Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2025

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 34P/172/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2325203514
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Szabó
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2025:2325203514.2

Uznesenie

Okresný súd Galanta vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako
matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta,
dieťa rodičov - matky: B. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXXX/XX, G., v konaní
zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Eva Koleničová, s.r.o., so sídlom Dolné Dubové 249, a otca:
H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Nariaďuje sa neodkladné opatrenie, ktorým sa maloleté dieťa dočasne ponecháva v starostlivosti
matky, a to najneskôr do právoplatného skončenia konania o návrhu na rozvod manželstva a úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva.

II. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od
piatka od 15:00 hod. do nedele do 17:00 hod., až do právoplatného skončenia konania o návrhu na

rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva s
tým, že matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a tomuto ho odovzdať.

III. Vo zvyšnej časti súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

IV. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka – matka maloletého dieťaťa sa svojím návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa
XX.XX.XXXX domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd dočasne zveril maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti matky, zaviazal otca maloletého dieťaťa prispievať na výživu maloletého
dieťaťa mesačne sumou vo výške XXX,- eur, vždy k 15. dňu kalendárneho mesiaca k rukám matky
maloletého dieťaťa a upravil styk otca s maloletým dieťaťom tak, že otec je oprávnený stretávať sa s

maloletým dieťaťom každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od piatka od XX:XX hod. do nedele do
XX:XX hod.

2. Navrhovateľka – matka, svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že rodičia
maloletého dieťaťa, ktorí sú manželmi od C. XXXX, spolu nežijú v jednej domácnosti od XX.XX.XXXX.
Matka žije s maloletým dieťaťom v spoločnej domácnosti spolu so svojím priateľom, pričom

výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu doposiaľ nebol upravený právoplatným
rozhodnutím súdu. Napriek tomu sa matka o maloleté dieťa od jeho narodenia nepretržite a zodpovedne
stará, zabezpečuje jeho každodenné potreby, výchovu, dochádzku do materskej školy a zdravotnú
starostlivosť, ako aj emocionálnu a výchovnú podporu. Maloleté dieťa navštevuje škôlku I. J. XXX/XX,
XXX XX G., matka dieťa sprevádza do materskej školy a z nej, prípadne ju v tomto plnohodnotne zastúpi
jej partner, s ktorým zdieľa spoločnú domácnosť. Matka spolu so svojím súčasným partnerom tvoria

harmonický, stabilný a podporný pár, ktorý dieťaťu poskytuje zázemie plné porozumenia, vzájomného
rešpektu a emocionálnej istoty. Partner matky sa aktívne zapája do každodenného života dieťaťa,pomáha s jeho výchovou a vytvára si s ním pozitívny vzťah založený na dôvere a starostlivosti. Dieťa ho
vníma ako prirodzenú súčasť rodiny, čo prispieva k jeho pocitu bezpečia a psychickej pohody, na matku
je veľmi citovo naviazané a stabilné prostredie, ktoré matka spolu so svojím partnerom vytvára, má pre

jeho zdravý vývin zásadný význam. Matka uviedla, že ona dlhodobo a fakticky plní všetky rodičovské
povinnosti vo vzťahu k maloletému dieťaťu v plnom rozsahu, otec maloletého dieťaťa sa do tejto
starostlivosti zapája iba minimálne. Počas svojho výkonu trestu odňatia slobody za jazdu pod vplyvom
alkoholu sa na starostlivosti o maloleté dieťa žiadnym spôsobom nepodieľal, avšak po prepustení z
väzenia mu matka v styku nebránila, pričom aj napriek tomu sa s otcom nedá dohodnúť na úprave

práv a povinností tak, aby tým nebolo neprimerane zaťažované ich spoločné maloleté dieťa. Matka
ďalej uviedla, že otec v poslednom období svojím správaním výrazne narúša jej psychickú pohodu a
najmä pohodu maloletého dieťaťa. Opakovane sa matke vyhráža, že jej dieťa „vezme“, pričom vedome
zneužíva a využíva skutočnosť, že o zverení dieťaťa ešte nebolo právoplatne rozhodnuté. Vzhľadom
na „pestrú“ trestnú minulosť otca je jej obava z ohrozenia maloletého dieťaťa zo strany otca skutočne
opodstatnená. Matka má vedomosť o trestných konaniach sp. zn. XX/XX/XXXX a sp. zn. XXX/XX/XXXX,

