Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 17. október 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 24C/19/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125215823
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Keresztényi
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7125215823.1

Uznesenie

Mestský súd Košice v spore žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, t.č. bytom v C., D. C. A. E., F., G. XX,
zastúpeného: JUDr. Eva Hencovská, advokátka, so sídlom v Košiciach, Bajzova 2 proti žalovanej:
H. B., I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom v J., H. XX, o určenie, že účinky dohody o vyporiadaní BSM
nenastali a o určenie, že nehnuteľnosť je v podielovom spoluvlastníctve, o návrhu žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 17.9.2025 domáha, aby súd určil, že 1) práva a povinnosti z dohody o
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzatvorenej dňa 8.10.2013, evidovanej pod V
9614/13 zo dňa 14.11.2013-2527/2013 medzi žalobcom a žalovanou nevznikli, ako aj, že 2) žalobca a
žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi každý o veľkosti podielu 1/2 k celku nehnuteľnosti zapísanej na

LVč.XXXXX okresKošiceIII,obecJ.-K.B.,katastrálneúzemieL.ato:bytč.7na3.poschodíbytového
domu na ulici H. XX G. J., nachádzajúci sa v bytovom dome so súp.č. XXX, postavenom na parc.
reg. ,,C“ č. XXXX, vrátane spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
a na príslušenstve bytového domu o veľkosti podielu 2432 /100000 .

2. Žalobca dňa 19.9.2025 podal aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby

súd zakázal žalovanej nakladať s vyššie špecifikovanou nehnuteľnosťou do právoplatného skončenia
konania vo veci samej.

3. Žalobu a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil skutočnosťami, že sporové strany
uzatvorili manželstvo dňa 30.7.1977. Počas trvania manželstva Okresný súd Košice I rozsudkom
sp.zn. 18C/689/2002 zo dňa 3.7.2003 zrušil ich bezpodielové spoluvlastníctvo (ďalej len „BSM“).

Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11.10.2003. Sporové strany do troch rokov od zániku
BSM, t.j. do 11.10.2006 neuzatvorili dohodu o vyporiadaní BSM, ani nepodali na súde návrh na
vyporiadanie BSM. Dňa 3.8.2012, za trvania manželstva, sporové strany zmluvou o prevode vlastníctva
družstevného bytu nadobudli vlastníctve právo k vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti. Vlastnícke právo
bolo do katastra nehnuteľností na základe tejto zmluvy vložené ako BSM, napriek tomu, že BSM už
zaniklo vyššie citovaným rozhodnutím súdu a teda, nehnuteľnosť už strany nemohli nadobudnúť ako

manželia v režime bezpodielového spoluvlastníctva. Následne, dňa 8.10.2013 sporové strany uzatvorili
dohodu o vyporiadaní BSM, na základe ktorej predmetnú nehnuteľnosť nadobudla do výlučného
vlastníctva žalovaná. Žalobca argumentoval, že žalovaná bola (je) zapísaná ako výlučný vlastník
nehnuteľnosti na základe absolútne neplatnej dohody o vyporiadaní BSM, pretože táto bola uzatvorená
po desiatich rokoch od zániku BSM a teda, v rozpore s ust. § 149 ods.4 Občianskeho zákonníka,
ktorý na vyporiadanie BSM ustanovuje lehotu troch rokov od zániku BSM. Takáto absolútne neplatná

dohoda nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností a teda, z tohto právneho úkonu
žalovanej nemohli vzniknúť žiadne práva v podobe nadobudnutia výlučného vlastníckeho práva. Okremuvedeného, žalobca videl rozpor so zákonom aj v tom, že podľa ust. § 149 Občianskeho zákonníka
po uplynutí 3 rokov od zániku BSM platí zákonná domnienka, že nehnuteľnosti sú v podielovom
spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. Na základe uvedeného sa domáhal

určenia, že predmetná nehnuteľnosť je v podielovom spoluvlastníctve sporových strán, každého
v rozsahu 1 v pomere k celku. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení žalobca odôvodňoval
potrebou zosúladenia právneho stavu so stavom skutočným.

