochopiť tvrdenie znalca A. E., že rok 1501 nie je
rokom, ku ktorému možno datovať vznik alebo vytvorenie nálezu na fotografii (č. l. 214 spisu), ale je to

rok definujúci začiatok 16. storočia, z ktorého nález podľa neho pochádza, ale nie je možné presne určiť
ku ktorému roku z tohto jedného storočia tento nález treba datovať.

Aj v nasledujúcom výklade súd využije výklad o plynutí času definovaný storočiami, ich začiatkom
či polovicou alebo koncom, čo však neznižuje kvalitu historických udalostí, ale len poukazuje na to,

že súčasné ľudstvo sa môže pri tak ďalekej minulosti len domnievať, z ktorého obdobia (nie presne,
z ktorého dňa, mesiaca a roku) nejaká informácia pochádza. Zaznamenávanie historických časových
udalostisavyvíjalorovnakoakosavyvíjaloľudstvosamo,pretopristarovekujebežnévyjadriťnapr.dĺžku
života významnej osoby len rokom či dokonca aj len storočím, naopak smerom k novoveku pribúdali
v historických kronikách už aj presné údaje o dátume v podobe dňa, mesiaca a roku.

Vo všeobecnosti je tiež známe, že stredovek je epocha historického vývoja Európy medzi starovekom
a novovekom. Datovaný je pádom (Západo)Rímskej ríše (rok 476) a sťahovaním národov na jednom
konci, zámorskými objavmi a náboženskou reformáciou na strane druhej. Aj svedkyne A. N. či K. O.využívali tieto pojmy vo svojich výpovediach, rovnako ich tak používal aj znalec Mgr. Haruštiak. Súd ich
preto aj vysvetľuje, aby nevznikali rozpory či pochybnosti o jeho ďalších úvahách. Tradične sa stredovek
datuje ako obdobie od roku 476 do roku 1492 (objavenie Ameriky; v Európe však až do roku 1526 –

bitka pri Moháči). Koniec stredoveku tak možno ustáliť na rok 1500 (v priemere), aj keď okrem tejto
univerzálnej hranice niektoré (historické) krajiny používajú svoje vlastné „zlomové“ dátumy (Uhorsko a
Česko 1526, Nemecko 1517 ( Martin Luther vystupuje so svojimi tézami v chráme na zámku Wittenberg),
Anglicko 1485, Francúzsko 1515, Španielsko 1515, Švédsko 1523, Nórsko 1536, Dánsko 1533, Poľsko
1505, Rusko 1533, Holandsko 1519. Niekedy sa ako hraničný dátum uvádza aj vynález kníhtlače v roku

1452 Q. W. či pád Konštantinopolu v roku 1453.

*

Nedá súdu nepripomenúť, že za zásadnú urbanistickú vývojovú etapu územia (pamiatková rezervácia
mesta Banská Bystrica) možno považovať renesančnú od polovice 16. storočia (2. etapa), kedy sa sídlo

v intraviláne postupne stavebne zahusťovali dostavbou a zlučovaním parciel, v procese začatom už
v neskorom stredoveku, v tomto období už možno počítať zo zástavbou (...). Smerom do okrajových
polôh vzniká postupne radová zástavba v pokračovaní Lazovnej, Hornej Striebornej a Hornej ulice (...).
Tento stav sídla pretrval – zrejme v rôznom stave v závislosti od politickej a hospodárskej situácie
mesta a jeho bezprostredného okolia – až do poslednej tretiny 19. storočia, resp. začiatku 20. storočia,

ktoré prinieslo najvýraznejší rozvoj sídla v rozsahu pamiatkovej rezervácie najmä po vzniku 1. ČSR –
predovšetkým na nezastavaných plochách južným a severozápadným smerom. Uvedenej 2. etape od
polovice 16. storočia) tesne predchádza rok 1530, kedy sa premiestnil cintorín z centra k Hornej bráne
(ktorá sa nachádzala v hornej časti mestského opevnenia na východnom konci Hornej ulice na ceste
smerom na Brezno, prestavaná pred rokom 1577 z drevenej na murovanú, asanovaná 1873; str. 68) a

následne v rokoch 1542 – 1543 sa realizovala výstavba protestantského kostola sv. V..

Nositeľmi architektonických, umelecko-remeselných a výtvarných hodnôt sú aj ďalšie sakrálne stavby v
centrálnej časti pamiatkovej rezervácie. Rekatolizácia v Banskej Bystrici spájaná je s príchodom jezuitov
do mesta v roku 1694 a v nasledujúcom roku s výstavbou jezuitského kostola na nároží Námestia

SNP a Kapitulskej ulice. Bol prvou barokovou stavbou v meste s typickou jednoloďovou dispozíciou
a štítovým priečelím bez veží. Na hmotu kostola nadviazala budova kolégia, ktorou založili mohutnú
stavebnú hmotu, čím výrazne narušili aj pôvodnú stredovekú parceláciu v historickom centre sídla. V
mieste vidlicovitého rozšírenia Hornej ulice stál od roku 1513 do konca 19. storočia kostol sv. V.. Drevený
artikulárny kostol bol postavený v extraviláne mesta v blízkosti Lazovnej brány. V roku 1807 ho nahradil

nový murovaný evanjelický kostol riešený v duchu klasicistických dispozícií v tvare rovnoramenného
kríža, ktorý navrhol jeden z najvýznamnejších staviteľov v Uhorsku tej doby M. Pollacka. Koncom 19.
storočia výtvarná výzdoba a časť zariadenia farského kostola padla za obeť puristickej reštaurátorskej
metóde obnovy. V duchu historizujúceho romantizmu prestavali špitálsky kostol sv. Alžbety. Najstarším
zachovaným sociálnym zariadením mesta je mestský špitál (xenodochia) so špitálskym kostolom sv. U.,

založený v roku 1303 na konci staršieho Dolného predmestia. Jeho pandantom na východnej strane bol
špitál pri kostole sv. Ducha (Horná č. 28). (porovnaj str. 72)

Ďalej zmienka o kostole Sv. Ducha pokračuje tak, že koncom 19. storočia na východnom okraji
opevneného mesta bol asanovaný kostol sv. V. so zástavbou niekoľkých prízemných domov. Za

hradbami severovýchodným smerom ku kasárňam bola vytýčená nová Kasárenská ulica (dnes
Skuteckého) ako pokračovanie vidlicovitého rozdelenia Hornej ulice pri Hornej bráne. Na mieste
zaniknutého kostola bola postavená budova banky s nájomného domu mestskej sporiteľne s
reštauráciou a budova Katolíckeho tovarišského spolku (..). (porovnaj str. 28)

NajstaršímcintorínomnaúzemímestabolcintorínokolofarskéhokostolaNanebovzatiaI.A.vmestskom
hrade, bohatí mešťania boli pochovávaní v krypte pod kostolom. Podľa listiny z roku 1368 cintorín sa
rozprestieral aj okolo kostola sv. Alžbety na Dolnej ulici. Najmladším cintorínom v intraviláne mesta bol
cintorín v Kapitulskej ulici, slávnostne otvorený v roku 1636. Na východnom konci mesta v blízkosti
Hornej brány existoval ďalší cintorín, na jeho území stála slovenská kaplnka Windisch Cappeln, v rokoch

1579 – 1586 rozšírená a vysvätená ako kostol sv. V.. Plocha cintorína bola násilne predelená výstavbou
hradieb, časť pohrebiska sa po ich výstavbe ocitla v extraviláne. Cintorín okolo kostola sa používal do
roku 1777. Po asanácii kostola sv. V. v roku 1895 bol zrušený aj cintorín, nasledujúci rok bol na jehomieste vystavaný nájomný dom Banskobystrickej mestskej sporiteľne (dnešná Hungária). (porovnaj str.
94)

Dokument „Zásady ochrany, obnovy a prezentácie hodnôt územia – pamiatková rezervácia Banská
Bystrica“ (č. l. 1098 – 1186) nakoniec sumarizuje, že medzi zaniknuté sakrálne objekty patrí aj r. k. kostol
sv. Ducha na východnom okraji mesta na križovatke Hornej a Skuteckého ulice, postavený v 1. polovici
16. storočia, asanovaný v roku 1895, na jeho mieste postavený nájomný dom Hungaria. (porovnaj str.
106)

V rámci historického exkurzu možno nakoniec ukončiť význam kostola Sv. Ducha informáciou
presahujúcou do súčasného obdobia, do roku 2025, a síce o tom, že sa podarilo zreštaurovať obraz zo
zbúraného kostola Sv. Ducha. Informovala o tom ešte v januári 2025 Rímskokatolícka farnosť Banská
Bystrica – mesto. Ďalej uvádza, na mieste bývalého Hotela Hungaria, približne v oblasti dnešného
misijného domu a Angels Restaurant, medzi Skuteckého a Hornou ulicou, stál približne pred 130 rokmi

rímskokatolícky kostol zasvätený zoslaniu Ducha Svätého. Tento kostol, pravdepodobne postavený
jezuitmi v polovici 17. storočia, spolu s priľahlým cintorínom slúžil miestnym veriacim. Kostol bol približne
v roku 1895 zrušený a spolu s priľahlými budovami nahradený novými stavbami. Súčasťou kostola bol
aj oltárny obraz zoslania Ducha Svätého, vytvorený približne v roku 1725 neznámym autorom. Aktuálne
je obraz umiestnený po ľavej strane farského kostola (Kostola nanebovzatia I. A.) v Banskej Bystrici

a bude tak pripomínať duchovnú i umeleckú históriu a symbolicky nadviaže na význam pôvodného,
asanovaného Kostola Svätého Ducha, vzdialeného len približne 250 metrov, kde takmer dve storočia
plnil funkciu oltárneho obrazu.

Pokiaľ teda maj aj obžalovaný tendenciu spochybňovať existenciu kostola a priľahlého cintorína

v objektoch v blízkosti Hornej ulice č. 29 a 31, nemožno si nevšimnúť až do dnešnej doby pretrvávajúci
hmatateľný dôkaz o jeho existencii. Nemožno tiež len neodborne (v rámci záverečnej reči či vyjadreniach
k dôkazom) spochybňovať vyjadrenia historikov a archeológov o existencii kostola a cintorína len preto,
že sa to obžalovanému viac hodí, že by to bolo v jeho prospech. Nemožno tiež znevažovať význam
zachovaných historických dokumentov aj keď „len“ v podobe historických máp. Obžalovaný si zrejme

vôbec neuvedomuje, že v minulosti sa písomnosti alebo iné podobné dokumenty nezachovávali v takej
podobe, ako ich poznáme dnes. Avšak aj svedkovia, znalec a v neposlednom rade viackrát spomínaný
dokument „Zásady ochrany, obnovy a prezentácie hodnôt územia – pamiatková rezervácia Banská
Bystrica“ (č. l. 1098 – 1186) vychádza z množstva ďalších prameňov (historické mapy, mapy, katastrálne
mapy, urbanistické prieskumy a výskumy – medzi ktoré patria aj pamiatkové výskumy na Hornej ulici č.

24, 25, 32 a 34, reštaurátorská dokumentácia, archeologické výskumy, archívne materiály a literatúra).
Ani jeden z vypočutých svedkov či znalca si teda o existencii Kostola Sv. Ducha či priľahlom cintoríne
nevymýšľal.

ii.

Okrem toho, že obžalovaný nesúhlasil (aj prostredníctvom obhajcov), že nehnuteľnosti a objekty na
Hornej ulici č. 31 a 29 v Banskej Bystrici možno definovať ako archeologické dedičstvo (§ 249 ods. 1
Trestného zákona) a že sa nachádzajú na území požívajúcom ochranu podľa osobitného predpisu (§
249 ods. 4 písm. c) Trestného zákona), nesúhlasil ani s výškou škody určenou znaleckým posudkom

Mgr.Haruštiaka,atovoväčšomrozsahu(podľa§249ods. 2písm.c)Trestnéhozákonavzneníúčinnom
od 06. 08. 2024) vo výške 94 349,29 Eur.

