Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. október 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21CoCsp/31/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2625202666
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2625202666.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek
senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XX, C., zastúpeného advokátom: JUDr. Václav Sosna, so sídlom Námestie
slobody 2, Skalica, proti žalovanému: Slovenská kancelária poisťovateľov, IČO 36 062 235, so sídlom
Bajkalská19B,Bratislava,ožalobenaobnovukonania,naodvolaniežalobcuprotiuzneseniuOkresného

súdu Senica č. k. 3Csp/26/2025-14 zo dňa 3. júna 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd I. výrokom žalobu na obnovu konania odmietol, II.

výrokom rozhodol, že žalovaný nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 403 ods. 1, § 413 ods. 1 písm.
a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej
aj „CSP“). Vecne argumentoval tým, že dňa 28.2.2025 bola okresnému súdu doručená žaloba na
obnovu konania vedeného na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. (SI-)5Csp/58/2022 (právoplatne

skončené dňa 21.10.2022 a vo výroku na náhradu trov konania dňa 9.12.2022). Žalobu žalobca
odôvodnil tým, že v predmetnom konaní išlo o konanie vo veci sporu s ochranou slabšej strany,
čo vyplývalo z osobitnej povahy nárokov, ktoré si uplatnila Slovenská kancelária poisťovateľov voči
poistencom, resp. domnelým poistencom. Konajúci súd zákonnú požiadavku ochrany slabšej strany
sporu náležite nezohľadnil. Žalobca (žiadateľ o obnovu konania) je právny laik, nepredpokladal, že by
mohol byť reálne označený za pasívne legitimovanú osobu vo vzťahu k nárokom Slovenskej kancelárie

poisťovateľov. Až dňa 2.12.2024 sa dozvedel o dôvodoch obnovy konania od advokáta a žalobu podal
dňa 28.2.2025, čím splnil zákonnú subjektívnu (3-mesačnú) aj objektívnu (3-ročnú) lehotu na podanie
žaloby. Zo spisu sp. zn. SI-5Csp/58/2022 okresný súd zistil, že Slovenská kancelária poisťovateľov
si v konaní uplatnila proti žalobcovi regresný nárok na náhradu škody podľa zákona č. 381/2001
Z. z. Vzťah medzi Slovenskou kanceláriou a žalobcom nemal charakter spotrebiteľského vzťahu a
žalobca nebol v postavení spotrebiteľa. V konaní bolo rozhodnuté platobným rozkazom, ktorý bol

žalobcovi doručený dňa 5.10.2022 a následne okresný súd vydal opravné uznesenie (v časti náhrady
trov konania), ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 21.11.2022. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť
dňa 21.10.2022 a opravné uznesenie dňa 9.12.2022 súdu. Žalobu na obnovu konania (ako mimoriadny
opravný prostriedok) možno podať, ak sú splnené všetky zákonné podmienky prípustnosti obnovy
konania,ato:žalobamusíbyťpodanáoprávnenouosobou,musíísťoprípustnýpredmetobnovykonania
a prípustný dôvod obnovy konania, musí byť dodržaná zákonná lehota na podanie žaloby na obnovu

konania, žaloba musí obsahovať predpísané náležitosti. Objektívnou podmienkou prípustnosti žaloby
na obnovu konania je zachovanie zákonných lehôt, ktoré CSP pre podanie žaloby na obnovu konaniapredpisuje. Ustanovenie § 403 CSP upravuje subjektívnu a objektívnu lehotu, v ktorej je potrebné podať
žalobu na obnovu konania. Odpustenie zmeškania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania zákon
nepripúšťa. Subjektívna lehota je trojmesačná a žalobcovi začala plynúť dňom doručenia platobného

rozkazu dňa 5.10.2022. Žalobca v konaní, ktorého obnovy sa domáha, nemal postavenie slabšej strany
sporu. Nárok Slovenskej kancelárie poisťovateľov nevyplýval zo spotrebiteľského sporu, ale išlo o
regresný nárok na náhradu škody podľa zákona č. 381/2001 Z. z. Skutočnosť, že konanie bolo na súde
administratívne vedené v registri „Csp“ nedefinuje konanie so slabšou stranou sporu. Žalobca nemal
postavenie spotrebiteľa (slabšej strany sporu) a lehota na podanie žaloby na obnovu konania žalobcovi

uplynula dňa 5.1.2023, v ktorej žalobca právo nevyužil, a preto okresný súd žalobu na obnovu konania
odmietol ako zjavne nedôvodnú a podanú oneskorene.

3. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému nepriznal
náhradu trov konania, hoci bol v konaní úspešný, nakoľko mu v konaní trovy nevznikli.

4.Protitomutouzneseniupodalodvolaniežalobca,ktorýmsadomáhalzrušenianapadnutéhouznesenia
a rozhodnutia o povolení obnovy konania sp. zn. 5Csp/58/2022 s poukazom na § 365 ods. 1 písm. b),
d), f), h) CSP. Argumentoval tým, že prvoinštančný súd nesprávne vyhodnotil povahu lehôt určených
v prípade žaloby na obnovu konania v zmysle ustanovenia § 403 CSP, keď v odôvodnení dostatočne
nerozlišuje objektívnu a subjektívnu lehotu a rozdielnosť ich povahy, pričom súčasne opomenul význam

ustanovenia § 403 ods. 2 CSP. Napriek tomu, že v prípade lehoty podľa § 403 ods. 1 CSP sa jedná o
lehotu subjektívnu, okresný súd sa subjektívnou stránkou vedomosti žalobcu o dôvodoch obnovy vôbec
nezaoberá. Tiež opomenul, že pri subjektívnej lehote nie je rozhodujúci deň právoplatnosti rozhodnutia,
ale deň nadobudnutia vedomosti o dôvodoch obnovy. V danom prípade sa žalobca o možnosti a
dôvodoch obnovy dozvedel až dňa 2.12.2024, žaloba bola podaná dňa 28.2.2025, teda včas, v rámci

subjektívnej trojmesačnej lehoty rovnako ako v rámci trojročnej objektívnej lehoty. Súd prvej inštancie
vec nesprávne právne posúdil, keď zrejme vychádzal z právneho názoru, že pre posúdenie včasnosti
podania žaloby na obnovu konania je rozhodujúci deň právoplatnosti rozhodnutia, nie deň nadobudnutia
vedomosti žalobcu o dôvodoch obnovy. Takýto právny názor nemá oporu v ustálenej rozhodovacej
praxi dovolacieho súdu. Nesprávne okresný súd vyhodnotil povahu sporu vedeného Slovenskou

kanceláriou poisťovateľov proti fyzickej osobe (nepodnikateľovi), keď v odôvodnení rozhodnutia uvádza,
že taký spor nie je sporom s ochranou slabšej strany, ale išlo o regresný nárok na náhradu škody
podľa zákona č. 381/2001 Z. z. Podľa žalobcu skutočnosť, že strana v konaní uplatňuje regresný
nárok nevylučuje, aby bolo uvedené konanie sporom s ochranou slabšej strany. Nároky Slovenskej
kancelárie poisťovateľov voči fyzickým osobám (poisteným alebo nepoisteným s povinnosťou poistiť sa

u poisťovne) sú evidentne nárokmi, ktoré priamo súvisia s poistením, resp. s povinnosťou poistenia.
Poistenie je pritom spotrebiteľský vzťah (ide o vzťah medzi poisťovňou a poisteným, kde poistený platí
poistné a poisťovňa sa zaväzuje poskytnúť plnenie v prípade poistnej udalosti). A preto je opodstatnený
záver,ževzťahmedziSlovenskoukancelárioupoisťovateľovafyzickouosoboujevzťahomsúvisiacimso
spotrebiteľskými poistnými vzťahmi. V žalobe na obnovu konania žalobca označil konkrétne skutočnosti,

týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom
konaní, a ktoré môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Uviedol, že možno vykonať
dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, a ktoré môžu privodiť pre neho priaznivejšie
rozhodnutie vo veci. Žalobca v žalobe výslovne upozornil, že až dňa 2.12.2024 sa dozvedel o dôvodoch
obnovy, pričom informáciu o dôvodoch obnovy sa dozvedel od advokáta, ktorým je JUDr. Václav Sosna,

pričom pri poskytovaní tejto informácie bola prítomná D. C., ktorá uvedený termín oboznámenia dôvodov
obnovy môže potvrdiť. V pôvodnom konaní nebola žalobcovi poskytnutá ochrana slabšej strany, o
svojom procesnom postavení a o svojich právach nebol okresným súdom náležite poučený. Žaloba na
obnovu konania bola podaná na príslušnom súde dňa 28.2.2025 a teda bola podaná včas, pretože bola
podaná v rámci lehôt určených v zmysle ustanovenia § 403 CSP. Žaloba na obnovu konania bola podaná

v rámci subjektívnej lehoty troch mesiacov, od dňa kedy sa A. B. dozvedel o dôvodoch obnovy, t. j. od dňa
2.12.2024, a súčasne bola splnená aj podmienka, že žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr
v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým je platobný rozkaz zo dňa 23.9.2022.
Z vykonaného dokazovania podľa názoru žalobcu nevyplývajú závery, ktoré okresný súd uviedol v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností, nevysporiadal sa s nimi, čím obmedzil procesné práva žalobcu
a neúplne zistil skutkový stav. Žalobca v žalobe navrhoval, aby okresný súd vykonal dokazovanie
dôkazmi: spisom Okresného súdu Skalica sp. zn. 5C/130/2016, spisom Krajského súdu Trnava sp. zn.
10Co38/2018, dopytom na dopravnom inšpektoráte Skalica na oznámenie osoby evidovanej ako držiteľmotorového vozidla MITSUBISHI LANCER EČV: E. zapísaný v dokladoch vozidla ku dňu vzniku škody
t.j.k25.7.2014,výsluchomD.C.,bytomC.,A.XXX/XX.Uvedenýmidôkazmisamápreukázaťdôvodnosť
žaloby na obnovu konania. Okresný súd nevykonal dokazovanie výsluchom žalobcu ani výsluchom

svedkyne D. C. napriek tomu, že tieto výsluchy sú rozhodujúce pre určenie okamihu subjektívnej
vedomosti žalobcu o dôvodoch obnovy konania, nevykonal ani ďalšie navrhované dokazovanie, ktoré
bolo spôsobilé preukázať, že žalobca v pôvodnom konaní vôbec nebol pasívne legitimovaný. Napriek
tomu, že v prípade lehoty podľa § 403 ods. 1 CSP sa jedná o lehotu subjektívnu, okresný súd sa
subjektívnou stránkou vedomosti žalobcu o dôvodoch obnovy vôbec nezaoberá. Okresný súd pri

rozhodovaní postupoval svojvoľne a arbitrárne, čo sa prejavilo vo výroku napadnutého rozhodnutia a
malo za následok nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia, pričom v odôvodnení sa prvoinštančný
súd dostatočným spôsobom nevysporiadal s argumentáciou žalobcu.

5. Žalovaný odvolanie nepodal, k odvolaniu žalobcu uviedol, že v danej veci nie je daný ani jeden
z dôvodov obnovy konania uvedený v § 397 CSP. Žalobca ako žalovaný v konaní sp. zn. 5Csp/58/2022

bol platobným rozkazom zo dňa 23.9.2022 zaviazaný zaplatiť sumu 38.800,39 eur s príslušenstvom,
pričom nevyužil možnosť podať odpor proti platobnému rozkazu, o čom bol riadne poučený. Márnym
uplynutím lehoty na podanie odporu sa platobný rozkaz stal právoplatný. V prípade sporu sp. zn.
5Csp/58/2022 si Slovenská kancelária poisťovateľov uplatnila regresný nárok, ohľadom ktorého sa
osobitné ustanovenia upravujúce konanie na ochranu spotrebiteľa ako slabšej strany (§ 290 a nasl.