4. Žalobca ďalej uviedol, že Mestský súd Košice v konaní vedenom pod sp.zn. 84Pc/3/2024 manželstvo

sporovýchstránrozviedol,nostranynaďalejspolužilivspoločnejdomácnosti.Vseptembri2024žalobca
utrpel úraz, ktorého následky viedli k amputácii nohy, následne dostal infarkt a strávil dva mesiace na
oddelení JIS. V tomto období mu žalovaná oznámila, že ho už do bytu nevpustí a zrušila mu trvalý pobyt.
Po ustálení zdravotného stavu bol žalobca preložený na Geriatrické centrum Sv.Lukáša pre potrebu
celodennej starostlivosti a v otázke bývania mu sestra pomohla nájsť umiestnenie v dome seniorov
Átrium v Prešove, kam sa následne presťahoval. Žalobca sa dostal do situácie, ktorá je pre neho zúfalá,

je bez bývania a odkázaný na pomoc iných, pričom jeho jediný príjem tvorí dôchodok.

5. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca okrem vyššie uvedených skutočností,
odôvodňujúcich uplatnený nárok vo veci samej, odôvodňoval aj tým, že z aktuálneho výpisu z LV.XXXXX
zistil, že na nehnuteľnosť je vyznačená plomba na základe kúpnej zmluvy a záložnej zmluvy, čo

nasvedčuje tomu, že žalovaná preukázateľne uskutočňuje úkony smerujúce k prevodu nehnuteľnosti na
inú osobu. Žalovaná tak nie je oprávnená činiť, pretože nie je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti a teda,
nie je oprávnená ňou disponovať ako výlučný vlastník a v celosti ju previesť na inú osobu. Dochádza
tak aj k porušeniu predkupného práva žalobcu. Uvedené konanie môže nenávratným spôsobom ohroziť
postavenie žalobcu ako podielového spoluvlastníka, ale aj postavenie a právnu istotu tretej osoby.

6. K žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca pripojil tieto listinné dôkazy:
rozsudok súdu o zrušení BSM, list vlastníctva č.XXXXX, zmluvu o prevode vlastníctva družstevného
bytu vrátane jej príloh, dohodu o vyporiadaní BSM.

7. Podľa ust. § 324 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP) pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa ust. § 325 ods.1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa ust. § 326 ods.1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť

z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ
pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

10. Podľa ust. § 329 ods.1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. Podľa ust. § 325 ods.2 písm.c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami.

12. Z dikcie vyššie citovaného ustanovenia § 325 ods. 1 CSP vyplýva, že predpokladom pre nariadenie

neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi alebo obava, že
exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ neodkladného opatrenia preto v návrhu musí uviesť rozhodujúce
skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude
ohrozená a zároveň musí uviesť skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana ( § 326 CSP).

13. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať
všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie meritórneho rozhodnutia, čo ale neoslabuje potrebu
osvedčenia aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorémusa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov. So
zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na
jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie v rozsahu dokazovania, aké sa vyžaduje v základnom

konaní vo veci samej. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Vzhľadom
na skutočnosť, že súd rozhoduje o návrhu v krátkej lehote a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez
výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska je základným determinantom obsah návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia má teda povahu osvedčovania. To znamená, že súd prostredníctvom ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení,
pričom postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš
pravdepodobné. Skutkové tvrdenia je teda nevyhnutné aspoň spoľahlivo osvedčiť a to minimálne do
tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti, nakoľko
pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou

úplnosti skutkových zistení.

14. Z vyššie uvedeného výkladu je zrejmé, že navrhovateľ neodkladného opatrenia musí osvedčiť
oprávnenosť požadovaného opatrenia z hľadiska existencie práva, na ochranu ktorého má byť
nariadené a z hľadiska potrebnosti navrhovanej bezodkladnej úpravy pomerov strán. Súd zdôrazňuje,

že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, vyžaduje preukázanie danosti
hmotnoprávneho nároku (práva) medzi sporovými stranami, ohľadne ktorého majú byť upravené ich
pomery (tzv. osvedčenie nároku) a súčasne vyžaduje, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe
neodkladnej dočasnej úpravy. Neodkladné opatrenie neprejudikuje a ani nemôže prejudikovať nárok,
ktorý je ohrozený, pretože ide o procesné rozhodnutie, ktorým sa žiaden nárok nepriznáva, ani

nedeklaruje, či tu právo je alebo nie je.

