Uznesenie – Rodina a mládež Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2025

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 2PP/35/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4325010740
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kišacová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4325010740.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD. a členov
senátu JUDr. Štefana Hrvolu a JUDr. Dušana Špireka v trestnej veci odsúdeného A. B. pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b), písmeno c) Trestného zákona
spoukazomna§138písmenob)Trestnéhozákona,osťažnostiodsúdenéhoprotiuzneseniuOkresného
súdu Levice z 17.10.2025, sp. zn. 2Pp/35/2025, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 26.

novembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného A. B., narodeného
XX.XX.XXXX zamieta, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Levice podľa § 66 ods. 1 písm. a), ods. 2 Tr.
zák. zamietol žiadosť odsúdeného A. B. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu

odňatia slobody v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia, uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 2T/26/2021 zo dňa
05.12.2022, právoplatným v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4To/19/2023 zo
dňa 29.06.2023.

V odôvodnení napadnutého uznesenia súd I. stupňa konštatoval, že odsúdený splnil formálnu

podmienku - výkon polovice trestu ku dňu 22.09.2025, avšak nesplnil materiálne podmienky. Poukázal
na hodnotenie odsúdeného riaditeľom ÚVTOS Želiezovce, podľa ktorého sa odsúdený páchania trestnej
činnosti dopúšťal opakovane, riziko recidívy je u neho stredné a resocializačná prognóza menej
priaznivá. Z hodnotenia vyplývalo, že správanie odsúdeného bolo na požadovanej úrovni, stanovený
program zaobchádzania plní čiastočne, do vzdelávacích aktivít sa doposiaľ nezapojil, nebol zaradený
do resocializačného alebo výchovno-vzdelávacieho programu, podmienky k udeleniu disciplinárnej

odmeny si doposiaľ nevytvoril. Konštatoval, že odsúdený plnením povinností a správaním sa počas
výkonu trestu odňatia slobody nepreukázal polepšenie v takej miere, aby bolo možné konštatovať,
že splnil podmienky na rozhodnutie o podmienečnom prepustení. Pre spoločnosť existuje zvýšené
riziko recidívy (ide o osobu v minulosti 4-krát súdne trestanú), a preto nemožno dôvodne očakávať, že
odsúdený v budúcnosti povedie riadny život.

Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí sťažnosť odsúdený. V
jej dôvodoch namietal nezrovnalosti pri udelení pochvaly, ktorú dostal až po rozhodnutí súdu I. stupňa.
Zdôraznil, že do aktivít sa nemôže zapájať, pretože pracuje. To, že neplatil na deti, nebolo úmyselne
a na slobode by mal viac možností splatiť dlh. Tiež namietal, že sa posudzovala jeho minulosť. To je
porušenie čl. 1 a čl. 2 Ústavy SR. V závere žiadal, ak by bolo rozhodnuté v jeho neprospech, aby bol
celý spis postúpený Ústavnému súdu.Krajský súd v Nitre ako nadriadený orgán na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou
osobou - odsúdeným, v zmysle § 192 ods. 1 písm. a), b) Tr. por. preskúmal správnosť výroku
napadnutého uznesenia i konanie, ktoré mu predchádzalo. Týmto postupom zistil, že podaná sťažnosť

nie je dôvodná.

Na podklade predloženého spisového materiálu nadriadený súd konštatuje, že súd I. stupňa
postupoval správne. Dodržal procesný postup upravený v § 415 Trestného poriadku - o
návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody rozhodol na verejnom

zasadnutí, za prítomnosti odsúdeného, ktorého k meritu veci vypočul a súčasne zabezpečil prítomnosť
prokurátora a zástupcu riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody.
Pre kladné rozhodnutie o návrhu na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody Trestný
zákon vyžaduje, aby odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojim správaním
preukázal také polepšenie, že sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. U osoby
odsúdenej za prečin súd splnenie týchto podmienok skúma po výkone polovice uloženého

nepodmienečného trestu odňatia slobody a v prípade osoby odsúdenej za zločin po výkone dvoch tretín
uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody. Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd
prihliada aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený
trest vykonáva (§ 66 ods. 1 písm. a), ods. 2 Tr. zák.).

