Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. október 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120226950
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6120226950.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek

senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o.,
Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpený: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., Tolstého
1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpený: FELIX NEUPAUER
& PARTNERS, s. r. o., Šoltésovej 7325/14, 811 08 Bratislava, IČO: 56 711 832, v konaní o zaplatenie
2.228,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k.
35Cb/55/2020 - 145 zo dňa 18.4.2023 v spojení s opravným uznesením Mestského súdu Bratislava III

č. k. B1-35Cb/55/2020 - 174 zo dňa 5.10.2023 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 35Cb/55/2020 - 145 zo dňa
18.4.2023 v spojení s opravným uznesením Mestského súdu Bratislava III
č. k. B1-35Cb/55/2020 - 174 zo dňa 5.10.2023 v napadnutom výroku II. m e n í tak,
že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 467,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
467,- Eur odo dňa 26.10.2019 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 35Cb/55/2020 - 145 zo dňa
18.4.2023 v spojení s opravným uznesením Mestského súdu Bratislava III
č. k. B1-35Cb/55/2020 - 174 zo dňa 5.10.2023 v napadnutom výroku III. m e n í tak,
že žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

III.Žalobcovi priznáva vočižalovanémunároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavplnomrozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I rozsudkom č. k. 35Cb/55/2020 - 145 zo dňa 18.4.2023
vo výroku I uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.761,- Eur

a úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.761,- Eur od 26.10.2019 do zaplatenia, všetko
do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo výroku II žalobu vo zvyšnej časti zamietol a vo výroku
III uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 58,06%-nú náhradu trov konania. V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.228,-
Eur s príslušenstvom, uplatnený nárok odôvodnil neoprávneným odmietnutím vyplatenia časti nároku
na náhradu škody titulom dopravnej nehody z titulu náhrady nákladov na zapožičanie náhradného
motorového vozidla po dobu opravy poškodeného vozidla. Za zapožičanie náhradného vozidla bola

právnemu predchodcovi žalobcu vystavená faktúra na sumu 2.612,- Eur, žalovaný uhradil náklady len
vo výške 384,- Eur.2. Upomínací súd vydal dňa 10.2.2020 platobný rozkaz sp. zn. 29Up/190/2020 - 52, proti ktorému podal
žalovaný odpor. Podaný odpor odôvodnil tým, že krátil uplatnený nárok
z dôvodu, že v zmysle § 442 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) uhradil len

skutočnú škodu, pričom neakceptoval výšku denného nájmu uplatneného žalobcom, ale len výšku 38,40
EursDPH/deň.Súčasnenamietol,žežalobanespĺňazákonnékritériávzmysle§132zák.č.160/2015Z.
z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Namietol tiež platnosť zmluvy o postúpení žalovanej
pohľadávky z dôvodu, že bola uzatvorená na dobu 56 dní bez vedomosti o dĺžke opravy a aktívnu
legitimáciu žalobcu z dôvodu, že poškodený žalobcovi neuhradil náklady zapožičania náhradného

vozidla, preto bol jeho dlžníkom v čase podpisu. Ďalej namietal nepreukázanie potreby poškodeného
zapožičať si náhradné vozidlo a dôvodnosť úroku z omeškania argumentáciou rozhodnutím NS SR sp.
zn. 3Cdo/145/2017.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 4 ods. ods. 2, ods. 4 písm. b/, § 11 ods. 7 a § 15 ods. 1
zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla (ďalej len „zákona o PZP“), § 524
ods. 1, ods. 2 a § 517 ods. 2 OZ. Z vykonaného dokazovania ustálil, že dňa 13.7.2019 došlo v Novom
Meste nad Váhom ku škodovej udalosti, pri ktorej vznikla škoda na motorovom vozidle EČV: J.-XXXBA
právneho predchodcu žalobcu, ktorú spôsobil poistenec žalovaného. Žalobca uzatvoril dňa 16.7.2019
s poškodeným Zmluvu o nájme dopravného prostriedku, na základe ktorej zapožičal poškodenému

náhradné motorové vozidlo. Na základe zmluvy žalobca vystavil poškodenému dňa 22.7.2019 faktúru
č. 0372019 na sumu 2.612,- Eur s DPH za prenájom vozidla. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo
dňa 11.9.2019 poškodený postúpil svoju pohľadávku s príslušenstvom voči žalovanému na žalobcu.
Žalovaný priznal a vyplatil žalobcovi pred podaním žaloby sumu 384,- Eur a krátil uplatnenú náhradu
škody o žalovanú výšku 2.228,- Eur. Predmetom sporu sú teda náklady zapožičania náhradného

