Rozsudok – Poriadok vo verejných veciach ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. september 2024

Súd: Špecializovaný trestný súd
Spisová značka: 12T/4/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9522100106
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Stieranka

ECLI: ECLI:SK:SSPK:2024:9522100106.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Špecializovaného trestného súdu JUDr. Rastislav Stieranka v trestnej veci odsúdeného

G.. D. H. o obžalobe podanej prokurátorom Krajskej prokuratúry Banská Bystrica pod sp. zn. 20Kv
89/2024/6600 na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.09.2024 v Banskej Bystrici takto

r o z h o d o l :

Odsúdenému
G.. D. H., nar. 26.11.1982 v U., trvalý pobyt: U., G. Č. C., T. Z. Č.. XXXX/XA,
pri nezmenenom výroku o vine odsúdeného tak, ako bola táto už právoplatne konštatovaná v rozsudku
Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 12T/4/2022 zo dňa 16.05.2022, súd v zmysle § 166 Tr. por.
ukladá

podľa § 329 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z.z. v znení platnom ku dňu 16.05.2022 (ďalej len „Tr. zák.”), v
spojení s § 36 písm. j), l) Tr. zák., § 38 ods. 3, § 39 ods. 2 písm. e), ods. 3 písm. d) Tr. zák., za použitia
§ 41 ods. 2 Tr. zák., úhrnný trest odňatia slobody vo výmere dva roky. Súd podľa § 48 ods. 2 písm. a)
Tr. zák. zaraďuje odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.
Súd podľa § 61 ods. 2 Tr. zák., v spojení s § 36 písm. j), l) Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák., za použitia
§ 41 ods. 2 Tr. zák., ukladá odsúdenému úhrnný trest zákazu činnosti spočívajúci vo výkone funkcie,

povolania a zamestnania v orgánoch verejnej moci vo výmere sedem rokov.
Súd podľa § 56 ods. 1 Tr. zák., v spojení s § 36 písm. j), l) Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák., za použitia § 41
ods. 2 Tr. zák., ukladá odsúdenému úhrnný peňažný trest vo výške 15.000,- €. Súd podľa § 57 ods. 3 Tr.
zák. ustanovuje odsúdenému pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený,
náhradný trest odňatia slobody vo výmere pätnásť mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Krajskej prokuratúry Banská Bystrica, JUDr. Marek Kostor, podal dňa 30.07.2024 na
Špecializovanom trestnom súde obžalobu sp. zn. 20Kv 89/2024/6600 voči odsúdenému D. H., v rámci
ktorej navrhol, aby súd rozhodol len o uložení trestu odsúdenému.

Prokurátor poukázal na skutočnosť, že ods. H. už bol právoplatne odsúdený rozsudkom
Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 12T/4/2022 zo dňa 16.05.2022 (zv. 35, č.l. 13953), avšak
uznesením toho istého súdu sp. zn. 10Nt/1/2023 zo dňa 09.10.2023, v spojení s uznesením Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Tost/29/2023 zo dňa 12.12.2023, bola v pôvodnej veci sp. zn.
12T/4/2022 povolená obnova konania, pričom výrok o treste bol v celom rozsahu zrušený (zväzok č.
36). Ďalej prokurátor uviedol, že táto trestná vec síce bola (po povolení obnovy konania) vrátená späť
do prípravného konania, avšak s odsúdeným nedošlo k dohode ohľadom trestu, preto v zmysle § 232

ods. 5 Tr. por. per analogiam podal opätovne obžalobu na odsúdeného.
Po podaní obžaloby súd na hlavnom pojednávaní dňa 16.09.2024 vykonal dokazovanie výsluchom
ods. H. a prečítaním listinných dôkazov a následne vo veci rozhodol, pričom vychádzal s nasledovných
dôkazov a právnych úvah:Odsúdený D. H. na hlavnom pojednávaní (zv. 37, č.l. 14215) vypovedal najmä k svojim majetkovým a
sociálnym pomerom. Uviedol, že prijme trest, ktorý mu bude súdom uložený za ním spáchané trestné
činy, avšak žiadal zohľadniť jeho aktuálnu majetkovú situáciu tak, aby nebola trestom postihnutá jeho

