Rozsudok – Majetok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 17. október 2025

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 2T/38/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7824010113
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Baláž

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2025:7824010113.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Ján Baláž, v trestnej veci obžalovaného A. B., na hlavnom

pojednávaní konanom dňa 17. októbra 2025 v Rožňave, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom C., D. E. XXXX/XX, F. C.,
adresa na doručovanie písomností: Nitra, G. XX, F. C.,

sa podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Rožňava, sp. zn. Pv 244/23/8808-20,
zo dňa 25.04.2024 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného
zákona, ktorého sa podľa obžaloby mal dopustiť obžalovaný A. B., na tom skutkovom základe, že

v čase od 04.04.2022 do 19.05.2022 v Rožňave a inde, prestieral že je vlastníkom motorového vozidla

zn. Audi, typ QL, ev. č. G. XXX H., VIN: I., ktorého predaj inzeroval na internetovom portáli www. G., na
ktorú reagoval poškodený A. J., s ktorým sa dohodol na jeho predaji, a ktorý mu bankovým prevodom na
účet ním určený č. K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, dňa 04.04.2022 uhradil zálohu vo výške 1000,-
eur a dňa 14.04.2022 zvyšok kúpnej ceny vo výške 4000,- eur, pričom sa pred samotným odovzdaním
vozidla dňa 19.05.2022 zaviazal vykonať všetky úkony potrebné k odhláseniu vozidla a jeho prihláseniu
na kupujúceho, hoci vedel, že predmetné vozidlo nie je oprávnený scudziť a predmetné úkony nevykoná,
následkom čoho poškodený nemohol vozidlo riadne užívať a bolo vrátené jeho majiteľovi L. M., čím
spôsobil poškodenému A. J. škodu vo výške 5000,- eur,

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd poškodeného A. J., nar. XX.XX.XXXX v N., O. G. L.. P. F.
D. XXX, okres N., s jeho nárokom na náhradu spôsobenej škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavných pojednávaniach po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav taký, ako je opísaný

vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Rožňava podal na Okresný súd Rožňava, dňa 29.04.2024 obžalobu
č. Pv 244/23/8808-20, zo dňa 25.04.2024 a to na obvineného A. B., pre prečin podvodu podľa § 221ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe. Prokurátor
následne na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.11.2024 predniesol a modifikoval obžalobu tak, že
upravil časť právnej kvalifikácie skutku tak, že je odôvodnený záver, že obvinený na škodu cudzieho

majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,
čím mal spáchať prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona. Pričom poukázal na novelu Trestného
zákona č. 40/2024 Z.z., kedy došlo k zmene rozsahu škôd.

Tunajší súd vo veci rozhodol (odsudzujúcim) rozsudkom, zo dňa 07.03.2025, voči ktorému podal

obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu odvolanie.

KrajskýsúdKošice,uznesenímsp.zn.4To/75/2022-494,zodňa28.07.2025zrušilnapadnutýrozsudokv
celom rozsahu a vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Krajský súd v zrušujúcom uznesení uviedol, že sa stotožnil s obhajobnými námietkami obžalovaného,

najmä čo sa týka nekonzistentných a rôznych výpovedí poškodeného, ktorý opisoval priebeh skutku
v rôznych fázach trestného konania diametrálne odlišne. Krajský súd dal prvostupňovému súdu
(záväzný) pokyn opätovne vypočuť na hlavnom pojednávaní poškodeného a jednak odstrániť rozpory
v jeho jednotlivých výpovediach, či už v prípravnom konaní ale aj v konaní pred súdom a jednak zistiť, ku
ktorej z jeho výpovedí sa jednoznačne prikláňa. Taktiež prvostupňový súd mal dôkladne preveriť osobu

poškodeného (celenými otázkami na jeho intelektuálnu výbavu, vzdelania podobne), či si tento dôsledne
preveril všetky skutočnosti kúpy, či dodržal tzv. obvyklú mieru opatrnosti – skúmať, či mal vôbec reálnu
možnosť predmetný omyl detekovať pred uzatvorením zmluvy.

Pred zrušením veci Krajským súdom boli vykonané nasledovné dôkazy:

Obžalovaný sa na hlavné pojednávanie konané dňa 13.11.2024 aj napriek riadne vykázanému
predvolaniu nedostavil, pričom výslovne požiadal aby sa hlavné pojednávanie konalo v jeho
neprítomnosti za prítomnosti jeho obhajcu, preto súd vykonal toto hlavné pojednávanie za splnenia

podmienok podľa § 252 ods. 2 Tr. poriadku v jeho neprítomnosti. Súd na nariadenom hlavnom
pojednávaní dňa 13.11.2024 vykonal dokazovanie výsluchom svedka – poškodeného A. J., ktorý
potvrdil, že na portáli bazos.sk niekedy v apríli 2022 reagoval na inzerát predajcu motorového vozidla
Audi Q7. Následne zavolal na telefónne číslo uvedené v inzeráte, pričom mu zdvihla nejaká pani, ktorá
mu poslala telefónne číslo na predávajúceho a on sa tak skontaktoval s obžalovaným, ktorý sa predstavil

a tento ho oboznámil so stavom vozidla. Následne poslal bankovým prevodom z firemného účtu zálohu
1000,- eur na účet, ktorý mu uviedol obžalovaný, pričom malo ísť o účet pani K.. Následne po zhruba 14-
tich dňoch prišiel osobne s kamarátom A. L. do Nitry, pričom zistil nedostatky na vozidle a s obžalovaným
sa dohodli, že vozidlo prevezme až po ich odstránení obžalovaným. Potvrdil, že na tomto stretnutí
uzatvoril s obžalovaným aj kúpnu zmluvu, ktorú podpísal za predávajúceho obžalovaný a za kupujúceho

on ako konateľ obchodnej spoločnosti Trans Everest s.r.o., pričom podpísanie zmluvy ako aj účastníkov
videl A. L.. Obžalovaný mu uviedol, že vozidlo je písané na firmu a že musí byť najprv odpísané a prepis
je možný až v máji 2022, videl aj „malý“ technický preukaz, kde bol ako vlastník uvedená obchodná
spoločnosť EASYBAU, s.r.o.. Obžalovaný mu nepovedal, že vozidlo má byť vo vlastníctve inej osoby
ani to, že má nejakú dohodu s vlastníkom vozidla na jeho predaj. Bol v domnení, že vlastníkom vozidla

