Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. september 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/36/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123011288
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8123011288.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov Mgr.
Iva Maruščáka a JUDr. Mariána Sninského na verejnom zasadnutí konanom dňa 25.09.2025 v trestnej
veci proti obžalovanej A. B. a spol. pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona,
o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov, sp. zn. 31T/49/2023 zo dňa
14.08.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa 1/ uznal obžalovanú A. B. vinnou z prečinu usmrtenia podľa
§ 149 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona na
tom skutkovom základe, že

- od dňa 28.09.2022 do dňa 12.10.2022 v čase asi o 08.20 hod. v A., okres C., v unimobunke bez
popisného čísla za domom č. XXX v rómskej osade sa ako biologický rodič nedostatočne starala
o svoje maloleté dieťa D. B., nar. XX.XX.XXXX, nepodávala mu dostatočné množstvo stravy a jeho
zhoršenému zdravotnému stavu nevenovala pozornosť, následkom čoho došlo u neho k podvýžive,
výraznému oslabeniu organizmu a imunitného systému, čo viedlo k hnisavému zápalu pľúc a po požití
alkoholu k jeho smrti, pričom v čase úmrtia mal hmotnosť len 2488 g, s poklesom hmotnosti za 15

dní o 572 g, čo je úbytok o 18,7% a pri pitve bolo zistené, že zomrel na kardiorespiračné zlyhanie pri
hnisavom zápale pľúc a priedušiek, ktoré podľa súdnolekárskeho hľadiska je hodnotené ako závažné,
nie smrteľné avšak (tak prokurátorka v skutku v obžalobe ako aj okresný súd omylom v skutku neuviedli
slovo „vzhľadom“) k ťažkej podvýžive, prítomnosť alkoholu v krvi s hladinou 0,24 promile spôsobila
akútnu otravu etylalkoholom spojenú s poruchami dýchania a vedomia.

Za to okresný súd uložil obžalovanej A. B. podľa § 149 ods. 2 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona
zohľadňujúc jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere
troch rokov a šiestich mesiacov. Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona za podmienok uvedených v § 49 ods.
1 písm. a/ Tr. zákona výkon uloženého trestu odňatia podmienečne odložil a súčasne uložil probačný
dohľad nad jej správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona ustanovil skúšobnú dobu
podmienečného odsúdenia na štyri roky. Podľa § 51 ods. 4 Tr. zákona uložil okresný súd obžalovanej

povinnosť spočívajúcu v príkaze dostavovať sa s deťmi riadne a včas na všetky vyšetrenia, kontroly a
hospitalizácie stanovené lekármi a podľa § 51 ods. 4 písm. h/ Tr. zákona uložil aj povinnosť podrobiť sa v
súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku
alebo inému výchovnému programu zameranému na rozvoj a podporu rodičovských zručností.

Vo výroku 2/ vo vzťahu k obžalovanému E. B. okresný súd podľa § 285 písm. c/ Tr. poriadku

oslobodil tohto obžalovaného spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov, sp. zn. 3 Pv
632/22/7707-35 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. b/Tr. zákona s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, spáchaného formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že od dňa 28.09.2022 do
dňa 12.10.2022 v čase asi o 08.20 hod. v A., okres C., v unimobunke bez popisného čísla za domom

č. XXX v rómskej osade sa ako biologický rodič nedostatočne staral o svoje maloleté dieťa D. B.,
nar. XX.XX.XXXX, nepodával mu dostatočné množstvo stravy a jeho zhoršenému zdravotnému stavu
nevenoval pozornosť, následkom čoho došlo u neho k podvýžive, výraznému oslabeniu organizmu a
imunitného systému, čo viedlo k hnisavému zápalu pľúc a po požití alkoholu k jeho smrti, pričom v čase
úmrtia mal hmotnosť len 2488 g, s poklesom hmotnosti za 15 dní o 572 g, čo je úbytok o 18,7% a pri