Súd napriek predloženému znaleckému posudku č. 3/2021 (spolu s prílohami) doc. Dr. Milana Horňáka
(č. l. 738 – 883) pri určení výšky škody (miery poškodenia) archeologického dedičstva z neho

nevychádzal. Dôvodom je, že:
- celkovú výšku škody vzniknutej na poškodenom archeologickom nálezisku (poznámka súdu:
obžalovanému prekážalo, že o archeologickom nálezisku hovoril znalec Mgr. Haruštiak, avšak pri
znalcovi V. V. E. mu to až tak neprekážalo) na parcelách registra „C“ č 121/1, 121/2 a 121/3 stanovil
ako súčet sumy za celkovú výšku hodnoty archeologického výskumu a všeobecnej hodnoty zaisteného

hnuteľného nálezu na 13 117,81 Eur;
- celkovú výšku škody vzniknutej na poškodenom archeologickom nálezisku na parcelách registra „C“
č. 120 stanovil na 6 384,00 Eur;ktorú sumu určil spôsobom zodpovedajúcim len výške hodnoty archeologického výskumu a jedného
nálezu. Ďalej podľa § 43 ods. 5 zákona č. 49/2002 Z. z. krajský pamiatkový úrad pri určení výšky
pokuty prihliada na závažnosť konania, závažnosť nepriaznivých zmien kultúrnej pamiatky alebo

pamiatkového územia, význam kultúrnej pamiatky alebo pamiatkového územia, archeologického nálezu
alebo archeologického náleziska, rozsah hroziacej škody alebo spôsobenej škody. Škodu na kultúrnej
pamiatke určí pamiatkový úrad najmenej vo výške oprávnených nákladov na jej vrátenie do pôvodného
stavu rekonštrukciou alebo reštaurovaním pri použití pôvodných materiálov a technologických postupov.
Pri poškodení alebo zničení archeologického náleziska sa škoda určí vo výške nákladov na realizáciu

archeologického výskumu. Potom je pravdivé aj tvrdenie znalca Mgr. Jána Haruštiaka, ktorý konštatoval,
že doc. V. E. suploval postup správneho orgánu pri určení škody v správnom (deliktovom) konaní
pamiatkovým úradom. V. V. E. teda okrem ceny za archeologický výskum a ceny (hodnoty) jedného
nálezu nebral do úvahy žiadne iné faktory majúce vplyv na rozsah poškodenia archeologického
náleziska tak, ako ich určil a popísal znalec Mgr. Haruštiak. V. V. E. konštatoval, že podľa jeho
názoru takéto faktory (kritérium umiestnenia, kritérium zachovalosti, kritérium starobylosti, kritérium

jedinečnosti (rarity) a kritérium funkcie a mnohé iné podľa autorky Glaser – Opitzovej) nie je možné
brať do úvahy, pretože chýbajú jasné špecifikácie a merateľnosť, ktoré by zabezpečili objektivitu.
Teda aj v trestnoprávnom konaní považuje za východiskové a smerodajné určovanie výšky škody ako
v správnom konaní. Podľa zadania sa doc. V. E. vyjadroval aj k vzorcu (Rp = m2 x m3), ktorý pri svojej
práci využíva Mgr. Haruštiak, pričom konštatoval, že taký vzorec mu nie je známy. Vo svojom výsluchu

pred súdom však doc. Dr. Horňák (v postavení svedka, v čase pozastavenia znaleckej činnosti) ale
uviedol, že jednotný postup v znaleckej činnosti (v archeológii) neexistuje. Hoci obhajoba doc. V. E.
prezentovala ako erudovanejšieho, obdobný prípad tento znalec neposudzoval a ani (podľa tvrdenia
znalcaMgr.Haruštiaka)nemohol,lebonaSlovenskubolitaképrípady(ajsprejednávanouvecou)triaani
v jednom ako znalec (s výnimkou tohto „kontraposudku“ či „súkromného znaleckého posudku“) znalecký

posudok k výške škody (miery poškodenia) archeologického náleziska nevypracoval. Ku konštatácii
obhajoby o väčšej odbornosti V. V. E. možno uviesť len toľko, že jeho výpoveď nie je jediný dôkaz
o tom, že iné konania nemohli byť vedené. Sám V. V. E. uviedol, že mal v čase výsluchu pozastavenú
znaleckú činnosť, preto vôbec nemusí mať vedomosť o iných trestných konania. Taktiež jeho výpoveď
nie je tá, podľa ktorej sa má „merať“ objektívnosť iných výpovedí či iných znalcov. Znova súd pripomína

tú skutočnosť, že aj A. E., aj doc. Dr. Horňák uviedli, že jednotný postup v odbore archeológia pri určení
výšky škody neexistuje, neexistuje jednotná príručka či inštrukcia. Je to práve znalec, ktorý musí dokázať
znalecký posudok obhájiť a musí preukázať, že je objektívny, aj keď sa jedná o ojedinelé prípady.

K posudku V. V. E. možno uviesť, že znalec bol na mieste v čase (po znalcovi Mgr. Haruštiakovi), keď

už bola na parcelách položená základová doska a na nich sa nachádzali dve jamy. Teda ani doc. Dr.
Horňák nevidel neporušené miesto, pred stavebnou činnosťou. To, že tam nič nenašiel, nie je výsledkom
toho, že sa tam nič nenachádzalo, ale je výsledkom toho, že sa na dotknutých parcelách nevykonal
archeologický výskum pre začatím akýchkoľvek (!) prác. Aj znalec Mgr. Haruštiak by sa na miesto
dostal len v čase, kedy už boli parcely porušené stavebnou činnosťou, takže je pravdepodobné alebo je

možné predpokladať, že by videl obdobný obraz ako doc. V. E., ale čo je podstatné a čo stále unikalo
pozornosti obžalovaného – na parcelách a v objekte E. G. H. XX a 31 sa už logicky nemohol nájsť
žiadny archeologický nález, pretože miesto bolo nezvratne zničené tým, že sa práce na objekte začali
už v auguste 2020, a to dokonca v rozpore so stavebným zákonom, hoci sa aj svedok K. L. E. snažil súd
presvedčiť,žeakoodborník(statik)zastavebníkaurobilvšetko,akomal.Právealezďalšíchvykonaných

dôkazov (napr. oznámenie výsledku prešetrenia podnetu na preverenie dodržania odborných zásad
člena SKSI zo dňa 10. 02. 2023 sp. zn. 325/2023) bolo ale preukázané, že jeho statický posudok nebol
spracovaný správne.

Taktiež možno k posudku V. V. E. uviesť, že tento bol vypracovaný na základe zadania obžalovaného,

čo samo o sebe nie je žiadnym diskvalifikačným znakom. Avšak na otázku o „štandardnosti“ určenia
škodynaarcheologickýchnáleziskáchznalecodpovedalvsúladesozákonomč.49/2002Z.z.oochrane
pamiatkového fondu, no takáto otázka vykazuje znaky subjektívnosti a je tiež navádzacia v tom smere,
že už sama v sebe obsahuje návod na (štandardný) výpočet škody. Smeruje ale len k určeniu škody na
archeologických náleziskách prostredníctvom ceny archeologického výskumu. Súd V. V. E. nevyčíta ani

to, že v rámci použitých podkladov využil aj samým sebou vypracovaný postup stanovenia všeobecnej
hodnoty archeologických nálezov pre potreby znaleckej činnosti, hoci je aj nepublikovaný, pretože ho
súd vníma ako odbornú skúsenosť znalca v odbore, kde žiadny záväzný postup neexistuje. Ale potom ajobžalovaný a obhajoba musí rešpektovať závery znalca Mgr. Haruštiaka, ktorý tiež využil svoje vlastné
vzorce a svoje skúsenosti, pretože ani znalec doc. Dr. Horňák nepostupoval inak.

Teda znova sa dá konštatovať, že znalecký posudok doc. Dr. E. nemožno vnímať ako nesprávny, možno
ho však vnímať ako zužujúci, zameraný na určenie škody na archeologickom výskume. Hoci to doc.
V. E. výslovne neuviedol, taktiež sa jedná o hypotetický archeologický výskum, pretože na dotknutých
parcelách (objektoch) žiadny archeologický výskum neprebehol. Opäť to však obžalovaný vyčítal len
znalcovi Mgr. Haruštiakovi, no nie znalcovi (svedkovi) doc. Dr. Horňákovi.

Znalci A. Q. E. a V. V. A. E. sa zhodli, že proces prác stavebníka viedol k narušeniu archeologického
náleziska (doc. Dr. Horňák: prišlo k narušeniu a kompletnému odstráneniu archeologickej vrstvy/vrstiev
rámcovo datovanej do 16. – 19. storočia). Znalec A. E. v rámci doplnenia č. 1/2021 upravil zasiahnutú
plochu archeologického náleziska v dôsledku znaleckého posudku doc. Dr. Horňáka, ktorý plochu
zameral na mieste. Obaja znalci v znaleckých posudkoch konštatujú, že v blízkosti objektov na Hornej

ulici č. 31 a 29 v Banskej Bystrici sa vykonali už dva archeologické výskumy (Horná ulica č. 25 a 37),
obidva s pozitívnym výsledkom (objavenie archeologických nálezov).

Následne sa už ich posudky rozchádzajú a sú v konečnom dôsledku rozdielne vo výške škody.

Znalec V. V. A. E. navštívil miesto náleziska prvýkrát dňa 13. 11. 2021 (práce na objekte sa začali
už v auguste 2020). konštatuje, že na mieste neboli viditeľné výkopy dôležité a relevantné pre
posúdenie archeologického potenciálu. Na stavenisku sa nachádza nová betónová základová doska,
resp.vpriestorestojacichbudovjezachovalápôvodnádlažba.Otvorenévýkopysanamiestenachádzali
v podobe dvoch jám. Inak vychádzal z fotografickej dokumentácie (uvedené tiež obžalovanému

neprekážalo, no vyčítal to znalcovi A. E., že vychádzal len z fotografií). Znalec v znaleckom posudku (na
str. 11) konštatuje, že bol odstránený zemný výkopok do hĺbky do cca 120 – 130 cm. Južným smerom sa
terén zvažuje, tak tam bolo pravdepodobne odstránených 40 – 50 cm. Následne boli na nivelite plošného
odkopu vyhĺbené základové ryhy o šírke cca 60 cm do hĺbky, cca 60 cm v dĺžke cca 85,5 m. Na strane
14 konštatuje, že prišlo k narušeniu aj v časti interiéru (výkop označený ako sonda 1 – 2 m x 2,5 m).

Následne na základe obrázku 9.2 (na strane 17 posudku) zistil, že pod podlahou domu je viditeľná vrstva
v hrúbke cca 50 cm. Na základe týchto informácií konštatuje, že na parcelách 121/1, 121/2 a 123/3
v miestach, kde boli zasiahnuté výkopovými prácami mohlo byť ako najvyšší odhad poškodených cca 86
m3 archeologických vrstiev, t. j. na ploche 172 m2 do hĺbky cca 0,5 m. Z hľadiska prítomnosti zahĺbených
archeologických objektov sa nevedel explicitne vyjadriť, avšak na základe poskytnutej fotografickej

dokumentácie môže predpokladať, že v prípade, ak sa vyskytovali, neboli mnohopočetne zastúpené. Ich
prítomnosťsavšaknedávylúčiť,akotoindikujeprítomnosťobjektu4nastrane8.Nazákladestavebného
vývoja na parcelách č. 121/1 a 120 môže predpokladať, že archeologické vrstvy mohli pochádzať z
obdobia 16. – 19. storočia. K otázke prítomnosti pohrebiska však zastal zamietavé stanovisko, t. j. výskyt
hrobov v priestore uvedených parciel nepredpokladá. Vychádza z dobového zobrazenia mesta z roku

1851, kde je vyznačený rozsiahlym mestský cintorín a, keď túto historickú mapu prekryl so súčasným
katastrom, videl, že cintorín sa nachádzal mimo posudzovaného územia. Skutočnosť, že išlo o územie
určené na bývanie, a nie na pochovávanie, potvrdzuje aj historický fakt, že dom na vedľajšej parcele č.
120 bol postavený v rokoch 1528 – 1529, čo je cca 16 rokov po výstavbe kostola sv. V.. Na parcele č.
121/1 bol taktiež postavený dom v novovekom období (1615 – 1625). Neprítomnosť hrobov potvrdzuje

aj archeologický výskum na Hornej č. 25, naopak archeologický výskum na Hornej 37 prítomnosť hrobov
potvrdil v priestore, v akom bol novoveký cintorín lokalizovaný na mape z roku 1851.

S informáciou, že po asanácii kostola sv. V. v roku 1895 bol zrušený aj cintorín, nasledujúci rok bol na
jeho mieste vystavaný nájomný dom Banskobystrickej mestskej sporiteľne (dnešná Hungária), znalec

doc. Dr. Horňák vôbec nepracoval. Avšak vyplýva z nej, že napriek výstavbe domov sa cintorín v lokalite
na Hornej ulici nachádzal a dokonca sa požíval až do roku 1777.

Znalec doc. Dr. Horňák sa vôbec nevenoval množstvu, početnosti, zachovalosti, chronologickej citlivosti,
nevedel sa k tomu explicitne vyjadriť, lebo prítomnosť nálezov v archeologických vrstvách sa z hľadiska

početnosti neriadi nejakými všeobecnými pravidlami. Práve naopak, často býva pri archeologických
výskumov prekvapením, že je vrstva bohatá na archeologické nálezy ako chudobná. Ako znalec
sa nemôže vyjadriť k tomu, čo sa nedá merateľne vyjadriť a závisí skôr od odbornej predstavivosti
jednotlivého znalca. Proces trestného konania považuje za dôležitý.S obdobným rozsahom podkladov však pracoval aj do konania pribratý znalec Mgr. Ján Haruštiak,
ktorý vypracoval znalecký posudok č. 1/2021 a následne aj doplnok č. 1. Na rozdiel od doc. Dr.

Horňáka znalec konštatuje, že pri archeologickom výskume na Hornej č. 25 (citujúc z výskumnej
dokumentácie z archeologického výskumu na stavbe Obnova bytového domu, Banská Bystrica, Horná
ul. 25. Stredoslovenské múzeum, Námestie SNP 3755/4A, 974 01 Banská Bystrica 2016. Autor: M.
Kvietok – str. 25 posudku č. 1/2021) sa síce predpoklad nenaplnil, avšak takým predpokladom bolo to,
že plocha sa nachádza v jadre pôvodného historického mesta a že výstavba výťahovej šachty môže

narušiť staršie sídliskové vrstvy, resp. hroby z okolia kostola sv. Ducha zo začiatku 16. storočia. Teda
aj iný archeologický výskum vychádzal z predpokladu, že aj na Hornej 25 sa môžu nachádzať hroby.
Z tejto dokumentácie síce vychádzal aj doc. Dr. Horňák, no podľa názoru súdu ju vo svojom posudku
nedostatočne vyhodnotil, resp. interpretoval ju tak, že keďže sa nenaplnil predpoklad o existencii hrobov
na E. XX, nemôže sa naplniť taký predpoklad ani na Hornej 29 a 31. Uvedený postup je však podľa
názoru súdu nesprávny. Archeológia (ak aj doc. Dr. Horňák v posudku tvrdí – str. 19 posudku č. 3/2021)

je krásna práve v tom, že je prekvapivá. Je prekvapením, či niečo sa nájde alebo sa aj nenájde, hoci sa to
predpokladalo. Súd potom nerozumie jeho konštatovaniu, keď na jednej strane ako archeológ vychádza
z predpokladu (z prekvapenia), na druhej strane bez toho, aby sa nejaký archeologický výskum na
Hornej 29 a 31 mohol vykonať dokáže ako odborník konštatovať, že existenciu hrobov nepredpokladá.
Okrem konštatovania, že sa nenašiel žiadny hrob na E. XX, neuviedol žiadny iný dôvod, pre ktorý

by mohol byť jeho predpoklad pravdivý. Snažil sa doplniť, že k tomu dospel aj na základe prekrytia
máp (historickej a súčasnej), ale ani toto tvrdenie nekonfrontoval, nevyhodnotil kriticky v kontexte iných
prameňov (vrátane archeologických výskumov na Hornej 25 a 37).