CSP) nevzťahujú.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods.
1 CSP), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),

proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 357 písm. c/ CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP),
sprihliadnutímexoffonaprípadnévadytýkajúcesaprocesnýchpodmienok,ktoréalenezistil(§380ods.
2 CSP), viazaný pritom skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že napadnuté
uznesenie je vecne správne.

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie preskúmavaným
uznesenímrozhodolsprávne,akI.výrokomžalobunaobnovukonaniaodmietol,II.výrokomžalovanému

nepriznal nárok na náhradu trov konania.

8. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému

skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený
skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového
stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec
rozhodnutá.

9. Podľa § 397 písm. a) CSP proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak
sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré
ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, písm. b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli

vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci.10. Podľa § 398 CSP žaloba na obnovu konania je prípustná aj proti právoplatnému uzneseniu, ktorým
bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier
schvaľoval; to platí primerane aj o platobnom rozkaze, ktorý nadobudol právoplatnosť.

11. Podľa § 403 ods. 1, 2 CSP žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy
sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho
mohol uplatniť. Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti
rozhodnutia.

12. Podľa § 413 písm. a) CSP súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak bola podaná
oneskorene.

13. Jedným z charakteristických znakov obnovy konania je jej prejednanie v dvoch fázach. Podaním
žalobynaobnovukonaniasainiciujekonanieopovolenieobnovy.Vtejtoprvejfáze(iudiciumrescindens)

súd skúma, či je obnova procesne prípustná, posúdi podanú žalobu a na základe záverov o splnení
podmienok prípustnosti rozhodne o tom, či žalobu na obnovu konania pripustí alebo ju zamietne. V
prípade, ak súd vysloví záver, že žaloba na obnovu konania je opodstatnená a povolí ju, konanie
sa dostáva do druhej fázy (iudicium rescissorium), v ktorej už prebieha samotné prejednanie veci.
Nepochybne odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie sa týka prvej fázy rozhodovania o

obnove konania, pričom žaloba na obnovu konania bola posudzovaná v rovine prípustnosti z hľadiska
jej včasnosti a tiež, či sa nejedná o žalobu zjavne nedôvodnú.

14. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že žaloba na obnovu konania
predstavuje mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu.

Vzhľadom k princípu právnej istoty Civilný sporový poriadok umožňuje podanie žaloby na obnovu
konania len z taxatívne v zákone vymedzených dôvodov (§ 397 CSP). Návrh na obnovu konania je
oprávnený podať ten, kto bol účastníkom pôvodného konania, o obnovu ktorého ide. Nie je rozhodujúce,
či navrhovateľ obnovy konania účastníkom tohto konania mohol alebo mal byť. Objektívnou podmienkou
prípustnosti žaloby na obnovu konania je zachovanie zákonných lehôt, ktoré Civilný sporový poriadok

pre podanie tejto žaloby predpisuje. Subjektívna lehota na podanie žaloby na obnovu konania je
trojmesačná a začína plynúť od toho času, kedy sa ten, kto obnovu navrhuje, mohol o dôvode obnovy
dozvedieť (alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť). Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí preto
vyplynúť jednoznačný záver, či žalobca dodržal subjektívnu lehotu na podanie žaloby na obnovu
konania, počítanú od rozhodujúcej právnej skutočnosti, majúcej na začatie plynutia subjektívnej lehoty

vplyv. Súd pritom vychádza z preukázaných skutočností, ktoré svedčia o tom, že žaloba na obnovu
konania je podaná včas (predstavujúcich obsahovú náležitosť žaloby na obnovu konania podľa § 406
CSP), a ktoré sa týkajú konkrétneho časového momentu, spôsobu a obsahu žalobcom nadobudnutých
vedomostí, vo vzťahu k uplatňovanému dôvodu obnovy konania. Podmienkou prípustnosti povolenia
obnovy konania je dodržanie subjektívnej 3-mesačnej prekluzívnej lehoty na podanie návrhu na obnovu

konania od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od času keď
ho mohol uplatniť. Objektívna trojročná lehota plynie od právoplatnosti rozsudku.