je obžalovaný, ktorý to aj tvrdil. Následne niekedy po mesiaci, v máji 2022 prišiel po toto vozidlo opäť
s A. L. do Nitry a pri prevzatí bol obžalovaný, pričom vozidlo prevzal. Doplatil aj zvyšnú čiastku kúpnej
ceny vo výške 4000,- eur prevodom na (rovnaký) účet. Následne mu obžalovaný poslal správu, že má
splnomocniť pána N. B. na prepis vozidla, dal mu aj jeho osobné údaje, on ho splnomocnil a poslal mu aj
splnomocnenie na adresu, avšak k žiadnemu prepisu nedošlo, splnomocnenie poslal aj obžalovanému,

ktorý to žiadal, následne zistil, že vozidlo je v pátraní. Predmetné vozidlo kupoval na svoju firmu, ktorej
je jediným spoločníkom a konateľom, pričom mu vznikla škoda 5000,- eur, z ktorej mu nebola uhradená
ani časť a ktorú si žiada nahradiť v trestnom konaní.

Súd na tomto hlavnom pojednávaní v zmysle § 263 ods. 2 Tr. poriadku prečítal skoršiu zápisnicu

o výsluchu svedka L. M., zo dňa 14.12.2023, na č.l. 60-63, po zákonom splnených podmienkach, z ktorej
vyplynulo, že tento svedok nadobudol vozidlo Audi Q7 v roku 2019 od K. N., pričom ho nemal prepísané
na seba, nakoľko bol problém s prepisom, vozidlo malo blokácie. Potvrdil, že má o tom aj kúpnu zmluvu
a doklad o úhrade. V roku 2022 ho oslovil obžalovaný a ponúkol, že mu opraví vozidlo s tým, že nechcepeniaze ale že auto bude prenajímať do 01. júla 2022, s čím on súhlasil. Dohodli sa na tom ústne, dal
mu aj plnú moc na prevzatie auta, avšak nie na to aby ho predal. Odplatou za tento prenájom vozidla
obžalovaným bolo to, že ho obžalovaný opraví, pričom mu nedal žiaden súhlas na predaj tohto vozidla.

Obžalovaný nedodržal dohodu a keď malo prísť k vráteniu vozidla, tak sa obžalovaný vyhováral, potom
mu už nebral ani telefón a koncom roku 2022 zistil, že jeho vozidlo je predané v Rožňave. Obžalovaného
poznal vyšše 10 rokov a dôveroval mu.

Súd na tomto hlavnom pojednávaní v zmysle § 263 ods. 2 Tr. poriadku prečítal skoršiu zápisnicu

o výsluchu svedka G. K., zo dňa 14.12.2023, na č.l. 64-67, po zákonom splnených podmienkach, z ktorej
vyplynulo, že s obžalovaným boli pred 10-timi rokmi partnermi, že ho pozná a že ju obžalovaný požiadal,
že keďže má exekúcie a majú mu prísť nejaké peniaze za predaj vozidla, či môžu byť pripísané na jej
účet, s čím súhlasila. Dňa 04.04.2022 jej prišla na účet suma 1000,- eur a dňa 14.04.2022 suma 4000,-
eur a to od spoločnosti Trans Everest s.r.o.. Na druhý deň ona tieto finančné prostriedky odovzdala
obžalovanému o čom jej obžalovaný vystavil aj čestné vyhlásenie, zo dňa 23.05.2023. Ona o inzeráte

na bazosi nič nevie, nič neinzerovala a to, že jej telefónne číslo figurovalo na predmetnom inzeráte
je z toho dôvodu, že dala sim - kartu obžalovanému, ktorý ju používal. Ona pri predaji vozidla nebola
a nepozná poškodeného. Bankový účet č. K. XXXX XXX XXXX XXXX XXXX je jej, pričom disponentom
je aj obžalovaný.

Súd na tomto hlavnom pojednávaní v zmysle § 263 ods. 2 Tr. poriadku prečítal skoršiu zápisnicu
o výsluchu svedka A. L., zo dňa 18.01.2024, na č.l. 69-71, po zákonom splnených podmienkach, z ktorej
vyplynulo, že s poškodeným sú kamaráti a obžalovaného videl prvýkrát až pri kúpe vozidla Audi Q7
v Nitre, pričom to bolo niekedy v apríli alebo máji 2022. Poškodený ho požiadal aby s ním šiel pozrieť
toto vozidlo, keďže sa vyzná do áut, robil aj na STK a šiel s ním zhodnotiť stav vozidla. Prišli do Nitry

kde bol obžalovaný a nejaká mladá žena a urobili skúšobnú jazdu, pri ktorej zistili nedostatky (vady)
na vozidle. Poškodený sa s obžalovaným dohodli, že obžalovaný odstráni tieto nedostatky. Vrátili sa
spolu s poškodeným asi o tri týždne, vozidlo ešte vykazovalo nejaké nedostatky, ale keďže poškodený
už doplatil peniaze za auto dopredu, zvážil situáciu a toto vozidlo zobral. Započul, že obžalovanému
nejaký človek dlhoval peniaze tak mu ho dal, že ho môže predať. Potvrdil, že obžalovaný vystupoval

ako majiteľ vozidla.

Na nariadenom hlavnom pojednávaní dňa 05.02.2025 súd vykonal dokazovanie výsluchom
obžalovaného A. B., ktorý po poučení podľa § 257 a oboznámení o modifikácii obžaloby prokurátorom
urobil v zmysle § 257 ods. a) Tr. poriadku vyhlásenie, že je nevinný zo spáchania skutku a po poučeniach

samosudcom o jeho právach vyhlásil, že vo veci chce vypovedať, pričom uviedol, že s L. M. sa dohodol,
že za neho vyplatí sumu 1280,- eur, ktorú tento dlžil spoločnosti Sebastian Racing s.r.o., že prevezme
osobne vozidlo Audi Q7 a že toto vozidlo dá do poriadku a spojazdní ho a buď dá auto do prenájmu
alebo v prípade že mu nebude vedieť z čoho zaplatiť, to čo on investoval do auta, tak vozidlo dá na
predaj. L. O. (konateľovi spoločnosti Sebastian Racing s.r.o.) následne vyplatil 1280,- eur zo svojho,

pričom po dohode s ním prevzal vozidlo Audi Q7 na základe splnomocnenia od L. M.. Vozidlo odviezol do
svojho servisu a trvalo asi mesiac kým ho dal do schopného stavu (bolo zlé čerpadlo, trysky, pneumatiky,
brzdy, oleje, náplne, batéria), o čom informoval L. M. a pýtal sa ho, či mu vie doniesť peniaze za dlh,
ktorý za neho vyplatil ako aj náklady, jednalo sa o 3000,- eur, ktoré on vložil do auta, ten mu však
povedal, že peniaze nemá a preto skúsil vozidlo prenajať jednému známemu do Bratislavy, avšak po

