Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Malacky

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Andrea Kralovičová

Oblasť právnej úpravy – Rodinné právoVyživovacie povinnosti

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 8Pc/17/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1624201373
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Kralovičová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2025:1624201373.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Andreou Kralovičovou, v právnej veci navrhovateľa, ako

povinného z výživného A. B. , nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. XX, zastúpeného advokátom JUDr.
Martinom Ritomským, so sídlom C., E. F. XXX/XX proti A. B. , nar. XX.XX.XXXX, ako oprávneného z
výživného, bytom C., G. C. XXXX/X, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Marko, s.r.o., AK so sídlom
Bernolákovo, Gróbska 19, v konaní o návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje vyživovaciu povinnosť povinného A. B., nar. XX.XX.XXXX, k oprávnenému A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, za obdobie od 01.09.2022 do 31.08.2023 s tým, že od 01.09.2023 sa vyživovacia
povinnosť povinného A. B., nar. XX.XX.XXXX, k oprávnenému A. B., nar. XX.XX.XXXX, obnovuje.

II. Súd návrh povinného platiť výživné A. B., nar. XX.XX.XXXX, na zníženie výživného pre oprávneného
poberať výživné A. B., nar. XX.XX.XXXX, zamieta.
III . Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na tunajší súd dňa 19.02.2024 žiadal navrhovateľ – povinný z výživného zrušiť
svoju vyživovaciu povinnosť k svojim dvom plnoletým synom D. a A. počnúc dňom 01.10.2022.
Svoj návrh odôvodnil tým, že vyživovacia povinnosť k obom oprávneným mu bola naposledy určená
rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 8P/304/2015-59 zo dňa 20.10.2016, pričom bol zaviazaný prispievať
na výživu v tom čase maloletého A. výživným vo výške 170,- EUR mesačne. Uviedol, že v súčasnosti

plnoletý A. ukončil stredoškolské štúdium v septembri 2022, dosiahol plnoletosť a nepokračuje v štúdiu
na vysokej škole. K svojmu návrhu priložil rozsudok Okresného súdu Malacky č. k. 3T/45/2020-474 zo
dňa 09.11.2022 a rozsudok Okresného súdu Malacky č. k. 8P/304/2015-59 zo dňa 20.10.2016. Konanie
sa začalo viesť pod sp. zn 8Pc/6/2024.

2.Tunajšísúduznesenímč.k.8Pc/6/2024–31zodňa24.04.2024vylúčilkonanieonávrhunavrhovateľa
na zrušenie vyživovacej povinnosti k A. B., nar. XX.XX.XXXX, na samostatné konanie, ktoré sa začalo

viesť pod sp. zn. 8Pc/17/2025.

3. Oprávnený sa dňa 05.06.2024 písomne k návrhu vyjadril a uviedol, že ukončil stredoškolské štúdium,
avšak v súčasnosti študuje na G. H. I. J. K. (ďalej len ako „FTVŠ“) L. F. I. M., v akademickom roku
2023/2024 je riadnym študentom 1. roku štúdia, študijného programu - trénerstvo a učiteľstvo telesnej
výchovy - denná forma, I. stupeň so štandardnou dĺžkou štúdia 3 roky, do 1. ročníka sa zapísal dňa
11.09.2023. Oprávnený z výživného k vyjadreniu priložil potvrdenie o návšteve školy zo dňa 04.06.2024.

4.Navrhovateľdoručiltunajšiemusúdudňa06.09.2024zmenu(úpravu)návrhu,vktoromžiadal,abysúd
zrušil jeho vyživovaciu povinnosť k oprávnenému, ktorá bola naposledy určená rozsudkom Okresného
súdu Malacky zo dňa 20.10.2016 sp. zn. 8P/304/2015 za obdobie od 01.10.2022 do 31.08.2023a zároveň žiadal, aby jeho vyživovacia povinnosť počnúc dňom 01.09.2023 naďalej trvala, túto však
navrhol znížiť z doteraz určenej sumy 170 Eur mesačne na sumu vo výške 30 % životného minima
určeného pre nezaopatrené dieťa a v budúcnosti pri zmene výšky životného minima vo výške 30 %

zo zmeneného životného minima, a to počnúc dňom 01.03.2024. K pozmenenému návrhu pripojil
rozhodnutie bývalého Okresného súdu Bratislava I. v Bratislave sp. zn. 31OdK/32/2021 zo dňa
25.08.2021 a rodný list maloletej D. B..
Na pojednávaní dňa 04.03.2025 navrhovateľ opätovne upravil svoj návrh tak, že žiadal znížiť výživné
pre plnoletého A. za obdobie, čo plnoletý A. ukončil strednú školu, po jeho opätovný nástup na vysokú