motorového vozidla vo výške 2.228,- Eur ako rozdiel medzi zmluvne dohodnutou dennou výškou
nájmu 47,- Eur s DPH za vozidlo KIA CEED za obdobie od 16.7.2019 do 5.9.2019 a 37,- Eur s
DPH za vozidlo Hyundai i20 od 6.9.2019 do 10.9.2019, celkovo za 56 dní a žalovaným priznanou
dennou výškou 38,40 Eur s DPH za 10 dní. Súd prvej inštancie ako nedôvodnú vyhodnotil námietku
nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu. Uviedol, že postúpením neuhradenej pohľadávky dlžníkom

veriteľovi dôjde k zániku pôvodného záväzku dlžníka započítaním s pohľadávkou žalobcu z titulu
nájomnéhooprotipohľadávkepoškodenéhoztituluodplatnéhopostúpeniabudúcejpohľadávky aúčinky
započítania sú totožné ako v prípade zaplatenia pohľadávky. Nájomné za náhradné vozidlo teda bolo
uhradené samotným postúpením. Ďalej súd prvej inštancie ustálil, že oprava vozidla bola preukázateľne
ukončená 30.8.2019, čo preukazuje faktúra č. 21951330 autorizovaného servisu, preto posúdil náklady

zapožičania náhradného motorového vozidla za obdobie od 31.8.2019 do 10.9.2019 za neoprávnené.
Keďže poškodený mal náhradné motorové vozidlo prenajaté nielen počas doby opravy vozidla, ale aj
po jej skončení a vystavení faktúry za opravu, bolo na žalobcovi preukázať, že náklady na prenájom
náhradného motorového vozidla po vykonaní opravy vozidla až do odovzdania náhradného vozidla
boli vynaložené účelne a nevyhnutne, čo žalobca nepreukázal. Podľa názoru súdu prvej inštancie

mal poškodený reálnu možnosť prevziať si vlastné opravené vozidlo už v deň vystavenia faktúry, čo
bol zároveň deň dodania služby servisom dňa 30.8.2019 a týmto dňom mohol začať vlastné vozidlo
používať. Podľa názoru súdu prvej inštancie čakanie na doručenie krycieho listu, čo bolo v spore
dôvodom, pre ktorý bolo náhradné motorové vozidlo využívané aj po oprave, t. j. po 31.8.2019 do
10.9.2021, nie je dôvodom, ktorý predlžuje dobu nájmu náhradného motorového vozidla. Súd prvej

inštancie uviedol, že poisťovňa v rámci náhrady škody zo systému povinného zmluvného poistenia
nemá žiadne odlišné postavenie než škodca. Uvedené potvrdzuje znenie § 4 ods. 4 zákona o PZP. Je
nedôvodné, aby škodca bez ďalšieho nahrádzal poškodenému škodu za prenájom náhradného vozidla
po skončení opravy z dôvodu čakania na krycí list poisťovne, keďže ukončením opravy je následok
škodovej udalosti odstránený. Vystavenie krycieho listu je preto bez významu pre zistenie výšky škody

spočívajúcej v nákladoch na prenájom náhradného vozidla a čakanie na vystavenie krycieho listu
je celkom zjavne bez príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a vznikom škody. Pripustením
argumentácie žalobcu by poškodený mohol využívať náhradné motorové vozidlo až do skončenia
prípadného súdneho sporu, pretože autoservis bude opravené vozidlo zadržiavať. Za primeranú dobu
nájmu náhradného vozidla považoval obdobie od 16.7.2019 (tento deň sporovaný nebol) do 30.8.2019