100 km odišla automatická prevodovka a potom sa s L. M. dohodol, že auto sa bude predávať, s čím
on súhlasil. Potvrdil, že predmetné vozidlo dal na portál bazos.sk, kde vystupoval pod svojim menom
a ozval sa mu poškodený, s tým že mu sám navrhol, že mu pošle vopred zálohu 1000,- eur. Následne
prišiel poškodený aj s jeho známym po auto do Nitry, previezol sa, auto stratilo výkon, dohodli sa že
on chybu odstráni a tak si príde po vozidlo. Potvrdil, že poškodený ešte doplatil sumu 4000,- eur a to

prevodom na účet jeho známej G. K., z dôvodu, že on mal exekúcie a keďže ju pozná a ona mu tie
peniaze následne reálne odovzdala, pričom ona na stretnutiach prítomná nebola, nemyslí si to, avšak
pripúšťa že to mohla byť iná žena. Poškodený sa ho pýtal aký má on vzťah so spoločnosťou, ktorá bola
napísaná na technickom preukaze, pričom mu uviedol, že jemu založil toto auto jeden známy, ktorý mu
nevedel zaplatiť dlh. On nevystupoval ako vlastník vozidla ale ako osoba, ktorej bolo vozidlo založené.

Následne o tom informoval L. M. a žiadal ho aby vybavil prepis vozidla, čo však neurobil, pričom dobre
vedel že vozidlo sa nedá prepísať, keďže spoločnosť na ktorú bolo auto písané už neexistuje. Kúpnu
zmluvu s poškodeným podpisoval on, údaje vypisoval poškodený, on to pochopil tak, že spoločnosť
tam musí byť napísaná, lebo bola v technickom preukaze. On však s touto spoločnosťou (EASYBAUs.r.o.) nemá nič, čo povedal aj poškodenému, ktorý zmluvu aj napriek tomu podpísal. On poškodenému
povedal, že vozidlo má od L. M. a počas toho ako tam bol poškodený aj volal s L. M., ten bol na hlasnom
odposluchu, aby ho bolo počuť a pýtal sa ho kedy vie auto prepísať. Myslel si, že k prepisu vozidla

dôjde zo strany L. M. alebo L. O., avšak zistil, že k prepisu dôjsť nemôže, pretože spoločnosť na ktorú
bolo auto písané už neexistuje. On však poškodenému uvádzal aby dal plnú moc osobe N. B., tomu
však plnú moc zo strany poškodeného nikdy nedoručil. Poškodenému uviedol, že nebude možný prepis
vozidla. V prípravnom konaní uvádzal nepravdu, keď označil osobu Q. R. G. ako osobu, ktorej vozidlo
prenajal, uvedené si vymyslel, myslel si že tak vyrieši prepis s pánom O.. L. M. oznámil v júli 2022, že

auto je predané, a on mu povedal že auto chce späť, že na neho podá trestné oznámenie. Nevie, prečo
okolnosti, že bol oprávnený auto predať neuvádzal už skôr.

Svedok L. O. na hlavnom pojednávaní, dňa 05.02.2025 uviedol, že vozidlo Audi Q7 kúpil ako súkromná
osoba z Prievidze od kamaráta A., pričom tento nemal nič spoločné so spoločnosťou EASYBAU s.r.o.
a potvrdil, že L. M. od neho ako fyzickej osoby kúpil vozidlo Audi Q7, pričom podpísali aj kúpnu zmluvu.

Auto bolo celé zaplatené a bolo jeho. Ako vlastník vozidla bola písaná leasingová spoločnosť ale leasing
bol ukončený a stačilo auto len prepísať. L. M. však nechcel prepísať auto na seba keďže mal exekúcie.
On ho pritom dopredu upozorňoval, že auto sa nedá odhlásiť, keďže firma ostala bez konateľa. Po asi
roku užívania doniesol späť vozidlo, aby ho opravili keďže malo problémy, on ho opravil a vyzval ho
aby doniesol peniaze, ten sa mu však vyhrážal že auto sa kazí a nedá sa prepísať, na čo však bol

upozornený. Obžalovaného pozná asi 6-7 rokov, obaja robia s autami. Obžalovaný raz u neho v servise
spoznal predmetné vozidlo, že je L. M. a povedal mu že vyplatí za neho tú opravu a vezme si auto s čím
súhlasil v prípade, že donesie splnomocnenie od L. M.. Asi o 2 týždne až mesiac prišiel obžalovaný
so splnomocnením a zaplatil aj sumu 1280,- eur, vzal si auto a odišiel. On nevie akú mal obžalovaný
dohodu s L. M..

Na nariadenom hlavnom pojednávaní dňa 07.03.2025 súd vykonal toto hlavné pojednávanie za splnenia
podmienok podľa § 252 ods. 2 Tr. poriadku v neprítomnosti obžalovaného (za účasti jeho obhajcu), ktorý
bol o termíne hlavného pojednávania riadne vyrozumený a ktorý sa bez dostatočného ospravedlnenia
na súd nedostavil. Súd na nariadenom hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom svedka

