Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. november 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2Tos/115/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4325010596
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Formel Kováčová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4325010596.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD.
a sudkýň JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Ľubice Libantovej, PhD., v trestnej veci odsúdeného A.
B., pre pokračovací prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno b/
Trestného zákona, o sťažnosti odsúdeného A. B. proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 24. 09.
2025 sp. zn. 2PP/27/2025, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 19. novembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a, pretože
nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Levice (ďalej len „súd I. stupňa“) podľa § 66 ods. 1 písm. a/, ods. 2
Tr. zák. zamietol návrh odsúdeného A. B. (ďalej len „odsúdený“) na podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia

slobody so stredným stupňom stráženia, uloženého mu trestným rozkazom Mestského súdu Bratislava
I sp. zn. 0T/667/2024 zo dňa 01. 10. 2024, právoplatným dňa 01. 10. 2024.

Súd I. stupňa na verejnom zasadnutí vykonal dokazovanie výsluchom odsúdeného, oboznámením sa s
návrhom odsúdeného na podmienečné prepustenie, hodnotením odsúdeného ústavom na výkon trestu,
hlásením zmien ÚVTOS Želiezovce, odpisom registra trestov odsúdeného, lustráciou ZVJS, lustráciou

v databáze súdov, lustráciou v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov, prísľubom
partnerky doručený e-mailom, pripojeným trestným rozkazom Mestského súdu Bratislava I sp. zn.
0T/667/2024.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že odsúdený splnil formálnu podmienku - výkon polovice uloženého
trestu (dňa 16. 07. 2025), avšak nesplnil jednu z materiálnych podmienok a to, že od neho možno
očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Mal za to, že u odsúdeného neboli

splnené všetky podmienky podmienečného prepustenia v zmysle ustanovenia § 66 ods. 1 písm. a/ Tr.
zák., odsúdený sa opakovane dopúšťal trestnej činnosti, boli mu ukladané aj nepodmienečné tresty
odňatia slobody, bol mu nariadený výkon podmienečného trestu odňatia slobody. Nemožno preto od
odsúdeného očakávať, že by v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu viedol riadny život
počasskúšobnejdoby,keďževjehoprípadeniejepáchanietrestnejčinnostilensporadickýmvybočením
zo spôsobu jeho života, naopak, odsúdený je špeciálnym recidivistom (štyrikrát odsúdený za trestný čin

marenia výkonu úradného rozhodnutia, dvakrát za trestný čin porušovania domovej slobody). Uviedol,
že odsúdený svojím konaním opakovane preukázal zjavnú neúctu k súdnym rozhodnutiam, ako aj
k zákonom chráneným hodnotám, a to aj napriek osobnej skúsenosti s výkonom trestu odňatia slobody.
Mal za to, že ani predchádzajúca izolácia odsúdeného od spoločnosti spočívajúca vo výkone trestu
odňatia slobody nemala doposiaľ na neho dostatočný preventívny a výchovný účinok a odsúdený sám
priznal, že sa dopúšťal trestnej činnosti pod vplyvom omamných látok, pričom doposiaľ neabsolvoval

žiadne liečenie možnej závislosti.Svoj názor opieral taktiež o hodnotenie odsúdeného riaditeľom ÚVTOS Želiezovce, podľa ktorého sa
odsúdený páchania trestnej činnosti dopúšťal opakovane, pričom riziko recidívy je u neho stredné
a resocializačná prognóza je menej priaznivá. Z hodnotenia taktiež vyplývalo, že správanie odsúdeného

nebolo vždy na požadovanej úrovni, podarilo sa s ním dosiahnuť iba čiastočné pozitívne zmeny v jeho
hodnotovej orientácii a nebol zaradený do resocializačného alebo výchovno-vzdelávacieho programu,
doposiaľ bol dvakrát disciplinárne odmenený a potrestaný nebol. I keď bolo možné konštatovať, že
plnením povinností a správaním sa počas výkonu trestu odsúdený čiastočne preukázal polepšenie,
nebolo možné konštatovať, že v prípade podmienečného prepustenia povedie riadny život.

Konštatoval, že od odsúdeného nemožno dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, preto
bude naďalej potrebné na neho pôsobiť výchovnými prostriedkami počas výkonu trestu odňatia slobody
a deklarovaná snaha odsúdeného viesť riadny život, pracovať, liečiť sa zo svojej závislosti a starať sa
o rodinu, nebola pre súd relevantnou skutočnosťou odôvodňujúcou iné rozhodnutie vo veci.
Zároveň skúmal aj možnosti podmienečného prepustenia v zmysle § 68 ods. 1 Tr. zák. s nariadením
probačného dohľadu nad odsúdeným za súčasného ustanovenia primeraných obmedzení alebo

povinností v zmysle § 51 ods. 3 a 4 Tr. zák. a mal za to, že ani uložené primerané obmedzenia
či povinnosti by nedávali záruku, že odsúdený by po podmienečnom prepustení z výkonu trestu
odňatia slobody viedol riadny život, zároveň v tomto smere zohráva významnú úlohu aj jeho život
pred nastúpením do výkonu trestu, okolnosti spáchanej trestnej činnosti a opakované páchanie trestnej
činnosti.