(faktúra autoservisu č. 21951330 z 30.8.2019), t. j. 46 dní. Podľa súdu prvej inštancie nemôže byť na
škodu žalovaného, že opravca motorové vozidlo poškodenému nevydal, pretože práva a povinnosti
medzi opravcom a poškodeným sa riadia medzi nimi uzatvorenou zmluvou o dielo, resp. zmluvou
o oprave, súčasťou ktorej je aj dohoda o odovzdaní opraveného vozidla. Prípadné neposkytnutiesúčinnosti poisťovne včas vystaviť krycí list nie je dôvodom na „ponechanie“ opraveného vozidla v
servise s následkom predĺženia doby nájmu. Ide o jednostranné konanie opravcu, príp. dohodu medzi
opravcom a poškodeným o nevydaní opraveného vozidla, dôsledkom čoho bolo neúčelné trvanie nájmu

po 30.8.2019. Náklady spojené s ďalším prenájmom náhradného vozidla po 30.8.2019 podľa súdu
prvej inštancie znáša žalobca, preto žalobu v tejto časti, t. j. 467,- Eur (6 x 47,- Eur a 5 x 37,- Eur),
predstavujúcu časť nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla od 31.8.2019 do 10.9.2019,
zamietol. Námietky žalovaného o primeranej dĺžke opravy len 10 dní posúdil ako neopodstatnené,
keďže poškodený nevie ovplyvniť rýchlosť opravy vozidla servisom a svojím konaním sa v konkrétnom

prípade nijako nepričinil o žiadne predlžovanie doby nájmu vozidla (odhliadnuc od 11 nepriznaných dní
prenájmu). Ako nedôvodnú tiež vyhodnotil obranu neprimeranej výšky denného nájmu 47,- Eur, v zmysle
ustálenej judikatúry konštatoval, že nie je zákonnou ani zmluvnou povinnosťou poškodeného hľadať
najlacnejšiu požičovňu alebo robiť medzi nimi výber s ohľadom na podmienky, ktoré ponúkajú, nakoľko
tento druh povinnosti by zaťažil a neprimerane obmedzil poškodeného s poukazom na skutočnosť,
že už samotné poškodenie motorového vozidla nezavinenou dopravnou nehodou ho obmedzuje a

každé ďalšie obmedzenie je možné považovať za neprimerané. Žalobca v konaní predložil cenníky
konkurenčnýchspoločnostípreukazujúce,ženímpožadovanýnájom47,-EursDPH/deňjeprimeraným,
obvyklým a teda žalobou uplatnený nárok nijako neprekračuje výšku obvyklej ceny prenájmu obdobných
vozidiel v danom mieste a čase pri porovnateľnom motorovom vozidle. Súčasne súd prvej inštancie
poukázal na to, že jediným dôvodom zníženia nároku žalobcu bolo priznanie nižšej výšky denného

nájmu a kratšej doby nájmu, iný dôvod (neplatnosť zmluvy o postúpení, nedostatok aktívnej legitimácie
žalobcu, neakceptácia potvrdenia) nebol žalovaným označený ako dôvod odmietnutia plnenia. Žalovaný
je viazaný dôvodmi odmietnutia vyplatenia žalovanej časti nároku uvedenými v oznámení o plnení a súd
prvej inštancie nepripustil ich rozširovanie nad uvedený rámec. Súčasne súd prvej inštancie uviedol,
že žalobca žalovanému predložil rovnaké dokumenty, aké pripojil k žalobe a žalovaný len na základe

týchto dokumentov vyplatil žalobcovi časť uplatneného nároku, čím potvrdil aktívnu legitimáciu žalobcu,
platnosť zmluvy o postúpení a relevanciu potvrdenia o spôsobe použitia náhradného motorového
vozidla.

4. K uplatnenému úroku z omeškania súd prvej inštancie konštatoval, že Nález Ústavného súdu SR

sp. zn. III. ÚS 309/2020 zo dňa 14.10.2021 zrušil rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo 145/2017. Súd prvej
inštancie vo vzťahu k omeškaniu žalovaného dospel k záveru, že sa dostal do omeškania s plnením
uplynutím lehoty 15 dní od rozhodnutia o likvidácii a z toho dôvodu posúdil nárok v časti uplatneného
úroku z omeškania ako dôvodný a z priznanej istiny žalobcovi priznal nárok aj v časti úroku z omeškania.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a ods. 2, § 262 ods. 2 a § 263 ods. 1

CSP, čistý úspech žalobcu v konaní vyčíslil v pomere 58,06% (79,03% úspech žalobcu a 20,97% úspech
žalovaného).

5. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výrokov II a III podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. b), písm. f) a písm. h) CSP. Podľa žalobcu má rozsudok v napadnutej časti zásadné skutkové a

procesné vady, čo má za následok nesprávne skutkové zistenia, porušenie práva žalobcu na spravodlivý
proces, ako aj nesprávne právne posúdenie veci. Žalobca odvolacím návrhom žiada, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil vo výroku II tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
467,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 467,- Eur od 26.10.2019 do zaplatenia a o
trovách konania rozhodne tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania na súde

prvej inštancie a na odvolacom súde v rozsahu 100%.

6. Žalobca podané odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie zamietol žalobu v rozsahu nákladov
na prenájom náhradného motorového vozidla za 11 dní nájmu (t.j. v období od 31.8.2019 do 10.9.2019),
čo odôvodnil v odsekoch 25 až 28. Podľa žalobcu súd prvej inštancie nesprávne ustálil moment

zavŕšenia opravy, resp. vybavenia poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov na opravu resp.
naň nedostatočne prihliadal, hoci práve ten priamo ovplyvňuje dobu prenájmu náhradného vozidla.
V súvislosti s dopravnou nehodou vznikol poškodenému nárok na náhradu škody na poškodenom
vozidle, ako i nárok na náhradu nákladov na prenájom náhradného vozidla, pričom moment vybavenia
prvého nároku priamo ovplyvňuje výšku nároku z titulu prenájmu náhradného vozidla. Za opodstatnenú

dobu prenájmu náhradného vozidla treba považovať dobu do vybavenia poistnej udalosti v rozsahu
náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla (táto poistná udalosť je v zmysle § 11 ods. 6 a 7
zákona o PZP vybavená skončením šetrenia, oznámením výšky poistného plnenia poškodenému a
poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote). Žalobca je názoru, že až poskytnutím peňažnéhoplnenia je škoda na poškodenom vozidle reparovaná, pretože samotným vystavením faktúry za opravu
vozidla poškodený ešte nemá možnosť vrátiť náhradné vozidlo. Po pripísaní plnenia na účet autoservisu
tento informoval poškodeného o možnosti prevzatia opraveného vozidla a až potom bola reparovaná

možnosť užívania predmetu vlastníctva. Jediným zásadným kritériom pre posúdenie primeranosti a
účelnosti dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla je podľa žalobcu doručenie oznámenia o
ukončení likvidácie poistnej udalosti a pripísanie finančných prostriedkov, ak na ne vzniká oprávnenému
nárok. V danom prípade nemožno konštatovať ani nedostatok príčinnej súvislosti, nakoľko keby klient
žalovaného nezavinil dopravnú nehodu, nedošlo by ku škode na vozidle, nutnosti opravy v servise,

ktorého podmienky bol poškodený povinný akceptovať a v konečnom dôsledku by nebol nutný prenájom
náhradného vozidla po dobu, po ktorú bol poškodený vylúčený z užívania predmetu svojho vlastníctva.
Odovzdanie vozidla z autoservisu nie je subjektívnou okolnosťou, ako sa snaží navodiť súd prvej
inštancie, nakoľko nejde o okolnosť, ktorú by vedel ovplyvniť práve poškodený. Žalobca preto nesúhlasí
s právnym posúdením súdu prvej inštancie, že poškodený mal reálnu možnosť objektívne používať
opravené motorové vozidlo od 30.8.2019.

7. Žalobca za nesprávny považuje i záver, že čakanie na doručenie krycieho listu nie je dôvodom,
ktorý predlžuje dobu nájmu náhradného vozidla. Rozhodujúcou skutočnosťou v danom prípade je fakt,
že poškodený žiadnym spôsobom nemôže ovplyvniť priebeh a dobu trvania opravy, pričom faktúru
za opravu vozidla autoservis po ukončení opravárenských prác adresuje za účelom úhrady plnenia

poisťovni vinníka autonehody. Poškodený preto nijako neprispel k navýšeniu nákladov zapožičania
náhradného vozidla a nie je možné od neho spravodlivo požadovať, aby ako účastník škodovej udalosti,
ktorú nezavinil, disponoval dostatočnými finančnými prostriedkami v danom prípade 2.217,41 Eur, na
vyplatenienákladovopravyautoservisulenzaúčelom,abyskrátildobuzapožičanianáhradnéhovozidla.
Podmieňovanie vydania opraveného vozidla autoservisom zaplatením nákladov na opravu pri úhrade