L. M., ktorý uviedol, že predmetné vozidlo kúpil od L. O., u ktorého potom vozidlo stálo asi rok, pričom sa
nedalo prepísať, nakoľko na vozidle bola blokácia. Obžalovaný mu navrhol, aby sa vozidlo prenajímalo,
dohodlisažeobžalovanývozidloopravíažedoplatíL.O.ešteasi1400,-eurzajehoopravu.Obžalovaný
túto sumu vyplatil. Potvrdil, že dohoda medzi ním a obžalovaným bola taká, že vozidlo bude obžalovaný
prenajímať najneskôr do 01.07.2022, pričom mesačný nájom si budú rozdeľovať pol na pol. Obžalovaný

mu povedal, že auto prenajíma za 1000,- eur mesačne, on mu dôveroval, potom povedal obžalovanému,
nech si nechá celú čiastku nájmu, nakoľko nechcel aby bol škodný za opravu aj za zaplatený dlh.
Obžalovaný prenajímal vozidlo tri mesiace a peniaze si nechával. Potvrdil, že s obžalovaným nemal
dohodu o tom, čo v prípade ak by vozidlo neprenajímal a nemal s ním ani dohodu o založení auta.
Jemu nikto nevolal ohľadom toho, že by ho predstavoval ako vlastníka vozidla. Obžalovaný mu vozidlo

v dohodnutý termín nevrátil a naťahoval ho, on ho tlačil nech mu vozidlo vráti, obžalovaný však od
neho chcel následne peniaze, asi 2000,- eur s tým nesúhlasil, potom už auta nebolo. Obžalovaný ho
informoval o tom, že na aute menil brzdové kotúče a vyrátal mu celkovú čiastku za opravu okolo 2000,-
eur, on ho kúpil za 9,5 tisíc eur a nechcel ho predať len tak a byť škodný. On auto predať nechcel
a nedával obžalovanému žiaden súhlas na jeho odpredaj. Obžalovaný ho neinformoval o tom, že jeho

vozidlo predal, to sa dozvedel až od vyšetrovateľa z Nitry.

Svedok - poškodený A. J. na hlavnom pojednávaní, dňa 07.03.2025 opätovne potvrdil, že obžalovaný pri
predaji vozidla vystupoval ako vlastník vozidla, pričom mu nepovedal odkiaľ má toto vozidlo, nepovedal
mu ani to že nezastupuje spoločnosť uvedenú na technickom preukaze ale správal sa tak, že auto aj

firmasújeho,akuviedolskôržemuobžalovanýpovedalotom,žekúpilvozidloodtejtospoločnosti,taksi
to už presne nepamätá. Obžalovaný mu neuviedol, že by toto vozidlo bolo niekým založené a neuviedol
mu nikdy že by vlastníkom vozidla bol niekto iný a určite nevolal s osobou, ktorá by mala byť vlastníkom
vozidla ani nedával na odposluch žiaden telefón počas stretnutí.

Súd ďalej vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi v zmysle § 269 Tr. poriadku:

-Súdpostupompodľa§268ods.2Tr.poriadkuspoukazomna§252ods.5Tr.poriadku(peranalogiam),
prečítal znalecký posudok č. 48/2023, znalca Ing. Karola Kötölesa, na č.l. 87-106, z ktorého vyplynulo, ževšeobecná hodnota vozidla Audi Q7, TDI, Ev. č: G., výr. č.: I., predstavovala ku dňu 14.04.2022 čiastku
10.092,- eur vrátane DPH,

- kópia kúpnej zmluvy, na č. l. 56A-56B, z ktorej vyplynulo, že dňa 14.04.2022 v Nitre došlo k uzavretiu
kúpnej zmluvy v zmysle § 409 a nasl. Obchodného zákonník a to medzi predávajúcim: EASYBAU s.r.o.,
Bratislava – Lamač, pričom pod uvedenou spoločnosťou je uvedené meno obžalovaného: A. B., D. E.
XX, C., rod. č.: XXXXXXX/XXXX a kupujúcim: Trans Everest s.r.o., IČO: 36 580 694, A. J., ulica F.
D. XXX/XX, N., ktorej predmetom je motorové vozidlo zn. Audi Q7, rok výroby 2007, č. podvozku: I.,

čierna metalíza, stav tachometra 460 000 km, za kúpnu cenu 5000,- eur, platba – záloha 1000,- eur dňa
04.04.2022,platba4000,-eurdňa14.04.22naúčetG.K..Pričomvzmluvejeuvedené,žepredávajúcisa
zaväzuje na dodatočné odstránenie závady – porucha nedokonalé štartovanie a to do konca mája 2022
na jeho náklady, pričom vozidlo ostáva do odstránenia závad u predávajúceho. V časti VII. záverečných
ustanovení zmluvy je ďalej uvedené, že predávajúci vyhlasuje, že kupujúcemu nezamlčal žiadne skryté
vady, pričom zmluva nadobúda účinnosť dňom podpísania oboma zmluvnými stranami, pričom uvedená

zmluva je podpísaná oboma účastníkmi zmluvy,

- komunikácia, na č. l. 56, z ktorej vyplynul jednak inzerát uverejnený na stránke bazos.sk pod menom
Diely Nitra na vozidlo Audi Q7, rok 2007, doteraz jeden majiteľ, 420 tis. km, cena 4999,- eur, po výmene
rozvodov v autorizovanom servise, možnosť prepisu koniec mája 2022, jednak osvedčenie o evidencii

časť I, EASYBAU, s.r.o., Bratislava – Lamač, Studenhoroská 2085/57, a taktiež komunikácia ohľadom
prepisu tohto vozidla s uvedením osoby N. B. ako osoby splnomocnenej (na prepis vozidla),

- kópia osvedčeného čestného vyhlásenia, na č. l. XX, z ktorého vyplynulo, že obžalovaný dňa
23.05.2023 v Nitre potvrdil, že prijal platby v sume 1000,- eur a 4000,- eur od G. K., ktorá obdržala tieto

platby prevodom na jej účet č.: K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX od Trans Everest s.r.o, za vozdilo
Audi Q7,

- uznesenie o vrátení veci a zápisnica, na č. l. 72-75, 76, z ktorých vyplynulo, že motorové vozidlo zn.
Audi Q7, EVČ: G. XXX H., rok výroby 2007, vrátane 2 ks kľúčov, boli dňa 12.05.2023 vydané osobou

poškodeného a vrátené osobe L. M.,

- fotodokumentácia a záznam o vydaní veci, na č. l. 77-83, 84 z ktorých vyplynulo, že dňa 12.05.2023,
bolofotografickyzadokumentovanévozidloAudiQ7,evč.:G.XXXH.,VINč.:I.,ažedňa20.03.2024bolo
toto vozidlo vydané (vrátené) osobe L. M., bez známok poškodenia, pojazdné po dobytí akumulátora,