Súd I. stupňa správne zistil, že odsúdený splnil formálnu podmienku - vykonal polovicu uloženého trestu,
avšak nesplnil ani jednu z materiálnych podmienok a to plnením povinností a správaním nepreukázal
polepšenie vo výkone trestu a nemožno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Ako vyplýva z hodnotenia ÚVTOS Želiezovce (zo dňa 03.10.2025) a jeho doplnenia vyžiadaného
nadriadeným súdom (zo dňa 19.11.2025), odsúdenému bola uložená dňa 27.10.2025 pochvala

za vzorné plnenie pracovných povinností, disciplinárne potrestaný nebol. Program zaobchádzania
odsúdený plní čiastočne, do aktivít pedagogického pôsobenia formou individuálnych pohovorov,
prednášok a besied s právnou tematikou a tematikou rodiny, sekundárne s protialkoholickou tematikou
sa doposiaľ nezapojil. Odsúdený nesplnil ani druhú materiálu podmienku - že možno od neho očakávať,
že v budúcnosti povedie riadny život. V tomto smere súd I. stupňa správne poukázal na predchádzajúci

kriminálnyspôsobživotaodsúdenéhovzmyslejeho4záznamovoodsúdeniachprerôznorodúúmyselnú
trestnú činnosť. Toto podporuje záver vyplývajúci z hodnotenia výkonu trestu odňatia
slobody, že riziko recidívy trestnej činnosti u odsúdeného je stredné a resocializačná prognóza menej
priaznivá, tento záver neovplyvnila ani uložená disciplinárna odmena. Za daného stavu sa nadriadený
súd stotožnil s právnym názorom vysloveným súdom I. stupňa, že nemožno od odsúdeného očakávať,

že v budúcnosti povedie riadny život, a to ani v prípade nariadenia mu dohľadu probačným a mediačným
úradníkom
Pokiaľ ide o sťažnostné námietky odsúdeného, tieto neboli dôvodné. Nadriadený súd si vyžiadal
doplnenie hodnotenia odsúdeného riaditeľom ústavu na výkon trestu odňatia slobody, ktoré bolo
vypracované ku dňu 19.11.2025. Z tohto vyplýva, že odsúdenému uložená dňa 27.10.2025 pochvala

za vzorné plnenie pracovných povinností, disciplinárne potrestaný nebol s tým, že záver hodnotenia
sa nezmenil. Čo sa týka ostatných námietok ohľadne práce odsúdeného a toho, že platenie výživného
bolo neúmyselné a na slobode by mal viac možností na splatenie dlhu, nadriadený súd odkazuje na
právne úvahy a závery súdu I. stupňa, s ktorými sa stotožnil (strana 5 uznesenia súdu I. stupňa).
Naviac pripomína, že odsúdený si bol vedomý svojej zákonnej vyživovacej povinnosti, avšak napriek

tomu túto neplnil a privodil si trestné stíhanie a následne i priamy výkon trestu odňatia slobody.
K námietke posudzovania minulosti odsúdeného nadriadený súd uvádza, že súd na podklade žiadosti
o podmienečné prepustenie skúma i splnenie materiálnych podmienok a v rámci týchto i hodnotenie
predchádzajúceho spôsobu života odsúdeného z pohľadu resocializačnej prognózy. Podmienečné
prepustenie prichádza do úvahy len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu

mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny
život a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko recidívy. Napokon nadriadený súd dodáva, že
rozhodovanie o návrhu na podmienečné prepustenie odsúdeného je plne v kompetencii súdu, ktorého
povinnosťou nie je stotožniť sa s každým podaným návrhom, ani so stanoviskom procesnej strany.
Povinnosťou súdu však je, aby svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, v súlade s požiadavkami § 176

ods. 2 Tr. por., čo v danom prípade súd I. stupňa dodržal, pretože uviedol skutočnosti, ktoré
považoval za dokázané, dôkazy, o ktoré svoje skutkové zistenia opieral, úvahy, ktorými sa spravoval pri
hodnotení vykonaných dôkazov a tiež právne úvahy, na ktorých základe podľa príslušných ustanovenízákona posudzoval dokázané skutočnosti. Sťažnosťou napadnuté uznesenie preto nemožno považovať
za nesprávne len z toho dôvodu, že odsúdený s ním nesúhlasí.
K návrhu odsúdeného, aby v prípade, ak bude rozhodnuté v jeho neprospech, bol celý spis postúpený

Ústavnému súdu Slovenskej republiky nadriadený súd uvádza, že tento postup neprichádza do úvahy,
takáto povinnosť krajskému súdu nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia.

Z týchto dôvodov nadriadený súd sťažnosť odsúdeného podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako
nedôvodnú zamietol.

Výrok tohto uznesenia bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný
riadny opravný prostriedok.
(§ 185 ods. 2 Tr. por.)