kde šlo o K. L. M. D. E. I. A. D. § 289 Trestného zákona, K. L. N. E. O. C. podľa § 348 Trestného
zákona a trestný čin D. podľa § 221 Trestného zákona, má však podozrenie, a to najmä s ohľadom na
doterajšie skúsenosti s konaním otca, že nepôjde o jediné trestné konania, ktoré sa voči otcovi vedú,
viedli alebo sa budú viesť. Matka uviedla, že tieto vyhrážky v nej vyvolávajú neustály strach o dieťa a
spôsobujú jej psychické napätie, ktoré má nepriaznivý vplyv aj na samotné dieťa. Svojím konaním tak

otec zneužíva absenciu súdneho rozhodnutia ako „inštitút neistoty“, ktorým sa snaží matku manipulovať,
vyvolávať v nej obavy a narúšať jej schopnosť zabezpečovať riadnu starostlivosť o dieťa. Tieto vyhrážky
v matke vyvolávajú neustály strach o dieťa a spôsobujú jej psychické napätie, ktoré má nepriaznivý
vplyv aj na samotné dieťa. Otec takisto svojím konaním úmyselne a opakovane komplikuje bežný režim
starostlivosti o maloleté dieťa. Bez ohľadu na potrebu stability a predvídateľnosti v živote dieťaťa, otec

často oznamuje matke, že po dieťa do materskej školy pôjde on, pričom matka sa jeho vyjadreniam
vždy prispôsobí – dieťa na stretnutie s otcom pripraví, upraví si pracovné povinnosti a zabezpečí, aby
bolo všetko v súlade s potrebami dieťaťa. Následne však otec svoje rozhodnutie na poslednú chvíľu
odvolá, zmení, alebo vôbec neinformuje matku o tom, ako napokon postupuje, čo spôsobuje opakované
napätie a chaos v dennom režime rodiny. Takéto správanie matke výrazne komplikuje organizáciu

starostlivosti o dieťa, núti ju improvizovať a prispôsobovať svoj pracovný čas nepredvídateľným zmenám
zo strany otca, čím ju vystavuje neustálemu stresu a psychickému tlaku. Dieťa sa v dôsledku týchto
opakovaných zmien cíti zmätené, neisté a citovo rozrušené, pretože sa nedokáže spoľahnúť na stabilný
režim, ktorý je pre jeho vek a vývin mimoriadne dôležitý. Ak by sa matka vyjadrila voči otcovi v tom
zmysle, že ona maloleté dieťa vyzdvihne, alebo že by to otcovi neumožnila z vyššie uvedených dôvodov,

otec by matku obvinil z marenia výkonu rodičovských práv a zároveň by bez oznámenia maloleté
dieťa kedykoľvek bez vzájomnej dohody vyzdvihol zo škôlky. Konanie otca rozhodne nie je motivované
záujmom o dieťa, ale má účelový a manipulatívny charakter, ktorého cieľom je narušiť pokojný chod
života matky a destabilizovať prostredie, v ktorom dieťa vyrastá. Týmto konaním otec bezprostredne
ohrozuje psychickú pohodu maloletého dieťaťa a jeho zdravý emocionálny vývin. Otec zároveň matke

zakazuje, aby maloleté dieťa zo škôlky vyzdvihoval jej aktuálny partner, hoci tento s dieťaťom žije
v spoločnej domácnosti, podieľa sa na jeho každodennej starostlivosti a s dieťaťom má vytvorený
pozitívny, láskavý a dôverný vzťah. Partner matky je pre dieťa súčasťou jeho rodinného prostredia
a pravidelne sa podieľa na všetkých aspektoch jeho výchovy. Matka uviedla, že napriek tomu otec
opakovane a bez rozumného dôvodu matke bráni, aby svojmu partnerovi zverila túto bežnú záležitosť.

