Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. marec 2025

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 8Pc/6/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1624200628
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Kralovičová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2025:1624200628.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Andreou Kralovičovou, v právnej veci navrhovateľa ako

povinného z výživného A. B., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom C., D. E. F. XX, zastúpeného
advokátom JUDr. Martinom Ritomským, AK so sídlom Malacky, Jána Kollára ul. č. XXX/XX proti D.
B., nar. XX.XX.XXXX, ako oprávneného z výživného, št. prísl. SR, bytom C., E. G. C. F. XXXX/X,
zastúpeného Advokátskou kanceláriou Marko, s.r.o., AK so sídlom Bernolákovo, Gróbska 19, v konaní
o návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje vyživovaciu povinnosť povinného A. B., nar. XX.XX.XXXX, k oprávnenému D. B.,
nar. XX.XX.XXXX, za obdobie od 27.07.2022 do 31.08.2023 s tým, že od 01.09.2023 sa vyživovacia

povinnosť povinného A. B., nar. XX.XX.XXXX, k oprávnenému D. B., nar. XX.XX.XXXX, obnovuje.

II. Súd návrh povinného platiť výživné A. B., nar. XX.XX.XXXX, na zníženie výživného pre oprávneného
poberať výživné D. B., nar. XX.XX.XXXX, zamieta.

III . Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na tunajší súd dňa 19.12.2024 žiadal navrhovateľ zrušiť svoju vyživovaciu
povinnosť k svojmu plnoletému synovi počnúc dňom 19.09.2019. Svoj návrh odôvodnil tým, že

vyživovacia povinnosť k oprávnenému mu bola naposledy určená rozsudkom tunajšieho súdu č. k.
8P/304/2015-59zodňa20.10.2016,pričomnavrhovateľbolzaviazanýprispievaťnavýživuoprávneného
sumou 210,- EUR mesačne. Vyjadril sa, že oprávnený ukončil stredoškolské štúdium na H. I. J. K. L.
M. N. v auguste 2019, dosial plnoletosť a nepokračuje v štúdiu na vysokej škole. K svojmu návrhu priložil
rozsudok Okresného súdu Malacky č. k. 3T/45/2020-474 zo dňa 09.11.2022 a rozsudok Okresného súdu
Malacky č. k. 8P/304/2015-59 zo dňa 20.10.2016.
2. Oprávnený sa dňa 05.06.2024 písomne k návrhu vyjadril a uviedol, že je pravdou, že ukončil

stredoškolské štúdium na H. I. J. K. L. M. N., avšak v súčasnosti študuje na vysokej škole E. O. M. N., G.
P. M. Q. K. - v akademickom roku 2023/2024 je riadnym študentom 1. roku štúdia, študijného programu -
trénerstvo a učiteľstvo telesnej výchovy- denná forma, I. stupeň so štandardnou dĺžkou štúdia 3 roky, do
1. ročníka sa zapísal dňa 11.09.2023. Oprávnený z výživného k vyjadreniu priložil potvrdenie o návšteve
školy zo dňa 03.06.2024.

3. Navrhovateľ doručil tunajšiemu súdu dňa 09.09.2024 zmenu (úpravu) návrhu, v ktorom žiadal, aby

súd zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k oprávnenému, ktorá bola naposledy určená rozsudkom
Okresného súdu Malacky zo dňa 20.10.2016, sp. zn. 8P/304/2015, a to odo dňa 01.09.2019 do
dňa 31.08.2023. Zároveň žiadal, aby vyživovacia povinnosť navrhovateľa k oprávnenému, ktorá bola
naposledyurčenározsudkomOkresnéhosúduMalackyzodňa20.10.2016,sp.zn.8P/304/2015,počnúcdňom 01.09.2023 naďalej trvala. Záverom žiadal, aby súd vyživovaciu povinnosť navrhovateľa A. B.,
naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 20.10.2016, sp. zn. 8P/304/2015 vo
výške 210 EUR mesačne znížil z tejto sumy na sumu vo výške 30 % životného minima určeného pre

nezaopatrené dieťa a v budúcnosti pri zmene výšky životného minima vo výške 30 % zo zmeneného
životného minima, a to počnúc dňom 01.03.2024. K pozmenenému návrhu pripojil rozhodnutie bývalého
Okresného súdu Bratislava I. v Bratislave sp. zn. 31OdK/32/2021 zo dňa 25.08.2021 a rodný list
maloletej D. B..