- kópia osvedčeného splnomocnenia, na č. l. 121, z ktorého vyplynulo, že L. M. dňa 22.03.2022 v Nitre
úradne splnomocnil obžalovaného na prevzatie vozidla Audi Q7, VIN č.: I., z autoservisu Sebastian
Racing s.r.o., Konopárska 940 Ivanka pri Nitre a doplatenie dlžnej sumy vo výške 1280,- eur za náhradné
diely a servis,

- listinné materiály, na č. l. 122-134, z kúpnej zmluvy na č.l. 122-123 vyplynulo, že L. O. ako predávajúci
a L. M. ako kupujúci uzatvorili dňa 28.08.2019 kúpnu zmluvu podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka
na motorové vozidlo Audi Q7, VIN č.: I., za kúpnu cenu 8500 eur, z príjmové dokladu a potvrdenia na č.l.
124-125vyplynulo,žezostranykupujúcehoL.M.došlokúplnémuzaplateniukúpnejceny,najneskôrdňa

28.10.2019, z evidenčnej karty vozidla Audi Q7, VIN č.: I., zo dňa 25.07.2022, a dňa 15.02.2024 na č.l.
127-129, 135-137 vyplynulo, že vlastníkom vozidla je Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130,
Hl. C. XX, S. a že držiteľom vozidla je LRK Group, s.r.o., IČO: 44 670 401, Bratislava, J. C. Hronského
10, a taktiež viaceré exekútorské blokácie na predmetnom vozidle od 2019 do 2020,

- odpovede VÚB Banky, a.s., na č. l. 138, 416, z ktorých vyplynulo, že klientom VÚB Banky, a.s.,
bola spoločnosť EASYBAU, s.r.o., IČO: 44 670 401, pričom tohto klienta financovali úverovou zmluvou
a predmetom zmluvy bolo vozidlo Audi Q7, VIN č.: I., pričom uvedenú zmluvu evidujú od 07.05.2018
ako splatenú a ich spoločnosť už nie je vlastníkom uvedeného vozidla a nemajú informáciu, či vozidlo
bolo odhlásené na dopravnom inšpektoráte,

- výpisy z obchodného registra, na č. l. 145-160, zo dňa 12.01.2023, 17.01.2023, 26.07.2022, z ktorých
vyplynulo, že obžalovaný nebol v rozhodnom čase (ani nikdy) konateľom ani spoločníkom obchodnej
spoločnosti EASYBAU, s.r.o., že v mene uvedenej spoločnosti koná konateľ samostatne a že tátoobchodná spoločnosť s účinnosťou odo dňa 24.11.2018 zmenila obchodné meno na LRK group, s.r.o.,
ako aj sídlo na J. C. Hronského 10, Bratislava, a že spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. zanikla
zdôvodurozdeleniaododňa01.01.2018aprávnymnástupcomsastalaVÚBbanka,a.s.aVÚBLeasing,

a.s.,

- trestný rozkaz, na č. l. 161-163 z ktorého vyplynulo, že obžalovaný bol trestným rozkazom Okresného
súdu Nitra, sp. zn.: 2T/32/2023, zo dňa 20.10.2023, doručeným obžalovanému dňa 07.12.2023,
právoplatným dňa 16.12.2023, uznaný za vinného z prečinu neoprávneného nakladania s odpadmi

podľa § 302 ods. 1 Tr. zákona a bol za to odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov
s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 12 mesiacov,

- správa o povesti, na č. l. 164-165 z ktorej vyplynulo, že obžalovaný je slobodný, pričom mestská polícia
u neho eviduje 7 záznamov – priestupky na úseku dopravy,

- obžaloba a úradný záznam, na č. l. 311, 429 z ktorej vyplynulo, že dňa 11.02.2024, bola na Okresný
súd Nitra doručená obžaloba OP Nitra, 3 Pv 623/22/4403, na obžalovaného za prečin krádeže podľa
§ 212 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť dňa 20.11.2022, pričom uvedené konanie je
vedené na OS Nitra pod sp. zn.: 6T/2/2024, pričom v tejto trestnej veci nebolo v čase rozhodovania súdu
v predmetnej trestnej veci - doposiaľ rozhodnuté,

-obžaloba,nač.l.432zktorejvyplynulo,ženajskôrdňa21.04.2024,bolanaOkresnýsúdNitradoručená
obžalobaOPNitra,3Pv214/24/4403,naobžalovanéhozaprečinmareniavýkonuúradnéhorozhodnutia
podľa§348ods.1písm.d)Tr.zákona,ktoréhosamaldopustiťdňa20.04.2024,pričomuvedenékonanie
je vedené na OS Nitra pod sp. zn.: 0T/87/2024, pričom v tejto trestnej veci nebolo doposiaľ rozhodnuté,

pričom uvedený skutok bol spáchaný po vyhlásení predchádzajúceho odsúdenia uvedeného vyššie,

- lustrácia CESDaP, na č. l. 337-355, 436, z ktorej vyplynulo 15 záznamov – priestupkov prevažne za
priestupky na úseku dopravy s tým, že u obžalovaného bola viackrát zistené požitie návykových látok –
amfetamín, metamfetamín, za čo mu bolo o.i. uložená aj sankcia - zákaz činnosti,

- lustrácia RT, na č. l. 435, z ktorej vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ 2-krát súdne trestaný,
pričom prvé odsúdenie je zahladené a poslednýkrát bol odsúdený trestným rozkazom OS Nitra, sp. zn.:
2T/32/2023, zo dňa 20.10.2023, právoplatný dňa 16.12.2023 za prečin podľa § 302 ods. 1 Tr. zák. na
trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu

12 mesiacov,

- súd si zadovážil aj trestný spis Okresného súdu Nitra, sp. zn.: 2T/32/2023, pričom z trestného rozkazu,
na č.l. 197-200 a referátu na č.l. 209-210 zistil, že obžalovaný bol trestným rozkazom Okresného súdu
Nitra, sp. zn.: 2T/32/2023, zo dňa 20.10.2023, doručeným obžalovanému dňa 07.12.2023, právoplatným

dňa 16.12.2023, uznaný za vinného z prečinu neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 ods. 1
Tr. zákona a bol za to odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov s podmienečným odkladom
jeho výkonu na skúšobnú dobu 12 mesiacov.

