Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. máj 2025

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 19T/20/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6925010129
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králiková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2025:6925010129.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota samosudkyňou JUDr. Michaelou Králikovou na hlavnom pojednávaní

dňa 05. mája 2025 v Revúcej, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

ml. A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXX, E. C.,
adresa na doručovanie písomností: Reedukačné centrum Veľké
Leváre, so sídlom 908 73 Veľké Leváre 1106, žiak

u z n á v a s a z a v i n n é h o ,

že
XX. A. XXXX v čase asi o 11.30 hod. na dosiaľ presne nezistenom mieste v katastri obce D., v okrese
C., sa pri moste vedúcom k rómskej osade priblížil s vlastným nožom v ruke, ktorý si sám vyrobil
k poškodenému maloletému D. F., nar. XX. XXXXX XXXX, o ktorom vedel, že ešte nedovŕšil 18. rok

veku, tam mu povedal, aby k nemu prišiel, čo poškodený odmietol a začal pred ním utekať, na čo ho
začal naháňať so slovami „aj tak ťa chytím a zomrieš“, a keď ho dobehol, jednou rukou ho chytil za ústa,
aby nekričal, nôž si odložil do vrecka a druhou rukou ho chytil za brucho a odtiahol ho k svahu koryta
miestnehopotoka,tamhochvíľudržalanajmenejdvakrátmupovedal„skočdopotoka,inakťapichnem“,
čopoškodenýchcelzostrachuprednímajurobiť,hocinevedelplávať,dopotokavšakneskočil,následne
poškodeného pustil, keďže ho vyrušila matka poškodeného, ktorá ho hľadala a z miesta činu utiekol,
čím poškodenému nespôsobil žiadne zranenia, ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie,

t e d a

iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a spáchal čin závažnejším spôsobom konania – so zbraňou
a na chránenej osobe,

č í m s p á c h a l

zločinvydieraniapodľa§189ods.1,ods.2písm.a),písm.b)Trestnéhozákona,účinnéhood06.08.2024
(ďalej len „Trestný zákon“) s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á

podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri zistení jednej
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona a pri nezistení žiadnej priťažujúcej okolnostípodľa § 37 Trestného zákona a podľa § 117 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 118 ods. 1 Tr. zákona
a § 39 ods. 1 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á.

Podľa § 119 ods. 1 Trestného zákona súd u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 102 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného zákona, § 103 ods. 1 Trestného zákona súd u k l a d

á mladistvému obžalovanému ochrannú výchovu ústavnou formou.

Podľa § 103 ods. 2 Trestného zákona ochranná ústavná výchova potrvá, kým to vyžaduje jej účel,
najdlhšie však do dovŕšenia osemnásteho roku veku mladistvého; ak to vyžaduje záujem mladistvého,
môže ju súd predĺžiť do dovŕšenia jeho devätnásteho roku.

Podľa § 109 písm. c) Trestného zákona v spojení s § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd
mladistvému obžalovanému u k l a d á trest prepadnutia veci, a to 1 ks nôž vlastnej výroby s čiernou
rukoväťou pokrytou čiernou gumou s celkovou dĺžkou 28 cm, dĺžkou čepele 16 cm a dĺžkou rukoväte
12 cm, ktorá vec je vedená v zozname doličných vecí Okresného súdu Rimavská Sobota, pracovisko
Revúca, pod. č. 4/2025.

Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Revúca podal na tunajší súd dňa 05.03.2025 obžalobu pod sp. zn. 1Pv
111/24/6608-23 na obvineného ml. A. B., pre skutok kvalifikovaný ako vydieranie podľa § 189 ods. 1, ods.

2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona a s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, účinného od 06.08.2024 na skutkovom základe, ako je
uvedené v podanej obžalobe.

Mladistvý obžalovaný na hlavnom pojednávaní v zmysle ustanovenia § 257 ods. 1 písm. b) Trestného

poriadku vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a ďalej vypovedal, že
poškodeného maloletého D. F. naháňal po tom, čo mu v ten deň vypichol koleso na bicykli. D. pozná
z videnia, koľko má však rokov uviesť nevedel. Najskôr poprel, že by mal v minulosti s maloletým
poškodeným konflikty, potom uviedol, že mu D. v minulosti povedal, že ho dá zbiť otcom a tiež sa na
neho zaháňal sekerou. V súvislosti s konfliktom pri potoku vypovedal, že D. začal bežať a on šiel za

ním. Povedal mu, aby nebežal. Priznal, že mal pri sebe aj nôž, ktorý pravidelne nosí pri sebe. Keď bežal
za D., nôž mal vo vrecku. D. potom zastal a on ho dobehol. Nič iné mu nehovoril, iba toľko, aby zastal.
Keď D. pred ním utekal, hovoril, aby mu neublížil, a on mu potom ani neublížil. Keď prišiel k D., opýtal
sa ho, prečo mu vypichol koleso, na to mu D. nič nepovedal. Chytil ho za ruku, aby nespadol do potoka
a držal ho, kým prešli kúsok ďalej. Poprel, že by ho chytil za ústa. Okrem nich dvoch nebol pri tom nikto.

Výška svahu potoka nebola príliš vysoká a v potoku v ten deň nebola ani veľmi hlboká voda, vody v ňom
bolo dosť málo. Keď zastali, Damiána chytil za ruku, aby mu nevynadala matka, keď bude mokrý, keď
spadne do potoka. V tom čase mal nôž v ruke. Kým prišiel B., oni dvaja boli na druhom konci, B. neprišiel
až k nim. Najskôr vypovedal, že B. ich pozoroval z ďaleka a stál vo vlastnej záhrade, potom vypovedal,
že Fabián stál trošku ďalej, nižšie od nich. On chcel vtedy zbierať odpadnuté parožie. Damiána sa pýtal,

či s ním ide zbierať parožie. D. chcel kúpiť aj jeho nôž, aj si ho vyskúšal, mal ho v ruke, keď s ním
orezával prúty a skúšal si ho na tých prútoch. Keď z miesta odišiel, išiel pomaly ďalej. Nevedel sa vyjadriť
k dĺžke stretnutia s Damiánom, či mohlo trvať hodinu alebo pol hodinu.

Mladistvý obžalovaný v prípravnom konaní vypovedal, že bolo to v lete počas prázdnin, keď bol

v Držkovciach v dedine a na bicykli mal prepichnuté koleso. Jeho kamarát A. G. mu povedal, že mu
to urobil D.. Bežal za ním a len ho nastrašil. Damián utekal k potoku a on tam bežal za ním. Priznal,
že mal pri sebe nôž, poprel však, že by ho D. priložil ku krku. Bol to nôž, ktorý si vyrobil zo železa, bol
hnedkastý. Keď naháňal Damiána, nôž mal v pravej ruke. Damián tiež držal nôž v ruke, spýtal sa ho,
či si ho môže podržať a on mu ho podal. Nastrašil ho tak, že mu povedal, že ak mu ešte raz prepichne

koleso, tak dostane. Okrem nich dvoch tam nikto nebol, B. prišiel neskôr. Potom D. nechal pri potokua on išiel domov. Nestalo sa to tak, ako to uviedol Damián. Aj D. ho už naháňal so sekerou a jeho
otec hádzal do neho kamene. Nevedel uviesť koľko rokov má Damián, vedel uviesť, že chodí do školy
do Držkoviec a je asi štvrták. Priznal, že Damiána držal za ruku, ale preto, aby nespadol do potoka.

Poprel, že by D. povedal, aby skočil do potoka. Pri potoku boli možno pol hodinu, viac nie. Prechádzali
sa tam a rozprávali. Priznal, že v minulosti mal už s Damiánom konflikty, ten do neho zapáral, niekedy
ho buzeroval a ohadzoval kameňmi. Raz sa mu aj vyhrážal, že ho dá zbiť otcovi, tiež sa stalo, že ho
naháňal so sekerou, keď sa prechádzal s bratrancom.