pitve bolo zistené, že zomrel na kardiorespiračné zlyhanie pri hnisavom zápale pľúc a priedušiek, ktoré
podľa súdnolekárskeho hľadiska je hodnotené ako závažné, nie smrteľné, avšak k ťažkej podvýžive,
prítomnosť alkoholu v krvi s hladinou 0,24 promile spôsobila akútnu otravu etylalkoholom, spojenú s
poruchami dýchania a vedomia, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Proti tomuto rozsudku podala prokurátorka v zákonom stanovenej lehote odvolanie v neprospech oboch

obžalovaných a to ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku priamo do zápisnice
o hlavnom pojednávaní, ktorým napadla vo vzťahu k obž. E. B. výrok o vine a treste a v prípade
obž. A. B. smerovalo odvolanie len proti výroku o treste. V písomných dôvodoch odvolania po
tom, čo zrekapitulovala výrok rozsudku okresného súdu, prokurátorka uviedla, že s odôvodnením
napadnutého rozsudku sa nestotožňuje. Vyjadrila názor, že okresný súd nesprávne posúdil dôkazy

vykonané v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní. Z výsluchu svedka F. B. na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 14.08.2024 vyplynulo, že dochádzková kniha by sa mala nachádzať u jeho
ekonóma, avšak súd vo veci rozhodol na základe výpovedí obžalovaného a svedka, ktorí nevedeli
presne uviesť, v akom období bol obžalovaný na turnuse, a kedy bol doma a až na základe doplňujúcich
otázok súdu súd sám ustálil logický záver, kedy obžalovaný mohol byť doma a teda, kedy mal možnosť

sa podieľať na výchove a starostlivosti o maloletého tak, aby u neho nedošlo k zhoršeniu zdravotného
stavu s nezvratným následkom. Navyše svedok ani presne nevedel, počas koľkých dní sa zdržiavali
v C. na turnuse a koľko dní boli doma. Súd sa teda uspokojil s neurčitou výpoveďou svedka, ktorý sa
nevedel presne k týmto okolnostiam vyjadriť aj napriek tomu, že od neho žiadal aj predloženie príslušnej
dokumentácie, ktorú však tento svedok neposkytol, aj keď ako sám uvádzal, táto by sa mala nachádzať

u jeho ekonóma. Vo vzťahu k obžalovanej A. B. sa nejednalo o prvé a ojedinelé zanedbanie starostlivosti
o dieťa s nezvratným následkom. Skutku sa dopustila v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia
za rovnaký trestný čin, kedy jej zomrelo maloleté dieťa taktiež v dôsledku zanedbávania starostlivosti
oň z jej strany, a preto považuje uloženie podmienečného trestu odňatia slobody za nedostatočné na
dosiahnutie účelu trestu tak, aby mohol splniť úlohu individuálnej a generálnej prevencie. V pokračovaní

zanedbávaniastarostlivostiomaloletédetiobžalovanejnezabrániloanito,žesanachádzalavskúšobnej
dobe, kedy mala viesť riadny život, plniť si svoje povinnosti v súlade so zákonom a vyvarovať sa
akéhokoľvek konania, ktoré by jej mohlo privodiť trestné stíhanie. Vychádzajúc z vyššie uvedených
skutočností,podľanázoruprokurátorky,súddostatočneprávneneprehodnotilvšetkypreukázanédôkazy
prípravného konania a hlavného pojednávania a vo veci rozhodol nesprávne v prospech obžalovaných,

preto navrhla, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a tomuto vrátil vec na ďalšie
prejednanie a rozhodnutie.

Na základe takto riadne a včas podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v
intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie

podľa § 316 ods. 1 Tr. poriadku alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, preskúma
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku,
pričom krajský súd v prejednávanom prípade nezistil žiaden dovolací dôvod a po prejednaní veci na

verejnom zasadnutí dospel k nasledovným záverom.