4. Oprávnený z výživného doručil tunajšiemu súdu dňa 24.09.2024 vyjadrenie, v ktorom uviedol, že
nesúhlasí so zmenou návrhu povinného, nakoľko na túto zmenu nie sú dané zákonné dôvody. Vyjadril
sa, že naposledy bola otázka vyživovacej povinnosti riešená v konaní vedenom na tunajšom súd pod
sp. zn. 9Pc/13/2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 20CoP/59/2020 zo
dňa 20.10.2021, v ktorom odvolací súd potvrdil zrušenie vyživovacej povinnosti výlučne na obdobie
od 30.07.2019 do 07.09.2020 a vo zvyšku návrh povinného na zrušenie vyživovacej povinnosti

zamietol. Uviedol, že zmena návrhu povinného minimálne za obdobie od 01.09.2019 do nadobudnutia
právoplatnosti predmetného rozsudku Krajského súdu v Bratislave do 23.11.2021 nie je možná z dôvodu
res iudicata. Vyjadril sa, že skutočnosť, že je povinný dlhodobo nezamestnaný a má okrem neho ešte
ďalšie vyživovacie povinnosti, nie je dôvodom na zrušenie vyživovacej povinnosti voči oprávnenému.
Záverom poukázal na skutočnosť, že vyhlásenie konkurzu na majetok povinného nebolo zo strany

oprávneného nijakým spôsobom zapríčinené a povinného to nezbavuje jeho zákonných povinností voči
jeho potomkom.

5. Navrhovateľ na pojednávaní dňa 22.10.2024 opätovne upravil svoj návrh tak, že žiadal o zníženie
výživného pre D. za obdobie, čo plnoletý D. začal od septembra 2024 chodiť do školy, o zrušenie

vyživovacej povinnosti na obdobie od júla 2022 do 31.08.2023 a za obdobie predtým (od 07.09.2020)
znížiť výživné na polovicu, resp. na 30 % sumy životného minima z finančných dôvodov. Svoj návrh
zdôvodnil tým, že do augusta 2016 pracoval v spoločnosti M. I., a.s., z ktorej odišiel z dôvodu, že dostal
pracovnú ponuku vo firme R. I. s.r.o., ktorá mala pobočku v C., s tým že bude môcť pracovať iba na
jednu zmenu s voľnými víkendami. Podľa jeho tvrdenia túto ponuku prijal, aj keď dosahoval nižší príjem,

ale mal voľný čas na deti – D. Q. A., keď chodil s nimi na futbal. Uviedol, že z tejto práce dostal výpoveď,
dôvod výpovede mu zamestnávateľ neuviedol. Potom pracoval v spoločnosti O. G. I. s.r.o., v ktorej
spoločníkom je jeho terajšia svokra, teda stará matka maloletej D., robil tam vodiča a osobného šoféra
svojej svokry zadarmo, pričom trištvrte roka bol na materskej dovolenke. Uviedol, že potom si hľadal
zamestnanie a v období od 01.08.2019 do 05.08.2019 robil v L. R. I. s.r.o. pri stroji, práca sa mu nepáčila,

nútili ich robiť nadčasy. Vyjadril sa, že od 06.09.2019 do 30.06.2020 pracoval ako vodič nákladného
vozidla, pracovný pomer bol ukončený zo strany zamestnávateľa, pretože ho zamestnávateľ najskôr
preradil na funkciu obchodného zástupcu - predajcu, ale on nestíhal plniť zadané kvóty na predaj tovaru.
Následne si zobral dotáciu z Úradu práce na podnikanie, mal založenú živnosť, túto zrušil k 30.06.2023,
nakoľko skrachoval. Vyjadril sa, že prevádzkoval obchod s mydlovými výrobkami so svojou manželkou

O., manželstvo uzatvárali dňa 29.10.2017, z tohto manželstva pochádza jedno dieťa - maloletá D.,
manželka má jedno ďalšie dieťa – maloletého D. C., ktorý má asi 14 rokov, je ôsmak, s nimi nežije,
žije s rodičmi manželky. Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že riadne neplatil výživné za obdobie,
kedy oprávnený z výživného v roku 2023 opätovne nastúpil na vysokú školu, nakoľko mu o tom nedali
vedieť. Uviedol, že voči trestnému rozkazu podal odpor, pretože nevedel, že D. a A. opätovne nastúpili

na vysokú školu, teraz im podľa jeho vyjadrenia posiela po 35 Eur mesačne. Záverom uviedol, že s
terajšou manželkou spolu toho času nežijú v jednej domácnosti a to asi rok a pol, neplatí výživné ani
na maloletú D., starostlivosť o D. si striedajú, maloletá navštevuje 2. ročník na Základnej škole na
S. E. M. C., maloletú si bráva počas víkendov, všetky poplatky za maloletú v škole platí manželka,
táto nepodala doposiaľ návrh ani na určenie výživného, ani na rozvod manželstva. Vyjadril sa, že

jeho zdravotný stav je dobrý, do žiadnych odborných ambulancií nechodí, nechodí ani na preventívne
kontroly. Uviedol, že pomáha svojej matke a zatiaľ sa nemôže zamestnať, nakoľko bol neprávoplatne
odsúdený na 300 hodín verejnoprospešných prác, čo je cca 2,5 mesiaca a každý zamestnávateľ sa
bojí, že keď nastúpi, tak by nemohol riadne vykonávať prácu. Záverom dodal, že býva u svojej matky.

