Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. september 2023

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 23C/7/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7121202332
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zsolt Suver

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2023:7121202332.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudcom JUDr. Zsoltom Suverom v právnom spore žalobcu Mesta Košice, so sídlom:

Trieda SNP 48/A, 040 11 Košice, IČO: 00 691 135, proti žalovanému MPV Družstvo, družstvo, so sídlom:
Werferova 2582/1, 040 11 Košice, IČO: 50 397 877, zastúpeného advokátskou kanceláriou JANČI &
Partners s.r.o., so sídlom: Belopotockého 720/2, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 47 258 748, v mene
ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Peter Janči, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

II. R u š í neodkladné opatrenie nariadené pred začatím konania vo veci samej uznesením Okresného

súdu Košice I č. k. 24 C 41/2020 z 08.01.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 9
Co 46/2021 zo 16.04.2021 v časti I. výroku medzi žalobcom [tam (v uznesení) označeným ako žalobca
v 1. rade] a žalovaným.

III. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov tohto konania vo veci samej, konania
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia označeného pod bodom II. výrokovej časti tohto
rozsudku ako aj konania o návrhu na zrušenie tohto neodkladného opatrenia, vrátane trov odvolacieho

konania vedeného na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 3 Co/153/2022, v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Skutkové tvrdenia a právna argumentácia strán sporu

1. Žalobca sa žalobou doručenou 22.03.2021 Okresnému súdu Košice I, ktorý sa podľa § 18m ods.
1 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky v znení neskorších
predpisov od 01.06.2023 označuje ako Mestský súd Košice (ďalej len „mestský súd“) domáhal proti
žalovanému [pôvodne pod obchodným menom ODEKO Družstvo, družstvo, pozn. (viď č.l. 195)] určenia,

že je výlučným vlastníkom, prípadne podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností – pozemkov (ďalej len
„predmetnépozemky“)nachádzajúcichsavobciA.–B.C.,katastrálneúzemie:D.C.,ktorésúOkresným
úradom Košice, odbor katastrálny (ďalej len „okresný úrad“), zapísané na: 1.) liste vlastníctva číslo (ďalej
len „LV č.“) XXXX ako parcela registra „E“, parc. č. XXXX, orná pôda o výmere 1133 m2 v podiele pod B1
vo veľkosti 1/2-ice k celku, 2.) LV č. XXXX ako parcela registra „E“, parc. č. XXXX, orná pôda o výmere
778 m2, v podiele pod B2 vo veľkosti 11/24-ín k celku, 3.) LV č. XXXX ako parcela registra „E“, parc. č.
XXXX, orná pôda o výmere 716 m2, v podiele pod B2 vo veľkosti 47/72-ín k celku,4.) LV č. XXXX ako

parcela registra „E“, parc. č. XXXX, orná pôda o výmere 1020 m2, v podiele pod B14 vo veľkosti 1/24-ín
k celku,5.) LV č. XXXX ako parcela registra „C“, parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere
80 m2, v podiele pod B1 vo veľkosti 23/24-ín k celku, 6.) LV č. XXXX ako parcela registra „C“, parc. č.
XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 80 m2, v podiele pod B2 vo veľkosti 1/24-ín k celku, 7.)LV č. XXXX ako parcela registra „C“, parc. č. XXXX/XX, ostatná plocha o výmere 259 m2, v podiele pod
B1 vo veľkosti 23/24 k celku, 8.) LV č. XXXX ako parcela registra „C“, parc. č. XXXX/XX, ostatná plocha
o výmere 259 m2, v podiele pod B2 vo veľkosti 1/24-ín k celku, 9.) LV č. XXXX ako parcela registra „C“,

parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 116 m2, v podiele pod B1 vo veľkosti 23/24-
ín k celku, 10.) LV č. XXXX ako parcela registra „C“, parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 116 m2, v podiele pod B2 vo veľkosti 1/24-ín k celku,11.) LV č. XXXX ako parcela registra „E“,
parc. č. XXXX, orná pôda o výmere 1358 m2, v podiele pod B1 vo veľkosti 23/24-ín k celku, 12.) LV
č. XXXX ako parcela registra „E“, parc. č. XXXX, orná pôda o výmere 1358 m2, v podiele pod B2 vo

veľkosti 1/24-ín k celku, 13.) LV č. XXXX ako parcela registra „E“, parc. č. XXXX, orná pôda o výmere
1193 m2, v podiele pod B1 vo veľkosti 8/21-ín k celku,14.) LV č. XXXX ako parcela registra „E“, parc. č.
XXXX, orná pôda o výmere 1363 m2, v podiele pod B2 vo veľkosti 8/21-ín k celku, 15.) LV č. XXXX ako
parcela registra „E“, parc. č. XXXX/XXX, orná pôda o výmere 3264 m2, v podiele pod B19 vo veľkosti
1/5-iny k celku, 16.) LV č. XXXX ako parcela registra „E“, parc. č. XXXX/XXX, orná pôda o výmere 3264
m2, v podiele pod B22 vo veľkosti 611/56960-ín k celku, 17.) LV č. XXXX ako parcela registra „E“, parc. č.

XXXX/XXX, orná pôda o výmere 217 m2, v podiele pod B19 vo veľkosti 1/5-iny k celku, 18.) LV č. XXXX
ako parcela registra „E“, parc. č. XXXX/XXX, orná pôda o výmere 217 m2, v podiele pod B22 vo veľkosti
611/56960-ín k celku, 19.) LV č. XXXX ako parcela registra „E“, parc. č. XXXX/XXX, orná pôda o výmere
1 m2, v podiele pod B19 vo veľkosti 1/5-iny k celku, 20.) LV č. XXXX ako parcela registra „E“, parc. č.
XXXX/XXX, orná pôda o výmere 1 m2,v podiele pod B22 vo veľkosti 611/56960-ín k celku, 21.) LV č.

XXXX ako parcela registra „E“, parc. č. XXXX/XXX, orná pôda o výmere 1803 m2, v podiele pod B1 vo
veľkosti 2/3-ín k celku, 22.) LV č. XXXX ako parcela registra „E“, parc. č. XXXX/XXX, orná pôda o výmere
1803 m2, v podiele pod B3 vo veľkosti 1/3-iny k celku, 23.) LV č. XXXX ako parcela registra „E“, parc. č.
XXXX/XXX, orná pôda o výmere 3 m2, v podiele pod B1 vo veľkosti 2/3-ín k celku, 24.) LV č. XXXX ako
parcela registra „E“, parc. č. XXXX/XXX, orná pôda o výmere 3 m2, v podiele pod B3 vo veľkosti 1/3-iny

k celku, 25.) LV č. XXXX ako parcela registra „E“, parc. č. XXXX/XXX, orná pôda o výmere 322 m2, v
podiele pod B1 vo veľkosti 2/3-ín k celku, 26.) LV č. XXXX ako parcela registra „E“, parc. č. XXXX/XXX,
orná pôda o výmere 322 m2, v podiele pod B3 vo veľkosti 1/3-iny k celku, 27.) LV č. XXXX ako parcela
registra „E“, parc. č. XXXX, orná pôda o výmere 1424 m2, v celosti, 28.) LV č. XXXX ako parcela registra
E, parc. č. XXXX, orná pôda o výmere 754 m2, v podiele pod B1 vo veľkosti 1/2-ice k celku. Zároveň

žalobca navrhol, aby mu mestský súd priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov tohto konania.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že rozhodnutím niekdajšieho Obvodného národného výboru
Košice I, odbor výstavby, územného plánu a architektúry číslo: 11521/84/85-Go z 10.04.1985 (ďalej
len „vyvlastňovacie rozhodnutie“) boli vyvlastnené nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území

v tom čase označenom Košice –Ťahanovce a to parciel registra „E“ zapísaných v pozemkovo-knižnej
vložke číslo (ďalej len „PKV č.“) 110 ako parc. č. XXXX o výmere 1107 m2, PKV č. XXX ako parc. č.
XXXX o výmere 770 m2, PKV č. XXX ako parc. č. XXXX o výmere 719 m2, PKV č. XXX ako parc. č.
XXXX o výmere 1475 m2 a parc. č. XXXX o výmere 1755 m2, PKV XXX ako parc. č. XXXX o výmere
1834 m2 a parc. č. XXXX o výmere 1367 m2, PKV č. XXX ako parc. č. XXXX o výmere 4143 m2,

PKV č. XXX ako parc. č. XXXX/X o výmere 2416 m2, PKV č. XX ako parc. č. XXXX o výmere 1424
m2 a v PKV č. XX ako parc. č. XXXX o výmere 712 m2 v celosti v prospech československého štátu
zastúpeného Stavoinvestou, inžinierskou organizáciou, Kótayho 13, Košice (ďalej len „Stavoinvesta i.
o.“) pre účely realizácie stavby – XI. sídelný obvod C. – Sanácia strže. Toto vyvlastňovacie rozhodnutie
podľadoložkyonadobudnutíprávoplatnostisastaloprávoplatným16.09.1985.NásledneHospodárskou

zmluvou o prevode vlastníctva majetku č. Z-41-473/91 z 29.12.1990 (ďalej len „hospodárska zmluva“)
uzavretou medzi žalobcom (preberajúcim) a československým štátom (odovzdávajúcim) zastúpeným
Stavoinvesta i. o., došlo k prevodu všetkých tam (v prílohe č. 1 hospodárskej zmluvy) označených
pozemkov, vrátane vyvlastňovacím rozhodnutím dotknutých pozemkov na žalobcu. Vyvlastňovacie
rozhodnutie do dnešného dňa nebolo zrušené a jeho účinky trvajú. Napriek uvedeným z dôvodu

administratívneho zanedbania zo strany štátu nedošlo k zápisu jeho vlastníckeho práva k týmto
pozemkom do katastra nehnuteľností. Keďže podľa tvrdenia žalobcu vyvlastňovacím rozhodnutím
došlo k vyvlastneniu v žalobe označených pozemkov v prospech štátu a následne boli tieto pozemky
hospodárskou zmluvou prevedené na žalobcu, v katastri nehnuteľností ako ich vlastník, prípadne
podielový spoluvlastník nemá byť zapísaný žalovaný, ale žalobca. Podľa udania žalobcu majetko-

právne vysporiadanie pozemkov v danej lokalite (Európska trieda a Berlínska ulica v Košiciach) aj
formou vyvlastnenia začalo v roku 1985 za účelom komplexnej bytovej výstavby (výstavby sídliska
Ťahanovce, t.j. výstavby bytových domov, kanalizácie, rozvodov elektrickej energie a plynu, parkovísk,
miestnych komunikácií, objektov služieb a obchodu, verejného osvetlenia, či tzv. sídliskovej zelene).Investorom komplexnej bytovej výstavby bola Stavoinvesta, i. o.. Na vyvlastnených pozemkoch sa tak
nachádzajú bytové domy, parkoviská a časti miestnych komunikácií tejto mestskej časti. Žalobca pre
prípad, že by sa mestský súd s jeho názorom, podľa ktorého vlastnícke právo k predmetným pozemkom

nadobudol na základe hospodárskej zmluvy uzavretej medzi ním a štátom k 01.01.1991, potom čo
štát tieto pozemky vo svoj prospech vyvlastňovacím rozhodnutím vyvlastnil, sa dovoláva nadobudnutia
vlastníckeho práva vydržaním. Žalobca poukázal na ustanovenia § 2 ods. 5 a 7 zákona č. 138/1991
Zb. o majetku obcí, v zmysle ktorých s účinnosťou od 01.05.1991 nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, ku
ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia Stavoinveste i. o. a bývalým

okresným národným výborom za účelom zabezpečenia systému komplexnej bytovej výstavby, účelovej
investičnej výstavby a individuálnej bytovej výstavby, prechádzajú do vlastníctva obce, na území ktorej
sa nachádzajú. Podľa tvrdenia žalobcu dňom 01.05.1991 vstúpil do dobromyseľnej držby predmetných
pozemkov, keďže nemusel mať vedomosti o spôsobe ich predchádzajúceho nadobudnutia štátom. A
teda žalobcovi 10-ročná vydržacia doba začala plynúť 01.05.1991 a uplynula 01.05.2001. Žalobca
po prechode investorskej funkcie zo Stavoinvesty i. o. na obce a mestá na predmetných pozemkoch

dokončil výstavbu infraštruktúry (cesty, chodníky, parkoviská, sídlisková zeleň) a do dnešného dňa
vykonáva ich opravu a údržbu. Žalobca zabezpečuje kosenie sídliskovej zelene, odstraňuje náletové kry
a dreviny na verejnom priestranstve, ktoré je užívané obyvateľmi mestskej časti a širokou verejnosťou.
Žalobca sa na rozdiel od žalovaného a jeho právnych predchodcov ohľadom predmetných pozemkov
správal ako vlastník. Hospodárska zmluva a nadobudnutie účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. o majetku

obcí žalobcu utvrdilo v tom, že je nespochybniteľným vlastníkom predmetných pozemkov. Žalovaný
doručilžalobcoviniekoľkovýzievnavyprataniepredmetnýchpozemkovanazdržaniesaneoprávnených
zásahov do výkonu jeho vlastníckeho práva. Zároveň sa žalovaný s poukazom na svoje vlastnícke
právo k predmetným pozemkom proti žalobcovi a Mestskej časti Košice – Ťahanovce v osobitných
súdnych konaniach domáha zaplatenia peňažných náhrad za ich užívanie. Žalobca svoj naliehavý

právny záujem podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku na požadovanom určení vlastníckeho
práva odôvodňuje tým, že určením vlastníckeho práva žalobcu k predmetným pozemkom rozhodnutím
súdusaodstránistavjehoprávnejneistotyanajehozákladedôjdevkatastrinehnuteľnostíkzosúladeniu
zápisuvlastníckehoprávasprávnymstavom,keďsanamiestožalovanéhoakovlastníkazapíšežalobca
(skutočnývlastník).Žalobcanavrhol,abymestskýsúdjehožalobevyhovelaprotižalovanémumupriznal

náhradu trov tohto konania.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním z 19.05.2021 (č. l. 84), v ktorom medzi inými
poukázal na rozporné (zmätočné) konanie žalobcu, keď ten na strane jednej ohľadom parciel registra
„E“ a to: parc. č. XXXX, XXXX E. XXXX sa v konaniach vedených na mestskom súde pod sp. zn. 13 C

44/2020, sp. zn. 38 C 42/2020 a pod 35 C 43/2020 domáha proti žalovanému nahradenia prejavu jeho
vôle s uzavretím kúpnych zmlúv pre porušenie predkupného práva žalobcu, a na strane druhej vo vzťahu
k tým istým pozemkom, resp. spoluvlastníckym podielom na týchto pozemkoch sa domáha určenia
vlastníckeho práva. A teda žalobca sa domáha nadobudnutia spoluvlastníckych podielov za odplatu pre
porušenie svojho predkupného práva, ku ktorým (podielom) v tomto spore tvrdí, že mu tieto na základe

ním tvrdených skutočností patria. Aj uvedené svedčí o tom, že žalobca si svojim právnym postavením nie
je istý. Žalovaný ďalej s poukazom na to, že žalobca, resp. jeho právny predchodca mal vlastnícke právo
k predmetným pozemkom nadobudnúť ich vyvlastnením vyvlastňovacím rozhodnutím k 16.09.1985,
prípadne vydržaním 01.05.2001 a na to, že žalobca mal vedomosť o tom, že v katastri nehnuteľností
ako vlastník nie je zapísaný on, ale tretie osoby, sa určenia svojho vlastníckeho práva, po dobu viac

ako 35, resp. 20 rokov od kedy mal podľa vlastného tvrdenia nadobudnúť k týmto pozemkom vlastnícke
právo, nedomáhal. Žalobca sa však aj v aktuálnom čase domáha určenia vlastníckeho práva len voči tým
vlastníkomzapísanýmvkatastrinehnuteľností,ktorísivočinemuztitulusvojhovlastníctvauplatnilisvoje
zákonné nároky. Voči tým v katastri nehnuteľností zapísaným vlastníkom, ktorí sú „ticho“ a „poslušne“
platia žalobcovi dane z nehnuteľností sa žalobca určenia vlastníckeho práva nedomáha. Nakoľko sa

žalobca dlhé desaťročia určenia svojho vlastníckeho práva nedomáhal, resp. vyčkával, obzvlášť, keď
mal o zápise vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností v prospech tretích osôb vedomosť, záujem
žalobcu v danom spore na určení vlastníckeho práva zjavne nie je naliehavý. V súvislosti so žalobcom
tvrdeným vyvlastnením žalovaný uvádza, že pre ustanovenie opatrovníka rozhodnutím Obvodného
národného výboru Košice I, odbor výstavby, územného plánu a architektúry č. 11521/84/85-Go z

05.03.1985 (ďalej len „rozhodnutie o ustanovení opatrovníka“) pre účely vyvlastňovacieho konania
neznámym dedičom po tam označených osobách a vlastníkom zdržiavajúcim sa na neznámom mieste
neboli splnené podmienky. Správny orgán podľa § 16 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(ďalej len „správny poriadok“) v znení účinnom k 05.03.1985 predovšetkým nemal právomoc ustanoviťopatrovníka neznámym dedičom tam označeným osobám. Žalovaný namietal, že nie je žiadnym
spôsobom preukázané, či sa jednalo o neznámych dedičov po tam (v rozhodnutí) označených osobách
a či správny orgán nemohol, resp. ani pri vynaložení náležitej starostlivosti nemal možnosť dedičov

identifikovať. Rovnako nie je preukázané, či v prípade „vlastníkov zdržiavajúcich sa na neznámom
mieste“ nebolo v možnostiach správneho orgánu zistiť pobyt týchto osôb, resp. či sa skutočne jednalo
o osoby zdržiavajúce sa na neznámom mieste alebo tento dôvod ustanovenia opatrovníka bol len
vykonštruovaný.TužalovanápoukázalaajnarozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky(ďalejlen
„najvyšší súd“) č. k. 2 MCdo 4/2014 z 29.02.2016, podľa ktorého „vyvlastňovacie konanie vedené proti

nevlastníkom vyvlastňovanej nehnuteľnosti sa uskutočnilo nezákonným spôsobom, keď aj ustanovenie
opatrovníka v dôsledku vykonštruovaného dôvodu neznámeho pobytu týchto pozemkovo knižných
spoluvlastníkov bolo tiež nezákonné.“. Žalovaný tiež poukázal na to, že rozhodnutie o ustanovení
opatrovníka nebolo podľa § 26 správneho poriadku doručované verejnou vyhláškou. Vzhľadom na už
uvedené žalovaný namietal, že vyvlastňovacím rozhodnutím nemohlo dôjsť k právne relevantnému
vyvlastneniu v prospech štátu. V ďalšom žalovaný s poukazom na rozsudok najvyššieho súdu č. k.