školu, následne žiadal o zníženie vyživovacej povinnosti za obdobie od jeho nástupu na vysokú školu
na sumu zákonom stanoveného minimálneho výživného.
Svoj návrh odôvodnil tým, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, momentálne je
nezamestnaný a jeho staršie deti (plnoletý D. a plnoletý A.) dostali od neho po rozvode byt, v ktorom
teraz bývajú. Uviedol, že je ženatý, s manželkou však nežijú v spoločnej domácnosti, z ich manželstva
pochádza maloletá D., doposiaľ z jeho strany ani zo strany manželky nebol podaný návrh na rozvod

manželstva, resp. návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej D. na čas do
rozvodu. Vyjadril sa, že na výživu maloletej D. neprispieva pravidelne, prispieva podľa toho, ako si jej
matka požiada. Uviedol, že býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá má 73 rokov, on sa
podieľa navýdavkochdomácnosti podľasvojichschopností,občassinájdenejakúbrigádu.Navrhovateľ
uviedol, že je vyučený automechanik, má stredné odborné vzdelanie bez maturity a v súčasnosti už

nevykonávafunkciutrénerafutbalistov.Záveromuviedol,žečosatýkajeho zdravotnéhostavu,ktomuto
sa nevie vyjadriť, k lekárovi nechodí, lieky pravidelne neberie. Dodal, že s A. sa nestretáva a na jeho
výživu zasiela sumu 35 Eur mesačne.

5. Oprávnený z výživného na pojednávaní dňa 04.03.2025 uviedol, že s návrhom povinného z výživného

tak, ako ho tento pozmenil na pojednávaní dňa 04.03.2025 nesúhlasí, nakoľko toho času navštevuje
vysokú školu. Uviedol, že ukončil N. J. I. M., O. X, v júni 2022, následne sa hlásil na G. s tým, že ho
na štúdium od septembra 2022 neprijali a preto sa prihlásil na úrad práce v Malackách ako uchádzač
o zamestnanie, pričom však nepoberal žiadnu podporu a ani sociálne dávky. Uviedol, že počas tohto
obdobia pracoval ako brigádnik. On sám je členom futbalového klubu G. A., členské neplatí, keďže

sa jedná v podstate o dedinský futbalový klub, kde hráva ako amatér, bez zmluvy, klub je v 4. lige,
finančnú odmenu nepoberá, klub mu prispieva na cestovné na tréningy a zápasy, tieto sumy sú každý
mesiac rozdielne (pohybujú sa od 100 Eur do 300 Eur) a odvíjajú sa od počtu tréningov a miesta zápasu.
Uviedol, že od septembra 2023 je študentom denného štúdia G. L. F. I. M., toho času je v II. ročníku
bakalárskeho štúdia, prvý ročník má riadne uzavretý s tým, že absolvoval všetky skúšky, zo zimného

semestra mu zostáva jeden predmet. Uviedol, že žije v spoločnej domácnosti s bratom, pričom ide o byt,
v ktorom žili ako deti spolu s rodičmi, keď títo boli manželia, poplatky za byt hradí matka oprávneného.
Uviedol, že ostatné potreby ako potraviny, drogériu, si zabezpečujú s bratom (plnoletý D.) sami. Uviedol,
že čo sa týka poplatkov v škole, prihláška na školu ho stála niečo medzi 50 – 70 Eur, iné pravidelné
poplatky neplatí, je držiteľom ISIC karty, prvotný poplatok stál 20 Eur a udržiavací poplatok (každoročne)

je takisto 20 Eur s tým, že túto kartu využíva aj v rámci cestovania. Taktiež má výdavky v prípade, že je
potrebné zakúpiť nejakú učebnicu alebo iné učebné pomôcky. Záverom dodal, že čo sa týka štúdia, má
zameranie na trénerstvo a učiteľstvo. Ďalšie výdavky má so zakupovaním športového výstroja, ktorý
školanezabezpečuje,napr.vtomtoškolskomrokuabsolvovalpovinnýtýždňovýlyžiarskykurz,pričomon
sám nelyžuje, preto nie je majiteľom lyžiarskej výstroje, musel teda platiť poplatky za požičanie lyžiarskej

výstroje. Uviedol, že je zdravý. Navrhol návrh povinného zamietnuť.
Na pojednávaní dňa 29.04.2025 obaja účastníci zotrvali na svojich vyjadreniach.