PodľaďalšiehoarcheologickéhovýskumunaHornej37(2.etapa–str.27znaleckéhoposudkuč.1/2021)

je možné ešte lepšie vizualizovať, kde bol umiestnený kostol Sv. Ducha a cintorín. Zatiaľ čo kostol bol
v západnej časti (dnešná Hungária), cintorín bol umiestnený východne až smerom k styku s ulicami
Horná, Skuteckého a Komenského, teda zhruba v miestach dnešného rohového objektu na Hornej 37
a práve medzi kostolom smerom na východ až po Hornú 37 sa pochovávalo až do roku 1882. Teda
opäť tvrdenie doc. V. E., že sa hroby na danom mieste nemohli nachádzať, lebo to vylučuje výstavba

dvoch domov a neskôr aj dobová mapa, je neúplné. Totiž neposkytuje obraz v celku, ale len taký, ktorý
vyhovuje jeho záveru – konštatovanie o nepredpokladaní existencie hrobov na Hornej 29 a 31. Teda sa
to potom javí ako prispôsobovanie alebo opomínanie (zamlčanie) podstatných faktov. Znižuje sa tým ale
objektívnosťznaleckéhoposudku,pretožeprípadnézáveryznalcasosebounáslednenesúpochybnosti,
či znalec bral pri ich vypracovaní skutočne všetky známe a zistené skutočnosti.

Aj znalec Mgr. Haruštiak dôkladne rozobral fotodokumentáciu, ktorú mal k dispozícii (taktiež ju mal
aj doc. Dr. Horňák) a skonštatoval, že vyhodnotenie archeologického potenciálu, ktorý by určoval
prítomnosť dokladov archeologického náleziská na parcelách registra „C“ č. 120, 121/1, 121/2 a 121/3
je vzhľadom na predloženú fotografickú dokumentáciu náročné. Fotodokumentácia zaznamenáva

nepovolenú činnosť od 19. 08. 2020. priamy pohľad na rozsah nepovolených prác nebolo možné
zaznamenať, a to vzhľadom na skutočnosť, že do 27. 10. 2020 bránil vo výhľad múr asanovanej
budovy súp. č. 88. Rozsah nepovolenej činnosti je prvýkrát zaznamenaný na fotografiách zo dňa 01.
11. 2020, kedy došlo k odstráneniu muriva asanovanej budovy súp. č. 88. Znalec tvrdí, že došlo
k plošnému zníženiu pôvodného terénu minimálne 180 cm a to najmä v severnej časti preskúmanej

plochy(odkazujenafotografievpríloheč.5,6a7).Plošnézníženieplochybolonazákladepredložených
fotografií vykonané v takom rozsahu, ktorý neumožňuje rekonštrukciu historických vrstiev. V prípade,
ak na ploche boli prítomné archeologické nálezové situácie, boli tieto v priebehu zemných prác
odstránené. (...) Základové pásy, ktoré boli následne kopané pomocou mechanizmu, boli hĺbené až
do sterilného prostredia (príloha č. 7 a 8). Znalec A. E. na základe detailného rozboru všetkých

fotografií ďalej konštatuje, že je možné prítomnosť archeologických nálezových situácií vyhodnotiť len
v stenách stavebnej jamy. Prítomnosť archeologických nálezových situácii v rámci skúmanej plochy
bola, resp. je vysoko pravdepodobná. Archeologické nálezisko možno potvrdiť na základe prítomnosti
archeologických objektov. Ide prevažne o zahĺbené entity, ktoré obsahujú súbor kvalít v podobe
stratigrafických (pôdnych vrstiev/depozitov) jednotiek, ktoré zároveň obsahujú hnuteľné archeologické

nálezy ako napr. keramické fragmenty, kosti, prípadne nálezisko. Okrem zahĺbený ich archeologických
objektov môžu byť na archeologickom nálezisku identifikované technologické zariadenia ako napr.
sa alebo aj nálezy v podobe murovaných konštrukcií. Archeologické nálezisko ta reprezentuje súborakejkoľvek činnosti, ktorú možno dať do priameho súvisu s ľudskou aktivitou v minulosti. Rozborom
fotografií znalec dospel k záveru, že sa na nich nachádza päť objektov:

Objekt 1 (príloha 9) – nepravidelný útvar so sivohnedou výplňou s prítomnosťou lomového kameňa:
identifikovaný v rámci severozápadnej steny stavebnej jamy na parcele registra „C“ č. 120 (fotografia
Horna 31_2020 11 02_05.jpg), vyhotovená dňa 02. 11. 2020.

Objekt 2 (príloha 9) – podlhovastý mierne nadol zaoblený útvar, ktorého výplň tvorí tmavý hlinitý depozit:

identifikovaný v rámci severnej steny stavebnej jamy na parcele registra „C“ č. 120 (fotografia Horna
31_2020 11 02_05.jpg), vyhotovená dňa 02. 11. 2020.

Objekt 3 (príloha 9) – nepravidelný útvar so svetlohnedou výplňou: identifikovaný v rámci severnej steny
stavebnej jamy na parcele registra „C“ č. 120 (fotografia Horna 31_2020 11 02_05.jpg), vyhotovená dňa
02. 11. 2020.

Objekt 4 (príloha 9) – podlhovastý útvar so svetlohnedou výplňou: identifikovaný v rámci severnej steny
stavebnej jamy na parcele registra „C“ č. 121/2, resp. č. 121/3 (fotografia Horna 31_2020 11 02_05.jpg),
vyhotovená dňa 02. 11. 2020.

Objekt 5 (príloha 10) – pozostatok technologického zariadenia – pece (Pravdepodobne prieduch
pece; túto skutočnosť podmieňuje najmä prierez otvoru ako aj výplň, ktorá nesie známky prepálenia.
Skutočnosť, že v tomto priestore bola umiestnená pec umocňuje dočierna zadymená časť priľahlého
muriva): identifikovaný pri juhovýchodnej stene parcely registra „C“ č. 121/3 na strete s parcelou registra
„C“ č. 121/1 (fotografia IMG_2443.JPG), vyhotovená dňa 08. 12. 2020.

Z hnuteľných archeologických nálezov znalec identifikoval na základe fotografie IMG_2448.JPG zo
dňa 08. 12. 2020 (príloha 11) fragment keramiky, pravdepodobne keramickej nádoby, ktorú možno
chronologicky zaradiť do obdobia neskorého stredoveku, najneskôr však do začiatku 16. storočia (rok
1501).

Ďalej znalec porovnal tieto zistené objekty a nález s už vykonanými archeologickými výskumami na
E. XX a XX, kde identifikoval presné preskúmané plochy (rozlohu od 4,8 m2, cez 3,6 m2 a 98 m2),
počet hnuteľných nálezov (od 8, cez 236 a nakoniec 935) a hĺbku v akej sa tieto nálezy našli (od
70 cm, cez 150 cm a nakoniec 157 cm). Celková plocha archeologických nálezov tak predstavovala

106,4 m2. V rámci tejto plochy bolo identifikovaných 1179 hnuteľných archeologických nálezov. Toto
predstavuje približne 11 hnuteľných archeologických nálezov na 1 m2. V doplnku č. 1 k znaleckému
posudku znalec upravil rozsah plochy, ktorá mala byť nepovolenou činnosťou stanovená na 366 m2.
Aj v dôsledku znaleckého posudku doc. Dr. Horňáka ju upravil tak, že táto plocha predstavuje rozlohu
celkovo 257 m2 ( parcela registra „C“ č. 121/1 – 20 m2, č 121/2 – 58 m2, 131/3 – 94 m2 a č. 120 –

85 m2). Využijúc komparáciu z okolitých výskumov znalec Mgr. Haruštiak dospel k záveru, že rozsah
narušenia na ploche 257 m2 a hĺbke 100 cm predstavuje objem odstránených kultúrnych vrstiev 257 m3.
Je teda nutné predpokladať, že v rámci nepovolenej činnosti došlo k strate minimálne 2827 presnejšie
neklasifikovaných archeologických nálezov, ktoré mohli byť obsiahnuté v objeme 257 m3. Znalec vo
výsluchu doplnil, že pokiaľ ide o hĺbku, k hodnote 100 cm tiež dospel komparáciou jeho zistení a zistení

z okolitých archeologických výskumov na E. XX a XX. Trval na tom, že sa jedná o priemerné hodnoty
jednotlivých kritérií (hĺbka, počet predpokladaných archeologických nálezov). O hĺbke, ktorá bola na
dotknutých plochách vykopaná, môže napr. svedčiť fotografia z č. l. 613 spisu, ktorú priložilo k svojmu
podnetu o nadmernom hluku Slovenské misijné hnutie. Je na nej vidieť dospelého muža v jame, ktorý sa
o vrch tejto jamy opiera a tento sa nachádza v oblasti jeho hrudníka. Je teda ťažké predpokladať, že by

takýto muž meral niečo málo nad 50 cm, k akému údaju dospel doc. Dr. Horňák. Aj v znaleckom posudku
V. V. E. sú fotografie, na ktorých sú odfotené jamy alebo výkopy, kde sa nachádza aj mierka, pričom
na fotografii na č. l. 742 je meradlo (1 dielik = 20 cm) celé vnorené do výkopu, t. j. je tam vnorených 5
dielikov, teda 1 m. Na fotografii na č. l. 754 je meradlo vnorené do výkopu na dva celé dieliky a časť
tretieho dielika, čo môže zodpovedať ním tvrdenej hrúbky odstránených vrstiev na 50 cm, avšak vôbec

(na rozdiel od Mgr. Haruštiaka) nezohľadnil nerovnosť (členitosť) plochy. Ďalej doc. Dr. Horňák k svojmu
znaleckému posudku pripojil aj Inžinierskogeologické posúdenie kopanej sondy (č. l. 877 – 882), z ktorej
taktiež vyplýva č. l. 880), že kopnými prácami bolo obnažené eluviálne zeminy v hĺbke 0,4 – 2,0 m. Preto
súd nemohol považovať tvrdenie doc. Dr. Horňáka o odkrytí vrstvy len do hĺbky 50 cm za objektívne.Presný údaj predstavuje plocha o rozmere 257 m2, z ktorej vychádzal aj znalec doc. Dr. Horňák. Znalec
ďalej popísal kritéria, ktoré vzal do úvahy pri stanovení hodnoty archeologického náleziska odkazujúc aj

zdroj, podľa ktorého postupoval (Glaser – Opitzová, R – Feniková, A. 2012).

S využitím týchto kritérií (Glaser – Opitzová, R – Feniková, A. 2012) obžalovaný vyjadroval nesúhlas
počas celého konania. Trval na tom, že takáto metóda nie je správna, nikto o nej nevie (poukazujúc
aj na výpoveď doc. V. E.). Z dokazovania však vyplynulo, že taká metóda existuje, samotný doc. Dr.

Horňák ju popísal, že sa k nej dopracoval, pričom ide o metódu jednej z pracovníčok pamiatkového
úradu, ktorá už ale 7 rokov tam nepracuje. K tomuto možno len uviesť, že využiteľnosť metódy alebo
postupu nie je definovaná tým, či niekto na úrade ešte pracuje alebo nie a ani to, či je takáto metóda
širokej verejnosti známa, pretože aj znalec doc. Dr. Horňák postupoval pri vypracovaní znaleckého
posudku podľa svojej vlastnej nepublikovanej metódy. Súd pripomína (a stotožňuje sa z tvrdením znalca
Mgr. Haruštiaka), že znalecký posudok musí obstáť z hľadiska objektívnosti a (doplniac) aj z hľadiska

preskúmateľnosti. Teda ten, kto nie je odborník, ale znalecký posudok potrebuje (napr. pre rozhodnutie),
musí v ňom nájsť zrozumiteľné odpovede a postup, ako znalec k výsledku dospel. V odbore archeológia
neexistuje žiadny jednotný postup či odporúčanie, akým spôsobom je potrebné určiť napr. hodnotu
(výšku) poškodenia. Netýka sa to však len odboru archeológia. Je mnoho situácii, kde napriek určitým
a už aj známym návodom je potrebné vziať do úvahy mnohé iné faktory, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť

závery znalca (napr. ani škoda na tej istej veci nemusí mať v dvoch prípadoch rovnakú výšku, pričom
takýto záver môže ovplyvniť stav veci z hľadiska opotrebenia, z hľadiska jeho stavu v čase zakúpenia či
naopak odcudzenia a pod.). Je preto nelogická úvaha obžalovaného, že nemožno využiť alebo poukázať
v znaleckom posudku na metódu, o ktorej má vedieť len nejaký jeden zamestnanec. Tým, že sa takáto
metóda využíva, dostáva sa do praxe. Taktiež sa v praxi prejavuje aj postup toho istého znalca pri

znaleckých posudkoch, ktorý svoje poznatky využíva nielen napr. na tvorbu vzorcov, ale tiež na to, čo je
skutočne potrebné vziať do úvahy pre zrozumiteľný, preskúmateľný a objektívny výsledok.