6 Cdo 78/2011 z 30.11.2011 a na rozsudok najvyššieho súdu č. k. 2 Cdo 196/2008 zo 17.12.2009,
resp. na tam formulované právne závery, vytýkal nedostatok dobromyseľnosti žalobcu pre vydržanie
vlastníckeho práva. V danom kontexte žalovaný uviedol, že žalobca si ani tohto času nie je svojim
právnym postavením istý, keď tvrdí, že k predmetným pozemkom nadobudol vlastnícke právo na
základe hospodárskej zmluvy, potom čo tieto jeho právny predchodca vyvlastnil a pritom sa súčasne

dovoláva jeho nadobudnutia vydržaním. Žalobca počas celej doby ním tvrdeného vlastníckeho práva k
predmetným pozemkom prijímal úhrady ním vyrubenej dane z nehnuteľností od vlastníkov zapísaných
v katastri nehnuteľností, vrátane žalovaného. Podľa tvrdenia žalovaného tak dobromyseľnosť žalobcu
zanikla najneskôr v momente, keď sa žalobca oboznámil s tým, že sa tretie osoby cítia ako vlastníci
týchto pozemkov. Plynutie vydržacej doby bolo prerušené objektívnymi skutočnosťami a to dedičskými

konaniami vedenými po pôvodných pozemkovoknižných vlastníkoch predmetných pozemkov a ich
právnych nástupcoch ako aj prijímaním úhrad dane z nehnuteľností žalobcom od vlastníkov zapísaných
vkatastrinehnuteľností,čímtítoprejavilisvojepresvedčenie,žesúvlastníkmia plneniasisvojezákonné
povinnosti spojené s vlastníckym právom. Pokiaľ ide o údržbu a starostlivosť žalobcu o predmetné
pozemky, túto žalobca vykonáva podľa § 21 Štatútu Mesta Košice, a preto výkon tejto činnosti nemá

charakter činnosti vlastníka. Okrem toho konanie žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi ako aj so
zásadou, podľa ktorej práva patria len bdelým, teda tým ktorí sa o ochranu a výkon svojich práv aktívne
zaujímajú, keď napriek ním tvrdenému nadobudnutiu vlastníckeho práva k predmetným pozemkom
na základe hospodárskej zmluvy po tom, či jeho právny predchodca (štát) pozemky v roku 1985
vyvlastnil, nezaobstaral zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností vo svoj prospech.

Spoluvlastnícke podiely žalobcu na predmetných pozemkoch sú v katastri nehnuteľností zapísané buď
na základe hospodárskej zmluvy alebo zápisom registra obnovenej evidencie pozemkov do katastra
nehnuteľností, avšak v rozsahu spoluvlastníckych podielov na týchto pozemkoch zapísaných v prospech
žalovaného, žalobca zápis vlastníckeho práva vo svoj prospech už nezaobstaral. Žalobca ani ako
účastník konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k ním netvrdil svoje

vlastníckeho právo v rozsahu zápisu vlastníckeho práva svedčiaceho žalovanému a jeho právnym
predchodcom. Žalovaný ďalej argumentoval tým, že ak sa žalobca mal stať vlastníkom predmetných
pozemkov v celosti dôsledkom vyvlastnenia a následne v zmysle § 2 ods. 5 a 7 zákona č. 138/1991 Zb.
o majetku obcí, tak nemôže obstáť ďalšie žalobcove tvrdenie, že pozemok, ku ktorému už mal vlastnícke
právo, následne vydržal. Nie je totiž možné, aby vlastník tú istú vec nadobudol dvoma odlišnými

nadobúdacími titulmi. Napokon žalovaný akcentoval, že spoluvlastnícke podiely na predmetných
pozemkoch nadobudol na základe kúpnych zmlúv uzavretých v rokoch 2017 až 2020 medzi ním
(kupujúcim) a tými podielovými vlastníkmi (predávajúcimi), ktorým svedčil zápis vlastníckeho práva
vkatastrinehnuteľností,vplnejdobrejvierezaúčelomvýstavbyparkovaciehodomuvsúladesúzemným
plánom. Žalovanému ako takému, ktorý spoluvlastnícke podiely nadobudol v dobrej viere musí byť

aj podľa právnych záverov formulovaných v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len
„ústavný súd“) č. k. I. ÚS 549/2015 zo 16.03.2016 poskytovaná široká ochrana, pretože v opačnom
prípade by si nikdy nemohol byť istým svojim vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s materiálnym poňatím
právneho štátu (obdobne I. ÚS 151/2016, I. ÚS 460/2017 a I. ÚS 92/2018). Záverom žalovaný navrhol,
aby mestský súd žalobu zamietol a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov tohto

konania.

4. Žalobca vo svojom podaní z 10.06.2021 (č.l. 137) uviedol, že podľa aktuálneho zápisu v katastri
nehnuteľností medzičasom došlo na základe geometrického plánu č. 24/2020 okresným úradomovereného pod č. G1-1086/2020 k rozdeleniu pôvodne v časti žalobného návrhu (petitu) žaloby pod
bodmi č. 7, 8, 11 a 12 označených pozemkov nachádzajúcich sa v obci A. – B. C., katastrálne územie:
D. C., okresným úradom zapísaných na LV č. XXXX ako parcela registra „C“, parc. č. XXXX/XX, ostatná

plocha o výmere 259 m2 a na LV č. XXXX ako parcela registra „E“, parc. č. XXXX, orná pôda o výmere
1358 m2, na menšie parcely už s inými parcelnými číslami, pričom sa zmenil aj druh pozemku z ornej
pôdy na zastavenú plochu a nádvorie. Na základe návrhu žalobcu a v súlade s ním mestský súd
uznesením č. k. 23 C 7/2021-173 z 27.01.2022-173 rozhodol o pripustení zmeny žaloby: 1.) v časti
žalobného návrhu (petitu) pod bodom 7. a 8. tak, že žalobca sa domáha, aby mestský súd určil, že

je podielovým spoluvlastníkom parcely registra „C“ okresným úradom zapísanej na LV č. XXXX a to
parc. č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 64 m2 v podiele pod B1 vo veľkosti 23/24-ín
k celku (bod 7. petitu) a pod B 2 v podiele 1/24-iny k celku (bod 8. petitu) a 2.) zároveň v časti žalobného
návrhu (petitu) pod bodom 11. a 12. tak, že žalobca sa domáha, aby mestský súd určil, že je podielovým
spoluvlastníkom ďalších pozemkov registra „C“ okresným úradom zapísaných na LV č. XXXX a to ako:
parc. č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 131 m2, parc. č. XXXX/X, ostatná plocha o

výmere 50 m2, parc. č. XXXX/X, ostatná plocha o výmere 232 m2, parc č. XXXX/XX, zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 139 m2, parc č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 4 m2, parc. č. XXXX/
XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 363 m2, parc. č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 25 m2, parc. č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 22 m2, parc. č. XXXX/XX,
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 23 m2, parc. č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere

27 m2, parc. č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 26 m2, parc. č. XXXX/XXX, zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 11 m2, parc. č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 12 m2,
parc. č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 8 m2, parc. č. XXXX/XXX, zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 14 m2, parc. č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2 m2, parc.
č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 25 m2, parc. č. XXXX/XXX, zastavaná plocha

a nádvorie o výmere 5 m2, parc. č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 14 m2, parc
č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 14 m2, parc. č. XXXX/XXX, zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 21 m2, parc. č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 13 m2, parc.
č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 14 m2, parc, č. 3691/132, zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 14 m2, parc. č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 20 m2, parc.

č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 57 m2, parc. č. XXXX/XXX, zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 2 m2, parc. č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 12 m2, parc.
č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 13 m2, parc. č. XXXX/XXX, zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 13 m2, parc. č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 13 m2, parc.
č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 9 m2, parc. č. XXXX/XXX, zastavaná plocha

a nádvorie o výmere 5 m2, parc. č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 8 m2, parc.
č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 6 m2, parc. č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 4 m2, parc. č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 3 m2, pod B1
v podiele vo veľkosti 23/24-ín k celku (body 11a až 11zm petitu) a pod B2 v podiele vo veľkosti 1/24-
ín k celku (bod 12a až 12zm petitu).

5. Žalobca v podaní z 11.04.2022 (č.l.195) uviedol, že podľa aktuálneho zápisu v katastri nehnuteľností
medzičasom došlo na základe geometrického plánu č. 4/2021 z 25.03.2021 vyhotoveného spoločnosťou
EURO GEO s.r.o., Kmeťova 36, 040 01 Košice a úradne overeného okresným úradom pod č.
G1-228/2021 k rozdeleniu pôvodne v časti žalobného návrhu (petitu) žaloby pod č. 21, 22, 23, 24, 25, 26

a 27 označených pozemkov nachádzajúcich sa v obci A. – B. C., katastrálne územie: D. C., okresným
úradom zapísaných na LV č. XXXX ako parcely registra „E“ a to: parc. č. XXXX/XXX, orná pôda o výmere
1803 m2, parc. č. XXXX/XXX, orná pôda o výmere 3 m2 a parc. č. XXXX/XXX, orná pôda o výmere 322
m2 a na LV č. XXXX ako parcela registra „E“, parc. č. XXXX, orná pôda o výmere 1424 m2, (všetky
tri parcely zanikli, pozn.) na menšie parcely už s inými parcelnými číslami, pričom sa zmenil aj ich druh

z ornej pôdy na zastavenú plochu a nádvorie, prípadne na ostatnú plochu. Na základe návrhu žalobcu
a v súlade s ním mestský súd uznesením č. k. 23 C 7/2021-253 z 26.04.2022 rozhodol o pripustení
zmeny žaloby: 1.) v časti žalobného návrhu (petitu) pod bodom 21. a 22. tak, že žalobca sa domáha, aby
mestský súd určil, že je podielovým spoluvlastníkom parciel registra „E“ okresným úradom zapísaných
na LV č. XXXX a to: parc. č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 285 m2, parc. č. XXXX/

XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 35 m2, parc. č. XXXX/XX, ostatná plocha o výmere 58 m2,
parc. č. XXXX/XX, ostatná plocha o výmere 27 m2, parc. č. XXXX/XX, ostatná plocha o výmere 76 m2,
parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 46 m2, parc. č. XXXX/XX, zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 2 m2, parc. č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 120 m2, parc. č.XXXX/XXX, ostatná plocha o výmere 2 m2, parc. č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere
197 m2, parc. č. XXXX/XXX, ostatná plocha o výmere 23 m2, parc. č. XXXX/XXX, ostatná plocha o
výmere 39 m2, parc. č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 31 m2, parc. č. XXXX/XX,

ostatná plocha o výmere 53 m2, parc. č. XXXX/XX, ostatná plocha o výmere 1 m2, parc. č. XXXX/XX,
ostatná plocha o výmere 54 m2, parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 63 m2, parc. č.
XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 11 m2, parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 15 m2, parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 5 m2, parc. č. XXXX/X,
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 176 m2, parc. č. XXXX/X, ostatná plocha o výmere 197 m2,

parc. č. XXXX/X, ostatná plocha o výmere 93 m2, parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 194 m2, pod B1 v podiele vo veľkosti 2/3-ín k celku (body 21a až 21za petitu) a pod B3 v podiele
vo veľkosti 1/3-iny k celku (bod 22a až 22za petitu), t.j. v celosti, 2.) v časti žalobného návrhu (petitu) pod
bodom 23. a 24. tak, že žalobca sa domáha, aby mestský súd určil, že je podielovým spoluvlastníkom
parcely registra „E“ okresným úradom zapísanej na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX/XXX, ostatná plocha
o výmere 3 m2, pod B1 v podiele vo veľkosti 2/3-ín k celku (bod 23. petitu) a pod B3 v podiele vo

veľkosti 1/3-iny k celku (bod 24. petitu), 3.) v časti žalobného návrhu (petitu) pod bodom 25. a 26. tak,
že žalobca sa domáha, aby mestský súd určil, že je podielovým spoluvlastníkom parciel registra „E“
okresným úradom zapísaných na LV č. XXXX ako: parc. č. XXXX/XXX, ostatná plocha o výmere 67 m2,
parc. č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 21 m2, parc. č. XXXX/XXX, ostatná plocha
o výmere 17 m2, parc. č. XXXX/XXX, ostatná plocha o výmere 13 m2, parc. č. XXXX/XX, zastavaná

plocha a nádvorie o výmere 78 m2, parc. č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 52 m2,
parc. č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 25 m2, parc. č. XXXX/XXX, ostatná plocha
o výmere 50 m2, pod B1 v podiele vo veľkosti 2/3-ín k celku (viď body 25a. až 25h. petitu) a pod B3
v podiele vo veľkosti 1/3-iny k celku (viď body 26a. až 26h. petitu), 4.) v časti žalobného návrhu (petitu)
pod bodom 27. tak, že žalobca sa domáha, aby mestský súd určil, že je výlučným vlastníkom parciel

registra „C“ okresným úradom zapísaných na LV č. XXXX ako: parc. č. XXXX/XXX, ostatná plocha o
výmere 36 m2, parc. č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 14 m2, parc. č. XXXX/XXX,
ostatná plocha o výmere 34 m2, parc. č. XXXX/XXX, ostatná plocha o výmere 25 m2, parc. č. XXXX/
XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 46 m2, parc. č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 32 m2, parc. č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 15 m2, parc. č. XXXX/XX,

zastavaná plocha a nádvorie o výmere 14 m2, parc. č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere
184 m2, parc. č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 4 m2, parc. č. XXXX/XX, zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 1 m2, parc. č. XXXX/XX, ostatná plocha o výmere 137 m2, parc. č. XXXX/
XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 69 m2, parc. č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 2 m2, parc. č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 104 m2, parc. č. XXXX/XXX,

ostatná plocha o výmere 30 m2, parc. č. XXXX/XXX, ostatná plocha o výmere 45 m2, parc. č. XXXX/
XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 152 m2, parc. č. XXXX/XXX, ostatná plocha o výmere 71
m2, parc. č. XXXX/XXX, ostatná plocha o výmere 3 m2, parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 85 m2, parc. č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 74 m2, parc. č. XXXX/XX,
ostatná plocha o výmere 13 m2, parc. č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 3 m2, parc.

č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 10 m2, parc. č. XXXX/X, ostatná plocha o výmere 206
m2, a to pod B1 v celosti (viď body 27a. až 27zc. petitu).

6. Žalovaný vo svojom podaní z 13.04.2022 (č.l. 233) popieral tvrdenie žalobcu o tom, že dôsledkom
vyvlastnenia a následného uzavretia hospodárskej zmluvy je žalobca vlastníkom predmetných

pozemkovvcelosti,pretože,akbytomutakbolo,takbynebolvkatastrinehnuteľnostíktýmtopozemkom
zapísaný len ako podielový spoluvlastník, pričom podielovým spoluvlastníkom v ostatnej (prevyšujúcej)
časti je zapísaný už žalovaný, prípadne spolu s ním aj ďalšie tretie osoby. Okrem toho podľa bodu
1. hospodárskej zmluvy sa prevádza vlastníctvo k majetku určenému podľa geometrického plánu č.
243-3601-107-83 zo 04.11.1983, avšak tento geometrický plán do katastra nehnuteľností už zapísaný

nebol. Navyše podľa vyvlastňovacieho rozhodnutia sa predmetné pozemky mali vyvlastniť pre účely
realizácie stavby – XI. sídelný obvod Ťahanovce – Sanácia strže, pre realizáciu ktorej (stavby) územné
rozhodnutie Obvodného národného výboru Košice I, odbor výstavby, územného plánu a architektúry č.
9451/81/83-Ki zo 17.10.1983 však žalobca v tomto spore nepredložil. Napokon nie je preukázané ani
to, či k naplneniu účelu vyvlastnenia aj reálne došlo.