Po zrušení veci Krajským súdom boli vykonané nasledovné dôkazy:

Na hlavnom pojednávaní dňa 01.10.2025 bol opätovne vypočutý svedok - poškodený A. J., ktorý sa po
čítaní jeho predchádzajúcich výpovedí, tak z prípravného konania ale aj konania pred súdom vyjadril, že
obžalovaný vystupoval ako vlastník vozidla ale aj vlastník predmetnej obchodnej spoločnosti (Easy Bau

s.r.o.), že mu obžalovaný aj výslovne povedal, že je vlastníkom vozidla, nepovedal vyslovene, že je aj
vlastníkom obchodnej spoločnosti, avšak podpisoval zmluvu, kde bol uvedený pod touto spoločnosťou,
tak vychádzal z toho že je vlastníkom aj spoločnosti. Rozpory vo svojich predošlých výpovediach
vysvetlil, tým, že si to už presne nepamätá, že od toho uplynula už dlhšia doba. Potvrdil, že vlastníctvo
vozidla si neoveroval ani pri prvom kontakte s obžalovaným ani následne pred spísaním kúpnej zmluvy.

Overoval si to až (nejaký čas) po kúpe. To, že mu obžalovaný pri prvom telefonickom kontakte, keď
uhradil za vozidlo zálohu vo výške 1000,- eur, uviedol ako príjemcu platby účet pani K. v ňom nevzbudilo
žiadne pochybnosti. Ku svojej osobe uviedol, že má ukončenú Strednú odbornú školu elektrotechnickú
v Košiciach s maturitou a že obchodnú spoločnosť Trans Everest s.r.o. má od roku 2014, pričom tátosa zaoberá predovšetkým predajom techniky, pričom všetko ohľadom kúpy-predaja zabezpečuje on ako
jediný konateľ a spoločník. Pri svojej podnikateľskej činnosti si nie vždy overuje druhú stranu, stalo
sa mu, že ho už niekto podviedol. 90% obchodných partnerov ma spoľahlivých a 10% je rizikových.

Riziko podnikania zvažuje od čiastky obchodu a keby sa jednalo o obchod od sumy 1000,- eur a mal
by pochybnosti, tak by si to overoval. V danom prípade sa jednalo o celkovú sumu 5000,- eur za
kúpu vozidla, pričom uviedol, že nebol obozretný, teraz už je. Poškodený tiež uviedol, že pozná voľne
dostupnú webovú stránku obchodného registra SR a že si cez ňu v minulosti aj overoval obchodných
partnerov ale v danom prejednávanom prípade to však neurobil, spravil chybu, predtým pri kúpe vozidla

taký problém nemal. Pri kúpe vozidla (a podpisovaní kúpnej zmluvy) mal pri sebe mobilný telefón
s dátami a mal aj možnosť si uvedenú spoločnosť preveriť, nebol ani v časovej núdzi. Samotnú zmluvu
pripravil aj vyplnil sám. Peniaze na kúpu predmetného vozidla šli z firemného účtu.

Podľa § 269 Trestného poriadku boli na hlavnom pojednávaní čítané listiny:

- správy a obžaloby, na č. l. 520-523, 530, z ktorých vyplynulo, že voči obžalovanému sa na Mestskom
súde Bratislava I., vedie trestné konanie sp. zn.: 14T/29/2025, Okresnom súde Nitra, vedie trestné
konanie sp. zn. 6T/2/2024 a 0T/87/2024, pričom v predmetných veciach nebolo v čase rozhodovania
súdu právoplatne rozhodnuté,

- aktuálne lustrácie, na č.l. 527-529, z ktorých vyplynulo, že nedošlo k zmene oproti stavu čítania týchto
lustrácii pred zrušením rozhodnutia prvostupňového súdu,

- samostatný zväzok – finančné vyšetrovanie, na č.l. 2-27, z ktorého vyplynulo, že obžalovaný je
vlastníkom viacerých, rôznych nehnuteľností, v rôznych spoluvlastníckych podieloch (prevažne ornej

pôdy), ale aj vlastníkom dovedna ôsmich (starších) motorových vozidiel, pričom na štyroch z nich sú
vedené exekútorské blokácie, že obžalovaný bol v rozhodnej dobe konateľom obchodnej spoločnosti
pro-speed s.r.o., IČO: 37599/N, so sídlom Račianska 88 B, Bratislava.

Prokurátor navrhol čítať výsluch obžalovaného v procesnom postavení osoby podľa § 196 ods. 2 Tr.

poriadku, na č.l. 112-114, pričom samosudca uznesením odmietol vykonať tento dôkaz z dôvodu, že
tento nebol vykonaný kontradiktórne.

Prokurátor ani obžalovaný netrvali na vykonaní ďalších dôkazov, preto súd v súlade zo zásadami
kontradiktórneho procesu tieto dôkazy nevykonal. Na tomto mieste na doplnenie súd uvádza, že súd

už nemá žiadnu povinnosť vykonávať dôkazy, dokazovanie je teda doménou strán. Súd na základe
vykonaného dokazovania vyhodnotil produkované dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia,
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne nezávisle od
toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Po takto vykonanom
dokazovaní dospel k nasledovným záverom.

K oslobodzujúcemu výroku:

Obžaloba kládla obžalovanému v prvom rade za vinu, že na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým,

že uviedol poškodeného A. J. do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu.

Keďžepretrestnosťčinupodvodupodľa§221ods.1Tr.zákonasaakozákonnýznakobjektívnejstránky
skutkovej podstaty vyžaduje uvedenie inej osoby do omylu, obohatenie seba, či inej osoby a spôsobenie
škody, pričom vo všeobecnosti platí, že vykonanie každej majetkovej dispozície je v živote spojené

surčitoumierounevyhnutnéhonebezpečenstva(rizika)–jepriuvedenomtrestnomčinepotrebnétaktiež
skúmať aj obvyklú (bežnú) mieru opatrnosti, ktorá zo strany poškodeného preukázateľne zachovaná
nebola, preto možno vysloviť záver, že skutok nie je trestným činom. Skutok popísaný v obžalobe má
tak len znaky občiansko-právneho vzťahu.

