Rozhodnutie – Obchodné spoločnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. máj 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 67Cb/68/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124402916
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Zdechovanová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6124402916.2

Rozhodnutie

7 67Cb/68/2024

Okresný súd Banská Bystrica konajúc sudkyňou JUDr. Katarínou Zdechovanovou, v spore žalobcu:
OMNIS SECURITY SERVICE BB s.r.o., so sídlom Lazovná 33, 974 01 Banská Bystrica IČO: 36 031
194, v konaní zastúp.: JUDr. Tomáš Hláčik, advokát so sídlom Železničná 173, 976 62 Brusno, IČO:
40 892 484 proti žalovanému: RENTAL PARK s.r.o., so sídlom Kopaničná 1070/12, 976 52 Čierny Balog,
IČO: 50 886 410, o zaplatenie istiny vo výške 4.632 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

2 67Cb/68/2024

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 4.632 Eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 0,03% denne zo sumy 252 Eur od 11.08.2019 do zaplatenia, s úrokom

zomeškaniavovýške14%ročnezosumy540Eurod11.11.2019dozaplatenia, súrokomzomeškania
vo výške 14 % ročne zo sumy 540 Eur od 11.12.2019 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške
14 % ročne zo sumy 540 Eur od 11.01.2020 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 14 %
ročne zo sumy 540 Eur od 11.02.2020 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne
zo sumy 540 Eur od 11.03.2020 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy
540 Eur od 11.04.2020 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 540

Eur od 11.05.2020 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 300 Eur od
11.07.2020 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 300 Eur od 11.09.2020
do zaplatenia, a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur, všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

5 67Cb/68/2024

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní, doručeným Okresnému
súdu Banská Bystrica dňa 17.10.2024, domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 4.632

Eur s príslušenstvom titulom neuhradených faktúr. Návrh na vydanie platobného rozkazu odôvodnil
tým, že žalobca v postavení dodávateľa a žalovaný v postavení odberateľa uzatvorili dňa 26.09.2017(s účinnosťou odo dňa 01.10.2017) Zmluvu o ochrane majetku „RENTAL PARK s.r.o.“, predmetom
ktorej bolo v zmysle zákona č. 473/2005 Z.z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti
poskytovanie strážnej služby (ďalej ako „Zmluva I.“). Žalobca a žalovaný sa vzájomne dohodli na cene

za poskytovanie strážnej služby v sume 252 Eur s DPH v súlade s čl. III bod 1 Zmluvy I. Žalobca
riadne a včas poskytol žalovanému dohodnuté služby, za ktorých poskytnutie vystavil žalovanému dňa
31.07.2019 faktúru č. 20190861 (splatnú dňa 10.08.2019). Žalovaný predmetnú faktúru doposiaľ ani
čiastočne neuhradil. Podľa Čl. III. bod 3. Zmluvy I sa žalobca a žalovaný dohodli, že ak žalovaný ako
odberateľ nezaplatí dohodnutú cenu za plnenie dodávateľa (žalobcu) v lehote splatnosti, žalobca má

nárok na úrok z omeškania vo výške 0,03 % denne z dlžnej sumy za každý začatý deň omeškania.
Dodávateľ (žalobca) dňa 26.06.2019 písomnou výpoveďou vypovedal Zmluvu I. s výpovednou lehotou,
ktorá začala plynúť od 01.07.2019 a uplynula 31.08.2019. Následne po predošlej dohode medzi
žalobcom a žalovaným došlo dňa 30.08.2019 (s účinnosťou od 01.09.2019) k uzatvoreniu novej Zmluvy
o ochrane majetku „RENTAL PARK s.r.o.“, predmetom ktorej bolo rovnako poskytovanie strážnej služby
(ďalej len „Zmluva II“). Podľa novej Zmluvy II (čl. IV. bod 1) bol žalovaný ako odberateľ povinný za