rodina. Poukázal na skutočnosť, že z pôvodne uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody už
vykonal viac ako dve tretiny, zatiaľ čo iným jeho bývalým kolegom neboli takéto tresty ani ukladané. Zo
služobného (policajného) pomeru bol prepustený, a tak stratil nárok na výsluhový dôchodok. Bol mu
poskytovaný len výsluhový príspevok cca 280,- € mesačne po dobu troch rokov. Zamestnal sa vo firme
ALBEX PLUS s.r.o., kde má čistý príjem cca 1.100,- €/mes. Zamestnaná je aj jeho manželka. V rámci

konkurzného konania (začatého kvôli výkonu trestu prepadnutia majetku) bolo ich bezpodielové spolu-
vlastníctvo zrušené. Ani jeden z nich nepodniká. Spolu sa starajú sa o ich dve maloleté deti. Uviedol, že
spomedzi nehnuteľností sú vlastníkmi len rodinného domu, v ktorom bývajú a ktorý je zaťažený úverom,
ktorý splácajú (zostatok 45.000,- €). Spomedzi hnuteľných vecí nemajú nič neobvyklé či investičné,
žiadne obrazy, zlato či iné cennosti. Odsúdený predložil súpis obvyklých mesačných príjmov a výdavkov
v jeho domácnosti (zv. 37, č.l.14089-14138).

Po prečítaní listinných dôkazov ods. H. priznal, že jeho manželka vlastní aj ďalšie nehnuteľnosti (byt v
Nitre, pozemok pod ich domom, urbárske podiely - zv. 37, č.l. 14179-14212) s tým, že ide o majetok
získaný od jej rodičov. Ďalej tvrdil, že finančné prostriedky na účtoch ich maloletých detí (cca 30.000,- €
- zv. 37, č.l. 14172-14177) sú dary od ich starých rodičov, pričom na účet jednej z dcér je poukazovaná
aj výplata ods. H..

Z ďalších listinných dôkazov mal súd preukázané tieto skutočnosti:
Z obsahu súdneho spisu sp. zn. 12T/4/2022 mal súd preukázané, že ods. H. z pôvodne uloženého trestu
odňatia slobody (2 roky) už vykonal trest o výmere 16 mesiacov (zv. 35, č.l. 13996; zv. 37, č.l. 14141).
Z obsahu pripojených spisov Okresného súdu Nitra sp. zn. 42Pr/19/2023 a Okresného súdu Trenčín sp.
zn. 37Pp/31/2023 mal súd preukázané, že ods. H. bol z výkonu trestu odňatia slobody dňa 25.04.2023

podmienečne prepustený na základe uznesenia Okresného súdu Trenčín sp. zn. 37Pp/31/2023, v
spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2Tos/56/2023 zo dňa 25.04.2023, pričom mu
bola určená skúšobná doba vo výmere tri roky (do 25.04.2027) a nariadený probačný dohľad vo výmere
jeden rok (do 25.04.2024). Vzhľadom na povolenie obnovy konania (a zrušenie celého výroku o treste)
bol probačný dohľad predčasne ukončený. Po dobu jeho trvania však neboli probačnou a mediačnou

úradníčkou zistené žiadne negatívne informácie o správaní sa ods. VO..
Aktuálne je voči ods. H. vedené iné trestné konanie (pre iné skutky), pričom rozsudkom
Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 13T/1/2024 zo dňa 17.07.2024 bol spod obžaloby oslobodený
(zv. 37, č.l. 14156-14159). Tento rozsudok však zatiaľ nie je právoplatný. Okrem toho je evidovaný ako
páchateľ dopravných priestupkov (zv. 37, č.l. 14153-14155).