K rozporom vo svojej výpovedi mladistvý obžalovaný uviedol, že keď naháňal D. nôž mal aj v ruke aj vo
vrecku. V ruke ho mal, keď zastali. Najskôr bežali, potom Damián zastal a aj on a ďalej sa prechádzali.
Zabudol na to, že Damián chodí do školy do D.. To, že je štvrták, vie. Konflikty, ktoré mal s D., sa stali
dávnejšie.Jepravda,žebežalzaDamiánomanastrašilhotak,žemupovedal,žekeďešterazprepichne
koleso, tak dostane. Poprel, že by D. povedal, aby skočil do vody, inak ho pichne. Poprel i to, že by mu
podržal ruku na ústach.

Výpoveď maloletého poškodeného D. F. z prípravného konania zaznamená na obrazovo-zvukový
záznam bola na hlavnom pojednávaní prehratá. Maloletý poškodený v prípravnom konaní vypovedal,
že bol vonku s bratrancom B., sedeli na betóne pri moste, keď prišiel obžalovaný a rozbehol sa k nim so
slovami, že ich chytí. Zbehli pod most, ale jeho obžalovaný chytil. B. sa podarilo utiecť, videl však, ako

ho obžalovaný odtiahol. Potom B. bežal k jeho mame povedať, čo sa stalo. Keď ho obžalovaný naháňal,
držal v ruke nôž, ktorý mal čiernu rukoväť. Keď ho chytil, silno ho držal a ťahal k veľkej vode. Nevedel
sa mu vytrhnúť, hovoril mu, aby ho pustil, ale obžalovaný na to nič nehovoril. Potom mu povedal, že keď
neskočí do tej vody, tak ho zapichne nožom, ktorý mal pri sebe. Chcel skočiť, ale neskočil, lebo prišla
už jeho mama, po ktorú bol jeho bratranec B.. Keď prišla jeho mama, obžalovaný ho pustil a utiekol.

V minulosti ho obžalovaný opľul, keď išiel na bicykli, čo povedal aj mame, poprel, že by mal s ním
iný konflikt. Voda v potoku je hlbšia, nevedel by v nej chodiť a plávať nevie. Obžalovaný mu dvakrát
povedal, aby skočil do vody, a keď neskočí, tak ho pichne. Bál sa, že ho obžalovaný pichne. Obžalovaný
nie je jeho kamarát, ani sa nestretávajú. Dva týždne pred týmto incidentom, jeho kamarát D. prepichol
obžalovanému pneumatiku na bicykli, ktorý bol na ceste, on odtiaľ utiekol, lebo nechcel byť do toho

namočený. Poprel, že by sa obžalovanému v minulosti vyhrážal, ani sa mu ani neprihovoril. Poprel, že
by od obžalovaného pýtal nôž, priznal, že sa noža dotkol, keď mu ho chcel vybrať z ruky, ale sa mu
to nepodarilo.

Na odstránenie rozporov vo výpovedi mladistvého obžalovaného A. B. vzhľadom na prehratý obrazovo-

zvukový záznam z výpovedi maloletého poškodeného D. F. bol na návrh prokurátora so súhlasom
obhajcu mladistvého obžalovaného ako podporný dôkaz s poukazom na ustanovenie § 258 ods. 4, 5
Trestného poriadku (v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Tdo/25/2021
z 16.03.2022) prehratý tiež obrazovo-zvukový záznam z výsluchu mladistvého obžalovaného A.
B. v procesnom postavení podozrivého, ktorý bol realizovaný za prítomnosti zákonného zástupcu

mladistvého podozrivého, ako aj jeho obhajcu.

Obžalovaný mladistvý A. B. v procesnom postavení podozrivého vypovedal, že D. mu asi deň alebo dva
dni predtým vypichol pneumatiku na bicykli, ale nevie s čím. Začal ho preto naháňať a on bežal k potoku.
Bol deň, nevedel, kedy presne sa to stalo. Damiána nedobehol, ale on potom zastal a ďalej išli pekne

spolu smerom hore pri potoku. Nevedel povedať, koľko rokov má Damián, je asi tretiak na Základnej
škole v Držkovciach. Poprel, že by mu priložil ku krku nôž, i to, že by mu zakryl ústa, rovnako tak poprel,
že by mu povedal, že keď neskočí do vody, tak ho zabije. Priznal, že chytil Damiána za ruku, ale to preto,
aby nespadol do vody. Damián ho tiež požiadal, aby si mohol podržať nôž a on mu ho dal, lebo chcel
vidieť, aký je, preto mu ho dal. Bol to nôž, ktorý si sám vyrobil. Poprel, že by k nim volal aj B. F., videl

len, ako sa B. k nim približuje, išiel sám od seba, potom sa však otočil a utiekol. Následne prišla na to
miesto Damiánova matka a on utiekol.

Poškodená H. F., matka maloletého D. F., na hlavnom pojednávaní, rovnako tak v prípravnom konaní
vypovedala, že v ten deň pustila syna vonku s B.. Potom za ňou prišiel B. a hovoril jej o tom, že A.

odtiahol D. k potoku a ťahá ho po brehu potoka, ukázal jej, kde sa nachádzajú. Išli cez záhradu, kričala
na Damiána, kde je, ale on neodpovedal. Fabián ich uvidel a išli za nimi. Keď tam prišli, Justin tam už
nebol a D. bol na okraji brehu potoka, kričal, plakal, zľakol sa a aj ona sa zľakla. Stál pri okraji hlbokej
jamy, tak ho odtiaľ vytiahla. Je to potok, bola tam vtedy hlboká voda. D. jej povedal, že ho tam pritiaholA., že boli predtým s B. niekde pri moste, a že sa k nemu A. približoval a on sa mu snažil utiecť. Chceli
sa skryť pod mostom, Fabiánovi sa utiecť podarilo, ale Damiána obžalovaný chytil. Damián nevedel
kričať, lebo mu obžalovaný rukou zakryl ústa, potom ho zobral k potoku, že sa bál, že mu obžalovaný

hovoril, že keď neskočí do potoka, tak že ho pichne nožom. Svedkom toho nebola, boli tam iba sami
dvaja, ale D. si nezvykne vymýšľať, iba keď srandujú medzi sebou, ale takéto veci určite nie. Uverila mu,
a keď sa vrátili domov, zavolala políciu. Damián nebol zranený, obžalovaný sa mu iba vyhrážal. Videla
na ňom znaky strachu. Nevedela uviesť, či to obžalovaný myslel vážne, čo povedal, či by aj naozaj
chcel spraviť, alebo to iba tak hovoril, syn sa však potom ukľudnil. Keď obžalovaného stretla v dedine,

hovoril jej, že D. nič nespravil, na to mu však povedala, že úplne stačilo to, čo mu spravil. Aktuálne
syn nemá žiadne problémy. V tom čase mal Damián 10 rokov. Nevie o tom, že by medzi obžalovaným
a jej synom bol nejaký konflikt, len z počutia vie, že sa malo niečo stať s jeho bicyklom. Syn jej povedal,
že obžalovanému mali vypichnúť koleso na bicykli, ale nebol to jej syn, kto mu vypichol koleso, syn bol
ale pri tom. Predtým obžalovaný chodil k nim, pomáhal im aj s drevom, nevie čo sa s ním potom stalo.
Poprela, že by sa jej syn D. mal sekerou zaháňať na A., uviedla, že D. by to nikdy nespravil, že by ho

naháňal sekerou. Nevie ani tom, že by jej syn mal do obžalovaného niekedy hádzať kamene. Konflikt
nebol ani medzi ich rodinami. Ďalej vypovedala, že v tom potoku sa za mlada zvykli kúpať a chlapci
zvykli do tej vody aj skákať, k výške potoka v tom čase sa presne vyjadriť nevedela. Po podaní trestného
oznámenia sa so synom o tejto udalosti už nerozprávala, radšej mu to nespomínala. Uviedla, že keď do
syna nikto neskákal, bol kľudný, a keď do neho skákali, tam to vrátil, nevie o tom, že by jej syn provokoval

iné deti, v tom čase nemával ani konflikty s inými deťmi.