6. Súd vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov konania, oboznámil sa s písomným podaním
povinného zo dňa 19.02.2024 ako aj jeho zmenou zo dňa 06.09.2024, rozsudkom Okresného súdu

Malackyč.k.3T/45/2020-474zodňa09.11.2022,spisom OkresnéhosúduMalackyč.k.8P/304/2015-59
zo dňa 20.10.2016, potvrdeniami o návšteve školy oprávneného, rozsudkom bývalého Okresného súdu
Bratislava I. v Bratislave sp. zn. 31OdK/32/2021 zo dňa 25.08.2021, rodným listom maloletej D.,
lustráciami zo sociálnej poisťovne na oboch účastníkov konania, oznámením zo spoločnosti P. J. C.,
s.r.o., zo dňa 07.02.2025, dokladmi o príjme oprávneného, správou N. J. O. zo dňa 02.04.2025, správou

Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky zo dňa 07.04.2025, oznámením Sociálnej poisťovne
zo dňa 07.04.2025, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky zo dňa 10.04.2025,
obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 8Pc/6/2024, ako aj ostatným obsahom spisového materiálu a
z vykonaného dokazovania zistil, že vyživovacia povinnosť povinného k oprávnenému bola naposledyurčená rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 8P/304/2015-59 zo dňa 20.10.2016, pričom navrhovateľ bol
zaviazaný prispievať na výživu oprávneného sumou 170,- EUR mesačne.
7. Povinný z výživného je toho času nezamestnaný, má spolu tri vyživovacie povinnosti – k plnoletým

A., nar. XX.XX.XXXX a D., nar. XX.XX.XXXX a k maloletej D., nar.XX.XX.XXXX. Rozsudkom bývalého
Okresného súdu Bratislava I. v Bratislave sp. zn. 31OdK/32/2021 zo dňa 25.08.2021 bol na majetok
povinného vyhlásený konkurz. Rozsudkom Okresného súdu Malacky č. k. 3T/45/2020-474 zo dňa
09.11.2022 bol povinný z výživného uznaný za vinného zo spáchania zločinu marenia spravodlivosti
podľa § 344 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody na 18

mesiacov s podmienečným odkladom a bola mu určená skúšobná doba dva roky. Trestným rozkazom
Okresného súdu Malacky č. k. 3T/45/2020-474 zo dňa 09.11.2022 bol povinný z výživného uznaný za
vinného tým, že napriek zákonnej vyživovacej povinnosti prispievať na výživu svojich detí D. B. a A. B.
vyplývajúcej zo Zákona o rodine, deklarovanej mu rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 8P/304/2015 zo
dňa 20.10.2016, ktorým bol zaviazaný uhrádzať výživné na syna A. vo výške 170 Eur mesačne, túto
povinnosť si riadne neplnil od 11.09.2023 až do mesiaca jún 2024, v dôsledku čoho mu vznikol dlh

vo výške najmenej 1608,33 Eur voči oprávnenému a za to ho súd odsúdil podľa trestného zákona na
trest povinnej práce vo výmere 300 hodín. Zároveň bol oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej
prokuratúry Malacky 1Pv 423/19/1106-20, ktorý mu kládol v bode I obžaloby za vinu spáchanie prečinu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) tr. Zák., s poukazom na § 138 písm. b) Tr.
zák., pretože trestnosť činu zanikla podľa § 86 ods. 1 písm. a) Tr. zák.. Z predmetného trestného rozkazu

vyplýva, že nakoľko bolo na hlavnom pojednávaní z výsledkov dokazovania jednoznačne preukázané,
že obžalovaný dodatočne splnil svoju vyživovaciu povinnosť voči oprávneným osobám (výška výživného
predbežnou otázkou upravená na sumu 45 Eur na každé dieťa) skôr, ako sa súd odobral na záverečnú
poradu a daný čin nemal trvalo nepriaznivé následky, bolo povinnosťou súdu v súlade s ust. § 285
písm. f) Tr. Poriadku obžalovaného spod obžaloby v celom rozsahu oslobodiť, keďže trestnosť činu