Z lustrácií Sociálnej poisťovne (zv. 37, č.l. 14160-14165), vrátane správ od zamestnávateľov
odsúdeného (zv. 23, č.l. 8723-8724; zv. 35, č.l. 14035, 14038-14042), mal súd preukázanú výšku
pravidelného mesačného príjmu odsúdeného a jeho manželky. Okrem iného tým bolo preukázané aj
rapídne zvýšenie mesačného príjmu (služobného platu) ods. H. od roku 2017, teda po jeho účelovo
dohodnutom povýšení do riadiacej pozície (skutok v bode 1.).

Z lustrácie v Centrálnom registri exekúcií (zv. 37, č.l. 14213) mal súd preukázané, že voči ods. H. nie
je vedená žiadna exekúcia.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal všetky dôkazy navrhované procesnými stranami a v závere
hlavného pojednávania v zmysle ust. § 272 ods. 2 Tr. por. všetci zhodne uviedli, že už nenavrhujú
vykonať žiadne ďalšie dôkazy (Rt-116/2014 - zv. 37, č.l. 14218).

Po takto vykonanom dokazovaní teda súd rozhodoval už len o treste pre ods. H., keďže výrok o jeho
vine je právoplatný (rozsudok ŠTS sp. zn. 12T/4/2022 zo dňa 16.05.2022 - zv. 35, č.l. 13953) a nárok
na náhradu škody si riadne a včas neuplatnil žiaden z poškodených. Vzhľadom na toto právoplatné
odsúdenie súd v tomto konaní (po podaní „novej“ obžaloby) označuje D. H. už ako odsúdeného (§ 10
ods. 13 Tr. por.).

Súd pri rozhodovaní o treste aplikoval to isté znenie Trestného zákona, podľa ktorého bol ods. H. v
r. 2022 právoplatne odsúdený. V zmysle ust. § 2 ods. 1 Tr. zák. sa trestnosť činu posudzuje a trest
sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a
vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá
podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Súd však zároveň rešpektoval zásadu, že skorší alebo

novší zákon sa musí použiť ako celok, ako z hľadiska ustanovení osobitnej časti, tak aj z hľadiska
jeho všeobecnej časti (Rt-19/1962; ZSP č. 35/2000). Nemožno teda rozhodovať napr. o vine podľa
zákona jedného a o treste podľa zákona ďalšieho (rozs. NS SR sp. zn. 2 To 7/2007 zo dňa 29.05.2007).Judikované rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. Rt-46/2014 nie je aplikovateľné na
tento prípad.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu pre odsúdeného H. súd prihliadal na riadne naplnenie účelu

trestu v zmysle ust. § 34 Tr. zák., ako aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností (§ 38 ods. 2 Tr. zák.).
V rámci analýzy úvah, ktorými sa súd riadil pri rozhodovaní o treste pre ods. H., je potrebné pripomenúť,
že súd teraz rozhodoval o úhrnnom treste za tieto trestné činy:
- zločin „Založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny” podľa § 296 Tr. zák. (v bode 1.)

- zločin „Prijímanie úplatku” podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. (v bode 2.)
- pokračovací zločin „Zneužívanie právomoci verejného činiteľa” podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2
písm. a) Tr. zák., v spojení s § 138 písm. j) Tr. zák. (v bodoch 3., 4., 6., 7., 8.)
- pokračovací prečin „Neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi” podľa § 374 ods. 1 písm. a) Tr. zák.
(v bodoch 3., 4., 6., 7., 8.)
- prečin „Zneužívanie právomoci verejného činiteľa” podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák. (v bode 5.)