Svedok maloletý B. F. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že na okolnosti ku ktorým došlo medzi
obžalovaným a jeho kamarátom a bratrancom D. F. si nepamätá, bol preto na návrh prokurátora
so súhlasom obhajcu mladistvého obžalovaného tiež prehratý obrazovo-zvukový záznam z výpovedi

maloletého svedka B. F..

V prípravnom konaní maloletý B. F. vypovedal, že cez deň, ráno asi o deviatej išli spolu s Damiánom
z obchodu smerom domov. Bol ešte školský deň, ale oni neboli v škole. Vtedy sa objavil obžalovaný
a D. povedal, že dostane. Damián sa preto ukryl pod most. Povedal mu to preto, lebo D. mu asi deň

predtým vypichol pneumatiku na bicykli. Potom sa Damián rozbehol k potoku a obžalovaný išiel za
ním. Ako bežal, videl, že obžalovaný dobehol D. a ťahal ho ku rybníku. Pozoroval ich. Obžalovaný, keď
naháňal D., držal v ruke nôž s hnedou rukoväťou. Keď obžalovaný dobehol D., držal ho jednou rukou
za krk a druhou rukou držal nôž. Potom sa obžalovaný skryl a povedal D., aby ho Damián zavolal k nim.
Damián na neho zavolal, ale on k nim nešiel. Počul, že obžalovaný povedal D. pri potoku, že chce

chytiť aj jeho. Vtedy bežal za Damiánovou matkou. Nevedel povedať, prečo obžalovaný chcel, aby aj
on prišiel za nimi k potoku, lebo on nič obžalovanému neurobil. Iba od D. vie, že obžalovaný D. povedal,
aby skočil do potoka, on to nepočul. On šiel za Damiánovou matkou, aby jej to povedal a ukázal jej,
kde sú. Zobral Damiánovu matku na to miesto a obžalovaný vtedy niekam utiekol. Jeho matka kričala,
Damián, a keď prišli na to miesto Damián plakal, zranený nebol. Ďalej vypovedal, že obžalovaný je jeho

bratranec, nezvykne nosiť pri sebe nôž. On s obžalovaným konflikt nemal, ale Damián áno. Obžalovaný
predtým zbil D. a D. mu sľúbil, že mu odreže krk so sekerou, Damián aj naháňal obžalovaného so
sekerou dovtedy, kým nezasiahla jeho matka.

Svedok F. F., otec mladistvého obžalovaného, na hlavnom pojednávaní využil svoje právo na odopretie

výpovede a vo veci nevypovedal. Zápisnicu o výsluchu tohto svedka z prípravného konania na hlavnom
pojednávaní žiadna zo strán nenavrhla prečítať.

Zo znaleckého posudku č. 4/2025 vypracovaného PhDr. Karin Štiffelovou, znalkyňou v odbore
Psychológia, odvetvie Klinická psychológia detí a iné ďalej vyplýva, že mravná vyspelosť mladistvého

obžalovaného je zúžená až mierne nedostatočná, v plnej miere nezodpovedá jeho veku – juvenilný
vek/vek mladistvých, t.j. 14-18 rokov, zodpovedá jeho kognitívnym schopnostiam, ktoré v intelekte
i v pamäti, sa pohybujú v pásme patológie, mierna duševná zaostalosť, ľahký stupeň. Taktiež
odráža jeho doterajšie správanie, pomery, v ktorých vyrastal, správanie a úroveň osôb, s ktorými sa
obvykle stýkal, a ktoré mali na neho vplyv. Je vysoko pravdepodobné, že mladistvý obžalovaný bol už

pred spáchaním vyšetrovanej udalosti poučovaný rodičmi i školou o povinnosti dodržiavať základné
medziľudské normy aj školský poriadok. Je vychovávateľný i vzdelávateľný, v škole i prostredníctvom
médií sa s nimi prirodzene oboznamuje. Možno preto u neho vyvodiť znalosť základných morálnych
i bežných medziľudských pravidiel, ktoré bol v dostatočnej miere schopný pochopiť, vnímať ich a podľanich svoje správanie taktiež korigovať. Nie je u nich zásadne predpokladaná žiadna vyššia vedomostná
úroveň a nedotýkajú sa ani komplikovanejších či sofistikovanejších konaní, ale ide o primárne morálne
zásady regulujúce ochranu zdravia a života. Mladistvý obžalovaný bol preto dostatočne schopný v čase

spáchania skutku rozpoznať amorálnosť svojho konania, zjavne mu však nepripisoval význam, aký mu
reálne prináleží. Svoje konanie vnímal skôr ako protispoločenské než protiprávne alebo protizákonné.
Predikcia dôsledkov konania je u mladistvého obžalovaného zúžená. Sklon ku oslabenej sebakontrole/
impulzivite bol v rámci jeho komplexného psychodiagnostického vyšetrenia osobnosti preukázaný,
i napriek tomu v čase skutku mladistvý obžalovaný mohol ovládať svoje konanie. Jeho chápanie

sociálnych vzťahov a situácii je pomerne dobre rozvinuté. Konanie mladistvého obžalovaného sa javí,
vysoko pravdepodobne, ako impulzívne. Celkové pamäťové schopnosti mladistvého obžalovaného
sú ľahko defektné, bez závažných porúch učenia a pamäti. Zmysel pre objektívnu realitu je u neho
toho času znížený, zaznamenaný sklon ku dennému sneniu, adaptabilita je narušená. Správanie je
aktívne,značnezúžené,sosklonomkuľahkovážnostiaopozičnýmtendenciám,oslabenejsebakontrole,
zaznamenaná disimulácia. Vo vzťahových väzbách nedôverčivý až vzťahovačný postoj voči okoliu,

egocentrické tendencie, povrchnosť, citová inhibovanosť. V prežívaní znaky emočnej nestability.
Pri hodnotení prognózy resocializácie mladistvého obžalovaného znalkyňa konštatovala: Okruh
spoločenských, sociálnych faktorov: Negatívne faktory: príslušnosť ku sociálnej subkultúre,
marginalizovanej skupine osôb v rámci spoločnosti, značne negatívne dostupné údaje o rodinnej
anamnéze (odchod matky od rodiny v roku 2023, nízky hygienický štandard rodiny, finančné ťažkosti,

nepodnetné rodinné prostredie, nadužívanie alkoholu u otca, v rodine sa maloleté deti dopúšťali
priestupkovej činnosti a iné), problémové správanie v domácom i školskom prostredí, opakovaná
odborná pomoc (pohovory s rodinou na ÚPSVaR, v roku 2024 bol nad výchovou detí určený dohľad/
výchovné opatrenie, ktoré nesplnilo svoj účel), je sledovaný v pedopychiatrickej ambulancii s dg.
F70.0 – Mierna duševná zaostalosť bez poruchy správania, F91.1 – Porucha sociálneho správania pri

chýbaní sociálnych väzieb. Pozitívne faktory: mladistvý obžalovaný má údajne zachovanú vzťahovú
väzbu so svojím otcom, má kamarátov v mieste bydliska, spolužiakov, jeho širšie interpersonálne
väzby sú postačujúce. Okruh osobnostných faktorov: Negatívne faktory: intelektové schopnosti sú
patologické, pohybujú sa v pásme mierna duševná zaostalosť, ľahký stupeň, simplexná osobnosť, sklon
ku oslabenej sebakontrole i s agresívnym potenciálom, egocentrizmus ako motivujúci faktor konania,