15. Z obsahu spisu s dôrazom na pripojený spis Okresného súdu č. k. 5Csp/58/2022 vyplýva, že
Slovenská kancelária poisťovateľov podala návrh na vydanie platobného rozkazu na čl. 1 a ako žalobca

si voči A. B. (ako žalovanému) uplatnila regresný nárok (podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.
z.) vo výške 38.800,39 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 38.800,- eur od 5.8.2022 do
zaplatenia. K návrhu pripojila výpis z centrálnej evidencie motorových vozidiel, kúpno-predajnú zmluvu,
protokol o dopravnej nehode, rozsudok okresného súdu sp. zn. 5C/130/2016, rozsudok Krajského súdu
v Trnave sp. zn. 10Co/38/2018, oznámenie o poistnej udalosti, interný doklad zo systému žalobcu.

Dňa 23.9.2022 vydal okresný súd platobný rozkaz č. k. 5Csp/58/2022-58, ktorým návrhu voči A. B.
vyhovel (právoplatný dňa 21.10.2022). Platobný rozkaz bol doručený žalovanému A. B. dňa 5.10.2022
(elektronická doručenka na čl. 59). Okresný súd vydal opravné uznesenie č. k. 5Csp/58/2022-70
zo dňa 31.10.2022, ktorým opravil platobný rozkaz v časti náhrady trov konania (právoplatné dňa
9.12.2022). Z kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 4.1.2014 (čl. 10 a nasl.) vyplýva, že F. G. ako predávajúci

(výlučný vlastník osobného vozidla Mitsubishi Lancer EČ E. XXX H.) predá A. B. ako kupujúcemu
predmetné motorové vozidlo za dohodnutú kúpnu cenu 700,- eur. Rozsudkom okresného súdu č. k.
5C/130/2016-232 zo dňa 19.9.2017 (na čl. 15) v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k.
10Co/38/2018-314 zo dňa 12.6.2019 (čl. 24) okresný súd vyhovel žalobe žalobcom (l. A. H., 2. G. H.)a uložil žalovaným 1. (I. B.) a 2. (Slovenská kancelária poisťovateľov) zaplatiť každému sumu 20.000,-
eur ako náhradu nemajetkovej ujmy v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 25.7.2014 motorového
vozidla EČ E. XXX H., ktoré viedol I. B., ktorý bol uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Skalica

sp. zn. 4T/42/2015. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že žalovaný 1. I. B. uviedol, že
motorové vozidlo, ktoré pri nehode riadil patrilo jeho bratovi A. B..

16. Súd prvej inštancie ustálil, že žaloba na obnovu konania bola podaná po zákonnej lehote, ktorú
zakotvuje Civilný sporový poriadok v § 403, keď uzavrel, že subjektívna lehota je trojmesačná a začala

žalobcoviplynúťdňomdoručenýmplatobnéhorozsahudňa5.10.2022,stýmželehotanapodaniežaloby
na obnovu konania žalobcovi uplynula dňa 5.1.2023, v kontexte záveru, že žalobca nemal v konaní
postavenie spotrebiteľa. Odvolací súd poukazuje na to, že zákon rozoznáva subjektívnu a objektívnu
lehotu, ktoré musia byť zachované kumulatívne. Začiatok subjektívnej lehoty začína plynúť subjektívnym
okamihom, keď sa oprávnený subjekt mohol dozvedieť o dôvode obnovy konania. Vychádzajúc z
ustanovenia § 403 ods. 1 CSP žalobca sa podľa odvolacieho súdu mohol o dôvode obnovy konania

