Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. október 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123211513
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7123211513.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej

a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a Mgr. Miloša Greguša v spore žalobcu Mesto Košice, so
sídlom v Košiciach na Triede SNP č. 48/A, IČO: 00 691 135, proti žalovanému A. B., nar. XX.X.XXXX,
bývajúcemu v C. B. D. E. F. XXX/XX, zastúpenému JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD. s.r.o. so sídlom
advokátskej kancelárie v Košiciach na Južnej triede č. 28, za ktorú koná konateľ a advokát JUDr. JCLic.
Tomáš Majerčák, PhD. v konaní o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Mestského súdu Košice č.k. 40C/19/2023-349 zo dňa 2.5.2024, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) preskúmavaným rozsudkom rozhodol
nasledovne:
I. Určuje, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti parcely E-KN č. 211 o výmere 12624
m2, druh pozemku orná pôda, zapísaný na LV č. XXXX, kat. územie C., obec C. - C., G. C. H., v časti
B, poradové č. 3, v podiele vo veľkosti 9/48 k celku.

II. Určuje, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti parcely E-KN č. 332 o výmere 2492

m2, druh pozemku trvalý trávnatý porast, zapísaný na LV č. XXXX, kat. územie C., obec C. - C., G. C.
H., v časti B pod poradovým č. 2, v podiele vo veľkosti 1/4 k celku.

III. Určuje, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti parcely E-KN č. 1001/13 o výmere
4648 m2, druh pozemku trvalý trávnatý porast, zapísaný na LV č. XXXX, kat. územie C., obec C. - C.,
G. C. H., v časti B pod poradovým č. 2, v podiele vo veľkosti 1/2 v celku.

IV. Priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanému.

2.Rozhodoltakožalobe,ktorousažalobcadomáhalurčeniavlastníckehoprávakvyššiešpecifikovaným
nehnuteľnostiam titulom kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 19.7.1984, eventuálne titulom vydržania
s poukazom na nepretržitú dobromyseľnú držbu predmetných nehnuteľností od roku 1984.

3. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca preukázal existenciu naliehavého právneho záujmu na

požadovanom určení v súlade s § 137 písm. c/ CSP, keďže v evidencii je ako podielový spoluvlastník
predmetných parciel zapísaný žalovaný a právne postavenie žalobcu, ktorý má za to, že je vlastníkom
je neisté a iným spôsobom ako rozhodnutím súdu sa žalobca zmeny zápisu nevie domôcť. Následne
posudzoval platnosť zmluvy z viacerých dôvodov, ktoré namietal žalovaný. V konaní nebolo spornéuzatvorenie kúpnej zmluvy dňa 20.7.1984, ktorou právny predchodca žalovaného I. B., previedol
vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na Československý štát - Národný výbor mesta Košice,
zast. Zoologickou záhradou. Kúpna zmluva bola uzatvorená ZOO Košice v zast. Národného výboru

mesta Košice, v zast. Československého štátu. Pokiaľ išlo o námietku neurčitosti predmetu kúpnej
zmluvy, parc.č. 211 je v zmluve definovaná jednoznačne, ďalšie dve nehnuteľnosti sú definované ako
lúkaHrubče,zapísanévpozemno-knižnejzápisnicič.X,kat.územieC.podB22apodB52b/vovýmere
779,80 m2, pričom takto označená parcela zodpovedá parc. č. 332 z výpisu pozemno-knižnej knihy,
vložka 3, kat. územie C., a jej identifikácia je nesporná, parc. č. 1001/13 je jednoznačne identifikovaná

z pozemno-knižnej vložky č. XXX, pôvodné parcelné č. 515, 525, 604, 605 ako pasienok do J. K. J., z
ktorej vyplýva vlastníctvo právnej predchodkyne I. B., L. C. a M. B. (každý v jednej polovici), po ktorých
nadobudol vlastnícke právo právny predchodca žalovaného I. B., ktorý bol subjektom kúpnej zmluvy ako
predávajúci. Pri posudzovaní určitosti predmetu zmluvy vychádzal z dobových zvyklostí, s tým, že súdu z
jeho činnosti je zrejmé, že v období pred rokom 1989 sa aj v úradnom styku používal menší formalizmus.
Napriek formálnym nedostatkom špecifikácie predmetu zmluvy z hľadiska náležitosti určitosti predmetu

konania v súčasnosti, identifikáciu predmetu považoval súd v kontexte dobových zvyklostí s poukazom
na žalobcom predložené listinné dôkazy, a to listy vlastníctva, výpisy pôvodných pozemno-knižných
vložiek ako aj dedičské rozhodnutia za nespornú. Námietku neurčitosti označenia nadobúdateľa
považoval za neodôvodnenú, zo zmluvy nesporne vyplýva, že nadobúdateľom bol Československý štát,
ktorý konal prostredníctvom svojich orgánov, a to konkrétne Národného výboru mesta Košice v zast.

socialistickej organizácie Zoologickej záhrady Košice. Označenie štátu ako ,,Československého štátu“
namiesto Československá socialistická republika je výsledkom dobových zvyklostí, pričom označenie
subjektu Československej socialistickej republiky ako predávajúceho považoval súd za nesporné. V
zmysle platnej právnej úpravy účinnej ku dňu uzatvorenia zmluvy v súlade s ust. § 134 ods. 2 OZ
sa vlastníctvo nehnuteľnej veci na základe zmluvy nadobúda účinnosťou zmluvy. Vzhľadom na to,

že išlo o prevod do socialistického vlastníctva, t.j. nadobúdateľom bol štát, v súlade s citovaným
zákonným ustanovením sa nevyžadovalo pre účinnosť zmluvy registrácia štátnym notárstvom. Táto
skutočnosť v konaní ani nebola sporná. Predmetná zmluva nepodliehala ani schváleniu nadriadených
orgánov, tak ako je to uvedené v bode 8 zmluvy na základe uznesenia rady MsNV v Košiciach č.
1147/F zo dňa 17.9.1976. Predmetné uznesenie nadobudlo účinnosť dňa 1.10.1976, pričom určilo

dispozičné oprávnenie z národným majetkom podľa vyhlášky č. 156/1975 Zb., v zmysle ktorých k
odplatnému prevodu vlastníctva veci od občanov a iných než socialistických organizácii organizácie
riadené MsNV nepotrebujú súhlas od nehnuteľností do výšky 50.000,- Kčs. Ak žalovaný namietal, že
Zoologická záhrada Košice nebola takouto organizáciou, keďže nebola citovaná v prílohe 2/ uznesenia
rady Mestského národného výboru v Košiciach súd uviedol, že z uznesenia MsNV v Košiciach č. 44