afektívna nestálosť, výbušnosť, citová inhibovanosť, znížená schopnosť empatie, narušená adaptabilita,
nezaznamenaný pocit viny, súvisiaci s vyšetrovanou udalosťou, resp. jej jednoznačné popretie a sklon
ku nadmerne pozitívnej sebaprezentácii. Pozitívne faktory: neboli zistené. Okruh symptomatických
faktorov: Negatívne faktory: včasný začiatok delikvencie, priestupková činnosť a porušovanie školského
poriadku, nezdržanlivosť konania, ovplyvniteľnosť, z charakteru vyšetrovanej udalosti a spôsobu jej

vykonania vyplýva, že je vysoko pravdepodobné, že išlo o úmysel vedomého priania niekomu poškodiť.
Pozitívne faktory: neboli zistené.
Z vyššie uvedených zistení je možné konštatovať prevahu negatívnych faktorov prognózy resocializácie.
Ako faktor pozitívnej prognózy resocializácie je prítomní nižší vek obžalovaného, kde vývin osobnosti
ešte nie je ukončený, vplyv vonkajších faktorov na jadro osobnosti, teda na hlbšie črty osobnosti je

prípustný až očakávateľný, čiastočné zmeny osobnosti, i v pozitívnom smere, sú preto prípustné.

Zo zápisnice o podaní trestného oznámenia H. F., spísanej dňa 02.06.2024 o 14.30 hod. na Obvodnom
oddelení v Tornali ďalej vyplýva, že je matkou maloletého poškodeného D. F., ktorý dňa 02.06.2024
v čase asi o 11.00 hod. odišiel z domu s tým, že pôjde do dediny na prechádzku s B. F., ktorý má asi 9

rokov. Pred obedom, v čase asi o 11.30 hod. prišiel za ňou B. F. a povedal jej, aby rýchlo išla za ním,
nakoľko Damiána začal vo veľkej tráve vedľa potoka naháňať obžalovaný. Spolu s Fabiánom išla hneď
k potoku, ktorý tečie neďaleko za ich záhradou. Vedľa potoka videla v tráve vyšliapanú cestu, po ktorej po
s Fabiánom ďalej pokračovali smerom k lesu. Medzitým jej B. povedal, že obžalovaný naháňal Damiána
snožomvruke.CelýčaskričalamenosvojhosynaD..Asipo2-3minútachnašliDamiánavkorytepotoka

pri hladine vody. Vtedy tam bol už len sám. Nevedel vyliezť na breh potoka a musela ho odtiaľ rukami
vytiahnuť. Následne sa všetci traja vrátili domov, kde jej D. povedal, čo sa presne stalo. Povedal, že ako
sa dnešného dňa pred obedom vracal s Fabiánom z dediny smerom domov, tak neďaleko od domu, na
moste sa stretli s obžalovaným, ktorý má 14 rokov. Obžalovaný povedal D. po maďarsky, že ak príde ku
nim, tak pichne do neho nôž. Damián stál vtedy od obžalovaného asi 20 krokov, ale videl u obžalovaného

vyčnievajúcu čepeľ z pravého vrecka jeho nohavíc. D. sa zľakol a začal utekať vo veľkej tráve na brehu
potoka smerom domov. Fabián tiež odbehol a skryl sa pod mostom. Damián na neho zakričal, aby ju
zavolal.Obžalovanýeštepredtým,akozačalnaháňaťD.,vybralzvreckanôžapočasnaháňaniahodržal
v pravej ruke. Damián jej tiež povedal, že chcel dobehnúť domov cez záhradu, ale sa mu to nepodarilo,lebo ešte na brehu potoka ho chytil obžalovaný. Počas naháňania obžalovaný na neho zakričal, že ak
ho chytí, zomrie. Dlho nebežali, nakoľko obžalovaný chytil D. po krátkom čase a vtedy si odložil nôž do
vrecka svojich nohavíc, pravou rukou odzadu chytil Damiána cez hrudník a ľavou rukou mu zakryl ústa

a tak ho ťahal vo veľkej tráve na brehu potoka smerom do lesa. Ťahal ho do takej vzdialenosti, odkiaľ už
ich dom nebol viditeľný. Tam obžalovaný zastal, stiahol D. na kraj koryta potoka, kde ešte nebola voda
a obžalovaný vybral z vrecka nôž, ktorý držal v pravej ruke smerom do hora, nie ku D., s ľavou rukou
stále zakrýval ústa D. a povedal mu, že ak neskočí do potoka, tak pichne do neho nôž. V tom momente
počuli, ako kričala meno D., na čo sa obžalovaný pravdepodobne zľakol a pustil D., ktorý zakričal, že tam

je a keď ho následne s Fabiánom našli v koryte potoka, obžalovaný sa tam už nenachádzal. Potom v tom
mieste má hĺbku asi jeden meter a Damián nevie plávať. Damián jej tiež povedal, že sa tam veľmi bál
a už sa chystal skočiť do potoka, len našťastie vtedy začul jej hlas a obžalovaný ho pustil. Obžalovaný
D. fyzicky neublížil, iba sa mu slovne vyhrážal. Syn sa bojí, doteraz nič také nezažil a ona sa bojí ho už
pustiť do dediny. Damián jej tiež povedal, že v minulosti mali s obžalovaným výmenu názorov a hádzali
po sebe kamene, avšak on netrafil obžalovaného a obžalovaný netrafil jeho. Nôž jej D. popísal tak, že

bol čiernej farby s nejakou gumenou rukoväťou a bol dosť dlhý.

Zo zápisnice o výsluchu maloletého poškodeného D. F., spísanej dňa 02.06.2024 o 18.45 hod. na
vyšetrovateľom OR PZ v Revúcej, odboru kriminálnej polície ďalej vyplýva, že boli s kamarátom B. F.
vonku v dedine v D.. V čase asi o 11.30 hod. si sadli k cestnému mostu, ktorý je ďalej od dediny smerom

do rómskej osady a tam sa rozprávali. Obžalovaný stál od nich asi 20 krokov a zakričal na nich, aby šli
k nemu, na čo mu povedali, že nepôjdu. Obžalovaný sa rozbehol smerom k nim, vtedy videl čepeľ noža.
Fabián sa schoval pod most a on začal bežať smerom domov. Vtedy mu obžalovaný povedal, že aj tak
ťa chytím a zomrieš. Ďaleko nebežal, stihol prebehnúť asi 10 krokov cez trávu smerom domov na osadu,
a obžalovaný ho chytil blízko mosta. Jednou rukou mu zakryl ústa a druhou rukou, keď si odložil nôž, ho

chytil za brucho. Nevedel hovoriť, ani mu utiecť. Obžalovaný ho vtedy odtiahol ku korytu rieky, na breh
potoka. Vtedy ho obžalovaný už len jednou rukou za ústa a povedal mu, že keď neskočí do vody, tak ho
pichne, v ruke pritom držal nôž. Chcel sa vyslobodiť, ale sa mu to nepodarilo, obžalovaný ho držal celou
silou, mal ho opretého o seba, obžalovaný bol vtedy za ním. Pomyslel si, že skočí, lebo ho obžalovaný
naozaj pichne. Či by to bol obžalovaný schopný skutočne urobiť, nevedel, ale zopakoval to, aby skočil

do potoka, inak ho pichne. Povedal mu to dvakrát. Keď mu to obžalovaný hovoril, v jeho pravej ruke
držal nôž. Bál sa, že sa utopí vo vode alebo obžalovaný do neho pichne nôž. Plakal pri tom. Do potoka
nakoniec neskočil, lebo keď obžalovaný započul hlas jeho mamy, stihol zakričať, aby si ho všimli, vtedy
ho obžalovaný pustil a utiekol. Videl ich Fabián, ktorý akurát prichádzal s jeho mamou. Obžalovaný ho
ani nezranil, ani sa ho nedotkol nožom. Keď prišla jeho mama, chytila ho za ruku a vytiahla ho z koryta