15. Súd v predmetnej veci po vyhodnotení argumentácie, obsiahnutej v žalobe a návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, v spojení s predloženými listinnými dôkazmi konštatoval, že žalobca v tomto
štádiu konania neosvedčil základné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože

ním uvedené skutkové okolnosti v spojení s predloženými listinnými dôkazmi zatiaľ neosvedčujú
pravdepodobnosť nároku, ktorého sa domáha vo veci samej a teda, ani potrebu neodkladnej úpravy
pomerov medzi sporovými stranami.

16. Čo sa týka skutkového stavu, súd mal za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Košice

I č.k.18C/689/2003-31 zo dňa 3.7.2003 v spojení s opravným uznesením č.k.18C/689/2003-35 zo
dňa 2.9.2003 súd zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo sporových strán, ktoré vzniklo uzatvorením ich
manželstva dňa 30.7.1977, z dôvodu, že žalobca získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 11.10.2003.

17. Z kompletného listu vlastníctva, ktorý obsahuje chronologický zápis vlastníkov predmetnej
nehnuteľnosti (č.l.21) súd zistil, že pôvodne bolo vložené vlastnícke právo k nehnuteľnosti na základe
zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu pod V 7748/12 a to v prospech oboch sporových strán.
Aktuálne je na liste vlastníctva zapísaná ako výlučná vlastníčka nehnuteľnosti žalovaná a to na základe
titulu nadobudnutia – dohody sporových strán o vyporiadaní BSM V 9614/13 zo dňa 14.11.2013.

18.Zozmluvyoprevodevlastníctvadružstevnéhobytusúdzistil,žeStavebnébytovédružstvoIIIKošice,
so sídlom v Košiciach, Furčianska 60 ako pôvodný vlastník previedlo vlastnícke právo k predmetnej
nehnuteľnosti podľa zákona č.182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov na žalobcu
a žalovanú a to za dohodnutú kúpnu cenu vo výške nesplateného investičného úveru vo výške 0 EUR,

s tým, že skladba nadobúdacej hodnoty bytu je 4.067,75 EUR, štátny príspevok je 1.891,75 EUR,
členský podiel je 849,76 EUR a splatený investičný úver ku dňu 30.6.2012 je 1.326 EUR. V zmysle
článku IX nadobudnutím vlastníctva zaniká pôvodný nájom bytu medzi prevádzajúcim družstvom
a nadobúdateľmi. Z prílohy tejto zmluvy súd zistil, že bytové družstvo potvrdilo, že žalobca ako nájomca
bytu č.X F. H. M.XX nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu.

19. Z písomnej dohody o vyporiadaní BSM súd zistil, že ju sporové strany uzatvorili dňa 8.10.2013 a to
počastrvaniamanželstva.VčlánkuIdohodysakonštatuje,žepredmetnúnehnuteľnosťstranynadobudli
do spoločného vlastníctva napriek tomu, že sa tak nemohlo stať v dôsledku zániku BSM na základerozhodnutia súdu. Podľa článku II dohody sa strany dohodli, že uvedenú nehnuteľnosť (evidovanú
v katastri nehnuteľností ako bezpodielové spoluvlastníctvo) nadobúda do svojho výlučného vlastníctva
žalovaná. Z obsahu dohody je tiež zrejmé, že strany sa nedohodli o odplatnosti alebo bezodplatnosti

tohto prevodu.

20. Čo sa týka jednej zo základných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia - osvedčenia
pravdepodobnosti nároku vo veci samej, predmetná žaloba je svojou povahou žalobou o určenie
vlastníckeho práva podľa ust. § 137 písm. c) CSP, podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa

rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

21. Určovaciu žalobu môže podať ten, kto má na požadovanom určení naliehavý právny záujem.
Preto sa súd primárne zaoberal otázkou, či je daný naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom
určení. Z ustálenej súdnej judikatúry vyplýva, že ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom
nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník niekto iný, má vo vzťahu k tejto

osobe nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení. S prihliadnutím k významu zápisu
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a k jeho právnym účinkom je totiž odôvodnený záver,
že právne postavenie žalobcu je za takejto situácie neisté a že bez požadovaného určenia by jeho
právo mohlo byť ohrozené. Pretože súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je
podkladom pre vykonanie zmeny v zápise v katastri nehnuteľností, je žaloba o určenie vlastníckeho

právaspôsobilýmprávnymprostriedkomnaodstránenieneistotyvskutočnýchprávnychvzťahochmedzi
účastníkmi.

22. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd konštatoval, že žalobca preukázal svoj naliehavý právny
záujem na podanej žalobe, pretože touto sleduje dosiahnutie zmeny zápisu vlastníckeho práva v katastri

nehnuteľností, v ktorom je v súčasnosti ako výlučný vlastník zapísaná žalovaná.

23. V prípade rozporu medzi právnym stavom evidovaným v katastri nehnuteľností a stavom skutočným
musí súd vychádzať zo skutočného stavu; pritom ako prejudiciálnu otázku posudzuje, či právny titul, na
základe ktorého došlo ku vkladu práva do katastra nehnuteľností, je platný.

24. Po hmotnoprávnej stránke sa na právne posúdenie skutkového stavu vzťahujú nasledovné zákonné
ustanovenia:

25. Podľa ust. § 703 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak vznikne len jednému z manželov za trvania

manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu
manželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a
povinní spoločne a nerozdielne.

26. Podľa ust. § 148a ods.2 Občianskeho zákonníka, súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo

manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže
podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú
obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich.

27. Podľa § 151 Občianskeho zákonníka, ak za trvania manželstva bezpodielové spoluvlastníctvo

zaniklo, môže sa obnoviť len rozhodnutím súdu vydaným na návrh jedného z manželov.

28. Podľa ust. § 149 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná
sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

29. Podľa ust. § 149 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia
povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.

30. Podľa ust. § 149 ods.3 Občianskeho zákonníka, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho
na návrh niektorého z manželov súd.

31. Podľa ust. § 149 ods.4 Občianskeho zákonníka, ak do troch rokov od zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu,platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich
veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako
vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom

spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných
majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

32. Podľa ust. § 17 ods.7 zákona č.182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v znení
účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu, ak sa prevádza byt alebo

ateliér z vlastníctva bytového družstva do vlastníctva člena bytového družstva, ktorý je jeho nájomcom,
je člen povinný uhradiť bytovému družstvu ako cenu bytu nesplatený investičný úver s príslušenstvom
pripadajúci na tento byt. Prevodom vlastníctva družstevného bytu zaniká nárok člena družstva na
vrátenie členského podielu. Ustanovenia osobitných predpisov nie sú týmto zákonom dotknuté.

33. Podľa ust. § 28 citovaného zákona, nájomca družstevného bytu, ktorý je členom bytového družstva,

má nárok na prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona, ak nepožiadal o prevod vlastníctva podľa
osobitného predpisu.

34. Z vyššie opísaných skutkových okolností je možné predbežne, pre účely nariadenia neodkladného
opatrenia vyvodiť, že žalobcovi a žalovanej vznikol podľa ust. § 703 ods.2 Občianskeho zákonníka

spoločný nájom bytu manželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve. Pre záver o tom, že sporovým
stranám vznikol spoločný nájom a spoločné členstvo v bytovom družstve svedčí najmä fakt, že Stavebné
bytové družstvo III Košice previedlo vlastnícke právo k bytu, na ktorý sa vzťahoval ich spoločný nájom,
do vlastníctva oboch strán, teda žalobcu i žalovanej. Z ust. § 28 zákona č.182/1993 Z.z., ako aj z ust. §
17 ods.7 citovaného zákona totiž jednoznačne vyplýva povinnosť bytového družstva previesť vlastnícke

právo k bytu na toho nájomcu, ktorý je aj členom družstva.

35. Je nesporné, že právo spoločného nájmu a spoločného členstva sporových strán trvalo aj v čase,
kedy došlo k zániku ich BSM na základe rozhodnutia súdu.

36. Z ustálenej súdnej judikatúry jednoznačne vyplýva, že členský podiel v stavebnom bytovom družstve
predstavuje spoločné majetkové právo manželov, t.j. majetkovú hodnotu, ktorá patrí do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov.