dozvedieť už po doručení platobného rozkazu t.j. 5.10.2022, avšak subjektívna lehota na podanie žaloby
na obnovu konania mu začala plynúť až deň nasledujúci po nadobudnutí právoplatnosti platobného
rozkazu (keďže žalobu na obnovu konania ako mimoriadny opravný prostriedok možno podať len proti
právoplatnému rozhodnutiu), t. j. dňa 22.10.2022 a márne uplynula dňa 22.1.2023, čo však nemá vplyv
nasprávnyzáversúduprvejinštancie,žežalobanaobnovukonaniapodanádňa28.2.2025,bolapodaná

po uplynutí (subjektívnej) lehoty, i keď žalobca podal žalobu na obnovu konania v rámci trojročnej lehoty,
ktorá začala plynúť nadobudnutím právoplatnosti platobného rozkazu dňa 21.10.2022 a uplynula dňa
21.10.2025 (t.j. až po podaní žaloby na obnovu konania), pričom jej zmeškanie nemožno odpustiť (§ 405
CSP). S ohľadom na uvedené námietka žalobcu, že prvoištančný súd vec nesprávne právne posúdil
neobstojí a teda odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP nebol naplnený.

17. Nad rámec uvedeného odvolací súd poznamenáva, že v danom prípade nebol daný dôvod obnovy
konania podľa § 397 písm. b) CSP, na ktorý sa žalobca v žalobe na obnovu konania odvolával, keďže
podmienkou vyhovenia takémuto návrhu je, že takýto dôkaz bol v pôvodnom konaní uplatnený,
čo sa však v tomto prípade s poukazom na obsah spisu okresného súdu č. k. 5Csp/58/2022 nestalo

(keďže žalobca voči platobnému rozkazu nepodal odpor, žiadne návrhy vykonanie dôkazov nenavrhol
a platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť). Odvolací súd k dôvodu obnovy konania podľa § 397 písm.
a) CSP, na ktorý sa tiež žalobca v žalobe odvoláva (žalobca nebol účastníkom súdnych konaní vedených
na okresom súde pod sp. zn. 5C/130/2016 a Krajskom súde v Trnave sp. zn. 10Co/38/2018, nebol
v čase nehody vlastníkom ani držiteľom ani prevádzkovateľom predmetného motorového vozidla, v čase

nehody nebola uzatvorená kúpna zmluva uvedeného vozidla, podpisovala sa až po nehode, nemal
vedomosť, kto bol zapísaný ku dňu nehody v dokladom predmetného vozidla ako jeho držiteľ), o ktorom
sa žalobca podľa jeho tvrdenia dozvedel, až po porade s advokátom dňa 2.12.2024 (prítomná aj D.
C., ktorá môže termín oboznámenia sa s dôvodom obnovy potvrdiť), pričom na preukázanie tvrdení
v žalobe navrhol vykonať dokazovanie: pripojiť spis okresného súdu sp. zn. 5C/130/2016, Krajského

súdu v Trnave sp. zn. 10Co/38/2018, dopyt na dopravný Inšpektorát Skalica na oznámenie osoby
evidovanej ako držiteľ motorového vozidla EČ: E. ku dňu 25.7.2014, konštatuje, že nejde o dôvod
pripúšťajúci obnovu konania v zmysle ustanovenia § 397 písm. a) CSP. Odvolací súd poukazuje na
tom, že nový dôkaz je spôsobilým dôvodom obnovy konania len vtedy, ak je ním možné preukázať
právne spôsobilú skutočnosť, ktorá môže privodiť pre stranu, ktorá žalobu na obnovu konania podala,

priaznivejšie rozhodnutie vo veci a ktorý nový dôkaz napriek tomu, že v čase pôvodného konania
objektívne existoval, bez svojej viny nemohla strana použiť v pôvodnom konaní a ani z procesného
hľadiska nezavinila nesplnenie svojej povinnosti tvrdenia alebo dôkaznej povinnosti. Odvolací súd má
za to, že o návrhu žalobcu na vykonanie dopytu na dopravný inšpektorát, ako aj tvrdení ohľadom
skutočnosti, že žalobca nebol vlastníkom, držiteľom, prevádzkovateľom motorového vozidla, musel

mať žalobca vedomosť už v čase pôvodného konania, keďže bol účastníkom kúpnopredajnej zmluvy
datovanej dňa 4.1.2014 (podpísaná žalobcom), preto aj o možnom dôvode obnovy konania musel mať
vedomosť už v čase doručenia platobného rozkazu, napriek tomu však odpor proti platobnému rozkazu
s návrhom na vykonanie dôkazu (dopyt na dopravný Inšpektorát Skalica) nepodal, rovnako nenamietal
podpísanie kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 4.1.2014 (ktorá bola už súčasťou spisu okresného súdu sp.

zn. 5Csp/58/2022), ani nenamietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu.