potoka, kde sa držal trávy. Keď ho mama vyťahovala z koryta rieky, obžalovaný to videl a vykrikoval, že
aj tak mu nič nemôžu urobiť, že sa nebojí. Keď potom mame povedal čo sa stalo, zľakla sa a zavolala
políciu. Uviedol, že potok je široký a nevedel by ho preskočiť, je v ňom hlboká voda, vyššia, ako je
on. Plávať nevie, obžalovaný to vedel. Povedal mu to, keď ho pustil po tom, čo chcel, aby skočil do
potoka, že nevie plávať. Obžalovaného pozná, odkedy prišli bývať do Držkoviec. Obžalovaný vyvolával

konflikty v škole, vulgárne mu nadával do buzerantov, a on o tom vždy povedal učiteľom. Obžalovaný
ho predtým nezbil. Nevie, prečo mu to obžalovaný urobil, nič mu predtým ani nepovedal. Nôž, ktorý mal
vtedy obžalovaný bol obtiahnutý čiernou páskou, bol to veľký nôž, asi 30 cm dlhý. Obžalovaný zvykol
nosiť pri sebe nožík, ale nie takýto veľký nôž.

Z potvrdenia o zaistení veci ďalej vyplýva, že nôž vlastnej výroby s čiernou rukoväťou pokrytou čiernou
gumou, o celkovej dĺžke 28 cm s dĺžkou čepele 16 cm a dĺžkou rukoväte 12 cm, bol zaistený podľa §
21 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore dňa 02.06.2024 o 13.30 hod. obžalovanému
v Držkovciach. Následne dňa 02.06.2024 bol predmetný nôž dňa 02.06.2024 o 18.35 hod. podľa § 92
Trestného poriadku prevzatý vyšetrovateľom, ako vec dôležitá pre predmetné trestné konanie, o čom

bola spísaná aj zápisnica o prevzatí zaistenej veci.

Rodným listom vedeným v knihe narodení matričného úradu Revúca vo zväzku 31, ročník 2009, na
strane 202, pod poradovým číslom 160, mal súd ďalej preukázané, že mladistvý obžalovaný A. B. sa
narodil dňa XX.XX.XXXX v C. matke I. B., C. J., nar. XX.XX.XXXX a otcovi F. B., nar. XX.XX.XXXX.

Rodným listom vedeným v knihe narodení matričného úradu Revúca vo zväzku 33, ročník 2014, na
strane 140, pod poradovým číslom 67, mal súd ďalej preukázané, že maloletý poškodený D. F. sa narodil
dňa XX.XX.XXXX v C. matke H. F., C. F., nar. XX.XX.XXXX a otcovi K. F., nar. XX.XX.XXXX.Zo správy UPSVaR Revúca, oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ďalej vyplýva,
že rozsudkom Okresného súdu Revúca, sp. zn. 4P/51/2022 zo dňa 28.11.2022 bolo manželstvo rodičov

mladistvého obžalovaného rozvedené, maloleté deti boli na čas po rozvode manželstva zverené do
osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný platením výživného. Zároveň bola matka súdom
napomenutá a nad výchovou maloletých detí bol nariadený dohľad. Dňa 01.03.2023 terénni sociálni
pracovníci vykonávajúci pomoc a dohľad fyzickou návštevou v rodine matky maloletých detí zistili, že
táto odcestovala do L.. Dňa 09.08.2023 bolo vykonané sociálne zisťovanie na adrese trvalého pobytu

matky maloletých detí, t.j. na adrese D. XXX. Na uvedenej adrese sa nikto nezdržiaval a bolo viditeľné,
že na uvedenej adrese sa nikto dlhodobo nezdržiaval. V mieste bydliska starého otca detí (zo strany
otca) na adrese D. XXX bolo zistené, že matka prišla zo zahraničia, vzala si so sebou tri maloleté deti
(Erika, Christofera a Enrika) a opäť odišla do zahraničia. Maloletí Viktor a Justin ostali žiť u starého otca
a strýka L., nakoľko s matkou nechceli odísť preč. Zo správy okrem iného ďalej vyplýva, že starostlivosť
o maloleté deti vrátane I., M., A. a I. následne zabezpečoval otec. V tom čase bolo správanie detí

a dochádzka do školy dobré. Otec prejavoval záujem a riešil aj zdravotný stav detí, otec si podal
tiež žiadosť o dávku v hmotnej núdzi a prídavky na maloleté deti, ktoré boli od 01/2024 priznané,
pričom starostlivosť o deti bola zlepšená. Orgán SPODaSK mal vedomosť o vykonávaní objasňovania
priestupku voči majetku, z ktorého bol podozrivý maloletý A. B.. Dňa 20.08.2024 bolo vykonané sociálne
zisťovanie v prirodzenom prostredí maloletého A. B., počas zisťovania boli prítomní strýko maloletého

a aj starý otec, pri ktorých maloletý býval. Maloletý sa vyjadril, že nevie prečo to urobil, že maloletý DV
mu chcel nožom prepichnúť gumy na bicykli. Správanie maloletého v škole je na dobrej úrovni, avšak
správanie „mimo domu“ nie je zo strany otca zvládané, čo dokazujú aktuálne oznámenia o páchaní
priestupkovej činnosti, nasmerovanie k „dobrému“ spoločenskému správaniu maloletého nie je zo strany
otca dostačujúce.

Zo správy ZŠ s VJM Držkovce okrem iného ďalej vyplýva, že mladistvý obžalovaný je v kolektíve
väčšinou neobľúbený, často provokuje správaním spolužiakov aj učiteľov.

Zo správy M. Tornaľa tiež vyplýva, že mladistvý obžalovaný A. B. bol spolu s bratom I. B. umiestnený

v tomto zariadení na základe uznesenia Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 5P/91/2024 zo dňa
19.09.2024 o nariadení neodkladného opatrenia, vykonateľného dňa 19.09.2024. Mladistvý obžalovaný
navštevoval v školskom roku 2024/2025 len 5. ročník ZŠ v N. s vyučovacím jazykom maďarským,
hoci už má 15 rokov. Problémy v triede sa vyskytli takmer ihneď po nástupe do školy. Bol vzdelávaný
podľa individuálneho vzdelávacieho programu pre žiakov s mentálnym postihnutím – variant A. V škole

bol maximálne neprispôsobivý, nemal záujem o štúdium, mal nezrozumiteľný rečový prejav, niekedy
na hodine vrieskal a vydával zvieracie zvuky, mal slabé učebné výsledky. Agresívne sa správal ku
spolužiakom, ktorých fyzicky napádal a niekedy aj k učiteľom – slovné útoky. Ničil majetok školy –
rozkopával smetné koše, lavičky a nástenku, čo mladistvý obžalovaný v priebehu hlavého pojednávania
poprel. Opakovane porušoval školský poriadok, do školy sa mu nechcelo chodiť a objavilo sa u neho

záškoláctvo. Zo správy ďalej vyplýva, že Justin nevie dobre kontrolovať svoje správanie a zároveň si ani
neuvedomuje dôsledky svojho správania. Vo vyhrotených situáciách má tendenciu konať nepremyslene
a nie je výnimočné, že aj agresívne, či už voči veciam alebo osobám. Jeho adaptácia po príchode
do zariadenia bola náročná. Justin sa ťažko prispôsoboval pravidlám, býval vzdorovitý, mal problémy
s inými deťmi, bol agresívny. Nerešpektoval režim ani pravidlá skupiny. Nerešpektoval autority dospelých

a rovnako ani deti, ktoré s ním boli na skupine umiestnené. Často vulgárne nadával, vyhrážal sa
a zastrašoval menšie deti. Svojím príchodom rozvrátil celý chod skupiny.