7. Žalovaný vo svojom ďalšom podaní z 30.09.2022 (č.l. 281) uviedol, že žalobcom predložené platobné
poukazy vystavené zo strany Stavoinvesta i. o. za účelom úhrady peňažnej náhrady za vyvlastnenie
v prospech tam uvedených už nežijúcich alebo na neznámom mieste sa zdržiavajúcich pozemkovo-knižných vlastníkov predmetných pozemkov nepreukazujú vyvlastnenie ako ani splnenie podmienok pre
vyvlastnenie. Tak isto nepreukazujú ani to, či náhrada bola skutočne vyplatená oprávneným osobám
a či tieto osoby náhradu aj prijali. Žalovaný s poukazom na ustanovenie § 140 zákona č. 50/1976

Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení účinnom v rozhodujúcom období a na
ustanovenie § 24 ods. 1 a § 51 ods. 1 tohto zákona uvádza, že vyvlastňovacie rozhodnutie nebolo riadne
doručené, pretože správny orgán neskúmal status účastníkov konania a ku všetkým bez zreteľa na
ich status alebo miesto ich pobytu vyvlastňovacie rozhodnutie doručoval verejnou vyhláškou. Ak by bol
žalobca dobromyseľný v tom, že mu vlastnícke právo k predmetným pozemkom patrí, po ich údajnom

vyvlastnení by sa správal ako ich vlastník. Žalobca však predmetné pozemky nechal ležať v stave
v akom sa nachádzali pred údajným vyvlastnením, o tieto sa nezaujímal, pričom nekonal s náležitou
starostlivosťou ani opatrnosťou a nezaobstaral zápis vlastníckeho práva vo svoj prospech do katastra
nehnuteľností. Žalobca pritom musel a mal vedieť, že v katastri nehnuteľností sú ohľadom predmetných
pozemkov evidované ako vlastníci iné osoby. V katastri nehnuteľností zapísané tretie osoby ako
vlastníci predmetných pozemkov nemohli mať ani vedomosť, že pozemky im mali byť vyvlastnené,

keďže sa s nimi v rámci vyvlastňovacieho konania priamo nekonalo a správny orgán im ustanovil
opatrovníka. Aj po tomto údajom vyvlastnení sa tieto osoby naďalej správali ako dobromyseľní vlastníci,
dôsledkom čoho došlo k nespočetnému množstvu prevodov a prechodov vlastníckeho práva. Akékoľvek
tvrdená dobromyseľnosť žalobcu pri údajom vydržaní bola pretrhnutá pri každom takomto prevode
alebo prechode vlastníckeho práva ako aj pri každom platení dane z nehnuteľností zo strany osôb ako

vlastníkov zapísaných v katastri nehnuteľností. Podľa názoru žalovaného priznanie vlastníckeho práva
žalobcovi z dôvodu ním tvrdeného vyvlastnenia by absolútne zničilo právnu istotu terajších vlastníkov,
nakoľko títo nemali absolútne žiadny dôvod pochybovať o svojom vlastníctve, obzvlášť v prípade,
keď ho nadobudli jeho prechodom potvrdeným zo strany súdu, prípadne notára. Taktiež každý prevod
vlastníckeho práva podlieha rozhodnutiu o povolení vkladu vlastníckeho práva zo strany katastrálneho

úradu. Za takýchto okolností by si žiadny vlastník nemohol byť v žiadnom časovom horizonte istý
svojim vlastníctvom. Pre prípad právne relevantného vyvlastnenia by svoje vlastnícke právo vydržali
práve právni predchodcovia žalovaného, ktorí boli od vydania vyvlastňovacieho rozhodnutia v roku
1985 dobromyseľní v tom, že predmetné pozemky im stále patria a vlastnícke právo im nebolo odňaté.
V ostatnom žalovaný zotrval na obsahu svojich dovtedajších písomných vyjadrení.

8. Žalovaný svojom vyjadrení zo 14.11.2022 (č.l. 314) poukázal na odôvodnenie rozsudku Okresného
súdu Košice I č. k. 10 C 29/2012 z 20.11.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť 31.08.2021, v skutkovo
a právne obdobnej právnej veci, podľa ktorého 1.) vyvlastňovací orgán konal s osobami, ktoré boli
vedené v pozemkovo-knižnej vložke ako vlastníci, ale v čase vydania vyvlastňovacieho rozhodnutia už

boli mŕtvi a tak možno konštatovať, že konal s niekým, kto už nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
2.) rozhodnutie o vyvlastnení bolo potrebné doručiť individuálne, správny orgán ho však doručoval
len verejnou vyhláškou vyvesenou na úradnej tabuli, 3.) zároveň súd považoval za dôležité, že trvalé
bydliskovlastníkovmalobyťsprávnemuorgánuznáme,neboldôvodnadoručovanieverejnouvyhláškou
alebo ustanoveným opatrovníkom a 4.) nebolo preukázané, že náhrada za vyvlastnené pozemky bola

skutočným vlastníkom vyplatená.

9. Žalobca vo svojom vyjadrení z 01.03.2023 (č.l. 475) za účelom zistenia právnej (dedičskej)
postupnosti pri nadobúdaní spoluvlastníckych podielov po pôvodných pozemkovo-knižných vlastníkoch,
ktorých spoluvlastnícke podiely na predmetných pozemkov boli vyvlastňovacím rozhodnutím dotknuté,

počnúc od momentu, kedy mali účinky vlastnenia nastať, t.j. odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
vyvlastňovacieho rozhodnutia 16.09.1985, prípadne od smrti toho ktorého pozemkovo-knižného
vlastníka, ak táto nastala skôr, až po zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech
žalovaného, navrhol, aby mestský súd doplnil dokazovanie okrem iných pripojením dedičských spisov,
resp. rozhodnutí (osvedčení) o dedičstve celkom v 18-tich tam označených dedičských veciach.

Následne podaním z 22.03.2023 (č.l. 519) žalobca navrhol, aby mestský súd dokazovanie doplnil
okrem iných pripojením dedičských spisov, resp. rozhodnutí (osvedčení) o dedičstve celkom v 23 tam
označených dedičských veciach. Zároveň žalobca podaním z 22.03.2023 (č.l. 560) žalobca navrhol, aby
mestský súd dokazovanie doplnil pripojením darovacej zmluvy uzavretej medzi F. F., G. H. ako darkyňou
a F. H., G. F. ako obdarovanou, ktorej predmetom bolo darovanie spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti

XX/XX-XX na parcele registra „E“ nachádzajúcej sa v katastrálnom území: D. C., parc. č. XXXX, na
základe ktorej bol vklad vlastníckeho práva rozhodnutím okresného úradu povolený pod V-1270/04 v
prospech F. H., G. F., od ktorej ako predávajúcej tento podiel mal nadobudnúť žalovaný.10. Žalovaný vyjadrením z 09.05.2023 (č.l. 573) s poukazom na rozsudok Okresného súdu Košice
I č. k. 35 C 2/2021 z 31.05.2022 a ďalšie tam označené rozsudky podľa jeho názoru v skutkovo a
právne obdobných veciach uviedol, že niet pochýb, že vyvlastňovacie rozhodnutie je nulitným právnym

aktom a je potrebné naň prihliadať tak ako keby neexistovalo. Keďže tak nie je daný domnelý titul
nadobudnutia vlastníctva, nemohlo dôjsť u žalobcu k splneniu predpokladov vydržania a k začatiu
plynutia vydržacej doby. V nadväznosti na žalobcom tvrdené vydržanie vlastníckeho práva žalovaný
s poukazom na uznesenie najvyššieho súdu č. k. 1 VObdo 2/2020 z 27.04.2021 uviedol, že na základe
absolútne neplatného právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo a s odvolaním sa

na právnu zásadu, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má, dodal, že
nemôže platne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na inú osobu ten, kto je na základe absolútne
neplatného právneho úkonu zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľnosti. Nakoľko štát
nebol vlastníkom nehnuteľností, nemohol od štátu nadobudnúť vlastnícke právo ani žalobca. V ďalšom
žalovaný poukázal na odôvodnenie uznesenia ústavného súdu č. k. IV. ÚS 372/2021 z 13.07.2021,
v ktorom ústavný súd konštatoval, že: «...K možnosti domáhať sa ochrany nadobudnutých práv s

prihliadnutím na nález ústavného súdu č. k. I. ÚS 549/2015 zo 16. marca 2016 odvolací súd uviedol:
„...žalovaný nadobudol vlastnícke právo v procese privatizácie tak, že štát vložil majetok štátneho
podniku do štátom novovytvorenej akciovej spoločnosti, a preto dôvera žalovaného pri prevode majetku
štátu, ktorý prevzal aj so všetkou relevantnou dokumentáciou týkajúcou sa prevádzaného majetku,
nemôže založiť takú jeho dobrú vieru, ktorú by v súlade s princípom právnej istoty bolo nanajvýš

žiaduce pri nadobudnutí majetku v procese privatizácie chrániť na úrovni ústavného práva na úkor
práv žalobcu, ktorý odvodzuje svoje vlastnícke právo od dedičov po neb. vlastníkovi. Nejde o taký
výnimočný prípad, v ktorom by bolo v súlade s princípom všeobecnej spravodlivosti, aby vyššie riziko
niesol žalobca so sídlom v Českej republike, než žalovaný ako nadobúdateľ majetku štátu v súvislosti s
transformáciouštátnehopodnikunaakciovúspoločnosť.“...».Vychádzajúczuvedenéhorovnakovtomto

spore nemohol byť žalobca dobromyseľný, nakoľko jeho právny predchodca – československý štát pri
vydaní vyvlastňovacieho rozhodnutia ako aj pri jeho (ne)doručovaní a vyplatení náhrady za vyvlastnenie
ignoroval platné a účinné právne predpisy a konal rozpore s nimi. Inými slovami povedané do právneho
postavenia štátu, ktorý nemohol byť dobromyseľný, lebo porušoval svoje vlastné právne predpisy, vstúpil
žalobca zriadený štátom. Právni predchodcovia žalovaného boli stále evidovaní v pozemkovej knihe

a v katastri nehnuteľností ako vlastníci, pozemky dedili a prevádzali a žalobca celých 30 rokov ich
vlastníctvo nespochybnil, napriek tomu, že žalobca od roku 1991 mohol vedieť, že nie je zapísaný
v katastri nehnuteľností a že ako vlastníci sú tam zapísané iné osoby. V ďalšom žalovaný v súvislosti
so (ne)splnením podmienok vydržania vlastníckeho práva žalobcom citoval odôvodnenie rozsudku
Okresného súdu Bratislava II č. k. 8 C 213/2007 z 05.10.2011 ako aj odôvodnenie rozsudku Okresného

súdu Bratislava III č. k. 60 C 23/2018 zo 14.02.2020. Žalovaný poukázal aj na rozsudok Európskeho
súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) z 03.10.2023 vo veci Žáková proti Českej republike týkajúci
sa sťažnosti 2000/09, podľa ktorého vo vyvlastňovacích konaniach dochádzalo k porušovaniu práv
vlastníkov pozemkov a preto riziká plynúce z pochybení štátnych orgánov musí niesť štát, a tieto
omyly nie je možné napravovať na úkor dotknutých vlastníkov. V ostatnom žalovaný zotrval na svojej

dovtedajšej skutkovej a právnej argumentácii.

II.
Relevantná zákonná právna úprava k predmetu sporu

11. Podľa § 137 písm. c) zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

12. Podľa § 108 ods. 1 až 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku

(stavebný zákon) v znení účinnom v rozhodujúcom období (ďalej len „SZ“) pozemky, stavby a práva k
nim potrebné na uskutočnenie alebo užívanie stavieb, prác a zariadení (ďalej len „stavby“) uvedených v
odseku 2 možno získať a práva k pozemkom a stavbám, ktoré bránia uskutočneniu alebo užívaniu týchto
stavieb, možno zrušiť, odňať alebo obmedziť rozhodnutím stavebného úradu (ďalej len „vyvlastniť“).
Vyvlastniť možno len a) na uskutočnenie stavby, ktorá je úlohou štátneho plánu rozvoja národného

hospodárstva, b) na asanovanie sídelného útvaru alebo jeho časti podľa schválenej územnoplánovacej
dokumentácie, c) na uskutočnenie stavby významnej pre rozvoj obce, okresu alebo kraja, d) na
uskutočnenie bytovej výstavby, ako aj stavby rodinných domčekov na pozemkoch určených zoznamom
pozemkov na výstavbu rodinných domčekov, e) na vytvorenie hygienických, bezpečnostných a inýchochrannýchpásemachránenýchúzemí,f)nauskutočnenieterénnychúprav,ťažobnýchaimpodobných
alebo s nimi súvisiacich prác, na umiestnenie informačných, reklamných a propagačných zariadení
(§ 71), g) na utvorenie podmienok nevyhnutných pre riadne užívanie pozemku alebo stavby. Na účel

uvedený v odseku 2 písm. f) a g) možno vyvlastniť iba vtedy, pokiaľ záujem na jeho uskutočnení
prevažuje nad oprávneným záujmom doterajšieho vlastníka, prípadne toho, komu patrí iné právo, ktoré
má byť dotknuté vyvlastnením (ďalej v tejto časti len „iný oprávnený“).

13. Podľa § 109 ods. 1 až 3 SZ cieľom vyvlastnenia je dosiahnuť prechod, prípadne obmedzenie

vlastníckeho práva k pozemkom a stavbám alebo zriadenie, zrušenie, prípadne obmedzenie práva
vecného bremena k pozemkom a stavbám alebo odňatie, prípadne obmedzenie práva osobného
užívania pozemku. Vyvlastnením nemožno dosiahnuť prechod alebo obmedzenie vlastníckeho práva
ani zriadenie vecného bremena k pozemkom a stavbám, ktoré sú v národnom majetku. Vlastnícke právo
k pozemkom a stavbám prechádza vyvlastnením vždy na štát. Týmto prechodom zanikajú aj všetky
ostatné práva k vyvlastneným pozemkom a stavbám; nezaniká však právo užívať bytové a nebytové

priestory.

14. Podľa § 110 ods. 1 až 3 SZ vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť
dohodou alebo iným spôsobom. K dohode o prevode vlastníckeho práva k pozemku a stavbe užívanej
na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby, ako aj k dohode o prevode vlastníckeho práva k lesnej

pôde musí byť pripojený súhlas organizácie, ktorej patrí právo užívania podľa osobitných predpisov.
Vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania a ten sa dokazuje spravidla
územným rozhodnutím. Pred vydaním územného rozhodnutia možno vyvlastniť len pozemky a stavby
určené územným plánom zóny alebo územným projektom zóny na sústredenú bytovú výstavbu a
pozemky určené zoznamom pozemkov na výstavbu rodinných domčekov (§ 6). Pokiaľ účel, na ktorý sa

vyvlastňuje, nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia, skúma sa súlad s cieľmi a zámermi územného
plánovania priamo vo vyvlastňovacom konaní. Vyvlastnenie sa môže uskutočniť len v nevyhnutnom
rozsahu. Ak možno účel vyvlastnenia dosiahnuť iba obmedzením práva, nemožno právo odňať v plnom
rozsahu. Ak sa vyvlastnením prevádza vlastnícke právo iba k časti pozemku alebo sa obmedzuje
iné právo k pozemku alebo stavbe a vlastník alebo iný oprávnený by nemohol využívať zostávajúcu

časť pozemku alebo obmedzené právo k pozemku alebo stavbe, prípadne by ich mohol užívať len s
neprimeranými ťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť, pokiaľ o to vlastník alebo iný
oprávnený požiada.

15. Podľa § 111 ods. 1 až 3 SZ vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu. Náhrada sa poskytuje v

peniazoch, pokiaľ osobitný zákon nepripúšťa iný spôsob náhrady. Náhradu za vyvlastnenie, spôsob
náhrady, kto a komu náhradu poskytuje, prípadne maximálnu výšku náhrady ustanovuje všeobecne
záväznýprávnypredpis.Akvpriebehuvyvlastňovaciehokonaniamedzidoterajšímvlastníkom,prípadne
iným oprávneným a tými, ktorým na vyvlastňovanom pozemku alebo stavbe väzia práva zanikajúce
vyvlastnením, nedôjde k dohode o rozdelení náhrady, zloží sa náhrada na štátnom notárstve.

16. Podľa § 112 ods. 1 SZ vyvlastňovacie konanie vykonáva stavebný úrad.

17. Podľa § 140 SZ, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona
všeobecné predpisy o správnom konaní.

18. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení účinnom v rozhodujúcom období
(ďalej len „zákon o majetku obcí“), do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky
veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti
osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú.