Pri trestnom čine podvodu je teda veľmi podstatným pojmom pojem „miera opatrnosti“. Len samotné
klamstvo, či nepravdivá skutočnosť nie je sama o sebe uvedením do omylu. Každá osoba je iná a preto
je vždy nevyhnutné každé podozrenie z trestného činu podvodu posudzovať osobitne a nepaušalizovať
ho na všetky prípady. V súvislosti s týmto pojmom je veľmi podstatné ustanovenie § 415 Občianskehozákonníka, ktoré zakotvuje tzv. všeobecnú prevenčnú povinnosť, ktorá zaväzuje aj poškodeného.
Obvyklá miera opatrnosti spočíva v tom, že poškodený by mal v určitých prípadoch už na prvý pohľad
rozoznať, že sa jedná o nepravdivé skutočnosti. O uvedenie do omylu by sa preto nemalo jednať

v prípadoch, ak poškodený zjavne nedodržal obvyklú mieru opatrnosti, a to najmä v prípadoch, ak
nedodržanie obvyklej miery opatrnosti na strane poškodeného je tak podstatné a dôležité, a zavinenie
poškodeného tak zásadné, až je to dôvodom na konštatovanie nenaplnenia znakov objektívnej stránky
trestného činu podvodu. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka totiž, ak bola škoda spôsobená aj
zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením,

znáša ju sám. Potrebnú mieru opatrnosti je pritom nevyhnutné posudzovať s ohľadom na subjekty
právneho vzťahu a nepochybne aj okolnosti prípadu, pričom inú mieru opatrnosti je potrebné vyžalovať u
fyzických osôb nepodnikateľov v civilnej veci, ako u podnikateľských subjektov vo veci obchodnej, ktorej
súčasťou je napríklad aj nevyhnutnosť znášať tzv. podnikateľské riziko.

Pokiaľ ide o prvý zo spomínaných zákonných znakov objektívnej stránky predmetnej skutkovej podstaty,

pričom súd pripomína, že všetky znaky musia byť naplnené súčasne, teda kumulatívne, uvedenie do
omylu. Uvedením do omylu je potrebné chápať nielen konanie, ktorým páchateľ predstiera okolnosti,
ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom veci, pričom môže ísť nielen o konanie, ale aj o opomenutie
a konkludentné konanie, ale aj lesť, či inú nepravdivú informáciu. Ide teda o aktívne konanie páchateľa,
ktorý koná tak, aby vyvolal v inej osobe určitú subjektívnu predstavu, ktorá sa však nezhoduje

s objektívnou realitou. Vzhľadom nato, že trestný čin podvodu je majetkovým trestným činom, je
uvádzanie iného do omylu, resp. využívanie niečieho omylu len prostriedkom k tomu, aby došlo k
neoprávnenému presunu majetku z jednej osoby na osobu inú. Konanie páchateľa je teda sledované
majetkovým účelom, cieľom, či motívom, a preto len samotné konanie páchateľa bez toho, aby bolo
vedené majetkovým účelom, nie je samo o sebe trestným činom podvodu. Inak povedané, len samotné

oklamanie iného, alebo vymýšľanie si, resp. nepravdivé zveličovanie, nie je, bez ďalšieho, trestným
činom podvodu, pretože uvádzanie, či deklarovanie nepravdy, nič nehovorí o tom, že tieto nepravdivé
skutočnosti boli alebo mohli byť aj objektívne spôsobilé oklamať klamanú (poškodenú osobu, ide o
posudzovanie spôsobilosti alebo nespôsobilosti použitého prostriedku na oklamanie poškodeného),
resp., či k oklamaniu poškodeného došlo len preto, že ten celkom zanedbal svoju povinnosť (a to

buď všeobecnú prevenčnú povinnosť vyplývajúcu z § 415 Občianskeho zákonníka, príp., konkrétnu
povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy alebo pracovného zaradenia) a zjavne konal bez dodržania obvyklej
miery opatrnosti (v takomto prípade možno hovoriť o tom, že ku škode na majetku poškodeného došlo
výhradne v príčinnej súvislosti s porušením povinností na strane poškodeného, t.j. v príčinnej súvislosti
s porušením obvyklej miery opatrnosti, pretože za jej bežného dodržania by bolo vylúčené oklamanie

osoby vykonávajúcej majetkovú dispozíciu). Omyl v zmysle skutkovej podstaty trestného činu podvodu
musí mať teda zjavne určitú „kvalitu“, nestačí teda akákoľvek nepravda, táto musí byť prostriedkom
spôsobným sa oklamanie iného v konkrétnej situácii. Obyčajné klamstvo nie je uvádzaním do omylu
vtedy, keď tvrdenie podlieha preskúmavaniu a keď okrem klamlivého konania nebolo urobené nič, čím
by sa preskúmavanie sťažilo. Ak má teda osoba vykonávajúca v omyle majetkovú dispozíciu povinnosť

(vyplývajúcu zo zákona, zo zmluvy, alebo zvyklosti) preskúmavať tvrdenia iných osôb a to prostriedkami
bežne dostupnými a v obdobných prípadoch aj bežne používanými (akými je napr. voľne dostupný
obchodný register), nie je možné len uvedenie nepravdy, bez ďalšieho považovať za uvádzanie do
omylu. To by bolo možné len v prípadoch, v ktorých preskúmavanie tvrdení nie je bežné, resp. omyl
nemožno rozpoznať, príp. osoba vykonávajúca majetkovú dispozíciu nie je objektívne schopná prípadný

omyl eliminovať dostupnými prostriedkami (napr. uvádzať nepravdy starším osobám v pokročilom veku,
alebo osobám s výraznými zdravotnými ťažkosťami a pod.) To však zjavne nie je prípad poškodeného,
ktorý sa okrem toho dlhšie pohybuje v podnikateľskom prostredí.

Vykonaným dokazovaním, a to najmä výsluchom obžalovaného, poškodeného ale aj svedkov