Následne uznesením o nariadení neodkladného opatrenia, sp. zn. 23P/46/2025 zo dňa 15.04.2025,
vykonateľným dňa 15.04.2025, Okresný súd Rimavská Sobota nariadil CDR Tornaľa, aby v spolupráci

s ÚPSVaR Revúca počnúc od 16.04.2025 odovzdali maloletého A. B. do starostlivosti Reedukačného
centra Veľké Leváre s tým, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania
vo veci samej o uloženie výchovného opatrenia. Z odôvodnenia predmetného uznesenia, najmä správ
CDR vyplýva, že s maloletým sú od jeho umiestnenia v zariadení neustále problémy, v škole sa zle
správa, uteká z vyučovacích hodín, počas vyučovacích hodín bezdôvodne vybehuje z triedy na chodbu,

následne svojvoľne opúšťa školu a nevráti sa, poškodzuje majetok školy, ubližuje deťom v škole, stalo
sa, že potkol dievča, ktoré spadlo, alebo vylieval vodu na spolužiakov. Fyzicky napadol a zbil spolužiaka
na hodine telesnej výchovy. Na skupine sa správa zle, stalo sa, že vykrikoval deťom, že im ublíži
azapichneichnožom.Vočiostatnýmdeťomnaskupinesasprávadrzoaarogantne,vulgárneimnadáva,deťom na skupine ubližuje a nemá s nimi dobré vzťahy. Je podozrivý z trestného činu nebezpečného
vyhrážania. Dňa 24.02.2025 absolvoval diagnostické vyšetrenie v Špecializovanom centre poradenstva
a prevencie pre deti a žiakov s viacnásobným postihnutím v Lučenci. Zo záverov podanej správy okrem

iného vyplýva, že osobnosť maloletého je narušená, výrazne emocionálne a sociálne nevyvážená,
výrazná výchovná a výuková insufiencia, celková výchova a starostlivosť maloletého je zanedbaná,
pochádzaznarušenéhovýchovnéhoprostredia,diagnostikovanámubolaporuchasociálnehosprávania
závažnéhocharakteruažnebezpečnéhocharakteru.Dňa09.04.2025vovečernýchhodináchvM.N.mal
maloletý A. dostať nejaký amok, kedy začal rozbíjať nábytok na skupine, celá ulica bola vonku, pretože

bol strašný hluk. Rozhadzoval všetky veci po ulici a aj po garáži, následne bola privolaná policajná
hliadka a záchranná zdravotná služba tak v tom momente chcel maloletý A. vyskočiť z okna. Policajná
hliadka ho spacifikovala a odviezla do záchranky. Dňa 11.04.2025 bol maloletý Justin prepustený
z nemocnice. Na základe uvedeného súd konštatoval, že dlhodobo nezvládnuté správanie maloletého
si vyžadovalo včasné poskytnutie adekvátnej odbornej pomoci a pre odvrátenie ďalších negatívnych
následkov na jeho priaznivom psychickom, fyzickom a sociálnom vývoji bolo preto potrebné jeho

neodkladné umiestnenie do reedukačného centra, kde mu bude poskytnutá náležitá odborná pomoc.

Dňa 02.05.2025 Reedukačné centrum Veľké Leváre súdu oznámilo, že nemôže zabezpečiť jeho účasť
na nariadenom hlavnom pojednávaní dňa 05.5.2025 z dôvodu jeho úteku dňa 02.05.2025 s tým, že ak
by bol maloletý A. B. zadržaný políciou a privezený späť do zariadenia, na hlavné pojednávanie dňa

05.5.2025 sa dostavia. Z vyjadrenia zástupcu Reedukačného centra Veľké Leváre ďalej vyplýva, že
maloletý bol dňa 04.05.2025 zadržaný políciou Plešivec a privezený späť do ich zariadenia, aktuálne
u neho prebieha adaptačná fáza, pričom v zariadení patrí k jedným z najmladších.

Na základe vykonaného dokazovania, podľa názoru súdu v rozsahu dostatočnom na náležité zistenie

skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie, po jeho objektívnom vyhodnotení
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo ako aj v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku, súd
dospel k záveru, ktorý je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.

V prvom rade je potrebné po vykonaní dokazovania konštatovať, že mladistvý obžalovaný nepopieral,
že dňa 02.06.2024 v čase asi o 11.30 hod. pri moste vedúcom k rómskej osade v katastri obce D.,
v okrese C., zazrel maloletého poškodeného D. F., ktorý tam v tom čase sedel spolu s bratrancom
B. F.. Obžalovaný priznal, že D. začal po chvíli naháňať, nakoľko mu tento mal predtým prepichnúť
pneumatiku na jeho bicykli, čo potvrdil aj svedok B. F., pričom práve z dôvodu prepichnutia pneumatiky

mal obžalovaný maloletému poškodenému tiež povedať, že dostane. Tento svedok potvrdil i to, že
obžalovaný už v minulosti maloletého poškodeného zbil, za čo mu maloletý poškodený mal povedať, že
mu odreže krk so sekerou. Obžalovaný nepoprel, že maloletý poškodený začal pred ním utekať smerom
k potoku a on ho začal naháňať, poprel však, že by ho naháňal s nožom v ruke a so slovami „aj tak
ťa chytím a zomrieš“, aj keď spočiatku priznal, že keď D. naháňal, nôž mal v pravej ruke, v priebehu

hlavného pojednávania už tvrdil, že nôž mal vtedy vo vrecku a v ruke ho držal až keď zastali. Výpoveď
mladistvého obžalovaného bola v tejto časti vyvrátená nielen výpoveďou maloletého poškodeného,
ale aj výpoveďou svedka B. F., ktorý potvrdil, že videl, ako obžalovaný s nožom v ruke maloletého
poškodeného naháňal, pričom predmetný nôž, ktorý bol zaistený pre účely trestného konania, v priebehu
hlavného pojednávania svedok bez akéhokoľvek zaváhania aj opoznal. Rovnako tak svedkyňa H. F.

potvrdila, že keď prišiel Fabián pre ňu, povedal jej, že obžalovaný naháňa Damiána s nožom v ruke.
Nie je dôvod ďalej neveriť maloletému poškodenému, ktorý v čase skutku mal iba 10 rokov, že pred
o 5 rokov starším obžalovaným nedokázal dlho utekať, a obžalovaný ho preto pomerne rýchlo dobehol
a chytil, čo potvrdil tiež svedok B. F., ktorému sa pred obžalovaným podarilo ukryť. Maloletý poškodený
rovnako tak aj svedok B. F. ďalej zhodne vypovedali, že obžalovaný kázal maloletému poškodenému

privolať k nim aj B. F., ktorý k nim nešiel, keďže počul, že obžalovaný pri potoku povedal maloletému
poškodenému, že chce chytiť aj jeho. Tento svedok tiež potvrdil, že videl aj to, že obžalovaný maloletého
poškodeného jednou rukou držal a ťahal ho k potoku a v druhej ruke pritom držal nôž. Nie je dôvod ďalej
neveriťmaloletémupoškodenému,žekeďsvedokB.F.sarozbeholzamatkoumaloletéhopoškodeného,
a po tom, čo zostali s obžalovaným sami, tento mu jednou rukou zakryl ústa, aby nekričal a druhou

rukou po tom, čo si odložil nôž do vrecka, chytil ho za brucho a držal, pričom ho ďalej ťahal k svahu
koryta miestneho potoka, kde ho následne samého našla jeho matka spolu so svedkom B. F.. Svedkyňa
H. F. tiež potvrdila, že niekedy pred obedom v čase asi o 11.30 hod. prišiel za ňou B. F. a povedal
jej, aby išla rýchlo s ním, nakoľko Damiána začal vedľa potoka naháňať s nožom v ruke obžalovaný.Svedkyňa potvrdila i to, že keď šla s Fabiánom vedľa potoka, videla vyšliapanú cestu v tráve, a pritom
ako kráčala, celý čas kričala meno svojho syna D., čo potvrdil tiež svedok B. F.. Obidvaja svedkovia ďalej
zhodne potvrdili, že Damiána našli samého v koryte potoka pri hladine vody, odkiaľ ho musela svedkyňa