19. Podľa § 2 ods. 2 zákona o majetku obcí, veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym
podnikom, rozpočtovým, príspevkovým organizáciám a drobným prevádzkárňam národných výborov,
ku ktorým prešla zakladateľská alebo zriaďovateľská funkcia na obec podľa osobitného predpisu,
prechádzajú z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú. Obce

si vzájomné práva a povinnosti upravia zmluvne.

20. Podľa § 2 ods. 3 zákona o majetku obcí, veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia
štátnym podnikom, rozpočtovým a príspevkovým organizáciám a ku ktorým prešla zakladateľská azriaďovateľská funkcia na ústredný orgán štátnej správy alebo na príslušný orgán miestnej štátnej
správy, prechádzajú z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú,
ak ústredný orgán štátnej správy alebo príslušný orgán miestnej štátnej správy prenesie svoju

zakladateľskú alebo zriaďovateľskú funkciu na obec na základe dohody8) alebo ak tak ustanoví osobitný
predpis.

21. Podľa § 2 ods. 5 zákona o majetku obcí, nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, ku ktorým patrilo
ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia Stavoinveste, bývalej Výstavbe hlavného

mestaSlovenskejrepublikyBratislavyabývalýmokresnýmnárodnýmvýboromzaúčelomzabezpečenia
systému komplexnej bytovej výstavby, účelovej investičnej výstavby a individuálnej bytovej výstavby,
prechádzajú do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú, okrem časti majetku, ktorý sa podľa
§ 3 písm. e) a f) tohto zákona nestáva majetkom obce.

22. Podľa § 2 ods. 7 zákona o majetku obcí, veci a majetkové práva podľa odsekov 1, 2 a 5 nadobúda

obec dňom účinnosti tohto zákona.

23. Podľa § 14 ods. 1 zákona o majetku obcí, o prechode vlastníctva vecí, postúpení majetkových práv
a záväzkov sú povinné spísať odovzdávajúce a nadobúdajúce právnické osoby písomné protokoly. O
prechode práva hospodárenia k veciam a postúpení majetkových práv a záväzkov do správy organizácií

spíšu protokoly orgány miestnej štátnej správy, obecné zastupiteľstvá a organizácie.

24. Podľa § 14 ods. 2 zákona o majetku obcí zápis prechodu vlastníckeho práva zo štátu na obec
vykonajú príslušné strediská geodézie na základe zoznamov potvrdených orgánom miestnej štátnej
správy a obecným zastupiteľstvom.

25. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 109/1964 Zb. Hospodársky zákonník v znení účinnom do 28.02.1991
(ďalej len „HZ“), právnym úkonom je každé konanie alebo iné správanie (opomenutie), z ktorého vyplýva
vôľa založiť, zmeniť, zrušiť alebo zachovať práva alebo povinnosti, ktoré právne predpisy s takým
prejavom spájajú.

26. Podľa § 21 ods. 1 HZ právny úkon je neplatný, pokiaľ sa svojím obsahom alebo účelom prieči
právnemu predpisu alebo právny predpis obchádza alebo ak jeho predmetom je nemožné plnenie.

27. Podľa § 22 ods. 1 HZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak

je neplatný.

28. Podľa § 131 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v znení účinnom do
30.6.1988 vyvlastniť vec, ktorá je v osobnom vlastníctve, možno len v dôležitom záujme spoločnosti, a
to na základe zákona a za náhradu. To isté platí, ak sa má osobné vlastníctvo k veci trvale obmedziť.

29. Podľa § 132a OZ v znení účinnom do 31.12.1991, kto s vecou zaobchádza ako so svojou a so
zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, má - pokiaľ nie je ustanovené inak -
obdobné práva na ochranu, ako má vlastník.

30. Podľa § 134 ods. 2 OZ v znení účinnom do 31.12.1991, ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe
zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym
notárstvom, ak nejde o prevod do, socialistického vlastníctva.

31. Podľa § 135a OZ v znení účinnom do 31.12.1991 vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom

osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky
a nehnuteľnú vec desať rokov.

32. Podľa § 129 ods. 1 OZ v znení účinnom od 01.01.1992 držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako
s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

33. Podľa § 130 ods. 1 OZ v znení účinnom od 01.01.1992, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.34. Podľa § 134 ods. 1 až 4 OZ v znení účinnom od 01.01.1992 oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom
veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov,

ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom
vlastníctva,alebokveciam,ktorémôžubyťlenvovlastníctveštátualebozákonomurčenýchprávnických
osôb (§ 125). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny
predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí
premlčacej doby.

III.
Skutkové zistenia a právne posúdenie veci mestským súdom

35. Predmetom žaloby bolo určenie vlastníckeho práva žalobcu k predmetným pozemkom
špecifikovaných žalobe a jej zmenách v rozsahu tam označených spoluvlastníckych podielov, prípadne

v celosti, ku ktorým v katastri nehnuteľností svedčí zápis vlastníckeho práva v prospech žalovaného.
Žalobca svoje vlastnícke právo odvodzoval od uzavretia hospodárskej zmluvy z 29.12.1990 medzi
ním (preberateľom) a československým štátom (odovzdávajúcim), zastúpeným Stavoinvestou, i. o.,
potom čo štát zastúpený touto inžinierskou organizáciou, vlastnícke právo k týmto pozemkom mal
nadobudnúť na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia vyvlastnením vo svoj prospech, prípadne od

splnenia podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním.

36. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že:

36.1. žalovaný je v katastri nehnuteľností zapísaný ako výlučný vlastník, prípadne ako podielový

spoluvlastník pozemkov, ohľadom ktorých sa žalobca domáha určenia svojho vlastníckeho práva (ďalej
len „predmetné pozemky“),
36.2. rozhodnutím o ustanovení opatrovníka č. 11521/84/85-Go z 05.03.1985 Obvodný národný výbor
Košice I, odbor výstavby, územného plánu a architektúry (ďalej len „ONV Košice I“) rozhodol o
ustanovení opatrovníka pre tam označených vlastníkov predmetných pozemkov, ktorých pobyt nebol

známy, ako aj pre neznámych dedičov tam označených zomrelých pozemkovo-knižných vlastníkov,
36.3. ONV Košice I vyvlastňovacím rozhodnutím č. 11521/84/85-Go z 10.04.1985 rozhodol o vyvlastnení
predmetných pozemkov v celosti,
36.4. československý štát (odovzdávajúci) zastúpený Stavoinvestou i. o. na strane jednej a žalobca
(preberajúci) na strane druhej uzavreli hospodársku zmluvu o prevode vlastníctva majetku č.

Z-41-473/91 z 29.12.1990, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva ku všetkým pozemkom
špecifikovaným na stranách 1 až 9 Prílohy č. 1 zo štátu na žalobcu, vrátane predmetných pozemkov,
36.5. predmetné pozemky, ohľadom ktorých sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva (viď
špecifikáciupodbodom1.,4.a5.odôvodneniatohtorozsudku),súidentickéspozemkami,ktorémalibyť
vyvlastňovacím rozhodnutím vyvlastnené (viď špecifikáciu pod bodom 2. odôvodnenia tohto rozsudku).

37. Sporným však zostalo právne posúdenie veci v otázke, či vyvlastňovacím rozhodnutím v spojení
s rozhodnutím o ustanovení opatrovníka došlo k právne relevantnému vyvlastneniu predmetných
pozemkov v prospech štátu a či na základe hospodárskej zmluvy nadobudol k týmto pozemkom
vlastnícke právo a je ich vlastníkom žalobca v žalobe uplatnenom rozsahu.

38. Sporným zostalo aj právne posúdenie veci v otázke, či pre prípad, ak žalobca na základe
hospodárskej zmluvy k predmetným pozemkom vlastnícke právo nenadobudol, či vstúpil do ich
oprávnenej a dobromyseľnej držby na základe ustanovení § 2 ods. 5 a 7 zákona o majetku obcí
s účinnosťou od 01.05.1991, či uplynutím 10-ročnej vydržacej doby splnil podmienky pre nadobudnutie

vlastníckeho práva k predmetným pozemkom vydržaním a či je v žalobe uplatnenom rozsahu ich
(spolu)vlastníkom.

39. Mestský súd za účelom zistenia skutkového stavu v časti v akej tento medzi stranami sporu nebol
nesporný(viďďalej)atiežzaúčelomoverenia,čiskutkovétvrdeniastránsporuzodpovedajúskutočnosti,

nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie listinami nachádzajúcimi sa na danú vec vzťahujúcom sa
súdnom spise.40. Z vyvlastňovacieho rozhodnutia (č.l. 26) mestský súd zistil, že ONV Košice I ako vyvlastňovací orgán
rozhodol o vyvlastnení medzi inými aj predmetných pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území
vtedy označenom Košice – Ťahanovce a to parciel registra „E“ zapísaných v pozemkovo-knižnej vložke

číslo (ďalej len „PKV č.“) 110 (č.l. 212) ako parc. č. XXXX o výmere 1107 m2, pozemkovo-knižných
vlastníkov E. I., G. A. pod B 1 v podiele 3/8-ín k celku a pod B5 v podiele 1/8-iny k celku a vd. F. J., G. K.
pod B8 v podiele 4/8-ín k celku, za náhradu v súhrnnej sume 2.689,60 Kčs („náhradou v súhrnnej sume“
sa rozumie náhrada za všetky vyvlastňované pozemky, tých ktorých pozemkovoknižných vlastníkov,
nie iba za predmetné pozemky, pozn.), PKV č. XXX (č.l. 226) ako parc. č. XXXX o výmere 770 m2,

pozemkovo-knižných vlastníkov F. L., G. A. pod B2 v podiele 1/12-iny k celku, E. I., G. A. pod B4 v
podiele X/XX-XXX k celku, E. I., G. A. pod B5 v podiele 3/8-ín k celku, mal. F. A. pod B11 v podiele 9/24-ín
k celku a E. I., G. A. pod B3 v podiele 1/12-iny k celku, za náhradu v súhrnnej sume 2.503,20 Kčs, PKV č.
XXX (č.l. 227) ako parc. č. XXXX o výmere 719 m2, pozemkovo-knižných vlastníkov F. J., G. M. v podiele
pod B3 v podiele 1/12-iny k celku, H. M. po B4 a B8a v podiele 1/12-iny k celku, v podiele 2/12-in k celku,
H. M. po B6 a B8c v podiele 2/12-in k celku, v podiele 2/12-in k celku, H. J. pod B9 v podiele 1/36-iny

k celku, F. M., G. J. pod B10 v podiele X/XX-XXX k celku, E. N., G. M. pod B12 v podiele 3/72-in k celku,
F. I., G. M. pod B13 podiele 3/72-in k celku, E. O., G. J., pod B11 podiele 1/36-iny k celku, za náhradu
v súhrnnej sume 2.077,20 Kčs, PKV č. XXX (č.l. 210) ako parc. č. XXXX o výmere 1475 m2 a parc. č.
XXXX o výmere 1755m2, pozemkovo-knižných vlastníkov P. K. pod B3a v podiele 1/6-iny k celku, H. K.
pod B3b v podiele 1/6-iny k celku, H. K. pod B3c v podiele 1/6-iny k celku, F. K. pod B3d v podiele 1/6-

iny k celku, E. I., G. K. pod B3e v podiele 1/6-iny k celku, E. Q., G. K. pod B3f v podiele 1/6-iny k celku,
za náhradu v súhrnnej sume 1.292 Kčs, PKV č. XXX (č.l. 211) ako parc. č. XXXX o výmere 1834 m2
a parc. č. XXXX o výmere 1367 m2, pozemkovo-knižných vlastníkov H. A., G. K. pod B2 v podiele 1/2-
ice k celku, E. A., G. A. pod B4a) v podiele 1/14-iny k celku, R. A. pod B4c), B9b, B12a v podiele 1/14-iny
k celku, v podiele 1/84-iny k celku, v podiele 1/84-iny k celku, H. A. pod B4d), B5a), B9a, B12c) v podiele

1/14-iny k celku, v podiele 1/28-iny k celku, v podiele 1/84-iny k celku, v podiele 1/84-iny k celku, F. M.,
G. A., pod B4e) a B12f v podiele 1/14-iny k celku, v podiele 1/84-iny k celku, F. A., G. I. pod B5b), B10,
B12d, B13, v podiele 1/28-iny k celku, v podiele 1/84-iny k celku, v podiele 1/84-iny k celku, v podiele
1/84-iny k celku, L. H. A. v podiele 1/84-iny k celku, H. M. pod B12e v podiele 1/84-iny k celku, F. M., G.
A. pod B12f v podiele X/XX-XXX k celku, N. A., G. I. pod B12b v podiele 1/84-iny k celku, za náhradu v

súhrnnej sume 3.432,40 Kčs, PKV č. 100 (č.l. 209) ako parc. č. XXXX o výmere 4143 m2, pozemkovo-
knižných vlastníkov F. I. pod B5c v podiele 1/5-iny k celku, E. D., G. I. pod B5e v podiele 1/5-iny k celku,
F. Q., G. J. pod B7c pod B5c v podiele 1/15-iny k celku, F. J. G. I. pod B11 v podiele 1/5-iny k celku,
R. I. pod B17 v podiele 1/5-iny k celku, ml. H. J. S. pod B7a v podiele 1/15-iny k celku, H. J. S. pod
B7b v podiele 1/15-iny k celku, za náhradu v súhrnnej sume 4.758,80 Kčs, PKV č. XXX (č.l. 213) ako

parc. č. XXXX/X o výmere 2416 m2, pozemkovo-knižnej vlastníčky N. K., G. K. v celosti, za náhradu
v súhrnnej sume 966,40 Kčs, PKV č. XX (č.l. 208) ako parc. č. XXXX o výmere 1424 m2 pozemkovo-
knižných vlastníkov F. K., G. F. pod B6, B8e, B9a v podiele 1/12-iny k celku, v podiele 1/12-iny k celku,
v podiele 4/12-in k celku, H. F. K., K., B9b v podiele 1/12-iny k celku, v podiele 1/12-iny k celku, v podiele
2/12-in k celku, E. F., G. I. v podiele 2/12-in k celku, za náhradu v súhrnnej sume 2.103,20 Kčs a v PKV

č. XX (č.l. 207) ako parc. č. XXXX o výmere 712 m2, pozemkovo-knižných vlastníkov, mal. F. I. pod
B2a v podiele 1/6-iny k celku, mal. E. I. pod B2b v podiele 1/6-iny k celku, E. T. G. I. pod B2c v podiele
2/6-in k celku, E. F., G. I., pod B2d v podiele 2/6-in k celku, za náhradu v súhrnnej sume 1.068,80
Kčs v prospech československého štátu zastúpeného Stavoinvesta i. o. pre účely realizácie stavby
– XI. sídelný obvod Ťahanovce – Sanácia strže. Zároveň ONV Košice I vyvlastňovacím rozhodnutím

rozhodol, že tam určené peňažné náhrady za vyvlastnené pozemky vyvlastniteľ uhradí vlastníkom podľa
výšky ich spoluvlastníckych podielov známym vlastníkom na ich tam uvedené adresy a vlastníkom
zdržiavajúcim sa neznámom mieste ako aj neznámym dedičom po zomrelých vlastníkoch vyvlastniteľ
zloží do depozitu na Štátnom notárstve Košice mesto k voľnej dispozícii a to v lehote do 30 dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia. Podľa doložky o nadobudnutí právoplatnosti

vyvlastňovacie rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 16.09.1985.

41. Z rozhodnutia o ustanovení opatrovníka ONV Košice I č. 11521/84/85-Go z 05.03.1985 (č.l. 41)
mestský súd zistil, že pre účely vyvlastňovacieho konania bol ustanovený opatrovník v osobe Q. A.,
bytom: T. D. X, A. a to pozemkovo-knižným vlastníkom zapísaným v PKV č. XXX E. I., G. A. a vd. F. J., G.

K. ako vlastníkom zdržiavajúcim sa na neznámom mieste, pozemkovo-knižným vlastníkom zapísaným v
PKV č. XXX F. L., G. A., E. I., G. A., E. I., G. A., mal. F. A. ako vlastníkom zdržiavajúcim sa na neznámom
mieste a neznámym dedičom po tam zapísanej E. I., G. A., pozemkovo-knižným vlastníkom zapísaným
v PKV č. XXX F. J., G. M., H. M., H. M., H. J., F. M., G. J., E. N., G. M., F. I., G. M. ako vlastníkomzdržiavajúcim sa na neznámom mieste a neznámym dedičom po tam zapísanej E. O., G. J., pozemkovo-
knižnému vlastníkovi zapísanému v PKV č. XXX P. K. ako vlastníkovi zdržiavajúcemu sa na neznámom
miesteaneznámymdedičompotamzapísaných:H.K.,H.K.,F.K.,E.I.,G.K.aE.Q.,G.K.,pozemkovo-

knižným vlastníkom zapísaným v PKV č. XXX L. H. A., H. M., F. M. ako vlastníkom zdržiavajúcim sa na
neznámom mieste a neznámym dedičom po tam zapísaných H. A., G. K., E. A., G. A., R. A., H. A., F.
M., G. A. a F. A., G. I., pozemkovo-knižným vlastníkom zapísaným v PKV č. XXX F. I. E. D., G. I., F.
Q., G. J., F. J. G. I. a R. I. ako vlastníkom zdržiavajúcim sa na neznámom mieste, neznámym dedičom
pozemkovo-knižnej vlastníčky N. K., G. K. zapísanej v PKV č. XXX, pozemkovo-knižným vlastníkom

zapísaným v PKV č. XX F. K., G. F., H. F. a E. F., G. I. ako vlastníkom zdržiavajúcim sa na neznámom
mieste a pozemkovo-knižným vlastníkom zapísaným v PKV č. XX mal. F. I., E. I., E. T. G. I. a E. F., G.
I. ako vlastníkom zdržiavajúcim sa na neznámom mieste.