Napriektomu,žesúdniejeodborníkomvodborearcheológia,zvýsluchuznalcaMgr.Haruštiakadokázal
celkom zrozumiteľne pochopiť, že výsledkom vzorcov, ktoré využíval, nie sú hodnoty v eurách, ale sú

to číselné hodnoty z takých vzorcov získané, ktoré vie ďalej využiť s cieľom pre stanovenie rozsahu
poškodenia. Teda sa v žiadnom prípade nemožno stotožniť s tvrdením obžalovaného a s jeho „úvahou“,
že nemožno vynásobiť plochu a objem a dospieť k eurám. Archeológia nie je veda fyzikálna a ani
matematická, je to veda humanitná. Základné pravidlá matematiky či fyziky sú prítomné v každodennom
živote a niektoré ich princípy samozrejme nie je možné poprieť, napriek tomu ale slovné vyjadrenie

znalca, ako dospel k nejakému záveru, vyjadrené v podobe ním vytvoreného vzorca, aby sa jeho slová
dali jednoduchšie predstaviť alebo vysvetliť, nemožno stotožňovať s takými pravidlami matematiky či
fyziky. Zjednodušene, v matematike (fyzike) nie je možné dospieť násobením m2 a m3 k eurám, ale
v znaleckom posudku z odboru archeológie nie je zakázané vynásobiť len hodnotu (plochy) s hodnotou
(objemu) bez metrických jednotiek a dospieť k nejakému číslu – hodnote (nie metrickej alebo menovej

jednotke).

Obžalovaný uvedené odmietal pochopiť, že znalec Mgr Haruštiak síce použil vzorec (Rp = m2 x m3),
avšak nenásobil plochu a objem ako mernú jednotku, ale iba ako hodnotu. Taktiež obžalovaný odmietal
pochopiť, že znalec takýmto vzorcom dospel k rozsahu poškodenia ako ku škode, pretože trval na tom,

že vynásobením m2 a m3 nie je možné dôjsť k cene, ale len k veličine, ktorú označil ako m5. Tiež tvrdil,
že neexistuje žiadna tabuľka, kde by bolo uvedené, že 1 euro zodpovedá 1 ks alebo 1 m2 alebo 1 m3.
Obžalovaný sa tieto veličiny snažil počítať matematicky alebo z pohľadu fyziky, nedokázal uchopiť, že
takýto vzorec nie je ani matematický, ani fyzikálny, ale je to jeho vlastná znalecká činnosť.

Súdvovyužitítakýchtovzorcovvšakchybunevzhliadol.Právenaopakzichvyužitiaapopisujednotlivých
kritérií (kritérium starobylosti, kritérium zachovalosti, kritérium ceny archeologického výskumu, hodnota
archeologického nálezu) súd dokázal pochopiť postup, akým ku výsledku znalec dospel. Teda, že
hodnotu archeologického výskumu získal súčtom hodnôt rozsahu poškodenia, ceny archeologického
výskumu a hodnoty archeologických nálezov.

Zo znaleckého posudku Mgr. Haruštiaka (s prihliadnutím aj na doplnok č. 1) bolo zistené, že kritérium
starobylostiurčilna519rokov,pričomkvýsledkudospeljednoduchýmodčítanímzrozumiteľnýchhodnôt.
Rok začatia prác (2020), kedy sa teda mohol začať realizovať archeologický výskum, odčítal od roku,ktorým sa začína 16. storočie (1501), pretože ide o zástavbu datovanú k začiatku tohto storočia.
Obžalovanýajtotonamietal,lebotvrdil,ženejakýdomnelýnálezmoholbyťajzinéhorokutohtostoročia,
kedy by bola starobylosť nižšia, no zároveň opomenul vziať do úvahy, že aj túto hodnotu znalec definoval

ako najpravdepodobnejšiu a zároveň pripomenul, že Banská Bystrica je stredoveké mesto, pričom 16.
storočie sa už radí do novoveku, resp. jeho úvod do konca stredoveku v niektorých krajinách (porovnaj
vysvetlenie na strane 47 tohto rozhodnutia), teda nálezy z lokality mohli byť aj staršie.

Ďalej bolo z posudku zistiteľné, že kritérium zachovalosti je určené hodnotou 66049, teda násobením

hodnoty257(m2)ahodnoty257(m3).Kritériumcenyarcheologickéhovýskumuznalecstanovilnasumu
13 628,16 Eur, ktorú rozpísal aj podľa jednotlivých položiek (pre porovnanie: znalec doc. Dr. Horňák určil
cenu archeologického výskumu na sumu 13 116,40 Eur s DPH a 6 384,00 Eur s DPH, teda ešte vyššiu).
Hodnotu archeologických nálezov znalec určil na 14 672,13 (počet predpokladaných predmetov 2 827
vydelený koeficientom (známych predmetov) 100 a následne výsledok vynásobený vekom náleziska
519).

Súčtom hodnôt (66 049 + 13 628,16 + 14 672,13) znalec Mgr. Haruštiak dospel k rozsahu poškodenia
vo výške 94 349,29 Eur. Kritérium veku náleziska použil už pri hodnote archeologických nálezov.

Obžalovaný sa v rámci dokazovania snažil podsúvať vo svojich otázkach, že na nehnuteľnostiach, na

ktorých boli vykonávané práce, bola nevyhnutne vykopaná jama o hĺbke 257 m, pretože sa mu to podľa
jeho názoru kladie za vinu a vyplýva to aj zo znaleckých posudkov. Tvrdil, že na to možno použiť
matematický výpočet, podľa ktorého by na objem 257 m3 musela byť vykopaná jama o hĺbke 257 m.
Napriek snahe súdu obžalovanému vysvetliť, že pre výpočet objemu je potrebné poznať veličiny ako
dĺžka, šírka a hĺbka, kde dve z nich nemusia mať hodnotu 1 a tretia 257, nebol obžalovaný ochotný prijať

také vysvetlenia a aj v záverečnej reči bol presvedčený o tom, že nemohol poškodiť objem 257 m3, lebo
takú hlbokú jamu nie je možné na nehnuteľnostiach Horná 29 a 31 vykopať. O tom, že pre objem 257
m3 nie je potrebné vykopať jamu s hĺbkou 257 m ho nepresvedčil ani znalec doc. Dr. Horňák či svedok
Ing. arch. Röhrböck a ani znalec Mgr. Haruštiak. Za to mu pri takej otázke (či sa na pozemku nachádzala
jama o hĺbke 257 m) so smiechom odpovedali svedkovia I. a PhDr. JUDr. Štefan Hrčka PhD., že by to

nebolo možné a že je to až absurdné. Ale že svedok K. M. a aj znalec Mgr. Haruštiak potvrdili vyhĺbenie
80 cm až 100 cm a podľa znalca na niektorých miestach aj hlbšie či plytšie, na tom sa už veľmi nemôže
zasmiať nikto, lebo pri ploche 257 m2 (vyrátanej práve znalcom doc. Dr. Horňákom) a pri priemernej
hĺbke 100 cm je výsledok o objeme 257 m3 správny a presný.

Podľa § 126 ods. 3 Trestného zákona, ak nemožno určiť výšku škody, prospechu, hodnoty veci, rozsahu
činualeboujmyanijednýmzospôsobovpodľaodsekov1a2aleboaksúvážnepochybnostiosprávnosti
výšky škody, prospechu, hodnoty veci, rozsahu činu alebo takto určenej ujmy, určí sa výška škody,
prospechu, hodnoty veci, rozsahu činu alebo ujmy na podklade odborného vyjadrenia alebo na podklade
znaleckého posudku.

Jenepochybné,žeurčiťrozsahpoškodeniaarcheologickéhonáleziska,niejemožnéinakakoznaleckým
posudkom. V tomto konaní mal súd k dispozícii dva znalecké posudku A. Q. E. a doc. Dr. Horňáka.
Súd sa priklonil k tomu, že znalecký posudok doc. Dr. Horňáka je zužujúci, neprihliada na iné faktory,
ktoré by mohli mať vplyv na určenie rozsahu poškodenia a škodu určil rovnako ako v správnom

konaní. Neprihliadal na hľadisko pravdepodobnosti, teda, že archeologické nálezisko už nie je možné
preskúmať, ale nemožno rovnako bez pochýb konštatovať, že ak by sa archeologický výskum vykonal,
našiel by sa len jeden ním identifikovaný predmet v hodnote 1,41 Eur. Taktiež sa v znaleckom
posudku nevysporiadal v celom rozsahu s okolitými archeologickými výskumami na E. XX a XX
a nepoukázal na fakty, ktoré z nich vyplývali. Nespomenul, že pri obidvoch archeologických výskumoch

sa predpokladalo s existenciou hrobov, kde pri jednom sa síce nepotvrdil (č. 25), no pri druhom už
áno (č. 37). Taktiež poukázal iba na také časové súvislosti, ktoré odôvodňovali záver o neexistencii
hrobov, a síce tak, že poukázal na historickú a súčasnú mapu a zároveň na výstavbu iných domov, ktoré
(tvrdil to aj vo výsluchu) už museli narušiť archeologické nálezy. Konštatoval to napriek tomu, že iné
písomné a historické materiály (aj ním využité) nespochybňujú ani z hľadiska vyvíjajúcej sa zástavby

existenciu hrobov v lokalite od (v dnešnom ponímaní) budovy Hungárie po stret ulíc Hornej, Skuteckého
a Komenského (v staršom ponímaní od kostola sv. Ducha smerom na východ). Naopak, znalec Mgr.
Hurňanský vzal do úvahy všetky fakty, ktoré mu z podkladov, ktoré použil, vyšli najavo a následne ich
využitie vo svojom posudku ozrejmil a dospel k záveru, ktorý je objektívny, nevnáša pochybnosti. V. V. E.však vo svojom znaleckom posudku správne konštatoval, že trestné konanie je významné (rovnako je
však významné aj správne konania) do takej miery, že sa nemôže vyjadriť k tomu, čo sa nedá merateľne
vyjadriť a závisí to odbornej predstavivosti jednotlivého archeológa. Žiaľ, pri svojej činnosti postupoval

neprimerane zužujúco a vynechal historické fakty a fakty z archeologického výskumu na Hornej 25.

V tejto časti sa je ešte možné vyjadriť aj k objektom, ktoré boli zaznamenané na fotografiách a ktoré
popísal znalec Mgr. Haruštiak. Obžalovaný mal za to, že sa našiel iba jeden črep, ktorý znalec doc.
Dr. Horňák ohodnotil na sumu 1,41 Eur, ale o ktorom vlastne tiež možno mať pochybnosti, lebo na

mieste boli aj zamestnanci štátneho stavebného dohľadu a síce ho odfotili, ale nezobrali, nezaevidovali.
Obžalovaný sa aj svedkov K. E. a K. M. pýtal, čo vidia na obrázku /fotografii (č. l. 214), pričom mali
za to, že sa jedná o zvyšok kanalizácie. Preto obžalovaný vychádzal z toho, že ani tento objekt nie je
archeologickým nálezom.

Súd sa nestotožnil s tvrdením, že na štátnom stavebnom dohľade dňa 08. 12. 2020 mohol zamestnanec

krajského pamiatkového úradu predmet na fotografii na č. l. 214 vziať zo staveniska a ho aj následne
zaevidovať.

Výkon štátneho stavebného dohľadu je upravený v osobitnom zákone, pričom zabezpečuje ochranu
verejných záujmov, ako aj práv a právom chránených záujmov právnických osôb a fyzických osôb, ktoré

vyplývajú z uskutočňovania stavby alebo jej zmeny, z vlastností stavby pri jej užívaní, z odstránenia
stavby a z terénnych úprav, prác a zariadení podľa (zjednodušene) stavebného zákona. Na takom
dohľade sa okrem stavebného úradu môžu zúčastniť zamestnanci iných orgánov štátnej správy
oprávnených osobitnými predpismi dozerať na uskutočňovanie, užívanie a odstraňovanie stavieb v
medziach týchto predpisov (napr. krajského pamiatkového úradu).

Ak sa nájde nález mimo archeologického výskumu, je potrebné toto bezodkladne oznámiť
pamiatkovému úradu. Archeologický nález môže vyzdvihnúť a premiestniť z pôvodného miesta a z
nálezových súvislostí iba oprávnená osoba metódami archeologického výskumu. Archeologický výskum
je oprávnený vykonávať pamiatkový úrad alebo ním zriadená právnická osoba prostredníctvom fyzickej

osoby, ktorá je v pracovnoprávnom vzťahu s pamiatkovým úradom alebo ním zriadenou právnickou
osobou, spĺňa kvalifikačné predpoklady a má poverenie od pamiatkového úradu alebo od ním zriadenej
právnickej osoby na vykonávanie archeologického výskumu a archeologický ústav prostredníctvom
osôb s odbornou spôsobilosťou; iná právnická osoba môže archeologický výskum vykonávať iba na
základe oprávnenia vydaného ministerstvom. Teda ani zamestnanec pamiatkového úradu pri štátnom

stavebnom dohľade dňa 08. 12. 2020 nemal povinnosť nález odobrať a ho evidovať.

Hoci ani jeden zo znalcov nespochybnil, že na fotografii na č. l. 214 je archeologický nález,
snažil sa to spochybniť obžalovaný a poukazoval na výpovede svedkov, ktorí nie sú archeológmi.
Súd sa nemohol s takou interpretáciou stotožniť, práve naopak, zo znaleckého posudku č. 1/2021

vypracovaného znalcom Mgr. Haruštiakom vyplynulo, že na zničenom archeologickom nálezisku sa aj
na ďalších fotografiách nachádzajú už popísané archeologické objekty. Znalec doc. Dr. Horňák sa okrem
zachyteného črepu k iným možným nálezom nevyjadril. V konaní nebol vykonaný dôkaz, ktorý by svedčil
o neexistencii piatich objektov uvedených aj v skutkovej vete obžaloby a opísaných na strane 54 tohto
rozhodnutia. Navyše tieto objekty len svedčia o tom, že v prípade možnosti realizovať archeologický

výskum by bolo možné fotograficky zachytené objekty správne popísať, zistiť a vysvetliť ich historický
význam.

