Rozsudok – Rozvod ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. november 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/200/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125202385
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Korbašová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:3125202385.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy

Korbašovej, členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci
navrhovateľky/manželky: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXXX/XX, F. A. F. G., proti
manželovi: H. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. A. F. G., v konaní o návrhu manželky na rozvod
manželstva, o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 78Pc/8/2025-26 zo dňa
29. mája 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 78Pc/8/2025-26 zo dňa 29. mája 2025 p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom vo výroku I. manželstvo

účastníkov konania rozviedol; vo výroku II. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania.
2. Okresný súd citujúc § 22 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o rodine“), § 23 zákona o rodine dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že vzťahy
medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo do budúcnosti nemôže
plniť svoj účel. Manželka spolu s manželom vstupovali do manželstva za rozdielneho vnímania daného
zväzku, ako aj s odlišnými očakávaniami. Manželstvo uzatvorili, avšak mnohé funkcie si manželstvo

nikdy neplnilo, momentálne v zostali len nenaplnené predstavy a strach manželky zo správania manžela,
čo vyústilo do prebiehajúceho konania. Okresný súd konštatoval, že rozvod je krajným riešením, ale
manželstvoneznamená,žemanželiamajúvmanželstvefungovaťtak,abyimdošlipsychickésily,stratila
sa vzájomná dôvera. V prejednávanom prípade každý z manželov žije svojím životom, do manželstva
vstúpil strach zo správania toho druhého, preto okresný súd návrhu manželky, napriek nesúhlasu jej
manželstva, vyhovel a manželstvo rozviedol.

3.Protirozsudkusúduprvejinštanciepodalodvolaniemanželzdôvodovuvedenýchv§62ods.1zákona
č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“)
a § 365 ods. 1 písm. f), g) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“). Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil
prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Uviedol, že z napadnutého rozsudku, ako ani z
priebehu konania nevyplýva, že by sa okresný súd pokúsil viesť manželov k odstráneniu príčin rozvratu
manželstva, nepokúsil sa o zmierenie manželov formou mediácie. Okresný súd nesprávne ustálil aj

údajné príčiny rozvratu manželstva, keď okrem výsluchu manželky a jeho nevykonal žiadne dôkazy. Ide
pritom o konanie nesporové, súd nie je viazaný len návrhmi na vykonanie dokazovania, preto podľa
manžela okresný súd nedostatočne a nesprávne zistil skutkový stav veci. Najmä nie je pravdou, že by
bral omamné a psychotropné látky, ani to, že by manželka už pred rozvodom nevedela o jeho dlhoch.Pred rozvodom boli s manželkou viac ako 20 rokov, viac ako 10 rokov bývali v spoločnej domácnosti.
Všetky svoje finančné prostriedky použil na úpravu nehnuteľnosti manželky a na chod domácnosti.
Okresný súd zároveň poukázal na jeho údajné správanie, ktoré malo byť dôvodom rozvodu, čo však nie

je pravda. Jeho správanie okresný súd nijakým spôsobom neskúmal cez relevantné dôkazy, uspokojil
sa len s tvrdeniami manželky, ktoré však nie sú pravdivé a neboli ničím preukázané. Rovnako nie je
podstatná motivácia vstupu do manželstva, ale skutočnosť, či manželstvo môže aj naďalej fungovať.
Aj keď si dočasne manželstvo neplní svoje funkcie, neznamená to, že si tieto funkcie nemôže plniť
v budúcnosti, tieto okolnosti však okresný súd neskúmal.

4. Manželka vo svojom vyjadrení k odvolaniu manžela uviedla, že trvá na rozvode manželstva a
nevidí možnosť na jeho záchranu. Za najväčší problém, ktorý ju doviedol k podaniu návrhu na rozvod
manželstva, vníma dôvod existenčný, manžel má vysoké dlhy. V deň rozvodu 29.05.2025 sa problémy
prehĺbili a doviedli ju k podaniu trestného oznámenia na manžela. Okresný súd Trenčín trestným
rozkazom č.k. 5T/71/2025-73 zo dňa 27.08.2025 uznal manžela vinného z toho, že sa inému vyhrážal

smrťou a ťažkou ujmou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, uvedený čin spáchal
na chránenej osobe - blízkej osobe, inému bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu, čím spáchal
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona s poukázaním na
§ 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a prečin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1
Trestného zákona. Manželovi bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere šiestich mesiacov

s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní osemnástich mesiacov za súčasného uloženia
probačného dohľadu nad správaním v skúšobnej dobe; počas skúšobnej doby probačného dohľadu
boli manželovi uložené aj obmedzenia spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných
návykových látok, zákaze kontaktu s ňou v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom
elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami a bola mu uložená povinnosť

spočívajúca v zákaze nepriblížiť sa úmyselne k nej na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a v príkaze
nezdržiavať sa v blízkosti obydlia, kde ona žije.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), po zistení, že odvolanie podal
oprávnený účastník konania (§ 7 CMP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s §