42. Z hospodárskej zmluvy z 29.12.1990 (č. l. 47) uzavretej medzi československým štátom zastúpeným
Stavoinvestou i. o. (odovzdávajúcou) na strane jednej a žalobcom (preberajúcim) na strane druhej bol

prevodvlastníckehoprávakuvšetkýmpozemkomšpecifikovanýmnastranách1až9Prílohyč.1zoštátu
na žalobcu, vrátane predmetných pozemkov, ktoré mali byť vyvlastňovacím rozhodnutím vyvlastnené
[viď. body 296 až 312 prílohy č. 1 hospodárskej zmluvy (rub č.l. 50)].

43. Z výpisu LV č. XXXX (č.l. 11) okresným úradom založeného pre pozemok nachádzajúci sa v obci A.

– B. C., katastrálne územie: D. C., a to parcelu registra „E“, parc. č. XXXX, orná pôda o výmere 1133
m2, mestský súd zistil, že v prospech žalovaného je pod B1 zapísané vlastnícke právo v podiele vo
veľkosti 1/2-ice k celku.

44. Z výpisu LV č. XXXX (č.l. 12) okresným úradom založeného pre pozemok nachádzajúci sa v obci

A. – B. C., katastrálne územie: D. C., a to parcelu registra „E“, parc. č. XXXX, orná pôda o výmere 778
m2, mestský súd zistil, že v prospech žalovaného je pod B2 zapísané vlastnícke právo v podiele vo
veľkosti 11/24-ín k celku.

45. Z výpisu LV č. XXXX (č. l. 13) okresným úradom založeného okrem iného pre pozemok nachádzajúci

sa v obci A. – B. C., katastrálne územie: D. C. a to parcelu registra „E“, parc. č. XXXX, orná pôda
o výmere 716 m2, mestský súd zistil, že v prospech žalovaného je pod B2 zapísané vlastnícke právo
v podiele vo veľkosti 47/72-ín k celku.

46. Z výpisu LV č. XXXX (č.l.14) okresným úradom založeného pre pozemok nachádzajúci sa v obci A.

– B. C., katastrálne územie: D. C. a to parcelu registra „E“, parc. č. XXXX, orná pôda o výmere 1020
m2, mestský súd zistil, že v prospech žalovaného je pod B14 zapísané vlastnícke právo v podiele vo
veľkosti 1/24-iny k celku.

47. Z výpisu LV č. XXXX (č.l. 146) okresným úradom založeného pre pozemky nachádzajúce sa v obci A.

– B. C., katastrálne územie: D. C. a to parcely registra „C“: parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 80 m2, parc. č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie 64 m2, parc. č. XXXX/XX, zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 131 m2, parc. č. XXXX/X, ostatná plocha o výmere 50 m2, parc. č. XXXX/
X, ostatná plocha o výmere 232 m2, parc č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 139 m2,
parc č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 4 m2, parc. č. XXXX/XX, zastavaná plocha a

nádvorie o výmere 363 m2, parc. č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 25 m2, parc. č.
XXXX/XX,zastavanáplochaanádvorieovýmere22m2,parc.č.XXXX/XX,zastavanáplochaanádvorie
o výmere 23 m2, parc. č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 27 m2, parc. č. XXXX/
XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 26 m2, parc. č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 11 m2, parc. č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 12 m2, parc. č. XXXX/XXX,

zastavaná plocha a nádvorie o výmere 8 m2, parc. č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere
14 m2, parc. č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2 m2, parc. č. XXXX/XXX, zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 25 m2, parc. č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 5 m2,
parc. č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 14 m2, parc č. 3691/128, zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 14 m2, parc. č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 21 m2, parc.

č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 13 m2, parc. č. XXXX/XXX, zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 14 m2, parc, č. 3691/132, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 14 m2, parc.
č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 20 m2, parc. č. XXXX/XXX, zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 57 m2, parc. č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2 m2, parc.č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 12 m2, parc. č. XXXX/XXX, zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 13 m2, parc. č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 13 m2, parc.
č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 13 m2, parc. č. XXXX/XXX, zastavaná plocha

a nádvorie o výmere 9 m2, parc. č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 5 m2, parc.
č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 8 m2, parc. č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 6 m2, parc. č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 4 m2, parc. č.
XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 3 m2, parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 116 m2, mestský súd zistil, že v prospech žalovaného je pod B1 a B2 zapísané vlastnícke

právo v podiele vo veľkosti 23/24-ín a vo veľkosti 1/24 k celku.

48. Z výpisu LV č. XXXX (č.l. 17) okresným úradom založeného pre pozemok nachádzajúci sa v obci
A. – B. C., katastrálne územie: D. C. a to parcelu registra „E“ a to: parc. č. XXXX, orná pôda o výmere
1193 m2, mestský súd zistil, že v prospech žalovaného je pod B1 zapísané vlastnícke právo v podiele
vo veľkosti 8/21-ín k celku.

49. Z výpisu LV č. XXXX (č.l. 18) okresným úradom založeného pre parcelu registra „E“ a to: parc. č.
XXXX, orná pôda o výmere 1363 m2, mestský súd zistil, že v prospech žalovaného je pod B1 zapísané
vlastnícke právo v podiele vo veľkosti 13/21-ín k celku.

50. Z výpisu LV č. XXXX (č.l. 19) okresným úradom založeného pre pozemky nachádzajúce sa v obci
A. – B. C., katastrálne územie: D. C. a to parcely registra „E“: parc. č. XXXX/XXX, orná pôda o výmere
3264 m2, parc. č. XXXX/XXX, orná pôda o výmere 217 m2, parc. č. XXXX/XXX, orná pôda o výmere
1 m2, mestský súd zistil, že v prospech žalovaného je zapísané vlastnícke právo pod B19 v podiele vo
veľkosti 1/5-iny k celku a pod B22 v podiele 611/56960-ín k celku.

51. Z výpisu LV č. XXXX (č.l. 205) okresným úradom založeného pre pozemky nachádzajúce sa v obci
A. – B. C., katastrálne územie: D. C. a to: parcely registra „C“: parc. č. XXXX/XX, zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 285 m2, parc. č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 35 m2, parc. č.
XXXX/XX, ostatná plocha o výmere 58 m2, parc. č. XXXX/XX, ostatná plocha o výmere 27 m2, parc.

č. XXXX/XX, ostatná plocha o výmere 76 m2, parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere
46 m2, parc. č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2 m2, parc. č. XXXX/XX, zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 120 m2, parc. č. XXXX/XXX, ostatná plocha o výmere 2 m2, parc. č. XXXX/
XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 197 m2, parc. č. XXXX/XXX, ostatná plocha o výmere
23 m2, parc. č. XXXX/XXX, ostatná plocha o výmere 39 m2, parc. č. XXXX/XX, zastavaná plocha

a nádvorie o výmere 31 m2, parc. č. XXXX/XX, ostatná plocha o výmere 53 m2, parc. č. XXXX/XX,
ostatná plocha o výmere 1 m2, parc. č. XXXX/XX, ostatná plocha o výmere 54 m2, parc. č. XXXX/X,
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 63 m2, parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere
11 m2, parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 15 m2, parc. č. XXXX/X, zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 5 m2, parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 176 m2,

parc. č. XXXX/X, ostatná plocha o výmere 197 m2, parc. č. XXXX/X, ostatná plocha o výmere 93 m2,
parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 194 m2, parc. č. XXXX/XXX, ostatná plocha
o výmere 3 m2, parc. č. XXXX/XXX, ostatná plocha o výmere 67 m2, parc. č. XXXX/XXX, zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 21 m2, parc. č. XXXX/XXX, ostatná plocha o výmere 17 m2, parc. č. XXXX/
XXX, ostatná plocha o výmere 13 m2, parc. č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 78 m2,

parc. č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 52 m2, parc. č. XXXX/XX, zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 25 m2, parc. č. XXXX/XXX, ostatná plocha o výmere 50 m2, mestský súd zistil, že
v prospech žalovaného je pod B1 zapísané vlastnícke právo v podiele vo veľkosti 2/3-ín k celku a pod
B3 v podiele vo veľkosti 1/3-iny k celku, t.j. v celosti.

XX. Z výpisu LV č. XXXX (č.l. 206) okresným úradom založeného pre pozemky nachádzajúce sa v obci
A. – B. C., katastrálne územie: D. C. a to parcely registra „C“: parc. č. XXXX/XXX, ostatná plocha o
výmere 36 m2, parc. č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 14 m2, parc. č. XXXX/XXX,
ostatná plocha o výmere 34 m2, parc. č. XXXX/XXX, ostatná plocha o výmere 25 m2, parc. č. XXXX/
XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 46 m2, parc. č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o

výmere 32 m2, parc. č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 15 m2, parc. č. XXXX/XX,
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 14 m2, parc. č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere
184 m2, parc. č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 4 m2, parc. č. XXXX/XX, zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 1 m2, parc. č. XXXX/XX, ostatná plocha o výmere 137 m2, parc. č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 69 m2, parc. č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 2 m2, parc. č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 104 m2, parc. č. XXXX/XXX,
ostatná plocha o výmere 30 m2, parc. č. XXXX/XXX, ostatná plocha o výmere 45 m2, parc. č. XXXX/

XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 152 m2, parc. č. XXXX/XXX, ostatná plocha o výmere 71
m2, parc. č. XXXX/XXX, ostatná plocha o výmere 3 m2, parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 85 m2, parc. č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 74 m2, parc. č. XXXX/XX,
ostatná plocha o výmere 13 m2, parc. č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 3 m2, parc.
č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 10 m2, parc. č. XXXX/X, ostatná plocha o výmere 206

m2, mestský súd zistil, že v prospech žalovaného je pod B1 zapísané vlastnícke právo v celosti.

53. Z výpisu LV č. XXXX (č.l. 23) okresným úradom založeného pre pozemok nachádzajúci sa v obci
A. – B. C., katastrálne územie: D. C. a to parcelu registra „E“, parc. č. XXXX, orná pôda o výmere 754
m2¸ mestský súd zistil, že v prospech žalovaného je pod B1 zapísané vlastnícke právo v podiele vo
veľkosti 1/2-ice k celku.

54. Z PKV č. XXX (č.l. 212), 112 (č.l. 226), 114 (č.l. 227), 104 (č.l. 210), 105 (č.l. 211), 100 (č.l. 209), 934
(č. l. 213), 94 (č.l. 208) a 91 (č.l. 207) mestský súd zistil, že v prospech tam označených pozemkovo-
knižných vlastníkov je zapísané vlastnícke právo, tak ako je to uvedené pod bodom 40. odôvodnenia
tohto rozsudku (viď vyššie).

55. Z platobných poukazov (ďalej len „platobné poukazy“) vystavených Stavoinvestou, i. o. na základe
vyvlastňovacieho rozhodnutia za účelom úhrady tam stanovených peňažných náhrad pre vyvlastnených
mestský súd zistil, že tieto boli vystavené nasledovne: poukaz č. 14 z 03.04.1986 (č.l. 214) v prospech
pozemkovo-knižných vlastníkov zapísaných v PKV č. XX, poukaz č. 9 z 28.03.1986 (č.l. 215) v prospech

pozemkovo-knižnýchvlastníkovzapísanýchvPKVč.XX,poukazč.16z05.04.1986(č.l.216)vprospech
pozemkovo-knižných vlastníkov zapísaných v PKV č. XXX a ich dedičov, poukaz č. 19 z 10.04.1986
(č.l. 217) v prospech pozemkovo-knižných vlastníkov zapísaných v PKV č. XXX, poukaz č. 25 zo
17.04.1986 (č.l. 218) v prospech pozemkovo-knižných vlastníkov zapísaných v PKV č. XXX, poukaz č.
151 z 02.09.1986 (č. l. 219) v prospech pozemkovo-knižných vlastníkov zapísaných v PKV č. XXX a ich

dedičov, poukaz č. 201 z 30.09.1986 (č.l. 220) v prospech pozemkovo-knižných vlastníkov zapísaných
v PKV č. XXX, poukaz č. 17 zo 07.04.1986 (č.l. 228) v prospech pozemkovo-knižných vlastníkov
zapísaných v PKV č. XXX, poukaz č. 18 zo 07.04.1986 (č.l. 229) v prospech pozemkovo-knižných
vlastníkov zapísaných v PKV č. XXX a ich dedičov.

K naliehavému právnemu záujmu žalobcu na určení vlastníckeho práva

56. Žaloba o určenie vlastníckeho práva a o vydanie veci, resp. o vypratanie nehnuteľnosti je právnym

prostriedkom vlastníka na ochranu svojho vlastníckeho práva podľa § 126 OZ. Žaloba o určenie
vlastníckeho práva má svoj základ tiež v ustanovení § 137 písm. c) CSP, podľa ktorého žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem. Naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
Základným procesným predpokladom úspešnosti takejto žaloby je tak existencia naliehavého právneho

záujmu na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je
alebo nie je, je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by
sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Žaloba domáhajúca sa určenia podľa § 137
písm. c) CSP nemôže byť spravidla opodstatnená tam, kde možno žalovať o splnenie povinnosti podľa
písm. a) tohto ustanovenia. Ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti, pri ktorej

je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník niekto iný, má (vo vzťahu k tejto osobe) nepochybne
naliehavý právny záujem na požadovanom určení. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva
v katastri nehnuteľností a jeho právnym účinkom, ktorými sú hodnovernosť a záväznosť údajov katastra
v zmysle § 70 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“), je

odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcu je za tejto situácie neisté a že bez požadovaného
určenia by jeho právo mohlo byť ohrozené. Pretože súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti je podkladom na vykonanie zmeny jeho zápisu v katastri nehnuteľností (§ 34 ods. 1
katastrálneho zákona), je žaloba o určenie vlastníckeho práva spôsobilým právnym prostriedkom naodstránenie neistoty v skutočných právnych vzťahoch medzi stranami sporu (viď rozsudok najvyššieho
súdu č. k. 6 Cdo 179/2010 z 28.09.2010).

57. Naopak naliehavý právny záujem na určení vlastníctva k nehnuteľnosti zapísanej v katastri
nehnuteľností v zmysle ustanovenia § 137 písm. c) CSP nemôže byť daný, pokiaľ žaloba o určenie
vlastníckeho práva nesmeruje proti osobe, ktorá je ako vlastník zapísaná v katastri nehnuteľností
[porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky (ďalej len „Najvyšší súd ČR“) č. k. 30 Cdo
1333/2002 z 19. 12. 2002].

58. V konaní o určenie, komu patrí spoluvlastnícky podiel niektorého zo spoluvlastníkov nehnuteľnosti, je
pasívne vecne legitimovaný iba podielový spoluvlastník, práva ktorého žalobca popiera (viď uznesenie
najvyššieho súdu č. k. 3 Cdo 51/2009 z 28.10.2010 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu
a súdov Slovenskej republiky 3/2011 pod č. 30).
59. Vzhľadom na to, že žalobca sa proti žalovanému domáhal určenia vlastníckeho práva k predmetným
pozemkom v celosti, prípadne k spoluvlastníckym podielom na týchto pozemkoch, ohľadom ktorých je

ako (spolu)vlastník v katastri nehnuteľností zapísaný práve žalovaný, naliehavý právny záujem žalobcu
na požadovanom určení vlastníckeho práva je nepochybne daný.