zo dňa 27.2.1979 nesporne vyplýva, že tento bol zriaďovateľom Zoologickej záhrady ako príspevkovej
organizácie v rezortnom pláne MsNV v Košiciach, ako špecializované kultúrno-výchovné zariadenie,
pričom aj keď nie je explicitne uvedená Zoologická záhrada Košice v prílohe 2/ uznesenia č. 1147,
tak v prvom rade je uviedol, že predmetné uznesenie upravovalo dispozičné oprávnenia do budúcna,
teda počnúc dňom účinnosti odo dňa 1.1.1976, pričom Zoologická záhrada Košice bola zriadená až

dňa 27.2.1979 s tým, že aj keď v prílohe 2/ sú citované jednotlivé organizácie MsNV, okrem týchto je
uvedené, že sa to týka aj ďalších zriaďovaných organizácii, pod ktoré nesporne možno subsumovať
aj Zoologickú záhradu Košice. Takto k záveru, že tak ako je deklarované v bode 8/ Kúpnej zmluvy,
zmluva nepodliehala schváleniu nadriadených orgánov. Napriek skutočnosti, že zmluva nepodliehala
schváleniu nadriadených orgánov v bode 9/ zmluvy bolo uvedené, že účastníci berú na vedomie, že

zmluvanadobudneprávnumoclenčobudepotvrdenáNárodnýmvýborommestaKošice.Vtomtosmere
poukázal súd na § 47 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Predmetná
zmluva nepodliehala registrácii štátnym notárstvom, nevyžadovala schválenie nadriadených orgánov.
Napriek tejto skutočnosti bolo v zmluve deklarované, že nadobudne právnu moc (súd sa môže len
domnievať, že išlo o nadobudnutie účinnosti), len čo bude potvrdená Národným výborom mesta Košice.

Citujúc § 47 OZ účinného v čase uzatvorenia zmluvy súd uzavrel, že takýto súhlas nebol potrebný. Po
zhrnutí preto dospel k záveru, že kúpna zmluva uzatvorená 20.7.1984 je platná, účinnosť nadobudla
v súlade s § 134 ods. 2 OZ účinného v čase uzatvorenia zmluvy, pričom zmluva nadobudla účinnosť
po uzatvorení overením podpisu predávajúceho dňa 20.7.1984. Keďže pre platné nadobudnutie
vlastníckeho práva v čase uzatvorenia zmluvy sa vyžadovala účinnosť zmluvy, táto podmienka bola

splnená. Okamihom nadobudnutia účinnosti zmluvy nadobudol kupujúci vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam. Na nadobudnutie vlastníckeho práva nemala vplyv ani skutočnosť, že predmetná
kúpnazmluvanebolaevidovanávevidenciinehnuteľnostipodľazákonač.22/1964Zb.,keďževlastnícke
právo v súlade s § 134 ods. 2 OZ nadobudol kupujúci účinnosťou zmluvy, t.j. 20.7.1984 - nadobúdateľ,t.j. Československý štát a následne v súlade s § 2b ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. prešlo vlastníctvo
predmetnej nehnuteľnosti do vlastníctva Mesta Košice. Rovnako námietku žalovaného spočívajúcu
v tvrdení, že kúpna cena nebola predávajúcemu zaplatená, čo preukazuje, že zmluva nenadobudla

účinnosť, keďže kúpna cena mala byť zaplatená do 15 dní od právnej moci, neobstojí. Poukázal na to, že
nezaplatenie kúpnej zmluvy nespôsobuje neplatnosť zmluvy, resp. nenadobudnutie účinnosti. Poukázal
na to, že žalobca nebol subjektom kúpnej zmluvy, je právnym nástupcom pôvodného nadobúdateľa,
pričom požadovať od žalobcu dôkaz o zaplatení kúpnej ceny jeho právnemu predchodcovi po 40 rokoch
od uzatvorenia zmluvy nepovažoval za spravodlivé. Len samotná skutočnosť, že aktuálne žalobca nevie

preukázať jej vyplatenie, sama o sebe neznamená, že by kúpna cena nebola vyplatená. V sporoch,
v ktorých časový odstup od rozhodnej skutočnosti podstatne prekračuje vydržacie lehoty alebo lehoty
skartačné, nie je na mieste extenzívnym spôsobom spochybňovať, či otvárať záležitosti, ktoré pred
mnohými rokmi založili právne vzťahy (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 22 Cdo 1400/2004 z
2.3.2005). Plynutie času je tak závažnou skutočnosťou, ktorej treba priznať faktické účinky (v tejto súv.
por. aj Oznámenie Ústavného súdu ČR z 1.11.2005).

4. Aj keď žalobca podporne tvrdil nadobudnutie vlastníckeho práva titulom vydržania, súd uviedol, že
vzhľadom na to, že vlastnícke právo žalobca nadobudol priamo titulom kúpnej zmluvy, už nemohlo
následne (duplicitne) dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva žalobcom vydržaním.

5. Na takto zistený skutkový stav aplikoval § 868, § 134 ods. 2, § 399 ods. 1, § 18, § 19, § 20 ods.
1, 2, § 21, § 34 ods. 2, § 35 ods. 1, 2, § 47 ods. 1, 2, 3 zákona č. 40/1964 Zb. účinného ku dňu
uzatvorenia kúpnej zmluvy 20.7.1984, § 10 ods. 1 až 5, § 11 ods. 1, 2, § 21, § 22 ods. 1, 2, 3, §
46 ods. 1 zákona č. 69/1967 Zb. o národných výboroch účinného ku dňu uzatvorenia kúpnej zmluvy
20.7.1984, § 75 ods. 1 písm. c/, 2 zákona č. 109/1964 Zb. Hospodárskeho zákonníka účinného ku

dňu uzatvorenia kúpnej zmluvy 20.7.1984, § 29 ods. 1, 2, 3 Vyhlášky Federálneho ministerstva financií
o správe národného majetku 156/1975 Zb. o správne národného majetku účinnej ku dňu uzatvorenia
kúpnej zmluvy 20.7.1984, § 1, § 2 ods. 1, 2, § 3, § 4 ods. 1, 2, 3, § 7 ods. 1, 2 zákona č. 22/1964 Zb.
o evidencii nehnuteľností účinného ku dňu uzatvorenia kúpnej zmluvy 20.7.1984, § 1, § 2 ods. 1 zákona
č. 518/1990 Zb. o prechode zakladateľskej alebo zriaďovateľskej funkcie Národných výborov na obce,

ústredné orgány štátnej správy a orgány miestnej štátnej správy, § 1 ods. 1, 2, § 2 ods. 1, 2, 3, § 2b
ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí a konštatoval, že žalobca je vlastníkom predmetných
nehnuteľností, preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.