- zločin „Prijímanie úplatku” podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. (v bode 9.)
Tieto trestné činy ods. H. páchal v období rokov 2015 - 2019 tak, ako je opísané v právoplatnom
výroku o vine (v skutkovej vete) rozsudku Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 12T/4/2022 zo dňa
16.05.2022. Z jeho strany teda rozhodne nešlo o jednorazové konanie či ojedinelý exces v jeho správaní.
Okrem toho je potrebné vziať do úvahy, že ods. H. tieto trestné činy páchal ako príslušník Policajného

zboru a časť z nich páchal dokonca v riadiacej (vrcholnej) pozícii tohto ozbrojeného bezpečnostného
zboru Slovenskej republiky, ktorý bol zriadený práve na tzv. boj proti zločinnosti (§ 1 ods. 1 zákona č.
171/1993 Z.z.).
Napokon nemožno prehliadať neoprávnený majetkový prospech, ktorý ods. H. získal predmetnou
trestnou činnosťou. Nejde pritom len o úplatky, ktoré ako policajt opakovane prijímal za protiprávnu

činnosť (skutky v bode 2. a 9.), ale aj o jeho výrazne vyšší služobný plat, ktorý mu bol priznaný po jeho
účelovo dohodnutom povýšení (skutok v bode 1.) tak, ako to vyplýva aj zo správy o jeho majetkových
pomeroch (zv. 23, č.l. 8723-8724). Tieto mesačné príjmy ods. H. možno považovať za výnosy z trestnej
činnosti (§ 130 ods. 9 Tr. zák.), ktoré je mu potrebné v rámci spravodlivého potrestania odňať (§ 1 Tr.
por.).

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd považoval za potrebné uložiť odsúdenému za spáchané
trestnéčinynepodmienečnýtrestodňatiaslobodykratšiehotrvania,peňažnýtrestatrestzákazučinnosti.
U každého z týchto trestov súd prihliadal aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností, keďže ust. § 38 ods. 2 Tr. zák. je potrebné aplikovať nielen pri ukladaní trestu odňatia slobody,
ale aj pri ukladaní všetkých druhov trestov, u ktorých prichádza do úvahy určenie ich výmery v istom

rozpätí, t.j. ktoré majú odstupňovateľnú trestnú sadzbu (obdobne rozsudok NS SR sp. zn. 1Tdo/18/2020
zo dňa 24.03.2021 - ZSP č. 31/2022).
Na strane ods. H. existujú dve poľahčujúce okolnosti. Súd totiž konštatuje, že odsúdený pred spáchaním
predmetných trestných činov viedol riadny život (§ 36 písm. j) Tr. zák.), keďže neboli zistené skutočnosti,
ktoré by tento záver súdu vyvracali. K spáchaniu každého z trestných činov sa odsúdený priznal a ich

spáchanie oľutoval (§ 36 písm. l) Tr. zák.), pričom súd hodnotí jeho ľútosť ako úprimnú.
Oproti tomu nebola u ods. H. zistená existencia žiadnej priťažujúcej okolnosti. Odsúdený síce spáchal
viac trestných činov (§ 37 písm. h) Tr. zák.), ale kvôli tejto skutočnosti sa mu už zvyšuje horná hranica
trestnej sadzby v zmysle asperačnej zásady (§ 41 ods. 2 Tr. zák.). Tú istú okolnosť teda nemožno
zároveň hodnotiť ako priťažujúcu, pretože by tým došlo k tzv. dvojitému pričítaniu, a tým aj k duplicitnému

zvýšeniu trestnej sadzby. Tento záver platí aj po úprave (zmiernení) pravidiel ukladania trestov podľa
asperačnej zásady.

Súd nezohľadnil na ťarchu odsúdeného ani priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. e) Tr. zák. Bolo síce
preukázané, že ods. H. pri páchaní týchto trestných činov zneužil (využil) svoju funkciu (postavenie) v

Policajnomzborevsnahedosiahnuťneoprávnenúvýhodučiužsebealeboinému,avšaktátoskutočnosť
je už sama osebe zahrnutá v opise niektorých skutkov (okrem skutku v bode 1.) ako osobitný kvalifikačný
znak, kvôli ktorému sa mu mení (sprísňuje) právna kvalifikácia jeho konania, a preto mu to nemožno
pričítať ešte aj ako ďalšiu priťažujúcu okolnosť.
Pokiaľ ide o druh trestu, ods. H. bol obligatórne uložený trest odňatia slobody (§ 34 ods. 6 druhá veta Tr.