rukami vytiahnuť, nakoľko Damián nevedel sám vyjsť von. Títo svedkovia tiež zhodne potvrdili i to, že
Damián plakal a podľa svedkyne H. F. tento na ňu pôsobil aj vystrašene. Oboznámenými správami
o povesti obžalovaného, či už z miesta bydliska, školy, alebo CDR Tornaľa, ale najmä znaleckým
posudkom PhDr. Karin Štiffelovej, znalkyne v odbore Klinická psychológia detí mal súd tiež preukázaný
sklonmladistvéhoobžalovanéhokuoslabenejsebakontroleaimpulzivite,niejepretodôvodďalejneveriť

maloletému poškodenému, že po tom, čo ho obžalovaný odtiahol k svahu koryta miestneho potoka,
a po tom, čo mu maloletý neodpovedal, keď sa ho pýtal na prepichnuté koleso, mu najmenej dvakrát
povedal, aby skočil do potoka, inak ho pichne. Aj zo znaleckého posudku PhDr. Karin Štiffelovej totižto
vyplýva, že je vysoko pravdepodobné, že v prípade mladistvého obžalovaného sa v tom čase jednalo
o úmysel vedomého priania maloletému poškodenému poškodiť, a to z dôvodu prepichnutia pneumatiky
maloletým poškodeným na jeho bicykli. To, že maloletý poškodený, hoci nevedel plávať, do potoka

nakoniec zo strachu pred obžalovaným neskočil, bolo viac menej vecou včasnej reakcie tak zo strany
svedka B. F., ako aj matky maloletého poškodeného H. F., ktorá bez zaváhania išla spolu s B. F. svojho
syna hľadať, pričom dookola volala jeho meno, na čo mladistvý obžalovaný reagoval tak, že maloletého
poškodeného hneď pustil a z miesta činu utiekol.

V súvislosti s obhajobou obžalovaného, že zo spáchania skutku ho prakticky usvedčuje iba maloletý
poškodený, a že pri potoku nebola prítomná žiadna ďalšia osoba je potrebné ďalej uviesť, že samotná
obhajoba obžalovaného je nekonzistentná a strádajúca logický sled ním popisovaného skutkového
deja. Je treba zdôrazniť, že obžalovaný nepopieral, že vedel, že maloletý poškodený mu mal predtým
prepichnúť koleso na jeho bicykli a nepopieral ani to, že maloletého poškodeného naháňal a povedal

mu, že keď mu ešte raz prepichne koleso, tak dostane a rovnako tak nepopieral, že maloletého
poškodeného dobehol po tom, čo tento zastal. Ďalšia obhajoba obžalovaného, že nôž mal vtedy vo
vrecku, bola vyvrátená výpoveďou maloletého poškodeného, ako aj priameho svedka B. F., ktorý
videl, že obžalovaný maloletého poškodeného naháňal s nožom v ruke. Ak by bolo pravdivé tvrdenie
mladistvého obžalovaného, že nôž mal vtedy vo vrecku, maloletý svedok B. F. by ťažko dokázal

bez zaváhania predmetný nôž opoznať aj v priebehu hlavného pojednávani, najmä ak z vykonaného
dokazovania jednoznačne vyplýva, že inokedy daný nôž nemal možnosť vidieť. V neposlednom rade
aj z výpovede maloletého poškodeného vyplýva, že síce mladistvý obžalovaný zvykol nosiť pri sebe
nožík, nie však taký veľký nôž. Navyše nejednalo sa o bežne dostupný nôž, ale o nôž vyrobený
samotným mladistvým obžalovaným. Následne za situácie, keď obžalovaný maloletého poškodeného

dobehol a pýtal sa ho na prepichnuté koleso, na čo maloletý poškodený neodpovedal, s ohľadom na
závery znaleckého posudku O. P. J., podľa ktorého obžalovaný má klon ku oslabenej sebakontrole
a impulzivite je vysoko nepravdepodobné, že sa s maloletým poškodeným spolu iba prechádzali a
maloletému iba ponúkol, aby s ním zbieral parožie, rovnako tak, ako jeho ďalšia následná obhajoba,
že maloletého držal pri potoku za ruku iba preto, aby mu nevynadala matka, že bude mokrý, keď

spadne do potoka. Žiada sa zdôrazniť, že maloletý poškodený, aj vzhľadom na svoj nízky vek, 10
rokov, na rozdiel od mladistvého obžalovaného vypovedal o skutku chronologicky, presvedčivo a logicky
nerozporne v súlade s výpoveďami vo veci vypočutých svedkov B. F. a H. F., ako aj ďalšími vo veci
vykonanými dôkazmi. J treba zdôrazniť, že každý zo svedkov si rovnako, ako maloletý poškodený,
zapamätal okolnosti, ktoré skutkovému deju predchádzali, ale aj okolnosti, ktoré po ňom nasledovali, čo

vo vzájomných súvislostiach vytvorilo celistvý obraz, ktorý jednoznačne mladistvého obžalovaného zo
spáchania skutku usvedčuje a jeho obhajobu súd preto vyhodnotil ako účelovú, v snahe obžalovaného
vyhnúť sa trestnoprávnej zodpovednosti.

Z uvedených skutočností súd preto uzatvára, že vykonaným dokazovaním mal súd jednoznačne

a spoľahlivo preukázané, že obžalovaný hrozbou použitia zbrane, a to noža maloletého poškodeného
nielen naháňal alebo pod hrozbou pichnutia maloletého poškodeného, o ktorom vedel, že ešte nemá
osemnásť rokov aj nútil, aby skočil do potoka, čo by inak neurobil, nakoľko nevedel plávať, a to takým
spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život, a to konaním popísaným v skutkovej vete
tohto rozsudku. Pokiaľ ide o vinu mladistvého obžalovaného, z dokazovania vykonaného na hlavnom

pojednávaní mal súd preukázané, že mladistvý obžalovaný ako všeobecne trestne zodpovedný subjekt,
svojim úmyselným konaním, ohrozil záujem chránený Trestný zákonom, a to záujem na ochrane slobody
ľudského rozhodovania, ako aj neodňateľné právo každého, aby nebol predmetom vyhrážok. Z hľadiska
subjektívnej stránky posúdil súd konanie obžalovaného ako priamy úmysel v zmysle § 15 písm. a)Trestného zákona, pretože mladistvý obžalovaný chcel vedome chránenej osobe – dieťaťu, vo veku
10 rokov, poškodiť, a to aj za použitia hrozby fyzického násilia, ktorou priamo prekonával, prípadne
zamedzoval jeho aktívnemu odporu za účelom vedomého priania mu poškodiť, pričom k násilnému

konaniu použil nielen svoju mentálnu a fyzickú prevahu, ale aj nôž, ktorý je potrebné považovať za zbraň
v zmysle ustanovenia § 122 ods. 3 Trestného zákona. Vina obžalovaného je založená predovšetkým na
výpovedi jednej osoby, maloletého poškodeného, avšak ako už bolo uvedené, táto výpoveď je podrobná,
chronologická, logická a v kontexte ďalších dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, nevzbudzuje
žiadne relevantné pochybnosti, je presvedčivá a vo významnej miere ju dopĺňajú dôkazy plynúce z

uskutočnených výsluchov ďalších svedkov, ako aj iných dôkazných prostriedkov, najmä oboznámených
správ o povesti mladistvého obžalovaného v súvislosti s jeho umiestnením v ústavných zariadeniach
vykonaných na hlavnom pojednávaní.