6.Otrováchkonaniarozhodolpodľa§262ods.1,2,§255ods.1zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporový

poriadok (CSP) a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech priznal náhradu trov konania v rozsahu jeho
úspechu,t.j.100%vočižalovanému,ktorývkonaníúspechnemal.Doplnil,ženevzhliadolžiadnedôvody
osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali aplikáciu § 257 CSP na rozhodnutie o trovách konania, pričom
žalovaný takéto dôvody ani nenamietal. O výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v
súlade s § 262 ods. 2 CSP, ktoré vydá súdny úradník do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci

samej.

7. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný uplatniac odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1
písm. b/, f/, h/ CSP a navrhol aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov prvoinštančného

a odvolacieho konania. Poukázal na to, že odbor výstavby vyvlastňoval v prospech Československého
štátu práve ZOO Košice. Subjekt Československý štát nikdy neexistoval, oficiálnym názvom štátu
najmä v zmysle čl. 1, 2 Ústavy Československej socialistickej republiky aj po zmenách spôsobených
prechodomkfederatívnemuusporiadaniuniekdajšejČSSRbolaČeskoslovenskásocialistickárepublika.
Je nevyhnutné zvážiť, či zmluvu v takejto podobe by bolo možné považovať za platný nástroj vzniku

práv a povinností. Už len z tohto dôvodu nemožno na vyvlastňovacie rozhodnutie prihliadať, je to nulitný
právnyakt.Zároveňpoukázalnapodobnýprípad,žeod90.rokovminuléhostoročiajenielenvšeobecne
známou skutočnosťou, ale aj súčasťou tuzemského právneho poriadku konštatovanie, že v rokoch
1948-1989 komunistický režim porušoval ľudské práva i svoje vlastné zákony. Podľa tohto zákona sa
obdobie tzv. totality vyznačovalo okrem iného i tým, že vtedajšiemu režimu bolo za ťažko dodržiavať aj tie

zákony, ktoré za účelom dosiahnutia ním sledovaných cieľov sám prijal, a teda aj z pohľadu dodržiavania
princípov právneho štátu nebol v takomto období až tak zriedkavý stav podliezania obraznej latky priamo
tým, že kto ju do určitej do úrovne nastavil.8. Vo vzťahu ku kúpnej zmluve predloženej žalobcom uviedol, že zmluva bola podpísaná neoprávneným
subjektom, preto nie je platná. Je na žalobcovi, aby preukázal, že ZOO Košice bola oprávnená konať
za ČSSR – Národný výbor Mesta Košice. Zároveň popiera oprávnenie ZOO Košice zastupovať ČSSR

– Národný výbor Mesta Košice a aj oprávnenie ZOO Košice podpisovať kúpne zmluvy na kúpu
nehnuteľností. V ďalšom poukázal na skutočnosť, že kúpna zmluva nebola potvrdená ani schválená
Národným výborom Mesta Košice, preto nenadobudla právnu moc. Kúpna zmluva nebola potvrdená
ani schválená Národným výborom Mesta Košice a aj to, že mu nebola vyplatená kúpna cena, ktorá
mu mala byť vyplatená do 15 dní od právnej moci zmluvy. Ďalším faktom, že nedošlo k schváleniu

ani potvrdeniu kúpnej zmluvy, je to, že nebolo predložené žiadne uznesenie Národného výboru Mesta
Košice o potvrdení alebo schválení tejto zmluvy. V neposlednom rade nebol podaný návrh na zápis
kúpnej zmluvy do evidencie nehnuteľností, a štát nebol ani zapísaný ako vlastník nehnuteľností za
celých 40 rokov. V súlade s § 47 ods. 3 OZ platí prezumpcia odstúpenia od zmluvy, ak zmluva
do troch rokov nebola ani potvrdená ani schválená Národným výborom, resp. nebol podaná návrh
na zápis zmeny v evidencii nehnuteľností, teda nedošlo k jej registrácii v evidencii nehnuteľností.

Poukázal na to, že na prevod majetku do vlastníctva štátu bol potrebný súhlas Národného výboru
a ZOO Košice nemohla podpisovať zmluvy v mene štátu. Uznesenie Rady MSNV zo dňa 17.9.1976
hovorilo o tom, že poveruje schvaľovaním dispozícii s Národným majetkom, ktoré vyžaduje súhlas
MSNV vedúceho finančného odboru MSNV v Košiciach teda, ak zmluvu podpísala ZOO Košice,
takáto zmluva mala byť schválená MSNV. Uznesenie Rady MSNV zo dňa 17.9.1976 č. 1147 je iba

vnútroorganizačným kompetenčným rozhodnutím. Bod 8 a 9 zmluvy nie sú v rozpore. Môže byť zdanie
rozporu iba pre toho, kto nepozná právnu úpravu, ktorá bola platná a účinná v čase podpisovania
zmluvy. Z uvedeného takto vyplýva, že na základe kúpnej zmluvy ČSSR sa nestal vlastník nehnuteľnosti,
ktorá je predmetom sporu, neprešla a nemohla ani prejsť do vlastníctva žalobcu na základe § 2 ods.
2 zákona č. 138/1991 Zb., lebo v roku 1991 ani nebola vo vlastníctve Slovenskej republiky. Prejsť

mohol iba ten majetok, ktorý bol vo vlastníctve Slovenskej republiky v prospech štátu, ani štátne
organizácie nesvedčil žiadny právny titul pre nadobudnutie vlastníctva. V danom prípade ku vzťahu
k predmetným nehnuteľnostiam v čase nadobudnutia účinnosti zákona o majetku obcí, vlastnícke
právo Slovenskej republiky nevyplývalo ani zo zápisov v katastri nehnuteľností, čoho dôsledkom je
možné očakávať od žalobcu zvýšenú opatrnosť pri posudzovaní možnosti prevodu vlastníctva zo

štátu. Žalobca pri bežnej opatrnosti mohol nadobudnúť presvedčenie, že štát v čase nadobudnutia
účinnosti zákona bol vlastníkom nehnuteľnosti, a že disponoval platným nadobúdacím vlastníckym
titulom k sporným nehnuteľnostiam, nemohol teda nadobudnúť presvedčenie, že na neho prešlo zo
zákona vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, resp. mohol mať pochybnosti aj o nadobudnutí
vlastníckeho práva. Vychádzajúc z uvedeného preto dobromyseľnosť žalobcu pri nadobudnutí sporných

nehnuteľnostíbolavylúčená.VtejtosúvislostipoukázalnastanoviskoVeľkéhosenátuNSSRnazáklade
absolútne neplatného právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to ani v prípade,
že na jeho podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. V súvislosti
s kúpnou zmluvou konštatoval, že táto nikdy nenadobudla právnu moc, pretože nebola vyplatená kúpna
cena a nikdy neprešlo vlastnícke právo. Žalobca sa snažil preukázať aj okolnosť, že zoologická záhrada

nepotrebovala súhlas Mestského národného výboru v Košiciach k platnému prevodu vlastníctva vo
veci od občanov, pričom poukazoval na prílohu č. 1 Uznesenia MSNV č. 1147 zo dňa 17.9.1976.
V uznesené sú však situácie, kedy organizácia riadená MSNV I. a II. nepotrebujú súhlas k odplatnému
prevodu vlastníctva vecí od občanov, zoologická záhrada však nebola uvedená ani v jednej skupine,
a to z dôvodu, že ešte neexistovala, nakoľko bola zriadená až 1.7.1979. V ďalšom podľa jeho názoru,