týchto nákladov z povinného zmluvného poistenia vinníka autonehody nie je výsledkom žiadnej dohody
medzi poškodeným a servisom, ale jedná sa o obchodnú zvyklosť autoservisov, ktorá je všeobecne
známa a ktorá sa v zmysle § 186 ods. 1 CSP nedokazuje. V tejto súvislosti dáva žalobca do pozornosti
ustálenú rozhodovaciu prax súdov. Žalobca preto považuje záver súdu prvej inštancie o neúčelnosti
nákladov na prenájom náhradného vozidla za obdobie po 30.08.2019 za nesprávny, keďže oprava

poškodeného vozidla bola riadne ukončená dňa 10.9.2019 a zároveň s prihliadnutím na všeobecne
uplatňované obchodné zvyklosti bol prenájom náhradného vozidla dôvodný do 10.9.2019. Žalobca je
napokon toho názoru, že napadnutý rozsudok a jeho odôvodnenie je v rozpore s § 220 ods. 2 CSP,
keďže z neho nevyplýva posúdenie relevantných skutkových tvrdení a právnych argumentov žalobcu vo
vzťahu k napadnutej časti, čím došlo k zásahu do práva žalobcu na spravodlivý proces.

8. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril a žiadne ďalšie vyjadrenia neboli vo veci súdu doručené.

9. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

10. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v zmysle
§ 379 a § 380 ods. 1 CSP v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bez nariadenia

pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený
na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní
pred jeho vyhlásením dňa 14.10.2025. Odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd
prvej inštancie (§ 383 CSP) a súčasne podľa § 379 CSP viazaný rozsahom odvolania a podľa § 380 ods.
1 CSP dôvodmi odvolania žalobcu dospel k záveru, že na prejednanie odvolania nie je potrebné nariadiť

odvolacie pojednávanie, nakoľko nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie, ani si nariadenie
pojednávania nevyžadoval dôležitý verejný záujem (§ 385 ods. 1 CSP). Po oboznámení sa s obsahom
spisu súdu prvej inštancie a odvolaním žalobcu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie je dôvodné.
Odvolací súd dospel k nasledovným záverom:

12. Predmetom odvolacieho konania je nárok žalobcu na zaplatenie doplatku poistného plnenia z
povinného zmluvného poistenia škodcu, ktorý žalobca ako právny nástupca poškodeného uplatnil podľa
§ 15 ods. 1 zákona o PZP priamo voči poisťovni škodcu, a to časti nákladov na prenájom náhradného
vozidla za obdobie od 31.8.2019 do 10.9.2019 v sume 467,- Eur s príslušenstvom, v ktorej časti súd prvejinštancie žalobu vo výroku II napadnutého rozhodnutia zamietol. Dôvodom zamietnutia žaloby v tejto
časti bolo právne posúdenie okamihu zániku objektívnej nemožnosti užívať svoje vozidlo poškodeným
z hľadiska účelnosti používania náhradného vozidla. Súd prvej inštancie posúdil ako dôvodné užívanie

náhradného vozidla len počas opravy poškodeného vozidla, ktorej ukončením dňa 30.08.2019 posúdil
ďalšiu dobu nájmu náhradného vozidla od 31.08.2019 do 10.09.2019 ako neúčelnú a bez príčinnej
súvislosti so škodovou udalosťou. „Čakanie“ na doručenie tzv. krycieho listu neposúdil ako dôvod, ktorý
predlžuje dobu nájmu náhradného vozidla. Súd prvej inštancie teda vychádzal z úvahy, že poškodený
mal reálnu možnosť objektívne používať opravené motorové vozidlo už 30.08.2019, už v deň vystavenia

faktúry za opravu, čo bol zároveň deň dodania služby servisom a ďalšie trvanie nájmu náhradného
vozidla je preto nedôvodné.