Vzhľadom na zhora uvedené skutočnosti súd uznal mladistvého obžalovaného vinným zo zločinu
vydierania na kvalifikovanej skutkovej podstate tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Nakoľko v čase medzi spáchaním trestného činu a vynesením rozsudku nadobudol účinnosť zákon
č. 40/2024 zo dňa 08.02.2024 v spojení s nálezom Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 3/2024 zo
dňa 03.07.2024, zverejneným pod č. 215/2024, účinným od 06.08.2024 (novela Trestného zákona),
súd s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 1 Trestného zákona posudzoval trestnosť prejednávaného
činu a mladistvému obžalovanému ukladal trest podľa zákona, ktorý je pre neho priaznivejší, t.j. podľa

Trestného zákona, účinného od 06.08.2024.

Podľa správy o povesti z miesta bydliska mladistvý obžalovaný sa v mieste bydliska správal poriadne
a slušne, bol pracovitý a nápomocný. Otca nepočúval a často sa dostali do sporu, hlavne kvôli jeho
správaniu. O požívaní alkoholických nápojov a návykových látok mladistvým obžalovaným obec nemá

vedomosť.

V registri trestov a v registri priestupkov mladistvý obžalovaný nemá dosiaľ žiadny záznam. Okrem
predmetnej trestnej veci nie je proti nemu vedené žiadne ďalšie trestné stíhanie. Podľa zhodného
vyjadrenia prokurátora a obhajcu mladistvého obžalovaného bolo trestné stíhanie voči mladistvému

obžalovanému za vyhrážanie sa v CDR Tornaľa postúpené na prejednanie priestupku a vec ešte nie je
skončená, a čo sa týka ďalšieho trestného stíhania, a to vyhrážanie učiteľke v škole, tam bolo trestné
stíhanie mladistvého obžalovaného zastavené.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vyhodnotil povahu spáchaného trestného

činu, závažnosť a spôsob jeho spáchania vrátane následku, zavinenia, priťažujúcich a poľahčujúcich
okolnosti, ako aj osobu páchateľa a možnosť jeho ďalšej výchovy. Súd zistil u mladistvého obžalovaného
jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona, a to že viedol pred spáchaním
trestného činu riadny život. Pokiaľ ide o zistenie priťažujúcich okolností, u mladistvého obžalovaného
nebola zistená žiadna priťažujúca okolnosť podľa § 37 Trestného zákona.

Postupujúc ďalej podľa základných zásad ukladania trestov u mladistvých páchateľov v zmysle
ustanovenia § 97 Trestného zákona, zohľadňujúc pritom funkciu generálnej a individuálnej prevencie
trestu u takýchto páchateľov, účelom ktorej je predovšetkým vytvoriť podmienky na výchovu k tomu, aby
mladistvý páchateľ ďalej viedol život riadneho občana, aby uložený trest na neho pôsobil preventívne

vo vzťahu k prípadnému ďalšiemu páchaniu protiprávnych činov, a aby sa zároveň zabezpečila
primeraná ochrana spoločnosti, súd postupom podľa § 117 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 118
ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého sa trestné sadzby odňatia slobody ustanovené v tomto
zákone (4-10 rokov), u mladistvých znižujú na polovicu, t.j. od 2 do 5 rokov, pristúpil podľa § 39
ods. 1 Trestného zákona s ohľadom na nízky vek a predovšetkým pomery mladistvého obžalovaného

k mimoriadnemu zníženiu trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu ustanovenú trestným zákonom.
Ako vyplynulo zo záverov znaleckého posudku PhDr. Karin Štiffelovej mladistvý obžalovaný by mal mať
osvojené základné morálne i bežné medziľudské pravidlá a podľa nich svoje správanie aj korigovať,
keďže je vysoko pravdepodobné, že už pred prejednávaným skutkom bol poučovaný rodičmi i školou
opovinnostidodržiavaťzákladnémedziľudskénormy,sktorýmisanavyšebežnepravidelneoboznamuje

i prostredníctvom médií. Na strane druhej jedná sa o mladistvého páchateľa s miernou duševnou
zaostalosťou, ľahkého stupňa, pričom predikcia dôsledkov konania je u neho zúžená, v dôsledku
čoho si ako keby sám neuvedomoval dôsledky svojho správania a nepripisoval mu význam, aký
mu reálne prináleží ako zrejme tomu bolo aj v prejednávanom prípade a svoje konanie vnímal skôrako protispoločenské než protiprávne alebo protizákonné. Z uvedených dôvodov súd mladistvému
obžalovanému uložil mimoriadne znížený trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, výkon ktorého
podmienečne odložil na primeranú skúšobnú dobu, ktorú však s ohľadom na závažnosť trestnej činnosti

vymeral v hornej polovici trestnej sadzby v trvaní 2 rokov.
Na dovŕšenie nápravy mladistvého obžalovaného súd zároveň uložil aj ochrannú výchovu ústavnou
formou, lebo ako vyplynulo z vykonaného dokazovania mladistvý obžalovaný žil v neusporiadaných
rodinných pomeroch, bez náležitého dohľadu a v dôsledku nevhodných sociálnych pomerov u otca,
s ktorým sa často dostával do konfliktov, bol najskôr umiestnený v CDR, kde nepožíval dobrú

povesť, a to ani v samotnom zariadení ani v škole, ktorú navštevoval, keďže svoju agresivitu alebo
nespokojnosť s umiestnením si ventiloval na svojich spolužiakoch, učiteľoch, či rovesníkoch v zariadení.
Bol nezvládnuteľný, nerešpektoval pravidlá ani režim zariadenia a rozvrátil celý chod skupiny, v ktorej bol
umiestnený, o čom svedčí ďalšie rozhodnutie tunajšieho okresného súdu z 15. apríla 2025, na základe
ktorého bol pre pretrvávajúce výchovné problémy neodkladným opatrením umiestnený do zariadenia
reedukačného typu. V danom prípade je potrebné konštatovať, že mladistvý obžalovaný je ako osoba

hodnotený veľmi negatívne aj pokiaľ ide o prognózu jeho resocializácie. Zo záverov znaleckého posudku
súdnej znalkyne PhDr. Karin Štiffelovej na strane druhej však vyplýva, že vývin štruktúry jeho osobnosti
nie je ukončený a vplyv vonkajších faktorov na jadro osobnosti, teda na hlbšie črty osobnosti je u neho
prípustný až očakávateľný a čiastočné zmeny osobnosti i v pozitívnom smere sú u neho prípustné.
Z uvedených dôvodov súd postupom podľa § 102 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného zákona, §

103 ods. 1 Trestného zákona zároveň uložil mladistvému obžalovanému ochrannú výchovu ústavnou
formou, ktorá potrvá, kým to bude vyžadovať jej účel, najdlhšie do dovŕšenia osemnásteho roku veku
mladistvého. V prípade, že to bude vyžadovať záujem mladistvého, súd môže ochrannú výchovu predĺžiť
do dovŕšenia jeho devätnásteho roku.

Keďže zaistený nôž vlastnej výroby s čiernou rukoväťou pokrytou čiernou gumou s celkovou dĺžkou 28
cm, dĺžkou čepele 16 cm a dĺžkou rukoväte 12 cm, bol mladistvým obžalovaným použitý na spáchanie
trestného činu, a tento nôž vlastnej výroby patrí mladistvému obžalovanému, súd mu podľa § 109 písm.
c) Trestného zákona v spojení s § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona zároveň uložil trest prepadnutia
veci, ktorej vlastníkom sa stáva štát Slovenská republika.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na
Okresnom súde Rimavská Sobota, pracovisko Revúca, do 15 dní odo dňa oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného,
v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v

obžalobe,
príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti
na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie
v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný

zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,
poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu,
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.
Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa

odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.