žalobca nemohol vstúpiť do dobromyseľnej držby na základe zákona č. 138/1991 Zb., ZOO vstúpila
do užívania v roku 1979, ale nie do držby. Pozemky v ZOO boli zabraté pôvodným vlastníkom v roku
1979 bez akéhokoľvek právneho titulu a štát si ich aj oplotil, začal ich užívať bez akéhokoľvek právneho
titulu, teda vstúpil do ich užívania nedobromyseľne, bez právneho titulu. Tento bezprávny stav nebol
napravený a vlastníci stále čakali, že štát od nich pozemky kúpi, teda, že dôjde k majetko-právnemu

vysporiadaniu, ale nikdy nedošlo. Majetkovo-právne vysporiadanie vlastníkom sľúbilo aj Mesto Košice,
teda žalobca, preto nikdy nemohol byť dobromyseľné, že mu pozemky vlastnícky patria, užívať ich
užíval, ale nemal ich v dobromyseľnej držbe. Dôkazné bremeno dobrej viery, že žalobcovi svedčí
nadobúdací titul zaťažovalo žalobcu, ako osobu, ktorej je dobrá viera na prospech. V ďalšom Ústavný
súd SR ustálil, že Ústava SR neumožňuje, aby vyvlastneniu alebo nútenému obmedzeniu vlastníckeho

práva došlo priamo zákonom. Vyvlastňovacie rozhodnutie z roku 1985 bolo vydané štátnym orgánom,
pričom malo spôsobiť zmenu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a to v prospech štátu. Štát, ktorého
orgán rozhodnutie vydal a účelom, ktorého mala byť zmena vlastníckeho práva v prospech štátu, nesie
zodpovednosť za to, že toto rozhodnutie, ako aj procesný postup predchádzajúci vydaniu rozhodnutia,trpelo vadami, ktoré spôsobili jeho nulitnosť a nezákonnosť. Na základe neúčinného vyvlastňovacieho
konania rozhodnutia nemohlo dôjsť k prechodu vlastníctva ani na organizáciu v prospech, ktorej bola
nehnuteľnosť vyvlastnená, a to bez ohľadu na to, či takýto nadobúdateľ bol alebo nebol dobromyseľný.

Žalobca teda nemohol byť dobromyseľný, že mu pozemky patria. Mesto Košice z verejného registra od
roku 1991 vedelo, že nie je zapísané vlastnícke právo v jeho prospech v katastri nehnuteľností, preto
nemohlo byť ako dobromyseľné. Ako vlastník nebol zapísaný ani v ROEP, a teda objektívne možno
hovoriť o jeho nedobromyseľnosti. Skutočnosť, že zoologická záhrada platila vlastníkom pozemkov
v areáli nájomné za užívanie ich pozemkov, na ktoré poukazoval v súdnom konaní. Ak by bol žalobca

skutočne vlastníkom týchto nehnuteľností je otázne, z akého dôvodu by uzatváral nájomné zmluvy
v pozícii nájomcu na pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. V súvislosti s dobromyseľnosťou poukázal
na judikatúru NSSR.

9. V ďalšom poukázal na § 11 zákona č. 265/1992 Zb. o zápisoch vlastníckych a iných vecných práv
k nehnuteľnostiam, podľa ktorého platilo v čase uzatvárania kúpnej zmluvy, že ten kto vychádza zo

zápisu v katastri vykonanom po nečinnosti tohto zákona, je dobromyseľný, že stav katastra zodpovedá
skutočnému stavu. Dedičské konanie bolo v dobrej viere a vychádzalo práve z uvedeného ustanovenia
a naopak, žalobca nebol a nemohol byť v dobre viere. Zo zápisu v katastri nehnuteľností jednoznačne
vyplýva, že SR ani Mesto Košice nikdy neboli zapísaní ako vlastník predmetných pozemkov. Podľa
informácií ani zápisov katastra Zoologická záhrada Košice – Kavečany dokonca po roku 1993, začala od

niektorých vlastníkov odkupovať spoluvlastnícke podiely a niektorým platili aj nájom. V žiadnom prípade
nemožno hovoriť o vydržaní pozemkov žalobcom. Svoje spoluvlastnícke podiely na predmetných
parcelách riadne dedil na základe dedičských konaní, vlastníctvo potvrdil notár, ako súdny komisár.
Dobromyseľným držiteľom bol od zdedenia, pričom tieto spoluvlastnícke podiely nadobúdal v dobrej
viere v rámci dedičského konania. Nehnuteľnosti boli predmetom dedičského rozhodnutia vo viacerých

dedičských konaniach a dedičia z nehnuteľnosťami vždy nakladali ako vlastníci a domáhali sa svojich
práv.

10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil ako vecne správny. Všetky námietky, ktoré sú obsahom odvolania žalovaný vznášal

už v konaní pred súdom prvej inštancie, ktorý dal odpovede na všetky vznesené námietky tvoriace
podstatu sporu, tieto dôkazy správne vyhodnotil a svoje rozhodnutia s poukazom na príslušné
ustanovenia zákonov a vykonávajúcich predpisov v znení účinnom v rozhodnom období jasne
a zrozumiteľne odôvodnil. V konaní predložil dôkazy, z ktorých jednoznačne vyplýva, že žiaden súhlas,
potvrdenie, schválenie alebo odobrenie kúpnej zmluvy Národným výborom nebolo potrebné, pretože išlo

o nadobudnutie majetku do socialistického vlastníctva od fyzickej osoby do sumy 50.000 Kčs (dohodnutá
kúpna cena podľa kúpnej zmluvy bola 2.491,10 Kčs). Je pravdou, že odsek 8 a odsek 9 kúpnej zmluvy
si protirečia. Poukazuje však na § 41 OZ platného aj v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, podľa ktorého
ak sa dôvod neplatnosti (právneho úkonu) vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nim došlo,

nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od podstatného obsahu. Z uvedeného dôvodu preto odsek 9
kúpnej zmluvy je oddeliteľnou súčasťou od jej ostatného obsahu a nejde o podstatnú náležitosť kúpnej
zmluvy, ktorými sú predmet kúpy a kúpna cena. Bez právneho významu je aj námietka žalovaného,
že kúpna zmluva nebola evidovaná v príslušnej evidencii nehnuteľností, pretože to malo len evidenčný
charakter. V rozhodnom období totiž kúpne zmluvy nepodliehali žiadnemu vkladovému konaniu tak,

ako je to dnes. Právny poriadok v rozhodnom období nespájal účinnosť kúpnej zmluvy s intabuláciou
vlastníckeho práva (a už vôbec nie k majetku nadobúdaného do socialistického vlastníctva štátom).
Štát si prostredníctvom svojich orgánov stanovil, ktoré nadobudnutia, resp. prevody majetku a za akých
podmienok budú podliehať schváleniu príslušným orgánom štátu. ZOO Košice, v zastúpení štátu na
základekúpnejzmluvyuzavretejsprávnympredchodcomžalovanéhodňa19.4.1984,nadobudlapodiely

na predmetných pozemkoch do štátneho socialistického vlastníctva za odplatu od občana, pretože ich
nevyhnutne potreboval na plnenie úloh a účelu, na ktorý bola zriadená. V zmysle § 3 ods. 1 zákona č.
518/1990 Zb. prešla zriaďovateľská funkcia ZOO Košice na Mesto Košice. Podľa § 2 ods. 2 zákona č.
138/1991 Zb. o majetku obcí veci, ku ktorým patrilo práva hospodárenia rozpočtovým a príspevkovým
organizáciám Národným výborom, ku ktorým prešla zriaďovateľská alebo zakladateľská funkcia na

obce podľa zákona č. 518/1990 Zb., prechádzajú z majetku SR do vlastníctva obce, na území ktorej
sa nachádzajú, preto v súlade s citovaným ustanovením prešlo na Mesto Košice vlastnícke právo
k žalovaným pozemkom vo vykúpených podieloch.11.Žalobcavodvolacejreplikevpodstatnomzotrvalnadôvodochpodanéhoodvolania.Naďalejuvádzal,
že súd prvej inštancie sa náležite nevysporiadal s jeho argumentáciou.

12. Ďalšie vyjadrenia v spore doručené neboli.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas,
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia

§ 379 CSP a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP)
a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

14. Rozsudok je v napadnutých výrokoch vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ustanovenia
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

15. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 31.10.2025 o 10,05 hod.,
v pojednávacej miestnosti č. d. 207/2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 23.10.2025 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia §
219 ods. 1, 3 CSP.

16. K žalovaným namietanému odvolaciemu dôvodu uvádza, že hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú
procesné vady v § 365 ods. 1 písm. b/ CSP ( súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces ), sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/nesprávny procesný postup súdu
znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné

oprávnenie.

17. Z obsahu preskúmavaného spisu vyplynulo, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré
majú oporu vo vykonaných dôkazoch a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne

vyložil. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané
a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil.
Súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne odôvodnil konečný záver o dôvodnosti žalovaného nároku
a závery vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných

právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Podľa judikatúry Európskeho
súdu pre ľudské práva čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd síce
ukladá súdom povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutia, túto požiadavku však nemožno chápať tak,
že súdy majú povinnosť dať podrobnú odpoveď na každý argument (napríklad rozsudok ESĽP vo
veci Van Hurk v. Holandsko z 19.4.1994, č. 16034/90, bod 61). I Ústavný súd SR v tomto smere

konštatoval, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky
právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov
a obranou proti takému uplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne
objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je

plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (rozhodnutie IV. ÚS 115/03 zo dňa
3.7.2003). V rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 358/09 zo dňa 15.10.2009 ÚS SR uviedol, že všeobecný súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Ak však ide o argument, ktorý

je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (nález sp. zn.
II. ÚS 410/06 zo dňa 2.8.2007).

18. Žalovaný v podanom odvolaní uplatnila odvolacie dôvody i podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP
( nesprávne skutkové a právne závery).

19. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čovyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia
dôkazovsudcomzhľadiskaichpravdivostiadôležitostiprerozhodnutie.Nesprávnehodnoteniedôkazov
by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré

z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne,
že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli
v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je
logický rozpor.

20. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa
iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne
určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne
vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené

dispozíciouprávnejnormy).Vyššieuvedenéodvolacienámietkyžalovanéhovyhodnotilodvolacísúdako
neopodstatnené bez opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení
vecisúdomprvejinštancie.Žalovanývpodanomodvolaníuviedolzhodnúargumentáciuakopredsúdom
prvej inštancie, s ktorou sa súd dostatočným spôsobom vysporiadal. Odvolací súd považuje za potrebné
dodať, že súd prvej inštancie sa už v odôvodnení rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal so všetkými

dôvodmi podaného odvolania, ktoré dôvody odvolateľ prezentoval už počas konania pred súdom prvej
inštancie. Odvolací súd takto konštatuje, že ani v odvolacom konaní neboli žalovaným tvrdené a ani
preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Žalovaný
v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti, s ktorými by sa
súd prvej inštancie v konaní nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho posudzovania. Preskúmaním

obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dostatočne sa
zaoberal tvrdeniami a dôkazmi, ktoré vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného
skutkového stavu vyvodil správny právny záver. Svoje rozhodnutie súd tiež presvedčivo a dostačujúco
odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa takto plne stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP), na

tieto poukazuje ako na správne a plne vyčerpávajúce, a preto ich nebude duplicitne opakovať.

21. Odvolací súd dospel k záveru, že uvedené odvolacie dôvody nie sú naplnené.

22. K podstatnej argumentácii žalovaného titulom kúpnej zmluvy, nesúhlasiac s právnym názorom súdu

prvej inštancie spočívajúcom v tom, že pre prevod vlastníckeho práva na štát sa v relevantnom čase
nevyžadovalo schválenie štátnym notárstvom s tým, že podľa jeho názoru právnou skutočnosťou, ktorej
dôsledkom bol prevod vlastníckeho práva v relevantnom čase, bola registrácia štátnym notárstvom.
Pri posudzovaní tejto otázky odvolací súd vychádzal z ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej poukazuje
na rozsudok NS SR sp. zn. 7 MCdo/4/2013 zo dňa 19.2.2014. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa

v uvedenom rozhodnutí venuje spôsobom nadobúdania vlastníctva podľa platných právnych predpisov
v čase podpísania dohody a konštatuje, že pôvodná koncepcia Občianskeho zákonníka z roku
1964 vychádza z tzv. socialistického práva, a preto inak ako dnes vnímala i klasifikovala majetkové
a vlastnícke vzťahy. Štátne socialistické vlastníctvo bolo základnou a najvyššou formou vlastníctva,
popri ňom ako jeho ďalšia forma stálo družstevné vlastníctvo, tretiu formu tvorilo osobné vlastníctvo

definované ako súkromné vlastníctvo z potrebného charakteru občanov. K ustanovenie § 489 a §
490 OZ zaujal stanovisko Najvyšší súd ČSSR (Cpjf 55/75 zo 16.7.1976), a uviedol, že k prevodu
nehnuteľností do socialistického spoločenského vlastníctva nie je registrácia štátnym notárstvom
potrebná (viď Zborník IV, Praha 1986, strana 354). Ustanovenie § 134 OZ bolo zaradené k druhej hlave
druhej časti Občianskeho zákonníka označenej ako „osobné vlastníctvo“, ktoré bolo zaradené pod