Pokiaľ ide o odvolanie vo vzťahu k obžalovanému E. B., správne okresný súd uviedol, že vo
vzťahu k tomuto vykonal dokazovanie predovšetkým jeho výsluchom. Tento na hlavnom pojednávaní
využil svoje právo a odmietol vypovedať, pričom bola prečítaná výpoveď z prípravného konania, kde

obžalovaný uviedol, že s manželkou obžalovanou A. B. mali desať detí, dvaja z nich C. a D. zomreli.
Obžalovaný uviedol, že v čase smrti D. pracoval v C., a to dva alebo tri týždne naraz a potom boli doma
len cez víkendy a v nedeľu opäť išiel do práce a odišiel okolo obeda. Manželka mu dala vedieť, že D.
zomrel. On cestoval nasledujúci deň vo štvrtok domov. K okolnostiam úmrtia sa nevedel vyjadriť, pretoženebol doma. Keď bol doma, staral sa o D., vstával k nemu, robil mu mlieko BEBA1, ktoré niekedy pil,
inokedy odmietal.

Rovnako tak obžalovaná A. B. uviedla, že v čase, keď došlo k smrti maloletého, obžalovaný manžel E.
B. doma nebol. Rovnako tak svedok F. B., bratranec obžalovaného E. B. potvrdil, že bol v čase skutku
jeho zamestnávateľom, pričom uňho pracuje na dohodu. V čase, keď zomrelo dieťa, bol obžalovaný
s ním v C., chodili tam na týždňovky. Keď obžalovanému zomrelo prvé dieťa, pracovali v C., keď zomrelo
druhé dieťa, pracovali v C..

Svedkyňa G. H. I. uviedla, že k nej 12.10.2022 asi o 8.20 hod. prišla do ambulancie obžalovaná A. B.,
mala v rukách dieťa, ktoré bolo pacientom iného lekára, G. J., ktorý v ten deň neordinoval. Menovaná
svedkyňa zistila, že dieťa je mŕtve, zavolala záchranku aj obhliadajúceho lekára a ten konštatoval smrť.
Dieťa bolo asi mesiac staré o hmotnosti 2,5 kg, zjavne schudnuté až podvyživené.

Zo znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, G. G. B.,
plynie, že u dieťaťa boli zistené známky ťažkej podvýživy. Príčinou smrti dieťaťa bolo kardiorespiračné
zlyhanie,hnisavýzápalpľúcapriedušiekpriťažkejpodvýžive.Vyšetrenímkrvizistiliudieťaťaprítomnosť
etanolu s koncentráciou 0,24 ‰. K smrti dieťaťa došlo 12.10.2022 v čase medzi 7.30 hod. a 8.20 hod.
Znalec uviedol, že z praxe má vedomosť, že zvyknú dieťaťu podávať víno, pri modelovom výpočte mohlo

dieťa požiť napr. 25 ml ovocného vína alebo víno bolo v mlieku alebo čaji. Dieťa sa narodilo XX.XX.XXXX
s hmotnosťou 3050 g, dňa 20.09.2022 malo pri pravidelnom vážení u obvodného lekára hmotnosť 2950
g, čo predstavuje pokles hmotnosti u dieťaťa po narodení, dňa 27.09.2022 malo hmotnosť 3060 g,
dňa 06.10.2022 bola matka u lekára bez dieťaťa a následne pri úmrtí dňa XX.XX.XXXX malo dieťa
2488 g, čo je pokles o 572 g. Vo všeobecnosti platí, že dieťa dospieva a priberá zhruba 120 g za

týždeň, čo znamená, že o jeden mesiac mohlo vážiť okolo 3,5 kg. V danom prípade dochádzalo
u dieťaťa k nepodávaniu stravy a zároveň u dieťaťa došlo k vzniku zápalu pľúc, čo malo za následok
úbytok hmotnosti a malo známky dehydratácie. U dieťaťa nebolo zistené žiadne ochorenie spojené
s netolerovaním stravy, pričom v prvých týždňoch dieťaťa bol u dieťaťa pozorovaný prírastok hmotnosti
a z uvedeného dôvodu nebolo dieťa označované ako rizikové pri prípadnej poruche vstrebávania

potravy. Najzávažnejšou zdravotnou komplikáciou bola podvýživa dieťaťa, stav opitosti, pričom samotný
hnisavý zápal pľúc nie je smrteľný pre všeobecnú povahu, avšak môže viesť k úmrtiu dieťaťa v prípade
neposkytnutia zdravotnej starostlivosti a takisto v prípade podvýživy, ako tomu bolo aj v danom prípade.
Zistené množstvo alkoholu v krvi dieťaťa nezodpovedá ani 8 kvapkám Stopttusinu, kde by išlo o 0,07
g etanolu, v detských kvapkách by alkohol vôbec nemal byť. Problém nastal od 06.10.2022 do dňa