Svojím postojom jej zámerne komplikuje výkon rodičovských práv a povinností, čím ju núti prerušovať
pracovnú činnosť, vynechávať zamestnanie alebo hľadať zložité náhradné riešenia len preto, aby sa
vyhla zbytočným konfliktom, pričom pod tlakom vyhrážok otca, že jej dieťa „vezme“ sa stáva v podstate
rukojemníkom otcovho konania. Otec pritom sám po dieťa do materskej školy často nechodí, jeho
správanie tak nemožno odôvodniť skutočným záujmom o dieťa, ale len snahou ovládať a kontrolovať

matku prostredníctvom formálnych požiadaviek či pomstou za to, že má matka stabilný vzťah. Takéto
jeho konanie je účelové, bezohľadné a má charakter psychického nátlaku, ktorý je zameraný nie na
ochranu práv otca alebo ochranu záujmu maloletého dieťaťa, ale na znepríjemnenie života matky a
narušenie jej každodennej starostlivosti o dieťa. Otec týmto spôsobom zneužíva rodičovské práva a
zneisťuje dieťa, ktoré sa stáva svedkom napätých situácií a konfliktov, čo negatívne vplýva na jeho

psychickústabilituapocitbezpečia.Zuvedenýchdôvodovjezrejmé,žesprávanieodporcujenestabilné,
nepredvídateľné a ohrozuje riadnu starostlivosť o maloleté dieťa, ako aj jeho psychickú stabilitu. Dieťa
potrebuje stabilný a predvídateľný režim, čo v súčasnej situácii nie je možné bez zásahu súdu. Matka
sa s otcom nevie dohodnúť na úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu, podá v dohľadnej dobeaj návrh na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva a
následne i návrh na rozvod manželstva, avšak situácia medzi rodičmi je už natoľko vyhrotená a zlá,
že aktuálne sa jediným riešením na zlepšenie situácie javí nariadenie neodkladného opatrenia. Matka

má za to, že vydanie neodkladného opatrenia je nevyhnutné a naliehavé, pretože správanie otca v
súčasnosti bezprostredne ohrozuje psychickú pohodu, stabilitu a pocit bezpečia maloletého dieťaťa,
ako aj schopnosť matky zabezpečovať jeho riadnu starostlivosť. Každodenné nepredvídateľné zásahy
otca do organizácie starostlivosti o dieťa, jeho vyhrážky, vytvárajú trvalý stav napätia a stresu, ktorý
už nemožno riešiť bežnou komunikáciou medzi rodičmi. Matka záverom uviedla, že sa ocitla v situácii,

keď je bez súdnej ochrany vystavená opakovaným zásahom do výkonu svojich rodičovských práv a
povinností, pričom existuje reálne riziko, že otec svoje vyhrážky o „vzatí dieťaťa“ naplní. Nakoľko je
otec závislý od požívania alkoholických nápojov, matka má dôvodné obavy, že sa nekontrolovateľne
vyhrážky otca naplnia a preto je potrebné, aby súd bezodkladne dočasne upravil výkon rodičovských
práv a povinností, a tým zabezpečil ochranu najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa.

3. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil s návrhom matky a jeho prílohami, správou z prešetrených
pomerov od P. D., O. E. Q. C. G. a so správou z prešetrených pomerov od P. D., O. E. Q. C. I. zo
dňa XX.XX.XXXX. Súd zistil, že práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu ešte neboli upravené
žiadnym rozhodnutím. Otec maloletého dieťaťa si dňa XX.XX.XXXX podal návrh na rozvod manželstva
aúpravuvýkonurodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémudieťaťunačasporozvode,ktoréjevedené

pod sp. zn. XXX/XXX/XXXX.

4. Zo správy P. D., O. E. Q. C. G. (ďalej ako „kolízny opatrovník“) zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva,
že domácnosť matky navštívili dňa XX.XX.XXXX, počas šetrenia bola v domácnosti prítomná matka
maloletého dieťaťa a maloleté dieťa, v spoločnej domácnosti s nimi býva aj dcéra J. R., nar.