Uvedené uznesenie ihneď po jeho vyhlásení napadol sťažnosťou odsúdený. V písomných dôvodoch
sťažnosti uviedol, že súd I. stupňa nesprávne vyhodnotil všetky okolnosti jeho žiadosti, ktorú mu
zamietol s odôvodnením, resp. výčitkou jeho kriminálnej minulosti, ktorú si poctivo odpykal a dokonca
ho označil za špeciálneho recidivistu, pričom takéto pomenovanie jeho osoby ho vonkoncom uráža.

Cíti sa byť a reálne je obyčajný nezbedník. Tvrdil, že človek, ktorý spravil v mladosti z nerozvážnosti
a hlúposti zopár „vylomenín“, určite nie je špeciálny zločinec ani vrah, ani lupič ani násilník. Mal za
to, že spĺňa všetky zákonné aj materiálne podmienky prepustenia jeho osoby podmienečne na
slobodu. Argumentoval, že má kde bývať a má prisľúbené zamestnanie, jeho rodina je ochotná privítať
ho v domácnosti a pomôcť mu na začiatok hlavne finančne a podporiť ho aj psychicky, no jednoducho

zaradiť sa späť do spoločnosti. Záverom uviedol, že sa mu počas výkonu trestu narodila dcéra a jeho
družka to s ňou sama nemá ľahké a preto žiada o mimoriadnu zhovievavosť a verí, že nesklame dôveru,
ktorú mu prejaví krajský súd jeho podmienečným prepustením na slobodu.

Krajský súd v Nitre, ako nadriadený súd, na základe riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou

osobou, podľa § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého
uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku a dospel
k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo

výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho
očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a
a/ ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody,

b/ ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody,
c/ ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo

rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;
súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu
spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Po preskúmaní spisového materiálu nadriadený súd zistil, že odsúdený sa v podanom návrhu na
podmienečné prepustenie domáhal prepustenia z výkonu trestu na slobodu s tým, že bude dodržiavať
všetky obmedzenia, ktoré mu súd ustanoví, po prepustení sa ihneď zamestná a priložil i prísľub o prijatído zamestnania a sľúbil, že sa nebude páchania trestnej činnosti viackrát dopúšťať, bude viesť riadny
život a starať sa o rodinu.

Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na formálne a materiálne podmienky
pri podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, ako aj na zmysel podmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, ktorého podstatou nie je to, aby za dobré správanie
prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu bol odsúdený automaticky prepustený po odpykaní stanovenej
doby bez ohľadu na účel trestu. Súd I. stupňa správne konštatoval, že odsúdený splnil formálnu

podmienku, t. j. lehotu na podmienečné prepustenie, ktorú mal odsúdený splnenú po výkone polovice
uloženého trestu, t. j. ku dňu 16. 07. 2025, keďže výkon trestu začal vykonávať dňa 18. 10. 2024 so
započítaním doby od 29. 09. 2024 do 01. 10. 2024. Predpokladaný koniec výkonu trestu má dňa 16.
04. 2026.

Krajský súd zhodne ako súd I. stupňa konštatuje, že odsúdený splnil aj jednu z materiálnych

podmienok, keď svojím správaním sa vo výkone trestu odňatia slobody čiastočne preukázal svoje
polepšenie, poukazujúc najmä na hodnotenie ústavu, z ktorého je zrejmé, že správanie a vystupovanie
nebolo vždy na požadovanej úrovni, keď v jednom prípade sa správal arogantne k príslušníkovi zboru
počas jeho dočasného premiestnenia do ústavu v Bratislave, no po intervencii zo strany väzenského
personálu už ďalšie nedostatky v jeho správaní a plnení povinností neboli zaznamenané, pokyny

apríkazypríslušníkovzborurešpektujeaplní,disciplinárnaodmenamubolaudelenávdvochprípadoch,
disciplinárny trest mu uložený nebol. Počas výkonu trestu úspešne absolvoval rekvalifikačný kurz „Práca
s osobným počítačom“, pracovne je zaradený na pracovisku s dohľadom vo vnútornej prevádzke
ústavu ako pomocná sila vo väzenskej kuchyni, jeho pracovná morálka je na požadovanej úrovni,
do činností pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného súvisiacich s udržiavaním čistoty a

poriadku ubytovacích priestorov sa zapája. Na základe uvedeného možno konštatovať splnenie prvej
z materiálnych podmienok (ktorú súd I. stupňa úplne opomenul odôvodniť).