12.10.2022, kedy dieťa malo respiračný problém a potom sa to zhoršilo. Nedá sa povedať, že sa
matka nestarala, chodila s dieťaťom k lekárovi, avšak 06.10.2022 prišla sama, ak by na ošetrenie
prišla s dieťaťom, lekár by si bol všimol pokles hmotnosti a určite by bol nariadil hospitalizáciu dieťaťa.
Podľa názoru znalca je možné predpokladať, že ťažkosti dieťaťa začali jednoduchým zápalom horných
dýchacíchciest,čonáslednepokračovalonadolnédýchaciecesty,bolsťaženýpríjempotravy,odmietalo

prijímať potravu, následne došlo k poklesu hmotnosti, čo spolu s prítomnosťou etanolu viedlo k smrti
dieťaťa. Rodičia sa starali o dieťa, ale ten záver nezvládli. K úmrtiu na zápal pľúc môže dôjsť aj u dieťaťa
pri dostatočnej výžive, ak je zápal neliečený, nesprávne liečený alebo príznaky ochorenia dýchacích
ciest sú rodičom prehliadané.

Trestným rozkazom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 1T/7/2022 zo dňa 16.02.2022 boli obžalovaní A.
B. a E. B. uznaní za vinných pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona tiež za nedostatočnú starostlivosť voči svojmu maloletému dieťaťu
v období od 25.08.2021 do 03.09.2021, čo viedlo k smrti dieťaťa, za čo im bol uložený trest odňatia
slobody vo výmere 24 mesiacov, ktorého výkon bol podmienečný odložený na skúšobnú dobu 36

mesiacov, zároveň im bol uložený aj probačný dohľad a povinnosť dostavovať sa s deťmi riadne a včas
na vyšetrenia, kontroly a hospitalizácie stanovené lekármi, skúšobná doba v tomto prípade trvala do
22.03.2025.

Zo správy G. J. k výkonu probačného dohľadu v trestnej veci Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T/7/2022

vyplýva, že rodičia sa starajú celkovo o osem maloletých detí, ktoré sú plne očkované. Nie je u nich
častá chorobnosť, dostavujú sa na vyšetrenie v sprievode matky alebo starej matky, matka sa na výzvu
lekára vždy dostaví na ambulanciu.Z výpisu zo zdravotnej dokumentácie maloletého D. B. vyplýva, že z nemocnice bola matka s dieťaťom
prepustená 11.09.2022 s hmotnosťou 2950 g, dieťa sa narodilo XX.XX.XXXX s hmotnosťou 3050 g.
Dňa 20.09.2022 sa matka prvýkrát dostavila na ambulanciu s tým, že dieťa bolo dojčené a prikrmované

BEBOU z dôvodu nedostatku materského mlieka. Matka nevnímala rady lekára, rozptyľovala sa
pohľadmi s inou matkou. Dieťa nepribralo od prepustenia, stále malo 2950 g, prítomná bola plienková
dermatitída. Boli kontaktované sociálne pracovníčky za účelom zvýšeného dozoru a kontrola bola
stanovená o 7 dní. Dňa 27.09.2022 sa uskutočnila kontrola hmotnosti, ktorá bola 3060 g. Matka dojčila
a dokrmovala prípravkom BEBA1, kontrola o 7 dní. Dňa 03.10.2022 sa matka na váženie nedostavila,