Poukazujúc na vyššie uvedené (v rámci úvah o objekte trestného činu a kvalifikačných predpokladov
skutkovej podstaty trestného činu) mal súd za to, že tieto naplnené boli.

Objektívna stránka trestného činu

Objektívna stránka trestného činu spočíva v konaní páchateľa, ktorý neoprávnene vyhľadáva, vykope,
inak z miesta vyzdvihne, premiestni alebo prechová archeologický nález alebo poškodí, prípadne

znehodnotí archeologické dedičstvo.

V zmysle § 36 ods. 1 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu je archeologickým
výskumom súhrn odborných nedeštruktívnych metód a deštruktívnych metód a techník zameranýchna vyhľadávanie, identifikáciu, vyhodnocovanie, dokumentáciu, evidenciu alebo na záchranu
archeologického náleziska, archeologického nálezu alebo nálezovej situácie, ako aj na vyhľadávanie a
zber archeologických nálezov na povrchu zeme, v zemi a pod vodou.

Archeologický výskum sú oprávnené v zmysle citovaného zákona vykonávať len tam uvedené osoby
(porovnaj § 36 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu; v texte aj ako „zákon o ochrane
pamiatkového fondu)).

V zmysle gramatického výkladu vzniká trestná zodpovednosť páchateľa už pri vyhľadávaní
archeologického nálezu bez ohľadu na skutočnosť, či páchateľ nejaký nález aj našiel. Ostatné formy
konania páchateľa sú pritom formulované tak, že trestná zodpovednosť páchateľa nastáva až určitou
činnosťou (vykope, vyzdvihne, premiestni, prechováva) vo vzťahu k samotnému nálezu.
Prechovávaním sa rozumie akýkoľvek spôsob držby alebo akákoľvek dispozícia s archeologickým
nálezom. Nie je pritom dôležité miesto, kde páchateľ drží nález, dôležité je len to, že má možnosť s

týmto nálezom disponovať. Pod prechovávaním sa rozumie aj ukrytie nálezu, a to aj u inej osoby, jeho
preprava a pod.

V neposlednom rade objektívna stránka tohto trestného činu spočíva aj v inom poškodzovaní a
znehodnocovaní archeologického dedičstva. Z dostupnej komentaristiky nevyplýva, ktoré konkrétne

konanie či jeho opomenutie by bolo možné vnímať ako iné poškodzovanie a znehodnocovanie
archeologického dedičstva.

Podnet

Už dňa 20. 08. 2020 svedok I. A. oznámil stavebnému úradu, že sa na Hornej ulici č. 31 v Banskej
Bystrici realizujú masívne búracie práce, chcel sa informovať, či bolo na ne vydané stavebné povolenie.

Nadobudnutie vlastníctva, nájom a komunikácia vlastníka a stavebníka s úradmi

Nehnuteľnosti (pozemky parcely registra „C“ č. 121/1, 121/2, 121/3 zapísaných na LV č. XXXX
nachádzajúce sa na Hornej ulici č. 31 v Banskej Bystrici) kúpila spoločnosť WORLD TRADE COMPANY
s. r. o. od predávajúceho A. O. (č. l. 350 – 356). Ďalšie nehnuteľnosti (pozemok registra „C“ č. 1742
a stavba so súp. č. XXX na LV č. XXXX a pozemok parcely registra „C“ č. 120 a stavba so súp. č. 88 na
LV č. XXXX) táto spoločnosť taktiež kúpila od ďalších vlastníkov (M. B., č. l. 340 – 349 a Enjoy Group

s. r. o., č. l. 357 – 363).

Spoločnosť WORLD TRADE COMPANY s. r. o. Krajskému pamiatkového úradu Banská Bystrica
oznámila, že síce je vlastníkom nehnuteľnosti, ale tento nevykonáva žiadne úpravy, pretože
nehnuteľnosť bola prenajatá na základe zmluvy o nájme zo dňa 14. 07.2020 (č. l. 240, 440 – 442).

Rovnako to oznámila aj Mestu Banská Bystrica (č. l. 291 – 292). Dňa 15. 12. 2020 Krajský pamiatkový
úrad Banská Bystrica rozhodol o prerušení konania a vyzval na odstránenie nedostatkov (č. l. 250 –
255) vo veci žiadosti spoločnosti Best Catering Service s. r. o. o vydanie rozhodnutia o zámere úpravy
nehnuteľnosti v Pamiatkovej rezervácii Banská Bystrica v zmysle predloženej prípravnej dokumentácie
„Prestavba polyfunkčného domu, E. XX/XX, F. F.“, vypracovaná K. R. M. (č. l. 257 – 266), a to

o predloženie splnomocnenia vlastníka nehnuteľnosti a súhlas vlastníka s navrhovaným zámerom.
Zároveň opakovane vyzval spoločnosť Best Catering Service s. r. o. na okamžité zastavenie prác
až do vydania rozhodnutia. Spoločnosť Best Catering Service s. r. o. dňa 05. 01. 2021 v liste
adresovanému Krajskému pamiatkovému úradu Banská Bystrica spochybnila existenciu cintorínu,
nakoľko pri vykonávaní zabezpečovacích prác v dvorovej časti nenašli žiadne zámky po bývalom

cintoríne a ak tam nejaký cintorín bol, tak boli jeho pozostatky odstránené už v minulosti pri výstavbe
nehnuteľností (č. l. 29 – 299; poznámka: aj svedok I. A. vypovedal, že má vedomosť, že v týchto
miestach sa nachádzal kostol a asi 40 hrobov, preto súd toto tvrdenie obžalovaného nemôže považovať
za pravdivé). Taktiež na výzvu úradu reagoval aj vlastník WORLD TRADE COMPANY s. r. o. doložením
listín (č. l. 303 – 305. 306 – 307). Aj spoločnosť Best Catering Service s. r. o. (č. l. 308 – 324) doplnila

potrebné listiny, o. i. aj zmluvu o nájme. Na nedodržanie lehoty správnym orgánom upozorňovala
spoločnosť Best Catering Service s. r. o. Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica listom (č. l. 421 –
423, 424 – 425).Zo zmluvy o nájme s doplnkom č. 1 (č. l. 310 – 315) vyplýva, že vlastník (prenajímateľ) WORLD
TRADE COMPANY s. r. o. prenajala nehnuteľnosti (pozemky parcely registra „C“ č. 121/1, 121/2,
121/3 zapísaných na LV č. XXXX nachádzajúce sa na Hornej ulici č. 31 v Banskej Bystrici) spoločnosti

Best Catering Service s. r. o. ako nájomcovi za účelom jeho podnikateľských aktivít, a to najmä
prevádzkovaniu hotelu alebo penziónu a reštauračných činností. Nehnuteľnosti boli odovzdané ako
stoja a ležia, technický stav nebol známy, preto nájomca musel nehnuteľnosť nechať staticky posúdiť
a v prípade, že by predmet nájmu mal podliehať stavebnému konaniu, bola by zo strany prenajímateľa
(vlastníka) poskytovaná súčinnosť.

Spoločnosť Best Catering Service s. r. o. si listom zo dňa 27. 07. 2020 (č. l. 411) objednala v spoločnosti
Sara Trading & Construction s. r. o. vyčistenie domu, stavebné a zabezpečovacie práce súvisiace so
statickým zabezpečením domu podľa pokynov statika K. L. E. a odvoz odpadu a stavebného odpadu
azabezpečeniapovolenianaumiestneniekontajnera.Uvedenétiežvyplynulosvýpovedeobžalovaného
a svedka S. I..

Spoločnosť Best Catering Service s. r. o. ako objednávateľ si u poskytovateľa spoločnosti HS partner s.
r. o. zmluvou zo dňa 27. 07. 2020 (č. l. 412 – 413) objednala statické posúdenie nehnuteľnosti a následný
statický a stavebný autorský dozor pri odstraňovaní a následnom zabezpečení statických porúch
na nehnuteľnostiach. Tiež posúdenie a vypracovanie posudku/stanoviska a postupu pri odstraňovaní

a následnom zabezpečení nehnuteľností so zápisom do stavebného denníka. Objednávateľ následne
bezodkladne realizuje všetky návrhy na zabezpečenie nehnuteľností podľa pokynov a zápisov
v stavebnom denníku. Objednávateľ je povinný pri vykonávaní jednotlivých čiastkových realizovaných
zabezpečení vždy prizvať poskytovateľa, ktorý následne zvolí ďalší postup. Zmluva sa uzatvára na
dobu určitú do 31. 12. 2020 (napriek tomu je v stavebnom denníku od K. E. ako konateľa spoločnosti

HS partner, s. r. o. záznam aj po tomto dátume). Zmluvu o poskytovaní služieb statika a statického
a stavebného dozoru však so spoločnosťou HS partner, s. r. o. na dobu neurčitú dňa 03. 08. 2020
uzavrela aj spoločnosť Sara Trading & Construction s. r. o. Predmetom zmluvy je výkon statického
a sgtavebného dozoru na stavebných zákazkách spoločnosti Sara Trading & Construction s. r. o., ďalej
vedenie stavebného denníka, usmerňovanie a kontrola zamestnancov.

Ing. L. E. (HS partner s. r. o.) vypracoval statický posudok (Technická správa – Meštiansky dom, arch.
číslo: ST-EC 2020-10 127, č. l. 549 – 555) z „dátumu“ 10. 2020. Statik o. i. konštatuje, že objekt na
Hornej ulici č. 29/31 v Banskej Bystrici je umiestnený v chránenej expozícii v zastavanom území centra
miesta. Predmetom riešenia mali byť zabezpečovacie práce. V posudku je taktiež popísaný postup

zabezpečovacích prác.

Zo stavebného denníka (č. l. 58 – 85 spisu) vyplýva, že:

Dňa 27. 07. 2020 bola uzavretá zmluva medzi nájomcom Best Catering Service s. r. o. a HS Partner s.

r. o na statické posúdenie nehnuteľnosti a výkon (?) dozoru pri zabezpečení statických porúch (predmet
zmluvy sanácia a návrh na odstránenie havarijného stavu).

Dňa 03. 08. 2020 bola uzavretá zmluva zhotoviteľa a HS Partner s. r. o. o zabezpečení oprávnenou
osobou (predmet zmluvy statický a stavebno-technický dozor).

Dňa 10. 08. 2020 bol zaznamenaný nástup na čistiace a vypratávacie práce (vypratávanie vnútorných
priestorov prvého a druhého nadzemného podlažia, vypratanie dvora a povalového priestoru, čistenie
a odstraňovanie prepadnutých konštrukcií).

Dňa 21. 09. 2020 boli odstránené povrchy a staticky nepodstatné konštrukcie za účelom odhalenia
zabudovaných statických porúch stien a stropov (osekanie omietok a odstránenie vnútorných trámový
deliacich konštrukcií druhého nadzemného podlažia, odstránenie podlahových vrstiev a omietnutých
podhľadov). Po posúdení stropný drevených prvkov je konštatované ich značné poškodenie po zatekaní
hnilobou a prelomením spôsobeným preťažením, nariaďuje sa ich odstránenie z dôvodu zabezpečenia

bezpečnosti na stavenisku.

Dňa 12. 10. 2020 bol predložený návrh na realizácia podporného lešenia drevenej strešnej konštrukcie
strechy. Z dôvodu nepostačujúceho dočasného zabezpečenia strechy, ktorá je súčasťou vnútornejzástavby dvora, je potrebné zabezpečiť strechu podporným lešením v mieste vnútornej stolice. Návrhy
realizovaný na základe predbežného statického posúdenia systémom DOKA Staxo 40 na výšku 6,8 m.

Dňa 19. 10. 2020 (zrejme len omylom 19. 20. 2020) boli odstránené nevyhovujúce a nesúdržné priečky
prvého podlažia. Po odstránení drevených stropných konštrukcií, sendvičových konštrukcií a konštrukcií
druhého podlažia je konštatovaná nesúdržnosť kolembavého stropu z pálených tehál. Deliace steny
sú realizované postupnou výstavbou, murivo je zmiešané, miestami tehlové a miestami prekladaný
kameň, pričom stavebné konštrukcie nie sú vzájomne prepojené, a preto ich sanácia nie je vhodná

ani ekonomická, nariaďuje sa ich odstránenie z dôvodu zabezpečenia bezpečnosti na stavenisku a
odstránenie havarijného stavu. Práce pozostávajú z búrania a odvozu stavebnej sute. Počas búracích a
sanačných prác je potrebné dodržiavať všetky zásady bezpečnosti práce a ochrane zdravia a životného
prostredia.

Dňa 26. 10. 2020 boli odstránené prístavby o zastavanej ploche 20,40 m2, ktorá je v nevyhovujúcom

stavebnotechnickom stave. Objekt je poškodený predchádzajúcimi sanačnými prácami (odstránenie
drevenej konštrukcie strechy, odstránenie vertikálnych konštrukcií druhého podlažia a prepadnutého
drevenéhoschodiska,odstráneniestropuprístavbyaprasknutékeramickénosníkypavlače,odstránenie
prasknutého obvodového muriva so zachovaním západnej steny). Počas búracích a sanačných prác je
potrebné dodržiavať všetky zásady bezpečnosti práce a ochrany zdravia a životného prostredia.