18. Pokiaľ žalobca argumentuje tým, že sa o možnosti a dôvodoch obnovy dozvedel až dňa 2.12.2024
od advokáta, keď okresný súd podľa žalobcu nesprávne vyhodnotil povahu sporu vedeného Slovenskoukanceláriou poisťovateľov proti fyzickej osobe (nepodnikateľovi), keď v odôvodnení rozhodnutia uvádza,
že taký spor nie je sporom s ochranou slabšej strany, ale išlo o regresný nárok na náhradu škody podľa
zákona č. 381/2001 Z. z., a teda žalobca podal žalobu včas dňa 28.2.2025, odvolací súd uvádza, že

podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z., Kancelária poskytuje z poistného garančného
fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba
bez poistenia zodpovednosti. Pri poistnej zmluve za obvyklých podmienok a v prípade jej platného
uzatvorenia,mávzťahmedzipoisťovateľomapoistenýmspotrebiteľskýcharakter.Vzťahmedzistranami
sporu v konaní vedenom na okresnom súdu pod sp. zn. 5Csp/58/2022 však taký charakter nemá,

pretože dôsledkom nezaplatenia poistného za motorové vozidlo, teda neuzavretím zmluvy o povinnom
zmluvnom postení ku dňu 25.7.2014, poistný vzťah nevznikol, čo znamená, že nemohol vzniknúť
ani spotrebiteľský právny vzťah. Okrem toho predmetom sporu nebolo poistné plnenie, ale regresný
nárok za vyplatenú náhradu škody z dôvodu, že v čase škodovej udalosti (dopravné nehoda zo dňa
25.7.214) nebolo motorové vozidlo povinne zmluvne poistené. Ak by poistenie zodpovednosti bolo
platne uzavreté, škodu by poškodenému (resp. náhradu nemajetkovej ujmy) plnila priamo poisťovňa,

u ktorej by bolo poistenie uzavreté. V ustanovení § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. je upravené
právo Kancelárie na náhradu vyplatených plnení z poistného garančného fondu za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla. Okruh osôb, proti ktorým má Kancelária tzv. postihové právo, je
upravený rôzne, v závislosti od toho, aký je status vozidla, ktorého prevádzkou bola škoda spôsobená.

19. Záverom odvolací súd konštatuje, že účelom obnovy konania nie je prieskum vecnej správnosti
napadnutého rozhodnutia vydaného v pôvodnom konaní, na tento účel žalobcovi slúžili iné prostriedky
(konkrétne odpor proti platobnému rozkazu). Preto odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej
veci sa žalobca nedostatok správnej a včasnej procesnej aktivity v pôvodnom konaní (nepodanie odporu
proti platobnému rozkazu), snaží nahradiť podaním žaloby na obnovu konania, ktorá skutočnosť však

nie je dôvodom prípustnosti žaloby na obnovu konania v zmysle § 397 CSP. Žaloba na obnovu konania
totiž nie je opravným prostriedkom, ktorý by umožňoval súdu prvej inštancie v konaní o takejto žalobe
vecne preskúmať právoplatné rozhodnutie, proti ktorému žaloba smeruje. Súdu prvej inštancie a aj
odvolaciemu súdu v konaní o žalobe na obnovu konania zákon priznáva oprávnenie skúmať existenciu
dôvodov prípustnosti obnovy konania a nie oprávnenie pôsobiť ako opravná inštancia vo vzťahu k

právoplatnému platobnému rozkazu vydanému okresným súdom.