37. Manželia, ktorých bezpodielové spoluvlastníctvo zaniklo (v danom prípade rozhodnutím súdu)

si môžu toto spoločné majetkové právo do troch rokov od zániku BSM vyporiadať v rámci dohody
o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo rozhodnutím súdu na návrh podaný
na súde v tejto lehote niektorým z rozvedených manželov a to podľa ust. § 149 ods.1, 2 a 3
Občianskeho zákonníka. Po uplynutí tejto lehoty vykonať vyporiadanie členského podielu v rámci
režimu bezpodielového spoluvlastníctva manželov už nie je možné. Ak totiž nedôjde k vyporiadaniu

hodnoty členského podielu v rámci platne uzavretej dohody manželov o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, resp. rozhodnutím súdu na návrh podaný do troch rokov od zániku
manželstva ( resp. od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov), platí, že bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov je vyporiadané formou nevyvrátiteľnej právnej domnienky uvedenej v § 149
ods. 4 Občianskeho zákonníka. Keďže členský podiel nepochybne predstavuje majetkovú hodnotu,

z hľadiska tohto zákonného ustanovenia ho treba zahrnúť medzi tzv. ostatné majetkové práva, ktoré
sú pre manželov spoločné. Pre toto právo primerane platí to, čo o ostatných hnuteľných veciach a
nehnuteľnostiach, t.j. že sa transformovalo do režimu podielového spoluvlastníctva a že podiely oboch
sú rovnaké.

38. Aplikujúc vyššie uvedené na skutkový stav v predmetnej veci súd môže predbežne konštatovať,
že ak zániku BSM došlo k 11.10.2003 (právoplatnosťou rozhodnutia súdu o zrušení BSM) a medzi
stranami nedošlo k vyporiadaniu hodnoty členského podielu v rámci platne uzavretej dohody manželov
o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, resp. rozhodnutím súdu na návrh podaný
do troch rokov od od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t.j. do 11.6.2006, potom platí,

že bezpodielové spoluvlastníctvo sporových strán bolo vyporiadané formou nevyvrátiteľnej právnej
domnienky uvedenej v § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka a teda, že členský podiel strán v bytovom
družstve ako spoločná majetková hodnota sa transformoval do režimu podielového spoluvlastníctva a
že podiely oboch sú rovnaké.39. Súd sa preto stotožňuje s argumentáciou žalobcu pokiaľ ide o záver, že ak BSM sporových strán už
zaniklo vyššie citovaným rozhodnutím súdu a na viac, došlo k transformácii spoločného majetkového

práva na podielové spoluvlastníctvo, potom daný byt, ktorý bol predmetom spoločného nájmu strán,
už strany na základe zmluvy o prevode vlastníctva uzatvorenej v roku 2012, nemohli nadobudnúť do
vlastníctva v režime bezpodielového spoluvlastníctva.

40. Vo svetle vyššie uvedeného sa javí, že žaloba o určenie, že sporové strany sú podielovými

spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, by mohla byť dôvodná. Nemožno však opomenúť ďalšiu
právnu skutočnosť, ktorá nastala po uzatvorení zmluvy o prevode vlastníctva k družstevnému bytu.
Touto skutočnosťou je, že sporové strany uzatvorili dňa 8.10.2013 dohodu, na základe ktorej predmetnú
nehnuteľnosť nadobudla do svojho výlučného vlastníctva žalovaná.

41. Žalobca uvedený titul nadobudnutia pokladá za absolútne neplatný právny úkon len z dôvodu, že

bola uzatvorená po desiatich rokoch od zániku BSM a teda, v rozpore s ust. § 149 ods.4 Občianskeho
zákonníka, ktorý na vyporiadanie BSM ustanovuje lehotu troch rokov od zániku BSM, po uplynutí ktorej
dochádza k transformácii na podielové spoluvlastníctvo.

42. Súd sa s týmto posúdením nestotožňuje. Ak totiž sám žaloba tvrdí, že v čase uzatvorenia tejto

dohody bola nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve strán, potom to, že strany predmetnú dohodu
označili ako dohodu o vyporiadaní BSM, sama o sebe nepostačuje pre záver o absolútnej neplatnosti
tejto dohody.