06.10.2022 sa dostavila bez dieťaťa. Dožadovala sa výmenného lístka na ORL, lebo dieťa bolo nekľudné
a bolelo ho ľavé ucho, ktorý lístok bol vydaný a matka bola poučená, že má prísť na váženie a následne
už dňa 12.10.2022 bolo oznámené úmrtie dieťaťa.
Z dohody o pracovnej činnosti obžalovaného E. B. vyplýva, že od 26.04.2022 do 31.12.2022 bola
uzavretá dohoda so zamestnávateľom F. B. na dobu určitú na pomocné stavebné práce v rozsahu 10
hod. týždenne.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny E. vyplýva, že rodina obžalovaných býva v murovanej
chatrči v jednej miestnosti spolu s ôsmimi deťmi, hygiena je na uspokojivej úrovni. Päť starších
maloletých detí si riadne plní školskú dochádzku, zvyšné tri deti sú s matkou doma. Rodina spolupracuje
s CPDaR C., rodičia sa aktívne zapájajú do práce pri plnení rodičovských povinností. Výrazný progres

nastal pri zabezpečovaní zdravotnej starostlivosti. Matka absolvovala odborné vyšetrenie ako aj povinné
očkovania u pediatra. V čase zisťovania boli deti riadne oblečené a čisté, mali dostatok jedla, ošatenia
a hygienických potrieb a nejavili známky zanedbávania.

Krajský súd vzhľadom na prokurátorkou v podanom odvolaní namietaný rozsah dokazovania vo vzťahu

k vine obžalovaného E. B. konštatuje, že na hlavnom pojednávaní dňa 06.03.2024 sa prokurátorka
vyjadrila, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, rovnako tak na hlavnom pojednávaní dňa
06.05.2024. Okresný súd podľa názoru krajského súdu postupoval vzhľadom na vykonané dôkazy
správne, keď obžalovaného E. B. spod obžaloby oslobodil, pretože nikto z prítomných svedkov, ktorí
boli vypočutí tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní nepotvrdil, žeby v deň úmrtia bol

obžalovaný doma, práve naopak, už od prvotného výsluchu všetci tvrdili, že obžalovaný bol pracovne
na západnom Slovensku, plynie to tak z výpovede ošetrujúcej lekárky, ktorá uviedla, že dieťa priniesla
matka, nespomenula prítomnosť otca, ako aj z výpovede obžalovanej A. B. v postavení svedkyne
bezprostredne po smrti dieťaťa dňa 12.10.2022 o 12.30 hodine plynie, že otec dieťaťa nie je doma,
ale je na západnom Slovensku v práci. Pokiaľ by sa v čase smrti maloletého nachádzal obžalovaný

E. B. v A., zrejme by táto skutočnosť neušla pozornosti polície, terénnych sociálnych pracovníkov či
osôb pracujúcich v prospech polície. Napokon zo znaleckého posudku plynie, že spočiatku mohlo ísť
u dieťaťa o menej závažné respiračné ochorenie, dieťa preto mohlo odmietať stravu, došlo k zníženiu
hmotnosti, ako aj v dôsledku toho, že matka síce prišla 06.10.2022 do ambulancie, avšak bez dieťaťa
a nakoniec aj v dôsledku podania alkoholu došlo k úmrtiu dieťaťa. Vyšetrovanie pritom neobjasnilo, kto

mal dieťaťu alkohol podať a ani prokurátorka v obžalobe túto osobu neuviedla, či išlo o podanie alkoholu
matkou alebo inou osobou v prítomnosti matky, neboli vypočutí žiadni svedkovia v tomto smere, či už
susedia alebo starí rodičia. Preto okresný súd postupoval správne a krajský súd sa s týmto záverom
prvostupňového súdu stotožnil, keď obžalovaného E. B. spod obžaloby oslobodil, keď ani krajský súd
nemá pochybnosti o tom, že z vykonaných dôkazov plynie, že obžalovaný E. B. sa v deň úmrtia doma

nenachádzal, pričom zdravotný stav dieťaťa sa zhoršoval postupne, ako to plynie zo záverov znaleckého
posudku z odvetvia súdneho lekárstva.