20. K námietke žalobcu, že okresný súd nevykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a svedkyne D. C.,
odvolací súd poukazuje na to, že takýto postup nebol dôvodný, keďže aj odvolací súd sa stotožnil so
záverom, že v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 5Csp/58/2022, nemal žalobca postavenie

spotrebiteľa a teda nebolo potrebné skúmať, či sa o dôvodoch obnovy konania dozvedel dňa 2.12.2024
od svojho právneho zástupcu.

21. K námietke žalobcu, že súdom prvej inštancie nebol o svojom procesnom postavení a o svojich
právachpoučenýodvolacísúdpoukazujenaobsahspisuOkresnéhosúduSkalicasp.zn.5Csp/58/2022,

z ktorého vyplýva, že dňa 5.10.2022 bolo žalobcovi spolu s platobným rozkazom dňa 5.10.2022
(doručenka čl. 59) doručené okrem iného aj Uznesenie (poučenie strany sporu ako spotrebiteľa), napriek
tomu, že žalobca nebol v postavení slabšej strany (spotrebiteľa), a ktoré obsahovalo okrem iného aj
ustanovenie § 160 ods. 2 CSP (súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť
sa na Centrum právnej pomoci).

22. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, predstavuje vady konania, ktoré nie sú subsumované pod
ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie),
odvolací súd poukazuje na to, že nestačí len formálne citovať v zákone uvedený dôvod, ale je

potrebné ho identifikovať, t. j. uviesť v akom konkrétnom pochybení (vade, skutočnosti) odvolateľ vidí
naplnenieodvolaciehodôvodu,čovšakvdanomprípadezodvolanianevyplýva,keďodvolateľvovzťahu
koznačenémudôvodunevysvetlil,čiaprípadnevčomkonkrétnejepodľajehonázorunaplnenýuvedený
odvolací dôvod. S poukazom na uvedené odvolateľ znemožnili odvolaciemu súdu (ktorý je viazaný
odvolacími dôvodmi § 380 CSP) prieskum napadnutého rozsudku v kontexte (iba) formálne uvedenému

odvolacieho dôvodu (písm. d/).

23. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva naspravodlivý proces), spočíva v tom, že nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv
strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako
spravodlivé.

24. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa odseku 3, ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej
praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

25. Pokiaľ súd prvej inštancie niektoré svoje závery ohľadom žaloby žalobcu na obnovu konania

s dôrazom na argumenty žalobcu uvedené v žalobe odôvodnil príliš stručne, odvolací súd v tomto
odôvodnení argumentáciu súdu prvej inštancie v potrebnom rozsahu doplnil (§ 387 ods. 3 CSP). S
poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd nepovažoval žalobcom uvádzané tvrdenia
k odvolacím dôvodom (§ 365 ods. 1) za také, ktoré by svojou relevanciou boli spôsobilé privodiť zmenu
napadnutého rozhodnutia, ktoré považoval za vecne správne, preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP

napadnuté uznesenie potvrdil v I. výroku, vrátane aj správneho II. výroku o náhrade trov konania.

26. Odvolací súd vedený vyššie uvedeným dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie,
ktorým súd prvej inštancie žalobu žalobcu na obnovu konania vedeného okresným súdom pod sp.
zn. 5Csp/58/2022 odmietol, je vecne správne a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, vrátane aj

správneho II. výroku o náhrade trov konania.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní mal plný úspech žalovaný, preto mu v zmysle citovaných
zákonných ustanovení prináleží nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Z obsahu

spisu vyplýva, že žalovaný sa k odvolaniu žalobcu síce vyjadril, ale náhradu trov konania si neuplatnil
a ani z obsahu spisu mu žiadne trovy konania nevyplývajú. Z uvedených dôvodov rozhodol odvolací súd
o nároku na náhradu trov konania tak, že žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo
dňa 28.02.2018 uverejnené v zbierke pod č. R 72/2018).

28. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí

dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací
súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

29. Senát odvolacieho súdu senát toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).