K nenadobudnutiu vlastníckeho práva žalobcom vyvlastnením

60. V zmysle teórie práva nulitné sú také rozhodnutia, ktoré boli vydané takými správnymi orgánmi,
na vydanie ktorých nebol konkrétny správny orgán absolútne vybavený právomocou a na ktoré sa
pozerá ako keby nikdy neboli vydané tzv. paakty. Len takéto rozhodnutia je všeobecný súd oprávnený

preskúmavať mimo rámca správneho súdnictva. Preskúmavať teda môže správne akty zásadne len
so zreteľom k tomu, či sa jedná o akty nulitné t.j. také vady, ktoré sú tak závažné, že sa neuplatňuje
prezumpcia ich správnosti. U ostatných platí prezumpcia ich správnosti (viď rozsudok najvyššieho súdu
č. k. 2 Cdo 24/2007 z 29.04.2008).
61. Mimo rámec správneho súdnictva všeobecný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť

správneho aktu; môže ho preskúmavať len so zreteľom na to, či ide o akt nulitný (ničotný). Nulitným
aktom je správny akt, vydaný tzv. absolútne vecne nepríslušným správnym orgánom, z ktorého
nevznikajú žiadne právne následky, na rozdiel od aktu neplatného, pri ktorom sa uplatní prezumpcia
jeho správnosti až do doby zrušenia jeho účinkov (zrušením alebo zmenením) (viď rozsudok najvyššieho
súdu č. k. 4 Cdo 123/2003). Okrem povinnosti skúmať, či predpokladaný správny akt vôbec je správnym

aktom (či nie je paaktom) a či ide o akt vydaný v medziach právomoci príslušného orgánu, sú súdy
rovnako povinné zaoberať sa tým, či správny akt nadobudol právoplatnosť a či je vykonateľný (R
220/1950 Zbierky rozhodnutí československých súdov), t.j. či bol riadne doručený.
62. Rovnako aj podľa názoru ústavného súdu sa za nulitný (ničotný) správny akt (paakt) považuje
správny akt vydaný absolútne vecne nepríslušným správnym orgánom, z ktorého v tomto dôsledku

nevznikajú a ani nemôžu vznikať žiadne právne účinky, t. j. hľadí sa na neho, ako keby neexistoval.
V tomto type konania (myslí sa pred všeobecným súdom) nie je v kompetencii, či už konajúceho
prvostupňovéhosúdualeboodvolaciehosúdupreskúmavaťzákonnosťrozhodnutiavydanéhosprávnym
orgánom. Súd mohol konfiškačný výmer preskúmavať len z hľadiska existencie právomoci správneho
orgánu na jeho vydanie v súlade s v tej dobe účinnými právnymi predpismi, nie však jeho zákonnosť,

pretože v danom prípade nešlo o žalobu o preskúmanie zákonnosti správneho rozhodnutia (nešlo o
správne súdnictvo) (viď uznesenie ústavného súdu č. k. I. ÚS 419/2014 z 13.8.2014).

K rozhodnutiu o ustanovení opatrovníka

63. Mestský súd z vyššie uvedených aspektov preskúmal v prvom rade rozhodnutie o ustanovení
opatrovníka, ktoré bolo predpokladom pre vydanie vyvlastňovacieho rozhodnutia. Rozhodnutím o
ustanovení opatrovníka bol pre účely vyvlastňovacieho konania ustanovený opatrovník v osobe Q. A.,
bytom: T. D. X, A. pre vyvlastnením dotknutých tam (v rozhodnutí) označených pozemkovo-knižných

vlastníkov zdržiavajúcich sa na neznámom mieste a pre dedičov tam označených už zomrelých
pozemkovo-knižných vlastníkov.
64. Žalovaný s poukazom na ustanovenie § 16 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
v znení účinnom v rozhodujúcom období (ďalej len „SP“), v zmysle ktorého správny orgán ustanovíopatrovníka aj účastníkovi konania, ktorého pobyt nie je známy alebo ktorému sa nepodarilo doručiť
písomnosť na známu adresu v cudzine a ktorý si neustanovil zástupcu, ako aj účastníkovi konania,
ktorý je postihnutý duševnou alebo inou poruchou, pre ktorú nemôže konať, a nemá zákonného

zástupcu, namietal, že správny orgán nemal právomoc ustanoviť neznámym dedičom tam označených
zomrelých pozemkovoknižných vlastníkov opatrovníka. Avšak podľa názoru mestského súdu, aj keď
uvedenéustanovenieexpressisverbisustanovenieopatrovníkasprávnymorgánomneznámymdedičom
ako účastníkom správneho (vyvlastňovacieho) konania po poručiteľovi nepredpokladalo, extenzívnym
(rozširujúcim) výkladom možno dospieť k záveru, že za predpokladu spoľahlivého preukázania smrti

poručiteľa – ich právneho predchodcu bolo možné toto ustanovenie aplikovať aj na tieto osoby
(neznámych dedičov) a im tak za splnenia všetkých ostatných zákonom stanovených podmienok
opatrovníka ustanoviť. Mestský súd je názoru takýto dobový výklad ustanovenia § 16 ods. 2 SP sám o
sebe bol aj v čase vedenia vyvlastňovacieho konania v plnom súlade s jeho zmyslom a účelom a ani pri
jeho podrobení testu ústavnej súladnosti podľa § 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky ho nemožno
bezďalšiehopovažovaťzaprejavsvojvôle,resp.zataký,ktorýbybolvzásadnomrozporesozákladnými

právami a slobodami (porovnaj názor Najvyššieho súdu Slovenskej socialistickej republiky v Správe
zo dňa 27.06.1972, sp. zn. Cpj 57/71, uverejnenej pod číslom 65/1972 Zbierky súdnych rozhodnutí
a stanovísk).
65. Napriek tomu v okolnostiach daného sporu nemožno opomenúť, že vo vzťahu k tam (v rozhodnutí)
označeným zomrelým pozemkovo-knižným vlastníkom v rozhodnutí o ustanovení opatrovníka úplne

absentuje uvedenie dňa (dátumu) ich úmrtia, pričom z jeho odôvodnenia vôbec nevyplýva, na základe
akého dokazovania, resp. akých dôkazov (podkladov) mal správny orgán ich úmrtie za preukázané.
Okrem toho z odôvodnenia rozhodnutia o ustanovení opatrovníka nevyplýva, že by správny orgán bol
vyvinul akékoľvek úsilie o zistenie samotných dedičov a ich pobytu.
66. Rovnako, pokiaľ ide o ustanovenie opatrovníka pre tam označených pozemkovo-knižných vlastníkov

podľa udania správneho orgánu zdržiavajúcich sa na neznámom mieste, z odôvodnenia rozhodnutia
oustanoveníopatrovníkanijakonevyplýva,žebyustanoveniuopatrovníkapretýchtoúčastníkovkonania
bolo predchádzalo zo strany správneho orgánu akékoľvek zisťovanie, či sú dané predpoklady pre tento
postup v konaní a či správny orgán zvažoval, či prípadne nie je možné použiť iné opatrenie.
67. Rozhodnutie o ustanovení opatrovníka nad rámec špecifikácie pozemkov, ktoré sú predmetom

vyvlastňovacieho konania, označenia účastníkov, ktorým sa opatrovník ustanovuje a strohého
konštatovaniatoho,že»Pretožesazistilo,žededičiapozosnulýchuvedenýchvbode„a“enunciátutohto
rozhodnutia nie sú známi a menovaní vlastníci uvedení v bode „b“ enunciátu tohto rozhodnutia nemôžu
samostatne konať, ustanovenie opatrovníka je nutné...« neobsahuje žiadne vlastné odôvodnenie,
z ktorého by bolo možné zistiť, na základe akého dokazovania správny orgán dospel k záveru o splnení

predpokladov pre ustanovenie opatrovníka tam označeným účastníkom vyvlastňovacieho konania.
A teda z rozhodnutia o ustanovení opatrovníka úplne absentuje uvedenie tých konkrétnych skutočností
a dôkazov, na základe ktorých správny orgán vlastnou úvahou dospel k záveru o potrebe ustanovenia
opatrovníka.
68. Podľa § 32 ods. 1 SP správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým

účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov
konania. Podľa § 46 SP rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí
ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať
predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 3 SP v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri

použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval.
69. Na základe procesnej teórie a niekoľkých rozhodnutí všeobecných súdov, či ústavného súdu,
ktoré kvalifikovali vlastnosti nulitného správneho aktu, má mestský súd za to, že nulita rozhodnutia
nie je iba dôsledkom toho, že akt vydal orgán, ktorý na to nemal právomoc, ale môže byť
aj dôsledkom iných obzvlášť závažných vád, ako: nedostatku právneho základu, najťažších vád

príslušnosti, absolútneho nedostatku formy, absolútneho omylu v osobe adresáta, neexistencie
skutkového základu spôsobujúceho bezobsažnosť, požiadavky nedovoleného (trestného) plnenia,
požiadavky plnenia fakticky nemožného, neurčitosti a nezmyselnosti, neexistencie vôle a podobne (viď
rozsudok najvyššieho súdu č. k. 8Sžr/52/2016 z 12.12.2018).
70. Vzhľadom na to, že rozhodnutie o ustanovení opatrovníka úplne postráda nosné (ťažiskové)

odôvodnenie, t.j. odôvodnenie vo vzťahu k splneniu zákonných predpokladov pre ustanovenie
opatrovníka ako esenciálnu náležitosť rozhodnutia a tým súčasne aj skutkový základ pre jeho vydanie,
mestský súd dospel k záveru, že toto rozhodnutie je nulitným správnym aktom, teda takým, ktoré nebolo
spôsobilé vyvolať ním zamýšľané právne účinky.71. Navyše podľa zistenia mestského súdu rozhodnutie o ustanovení opatrovníka, proti ktorému bolo
podľa § 53 SP prípustné odvolanie – riadny opravný prostriedok, nie je opatrené ani len doložkou
o nadobudnutí právoplatnosti, pričom žalobca nepreukázal, že by toto rozhodnutie bolo tam označeným

účastníkom vyvlastňovacieho konania, ktorých pobyt podľa udania správneho orgánu nebol známy,
doručované podľa § 26 SP verejnou vyhláškou a tiež ustanovenému opatrovníkovi podľa § 24 ods. 1 SP
do vlastných rúk. A teda i za predpokladu, keby rozhodnutie o ustanovení opatrovníka nebolo nulitným
správnym aktom, toto rozhodnutie pre jeho nedoručenie ním dotknutým účastníkom vyvlastňovacieho
konania nemohlo nenadobudnúť právoplatnosť a tým vyvolať ním sledované právne účinky.

K vyvlastňovaciemu rozhodnutiu

72. Nakoľko vyvlastňovacie rozhodnutie je nepochybne rozhodnutím nadväzujúcim na rozhodnutie
o ustanovení opatrovníka pre tam označených účastníkov vyvlastňovacieho konania za účelom
„obhajovania ich práv“, už len nulita rozhodnutia o ustanovení opatrovníka má bez ďalšieho za následok

aj nulitu vyvlastňovacieho rozhodnutia.
73. Okrem toho účastníkmi vyvlastňovacieho konania boli aj pozemkovo-knižní vlastníci, ktorých pobyt
bol známy. Vo vzťahu k predmetu tohto konania (predmetným pozemkom) ide o F. K., bytom: C. XXX,
zapísanú v PKV č. XXX, N. A., G. I., bytom: C. XXX, zapísanú v PKV č. XXX, H. J. S., bytom: C. XXX a H.
J. S., bytom: C. XXX, zapísaných v PKV č. XXX. V ostatnom sa jedná o nasledovných vyvlastňovacím

rozhodnutím dotknutých pozemkovo-knižných vlastníkov: vd. E. K., bytom: C. XXX, zapísanú v PKV č.
XXX, Q. U., bytom: C. XX, zapísaného v PKV č. XXX, H. Q., bytom: C. XXX, zapísaného v PKV č . XXX,
H. M., bytom: C. XXX a F. F., G. J., bytom: C. XXX, zapísaných v PKV č. XXX, E. O., G. F., bytom: C.
XXX, zapísanú v PKV č. XXX, vd. F. T., G. K., bytom: C. XXX, zapísanú PKV č. XXX, E. D., G. R., bytom:
F. XX, A., zapísanú v PKV č. XXX, E. J., G. S., bytom: C. XXX, zapísanú v PKV č. XXX, E. J., G. S.,

bytom: C. XXX, zapísanú v PKV č. XXX, E. S., G. J., bytom: C. XXX, E. K., bytom: C. XX a F. G., bytom:
Q. XX, zapísaných v PKV č. XXX, E. G., G. K., bytom: C. XXX a E. K., G. K., bytom: C. XXX, zapísaných
v PKV č. XXX, F. G., G. K., bytom: C. XXX, zapísanú v PKV č. XXX (ďalej viď položky č. 30, 31, 33,
38, 47, 50, 55, 57, 58, 61, 66, 68, 75, 83, 100, 103 až 105, 107, 109, 112, 113, 116 až 118, 122, 124 až
127, 129, 132, 134, 136, 137, 140, 141 až 146, 148 až 151, 153, 155, 158, 161, 162, 166 až 169, 171,

173, 174, 176, 179, 181, 185, 189, 193, 197, 198, 201 až 203 a 207 výrokovej časti vyvlastňovacieho
rozhodnutia). V danom spore však nebolo preukázané, že by bolo vyvlastňovacie rozhodnutie okrem
jeho doručovania verejnou vyhláškou „pozemkovo-knižným vlastníkom s neznámym pobytom“, bolo
doručované do vlastných rúk podľa § 24 ods. 1 SP aj tým pozemkovo-knižným vlastníkom, ktorých pobyt
bol správnemu orgánu známy. Vyvlastňovacie rozhodnutie ako také nadobúda právoplatnosť doručením

všetkým účastníkom vyvlastňovacieho konania, nie iba niektorým. V prípade, ak žalobca tvrdil, že došlo
k vyvlastneniu, bol povinný preukázať splnenie všetkých predpokladov odôvodňujúcich jeho tvrdenia,
vrátane doručenia vyvlastňovacieho rozhodnutia všetkým účastníkom vyvlastňovacieho konania (viď
rozsudok Najvyššieho súdu ČR č. k. 22 Cdo 4707/2010 zo 14.02.2023). A teda aj za predpokladu, že by
vyvlastňovacie rozhodnutie nebolo nulitným správnym aktom, toto rozhodnutie nemohlo nenadobudnúť

právoplatnosť a tým vyvolať ním sledovaný právny účinok spočívajúci vo vyvlastnení predmetných
pozemkov. Tu mestský súd pre úplnosť veci dodáva, že platobné poukazy vystavené Stavoinvestou i.
o. na úhradu peňažných náhrad priznaných vyvlastňovacím rozhodnutím tam označeným účastníkom
vyvlastňovacieho konania samo o sebe jeho záver, podľa ktorého k právne relevantnému vyvlastneniu
predmetných pozemkov nedošlo, nielenže nie sú spôsobilé zvrátiť, ale nepreukazujú ani len to, že

k úhrade peňažných náhrad v skutočnosti došlo.
74. Na základe vyššie uvedených mestský súd uzavrel, že k právne relevantnému vyvlastneniu
predmetných pozemkov v prospech štátu nedošlo.
75. Ústavný súd vo svojom uznesení č. k. I. ÚS 50/2010 z 10.02.2010 poukázal na zásadu
rímskeho práva (nemo plus iuris ad alienum transferre potest, quam ipse habet), v zmysle ktorej z

nepráva nemôže vzniknúť právo. Zdôraznil, že platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo právny
nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje (derivatívne) svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto
právo nikdy nenadobudol, a teda ho ani nemohol ďalej platne previesť. A teda hospodárska zmluva
z 29.12.1990 o prevode vlastníctva uzavretá medzi žalobcom (preberajúcim) a československým štátom
(odovzdávajúcim) podľa § 347 HZ v časti prevodu predmetných pozemkov je pre právnu nemožnosť

plnenia (absenciu vlastníckeho práva štátu) podľa § 21 v spojení s ustanovením § 23 HZ absolútne
neplatným právnym úkonom.
76. Z uvedeného potom vyplýva, že ak štát riadne nenadobudol vlastnícke právo k predmetným
pozemkom, nemohlo dôjsť ani k ich právne relevantnému prevodu na žalobcu hospodárskou zmluvouz 29.12.1990 ako ani k následnému nadobudnutiu vlastníckeho práva k týmto pozemkom v zmysle
ustanovení § 2 ods. 5 a 7 zákona o majetku obcí k 01.05.1991.

K nenadobudnutiu vlastníckeho práva žalobcom vydržaním

77. Vydržanie je jeden zo spôsobov pôvodného nadobudnutia práva, pri ktorom sa na základe splnenia
zákonom stanovených podmienok priznávajú právne účinky aj len domnelému právu vyplývajúcemu z

domneléhoprávnehovzťahumedzijehourčitýmisubjektmi,aktotoprávobolovykonávanépostanovenú
dobu nerušene a nepretržite v dobrej viere, že nejde o právo len domnelé. Základnými podmienkami
vydržania vo všeobecnosti sú: l.) oprávnená držba, 2.) uplynutie zákonom určenej vydržacej doby, 3.)
spôsobilý predmet vydržania. Podmienky vydržania sú pritom stanovené tak, že musia byť splnené
kumulatívne. Ak z nich nie je splnená čo i len jedna, nedochádza k vydržaniu.
78. Možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním bola opätovne zavedená do právneho

poriadku Slovenskej republiky až novelou OZ vykonanou zákonom č. 131/1982 Zb. s účinnosťou od
01.04.1983. Rozsah subjektov vydržania bol však obmedzený (vydržanie bolo obmedzené na občanov,
keďže vlastníctvo nemohol k akémukoľvek predmetu vydržaním nadobudnúť štát, ani organizácia) a
rovnako bol obmedzený aj rozsah predmetov vydržania, keď nebolo možné vydržať vlastnícke právo
najmä k pozemkom. Jedinú výnimku tvorili pozemky, ku ktorým by sa mohlo zriadiť právo osobného

užívania, ktoré vydržal v prospech štátu občan, pokiaľ ich mal po dobu 10 rokov nepretržite v držbe
a občanovi vzniklo právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemku. Vydržaním bolo možné
nadobudnúť vlastnícke právo, ak nešlo o nescudziteľné právo v socialistickom vlastníctve, pričom orná
pôda nebola predmetom spôsobilým vydržania, teda je nutné skonštatovať, že vydržacia doba v tomto
prípade ani nezačala plynúť.