Zo záveru hodnotenia ústavu však vyplýva, že odsúdený sa opakovane dopustil páchania trestnej
činnosti, čo nepoukazuje na kritický postoj k jej páchaniu, resocializačná prognóza u odsúdeného podľa

nástroja hodnotenia rizika recidívy trestnej činnosti je menej priaznivá a riziko recidívy trestnej činnosti
je stredné. Na základe celkového hodnotenia nebol odporučený na podmienečné prepustenie.

Krajský súd sa stotožnil so záverom súdu I. stupňa, že u odsúdeného nebolo doposiaľ preukázané
splnenie druhej z materiálnych podmienok, že sa môže od neho dôvodne očakávať, že v budúcnosti

povedie riadny život v súlade s právnymi, morálnymi a etickými normami spoločnosti, kde nadriadený
súd posudzoval (nielen subjektívne) všetky okolnosti súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné a
charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám, celý doterajší život, povahu a
charakter trestnej činnosti, pre ktorú je vo výkone trestu, na počet spáchaných skutkov a tiež na to, či sa
zbavil všetkých záporných vlastností a sklonov, ktoré ho viedli k trestnej činnosti, pre ktorú bol odsúdený.

V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že v minulosti bol 8-krát súdne trestaný za rôznorodú trestnú
činnosť (marenie výkonu úradného rozhodnutia, porušovanie domovej slobody, výtržníctvo, ohrozenie
pod vplyvom návykovej látky), a to v časových obdobiach v roku 2014, 2016-2x, 2017, 2020, 2021-1x,
2024-2x a napriek vykonaniu uloženým nepodmienečným trestom odňatia slobody, opätovne sa

dopúšťal ďalších protiprávnych konaní, za ktoré bol odsúdený, pričom mu bol aj nariadený výkon
pôvodne podmienečne odloženého trestu odňatia slobody. Teda napriek skutočnosti, že odsúdený
viackrát vykonal nepodmienečné tresty odňatia slobody, nedošlo k jeho náprave a opakovane sa po ich
výkone dopúšťal ďalšej trestnej činnosti, čo svedčí o negatívnej resocializačnej prognóze odsúdeného.

Nadriadený súd k námietkam odsúdeného uvádza, že posúdenie predchádzajúcej trestnej činnosti
odsúdeného nie je hodnotiacim úsudkom, ale zákonnou povinnosťou súdu. Predchádzajúce odsúdenia
sú významným faktorom pre prognózu budúceho správania a pre posúdenie druhej materiálnej
podmienky podľa § 66 Tr. zák. Sám odsúdený označuje svoje konanie za „nezbednosti z mladosti“,
avšak zo spisového materiálu vyplýva, že nejde o ojedinelé, menej závažné skutky z rannej mladosti.

Odsúdený bol 8-krát súdne trestaný, pričom napriek viacerým šanciam poskytnutým mu v minulosti
sa k trestnej činnosti opakovane vrátil. Posledné tresty vykonal v rokoch 2017, 2018, 2019 a 2022,
v súčasnosti vykonáva trest od 18.10.2024. Takýto priebeh svedčí o dlhodobo pretrvávajúcom sklone
k trestnej činnosti a teda, že predchádzajúce tresty (ich výkon) nedosiahli požadovaný výchovný účinok.Nadriadený súd berie na vedomie, že odsúdený má v ústave udelené dve disciplinárne odmeny a nemá
zaznamenaný disciplinárny trest, takéto správanie je však len štandardným plnením povinností vo

výkone trestu, ktoré sa očakáva od každého odsúdeného. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že hoci
odporúčanie ústavu nie je pre súd záväzné, predstavuje významný odborný podklad, najmä v otázke
resocializačných predpokladov odsúdeného.

K argumentom odsúdeného, že sa mu počas výkonu trestu narodila dcéra a má prísľub zamestnania,

odvolací súd tieto okolnosti nezľahčuje, sú spoločensky významné a z hľadiska resocializácie žiaduce.
Samy osebe však nie sú spôsobilé prekryť závažné nedostatky v oblasti hodnotenia osobnosti
odsúdeného a jeho doterajšieho životného štýlu, ktorý je charakterizovaný opakovaným páchaním
trestnej činnosti aj po predchádzajúcich trestoch, a to v krátkom časovom slede za sebou. Skutočnosť,
že odsúdený v minulosti nevyužil poskytnuté podmienečné šance, odôvodňuje záver, že deklarované
predsavzatia nemajú zatiaľ dostatočnú presvedčovaciu silu.