zák.). Vzhľadom na súbeh šiestich trestných činov ide o úhrnný trest, ukladaný podľa pravidiel o použití
asperačnej zásady (§ 41 ods. 2 Tr. zák.), keďže tieto úmyselné trestné činy boli spáchané viacerými
skutkami a viaceré sú zločinmi.Vzhľadom na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností súd podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. upravil trestnú
sadzbu uvedenú v osobitnej časti Trestného zákona za najprísnejší zo zbiehajúcich trestných činov (§
329 ods. 2 Tr. zák. = 5 až 12 r.) a znížil hornú hranicu o jednu tretinu, použijúc pritom výpočet podľa §

38 ods. 8 Tr. zák. (5 r. až 9 r. 8 mes.). Následne však v zmysle asperačnej zásady zvýšil hornú hranicu
trestnej sadzby o jednu tretinu (5 r. až 12 r. 11 mes.).
Následne však súd uložil ods. H. trest odňatia slobody pod dolnou hranicou takto upravenej trestnej
sadzby, keďže mu ho mimoriadne znížil. Vychádzajúc z vyjadrenia tzv. dozorového prokurátora (zv. 35,
č.l. 13921-13922) možno ustáliť, že ods. H. sa svojím včasným priznaním zvlášť významnou mierou

podieľal na objasnení korupčnej trestnej činnosti (§ 39 ods. 2 písm. e) Tr. zák.). Výsledná výmera
uloženého úhrnného trestu odňatia slobody je na maximálne možnej dolnej hranici (§ 39 ods. 3 písm.
d) Tr. zák.).
Súd zaradil ods. H. na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia, keďže súd nezistil na strane odsúdeného dôvody na jeho zaradenie do ústavu s prísnejším
stupňom stráženia (§ 48 ods. 2 písm. a), ods. 4 Tr. zák.). Tu je potrebné poznamenať, že odsúdený

už medzičasom vykonal viac ako polovicu vymeraného trestu odňatia slobody, a teda môže požiadať
o podmienečné prepustenie z „výkonu“ trestu aj bez toho, aby ho musel opätovne začať vykonávať a
nie je potrebné čakať na návrh podaný v zmysle § 415 ods. 2 Tr. por. riaditeľom ústavu na výkon trestu
odňatia slobody (obdobne uzn. NS SR sp. zn. 4Tost/24/2024 zo dňa 29.05.2024).
Ďalej súd uložil ods. H. aj peňažný trest vo výške 15.000,- €. Pri rozhodovaní o jeho výške súd prihliadal

nielen na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ale i na výšku majetkového
prospechu, ktorý (v zmysle opisu skutkov v bode 1., 2., 9.) odsúdený trestnou činnosťou získal. Práve
preto mu bolo potrebné uložiť aj taký trest, ktorý ho postihne aj na majetku (§ 34 ods. 4 druhá veta Tr.
zák.).
Pri ukladaní peňažného trestu súd zároveň prihliadal na osobné a majetkové pomery ods. H.a, keďže

peňažný trest by neuložil, ak by bolo zrejmé, že ho odsúdený nebude schopný zaplatiť (§ 57 ods. 1 Tr.
zák.) alebo ak by jeho uloženie (výkon) malo neprimerane negatívny vplyv na jeho rodinu a jemu blízke
osoby (§ 34 ods. 3 Tr. zák.). Pomery odsúdeného tak, ako boli už vyššie analyzované, však podľa názoru
súdu umožňujú riadnu vykonateľnosť tohto trestu. Isté ťažkosti a obmedzenia odsúdeného, ktoré budú
s tým spojené, sú pochopiteľným (a potrebným) dôsledkom uloženého trestu.