13. Odvolací súd sa s uvedenými právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktoré boli dôvodom zamietnutia
žaloby v časti o zaplatenie 467,- Eur s príslušenstvom, nestotožňuje. Odvolaciemu súdu je známa
rozdielna rozhodovacia činnosť odvolacích súdov v tejto otázke, na ktorú poukázal aj Ústavný súd SR v

aktuálnom náleze č. k. III. ÚS 322/2025-31 zo dňa 17.07.2025 (viď. ods. 10 a 11 odôvodnenia nálezu).
Prvá skupina rozhodnutí vychádza z toho, že bezprostredne po skončení opravy vozidla objednanej
poškodeným nekončí účelnosť nájmu náhradného vozidla a nájom je dôvodný, až kým poisťovňa
servisu krycím listom nepotvrdí, že za poškodeného zaplatí odplatu za opravu; druhá skupina rozhodnutí
vychádza z opačného stanoviska, ktorého podstatou je, že oprava je ukončená vystavením faktúry po

oprave vozidla, keďže poškodenému nič nebráni, aby si opravené vozidlo zo servisu prevzal a je na ňom,
či za opravu zaplatí a počká na preplatenie poisťovňou, alebo si inak vymôže odovzdanie opraveného
vozidla servisom.

14. Odvolací súd je jednoznačne toho názoru, že už samotné poškodenie motorového vozidla

nezavinenou dopravnou nehodou poškodeného obmedzuje a nie je spravodlivé od poškodeného
požadovať, aby vynakladal ďalšie prostriedky (ak nimi vôbec disponuje) na odstránenie následkov ním
nezavinenej škodovej udalosti a následne tieto vymáhal od škodcu resp. jeho poisťovateľa. Žalovaný v
konaní pred súdom prvej inštancie namietal, že žiaden autoservis nie je oprávnený zadržiavať vozidlo
kohokoľvek len z dôvodu, že poisťovňa nevystavila krycí list, a teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno

účelnosti nájmu náhradného vozidla, keďže neobstojí argument, že poškodený nemohol svoje vozidlo
užívať, nakoľko sa nachádzalo v autoservise.

15. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti týkajúcej sa nárokov poškodených z povinného
zmluvného poistenia už konštatoval, koncentrujúc sa na podstatu uplatneného nároku, že účelom

náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý
zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné
motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba s rozsahom zničeného vozidla,
ale aj primeranými nákladmi, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok (III.
ÚS 602/2022, III. ÚS 476/2024). Účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká

momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené
vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie (III. ÚS 602/2022). Dobu od
zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia žalovaného o ukončení likvidácie škodovej
udalosti [a o výške poistného plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP, resp. poukázania
finančných prostriedkov] treba považovať za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania

náhradného motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady (III. ÚS 602/2022, III. ÚS 476/2024).

16. Odvolací súd je toho názoru, že poškodený je od okamihu odovzdania poškodeného vozidla do
opravy zbavený možnosti vozidlo užívať a nie je dôvod, aby preukazoval, či v čase vystavenia faktúry
za opravu disponoval finančnými prostriedkami na zaplatenie nákladov opravy vozidla. Nemožno nútiť

poškodeného, aby sám zaplatil cenu opravy a následne uplatňoval nárok u poisťovne škodcu. Opak by
bol v rozpore s účelom povinného zmluvného poistenia, ktorým je krytie škôd na zdraví a majetku, ktoré
vodič spôsobí prevádzkou motorového vozidla, a teda primárne ochrana práv a právom chránených
záujmov tretích osôb, nie poisťovateľa (resp. škodcu). Odvolaciemu súdu je známa z rozhodovacej
činnosti obchodná prax opravcov (autoservisov), ktoré vydajú vozidlo až po zaplatení ceny opravy alebo

po preukázaní „prísľubu“ poisťovne, že opravu vozidla zaplatí, a to vo forme tzv. krycieho listu. Ak
poškodený v prípade platnej poistnej zmluvy využije možnosť poskytnutia záruky poisťovne škodcu
vo forme krycieho listu, je potrebné považovať za účelnú dobu nájmu náhradného vozidla dobu od
prijatia vozidla do opravy až do okamihu vydania opraveného vozidla poškodenému, samozrejme zapredpokladu, že dobu nájmu náhradného vozidla nepredĺžil poškodený úmyselne alebo z nedbanlivosti
vlastným konaním alebo opomenutím. Takéto skutkové okolnosti však v posudzovanej veci v konaní
pred súdom prvej inštancie práve žalovaný, ktorého tu zaťažovalo dôkazné bremeno, netvrdil a ani

nepreukázal.