XX.XX.XXXX,ktoránebolapočasšetreniavdomácnosti,bolavškoleS.O.,G.-X.C.,apriateľpánD.D.,
nar. XX.XX.XXXX. Matka počas šetrenia uviedla, že býva na uvedenej adrese a jedná sa o X-XXXXXX
C. C. dom, kde sa nachádza aj kuchyňa spolu s obývacou miestnosťou, šatník, WC, kúpeľňa, práčovňa,
komora a v okolí domu sa nachádza okrasná záhrada. Vlastníkom domu je pán C. N.. Mesačné výdavky
nadomácnosťsúvovýškeXXX,-eurvrátaneenergií,TV+internet+telefón–XXX,-eurmesačne.Matka

uviedla, že jej priateľ na domácnosť prispieva sumou XXXX,- eur. Matka poberá rodinné prídavky vo
výške XXXX,- eur, otec maloletého dieťaťa neprispieva matke žiadnym výživným. Matka je živnostníčka
voblastiprenájmunehnuteľností,kdemesačnýpríjemuviedlaccaXXXX,-eur.Maloletédieťanavštevuje
N. T. I. J. E. G., kde matka platí školné -XX,- eur a stravu – cca XX-XX,- eur mesačne. Maloleté dieťa
navštevuje detského lekára N. N. v G.. Matka sa počas šetrenia vyjadrila, že od XX/XXXX nežije s

otcom maloletého dieťaťa. V domácnosti matky majú obe jej maloleté deti spoločnú detskú izbu. Podľa
vyjadrenia matky má maloleté dieťa s otcom vytvorený dobrý vzťah. Keďže bol otec vo výkone trestu,
s maloletým dieťaťom sa nestretával a po prepustení prišiel za dieťaťom v mesiaci august 2025, potom
sa dva týždne otec neozval a prišiel až v mesiaci O. XXXX, kde otec matke oznámil, že si maloleté dieťa
chce vziať do svojej starostlivosti. Matka tiež počas šetrenia uviedla, že realizácia stretávania sa otca

s maloletým dieťaťom bola, otec si dieťa vyzdvihol v N. v mesiaci X/XXXX 2x, s čím matka súhlasila,
dieťa aj prespávalo u otca na víkend. V mesiaci XX/XXXX bol otec s maloletým dieťaťom XX Q. XX
bolo maloleté dieťa so starými rodičmi zo strany otca. Matka súhlasila, vyjadrila sa, že maloleté dieťa je
zvyknuté na svojich starých rodičov a aj tam prespáva. Matka ďalej uviedla, že si cez Instagram písala
s otcom maloletého dieťaťa, kde sa ho pýtala, kedy si príde pre maloleté dieťa, kde sa dohodli, že príde

dňa XX.XX.XXXX, avšak neprišiel a napísal, že príde pre dieťa na ďalší deň. Dňa XX.XX.XXXX otec
matke napísal, že pre maloleté dieťa nepríde, až budúci týždeň (uvedenú komunikáciu matka ukázala
kolíznemu opatrovníkovi v mobile), na to sa približne asi po hodine dostavil otec v sprievode s policajnou
hliadkou, kde sa dožadoval stretnutia s maloletým dieťaťom a otec sa policajným príslušníkom vyjadril,
že mu v styku s dieťaťom matka bráni. Matka uviedla, že sa s otcom chcela dohodnúť, keďže obe jej

deti boli z príchodu polície rozrušené a vystrašené, matka žiadala otca, aby si to medzi sebou ako
rodičia vyriešili bez toho aby maloleté deti boli traumatizované a matka nechcela aby boli deti vystavené
psychickému nátlaku. Pri uvedenom incidente boli prítomní aj rodičia zo strany otca a na naliehanie
maloleté dieťa išlo so svojimi starými rodičmi, s čím matka súhlasila a maloleté dieťa tam aj prespalo.
Matka počas šetrenia uviedla, že sa otec pred príslušníkmi PZ neskôr vyjadril: „E. H. H. K. K. I.“, kde sa