Tu možno zopakovať, že ods. H. nemá zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo so svojou manželkou
(§ 143 a nasl. Obč. zák.), keďže rozhodnutia učinené v rámci konkurzného konania (pri výkone trestu
prepadnutia majetku) boli zrušením výroku o treste tiež zrušené. Odsúdený je riadne zamestnaný a
v priebehu trestného konania neboli zistené (ani tvrdené) žiadne zdravotné ťažkosti či obmedzenia

(hendikep), ktoré by odsúdenému bránili vo výkone pracovnej činnosti.
Okrem toho možno poukázať aj na okamžité finančné prostriedky, ktoré sú k dispozícii v domácnosti ods.
H.. Tvrdenia odsúdeného o pôvode úspor na účtoch jeho maloletých dcér (cca 30.000,- €) neboli ničím
preukázané. Možno sa teda dôvodne domnievať, že ide o tzv. fiduciárnu správu majetku odsúdeného,
ktorý by v prípade konkurzného konania podliehal súpisu majetku odsúdeného (§ 107aa ods. 2 písm.

b) zákona č. 7/2005 Z.z.). Napokon, samotný odsúdený pred súdom priznal, že tieto úspory sú tvorené
aj pravidelným poukazovaním jeho mesačného príjmu (výplaty) na účet jednej z jeho dcér (zv. 37, č.l.
14217).
Vo vzťahu k vopred avizovaným námietkam ods. H. k prípadnému uloženiu peňažného trestu súd
poznamenáva, že tresty uložené odsúdenému v rámci obnoveného konania rešpektujú princíp zákazu

zmeny k horšiemu (reformatio in peius). Oproti predchádzajúcemu výroku o treste bol ods. H. „namiesto“
trestu prepadnutia celého majetku uložený „len“ peňažný trest.
Aj bez toho, aby súd nariadil znalecké dokazovanie ohľadom hodnoty majetku ods. H. tvoriaceho
konkurznú podstatu pre prípad výkonu trestu prepadnutia jeho majetku (§ 59 ods. 1 Tr. zák.), je
nepochybné, že zaistený rodinný dom, v ktorom odsúdený žije so svojou rodinou, by v prípade

speňažovania v konkurznom konaní bol väčšou majetkovou hodnotou (i stratou pre odsúdeného), než
zaplatenie peňažného trestu vo výške 15.000,- €.
Pri obligatórnom ukladaní tzv. náhradného trestu odňatia slobody (§ 57 ods. 3 Tr. zák.) súd dbal o to, aby
tento náhradný trest bol spravodlivo a objektívne proporcionálny k výmere uloženého peňažného trestu,
t. j. aby pomer závažnosti a dôsledkov týchto trestov bol vyvážený. Hlavným zmyslom náhradného trestu

odňatia slobody totiž nie je generálna či individuálna prevencia trestu a dokonca ani morálne odsúdenie
spoločnosťou. Náhradný trest plní prioritne funkciu hrozby a zároveň motivácie zaplatiť peňažný trest
(rozh. NS SR sp. zn. 6To/8/2019, sp. zn. 3To/8/2017; sp. zn. 6To/7/2016).Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah sa uložený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 15
mesiacov javí byť nielen adekvátnou hrozbou, ale aj motiváciou pre odsúdeného k tomu, aby riadne a
včas zaplatil uložený peňažný trest.

Napokon súd uložil odsúdenému aj trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze výkonu zamestnania,
povolania či funkcie u všetkých orgánov verejnej moci počas siedmich rokov.
Páchaním závažnej trestnej činnosti a porušením služobných povinností policajta bola totiž závažným
spôsobom spochybnená morálna integrita ods. H. v takom rozsahu, že tomuto je potrebné (aspoň
dočasne) zabrániť, aby sa podieľal na realizácii úloh zverených orgánom verejnej moci.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Špecializovanom trestnom súde v lehote
15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech
obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech
- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného,atolenvjehoprospech.Akjeobžalovanýzbavenýspôsobilostinaprávneúkonyaleboak

je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli.
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že taký výrok chýba.