79. Vydržanie vlastníckeho práva ku všetkým pozemkom (k poľnohospodárskej, či inej pôde), a to
aj štátom, resp. právnickou osobou, umožnila až novela OZ vykonaná zákonom č. 509/1991 Zb. s
účinnosťou od 01.01.1992. Oprávnená osoba si mohla započítať do vydržacej lehoty aj čas, po ktorý
mal pozemok v nepretržitej držbe jej právny predchodca aj pred účinnosťou tejto novely, avšak to sa
týkalo iba pozemkov, ktoré boli predmetom spôsobilým na vydržanie aj pred 01.01.1992. Ak teda držiteľ

pozemku (t.j. ten, kto s pozemkom nakladal ako s vlastným) spĺňal k 01.01.1992 podmienku nepretržitej
držby trvajúcej po dobu desať rokov, a zároveň bol držiteľom oprávneným (t.j. bol so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný o tom, že mu pozemok patrí), nadobudol k tomuto dňu vlastnícke právo k
pozemku vydržaním.
80. Novela OZ vykonaná zákonom č. 509/1991 Zb., teda okrem iného, podstatne rozšírila spôsobilosť

predmetu vydržania. Spôsobilým predmetom vydržania sa stala aj poľnohospodárska pôda. Uvedená
novela súčasne umožnila vydržať pozemky do vlastníctva držiteľa (nie štátu). Taktiež umožnila vydržanie
i voči štátu, i možnosť vydržať vlastnícke právo právnickou osobou
81. Jednou z podmienok nadobudnutia vlastníctva vydržaním je teda oprávnenosť držby, pričom otázku,
či držiteľ je v dobrej viere (že mu vec patrí) alebo nie je, treba vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo

subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka, a vždy treba brať do úvahy, či
držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu
od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom,
že mu vec (právo) patrí. Dobrá viera zaniká v okamžiku, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré
objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec právom patrí. Na tom nič nemení skutočnosť, že

držiteľbolajnaďalej(subjektívne)vdobrejviere.Dobrávieradržiteľasamusívzťahovaťajkokolnostiam,
za ktorých vôbec mohlo vlastnícke právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu) vzniku vlastníctva.
82. Problematika nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním je v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu
konštantne ustálená a k predpokladom vydržania vlastníckeho práva najvyšší súd zaujal právne závery
už v mnohých rozhodnutiach (napr. v rozsudku č. k. 5Cdo 49/2010 z 29.03.2011) a konštatoval, že

dobromyseľnosť, ako vnútorný psychický stav, je potrebné objektivizovať s prihliadnutím na všetky
okolnosti, za ktorých došlo k faktickému nakladaniu s vecou, resp. vykonávaniu práva pre seba. Z týchto
okolností potom možno usúdiť, či držiteľ mohol, alebo nemohol rozpoznať, že mu vec alebo právo
skutočne patrí. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú aj okolnosti
týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva (právneho titulu), teda tzv. uchopenia sa držby.

Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit
vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva.
83. Vychádzajúc z vyššie uvedených aspektov mestský súd má za to, že žalobca nemohol vstúpiť
ohľadom predmetných pozemkov do dobromyseľnej držby na základe zákona o majetku obcís účinnosťou od 01.01.1992 a vo vzťahu k poľnohospodárskym pozemkom už vôbec nie od 01.05.1991,
tak ako to tvrdí. Dôkazné bremeno o dobrej viere, že žalobcovi svedčí nadobúdací titul (a teda nadobudol
vlastnícke právo) v danom prípade zaťažovalo žalobcu, ako osobu, ktorej je dobrá viera na prospech.

Mestský súd pritom vychádza z úvahy, že kým vo všeobecnosti dobrá viera musí byť hodnotená veľmi
prísne, kedy poskytnutie ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi sa s prihliadnutím na individuálne
okolnosti posudzovanej veci musí javiť ako spravodlivé, tak v prípade, ak nadobudnutie vlastníckeho
práva na základe vydržania tvrdí štát (resp. orgán štátu) je nevyhnutné okolnosti vstupu do držby a dobrú
vieru posudzovať ešte prísnejšie.

84. Bez takéhoto sprísneného posúdenia dobrej viery by došlo k neprípustnej strate vlastníckeho práva
fyzických osôb v prospech štátu. Zánik vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (najmä v situácii, keď
štátu na rozdiel od pôvodného vlastníka nesvedčí žiaden nadobúdací titul k nehnuteľnosti) by zásadne
popieral základné právo na vlastníctvo, tak ako to je garantované v čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky.
85. Tak ako to už bolo vyššie uvedené o dobrú vieru ide vtedy, ak nadobúdateľ nehnuteľnosti ani

pri vynaložení potrebnej opatrnosti, ktorú možno od neho s ohľadom na okolnosti a povahu prípadu
požadovať, nemohol mať (z hľadiska kritéria priemerne obozretného jedinca) dôvodné pochybnosti o
tom, že v skutočnosti subjektu, z ktorého naň malo prejsť vlastnícke právo, takéto právo nesvedčí.
86. Podľa mestského súdu v danom prípade je potrebné pod bežnú opatrnosť (ktorú bolo možné od
žalobcu požadovať) zahrnúť požiadavku aktívneho zisťovania konkrétnych skutočností, vedúcich (z

hľadiska kritéria priemernej obozretnosti) k presvedčeniu, že štát na neho platne previedol vlastnícke
právo. Pre nadobudnutie takéhoto presvedčenia je pritom nevyhnutné poznanie, že štát bol v čase
nadobudnutia účinnosti zákona o majetku obcí vlastníkom predmetných pozemkov a disponoval platným
nadobúdacím vlastníckym titulom k týmto nehnuteľnostiam a zároveň, či boli splnené všetky podmienky
stanovené uvedeným zákonom.

87. Uvedené je nevyhnutné aj s poukazom na to, že ústavný súd už ustálil, že Ústava Slovenskej
republiky neumožňuje, aby k vyvlastneniu alebo nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva došlo
priamom zákonom (viď nález ústavného súdu č. k. PL. ÚS 38/95 z 03.04.1996). Je teda nevyhnutné aby
pre potrebu vzniku vlastníckeho práva štátu došlo aj k ďalším skutočnostiam.
88. Napokon mestský súd poukazuje aj na názor, ktorý zaujal Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský

súd“) vo svojom rozsudku č. k. 11 Co 126/2020 zo 16.06.2021 v inej obdobnej právnej veci žalobcu,
kde vychádzal z úvahy, že presvedčenie žalobcu (Mesta Košice) o vlastníckom práve ku konkrétnej
veci nemohol založiť len zákonom o majetku obcí všeobecne upravený inštitút prechodu vlastníctva
na obce z majetku štátu, ale len na jeho základe deklarovaná skutočnosť, že na žalobcu z majetku
štátu prechádza konkrétne určená vec tak, ako to predpokladá § 14 ods. 1 a 2 tohto zákona. V danom

prípade (napriek tomu, že dôkazné bremeno o dobrej viere zaťažovalo žalobcu) žalobca v konaní
nepreukázal a ani netvrdil žiadne ďalšie skutočnosti (okrem poukazu na nadobudnutie vlastníctva ex
legenadobudnutímúčinnostizákonaomajetkuobcí),t.j.anitie,ktorépredpokladáustanovenie§14ods.
1 a 2 uvedeného zákona. Navyše podľa 14 ods. 4 zákona o majetku obcí obce, mestá, mestské časti a
organizácie založené alebo zriadené obcou sú povinné podať do 12 mesiacov od účinnosti tohto zákona

návrh na zápis do evidencie nehnuteľností. Ak sa nadobudnutie majetku viaže na ďalšie podmienky, sú
povinnépodaťnávrhdo12mesiacovodprevzatiamajetku.Čovšakvovzťahukpredmetnýmpozemkom
a spoluvlastníckym podielom na nich, ohľadom ktorých sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva,
splnené nebolo. Žalobca bol účastníkom konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych
vzťahov k nim podľa zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva

k pozemkom v znení účinnom v rozhodujúcom období, v ktorom sa zisťujú dostupné údaje o pozemkoch
a právnych vzťahoch k nim a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje register obnovenej evidencie
pozemkov. Podľa výpisov zo žalobcom predložených listov vlastníctva register obnovenej evidencie
pozemkov bol do katastra nehnuteľností zapísaný pod Z 6971/08. Avšak z výsledkov vykonaného
dokazovania nevyplynulo, že by si žalobca ním v žalobe uvedenom rozsahu tvrdené vlastnícke právo

k predmetným pozemkom v rámci konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov
k nim, čo i len uplatnil. Žalobcovi zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností k predmetným
pozemkom v žalobe uplatňovanom rozsahu počnúc od ním tvrdeného nadobudnutia vlastníckeho práva
hospodárskou zmluvou, t.j. od 01.01.1991, prípadne vydržaním, t.j. od 01.05.2001 až doposiaľ, nesvedčí
po dobu v trvaní viac ako 32 rokov, resp. 22 rokov. Žalobca pri bežnej opatrnosti (ktorú bolo možné

od žalobcu požadovať) zahŕňajúcu v sebe aj požiadavku aktívneho zisťovania konkrétnych skutočností,
vedúcich (z hľadiska kritéria priemernej obozretnosti) k presvedčeniu o svojom vlastníctve, objektívne
nemohol byť v presvedčení, že je vlastníkom predmetných pozemkov v žalobe uplatnenom rozsahu.
V danej súvislosti je pri posudzovaní dobromyseľnosti potrebné prihliadnuť aj na charakter žalobcu akoprávnickej osoby. Nejde o súkromnú osobu, ale o verejnoprávny subjekt, existujúci práve na organizáciu,
uľahčenie života obyvateľov určitého územia. Navyše je žalobca podľa § 99 ods. 1 zákona č. 582/2004
Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení

neskorších predpisov (predtým podľa § 13 ods. 1 zákona č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností, pozn.)
správcom dane z nehnuteľností. Žalobca je subjekt, ktorý vo svojich štruktúrach má odborne zrelé
zázemie schopné kompetentne posúdiť právnu situáciu, stav, okolnosti ako aj možné dôsledky určitého
konania, resp. nekonania. Postoj žalobcu (Mesta Košice), ktorý podľa § 14 ods. 4 zákona o majetku obcí
nepodal v tam stanovej 12-mesačnej lehote od nadobudnutia jeho účinnosti, t.j. od 01.05.1991 návrh

na zápis svojho vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a po uplynutí viac ako 32 rokov tvrdí,
že vlastnícke právo nadobudol dobromyseľnou držbou uplynutím 10-ročnej vydržacej doby, nemožno
akceptovať.
89. Tu mestský súd už iba pre úplnosť veci dodáva, že podľa hospodárskej zmluvy z 29.12.1990 mal
žalobca vlastnícke právo okrem iných k predmetným pozemkom nadobudnúť ešte pred účinnosťou
zákona o majetku obcí k 01.01.1991 (zákon o majetku obcí sa stal účinným až počnúc od 01.05.1991,

pozn.), avšak ani žalobcom tvrdené nadobudnutie vlastníckeho práva hospodárskou zmluvou ho
nezbavuje požiadavky aktívneho zisťovania konkrétnych skutočností, vedúcich (z hľadiska kritéria
priemernej obozretnosti) k presvedčeniu, že štát na neho platne previedol vlastnícke právo.
90. Žalobca tak nedisponuje právnym titulom na vstup do držby, na základe ktorého by bolo možné ho
považovať za dobromyseľného držiteľa.

91. Zároveň je potrebné upriamiť pozornosť na to, že v zmysle ustanovenia § 2 zákona o majetku obcí
ku dňu účinnosti tohto zákona dochádza k prechodu z majetku Slovenskej republiky, t.j. majetku štátu,
ku ktorému mali právo hospodárenia národné výbory a organizácie v ich pôsobnosti, do vlastníctva obcí.
A teda k prechodu vlastníckeho práva do vlastníctva obcí dochádzalo iba vo vzťahu k tomu majetku,
ktorý bol ku dňu účinnosti tohto zákona vo vlastníctve Slovenskej republiky.

92. V danom prípade však vo vzťahu k predmetným pozemkom v čase uzavretia hospodárskej zmluvy
29.12.1990 ako ani v čase následného nadobudnutia účinnosti zákona o majetku obcí 01.05.1991
vlastnícke právo Slovenskej republiky zo zápisu v katastri nehnuteľností nijako nevyplývalo, čoho
dôsledkom je možné očakávať od žalobcu zvýšenú opatrnosť (ak nie povinnosť) pri posudzovaní
možnosti prevodu vlastníctva zo štátu.

93. Podľa mestského súdu pri zvýšenej obozretnosti žalobca mal (a mohol) sám dospieť k záveru o
neúčinnosti rozhodnutia o vyvlastnení, a teda mal vedieť už v čase vstupu do držby, že predmetné
pozemky nepatrili do vlastníctva Slovenskej republiky a pôvodní vlastníci nikdy nestratili vlastnícke právo
k týmto nehnuteľnostiam (z vyššie uvedených dôvodov).
94. Mestský súd si je vedomý toho, že rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR nemožno považovať za

rozhodnutia dovolacieho súdu v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 CSP, no má za to, že ak tieto
rozhodnutia riešia v zásade totožnú (resp. analogickú) právnu otázku ako je riešená v tomto spore a
vychádzali z totožnej právnej úpravy, za situácie, keď slovenské súdne autority by doposiaľ uvedenú
otázku neriešili, nebolo by možné ignorovať ich „neformálnu judikatúrnu relevanciu“, čo znamená, že
súd by síce nebol právnym názorom v nich obsiahnutým žiadnym spôsobom viazaný, ale v prípade,

ak sa s týmto názorom stotožní môže na takéto rozhodnutia podporne poukázať. Preto aj mestský
súd poukazuje na tomto mieste na závery rozsudku Najvyššieho súdu ČR č. k. 22Cdo/469/2004 z
19.05.2004, podľa ktorých „pokiaľ štátny orgán pochybil a postupom v rozpore s právnymi predpismi
(t.j. protiprávne) umožnil, aby sa štát stal detentorom veci, nie je možné o zásade, že v pochybnostiach
sa má za to, že držba je oprávnená (§ 130 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka) ani uvažovať“,

s ktorými sa plne stotožňuje.
95. Mestský súd teda uzatvára, že žalobca pri bežnej opatrnosti nemohol nadobudnúť presvedčenie,
že štát v čase uzavretia hospodárskej zmluvy (29.12.1990) ako ani v čase nadobudnutia účinnosti
zákona o majetku obcí (01.05.1991) bol vlastníkom predmetných pozemkov a že disponoval platným
nadobúdacím vlastníckym titulom k ním, teda nemohol nadobudnúť presvedčenie, že na neho prešlo

vlastnícke právo k predmetným pozemkom.
96. Záver o nedostatku dobromyseľnosti žalobcu len potvrdzuje, že žalobca výzvami adresovanými
žalovanému pod č. MK/A/2020/1938-2, č. MK/A/2020/1938-3, č. MK/A/2020/1938-4 z 23.09.2020 (č.l.
92 až 94) s poukazom na porušenie svojho predkupného práva podľa § 140 v spojení s § 603 ods.
3 OZ ho vyzval na uzatvorenie kúpnych zmlúv vo vzťahu k spoluvlastníckym podielom na parcelách

registra „E“ a to parc. č. XXXX, XXXX E. XXXX v katastri nehnuteľností zapísaným v prospech
žalovaného ako podielového spoluvlastníka a následne, keďže žalovaný týmto výzvam nevyhovel,
žalobcažalobamiprotižalovanémuvyvolalnamestskomsúdekonania,vktorýchsadomáhanahradenia
prejavu vôle žalovaného s uzavretím týchto kúpnych zmlúv. V právnych veciach žalôb žalobcu súkonania na mestskom súde vedené pod sp. zn. 13 C 44/2020, sp. zn. 38 C 42/2020 a sp. zn.
35 C 43/2020 (viď č. l. 84), ktorá skutočnosť nebola medzi stranami sporu sporná. A teda žalobca
sa prostredníctvom žalôb o nahradenie prejavu vôle žalovaného s kúpnymi zmluvami snaží docieliť

nadobudnutie spoluvlastníckych podielov na parcelách registra „E“ a to parc. č. XXXX, XXXX E. XXXX
za odplatu (kúpnu cenu), ohľadom ktorých v tu prejednávanom spore tvrdí, že sú predmetom jeho
vlastníctva. Ak by si žalobca bol istý v tom, že je vlastníkom predmetných pozemkov v rozsahu
v akom sa svojou žalobou domáha určenia vlastníckeho práva, nesnažil by sa súčasne dosiahnuť
nadobudnutie vlastníckeho práva k nim uzavretím kúpnych zmlúv za odplatu. Navyše žalobca podľa