2 ods. 1 CMP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 65 CMP a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 2 ods. 1 CMP) potvrdil rozsudok okresného súdu
v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1 CSP, keďže dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil
skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení zákona o rodine, správne a zákonne rozhodol
o rozvode účastníkov konania, v odôvodnení sa vysporiadal s podstatnými okolnosťami prejednávaného

prípadu a s jeho závermi sa v tejto časti odvolací súd v celom rozsahu stotožnil a poukazuje na ne cez
úpravuv§387ods.1,2CSPtak,akosúuvedenévpísomnomvyhotovenírozsudkusúduprvejinštancie.
6. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s § 67 CMP z úradnej povinnosti predovšetkým
posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/
týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré

prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu,
odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia
podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP.
7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutočný stav v dostatočnom rozsahu,

na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z
odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov na
spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť
alebo okolnosť. Naopak, súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu

a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Súd prvej inštancie vo svojej
argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku je koherentný, jeho rozhodnutie je
konzistentné. Rozsudok súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku
ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v § 220 ods. 2

CSP. Odvolací súd nezistil v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie
použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu
argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne
postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním sana ne (§ 387 ods. 2 CSP). Len na zdôraznenie vecnej správnosti záverov súdu prvej inštancie, odvolací
súd považuje za podstatné sa potom vyjadriť osobitne len k niektorým odvolacím dôvodom manžela,
v ostatnom poukazuje na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu (§ 387 ods. 2 CSP).

8. Vo vzťahu k odvolacím námietkam manžela odvolací súd uvádza, že manžel nesúhlasí so záverom
okresného súdu o rozvrate manželstva, ktorý považuje za predčasný a nepreukázaný. Namieta,
že okresný súd sa uspokojil len s výsluchom účastníkov, bez vykonania ďalších dôkazov, ktoré by
potvrdzovali alebo vyvracali tvrdenia strán o príčinách rozvratu. Zároveň vytýka, že okresný súd neviedol
manželov k odstráneniu príčin rozvratu a nepokúsil sa o ich zmierenie, napr. formou mediácie.

9. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že v danom prípade existujú objektívne
preukázané skutočnosti, ktoré vedú k jednoznačnému záveru, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne
narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel. Z dokazovania vykonaného súdom
prvej inštancie nesporne vyplýva, že manželia nevedú spoločnú domácnosť, spoločne nehospodária,
ani spolu intímne nežijú. Tieto objektívne preukázané skutočnosti sú de facto potvrdené aj manželom,
ktorý ich žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil ani v priebehu prvostupňového konania, a ani

v odvolaní. Inak povedané, manžel počas celého konania nepredložil jediný relevantný dôkaz, ktorý by
aspoň nepriamo preukazoval opak, teda, že s manželkou žije v spoločnej domácnosti (nie v jednom
byte, či dome), že vedú spoločné hospodárenie, spolu intímne žijú. Naopak, sám na pojednávaní
vnímal, že „manželstvo nefunguje“ (Zápisnica z pojednávania zo dňa 29.5.2025, č.l. 23-21 spisu).
Manželstvo účastníkov konania preto nespĺňa žiadnu zo spoločenských funkcií predpokladaných

zákonom o rodine. Za danej situácie je rozvod manželstva individuálnou otázkou rozvádzajúcich sa
manželov a pokiaľ manželka zásadne odmieta obnovenie manželstva, sú splnené zákonné podmienky
pre rozvod manželstva. Podľa odvolacieho súdu nie je totiž možné prostredníctvom rodinného práva
vytvoriť zabezpečenie a kvalitu, ako aj trvalosť spolužitia manželov. To musia manželia vzájomne a
spoločne.

10. Pokiaľ manžel v odvolaní namietal, že okresný súd sa nepokúsil manželov viesť k odstráneniu
príčin rozvratu a k ich zmiereniu, odvolací súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
manželka akúkoľvek formu zmierenia odmieta a zotrvanie v manželstve jednoznačne vylúčila („Nevidím
ani možnosť pre záchranu manželstva, ak by nám bola poskytovaná odborná pomoc.“, Zápisnica

z pojednávania zo dňa 29.5.2025, č.l. 23-21 spisu). Za takejto situácie možno podľa odvolacieho súdu
uzavrieť, že akýkoľvek pokus o zmierenie, či sprostredkovanie mediácie by bol len formálny, bez reálnej
nádeje na úspech. Povinnosť súdu usilovať sa o zachovanie manželstva nemožno vykladať absolútne
– jej účelom je umožniť obnovu manželského spolužitia tam, kde o to obaja manželia prejavia aspoň
minimálnu vôľu. Ak však jeden z manželov trvá na rozvode a nemá záujem o riešenie vzniknutej situácie,

nemožno súdu prvej inštancie vytýkať, že takýto bezúčelný pokus nevykonal.
11. Z judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať

odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09). Na ďalšiu
irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie vo
vyvolanom odvolacom konaní odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne
správne rozhodnutie cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP a v podrobnostiach
naň opäť i na tomto mieste odkazuje.
13. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1
a § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

14. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade

uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Podľa § 432 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.

Podľa § 433 CSP, dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSP,dovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP, v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.