zanikla. Povinný z výživného podal voči predmetnému trestnému rozkazu odpor, konanie nie je doposiaľ
právoplatne skončené. Rozsudkom č .k. 8Pc/6/2024 – 199 zo dňa 04.03.2025 súd zrušil vyživovaciu
povinnosť povinného A. B. k oprávnenému D. B. za obdobie od 27.07.2022 do 31.08.2023 s tým,
že od 01.09.2023 vyživovaciu povinnosť povinného k oprávnenému obnovil a zároveň súd zamietol
návrh povinného na zníženie výživného pre oprávneného, rozsudok nie je právoplatný v dôsledku

podaného odvolania povinným; na výživu plnoletého D. prispieva povinný sumou 35 Eur mesačne.
Povinný z výživného pracoval od 22.08.2011 do 31.08.2016 v spoločnosti I. Q., a. s., s priemerným
mesačným príjmom vo výške 1669 Eur. Následne dal výpoveď, nakoľko chcel pracovať v spoločnosti
R. Q., s.r.o., ktorá mala pobočku v C. a nepracovalo sa tam na zmeny. V uvedenej spoločnosti pracoval
od septembra 2016 do februára 2017 s priemerným mesačným príjmom 1215 Eur. Zamestnávateľ

rozviazal s povinným pracovný pomer bez uvedenia dôvodu (výpoveďou). Následne bol povinný
z výživného od novembra 2017 do októbra 2018 zamestnaný v spoločnosti F. G., s.r.o. s priemerným
mesačným príjmom 31 Eur mesačne. V období od decembra 2017 do mája 2018 bol na rodičovskej
dovolenke. Následne od 01.08.2019 do 05.08.2019 pracoval v spoločnosti S. R. Q., s.r.o., s príjmom za
odpracované dni 77,27 Eur z práce dobrovoľne odišiel, nepáčilo sa mu, že musel pracovať nadčasy. Od

06.09.2019 do 30.06.2020 pracoval v spoločnosti J. T., s.r.o., s priemerným mesačným príjmom 774 Eur.
Dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 30.06.2020 sa zamestnanec – povinný z výživného
a zamestnávateľ vzájomne dohodli na skončení pracovného pomeru bez uvedenia dôvodu. Následne
si povinný zobral dotáciu z Úradu práce na podnikanie, od 01.06.2019 mal založenú živnosť na kúpu
tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom

živnosti (veľkoobchod), výrobu mydla, pracích prostriedkov a éterických olejov, čistiacich, leštiacich,
parfumérskych a toaletných prípravkov, kuriérske služby a sprostredkovateľská činnosť v oblasti cestnej
dopravy. Tieto živnosti má pozastavené od 01.07.2023 do 30.06.2025. Za rok 2019 povinný z výživného
podal daňové priznanie – výpočet základu dane z príjmov zo živnosti 2021,48 Eur - príjmy a 1212,89 Eur
- výdavky. Za rok 2020 povinný z výživného podal daňové priznanie – výpočet základu dane z príjmov

zo živnosti 4980 Eur - príjmy a 3025,90 Eur - výdavky. Za rok 2021 povinný z výživného podal daňové
priznanie–počasktoréhoplatilibapoistnénazdravotnépoistenievovýške924Eur.Zarok2022povinný
z výživného podal daňové priznanie – s daňou vo výške 0 Eur.
8. Oprávnený z výživného dňa 31.08.2022 ukončil štúdium na N. J., O. X, M., od 12.09.2022 do
13.03.2023 bol evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Malackách ako uchádzač

o zamestnanie bez nároku na podporu v nezamestnanosti, takisto nepoberal dávky v nezamestnanosti
od Sociálnej poisťovne. Prídavky na oprávneného (prídavok na dieťa) poberala matka oprávneného
od októbra 2005 do augusta 2022 vrátane a následne od septembra 2023 doposiaľ, okrem toho je
oprávnenému od septembra 2023 vyplácané náhradné výživné vo výške 170 Eur mesačne. Od11.09.2023 po súčasnosť je študentom G. H. I. J. K. L. F. I. M., denného štúdia na bakalárskom stupni,
v súčasnosti navštevuje II. ročník. . Od 14.03.2023 po súčasnosť oprávnený pracuje v spoločnosti P. J.
C.,s.r.o.;do19.06.2023vrámcidohodyovykonanípráce,od02.10.2023do31.08.2024aod31.08.2024

do 31.08.2025 v rámci uzatvorenej dohody o brigádnickej práci študentov, priemerný mesačný príjem
oprávneného za celé obdobie je 584 Eur.
9. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé
sa živiť.

10. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

11. Podľa § 78 ods. 2 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa

za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
12. Podľa § 156 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP) účastníkmi
konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú osoba oprávnená na výživné a osoba, ktorá je podľa
návrhu povinná platiť výživné.
13.Podľazákona§166cpísm.e)zákonaokonkurzeareštrukturalizáciiaozmeneadoplneníniektorých

zákonov č. 7/2005 Z. z. z 9. decembra 2004, oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky, pohľadávka
dieťaťa na výživné vrátane príslušenstva takejto pohľadávky.
14. Na základe vykonaného dokazovania s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd
rozhodol tak, že zrušil vyživovaciu povinnosť povinného k oprávnenému za obdobie od 01.09.2022
do 31.08.2023, nakoľko v tomto časovom úseku nebol oprávnený študentom žiadnej školy, preukázal

svoju schopnosť sám sa živiť, keď uzavrel dohodu o pracovnej činnosti a dosahoval tak príjem.
Od 01.09.2023 súd vyživovaciu povinnosť povinného k oprávnenému obnovil, pretože oprávnený od
septembra 2023 opätovne nastúpil na štúdium, ktoré je možné považovať za pokračovanie vzdelávania,
keď dané štúdium je denné, oprávnený si ním zvyšuje kvalifikáciu za účelom lepšieho uplatnenia v praxi,
toto štúdium nadväzuje aj na jeho športovú činnosť, ktorej sa oprávnený dlhodobo venuje; súd má

jednoznačne za preukázané, že oprávnený z výživného je študentom L. F. I. M. na fakulte telesnej
výchovy a športu, študijný program trénerstvo - denná forma, I. (bakalársky) stupeň štúdia, pričom
štúdium na vysokej škole stále trvá; súd obnovil vyživovaciu povinnosť povinného k oprávnenému
od začiatku mesiaca, v ktorom prišlo k zmene pomerov na strane oprávneného z výživného (R
11CoP/399/2021). Súd konštatuje, že aj napriek tomu, že oprávnený z výživného stratil nárok na výživné

(trvanievyživovacejpovinnosti)zostranypovinnéhoatomomentom,kedystratilstatusštudentastrednej
školy z dôvodu neprijatia na vysokoškolské štúdium, avšak status študenta opätovne nadobudol prijatím
na ďalšie štúdium od septembra 2024, opätovne teda získal nárok na plnenie vyživovacej povinnosti
zo strany povinného - súd v danom prípade uplatnil tzv. elasticitu výživného, a teda možnosť ním
následného obnovenia vyživovacej povinnosti po jej zániku (relatívny zánik vyživovacej povinnosti).

15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré na seba berie.

16. Podľa § 217 ods. 1 prvej vety CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
17. Podľa § 217 ods. 2 CSP, ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na
plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.
18. Podľa § 231 CSP, rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky
možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a

ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena
pomerov.
19. Podľa článku 41 ods. 4 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti a ich výchova je
právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
20.Podľačlánku18ods.1,2,3Dohovoruoprávachdieťaťa,ktoréprijaloValnézhromaždeniaSpojených

národov 20. novembra 1989, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, musia vynaložiť
maximálne úsilie na to, aby bola uznaná zásada, že obidvaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za
výchovu a rozvoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom najlepší záujem dieťaťa.21. Čo sa týka návrhu povinného na zníženie výživného pre oprávneného, súd jeho návrh zamietol.
Zníženie výživného pre dieťa musí byť výnimočné t. j. môže sa udiať iba za situácie, že dôjde k takej
zmene pomerov na strane povinného rodiča, ktoré negatívne ovplyvňujú jeho ekonomickú, majetkovú,