Dňa 02. 11. 2020 sa upravoval a čistil dvor (odstránenie starých zakladacích konštrukcií, vyrovnanie
a čistenie stavebnej sute, odstránenie dožitých betónových plôch, priebežné zabezpečenie vertikálnych
konštrukcií, sanácia obvodovej steny s prechodom do východnej opornej steny).

Dňa 09. 11. 2020 sa sanovala severná oporná stena po realizácii terénnych úprav a vyprataní
zakladacíchkonštrukciínevyhovujúcichpriľahlýchdoplnkovýchstavieb.Zdôvoduzabezpečeniastability
konštrukcií stavebný dozor nariadil vykonať dočasné tesárske paženie na výšku 3 m, v rozostupe 1,5 m.
Pžnice je potrebné zaklinovať do rastlého terénu. V mieste zakladania je potrebné vyhotoviť betónové
rebro 600 x 1200 mm v rozostupe 2,5 až 3 m na zabezpečenie steny a následne vyhotoviť pozdĺžny

základošírke800mmavýške600mmzdôvoduzabezpečeniabezpečnostinastaveniskuaodstránenie
havarijného stavu.

Dňa 05. 10. 2020 stavebník Best Catering Service s. r. o. ohlásil zabezpečovacie práce stavebnému
úradu Mesta Banská Bystrica, ktoré oznámenie doručil do podateľne dňa 06. 10. 2020 (č. l. 72 – 73

spisu). Dňa 09. 10. 2020 požiadal stavebník aj o odstránenie stavby, ktoré bolo doručené do podateľne
dňa 12. 10. 2020 (č. l. 417 – 420 spisu).

Ďalej v stavebnom denníku je záznam zo dňa 12. 11. 2020, kedy sa sanovala severná oporná stena po
realizácii terénnych úprav a vypratávaní zakladacích konštrukcií nevyhovujúcich priľahlých doplnkových

stavieb. Z dôvodu odtrhnutia časti pôvodného muriva na opornej stene sa nariadilo vyhotovenie
železobetónovej opornej steny so založením na základový pás a priečne základové rebrá. Výška opornej
steny je navrhovaná do pôvodnej výšky murovaných konštrukcií. Postup prác spočíva v priťažený svahu
násypom do výšky 2,5 m. Sanácia vyhotovením základového pásu a opornej steny do výšky 1 m sa
realizuje v segmentoch o šírke max 2,5 m, striedavo. Po vyhotovení päty opornej steny je možné

v prácach pokračovať po celej dĺžke.

Dňa 17. 11. 2020 sa sanovala severná oporná stena po realizácii terénnych úprav a vypratávaní
zakladacích konštrukcií nevyhovujúcich priľahlých doplnkových stavieb. Nástup na sanáciu východnej
steny – po vytvorení päty severnej opornej steny je možné v prácach pokračovať po celej dĺžke. Sanácia

vyhotovením základového pásu a východnej opornej steny do výšky 1 m sa realizuje v segmentoch
o šírke max 2,5 m, striedavo. Pri realizácii dodržiavať pokyny statika a práce realizovať na základe
spracovaných podkladov.

Dňa 24. 11. 2020 sa sanovala severná oporná stena po realizácii terénnych úprav a vypratávaní

zakladacích konštrukcií nevyhovujúcich priľahlých doplnkových stavieb. Ukončenie hlavy oporných stien
po celej severnej a východnej strane. Pri realizácii dodržiavať pokyny statika a práce realizovať na
základe spracovaných podkladov.Dňa 01. 12. 2020 sa pripravovali výkopy pre rozvody ležatej kanalizácie a odvodnenie staveniska do
pôvodnej splaškovej kanalizácie (realizovanie výkopu a ukladanie kanalizácie do štrkového lôžka, zásyp
výkopov a úprava terénu, dokončovanie základových stužujúcich železobetónových rebier oporných

konštrukcií). Pri realizácii dodržiavať pokyny statika a práce realizovať na základe spracovaných
podkladov.

Dňa 08. 12. 2020 sa pripravovali výkopy pre pätky stužujúceho rámu prvého nadzemného podložia
hlavnej lode domu, pre uloženie železobetónových stĺpov prievlaku, za účelom zabezpečenia a stuženia

bočných stien (realizovanie výkopu, podkladových betónov a základových železobetónových pätiek,
podchytávanie pôvodného západného muriva betónovými pätkami, striedavo pod úroveň terénu 0,8 m,
segmentovaním v šírke max 1,5 až 2 m). Pri realizácii dodržiavať pokyny statika a práce realizovať na
základe spracovaných podkladov.

Dňa 15. 12. 2020 sa pripravovali výkopy pre pätky stužujúceho rámu prvého nadzemného podložia

hlavnej lode domu, pre uloženie železobetónových stĺpov prievlaku, za účelom zabezpečenia a stuženia
bočných stien (realizovanie železobetónových stĺpov s kotvením pätiek, armovanie výstuže s napojením
na prepojovaciu výstuž, debnenie na plnú výšku, betónovanie). Pri realizácii dodržiavať pokyny statika
a práce realizovať na základe spracovaných podkladov.

Dňa 22. 12. 2020 sa pripravovali výkopy pre pätky stužujúceho rámu prvého nadzemného podložia
hlavnej lode domu, pre uloženie železobetónových stĺpov prievlaku, za účelom zabezpečenia a stuženia
bočných stien (realizovanie železobetónového prievlaku s uložením na železobetónové stĺpy, realizácia
podporného debnenia, armovanie výstuže s napojením na prepojovaciu výstuž, bočné debnenie na plnú
výšku prievlaku, betónovanie, po betonáži vyčistenie staveniska).

Dňa 05. 01. 2021 sa vyčistilo stavenisko (demontáž ostatných prvkov debnenia a vyčistenie staveniska,
vykonávanie len zabezpečovacích prác na odvrátenie škôd).

Dňa 04. 05. 2021 sa ešte v stavebnom denníku nachádza poznámka o podkladoch k výkonu štátneho

stavebného dohľadu.

Štátny stavebný dohľad

Oznámením zo dňa 20. 10. 2020 stavebný úrad (Mesto Banská Bystrica) oznámil, že sa dňa 12. 11. 2020

vykoná šetrenie štátneho stavebného dohľadu k prebiehajúcim stavebným úpravám na dome na E. G. H.
XX, na pozemkoch parciel registra „C“ č. 121/1, 121/2, 121/3. Tento štátny stavebný dohľad sa nekonal
(č. l. 243), avšak konal sa v náhradnom termíne dňa 08. 12. 2020 (č. l. 293 – 296), a to na základe
podnetu I. A. zo dňa 20. 08. 2020 (č. l. 285, 636, 653), Krajského pamiatkového úradu Banská Bystrica
prostredníctvom Slovenskej stavebnej inšpekcie, Inšpektorátu Banská Bystrica a podnetu Slovenského

misijného hnutia, či sa stavba vykonáva podľa stavebného povolenia a či sú splnené podmienky na
uskutočňovanie stavby, či sa na stavbe nachádza projekt stavby overený v stavebnom konaní, či
stavebník vedie stavebný denník a či sa pri uskutočňovaní stavby dodržiavajú podmienky stavebného
povolenia a všeobecne záväzné predpisy.

Vykonaným štátnym stavebným dohľadom na Hornej ulici č. 31 Banská Bystrica bolo zistené, že (č. l.
247 – 248):
- na hranici parciel registra „C“ č. 121/2, 121/3 a 124 je zhotovený betónový oporný múr,
- na hranici parciel registra „C“ č. 121/3 a 123 je zhotovený betónový múr,
- v dvorovej časti na pozemkoch parciel registra „C“ č. 121/2 a 121/3 sú zhotovené výkopy, ktoré sú

čiastočne zabetónované (pravdepodobne možné základové konštrukcie),
- na pozemku parcely registra „C“ č. 121/1 je zaliaty základ so stĺpcovou výstužou v počte 4 ks,
- na stavenisku sa nachádza zabezpečovacia podperná konštrukcia, nesúca krov bývalého objektu so
súp. č. 88,
- objekty na parcelách registra „C“ č. 121/2 a 121/3 sú odstránené (pravdepodobne aj so základovými

konštrukciami),
- objekt so súp. č. 88 na parcele registra „C“ č. 121/1 je odstránený celý okrem uličného obvodového
múru a konštrukcie strechy,
- na stavenisku sa nenachádza stavebný denník ani projektová dokumentácia,- na stavenisku nebol prítomný stavbyvedúci a ani majster,
- v čase výkonu štátneho stavebného dohľadu na stavenisku prebiehali stavebné práce aj napriek
neprítomnosti stavbyvedúceho či majstra.

Stavebný úrad preto vyzval vlastníka nehnuteľnosti spoločnosť WORLD TRADE COMPANY s. r. o. na
bezodkladné zastavenie stavebných prác.

Aj listom zo dňa 04. 06. 2021 (č. l. 512) stavebný úrad oznámil spoločnosti Best Catering Service s. r.

o. ako stavebníkovi výsledok štátneho stavebného dohľadu, kde sumarizoval vykonané práce v období
od 10. 08. 2020 do 31. 12. 2020, pričom konštatoval, že stavebník uskutočnil stavebné práce na objekte
Horná 31 v Banskej Bystrici bez povolenia na odstránenie stavby potrebného podľa § 88 stavebného
zákona. Zároveň orgán štátneho stavebného dohľadu odovzdal predmetnú vec na konanie vo veci
prerokovania podozrenia zo spáchania správneho deliktu.

Rozhodnutím Mesta Banská Bystrica č. MsP-SK-144772/23608/2021, PRIE 44/2021 zo dňa 30. 08.
2021 (č. l. 886 – 892) bola spoločnosti Best Catering Service s. r. o. uložená pokuta vo výške 5 000,00
Eur a bola uznaná zodpovednou zo správneho deliktu podľa § 106 ods. 2 písm. c) zákona č. 50/1976 Zb.
o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, nakoľko
preukázateľne od 10. 08. 2020 do 08. 12. 2020, na objekte „Meštiansky dom E. XX/XX F. F.“, na

pozemkoch parciel registra „C“ č. 121/1, 121/2 a 121/3, katastrálne územie F. F., čiastočne odstránila
stavbu „Meštiansky dom E. XX/XX F. F.“ v rozsahu, že došlo k odstráneniu vertikálnych konštrukcií
a nesúdržných konštrukcií nadzemného podlažia so zachovaním len východnej steny a k odstráneniu
vertikálnych konštrukcií a nesúdržných konštrukcií druhého podlažia so zachovaním len východnej
steny a prepadnutého dreveného schodiska a došlo k odstráneniu drevárne a prízemných budov

vo dvore objektu Horná 31, bez povolenia príslušného orgánu, čím došlo k porušeniu ustanovenia
§ 88 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)
v znení neskorších predpisov (v texte aj ako „stavebný zákon“), nakoľko k odstráneniu stavby došlo bez
povolenia stavebného úradu, ktoré je na odstránenie takejto stavby potrebné.

O vykonávaní stavebných prác bez príslušného povolenia informovali aj miestne médiá (č. l. 892 – 906).

Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica

Zo zápisnice Krajského pamiatkového úradu Banská Bystrica (č. KPUBB-2020/19640-1/79979 zo dňa

05. 10. 2020 (č. l. 224) vyplýva, že sa toho istého dňa o 14.00 h vykonala miestna ohliadka na Hornej
31 v Banskej Bystrici. Objekt je súčasťou Pamiatkovej rezervácie Banská Bystrica, ktorá bola zriadená
povereníctvom školstva a kultúry SNR, č. nariadenia vlády 16.118/1955-leg. zo dňa 18. 05. 1955.
ÚzemiepamiatkovejrezervácieBanskáBystricabolovymedzenénariadenímvládySlovenskejrepubliky
č. 108/2004 Z. z. zo dňa 10. 02. 2004 o pamiatkových rezerváciách Banská Bystrica a Kremnica.

Vzhľadom na uvedené je potrebné akýchkoľvek stavebných činností z hľadiska zachovania pôvodnej
historickejštruktúryaurbanistickejkoncepcierešpektovaťZásadyochrany,obnovyaprezentáciehodnôt
územia, Pamiatková rezervácia – Banská Bystrica – aktualizácia, ktoré nadobudli účinnosť dňom
schválenia Pamiatkovým úradom Slovenskej republiky. Predmetný objekt nie je národnou kultúrnou
pamiatkou, ale podľa označených zásad je vytypovaný na zápis na vyhlásenie za národnú kultúrnu

pamiatku. Pred objektom na pešej komunikácii bol osadený veľkokapacitný stavebný kontajner, do
ktorého bola vyvážaná zemina, resp. suť celý okenný otvor na prízemí objektu. Cez okenné otvory
bolo viditeľné, že predmetný objekt je bez stropnej konštrukcie, zadnej (severozápadnej) obvodovej
steny a pravdepodobne aj bez strechy, vzhľadom na asanovanú obvodovú stenu. Objekt je bez výplní
okenných otvorov. Je predpoklad, že sa jedná o asanáciu predmetného objektu veľkého rozsahu a

realizáciu zemných prác. Objekt na Hornej ulici č. 31 v Banskej Bystrici sa nachádza v historickom jadre
mesta. Jeho dvorová časť bolo pravdepodobne pôvodne súčasťou cintorína zriadeného pri kostole Sv.
Ducha, postaveného v rokoch 1542 – 1543, asanovaného v roku 1895. Bez realizácie archeologického
výskumu môže v súvislosti s výkopovými a zemnými prácami dôjsť k zničeniu cenených archeologických
nálezov a situácii. Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica konštatuje, že predmetné stavebné úpravy

na nehnuteľnosti na samotnom objekte a v dvorovej časti objektu sú vykonávané bez rozhodnutia
alebo záväzného stanoviska príslušného orgánu na ochranu pamiatkového fondu. Ohliadku vykonali
zamestnankyne pamiatkového úradu Ing. arch. Renáta Lieskovská a Mgr. Monika Fratričová. Už dňa
05. 10. 2020 Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica oznámil začatie konania vo veci začatia úpravynehnuteľnostivPamiatkovejrezerváciiBanskáBystricabezprávoplatnéhorozhodnutiananehnuteľnosti
na Hornej ulici č. 31 v Banskej Bystrici so súp. č. 88 na parcelách registra „C“ č. 121/1, 121/2, 121/3.
Zároveň oznámil, že sa dňa 16. 10. 2020 bude konať stretnutie pozvaných na nádvorí Krajského

pamiatkového úradu Banská Bystrica. Tiež bol vlastník nehnuteľnosti, spoločnosť WORLD TRADE
COMPANY s. r. o. vyzvaný na okamžité zastavenie prác až do vydania rozhodnutia. Krajský pamiatkový
úrad Banská Bystrica zároveň stavebnému úradu mesta Banská Bystrica dňa 05. 10. 2020 podal podnet
na vykonanie stavebného dohľadu, nariadenie nevyhnutných opatrení a zastavenie stavebných prác na
objekte na Hornej ulici č. 31 Banskej Bystrici.