poskytovanie služieb platiť žalobcovi cenu vo výške 540 Eur s DPH. Žalobca riadne a včas poskytol
žalovanému dohodnuté služby, za čo vystavil žalovanému nasledovné faktúry: faktúra č. 20191255 zo
dňa 31.10.2019, (splatná 10.11.2019), faktúra č. 20191383 zo dňa 30.11.2019 (splatná 10.12.2019),
faktúra č. 20191511 zo dňa 31.12.2019 (splatná 10.01.2020), faktúra č. 20200086 zo dňa 31.01.2020
(splatná 10.02.2020), faktúra č. 20200214 zo dňa 29.02.2020 (splatná 10.03.2020), faktúra č. 20200340

zo dňa 31.03.2020 (splatná 10.04.2020), faktúra č. 20200465 zo dňa 30.04.2020 (splatná 10.05.2020).
Dodávateľ (žalobca) dňa 31.03.2020 písomnou výpoveďou vypovedal aj Zmluvu II s výpovednou lehotou
plynúcou do 30.04.2020. Následne však žalobca v postavení dodávateľa a žalovaný v postavení
odberateľa po vzájomnej dohode opäť uzatvorili dňa 27.05.2020 (s účinnosťou odo dňa 01.06.2020) už
v poradí tretiu Zmluvu o ochrane majetku „RENTAL PARK s.r.o.“, predmetom ktorej bolo poskytovanie

strážnej služby (ďalej len „Zmluva III“). Žalobca a žalovaný sa vzájomne dohodli na cene za poskytovanie
strážnejslužbyvsume250EurbezDPHmesačnevsúladesčl.IVbod1ZmluvyIII.Zaposkytnutéslužby
žalobca žalovanému vystavil faktúru č. 20200738 zo dňa 30.06.2020, (splatnú 10.07.2020) a faktúru č.
20200986 zo dňa 31.08.2020 (splatnú 10.09.2020). Žalovaný predmetné faktúry doposiaľ neuhradil ani
čiastočne. V zmysle čl. IV. bod 8 Zmluvy II a Zmluvy III sa žalobca a žalovaný dohodli, že pre prípad,

ak žalovaný ako odberateľ nezaplatí dohodnutú cenu za poskytnuté služby riadne a včas, žalobca má
nárok na úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy, a to za každý začatý deň omeškania.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní dňa 29.10.2024 proti žalovanému platobný
rozkaz sp. zn. 38Up/1713/2024, ktorým žalobcovi vyhovel v celom rozsahu.

3. Proti predmetnému platobnému rozkazu podal žalovaný riadne a včas odpor, ktorý odôvodnil tým,
že nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu a tieto popiera v celom rozsahu, nakoľko pohľadávky, ktoré uvádza
žalobca žalovaný neeviduje, pričom uvedené pohľadávky sa nenachádzajú ani v kontrolných výkazoch
žalovaného.

4. Na odpor žalovaného reagoval žalobca vyjadrením zo dňa 10.12.2024 v tom zmysle, že odpor nie
je vecne odôvodnený a možno ho považovať za účelový. Žalovaný v podanom odpore len stroho
konštatoval, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu, nakoľko pohľadávky neeviduje, a tieto sa nenachádzajú
v kontrolnom výkaze žalovaného. Žalobca navrhol, aby súd nariadil vo veci ústne pojednávanie a po

prejednaní veci vydal rozsudok, ktorým zaviaže žalovaného k zaplateniu žalovanej istiny a príslušenstva.

5. Okresný súd Banská Bystrica vyzval žalovaného, aby sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril, na čo žalovaný
žiadnym spôsobom nereagoval.

6. Na prejednanie veci samej súd určil termín pojednávania na deň 06.05.2025. Nariadené pojednávanie
sa uskutočnilo v neprítomnosti riadne a včas predvolaného žalovaného s tým, že žalobca zotrval na
svojich argumentačných líniách a pridržiaval sa svojich listinných podaní doložených do spisu. Zdôraznil,
že žalovaný na svoju obranu neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by vyvrátili tvrdenia žalobcu, žalovaný
len stroho konštatoval, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu, nakoľko pohľadávky neeviduje a tieto sa

nenachádzajúvkontrolnomvýkazežalovaného.Vzhľadomnauvedenétvrdeniežalovanéhoježalobcovi
známe, že upomínací súd požiadal o poskytnutie súčinnosti Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
ktoré žiadal o poskytnutie informácie, či sa žalované faktúry nachádzajú v kontrolných výkazoch
žalovaného. Z oznámenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky vyplýva, že žalovaný zaradil dosvojich kontrolných výkazov len niektoré z predmetných faktúr, pričom z toho zistenia je možné podľa
názoru žalobcu usúdiť, že tvrdenie žalovaného uvedené v odpore sa nezakladalo na pravde, pretože
tento uviedol, že žiadnu z predmetných faktúr neeviduje v kontrolných výkazoch.