„Spôsoby nadobúdania osobného vlastníctva“. Uvedené vyjadruje, že § 134 OZ sa vzťahuje k spôsobu
nadobudnutiu veci do osobného vlastníctva. V zmysle uvedeného ustanovenia, registráciu k svojej
platnosti vyžadovali všetky zmluvy, ktorými občan, prípadne aj štát alebo socialistická organizácia
prevádzala na iného občana nehnuteľnosť, pokiaľ ide o predmet osobného vlastníctva, a to do jeho
osobného vlastníctva. Pokiaľ naopak uvedené nehnuteľnosti sa prevádzajú z vlastníctva občana do

vlastníctvaštátu,alebosocialistickejorganizácie,zmluvaotomtoprevoderegistráciinepodlieha,pretože
na základe tohto prevodu nedochádza k vzniku osobného, ale k vzniku socialistického spoločenského
vlastníctva. V danom období bol plne rešpektovaný právny názor, ktorým sa riadili pri výklade zákonov
súdy, štátne notárstva, štátne organizácie i občania, že registrácii nepodliehajú zmluvy o prevodenehnuteľností do socialistického spoločenského vlastníctva (napr. štátu, družstevných, spoločenských
a iných socialistických organizácií), a to bez ohľadu na druh nehnuteľnosti a povahu osobného alebo
súkromného vlastníckeho vzťahu prevodcu k prevádzanej nehnuteľnosti. Právna úprava platná v období

konkrétnych rokov celkom jednoznačne určovala prípady zmlúv, na ktoré sa povinnosť registrácie
nevzťahovala,čovyplývalopriamozvtedyplatnejprávnejúpravy,išloo1)zmluvyoprevodnehnuteľností
do osobného a do súkromného vlastníctva občanov a iných ako socialistických organizácií (§ 134 ods.
2, § 490 ods. 2 OZ), 2) zmluvy o obmedzení prevodu nehnuteľnosti (§ 58 ods. 2, § 248 ods. 2 zákona
č. 65/1965 Zb. Zákonník práce), 3) dohody o osobnom užívaní pozemkov (§205 ods. 2 OZ), 4) zmluvy

o vzájomných právach a povinnostiach stavebníkov pri výstavbe obytného domu s bytmi v obytnom
vlastníctve, po prípade zmeny a doplnky týchto zmlúv (§ 12 ods. 1 a 2 zákona č. 52/1966 Zb.), 5) zmluvy
o predaji bytov v dome, ktorý je vo vlastníctve štátu do osobného vlastníctva užívateľov (§ 14 zákona
č. 52/1966 Zb.), a po 6) zmluvy o prevode bytov v osobnom vlastníctve medzi občanmi (§ 15 ods. 1
zákona č. 52/1966 Zb.).
23. V kontexte vyššie uvedeného vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, ustáleného súdom prvej

inštancie i odvolací súd považuje za nesporné, že na LV č. XXXX, kat. územie C., obec C., G. C. H.
je ako vlastník podielu k parcele reg. E-KN č. 211, pod bodom B3 v podiele 9/48 k celku zapísaný
žalovaný titulom osvedčenia o dedičstve 13D/363/2010, Dnot 155/2010, Z-1192/12 zo dňa 17.2.2012,
parcely č. 332 o výmere 2492 m2, trvalé trávnaté porasty v podiele 1/4 k celku, zapísanom na LV č.
XXXX, kat. územie C., obec C., G. C. H., parcela E-KN č. 332 vo veľkosti 1/4 titulom osvedčenia o

dedičstve 13D/363/2010, Dnot 155/2010, Z-1192/12 zo dňa 17.2.2012 a parcely reg. E č. 1001/13 o
výmere 4648 m2, trvalý trávny porast, zapísanej na LV ť. 1070, kat. územie C., obec C., okres C. H. D.
N. v podiele 1/2 k celku, titulom osvedčenia o dedičstve 13D/363/2010, Dnot 155/2010, Z-1192/12 zo
dňa 17.2.2012 po právnom predchodcovi I. B., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, otcovi žalovaného,
ktorý nadobudol predmetné nehnuteľnosti od svojej právnej predchodkyne, matky, I. B., L. C., zomr.

XX.XX.XXXX, na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v Košiciach D 1889/66 zo dňa 10.5.1967,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 7.10.1967 a po otcovi M. B. v zmysle uznesenia D 676/63. Dňa
19.7.1984 uzatvoril Československý štát - Národný výbor mesta Košice, zast. Zoologickou záhradou
zast. riaditeľom H. C. K., Csc., ako kupujúci a I. B. nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX ako odpredávajúci
kúpnu zmluvu dňa 19.7.1984, ZOO Košice, na základe ktorej predávajúci previedol vlastnícke právo k

nehnuteľnostiam, ktoré nadobudol po nebohej I. B., L. C., zomr. XX.XX.XXXX, na základe dedičského
rozhodnutia Štátneho notárstva v Košiciach zo dňa 10.5.1967, č. D 1889/66, a to roľa C., zapísaná ako
parc. č. 208 (krátená), roľa zvaná J., zapísaná ako parc. č. 211 a lúku Hrubče zapísané v pozemno-
knižnej zápisnici č. X, kat. územie C., a to pod B 22 a pod B 52 b/ vo výmere 779,80 m2, druhú polovicu
nehnuteľnosti nadobudol na základe uznesenia Štátneho notárstva v Košiciach zo dňa 3.7.1963 vo

výmere 779,80 m2 a pasienok Do J. K. J. zapísaný ako parc. č. 515, 525, 604, 605 zapísaných v
pozemno-knižnej zápisnici č. XXX v polovici pod B 2 vo výmere 2324 m2, spolu výmera 6227,80 m2,
ktorá bola členená do novovytvorenej parcely č. 899/14, resp. 670/3 za kúpnu cenu 2.491,10 Kčs. Kúpnu
cenu 2.491,10 Kčs kupujúca organizácia zaplatí cestou Štátnej banky, pobočky v Košiciach, najneskôr
do 15 dní od právnej moci. Zmluva nepodlieha registrácii štátnym notárstvom. Účastníci zmluvy si