Zo zápisu Krajského pamiatkového úradu Banská Bystrica zo dňa 16. 10. 2020 (č. l. 231) vyplýva,
že počas miestnej obhliadky z verejne prístupného miesta bolo zistené, že práce na objekt naďalej
pokračujú. Pred objektom na pešej komunikácii bol opätovne osadený veľkokapacitný stavebník
kontajner, do ktorého bola vyvážaná cez okenný otvor na prízemí objektu suť. K tomuto pamiatkový
úrad vyhotovil fotodokumentáciu. Teda znova v ten istý deň Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica

oznámil, že sa dňa 18. 11. 2020 bude konať stretnutie pozvaných na nádvorí Krajského pamiatkového
úradu Banská Bystrica. Tiež bol vlastník nehnuteľnosti, spoločnosť WORLD TRADE COMPANY s. r. o.
vyzvaný na okamžité zastavenie prác až do vydania rozhodnutia.

Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica zároveň podal Policajnému zboru podnet na prešetrenie

skutočností nasvedčujúcich spáchaniu trestného činu. Taktiež doručil Slovenskej stavebnej inšpekcii
podnet na obmedzenie nepovolenej činnosti a na zjednanie nápravy, ktorý bol nakoniec postúpený
stavebnému úradu.

Na hlavnom pojednávaní súd k rozsahu stavebných prác vypočul nielen obžalovaného, ale aj svedkov

(pracovníci pamiatkového úradu, zamestnanec stavebného úradu, I. A., K. E. či K. M., S. I. alebo
PhDr. JUDr. Štefan Hrčka, PhD.) Výpovede možno v podstate rozdeliť do dvoch skupín: i.) tie, ktoré
boli vykonané na návrh obhajoby (K. E., K. M., S. I. alebo PhDr. JUDr. Štefan Hrčka, PhD.) tvrdili, že
práce vykonávané na objekte na Hornej ulici č. 29 a 31 v Banskej Bystrici boli vykonávané v súlade so
stavebným zákonom (ohlásenie ani povolenie nepotrebovali, okrem zabezpečovacích prác a odstránení

stavby od 05. 10. 2020) a ii.) tie, ktoré sa vykonali predovšetkým podľa návrhu obžaloby, ale sčasti
aj na návrh obhajoby (I. A., pracovníci pamiatkového úradu, zamestnanec stavebného úradu), ktoré
však naopak tvrdili, že od počiatku (od augusta 2020) práce neboli vykonávané v súlade so stavebným
zákonom.

Prvá skupina dôkazov sa snažila presvedčiť, že práce vykonávané na stavbe boli len zabezpečovacie,
teda sanoval sa taký stav stavby, aby neohrozovala život, zdravie a bezpečnosť. Podľa nich až dňa
05. 10. 2020 vznikla povinnosť stavebníka kontaktovať stavebný úrad. Zabezpečovacie práce v zmysle
stavebného zákona sa nariaďujú, ak nie je nevyhnutné stavbu ihneď odstrániť, ale svojím stavom
ohrozuje život alebo zdravie osôb, prípadne značné majetkové alebo kultúrne hodnoty. Podľa výpovede

svedka A. však od začiatku boli realizované práce demolačné, mizla tehla po tehle, zmizol aj „domček“
v dvorovej časti. Svedkyne A. N. a K. O. už pri ohliadke dňa 05. 10. 2020 z verejne dostupného miesta
videli, že na stavbe objektu na Hornej ulici č. 31 Banská Bystrica určite neprebiehali práce, na ktoré by
sa nevyžadovalo povolenie stavebného úradu. Videli, že za stenou, ktorá je obvodovým múrom z Hornej
ulice nie je žiadny priestor, teda predpokladali, že ostala len táto stena. K. E. až v októbri 2020 posudkom

zisťoval a popísal rozsah zabezpečovacích prác.

Dovtedy však boli vykonané (podľa stavebného denníka) čistiace a vypratávacie práce (vypratávanie
vnútorných priestorov prvého a druhého nadzemného podlažia, vypratanie dvora a povalového
priestoru, čistenie a odstraňovanie prepadnutých konštrukcií). Boli odstránené povrchy a staticky

nepodstatné konštrukcie za účelom odhalenia zabudovaných statických porúch stien a stropov
(osekanie omietok a odstránenie vnútorných trámový deliacich konštrukcií druhého nadzemného
podlažia, odstránenie podlahových vrstiev a omietnutých podhľadov). Po posúdení stropných drevených
prvkov je konštatované ich značné poškodenie po zatekaní hnilobou a prelomením spôsobeným
preťažením, nariadilo sa ich odstránenie z dôvodu zabezpečenia bezpečnosti na stavenisku.

Podľa názoru súdu sa nemožno stotožniť s tým, že od augusta 2020 do 05. 10. 2020 prebiehali
zabezpečovacie práce v súlade so stavebným zákonom, pretože bolo preukázané, že na stavbe sanevykonávali práce s cieľom zabezpečiť stavbu tak, aby neohrozovala život, zdravie, majetkové či
kultúrne hodnoty.

Tieto práce nemožno v súlade so stavebným zákonom považovať ani za udržiavacie práce, aj keď
ich v stavebnom denníku K. E. takto popísal. Opäť, svedkovia Mráz. A. N., K. O. či JUDr. Béreš
(Rejdovjanová) sa zhodli na tom, že práce už boli búracie. Pred budovou stál kontajner, do ktorého sa
vypratávala zemina a stavebná suť. V prednej časti budovy už neboli vidieť zadnú stenu, bolo vidieť
prázdny priestor.

Navyše udržiavacie práce, ktoré by mohli ovplyvniť stabilitu budovy, požiarnu bezpečnosť stavby, jej
vzhľad alebo životné prostredie, a pri všetkých udržiavacích prácach na stavbe, ktorá je kultúrnou
pamiatkou, vyžadujú ohlásenie stavebnému úradu.

Teda, od augusta 2020 obžalovaný ako stavebník opomínal svoje povinnosti voči stavebnému úradu

a úplne opomenul svoj stavebný zámer konzultovať s Krajským pamiatkovým úradom Banská Bystrica.
Bolo už bez pochýb konštatované, že obžalovaný mal mať vedomosť o tom, že objekty na Hornej ulici
č. 29 a 31 v Banskej Bystrici (predovšetkým pozemky, na ktorých sú postavené budovy) sa nachádzajú
v pamiatkovej rezervácii a podliehajú osobitnej ochrane. Obrana obžalovaného spočívajúceho v tom,
že nemal mať odkiaľ o tom vedomosť a že nebol ani upovedomený či na to upozornený, nemôže byť

považovaná za účelnú. Taktiež už bolo spomenuté, že táto okolnosť (pamiatková rezervácia) je zistiteľná
prinajmenšom z listu vlastníctva. Neúčelná bola aj obrana obžalovaného spočívajúca v tom, že stavebný
úrad a pamiatkový úrad nekonali v lehotách, ktoré mu určuje zákon. Opomenul, že najprv nekonal on
a neskôr sa nekonanie úradov snažil využiť vo svoj prospech v tom smere, že už po dni 05. 10. 2020
s nimi komunikoval, no podľa neho neboli dostatočne činné (o čom svedčia aj listinné dôkazy – urgencie

Krajskému pamiatkovému úradu Banská Bystrica).

Druhá skupina dôkazov, naopak, poukazovala na rozporné konanie obžalovaného, ktoré nebolo ani
v súlade so stavebným zákonom a ani v súlade so zákonom o ochrane pamiatkového fondu.

Svedkov I. či PhDr. JUDr. Hrčku, PhD. obhajoba označovala za takých, ktorí môžu vypovedať
o významných okolnostiach. Obaja však nedokázali rozptýliť pochybnosti o „správnom a zákonnom“
postupe stavebníka – obžalovaného od začiatku prenajímania nehnuteľností (od augusta 2020).
Svedkovia sa vyhýbali odpovediam o tom, či majú vedomosť o tom, že sa nehnuteľnosti nachádzajú
v pamiatkovej rezervácii mesta. Svedok I. Q. E., I. opakoval, že je mesto pozná, že pozná aj

predchádzajúcich majiteľov objektov. Svedok I. zasa tvrdil, že má stavebnú spoločnosť, ale povinnosti
stavebníka popísať nedokázal. Aj on sa snažil zakaždým odpovedať, že objekty nie sú národnou
kultúrnou pamiatkou.

Svedok I. dokonca vypovedal, že ak by nejaký artefakt či predmet z iného obdobia našli, mali okamžite

kontaktovať statika a bez jeho pokynov nepokračovať. V prvom rade je zarážajúce na tejto výpovedi to,
že ak by niečo pri prácach našli, mali nepokračovať. Je potom evidentné, že si museli byť vedomí toho,
že sa jedná o lokalitu s archeologickými náleziskami, čo je ale v rozpore s tým, že tvrdil, že s úľavou
zistil, že sa nejedná o národnú kultúrnu pamiatku. Odpovedi k tomu, či by sa objekt mohol nachádzať
v pamiatkovej rezervácii sa svedok I. vyhýbal, no aj tak mal v prípade nejakého nálezu kontaktovať

statika. A to je druhá zarážajúca okolnosť, pretože statik nie je archeológ. Určite nie je archeológom K.
E., ktorý na stavbe vykonával aj stavebný dozor, no posudzoval objekt aj z hľadiska statiky.

Svedok I. tiež tvrdil, že stavebné práce mohol zastaviť iba nájomca – obžalovaný. On bol len vlastníkom,
nemohol také práce zastaviť. Na druhej strane ale tiež tvrdil, že nájomca nedával pokyny žiadne (iba

statik).

Obhajoba sa vypočúvaním niektorých ďalších svedkov (K. A. a K. O.) snažila upútať pozornosť
na pochybenia stavebného úradu a pamiatkového úradu (nedodržiavanie lehôt, neevidovanie
archeologického nálezu), no opomenula upriamiť pozornosť na to, že obžalovanému nie sú kladené za

vinu prípadné pochybenia úradov, ale jeho pochybenia ako stavebníka.

O nesprávnom postupe obžalovaného nakoniec nevypovedali iba svedkovia, ale jeho rozporné konanie
so stavebným zákonom konštatoval aj správny orgán pri ukladaní sankcie (pokuty), voči ktorej saobžalovaný ani nebránil (s odôvodnením, že už nechcel predlžovať konanie). Taktiež Krajský pamiatkový
úrad Banská Bystrica v zápise zo dňa 05. 10. 2020 a 16. 10. 2020 skonštatoval nesprávnosť postupu
obžalovaného ako stavebníka.

Poznajúc uvedené mal súd za to, že obžalovaný naplnil objektívnu stránku trestného činu iným
poškodzovaním a znehodnocovaním archeologického dedičstva tak, že neohlásením pamiatkovému
úradu znemožnil vykonať archeologický výskum a stavebné práce vykonával v rozpore so stavebným
zákonom.

Svedok K. E. sa ešte snažil „ospravedlniť“ postup obžalovaného ako stavebníka tým, že z jeho strany
došlo dňa 05. 10. 2020 k ohláseniu zabezpečovacích prác a bol to podľa neho stavebný úrad, kto
to mal oznámiť aj pamiatkovému úradu. Takýto postup však neupravuje zákon. Práve naopak, je
povinnosťou stavebníka splniť si svoje povinnosti voči úradom. Nakoniec, aj z listiny – oznámenie
výsledku prešetrenia podnetu na preverenie dodržania odborných zásada člena SKSI zo dňa 10. 02.
2023 (súčasť pripojeného administratívneho spisu) – vyplýva, že po preštudovaní statických posudkov

K. L. E. J. komora stavebných inžinierov („SKSI“) dospela k záveru, že predmetná dokumentácia žiaden
návrh sanácie statických porúch neobsahuje. Staticky posudok nedeklaruje, že stavba na E. G. H. XX
a č. 31 v Banskej Bystrici svojím stavom ohrozuje život a zdravie osôb, prípadne značné majetkové
a kultúrne hodnoty, ktorý by slúžil stavebnému úradu pre vydanie nariadenia (zabezpečovacích prác,
poznámkasúdu).Komorakonštatovala,žerealizovanéprácevdvorovomtrakteniejemožnéklasifikovať

ako zabezpečovacie práce objektu, ktorý je situovaný v pamiatkovom území. V súlade s vyjadrením K.
E. však komora konštatovala, že statický posudok nemal obsahovať návrh na odstránenie havarijného
stavu stavby formou zabezpečovacích prác, ale aj trvalé zabezpečenie stavby s jej perspektívnym
využitím. Teda komora nezistila dôvody pre disciplinárne postihnutie K. E., čo súd v plnom rozsahu
rešpektuje a cieľom oboznámenia týmto listinným dôkazom nebolo spochybniť odbornosť a skúsenosť

svedka. Dôvodom oboznamovania bola tá skutočnosť, že statický posudok svedka z októbra 2020,
ktorý mal deklarovať potrebu zabezpečovacích prác, takúto potrebu nedeklaroval, čo svedok opakoval
na hlavnom pojednávaní, ale už iným spôsobom (cieľom bolo trvalé zabezpečenie stavby) sa bránil
voči podnetu stavebného úradu, ktorý mohol naznačovať nesprávnosť jeho posudku. Nie je ale bez
významu ani to, že aj komora konštatovala neúplnosť dokumentácie. Z uvedeného ale, podľa názoru

súdu, bez pochýb plynie záver, že od augusta 2020 boli na stavbe, pozemkoch a nehnuteľnostiach na E.
G. H. XX a č. 31 vykonávané stavebné práce v rozpore so stavebným zákonom a zákonom o ochrane
pamiatkového fondu.