maloleté dieťa rozplakalo a matka sa ho opýtala, či pôjde so starými rodičmi a odpovedalo „ U.“. Kolízny
opatrovník sa pokúsil vykonať aj pohovor s maloletým dieťaťom bez prítomnosti matky, avšak na otázku,
či sa s ním môže rozprávať odpovedalo len kývnutím hlavy, že nie. Najprv pozeralo TV, malo prštek v
ústach, veľmi sa hanbilo a tiež neskôr pristúpilo k matke a pritúlilo sa k matke. Záverom správy kolíznyopatrovník uviedol, že matke maloletého dieťaťa poskytol informáciu, že v prípade ak by potrebovala
psychologickú pomoc sú na úrade k dispozícii psychológovia a môže sa prihlásiť aj ako spontánny klient
a využiť ich služby. Matke bola poskytnutá komplexná sociálna pomoc.

5.ZosprávyP.D.,O.E.Q.C.I.zodňaXX.XX.XXXXvyplýva,žeP.D.,O.E.Q.C.I.sanepodarilovykonať
šetrenie v domácnosti otca a teda zistiť výchovné prostredie a bytové pomery u otca maloletého dieťaťa.
P. D., O. E. Q. C. I. vykonal opakované pokusy o telefonické kontaktovanie otca za účelom dohodnutia si
termínu a následne aj matky maloletého dieťaťa za účelom získania aktuálneho telefonického kontaktu

na otca maloletého dieťaťa, prípadne informácií o ňom avšak bezúspešne. Matka ani otec na telefonáty
nereagovali, ani neuskutočnili spätné volanie.

6. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak.

7. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný

okresný súd.

9. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo

závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne

podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné
miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo
duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo
inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná

integrita môže byť takým konaním ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

12. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa

popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

13. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

14. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr
do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa §

326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24
hodín od doručenia návrhu.15. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

16. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

17. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

18. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

19. Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré

možno začať aj bez návrhu.

20. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

21. Jedným z procesných inštitútov, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným

subjektívnym právam, je neodkladné opatrenie. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť
nárok dokázaný, musí byť však osvedčený. Už v návrhu na jeho vydanie musí byť zrejmé trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musia byť opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce
potrebu neodkladnej úpravy pomerov a skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na

splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým
osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom
v konaní. Aj pri splnení formálnych predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí
zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov konania
alebo tretích osôb. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania

rozhodnutia.

22. V konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné
opatrenie posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletého dieťaťa, ktorý je prioritný, prihliada sa
najmä na jeho citové väzby k rodičom, príbuzným, prostrediu, vývinové potreby, denný režim, vzťah

k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, stabilitu výchovného
prostredia a podobne. Je nepochybne v záujme maloletého dieťaťa stabilizovať výchovné prostredie do
právoplatného skončenia konania vo veci samej. V danom prípade mal súd dostatočne osvedčené, že
sú tu dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia, a to najmä z dôvodu, že rodičia maloletého dieťaťa
spolu nežijú, pričom práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu ešte neboli upravené žiadnym

rozhodnutím. Osobnú starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje matka maloletého dieťaťa. Súd sa na
základe predloženého návrhu stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu matky na nariadenie
neodkladného opatrenia a mal za to, že je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov, nakoľko si to
vyžaduje záujem na výchove a zdravom sociálnom, fyzickom a psychickom vývine maloletého dieťaťa.
Ako to vyplýva z podaného návrhu, vzhľadom na narušené vzťahy medzi rodičmi maloletého dieťaťa,

matka chce prostredníctvom neodkladného opatrenia zabezpečiť čo možno najpokojnejší stav, kedy
budú mať rodičia dočasne upravený výkon rodičovských práv a matka tak bude môcť zabezpečovať
plnohodnotnú starostlivosť o maloleté dieťa bez toho, aby prežívala stresové situácie, ktoré negatívne
vplývajú aj na maloleté dieťa. Súd sa s uvedenou argumentáciou matky stotožňuje a poukazuje na
útly vek maloletého dieťaťa a s tým súvisiacu prirodzenú citovú naviazanosť dieťaťa na matku, ktorá