Pokiaľ ide o výrok o treste vo vzťahu k obžalovanej A. B., krajský súd konštatuje, že v danom prípade ide
o nedbanlivostný trestný čin, pričom zo záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia,

odvetvie súdne lekárstvo vyplýva, že nie je možné povedať, žeby sa obžalovaná len nestarala o dieťa,
ale o dieťa sa starala, avšak adekvátne bola nedostatočne poskytovaná strava a najmä pri zhoršenom
zdravotnomstavevdôsledkuinfekciehornýchdýchacíchciestbolopotrebnéprivolaťrýchluzdravotnícku
pomoc. Vzhľadom na to, že ide o nedbanlivostný trestný čin, vychádzal krajský súd aj zo správy
probačného a mediačného úradníka, ktorý konštatoval výrazný progres u obžalovanej A. B., ktorá

spolupracuje s Centrom pre rodiny a deti v C., Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny E. za spolupráce
Centra pre rodiny a deti C. pracuje s rodinou B. na základe odporúčania a spolupráca stále prebieha.
Táto je zameraná na rozvoj a podporu rodičovských zručností u rodičov A. a E. B., zamestnanec centra
chodí pravidelne do rodiny neohlásene a kontroluje, usmerňuje a pomáha rodičom, ktorí sú slabší, resp.majú nedostatočne osvojené rodičovské zručnosti. Spolupráca s rodinou je dobrá, rodičia rešpektujú
pracovníkov centra a snažia sa plniť stanovené ciele. Na základe uvedeného mal potom aj krajský súd
za to, že obžalovanej A. B. je na mieste uložiť trest odňatia slobody nespojený s jeho výkonom, keďže

aj keď sa mala dopustiť trestného činu v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, je u nej badať
snahu o zlepšenie situácie, pričom o ďalšie maloleté deti sa stará, staršie deti si plnia povinnú školskú
dochádzku. Nemožno pritom prehliadať aj snahu obžalovaného o zmenu materiálnej situácie rodiny,
keď tento vycestoval za prácou na západné Slovensko, čo vzhľadom na sociálne podmienky v prostredí,
v ktorom rodina žije, je nepochybne potrebné považovať za pozitívne.

Za takejto situácie dospel krajský súd k záveru, že okresný súd rozhodol správne aj pokiaľ ide o výrok
o treste u obžalovanej A. B..

Krajský súd pritom prihliadol na zásady pre ukladanie sankcií tak, ako sú tieto stanovené v ustanovení §
33a ods. 1 Tr. zákona, podľa ktorého páchateľovi nemožno uložiť kruté a neprimerané sankcie. Výkonom

sankcie nesmie byť znížená ľudská dôstojnosť.

Podľa § 33a ods. 2 Tr. zákona, sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť trestného
činu alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa a jeho pomery.

Podľa § 33a ods. 3 Trestného zákona, tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej
citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä
nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie
dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa.

Aj keď nedbanlivostným konaním obžalovanej A. B. došlo k úmrtiu maloletého dieťaťa, nemohol krajský
súd prehliadnuť to, že k úbytku na hmotnosti dieťaťa došlo po narodení aj v prostredí nemocnice,
obžalovaná sa o dieťa zrejme starala, keď dieťa v istom období pribralo na váhe, vyhľadala lekársku
pomoc, aj keď v rozhodných momentoch bol jej postup nesprávny. Zákon v ustanovení § 149 ods.
2 Tr. zákona umožňuje uložiť páchateľovi trest odňatia slobody vo výmere od dvoch rokov do piatich

rokov. Krajský súd považuje trest odňatia slobody uložený vo výmere troch rokov a šiestich mesiacov
za trest zákonný, ako aj mal odvolací súd za to, že postačí uloženie sankcie postihujúcej obžalovanú
ahlavnejejďalšiemaloletédetimenejciteľne,avšaktolenzakontrolysprávaniaobžalovanejprobačným
a mediačným úradníkom a za uloženia povinností, ktorých výkon bude probačný a mediačný úradník
sledovať v priebehu skúšobnej doby počas štyroch rokov. Krajský súd prihliadol predovšetkým na

spoluprácu obžalovanej s centrom pre rodiny, ktorý konštatoval dobrú spoluprácu a rešpektovanie
pracovníka zo strany rodičov.

Z týchto dôvodov potom krajský súd, keďže nezistil dôvody pre zmenu či zrušenie rozsudku
prvostupňového súdu, jednomyseľne podľa § 319 Tr. poriadku zamietol odvolanie okresného

prokurátora.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.