Páchateľ trestného činu

Páchateľom trestného činu môže byť v tomto prípade každá trestne zodpovedná fyzická osoba.
Trestného činu poškodzovania a znehodnocovania archeologického dedičstva sa nemôže dopustiť
právnická osoba, keďže sa tento trestný čin nenachádza v taxatívnom výpočte trestných činov, ktorých
sa právnické osoby môžu dopustiť.

Preto sa súd stotožnil s postupom orgánov činných v trestnom konaní, kedy spáchanie trestného
činu možno pričítať len jedinému konateľovi spoločnosti Best Catering Service s. r. o, (ako nájomcovi
a stavebníkovi) Michalovi Kubínimu.

Subjektívna stránka trestného činu

Subjektívna stránka spočíva v úmyselnom zavinení, a preto je pri posudzovaní konania páchateľa
nutné skúmať všetky zložky úmyselného zavinenia vrátane vedomosti páchateľa o nezákonnosti svojho
konania.

Keďže obžalovaného neznalosť zákona nemôže ospravedlniť a jeho dlhoročné skúsenosti v podnikaní
nemôžuspochybniťto,ževzhľadomnavšetkyokolnostivedel,žesvojímkonanímmôžeporušeniealebo
ohrozenie zákona spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Súd mal za to, že obžalovaný tak konal v nepriamom úmysle, pretože sa napriek tomu, že pri výkone
štatutárneho orgánu mal konať s náležitou starostlivosťou, neoboznámil sa so všetkými okolnosťami
a spoliehal sa na iné osoby (vlastník nehnuteľnosti, statik), že stavebná činnosť bude vykonávaná
v súlade so zákonom. Nešlo však o jeho prvý takýto projekt (reštauračné služby).Záverom ešte možno poukázať, že obžalovaný tvrdil, že podľa neho nemôže mať archeologický výskum
hodnotu, ak sa neurobil. Obžalovaný opomína, že archeologický výskum sa uskutočniť reálne nemohol,

lebo ako stavebník tomu zabránil, keď si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo stavebného zákona
a zo zákona o ochrane pamiatkového fondu, keďže pozemky parciel registra „C“ č. 120, 121/1, 121/2
a 121/3 sú v pamiatkovej rezervácii. Napriek tomu došlo k poškodeniu archeologického dedičstva,
lebo nebolo možné pre jeho nesprávne konanie vôbec zistiť, či sa na tomto mieste nachádzajú nejaké
archeologické nálezy, a teda dnešní ľudia, dnešný svet a dnešný stav poznania sú ukrátené o historické

vedomosti, ktoré z pohľadu celého sveta sú možno zanedbateľné, no z pohľadu mesta Banská Bystrica
mohli mať zásadnejší význam. Skutočnosť, že na danom území sa archeologické nálezisko mohlo
nachádzať, dosvedčujú ďalšie dva výskumy na Hornej ulici č. 25 a 37, teda hneď vo vedľajších objektoch
(po oboch stranách).

Neodborné vyjadrenia svedka I., K. E. či PhDr. JUDr. Hrčku, PhD. a samotného obžalovaného, že

sa na danom území žiadne artefakty nenašli a že sa Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica
len mylne domnieva o existencii cintorína a kostola a že ak tam aj nejaké boli, tak boli zničené
ďalšou zástavbou (tvrdenie aj znalca doc. Dr. Horňáka) sú v príkrom rozpore s výsledkami nedávno
vykonaných archeologických výskumov v okolí objektov a v príkrom rozpore so stavom archeologického
a historického poznania nielen v pamiatkovej rezervácii mesta Banská Bystrica. Ani takýto pokus

o zľahčovanie zo strany obhajoby nemôže obžalovaného z jeho protiprávneho konania vyviniť. Aj keď
súd povolil klásť otázky o predmetoch zachytených na fotografiách svedkom, ktorí nie sú odborne
znalí, je nutné uviesť, že ani K. E. či K. M. nie sú oprávnení (odborne) tvrdiť, čo je zachytené na
jednotlivých fotografiách, ktoré sú časťami znaleckých posudkov. Obaja sa snažili prezentovať aj
historické vedomosti, kedy v spontánnych častiach výpovede pomenovali a datovali jednotlivé budovy

a ich vznik/výstavbu (urobili to aj svedkovia I. a PhDr. JUDr. Hrčka, PhD.) a tiež mali za to, že na fotografii
na č. l. 214 je zachytený pozostatok kanalizácie a nie archeologický nález, avšak takéto vyjadrenia sú
len subjektívnym názorom vypočúvaných, pričom z hľadiska odbornosti sa súd priklonil k výsledkom
znaleckého dokazovania a dospel k záveru, že na fotografiách sú zachytené objekty (5), ktoré majú
význam v archeológii a možno ich označiť za archeologické nálezy, ktoré však ale potom dosvedčujú,

že aj keď obžalovaný svojou činnosťou a činnosťou osôb, ktoré poveril vykonávaním prác, trvalo zničil
archeologické nálezisko, o ktorom si myslí, že ani neexistuje, toto archeologické nálezisko by riadnym
archeologickým výskumom bolo zdokumentované a nálezy v ňom by mohli byť riadne zaevidované.

Zhodnotiac vyššie uvedené, z dokazovania bez pochýb vyplynulo, že obžalovaný z hľadiska objektívnej

stránky konal tak, že (inak) poškodil a znehodnotil archeologické dedičstvo, teda konaním v rozpore
so stavebným zákonom a zákonom o ochrane pamiatkového fondu nezvratne zničil archeologické
nálezisko – nachádzajúce sa na parcelách registra „C“ par. č. 120, 121/1, 121/2 a 121/3 na E. G. H. XX
a XX, a svojim konaním spôsobil škodu vo väčšom rozsahu (94 349,29 Eur) a na území (pamiatková
rezervácia mesta Banská Bystrica). Obžalovaný tak svojím konaním naplnil znaky skutkovej podstaty

a dopustil sa zločinu poškodovania a znehodnocovania archeologického dedičstva podľa § 249 ods.
1, ods. 2 písm. c) ods. 4 písm. c) Trestného zákona v znení účinnom od 06. 08. 2024, zo spáchania
ktorého ho aj súd uznal vinným, pretože neboli zistené ani okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť
(nepríčetnosť).

III.

Obžalovaný má v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov evidovaných 6 priestupkov, za
porušenie pravidiel cestnej premávky a viackrát bol pokutovaný Mestskou políciou Banská Bystrica.
Doteraz nebol ani raz súdom potrestaný a voči nemu nebolo s výnimkou tejto trestnej veci vedené žiadne

iné trestné konanie.

Pri rozhodovaní o treste, akým je potrebné na osobu obžalovaného pôsobiť, súd vychádzal zo zásad
ukladania trestov podľa § 34 Trestného zákona. Ďalej súd vychádzal z okolností prípadu, jeho následku,
z možnosti nápravy a osobných pomerov obžalovaného a skúmal aj existenciu poľahčujúcich a

priťažujúcich okolností. Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.Pri určovaní druhu trestu sa súd zameral tak na individuálnu prevenciu, ale s prihliadnutím na druh
trestného činu aj na prevenciu generálnu s prihliadnutím predovšetkým na ochranu záujmov Slovenskej
republiky a jeho občanov v podobe nezvratnej straty archeologického náleziska. Význam by preto nemal

trest domáceho väzenia, pretože obžalovaný je ešte zamestnaný a podľa názoru súdu nie je cieľom
potrestania úplná izolácia obžalovaného v domácom prostredí. Trest povinnej práce by síce bolo možné
uložiť, avšak podľa názoru súdu by nebola vzhľadom na charakter trestného činu naplnená generálna
prevencia. Peňažný trest by takúto prevenciu rovnako nesplnil.
Pri rozhodovaní o treste súd tiež dospel k presvedčeniu, že výkon nepodmienečného trestu

u obžalovaného nie je nevyhnutný a že ochranu spoločnosti je možné zabezpečiť aj uložením
podmienečného trestu odňatia slobody, pričom nevyhnutnosť ukladania nepodmienečného trestu
odňatia slobody nepredpokladá ani Trestný zákon.

Súd zistil existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti, kedy obžalovaný viedol riadny život pred spáchaním
skutku. Súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Keďže súd už pri právnej kvalifikácii skutku zohľadnil

úpravu výhodnejšiu pre obžalovaného, a teda Trestný zákon v znení účinnom od 06. 08. 2024, preto súd
pri úvahách o výške trestu vychádzal z trestnej sadzby do dvoch do ôsmich rokov. Význam pri úvahách
o dĺžke trestu má aj tá skutočnosť, že od spáchania skutku uplynuli už viac ako štyri roky. Avšak pri
ukladaní trestu súd nemohol opomenúť, že ku spáchaniu skutku došlo hrubým porušovaním povinností
stavebníka a povinností vyplývajúcich zo zákona o ochrane pamiatkového fondu. Spôsobený následok

navyše nie je izolovaný, teda nezasahuje len malú skupinu chránených záujmov, ale zasahuje záujmy
Slovenskej republiky na ochrane kultúrneho dedičstva, ktorej ochrane venuje pozornosť aj európsky
dohovor. Popri základných hodnotách, ako je život či zdravie, aj ochrana nehmotného dedičstva požíva
ochranu, ktorej porušenie nemožno sankcionovať bez prihliadnutia na vzniknuté následky. História
(nielen mesta Banská Bystrica) nie je uzavretý proces, stále sa objavujú nové a nové poznatky. Aj

archeológia ako súčasť histórie stále objavuje nové nálezy, ktoré aj pri dnešnom stave poznania stále
vnášajú nové svetlo do už známych faktov. V prípade pamiatkovej rezervácie mesta Banská Bystrica
sa konaním obžalovaného stalo, že tunajší obyvatelia mohli prísť o nielen o archeologické nálezy, ale
o celkovú historickú informáciu, ktorú so sebou prináša aj samotné objavovanie historických, kultúrnych
vrstiev archeológiou.

Súd preto uložil obžalovanému vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci trest odňatia slobody v trvaní
3 (troch) rokov, ktorého výkon podmienečne odložil a určil mu skúšobnú dobu v trvaní 5 (piatich) rokov.

Podľa názoru súdu je však možné nápravu obžalovaného naplniť uložením probačného dohľadu
s primeranými povinnosťami a obmedzeniami.

Keďže súd obžalovanému považoval za nevyhnutné uložiť aj trest zákazu činnosti vykonávať funkciu
člena štatutárneho orgánu, člena dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky podniku, vedúceho
podniku zahraničnej osoby, vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokuristu
v obchodnej spoločnosti alebo družstve v trvaní 3 (troch) rokov, pretože ku spáchaniu skutku

došlo opomenutím povinnosti obžalovaného vykonávať funkciu štatutárneho orgánu s odbornou
starostlivosťou, zároveň mu počas skúšobnej doby uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa
v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Takto uložený trest považoval súd u obžalovaného za správny a zákonný, pretože pri jeho ukladaní

rešpektoval princíp zákonnosti a zároveň ním vyjadril aj princíp individualizácie trestu, nakoľko
druh a intenzita musí vždy zodpovedať všetkým zvláštnostiam prípadu a osobe obžalovaného. Súd
obžalovanému zároveň dáva do pozornosti, že počas plynutia skúšobnej doby je povinný viesť riadny
život a vyvarovať sa akéhokoľvek protispoločenského konania, pretože v opačnom prípade sa vystavuje
hrozbe, že mu podmienečný trest bude súdom premenený na trest nepodmienečný.

Poškodená Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky, v konaní
konajúca prostredníctvom Pamiatkového úradu Slovenskej republiky, si v konaní riadne a včas uplatnila
nárok na náhradu škody vo výške určenej znaleckým posudkom v sume 94 349,29 Eur. V konaní však

vyšli najavo aj skutočnosti o skončení nájomného vzťahu medzi nájomcom a vlastníkom už v roku 2021,
rovnako vznikli pochybnosti aj o tom, aká je skutočná miera zodpovednosti osoby obžalovaného na
spáchanej škode či vplyv postupu správnych orgánov na aktuálnom stave nehnuteľnosti. Zodpovedanietýchto otázok však presahuje rámec adhézneho konania, preto súd poškodenú odkázal so svojím
nárokom na samostatný civilný proces.

Na základe uvedených skutočností a zisteného skutkového stavu samosudca rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

2 7T/20/2022

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho vyhlásenia alebo oznámenia.
Odvolanie má odkladný účinok. V prospech obžalovaného môžu podať odvolanie príbuzní v pokolení
priamom, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manželka a družka ale nie proti jeho vôli. Poškodený
môže podať odvolanie iba pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.