zabezpečuje starostlivosť o dieťa nepretržite od jeho narodenia, v dôsledku ktorej maloleté dieťa
vníma psychický stav svojej matky mimoriadne citlivo. Maloleté dieťa sa nachádza vo faktickej osobnej
starostlivosti matky, pričom súdu neboli doposiaľ signalizované žiadne nedostatky tejto starostlivosti.
Aktuálne pomery vo veci starostlivosti o maloleté dieťa prešetril aj kolízny opatrovník, zo zistenia
ktorého je jednoznačné, že matka má vytvorené vhodné podmienky na zabezpečovanie adekvátnej

starostlivosti o maloleté dieťa. Z uvedených dôvodov má súd za to, že dočasné ponechanie maloletého
dieťaťa v starostlivosti matky formou neodkladného opatrenia je v danom prípade nepochybne v súlade
s najlepším záujmom maloletého dieťaťa.23. Čo sa týka úpravy styku otca s maloletým dieťaťom v danom prípade mal súd taktiež dostatočne
osvedčené, že sú tu dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia, a to najmä z dôvodu, že rodičia
maloletého dieťaťa spolu nežijú a nevedia sa dohodnúť na úprave styku s maloletým dieťaťom. Z návrhu

matky, ako aj zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že otec sa v otázke styku s maloletou nesnaží
o dohodu s matkou, ale situáciu rieši za súčinnosti polície, ako tomu bolo napríklad dňa XX.XX.XXXX, čo
podľa názoru súdu určite nie je v záujme maloletého dieťaťa. Takejto problémovej realizácii styku otca
s maloletým dieťaťom, ktorý má evidentne negatívny vplyv na psychiku dieťaťa, možno podľa názoru
súdu predísť práve dočasnou úpravou styku otca s maloletým dieťaťom formou neodkladného opatrenia,

preto má súd za to, že v danej situácii sú splnené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného
opatrenia. Rodičovské práva a povinnosti sú budované na základe rovnoprávneho postavenia otca
a matky pri ich výkone, pričom je v záujme maloletého dieťaťa, aby mu nebolo odňaté právo mať
zabezpečený osobný kontakt s oboma rodičmi. Zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že dieťa má
aj podľa matky dobrý vzťah s otcom, s ktorým sa maloleté dieťa stretáva bez prítomnosti matky, je
zvyknuté prespávať v domácnosti otca, avšak rodičia maloletého dieťaťa nie sú toho času schopní

dohodnúť sa na pravidelnom styku otca s maloletým dieťaťom. S poukazom na uvedené skutočnosti sa
súd stotožnil s názorom matky maloletého dieťaťa, ktorá žiadala o dočasnú úpravu styku tak, že otec je
oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od piatka od
XX:XX hod. do nedele do XX:XX hod. Uvedený rozsah styku je spôsobilý zabrániť strate vzájomného
kontaktu, prípadne odcudzeniu otca a maloletého dieťaťa, ako i rozvíjať emocionálnu väzbu dieťaťa

a otca, ďalej zabezpečí pravidelný režim pre maloleté dieťa, nakoľko súd má za to, že maloleté dieťa je
v citlivom veku, kedy pre jeho zdravý psychický a fyzický vývin je dôležité zabezpečiť mu pravidelnosť
stretávania sa s otcom, ale zároveň zachovať jeho denný režim, ktorý mu zabezpečuje a najlepšie
pozná jeho matka. Keďže v danom prípade ide o neodkladné opatrenie a nie o rozhodnutie vo veci
samej a neodkladným opatrením sa pomery medzi účastníkmi upravujú iba dočasne, súd považoval za

dostatočnú úpravu styku v uvedenom rozsahu s tým, že posúdenie vhodnosti prípadnej rozsiahlejšej
úpravy bude predmetom dokazovania vo veci samej. Súd zároveň považuje za potrebné uviesť, že je v
záujme maloletého dieťaťa, aby rodičia vyvinuli maximálne úsilie na vzájomné kultivované správanie sa,
ktoré je základným predpokladom zdravého vývinu maloletého dieťaťa a ktorým dieťa získava pozitívny
vzor pre riešenie konfliktných situácií aj v budúcnosti. Súd pripomína, že sú to predovšetkým rodičia (nie

súd), ktorí nesú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj svojho dieťaťa.

24. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju
vyživovaciu povinnosť a nie je možné vylúčiť rodiča z plnenia vyživovacej povinnosti k dieťaťu. Z návrhu
a tvrdení v ňom obsiahnutých súd nemal dostatočne osvedčené, že sú splnené zákonné podmienky na

nariadenie neodkladného opatrenia aj vo veci platenia výživného v nevyhnutnej miere aj napriek tomu,
že otec maloletého dieťaťa si svoju vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu dobrovoľne
neplní a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti zamietol. Súd poukazuje na znenie
ustanovenia § 366 CMP, v zmysle ktorého môže súd neodkladným opatrením nariadiť platiť výživné iba
v nevyhnutnej miere. Pod pojmom „nevyhnutná miera“ treba mať na mysli takú mieru, ktorá prispeje

k zabezpečeniu základných potrieb dieťaťa. Medzi základné potreby patrí predovšetkým bývanie,
stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s
plnenímškolskejdochádzky.Vsúlades§366CMP,podmienkouprenariadenieneodkladnéhoopatrenia
vo veciach výživného je osvedčenie skutočnosti, že bez zásahu súdu do pomerov účastníkov by bolo
ohrozené zabezpečovanie výživy maloletého dieťaťa v nevyhnutnom rozsahu, ktorý rozsah je zásadne

odlišný od rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom podľa zákonných kritérií uvedených v § 62
a nasl. zákona o rodine. Podstatným je preukázanie, že potreby maloletého dieťaťa nie sú v konkrétnej
situácii, v ktorej sa dieťa nachádza, uspokojované ani v nevyhnutnej miere (pozri aj uznesenie B. O. E.
B., sp. zn. XXXX/XXX/XXXX, zo dňa XX.XX.XXXX). Samotná existencia práva dieťaťa na výživné od
oboch rodičov nie je dôvodom na zásah súdu do pomerov účastníkov konania s poukazom na zákonné

ustanovenie § 366 CMP. Z obsahu spisového materiálu mal súd osvedčené, že výživa maloletého
dieťaťa nie je ohrozená, matka maloletého dieťaťa je poberateľkou rodičovského príspevku, má príjem
z prenájmu nehnuteľnosti, žije v spoločnej domácnosti s partnerom, s ktorým spoločne hospodária.
Matka maloletého dieťaťa pravidelné výdavky na maloleté dieťa konkrétnymi sumami nevyčíslila. Ako už
bolo uvedené vyššie, nariadiť rodičovi platiť výživné neodkladným opatrením je možné iba v nevyhnutnej

miere, ak sú okolnosti prípadu také, že vyžadujú okamžitý zásah súdu, pretože výživa dieťaťa nie
je zabezpečovaná. Táto skutočnosť v konaní nebola osvedčená, preto súd návrh matky v tejto časti
zamietol.25. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a na citované zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, ako
je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Nakoľko súd pri neodkladnom opatrení nemá dostatok
priestoru na vykonanie potrebného dokazovania za účelom preukázania tvrdení účastníkov, okolnostiam

zodpovedajúca úprava práv a povinností k maloletému dieťaťu bude predmetom konania vo veci samej.

26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého

uzneseniu smeruje (§ 357 písm. d) CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého
neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie
je prípustné (§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).

Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva na príslušný súd podľa (zák. č. 233/1995 Z. z.) elektronicky
do elektronickej schránky súdu alebo ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú

schránku, alebo mu v možnosti podať návrh elektronickými prostriedkami bránia iné dôvody, možno
podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora (§ 48 zákona č. 233/1995
Z. z.).

Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o

maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej
časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom
premiestnení alebo zadržaní.