vlastného udania sa žalobami domáha určenia vlastníckeho práva iba voči tým v katastri nehnuteľností
zapísanýmvlastníkomvyvlastňovacímrozhodnutímdotknutýchcelkom408-ichpozemkov(parciel),ktorí
sa na základe svojho vlastníckeho práva začali proti žalobcovi domáhať poskytnutia peňažných náhrad
za obmedzenie svojho vlastníckeho práva žalobcom [viď argumentáciu žalobcu vo jeho vyjadrení k
odvolaniu žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č. k. 24 C 41/2020 z 22.03.2021
o nariadení neodkladného opatrenia, strana 4, pod bodom Ad(2), (č.l. 129)]. Dokonca žalobca podľa

výpisu z LV č. XXXX (č.l. 96) založeného okrem iného pre parcelu registra „C“, parc. č. XXXX/XXX,
ostatná plocha o výmere 397 m2 nachádzajúcu sa v katastrálnom území: D. C., ktorá bola pôvodne
súčasťou vyvlastňovacím rozhodnutím „vyvlastňovanej“ parcely registra „E“, parc. č. XXXX, nadobudol
pod B21 spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/6-iny k celku titulom kúpy 22.10.2019 t.j. za odplatu. Pokiaľ
žalobca tvrdil, že ohľadom predmetných pozemkov sa v rozhodujúcom období správal ako vlastník,

keď tieto udržiaval tým, že ich kosil a odstraňoval z nich náletové kry a dreviny, treba podľa názoru
mestského súdu prisvedčiť žalovanému v tom, že vykonávanie správy, údržby a čistoty verejnej zelene
a verejných priestranstiev podľa § 21 Štatútu mesta Košice (č.l. 101) je a priori výkonom činnosti žalobcu
ako samostatného územného a správneho celku podľa § 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v
znení neskorších predpisov pri výkone činnosti samosprávy za účelom zabezpečenia potrieb verejnosti,

a nie výkonom vlastníckeho práva.
97. Vo vyvlastňovacom konaní rozhodoval štát za účasti štátu a v prospech štátu, pričom to bol zasa
štát, ktorého organizácie disponovali rozhodujúcimi údajmi o spôsobilosti byť účastníkom konania a jeho
právnych nástupcoch (národné výbory, štátne notárstva, Zbor národnej bezpečnosti atď.), čo ešte
umocňuje porušenie zásad správneho konania, ktorým boli oprávnení účastníci vylúčení z konania

a odopreté im ich procesné práva vyplývajúce zo SP a SZ. Inými slovami povedané štát sa do
držby predmetných pozemkov votrel svojpomocne a vo vzťahu k ich pozemkovoknižným vlastníkom
potajme a za použitia ľsti. Vychádzajúc z uvedeného dobromyseľnosť žalobcu pri nadobudnutí a
užívaní predmetných pozemkov bola vylúčená najmä vzhľadom na okolnosti prechodu majetku štátu
na žalobcu v zmysle zákona o majetku obcí, ale zároveň ju spochybnili aj ďalšie individuálne okolnosti

v posudzovanej veci (viď vyššie).
98. Napokon pojmy dobrá viera a vydržanie je z povahy veci nutné interpretovať v súvislosti s pomermi
v totalitnom štáte, teda v spojitosti s neexistenciou štátu právneho a demokratického. Aj Ústavný súd
Českej republiky vo svojom náleze I. ÚS 517/10 z 15.11.2010 (bod 38. jeho odôvodnenia) konštatoval,
že ústavne konformné riešenie toho ktorého prípadu vyžaduje vziať do úvahy charakter minulého

nedemokratického totalitného režimu. Tu platí, že totalitný režim v rokoch 1948 - 1989 sa vyznačoval
silným dešpektom (nie len) k súkromnému vlastníctvu. Komunistický režim sústavne a flagrantne
porušoval práva ako „bežné“, tak aj základné ľudské práva a slobody (i vlastné právne predpisy)
a dodržiaval ich v podstate len vtedy, keď sa to jeho mocenským záujmom hodilo.
99. Mestský súd tak rovnako ako krajský súd v rozsudku č. k. 6 Co/165/2022 z 25.04./2022 síce

v inej právnej veci žalobcu a proti iným žalovaným, avšak na základe toho istého vyvlastňovacieho
rozhodnutia, dospel záveru, že žalobca nedisponoval právnym titulom na vstup do držby zakladajúcim
dobromyseľnosť, a preto vlastnícke právo k predmetným pozemkom nemohol nadobudnúť ani
vydržaním. Z uvedených dôvodov mestský súd žalobu v celom rozsahu zamietol, tak ako je to uvedené
pod bodom I. jeho výrokovej časti.

100. Záverom mestský súd už iba pre úplnosť veci poznamenáva, že v rámci vykonaného dokazovania
zistil, že pozemky nachádzajúce sa obci A. – B. C., katastrálne územie: D. C., ktoré sú okresným úradom
zapísanénaLVč.XXXX(č.l.205)súparcelamiregistra„C“,anieparcelamiregistra„E“akoichnesprávne
žalobca vo svojom podaní z 11.04.2022 (č.l. 195) označil a toto nesprávne označenie sa následne
premietloajdouzneseniamestskéhosúduč.k.23C7/2021-253z26.04.2022opripustenízmenyžaloby.

Mestský súd toto nesprávne označenie registra parciel vyhodnotil tak, že zo strany žalobcu ide len
ozrejmúnesprávnosťvpísaní,ktoránemalažiadnyvplyvnakonečnérozhodnutievovecisamej,pretože
ani ich správne označenie (a nesprávne už vôbec, pozn.) nemohlo viesť k inému výsledku konania ako
je zamietnutie žaloby.K zamietnutiu návrhu žalobcu na doplnenie dokazovania

101. Žalobca písomnými podaniami z 01.03.2023 (č.l. 474), 21.03.2023 (č.l. 520) a 22.03.2023 (č.l.
560) navrhol doplniť dokazovanie pripojením rozhodnutí (osvedčení) o dedičstve v celkom 41-ich tam
označených dedičských veciach ako aj ďalšími pripojenými listinami za účelom preukázania dedičskej
(právnej) postupnosti počnúc od času, kedy mali účinky vyvlastnenia nastať, t.j. od 16.09.1985 až
po zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností v prospech žalovaného. V danom spore by sa

tak jednalo o zisťovanie a preukazovanie právnej postupnosti po celkom 49-tich pozemkovo-knižných
vlastníkoch zapísaných celkom v 9-tich PKV, pričom podľa udania žalovanej táto svoje spoluvlastnícke
podiely na predmetných pozemkoch nadobudla 14-timi kúpnymi zmluvami od 88-mich (rub č.l. 466)
podielových spoluvlastníkoch.
102. Ako to už bolo uvedené nie je sporné, že žalovaný je v katastri nehnuteľností zapísaný ako
(spolu)vlastník, predmetných pozemkov, ktoré boli vyvlastňovacím rozhodnutím dotknuté v celosti.

103. Podľa § 70 ods. 2 katastrálneho zákona údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam,
parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, sú hodnoverné a záväzné, ak sa
nepreukáže opak.

104. Nosná argumentácia žalobcu spočívala tvrdení, že žalobca je v rozsahu zápisu vlastníckeho práva
v katastri nehnuteľností v prospech žalovaného (spolu)vlastníkom predmetných pozemkov a to z dôvodu
vyvlastnenia, prípadne sa ich vlastníkom stal vydržaním.

105. Podľa názoru mestského súdu ustálenie úplnej (plynulej) a bezvadnej právnej postupnosti pri

nadobúdaní vlastníckeho práva ohľadom spoluvlastníckych podielov označených v žalobe, ku ktorým je
toho času v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník žalovaný, za obdobie od času, kedy mali účinky
vyvlastnenia nastať, t.j. od 16.09.1985, prípadne od smrti, toho ktorého vyvlastňovacím rozhodnutím
dotknutého pozemkovo-knižného vlastníka, ak táto nastala skôr, až po zápis vlastníckeho práva
v prospech žalovaného, nemá žiadny vplyv na posúdenie toho, že účinky vyvlastnenia nenastali a vo

vzťahu k prípadnému splneniu podmienok vydržania žalobcom, ktoré žalobca zakladá na ustanoveniach
§ 2 ods. 5 a 7 zákona o majetku obcí účinného od 01.05.1991, ak vôbec nejaký, tak môže mať pre
žalobcu iba negatívny, pretože sa len môže zistiť (potvrdiť), že už v tomto (rozhodujúcom) období boli
v katastri nehnuteľností zapísané subjekty, od ktorých žalovaný svoje vlastnícke právo odvodzuje.

106. Avšak aj za predpokladu, že by táto právna postupnosť vykazovala vady, pre ktoré by žalovaný
nemohol právne relevantným spôsobom dané spoluvlastnícke podiely nadobudnúť, čo žalobca ani
len nenamietal, samo o sebe by neznamenalo, že ich vlastníkom je žalobca. Totiž vada v právnej
postupnosti pri nadobúdaní spoluvlastníckych podielov počnúc od času, kedy mali účinky vyvlastnenia
nastať, t.j. od 16.09.1985, prípadne od smrti, toho ktorého vyvlastňovacím rozhodnutím dotknutého

pozemkovoknižného vlastníka, ak táto nastala skôr, až po zápis vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností v prospech žalovaného, nie je spôsobilá založiť vlastnícke právo pre žalobcu, ale
nanajvýš iba pre niektorého (niektorých) z právnych nástupcov vyvlastňovacím rozhodnutím dotknutých
pozemkovo-knižných vlastníkov. Inými slovami povedané, preukázanie toho, že žalovaný nie je
vlastníkom, by neznamenalo zároveň, že vlastníkom je žalobca a žalobe je možné vyhovieť.

107. V okolnostiach daného sporu je treba dokazovať to, že vlastníkom je žalobca, a nie to, že
vlastníkom nie je žalovaný. Dokazovanie je musí byť vykonávané účelne so zameraním na to, čo je pre
rozhodnutie sporu podstatné, v okolnostiach danej veci reflektujúc na ťažiskovú žalobnú argumentáciu.
Vzhľadom na to, že mestský súd aj bez zistenia danej právnej postupnosti bez akýchkoľvek pochybností

dospel k záveru, že k právne relevantnému vyvlastneniu predmetných pozemkov nedošlo, dôsledkom
čoho sa žalobca na základe hospodárskej zmluvy nemohol stať ich vlastníkom, pričom tieto pozemky
nemohol nadobudnúť pre nedostatok dobromyseľnosti do svojho vlastníctva ani vydržaním, bolo už bez
akéhokoľvek významu skúmať právnu postupnosť po pozemkovo-knižných vlastníkoch predmetných
pozemkov, preto návrh žalobcu na doplnenie dokazovania za týmto účelom zamietol.

IV.
K zrušeniu neodkladného opatrenia108. Mestský súd zo súdneho spisu zistil, že jeho uznesením č. k. 24 C 41/2020 z 08.01.2021
o nariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej (č.l. 55) v spojení s uznesením

krajského súdu č. k. 9 Co 46/2021-181 zo 16.04.2021 (č.l. 152) bola medzi iným na návrh žalobcu
(tam označeného ako žalobca v 1. rade, pozn.) z 31.12.2020 žalovanému uložená povinnosť zdržať
sa konania, ktorým by bránil všeobecnému užívaniu parkoviska na Berlínskej ulici v Košiciach (ako
súčasti miestnej komunikácie), postavenom na časti pozemkov nachádzajúcich sa obci A. – B. C.,
katastrálne územie: D. C. ako parciel registra „E“ a to parc. č. XXXX, parc. č. XXXX, parc. č. XXXX a

parc. č. XXXX/XXX alebo inak sťažoval toto všeobecné užívanie, najmä zdržať sa konania, ktorým by
bránil užívateľom pozemnej komunikácie zaparkovať motorové vozidlá (v súlade s pravidlami cestnej
premávky) a ktorým by z parkoviska odstránil polovegetačné zatrávňovacie tvárnice. Zároveň mestský
súd žalobcovi uložil podľa § 336 ods. 1 CSP povinnosť podať proti žalovanému v lehote do 30 dní
žalobu o určenie vlastníckeho práva, prípadne žalobu na ochranu proti zásahom do jeho vlastníckeho
práva, ktorú (povinnosť) si žalobca splnil podaním tejto žaloby. Uznesenie o nariadení neodkladného

opatrenia v spojení s uznesením krajského súdu č. k. 9 Co 46/2021-181 zo 16.04.2021 nadobudlo
právoplatnosť 20.05.2021. Následne mestský súd uznesením č. k. 24 C 31/2021 z 24.10.2022 [ďalej len
„uznesenie o zrušení neodkladného opatrenia“ (č.l. 337)] na návrh žalovaného v procesnom postavení
navrhovateľa z 01.12.2021 rozhodol o zrušení tohto neodkladného opatrenia vo vzťahu k pozemku -
parcely registra „E“, parc. č. XXXX (potom čo bolo uznesením krajského súdu č. k. 3 Co 153/2022-68

z 22.09.2022 predchádzajúce uznesenie mestského súdu č. k. 24 C 31/2021-31 z 11.05.2022 v časti
výroku o zamietnutí návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia k tomuto pozemku zrušené, pozn.),
pretože dospel k záveru, že žalobca sa v uznesení o nariadení neodkladného opatrenia stanovenej
30-dňovej lehote žalobou vo veci samej určenia vlastníckeho práva k tomuto pozemku nedomáhal.
Uznesenie mestského súdu o zrušení neodkladného opatrenia nadobudlo právoplatnosť 11.11.2022.

Podľa § 336 ods. 4 CSP, ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci
samej zastavené, platí ustanovenie § 335 CSP primerane, t.j. súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší
rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje.
Mestský súd v právnej veci žaloby na základe riadne vykonaného dokazovania v rámci konania vo veci
samej a celkového (komplexného) právnej posúdenia veci, na rozdiel od konania o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia, v ktorom pre vyhovenie návrhu postačuje iba osvedčenie navrhovateľom
(žalobcom) tvrdených skutočností, vrátane vlastníckeho práva, dospel k záveru, že žalobca nie je
(spolu)vlastníkom predmetných pozemkov a žalobcu zamietol, preto podľa § 336 ods. 4 CSP za
primeranéhopoužitia§335CSPuznesenímonariadeníneodkladnéhoopatrenianariadené neodkladné
opatrenie (v celom prevyšujúcom uznesením o zrušení neodkladného opatrenia nezrušenom rozsahu,

pozn.) zrušil, tak ako je to uvedené pod bodom II. výrokovej časti tohto rozsudku.

V.
K náhrade trov tohto konania

a súvisiacich konaní

109. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP

súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo.

110. Nakoľko v tomto spore bola plne úspešná žalovaná, keď mestský súd žalobu žalobkyne v celom

rozsahu zamietol, mestský súd jej podľa § 255 ods. 1 CSP priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov
tohto konania v rozsahu 100 %, tak ako je to uvedené pod bodom III. výrokovej časti tohto rozsudku.

111. Uznesením krajského súdu č. k. 9 Co 46/2021 zo 16.04.2021 (č.l. 152) v časti 2. výroku ako
aj uznesením o zrušení neodkladného opatrenia v časti 2. výroku bolo rozhodnuté tak, že mestský

súd o nároku na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím
konania vo veci samej ako o náhrade trov konania o návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia
rozhodne v rozhodnutí vo veci samej. Krajský súd v uznesení č. k. 9 Co 46/2021 zo 16.04.2021
v časti 3. výroku rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania vedeného pod sp.zn. 9 Co 46/2021 nepriznáva. Aj keď bol žalobca v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia vo vzťahu k žalovanému v celom rozsahu úspešný, nakoľko žaloba vo veci samej, ktorou
sa domáhal proti žalovanému určenia vlastníckeho práva k predmetným pozemkom, bola napokon

v celom rozsahu zamietnutá, a teda toto neodkladné opatrenie nikdy nemalo byť vydané, žalovaný
má nárok proti žalobcovi aj na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia a konania
o zrušenie tohto neodkladného opatrenia, vrátane trov odvolacieho konania vedeného na krajskom súde
pod sp. zn. 3 Co/153/2022 (viď bod 26. odôvodnenia uznesenia krajského súdu č. k. 3 Co 153/2022-68
z 22.09.2022) v celom rozsahu. Podľa názoru mestského súdu celkový neúspech žalobcu v konaní

vo veci samej ex post konzumuje aj jeho úspech v konaní o nariadení neodkladného opatrenia ako
aj čiastočný úspech v konaní o návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia, ktoré rozhodnutiu vo
veci samej predchádzali. Vychádzajúc z uvedených mestský súd o náhrade trov konania o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia a konania o návrhu na zrušenie tohto neodkladného opatrenia,
vrátane trov s týmto konaním súvisiaceho odvolacieho konania vedeného na krajskom súde pod sp.
zn. 3 Co/153/2022 rozhodol, tak ako je to uvedené pod bodom III. výrokovej časti tohto rozsudku. O

výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto
rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia, proti ktorému smeruje na Mestskom
súde Košice v dvoch vyhotoveniach (§ 362 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, b) sa

týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.