respektíve inú situáciu, čo má negatívny vplyv na platenie výživného. Ide napríklad konkrétne o také
zhoršenie zdravotného stavu, resp. vážne zdravotné problémy, ktoré spôsobia pokles príjmu povinného
rodiča (napr. znížená miera funkčnej schopnosti pracovať) alebo nastane nemožnosť povinného rodiča
zabezpečiť si prácu, a teda zdroj príjmu, z dôvodu zlej rodinnej situácie (napríklad trvalá starostlivosť o
člena rodiny), alebo iné významné skutočnosti nie prechodného charakteru, pri ktorých dôjde k takému

zhoršeniu pomerov na strane povinného rodiča, že je možné ustáliť, že predmetné výživné povinný rodič
nebude schopný platiť. (Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 20CoP/68/2019, zo dňa 7. 10.
2020).
22. Povinný z výživného súdu žiadnym spôsobom nepreukázal také skutočnosti objektívneho
charakteru, ktoré by odôvodňovali zníženie výživného na oprávneného. naopak, súd musí konštatovať,
že povinný presvedčil súd o tom, že jeho postoj k plateniu výživného na v súčasnosti už plnoletého

syna je nemenný a pretrváva od roku 2016 – súd poukazuje na uznesenie tunajšieho súdu č.
k. 9P/151/2016-12 zo dňa 22.08.2016, potvrdené Krajským súdom v Bratislave uznesením č. k.
20CoP/153/2016-26 zo dňa 31.10.20216, ktorým musel súd neodkladným opatrením nariadiť otcovi
platiť výživné na v tom čase ešte maloletého A. (a aj v tom čase maloletého D.), keďže povinný od
podania návrhu na rozvod manželstva matkou v tom čase maloletých detí jej odmietal na výživu detí

prispievať; uvedená situácia pretrvávala aj počas samotného konania o rozvod manželstva , keď súd
vo svojom rozsudku č. k. 8P/304/2015-59 zo dňa 20.10.2016 poukázal na skutočnosť, že otec svojím
rozhodnutím si znížil svoj príjem (bezdôvodne odišiel z lepšie plateného miesta, resp. odôvodnil svoj
odchod tým, že „chcel žiť ako človek“ a nechcel pracovať na tri smeny, chcel sa venovať svojmu
koníčku – futbalu) a pokračovalo aj po rozvode manželstva – ešte matkou plnoletého A. podané

trestné oznámenie pre neplatenie výživného minimálne od 19.01.2017 tak, ako mal nariadené súdnym
rozhodnutím, ďalšie trestné konanie začaté na základe podnetu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Malacky zo dňa 13.12.2023 (otec podal návrh na zníženie výživného dňa 19.02.2014, po vznesení
obvinenia zo strany OR PZ Malacky). Pokiaľ povinný platiť výživné udáva, že na jeho majetok bol
vyhlásený konkurz rozhodnutím bývalého Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 31OdK/32/2021

zo dňa 25.08.2021, súd poukazuje na skutočnosť, že uvedené rozhodnutie je z roku 2021, pričom
toto rozhodnutie nezohľadnil ani Krajský súd v Bratislave pri svojom rozhodnutí v konaní o zrušenie
vyživovacej povinnosti k bratovi oprávneného - v súčasnosti plnoletého D., keď sa povinný domáhal
v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 9Pc/13/2019 zrušenia vyživovacej povinnosti
povinného k plnoletému D. (rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 20CoP/59/2020-56 zo dňa

20.10.2021) - odvolací súd spomenul uvedené rozhodnutie o konkurze, avšak nepovažoval ho za tak
závažné, aby malo vplyv na zmenu výšky výživného. Povinný tak svojím spôsobom „práce“ a svojím
spôsobom života – býva u matky, je nezamestnaný, necháva sa živiť svojou matkou – dôchodkyňou,
neprispieva na výživu nielen svojich dvoch starších synov, ale ani na výživu svojej maloletej dcéry, dáva
jednoznačne najavo svoju neochotu podieľať sa na výžive svojich dvoch síce dospelých detí (otec podal

návrh na zrušenie resp. zníženie výživného aj na plnoletého D., toto sa vedie pod sp. zn. 8Pc/6/2024, nie
je doposiaľ právoplatne skončené, súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 04.03.2025, povinný podal
voči rozhodnutiu odvolanie), avšak aj naďalej sa pripravujúcich sa na svoje budúce povolanie. Povinný
sa s týmito deťmi nekontaktuje, nezaujíma sa o ich potreby, celá jeho snaha preukázať, že nemôže
platiť výživné, pretože si nemôže nájsť prácu (súdu však nepreukázal, kde a akú prácu si hľadá), pričom