17. Odvolací súd sa tiež nestotožňuje s právnym posúdením rozloženia dôkazného bremena súdom
prvej inštancie, keď uviedol, že „bolo na žalobcovi preukázať, že náklady na prenájom náhradného
motorového vozidla po vykonaní opravy vozidla až do odovzdania náhradného vozidla boli vynaložené

účelne a nevyhnutne, čo žalobca nepreukázal“. Vo vzťahu k rozdeleniu dôkazného bremena k
preukázaniuúčelnostidobynájmunáhradnéhovozidlaodvolacísúdodkazujenaprávnynázorvyslovený
v náleze ÚS SR č. k. III. ÚS 322/2025-31 zo dňa 17.07.2025, podľa ktorého „poškodený účelnosť
trvania nájmu odôvodnil tým, že náhradné vozidlo mal prenajaté až dovtedy, pokým mu servis
neodovzdal opravené vozidlo. Skutočnosti podstatné pre posúdenie toho, že nájom náhradného vozidla
po ukončení opravy - vystavení faktúry, bol neúčelný, mala tvrdiť a preukazovať žalovaná poisťovňa,

keďže v prospech nej mali byť skutočnosti o tom, že sťažovateľovi nič nebránilo, aby si už opravené
vozidlo prevzal predtým, ako vystavila krycí list. Bolo na žalovanej poisťovni tvrdiť a preukazovať
skutočnosti rozhodné pre posúdenie toho, že ďalšie trvanie nájmu náhradného vozidla nebolo účelné.
Ako ďalej vyplýva z uvedeného rozhodnutia, rozhodujúca bola dostatočne preukázaná bežná obchodná
prax servisu a žalovanej poisťovne, ktorá spočíva v tom, že servis - zmluvný partner poisťovne,

poškodeného o vykonaní opravy informuje a na prevzatie vozidla ho vyzýva až po doručení krycieho
listu poisťovne. V takejto situácii je neudržateľná argumentácia, že skutočnosti odôvodňujúce účelnosť
trvania nájmu náhradného vozidla mal preukazovať poškodený. Poškodený účelnosť trvania nájmu
preukázal potvrdením toho, že vozidlo mu bolo odovzdané až v deň doručenia krycieho listu poisťovne.“

18. Odvolací súd sa so závermi Ústavného súdu SR plne stotožňuje. V posudzovanej veci súd prvej
inštancie síce v rozhodnutí správne ustálil skutkový stav, že oprava poškodeného vozidla trvala od
16.7.2019 (tento deň sporovaný nebol) do 30.8.2019 (faktúra autoservisu č. 21951330 z 30.8.2019) a že
poukončeníopravyadoručeníkrycieholistužalovanéhopoškodenývozidlozopravyprevzal10.09.2019
(potvrdenie FINAL DC Peugeot Žilina, z obsahu spisu súdu prvej inštancie tiež vyplýva, že ani tento

dátum žalovaný nesporoval), ale vyvodil nesprávny právny záver o neúčelnosti doby nájmu náhradného
vozidla od ukončenia opravy a vystavenia faktúry do prevzatia opraveného vozidla poškodeným po
doručení krycieho listu poisťovne. Ako vyplýva z oznámenia o poistnom plnení, žalovaný až dňa
10.09.2019 ukončil šetrenie poistnej udalosti a poukázal poistné plnenie v prospech opravcu. Odvolací
súd dodáva, že záver súdu prvej inštancie v ods. 28 odôvodnenia, že by „ponechanie“ opraveného

vozidla v servise malo byť výsledkom akejsi „prípadnej dohody“ medzi opravcom a poškodeným
o nevydaní opraveného vozidla poškodenému, dôsledkom čoho bolo neúčelné trvanie nájmu po
30.8.2019, nemá žiadnu oporu nielen vo vykonanom dokazovaní, ale ani v skutkových tvrdeniach strán
sporu.

19. Z vyššie vysvetlených dôvodov odvolací súd záver súdu prvej inštancie o neúčelnosti doby nájmu
náhradného vozidla za obdobie od ukončenia opravy poškodeného vozidla do vydania opraveného
vozidla poškodenému po doručení krycieho listu posúdil ako nesprávny a rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutom výroku II v súlade s § 388 CSP zmenil tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi aj sumu 467,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 467,- Eur odo dňa

26.10.2019 do zaplatenia. Vzhľadom na zmenu rozhodnutia v merite odvolací súd zmenil aj súvisiaci
výrok III napadnutého rozsudku o nároku na náhradu trov konania v súlade s § 255 ods. 1 CSP tak, že
úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

20. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznalvoči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto
odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

24. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).