7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, ktorými sú: Faktúra č.
20190861 (č.l. 8), Faktúra č. 20191255 (č.l. 9), Faktúra č. 20191383 (č.l. 10), Faktúra č. 20191511 (č.l.
11), Faktúra č. 20200086 (č.l. 12), Faktúra č. 20200214 (č.l. 13), Faktúra č. 20200340 (č.l. 14), Faktúra
č. 20200465 (č.l. 15), Faktúra č. 20200738 (č.l. 16), Faktúra č. 20200986 (č.l. 17), Kontrolný výkaz DPH

(č.l. 18-36), Zmluva o ochrane majetku III. zo dňa 27.05.2020 (č.l. 37), Zmluva o ochrane majetku I. zo
dňa 26.09.2017 (č.l. 41), Zmluva o ochrane majetku II. zo dňa 30.08.2019 (č.l. 45).

8. Súd teda vo veci vykonal všetky listinné dôkazy, ktoré boli stranami sporu navrhované a
konkretizované v rámci písomnej fázy konania, pričom navrhovaný výsluch konateľa žalobcu – p. A. B.
súd nevykonal s poukazom na skutočnosť, že tento výsluch považoval súd za nadbytočný a zároveň

samotný žalobca na pojednávaní uviedol, že na uskutočnení tohto výsluchu vzhľadom na neprítomnosť
žalovaného netrvá.

9. Na základe žiadosti upomínacieho súdu zo dňa 13.11.2024, adresovanej Finančnému riaditeľstvu
SR- sekcii boja proti podvodom a analýzy rizík za tým účelom, aby sa tento orgán vyjadril k tomu, či

žalobca ale aj žalovaný označili vo svojich kontrolných výkazoch faktúru č. 20190861, č. 20191255,
č. 20191383, č. 20191511, č. 20200086, č. 20200214, č. 20200340, č. 20200465, č. 20200738 a č.
20200986 t.j. tie, na základe ktorých je predmetom konania žalovaná pohľadávka. Finančné riaditeľstvo
SR podaním zo dňa 15.11.2024 podalo súdu písomnú správu, z obsahu ktorej vyplýva, že žalobca
ako daňový subjekt vykázal všetky vyššie uvedené faktúry pre žalovaného ako odberateľa, a žalovaný

vykázal z preverovaných faktúr vo svojich riadnych kontrolných výkazoch DPH iba faktúry č. 20190861,
č. 20191511 a č. 20200465. V predmetnom vyjadrení sú špecificky uvedené všetky faktúry, o ktoré sa
jedná v tomto konaní, a to tak za žalobcu, ako za žalovaného.

10. Prejednávaná vec sa týka záväzkovo-právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným ako účastníkmi

Zmlúv I., II. a III. o ochrane majetku „RENTAL PARK s.r.o., pričom vzhľadom na predmet ich záväzku súd
posúdil prejednávaný právny vzťah strán ako obchodnoprávny s tým, že na vec aplikoval nasledujúce
zákonné ustanovenia:

11. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje

záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti,
že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie

je uzavretá.

13. Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom
na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo
odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu

priložené.

14. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj
záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom.

15.Podľa§369ods.1Obchodnéhozákonníka,akjedlžníkvomeškanísosplnenímpeňažnéhozáväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.

16. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka , omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov
podľa§ 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

17. Podľa § 2 Nariadenia Vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka , výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa
§ 369c ods.1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

18. Podľa § 1 ods. 2 cit. nariadenia, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa

odseku1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe
Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov;
takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

19. Z vykonaného dokazovania, z obsahu celého spisového materiálu a z prednesu žalobcu na
nariadenom pojednávaní súd zistil nasledovný skutkový stav veci. Z obsahu žaloby a pripojených

listinných dôkazov nesporne vyplýva, že žalobca sa domáha voči žalovanému zaplatenia ceny
zmluvného plnenia na základe vykonaných služieb – ochrany objektu RENTAL PARK strážnou službou,
ktorých cenu žalobca vyúčtoval žalovanému vystavenými faktúrami so stanovenou lehotou splatnosti.
Obrana žalovaného nebola spôsobilá vyvrátiť tvrdenia žalobcu o jeho dôvodnej pohľadávke. Žalovaný
v podstate svoju obranu založil na tom tvrdení, že žalobcovi nič nedlhuje, že nemá v evidencii žiadne

záväzky voči nemu a žiadne ani neeviduje v kontrolnom výkaze DPH, avšak v priebehu celého konania
sa jeho obrana sústredila iba na popretie existencie splatných faktúr žalobcu. Vo vzťahu k svojim
tvrdeniam však žalovaný neprezentoval žiadne vecné tvrdenia, ale ani dôkazy. Žalovaný teda neuniesol
svoje dôkazné bremeno a nevyvrátil tvrdenia žalobcu o oprávnenosti a dôvodnosti žalovanej pohľadávky
tak, ako bola v žalobe písomne špecifikovaná.

20. Povinnosť strán sporu tvrdiť a svoje tvrdenia preukazovať predstavuje jeden zo základných
princípov civilného procesu v zmysle článku 8 CSP, podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť
skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade
s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. V sporovom konaní je tak súd limitovaný skutkovými

tvrdeniamistránsporu.Procesnejpovinnostistranysporuuviesťskutkovétvrdeniazodpovedápovinnosť
protistrany poprieť tvrdené skutočnosti. V nadväznosti na rozsah popretia je bremeno tvrdenia v korelácii
s dôkazným bremenom popretia tvrdení protistrany. Až v prípade, ak sú skutkové tvrdenia strán sporné,
je povinnosťou súdu vyhodnotiť ich pravdivosť na základe vykonaných dôkazov. Identifikácia toho, či
skutkové tvrdenia strán sú sporné alebo nesporné, sa vykonáva podľa toho, či došlo k účinnému popretiu

tvrdení protistranou. Z uvedeného vyplýva, že len účinné popretie skutkových tvrdení je podkladom pre
vykonávanie dôkazov a pre prijatie záveru, že určité skutkové tvrdenie je sporné.

21. Pokiaľ žalovaný v rámci svojej procesnej obrany uviedol všeobecne formulované tvrdenie, že nárok
uplatnený žalobcom popiera, lebo ho neeviduje vo svojom kontrolnom výkaze DPH, takto uplatnený

prostriedok procesnej obrany vyhodnotil súd za neúčinný. Pre kvalitu popretia skutkových tvrdení platia
rovnaké požiadavky ako na predkladanie skutkových tvrdení žalobcom. V prípade ak žalovaná strana
neunesie bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany, jej procesná obrana nemôže byť úspešná.
Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany síce uvádzal určité skutkové tvrdenia, avšak z obsahu jeho
obrany nie je zrejmé, ktoré skutkové tvrdenia žalobcu popiera. Navyše k svojim písomným vyjadreniam

nepredložil ani neoznačil žiadne dôkazy, pričom naopak z obsahu listín zabezpečených do spisu
žalobcom resp. vyžiadaných súdom (odpoveď Finančného riaditeľstva SR z 15.01.2024, č.l. 66) jasne
vyplýva, že tvrdenia žalovaného ohľadom evidencie faktúr v kontrolnom výkaze DPH sú minimálne
v určitej časti nepravdivé. Obranu žalovaného preto súd vyhodnotil ako formálne ničím nepodložené
tvrdenia, ktoré neboli podporené žiadnymi dôkazmi. K týmto tvrdeniam žalovaného súd nad rámec