K tvrdeniu odsúdeného, že v prípade prepustenia nesklame dôveru, ktorú by mu súd prejavil a žiada
o mimoriadnu zhovievavosť, nadriadený súd uvádza, že podmienečné prepustenie nie je inštitútom
založeným na zhovievavosti, ale na splnení zákonom presne vymedzených kritérií. Súd nie je oprávnený
postupovať podľa pocitov ľútosti, ani subjektívneho presvedčenia odsúdeného o svojich úmysloch do

budúcnosti, ale musí vychádzať z objektívnych skutočností preukázaných v konaní. Úprimná snaha
odsúdeného zmeniť svoj život je síce vítaná a spoločensky žiaduca, avšak sama osebe nenahrádza
reálnydôkazotrvalejpozitívnejzmenejehosprávania.Dôverasúdumusíbyťpostavenánakonkrétnych,
overiteľných a stabilných výsledkoch, nie na deklaráciách, že by súd nesklamal. Tieto výsledky v konaní
preukázané neboli, pričom krajský súd zdôrazňuje najmä stredné riziko recidívy, neodporúčanie riaditeľa

ústavu a výrazne negatívnu trestnú minulosť odsúdeného.

Nadriadený súd považuje rozhodnutie súdu I. stupňa za vecne správne, zaoberal sa podmienkami
podmienečného prepustenia (i keď splnenie prvej materiálnej podmienky, ktorú považoval za danú,
riadne neodôvodnil) a správne uzavrel, že odsúdený síce splnil formálnu podmienku výkonu zákonom

stanovenej časti trestu, preukázal dostatočné polepšenie sa správaním v ústave, avšak neboli
preukázané aké zmeny osobnosti a postoja, ktoré by umožňovali dôvodne predpokladať, že na slobode
povedie riadny život a nebude nepokračovať v trestnej činnosti (druhá materiálna podmienka).

Nadriadený súd zároveň dopĺňa, že ustanovenie § 66 ods. 2 Tr. zák., v zmysle ktorého skutočnosť,

do ktorého ústavu na výkon trestu je odsúdený zaradený (z hľadiska vonkajšej diferenciácie trestu
odňatia slobody podľa § 48 Tr. zák., teda či ide o minimálny stupeň stráženia, stredný stupeň stráženia
alebo maximálny stupeň stráženia), je nevyhnutné hodnotiť v súvislosti s otázkou, či vzorné správanie
odsúdeného vo výkone trestu a jeho pomer k práci, je výrazom jeho skutočného polepšenia. T.
j. či je možné od neho očakávať, že v budúcnosti bude viesť riadny život. Zaradenie páchateľa

do príslušného stupňa stráženia súvisí so závažnosťou spáchaného trestného činu, čo je vyjadrené
prísnejšími zákonnými podmienkami pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody u
tých páchateľov, ktorí sa dopustili závažnejšieho trestného činu. Na tento účel je preto dôležité hodnotiť
aj závažnosť trestného činu, a to najmä motív a spôsob prevedenia činu, okolností, za ktorých bol
čin spáchaný a charakterové vlastnosti osoby odsúdeného s prihliadnutím na to, či páchateľ vedie

protispoločenský, parazitný život, alebo či inak žije riadnym životom. Osobitný význam pre posúdenie
závažnosti spáchaného trestného činu má okolnosť, že ide o páchateľa recidivistu, čo je i osoba
odsúdeného.

Poukazujúc na horeuvedené skutočnosti, krajský súd zhodne ako súd I. stupňa zistil, že v prípade

odsúdeného, napriek jeho snahe o nápravu v ústave, ešte nemožno konštatovať, že si dôsledne
uvedomil následky svojho konania a čiastočný výkon trestu, ktorý aktuálne vykonáva, mal na neho
dostatočný prevýchovný vplyv.

Nadriadený súd tiež súhlasne so súdom I. stupňa uvádza, že vzhľadom na sklony odsúdeného k

páchaniu trestnej činnosti, nie sú splnené podmienky pre prípadné podmienečné prepustenie s uložením
probačného dohľadu nad jeho správaním, ktorý nepovažoval za adekvátny a na tento účel nepostačuje
ani predloženie prísľubu o prijatie do zamestnania od potencionálneho zamestnávateľa, ktoré ani nie
je právne záväzné.Odsúdený zo všetkých vyššie uvedených dôvodov očakávanie, že výkon trestu mal na neho dostatočný
výchovný charakter a bude sa v budúcnosti vyhýbať protiprávnemu konaniu, v civilnom živote doposiaľ

nepreukázal.

Na podklade vyššie uvedeného a po zohľadnení všetkých skutočností dôležitých na rozhodnutie,
bola sťažnosť odsúdeného ako nedôvodná zamietnutá.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.