(uvedených vyššie, resp. čítaním zápisníc o ich výsluchu), ako súd už obšírne vyššie uvádzal, takto
uvádzané, nepochybne preukázané nepravdivé skutočnosti zo strany obžalovaného neboli spôsobilé
oklamať poškodeného a to za predpokladu, ak by tento dodržal obvyklú potrebnú mieru opatrnosti,
ktorá jej prinajmenšom vyplýva zo všeobecného ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka. Inak
povedané poškodený na základe uvedenej všeobecnej povinnosti, ale aj jej vlastných životných ale

najmä pracovných (podnikateľských) skúseností a dosiahnutému vzdelaniu, mal možnosť rozpoznať
najneskôr v čase, keď podpisoval predmetnú kúpnu zmluvu, že obžalovaný mu, vychádzajúc zo skutku
v obžalobe a výpovede poškodeného, neuvádzal pravdivé skutočnosti, resp. tieto zamlčal, a nemal mu
ďalšiefinančnéprostriedkyužposkytovať.Súdvtomtokontextepoukazujepredovšetkým,žepoškodenýje podnikateľom zaoberajúcim sa prevažne predajom (kúpou), ktorý tak musí bežne zvažovať riziká
svojho podnikania, a ktorý podľa vlastných slov nebol v danom prípade obozretný. Poškodený mal
reálnu možnosť si uvedený omyl uvedomiť – ľahko overiť (vyvarovať sa ho), avšak svojou zjavnou

neopatrnosťou sa ocitol v situácii, keď v rámci súkromnoprávneho vzťahu pristúpil k neistému obchodu
a vynaložil finančné prostriedky, potom sa s dôsledkami tejto neistoty musí vysporiadať taktiež sám
za použitia súkromnoprávnych inštitútov. Poškodený sa hneď na začiatku dohodol s obžalovaným na
zaplatení zálohy bez toho, aby skúmal, resp. si vyjasnil právne vzťahy k motorovému vozidlu. Pričom
už minimálne v tomto momente mohol mať poškodený pochybnosti o predmetnej kúpe a vlastníctve

motorového vozidla, kedy mu obžalovaný ako príjemcu zálohy uviedol inú osobu, nehovoriac o momente
podpisovania kúpnej zmluvy, kedy sa mu obžalovaný síce prezentoval občianskym preukazom
a technickým preukazom na ktorom však ako vlastník a držiteľ vozidla bola uvedená predmetná
obchodná spoločnosť. Ak by mu aj obžalovaný tvrdil, že je vlastníkom, resp. konateľom tejto spoločnosti,
poškodený si takúto informáciu za daných okolností mohol a mal jednoducho overiť cez voľne
dostupnú stránku obchodného registra, ktorú podľa vlastných slov aj bežne v minulosti využíval. Aj

keď z vykonaného dokazovania je nepochybné, že medzi obžalovaným a poškodeným bola uzatvorená
kúpna zmluva podľa Občianskeho zákonníka, z okolností prípadu a vykonaného dokazovania je zároveň
nepochybné, že tak obžalovaný ako aj poškodený v čase uzatvorenia zmlúv boli podnikatelia. Na tomto
mieste súd podotýka, že vyššia miera opatrnosti sa musí vyžadovať od osôb, ktoré vykonávajú určité
povolanie, s ktorým sú spojené aj rizikové majetkové dispozície, resp. vykonávajú podnikateľskú činnosť

spojenú s možným rizikom pri vykonávaní majetkových dispozícií. Poškodený teda ako podnikateľ a
účastník súkromnoprávneho vzťahu evidentne nedbal a to ani v minimálnej miere o zodpovedajúcu
ochranu svojich práv a majetkových záujmov a svojou vlastnou liknavosťou si nezabezpečil ľahko
dostupné informácie, významné pre rozhodnutie týkajúce sa kúpy motorového vozidla a sám sa tak
vystavil riziku vyplývajúceho z uskutočnenej transakcie. Aj keď postup obžalovaného bol nekorektný,

je jeho čin na druhej strane evidentným kriminalizovaním súkromnoprávneho vzťahu. Za stavu,
že poškodený nedodrží ani minimálnu mieru opatrnosti, ktorú bolo možné dodržať bez väčšej
námahy, nemôže štát vstupovať do takého súkromnoprávneho vzťahu prostriedkami trestného práva
a ochraňovať majetkové záujmy poškodeného, keď sám poškodený o tieto záujmy v čase vykonávania
majetkovej dispozície nedbal.

Takýto výklad a aplikácia ustanovení § 221 Trestného zákona plne zodpovedajú princípu subsidiality
trestnej represie, podstata ktorého spočíva v tom, že ide aj o povinnosti orgánov činných v trestnom
konaní a súdov uplatňovať prostriedky trestného práva veľmi citlivo, opatrne a zdržanlivo, len ako
krajný prostriedok v prípadoch, v ktorých iné, najmä súkromnoprávne prostriedky nie sú efektívne

alebo zlyhávajú. V zmysle obsahu uvedeného je potrebné dodať, že proti konaniu porušujúcemu
práva vyplývajúce z občianskoprávnych, resp. obchodnoprávnych predpisov treba zabezpečiť ochranu
súkromnoprávnymi prostriedkami, pri ich nedostatočnosti uplatniť aj správne sankcie a až následne
uplatniť ustanovenia trestného práva, ktoré nemôžu slúžiť ako prostriedok nahrádzajúci ochranu práv
a právnych záujmov jednotlivca v oblasti vzťahov súkromnoprávneho charakteru, v ktorých závisí

predovšetkým na aktivite jednotlivca, aby strážil svoje práva, ktorým má súdna moc poskytovať ochranu.
Subsidiárny charakter trestného práva pri ochrane práv a oprávnených záujmov plynúcich zo
vzťahov súkromnoprávnych vychádza z toho, že súkromnoprávne vzťahy sú chránené predovšetkým
ustanoveniami civilného práva a teda strany takýchto vzťahov by mali svoje práva primárne chrániť
prostriedkami civilného práva a až v poslednom rade a v krajnom prípade, keď prostriedky civilného

práva nestačia, je na mieste použitie prostriedkov trestného práva. V danom prejednávanom prípade
pritom vyplynulo, to že poškodený si v civilnom konaní doposiaľ neuplatnil žiadny nárok voči
obžalovanému ale spoliehal sa výlučne len na výsledok trestného konania.

S poukazom na uvedené súd dospel k jednoznačnému záveru, že poškodený nebol uvedený do

omylu v zmysle výkladu trestného činu podvodu, pretože nepreukázal potrebnú mieru opatrnosti, resp.
nepreukázal žiadnu mieru opatrnosti. Túto preukázal až následne, keď si overoval údaje o obžalovanom
na bazoši, po tom, čo zo strany obžalovaného neodišlo k prepisu vozidla na dopravnom inšpektoráte.

Nakoľko súd vyhlásil oslobodzujúci rozsudok, súd poškodeného A. J., v súlade s ustanovením § 288

ods. 3 Tr. por., s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15
dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba

rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie.
Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba (§ 307 ods. 2 Trestného poriadku).

Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala (§ 316
ods. 1 Trestného poriadku).