uvedeného zdôrazňuje, že faktúry vystavené žalobcom boli z jeho strany riadne vedené v účtovníctve,
čo preukazuje kontrolný výkaz k DPH (č.l. 18-36) a rovnako tak odpoveď Finančného riaditeľstva SR
zo dňa 15.11.2024, v ktorej je uvedené že žalobca ako dodávateľ ním vystavené faktúry č. 20190861,
č. 20191255, č. 20191383, č. 20191511, č. 20200086, č. 20200214, č. 20200340, č. 20200465, č.
20200738 a č. 20200986 vykázal v kontrolnom výkaze DPH a naopak žalovaný tak urobil len čiastočne,

t.j. vo vzťahu k trom faktúram. Ani uvedená skutočnosť však nemá žiadny vplyv na existenciu žalobcovho
nároku a jeho výšku, a naopak môže mať negatívny dopad na žalovaného pre nesplnenie si svojich
zákonných povinností.22.Žalobcasažalovanéhonárokudomáhaltitulomnezaplatenejcenyzaslužbyposkytnutéžalovanému.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že právny vzťah medzi účastníkmi konania bol počas trvania
zmluvného vzťahu upravený Zmluvami o ochrane majetku I., II. a III.. Tieto sú podľa svojho obsahu

nepomenovanou zmluvou v zmysle ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Nakoľko ide o
právny vzťah medzi dvomi podnikateľmi pri výkone ich podnikateľskej činnosti, právny vzťah sa považuje
za obchodný podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka.

23. V danom prípade nebolo medzi stranami sporné, že žalovaný si u žalobcu objednal poskytovanie

strážnej služby a ochrany majetku v objekte „RENTAL PARK“, čo vyplýva jednak z predložených
zmlúv, vystavených faktúr a zároveň z vyjadrení strán sporu v priebehu konania. Nezaplatenie ceny
za poskytnuté služby žalovaný odôvodňoval iba tým, že pohľadávky žalobcu neeviduje vo svojom
účtovníctve. Súd považuje tvrdenia žalovaného za nepreukázané a účelové, v snahe vyhnúť sa
povinnosti splniť svoj finančný záväzok voči žalobcovi.

24. Zo zisteného skutkového stavu a z vykonaných dôkazov teda súd vyhodnotil žalobou uplatnenú
pohľadávku ako dôvodnú. Procesná obrana žalovaného bola v tomto konaní vyhodnotená ako neúčinná.
Na základe uvedeného preto súd podanej žalobe vyhovel a to aj so žalovaným príslušenstvom a
s paušálnou sumou náhrad v zmysle ustanovenia § 369c ObZ v spojení s § 2 nariadenia vlády číslo
21/2013 Z. z..

25. Žalovaný ani len čiastočne nezaplatil cenu za vykonanie dohodnutých strážnych služieb, teda si
nesplnil svoj záväzok riadne a včas, preto sa dostal do omeškania. Medzi stranami boli dohodnuté úroky
zomeškaniavZmluveI.,atovovýške0,03%denne,vďalšíchzmluváchbolidohodnutévovýške0,05%
dennečovšakprevyšujezákonnéúrokyzomeškania,pretosižalobcauplatnilvpodanejžalobenapokon

úroky z omeškania len v zákonnej výške 14 % ročne. Nakoľko súd žalobe vyhovel, priznal žalobcovi aj
úroky z omeškania podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s nariadením vlády Slovenskej
republiky č. 21/2013 Z.z.. Súd žalobcovi priznal aj nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur v súlade s § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s §
2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., v spojení s ustálenou rozhodovacou činnosťou

Výška náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky je určená paušálne a nezávisí na dĺžke
omeškania s úhradou pohľadávky, ani na výške pohľadávky. Táto náhrada je splatná automaticky po
uplynutí lehoty splatnosti pohľadávky.

26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Nakoľko súd návrhu žalobcu vyhovel v celom rozsahu, priznal mu voči žalovanej náhradu trov konania
v rozsahu 100 % tak, ako je uvedené v druhom výroku tohto rozhodnutia. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP,
o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (výrok II. tohto rozsudku)

Poučenie:

2 67Cb/68/2024

Proti tomuto súdnemu rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia

na Okresnom súde Banská Bystrica vo vyhotovení dvojmo.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť
aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej,
má uvedené vady, ak tieto vady mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy
na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky

procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej
inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok; sa týkajú vylúčenia
sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré
mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol
uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.