vyhradzujú pojať odpredané nehnuteľnosti do novovytvorenej parcely č. 899/14 , resp. č. 670/3 pre kat.
ú. C. M.. Nadobúdateľka ZOO v Košiciach má zmluvu predložiť podľa § 4 zák. č. 22/1964 zb. k zápisu do
KN do 60 dní odo dňa právoplatnosti. Na základe uznesenia Rady MsNV v Košiciach č. 1147/F zo dňa
17.9.1976 zmluva nepodlieha schváleniu nadriadených orgánov. Účastníci zmluvy berú na vedomie, že
zmluva nadobudne právnu moc len čo bude potvrdená Národným výborom mesta Košice. Totožnosť

predávajúceho I. B. bola overená Štátnym notárstvom Košice dňa 20.7.1984.
24. Dňa 25.7.1984 uzatvoril Čsl. štát - Národný výbor mesta Košice, zast. ZOO Košice ako kupujúci a
O. B., nar. XX.XX.XXXX (brat I. B.) ako predávajúci kúpnu zmluvu, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti
nadobudnuté po nebohej I. B., L. C. zomr. XX.XX.XXXX, a to pasienok Do Dubovej Sviboda Dzurova
č. 515, 525, 604, 605 vo výmere 2324 m2 vo veľkosti 1/2, pozemno-knižná vložka č. XXX pod B 2,

kat. územie C. včlenenej do novovytvorenej parcely č. 899/14 za kúpnu cenu 929,60 Kčs. Identifikácia
parcely č. 111/13 zapísaná v katastri nehnuteľností pre kat. územie C. ako parc. E-KN č. 1001/13 bola
nesporne identifikovaná informáciou z kat. nehnuteľností zo dňa 9.1.2017, v zmysle ktorej pozemno-
knižná parc. č. 515, 525, 604, 605 pod poradovým č. 13 je zapásaná na LV č. XXXX, kat. územie C..

25. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že došlo k právne účinnému prevodu
vlastníckeho práva na právneho predchodcu žalobcu (štát). Právna úprava v rozhodnej dobe (§ 44,
§ 47 a § 123 OZ v znení účinnom do 30.6.1988) nevyžadovala, aby zmluva, ktorou štát nadobúdal
nehnuteľnosť zo socialistického spoločenského vlastníctva podliehala registrácii štátnym notárstvom,resp. rozhodnutiu o (ne)registrácii zmluvy. Zhrnúc, predmetom kúpnej zmluvy bola nehnuteľnosť, pričom
kupujúcim bola socialistická organizácia a preto nebola potrebná registrácia štátnym notárstvom,
ani súhlas národného výboru, odôvodňujúc tým, že išlo o prevod do socialistického spoločenského

vlastníctva, ktoré oproti iným druhom vlastníctva malo najsilnejšie postavenie a požívalo najsilnejšiu
právnu ochranu. Rovnako preto ani nebol daný návrh na zápis do evidencie nehnuteľností, keďže išlo
o prevod do socialistického vlastníctva s najsilnejšou právnou ochranou. Samozrejme v súčasnosti
je uvedenému postupu možné vytýkať rôzne nezrovnalosti, avšak i napriek tomu pri prevode do
socialistického spoločenského vlastníctva k prevodu dochádzalo už uzavretím kúpnej zmluvy - teda platil

translačný systém.

26. Rovnako predmetná zmluva nepodliehala ani schváleniu nadriadených orgánov, tak ako je to
uvedené v bode 8 zmluvy na základe uznesenia rady MsNV v Košiciach č. 1147/F zo dňa 17.9.1976.
Predmetné uznesenie nadobudlo účinnosť dňa 1.10.1976, pričom určilo dispozičné oprávnenie z
národným majetkom podľa vyhlášky č. 156/1975 Zb., v zmysle ktorých k odplatnému prevodu vlastníctva

veci od občanov a iných než socialistických organizácii organizácie riadené MsNV nepotrebujú súhlas
od nehnuteľností do výšky 50.000,- Kčs. Ak žalovaná namietala, že Zoologická záhrada Košice nebola
takouto organizáciou, keďže nebola citovaná v prílohe 2/ uznesenia rady Mestského národného výboru
v Košiciach súd uvádza, že z uznesenia MsNV v Košiciach č. 44 zo dňa 27.2.1979 nesporne vyplýva,
že tento bol zriaďovateľom Zoologickej záhrady ako príspevkovej organizácie v rezortnom pláne MsNV

v Košiciach, ako špecializované kultúrno-výchovné zariadenie, pričom aj keď nie je explicitne uvedená
Zoologická záhrada Košice v prílohe 2/ uznesenia č. 1147, tak v prvom rade je potrebné uviesť, že
predmetné uznesenie upravovalo dispozičné oprávnenia do budúcna, teda počnúc dňom účinnosti odo
dňa 1.1.1976, pričom Zoologická záhrada Košice bola zriadená až dňa 27.2.1979 s tým, že aj keď v
prílohe 2/ sú citované jednotlivé organizácie riadené MsNV, okrem týchto je uvedené, že sa to týka aj

ďalšíchzriaďovanýchorganizácii,podktorénespornemožnosubsumovaťajZoologickúzáhraduKošice.

27. K nezrovnalostiam kúpnej zmluvy v bode 8/ a 9/ odvolací súd dodáva, že podľa bodu 8/ zmluva
nepodliehala schváleniu nadriadených orgánov. Napriek skutočnosti, že zmluva nepodliehala schváleniu
nadriadených orgánov v bode 9/ zmluvy bolo uvedené, že účastníci berú na vedomie, že zmluva

nadobudne právnu moc len čo bude potvrdená Národným výborom mesta Košice. Odvolací súd dopĺňa,
že takýto súhlas nebol potrebný, keďže za rozhodnutie príslušného orgánu v zmysle § 47 teória aj prax
rozlišovala: 1. rozhodnutie orgánu štátnej správy vydané v konaní podľa správneho poriadku a po 2.
rozhodnutia štátneho notárstva v konaní podľa notárskeho poriadku. Za rozhodnutie v zmysle § 47
Občianskeho zákonníka sa nepovažujú súhlasy rôznych organizácií, ktoré v období uzatvárania zmluvy

u niektorých občianskoprávnych zmlúv boli vyžadované. Takýmto rozhodnutím teda nie je schválenie
nadriadeného orgánu a teda sa neuplatní režim podľa § 47 Občianskeho zákonníka. Kúpna zmluva
zo dňa 19.7.1984 je platná, účinnosť nadobudla dňa 20.7.1984 v súlade s ustanovením § 134 ods.
2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy účinnosťou zmluvy, pričom zmluva
nadobudla účinnosť po uzatvorení overením podpisu predávajúcimi. Keďže pre platné nadobudnutie

vlastníckeho práva v čase uzatvorenia zmluvy sa vyžadovala účinnosť zmluvy a táto podmienka bola
splnená. Okamihom nadobudnutia účinnosti zmluvy nadobudol kupujúci vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam.