43. Súd v tejto súvislosti poukazuje na obsah predmetnej dohody, z ktorej celkom zrejme vyplýva

(je prejavená) vôľa žalobcu previesť vlastnícke právo do výlučného vlastníctva žalovanej a to zrejme
bezodplatne. Potom je na mieste klásť si otázku, aké účinky, resp. dôsledky prejavu vôle týmto žalobca
resp. obe zmluvné strany sledovali. Pokiaľ žalobca argumentuje, že v čase uzatvorenia tejto dohody
bol podielovým spoluvlastníkom v rozsahu jednej polovice, potom zrejme prejavil vôľu previesť svoj
spoluvlastnícky podiel na žalovanú a potom rozporuplne vyznieva jeho tvrdenie uvedené v žalobe, že po

dobu ďalších 10 rokov od uzatvorenia tejto dohody, počas ktorých spolužili v manželstve so žalovanou,
predmetný byt vnímal naďalej ako spoločné vlastníctvo a ani ho nenapadlo, že by o neho mohol prísť.

44. Súd konštatuje, že skúmanie otázky platnosti tejto dohody ako titulu, na základe ktorého bolo
v katastri nehnuteľností vložené vlastnícke právo výlučne v prospech žalovanej, vrátane vyhodnotenia

prejavu vôle zmluvných strán, výkladu prejavu tejto vôle, si vyžaduje vykonanie ďalšieho dokazovania
vo veci samej, najmä výsluchom strán atď., ktoré v tomto štádiu konania vzhľadom na charakter
rozhodovania o neodkladnom opatrení, nie je možné.

45. Vzhľadom na vyššie uvedený záver sa súd už nezaoberal splnením ďalšej z kumulatívnych

podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorou je existencia určitej naliehavosti situácie,
resp. nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Napriek tomu súd v tomto smere uvádza, že síce
je z listu vlastníctva zrejmé, že žalovaná realizuje prevod vlastníctva na tretie osoby, zároveň je zrejmé,
že na liste vlastníctva je už evidovaná poznámka o začatí konania o návrhu žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia, ako aj o začatí tohto konania vo veci samej o určenie neplatnosti právneho

titulu, na základe ktorého bola žalovaná zapísaná ako výlučná vlastníčka. Tretie osoby ako záujemcovia
o kúpu teda majú možnosť zvážiť, či aj za takejto situácie pristúpia ku kúpe.

46. Potrebu dočasnej úpravy pomerov vo forme uloženia zákazu žalovanej nakladať so svojim
podielom žalobca odôvodňoval aj poukazom na porušenie jeho predkupného práva ako podielového

spoluvlastníka.

47. Podľa ust. § 140 Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci
predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe ( § 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o
výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

48. Podľa ust. § 40a veta prvá Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu
podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za
platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá.49. So svojím spoluvlastníckym podielom môže každý spoluvlastník nakladať podobne ako vlastník so
svojou vecou. Jeho zmluvná voľnosť je však zo zákona obmedzená predkupným právom ostatných

spoluvlastníkov. To znamená, že ak niektorý zo spoluvlastníkov chce svoj spoluvlastnícky podiel previesť
na cudzie osoby, musí ho najskôr ponúknuť na kúpu ostatným spoluvlastníkom. Výnimkou je len prípad,
keď spoluvlastník prevádza svoj podiel na blízku osobu.

50. Zákon teda poskytuje žalobcovi ochranu v situácii, kedy by žalovaná porušila jeho zákonné

predkupné právo.

51. Žalobca ako eventuálny oprávnený spoluvlastník z predkupného práva má pri porušení povinností
zo strany žalovanej na výber tieto možnosti:

a) domáhať sa vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníctva na tretiu

osobu (§ 40a Občianskeho zákonníka).

b) domáhať sa voči nadobúdateľovi podielu (tretej osobe), aby mu predaný spoluvlastnícky podiel
ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od zaviazanej osoby. Ak tak
nadobúdateľ podielu neurobí dobrovoľne, oprávnený spoluvlastník má právo domáhať sa na súde

vydania rozhodnutia, ktorým sa pri kúpnej zmluve nahradí prejav vôle nadobúdateľa (§ 161 ods. 3 OSP).

c) ponechať si predkupné právo, ktoré začne pôsobiť až voči nadobúdateľovi podielu.

52. Súd je toho názoru, že zákon sám obmedzuje právo žalovanej na nakladanie so svojim

spoluvlastníckym podielom a poskytuje žalobcovi ako podielovému spoluvlastníkovi dostatočné formy
ochrany, preto nie je na mieste takéto obmedzenie deklarovať aj súdnym rozhodnutím.

53. Zhrnúc vyššie uvedené súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na súde,
proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha (odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.