súd musí poukázať, že povinný je ešte stále v produktívnom veku, okrem toho nepreukázal nijakým
spôsobom, že by mu bránil zamestnať sa napr. jeho zdravotný stav alebo iná objektívna prekážka, sa
javí ako účelová Povinný platí v súčasnosti výživné na oprávneného vo výške 35 Eur (pričom minimálne
zákonom stanovené výživné je od 01.07.2024 vo výške 37,53 Eur) - aj toto konanie sa súdu javí zo
stranypovinnéhoakoúčelové–vyhnúťsatrestnémustíhaniu,avšakničnaviacdieťaťunezaplatiť.Postoj

otca k súdnemu rozhodnutiu, ktorým bolo určené výživné pre jeho dve staršie deti je nerešpektujúci,
povinný nikdy nemal v úmysle toto rozhodnutie rešpektovať – doposiaľ nikdy nezaplatil výživné tak, ako
mal určené. Súd preto nemôže znížením výživného sanovať nezákonné konanie otca a odobriť doposiaľ
trvajúci protiprávny stav, zapríčinený subjektívnym konaním oprávneného.
Ako obraz o postoji otca – povinného k plneniu svojej vyživovacej povinnosti k plnoletým synom súd

poukazuje na tvrdenie otca z konania o zrušenie vyživovacej povinnosti a zníženie výživného pre
staršieho syna D. – otec – povinný zdôvodňoval svoju nemožnosť sa dlhodobejšie zamestnať tým, že bol
uznaný za vinného (za neplatenie výživného pre plnoletých synov) a odsúdený na 300 hodín povinnej
práce – súd poukazuje, že uvedené rozhodnutie súdu – trestný rozkaz č. k. 3T/45/2020-474 bol vydanýdňa 09.11.2022, doposiaľ nie je právoplatný pre podaný odpor povinným – za túto dobu (viac ako 2
a pol roka) teda povinný „čaká“ s nájdením si práce; súd má za to, že zo strany povinného z výživného
ide opakovane o účelové konanie.

23. Naopak oprávnený z výživného je študentom vysokej školy a aj napriek povinnostiam študenta si
vie nájsť brigádu a pracuje na dohodu o brigádnickej práci študenta. V tomto prípade však neobstojí
argumentácia otca, že oprávnený z výživného je schopný sa sám živiť, nakoľko súd nepovažuje dohodu
o brigádnickej práci študenta za pravidelný príjem, ktorý by odôvodňoval schopnosť oprávneného

samostatne sa živiť. Schopnosť samostatne sa živiť je základnou zákonnou podmienkou, ktorú súd
posudzujeprirozhodovaní,čimáplnoletédieťanároknavýživnéodrodičov,alebonie.(R10Pc/14/2021)
V kontexte prípadu je to na čisto dobrovoľnej báze samotného oprávneného A., že si chce z vlastnej vôle
zvyšovať svoju životnú úroveň, avšak žiadny zákon mu popri štúdiu na vysokej škole takúto povinnosť
pracovať neukladá. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne,
z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady dieťaťa. Vyžaduje sa, aby táto

schopnosť naplnila požiadavky trvalosti tohto stavu, príjem náhodného (brigádnického) charakteru,
uzatváraného na určitý čas a s obmedzenou možnosťou pracovného času nemožno považovať za
nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť (R 21CoP/126/2021).
24. Súd záverom konštatuje, že výživné vo výške 170 Eur určené pôvodným rozsudkom tunajšieho súdu
č. k. 8P/304/2015-59 zo dňa 20.10.2016 je výživné minimálne, nakoľko predmetná suma nepokrýva ani

len základné potreby pre študenta vysokej školy. Oprávnený z výživného svoje potreby vykrýva najmä
s pomocou svojej matky, ktorá mu hradí veci, ktoré potrebuje (bývanie, školné, dochádzanie do školy,
strava, lekárska starostlivosť). Vzhľadom k uvedenému súd nevidel dôvod na zníženie výživného pre
oprávneného.
25. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov

nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku. podať odvolanie do 15
dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v 3 vyhotoveniach, s náležitosťami podľa §
363 Civilného sporového poriadku.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.