28. K námietke žalovaného vo vzťahu k neurčitosti označenia kupujúceho ( podľa žalovaného v kúpnej

zmluve je uvedený neexistujúci subjekt ) Československý štát, odvolací súd sa v plnom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie uvedeným v bode 49 a dodáva, že prípadné označenie
subjektu Československý štát a nie Československá socialistická republika nespôsobuje neplatnosť
kúpnej zmluvy. Podľa názoru odvolacieho súdu v rozhodnom období bolo zaužívanou praxou, že štát
bol v dohodách, prípadne zmluvách označený ako Československý štát ( menší formalizmus ). Uvedená

skutočnosť vyplýva i z iných kúpnych zmlúv uzatváraných v rozhodnom období a právnych predpisov
na ktoré v odôvodení odkazuje súd prvej inštancie.

29. K odvolacej argumentácii žalovaného, že jeho právnemu predchodcovi nebola vyplatená kúpna cena
za odpredaj pozemku je potrebné poukázať na obsah kúpnej zmluvy z 19.7.1984, z ktorej vyplýva, že

úhradakúpnejcenymalabyťrealizovanáprostredníctvomštátnejbanky,pobočkyvKošiciach.Okolnosť,
že žalobca nevedel preukázať prípadným listinným dôkazom zaplatenie kúpnej ceny ( podľa žalovanej
k zaplateniu preto nedošlo ), ešte neznamená neplatnosť kúpnej zmluvy. Pokiaľ by nedošlo k vyplateniukúpnej ceny, premlčané právo nezaniká, trvá ďalej, ale do značnej miery sa zoslabuje zmenšením
možnosti jeho úspešného uplatnenia v prípade ak dlžník namietne premlčanie práva pred súdom.

30. Odvolací súd posúdil ako nedôvodnú aj námietku žalovaného, že nebolo preukázané splnenie
podmienok podľa § 2 ods. 2 ZoMO na to, aby vlastníctvo pozemku prešlo na žalobcu.
S touto argumentáciou žalovanej sa odvolací súd nemôže stotožniť, nakoľko žalobca preukázal
príslušnými listinami právne nástupníctvo a prechod vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti
z československého štátu na Mesto Košice. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí podrobne

zdôvodnil právne nástupníctvo zriadenej socialistickej organizácie Zoologickej záhrady Košice, ktorá
bola príspevkovou organizáciou hospodáriacou podľa vlastného rozpočtu schváleného plenárnym
zasadnutím MsNV na československý štát a následne na Mesto Košice (žalobcu). Odvolací súd sa
stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že právnym nástupcom štátu v danej veci je zo zákona
žalobca, t.j. Mesto Košice a to titulom kúpnej zmluvy ( v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 518/1990 Zb. prešla
zriaďovateľská funkcia k Zoologickej záhrade Košice na Mesto Košice a v súlade s § 2 ods. 2 zák. č.

138/1991 Zb. vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam vo vykúpenom podiele na žalobcu ).

31. Skutočnosť, že následne došlo aj k vyvlastneniu predmetných nehnuteľností rozhodnutím Odboru
výstavby ÚPaA Obvodného národného výboru, č. Výst. 9860/2617/84-Go zo dňa 4.1.1985 skôr svedčí
o nedôsledne vedenej evidencii orgánov v danom období, avšak nemá vplyv na platnosť kúpnej zmluvy.

Rovnaký záver možno prijať aj vo vzťahu k nájomným zmluvám, na ktoré poukazuje žalovaný, pričom
opätovne odvolací súd konštatuje nedôslednosť vedenia evidencie spôsobujúcej chaotické konanie
žalobcu vo vzťahu k žalovanému ( právnemu predchodcovi ), čo však v konečnom dôsledku nič nemení
na správnom právnom závere súdu o platnosti a účinnosti kúpnej zmluvy dňa 20.7.1984 a určení, že
žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti parcely E-KN č. 211 o výmere 12624 m2, druh

pozemku orná pôda, zapísaný na LV č. XXXX, kat. územie C., obec C. - C., G. C. H., v časti B, poradové
č. 3, v podiele vo veľkosti 9/48 k celku ( výrok I. ), podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti parcely E-
KN č. 332 o výmere 2492 m2, druh pozemku trvalý trávnatý porast, zapísaný na LV č. XXXX, kat. územie
C., obec C. - C., G. C. H., v časti B pod poradovým č. 2, v podiele vo veľkosti 1/4 k celku ( výrok II. ),
podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti parcely E-KN č. 1001/13 o výmere 4648 m2, druh pozemku

trvalý trávnatý porast, zapísaný na LV č. XXXX, kat. územie C., obec C. - C., G. C. H., v časti B pod
poradovým č. 2, v podiele vo veľkosti 1/2 v celku ( výrok III. ).

32. Odvolací súd poukazuje i na rozhodovaciu prax odvolacieho súdu v obdobnej veci vedenej na
Krajskom súde v Košiciach v konaní sp. zn. 2Co/126/2022 z 20.4.2023, sp. zn. 8Co/70/2024 zo dňa

31.3.2025 v ktorom skonštatoval nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v k.ú. C. štátom
na základe obdobných kúpnych zmlúv a jeho následný prechod na Mesto Košice.

33.Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalovaného týkajúcej sa nadobudnutia vlastníckeho práva
žalobcu vydržaním a jeho tvrdeniu o nadobudnutí vlastníckeho práva na základe dedičského

rozhodnutia, odvolací súd nepovažuje za potrebné vysporiadať sa s ňou osobitnou argumentáciou a to
z dôvodu, že žalobca ( po právnom predchodcovi ) nadobudol vlastnícke právo k vyššie špecifikovaným
nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy, poukazujúc na odôvodnenie rozhodnutia súdu.

34. Odvolací súd takto dospel k záveru, že obsah odvolania žalovaného nie je spôsobilý spochybniť

správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom
uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by
mohli spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoj
rozhodnutie.

35. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo
výroku I., II., III. a v závislom výroku IV. o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
a podľa § 387 ods. 2 CSP na zdôraznenie správnosti doplnil ďalšie dôvody. Záverom odvolací súd
dodáva, že podľa konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailoch sporu uvádzaných účastníkmi konania. Na ďalšiu argumentáciu žalovaného,
už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd nepovažoval za
potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal úspech v odvolacom konaní priznal proti

neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

37. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).