6. Oprávnený z výživného na pojednávaní dňa 14.01.2025 uviedol, že s návrhom povinného z výživného
nesúhlasí, nakoľko toho času navštevuje vysokú školu. Strednú školu ukončil v máji 2019 a na
vysokoškolské štúdium nastúpil v septembri 2020 s tým, že neukončil bakalárske štúdium, zo štúdia bol
vylúčený v rámci 2. ročníka zo zdravotných dôvodov a to v dôsledku zranenia vo futbalovom zápase, prezranenie následne nemohol vykonať a absolvovať skúšku v povinnom predmete, taktiež sa v dôsledku
zranenia a skutočnosti, že nebol očkovaný na COVID-19, nemohol zúčastniť lyžiarskeho kurzu (povinná
súčasť štúdia). Z uvedeného dôvodu musel opätovne nastúpiť v septembri 2023 do I. ročníka G. a toho

času je študentom II. ročníka G. E. s dennou formou štúdia. Vyjadril sa, že počas školských rokov
2020/2021 a 2021/2022 mal štúdium takmer bezplatné, náklady mal iba v rámci cestovania do školy,
hradil si poplatok za zriadenie ISIC karty a túto si každý rok obnovoval. Uviedol, že mu skončila zmluva
v K. I. v roku 2022, od tej doby je hráčom G. T. C., futbal hráva ako amatér, bez nároku na finančnú
odmenu, klub mu prispieva na cestovné náklady priemerne cca 500-600 Eur mesačne. Oprávnený

sa vyjadril, že od septembra 2023 sa opätovne stal študentom prvého ročníka G., v tomto školskom
roku mal výdavky s cestovaním, známkou ISIC, so stravou a hradil už aj poplatok za štúdium a to
na základe rozhodnutia fakulty vo výške 1136 Eur (z pôvodnej sumy 1600 Eur), zníženej vzhľadom
k tomu, že mu škola uznala niektoré skúšky, zároveň bude musieť platiť aj 3. ročník bakalárskeho štúdia.
Vyjadril sa, že v roku 2023 nemal uzavretú dohodu o brigádnickej práci študenta, túto začal vykonávať
až v roku 2024 v U. Q. C., mohol odrobiť 20 hodín týždenne, s dohodnutou odmenou 6 Eur / hodina

brutto, spolu cca 480 eur brutto. Dodáva, že ďalšie výdavky v tomto školskom roku bude mať z dôvodu
absolvovania lyžiarskeho výcviku, kde poplatok za ubytovanie a stravu je 270 Eur, skipas 30 eur denne,
ten sa hradí zvlášť a vzhľadom k tomu, že nie je lyžiar, bude mať zvýšené náklady so zabezpečením
lyžiarskeho výstroja (škola poskytuje zapožičanie výstroja za finančnú náhradu). Vyjadril sa, že s otcom
sa nestretáva, otec mu výživné platí vo výške 30 Eur mesačne. Uviedol, že on sám žil v domácnosti

so svojou matkou a s bratom A., asi rok však žijú s bratom sami v byte, v ktorom bývali v čase, keď
ich rodičia boli manželia, matka si zabezpečila nové bývanie, poplatky za byt však aj naďalej hradí ich
matka, ktorá im poskytla na užívanie aj svoje osobné motorové vozidlo, ona užíva iné. Vyjadril sa,
že matka mu preposiela rodinné prídavky, ktoré poberá a zároveň mu hradí ostatné výdavky, ak niečo
potrebuje kúpiť.

7. Navrhovateľ na pojednávaní dňa 04.03.2025 uviedol, že trvá na svojom zmenenom návrhu zo dňa
22.10.2024, je stále nezamestnaný, bez príjmu a je evidovaný.
8. Oprávnený z výživného na pojednávaní dňa 04.03.2025 uviedol, že trvá na svojich vyjadreniach,
nevidí dôvod na zníženie výživného, resp. zrušenie výživného a vzhľadom k tomu žiada, aby súd návrh

povinného z výživného zamietol.
9. Súd vykonal dokazovanie vypočutím prítomných účastníkov konania, oboznámil sa s podaním
povinného zo dňa 19.02.2024 ako aj jeho zmenou zo dňa 22.10.2024, rozsudkom Okresného
súdu Malacky č. k. 3T/45/2020-474 zo dňa 09.11.2022, rozsudkom Okresného súdu Malacky č. k.
8P/304/2015-59 zo dňa 20.10.2016, potvrdením o návšteve školy zo dňa 03.06.2024, uznesením OR PZ

Malacky zo dňa 15.02.2024 č. ČVS:ORP-3/MC-MA-2024, trestným rozkazom Okresného súdu Malacky
zo dňa 28.06.2024, odporom povinného proti trestnému rozkazu zo dňa 24.07.2024, potvrdením
o návšteve školy oprávneného zo dňa 09.09.2020, potvrdením o návšteve školy oprávneného zo dňa
16.09.2021, potvrdením o návšteve školy oprávneného zo dňa 26.07.2022, potvrdením o dĺžke štúdia
zo dňa 13.09.2024, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 20CoP/59/2020-56 zo dňa 20.10.2021,

dohodou o pracovnej činnosti – pravidelný príjem zo dňa 29.07.2020, dohodou o brigádnickej práci
študentov – pravidelný príjem zo dňa 18.09.2020, výpisom z účtu oprávneného, tabuľkou s názvom
vyplatené výživné od 18.01.2017 B. D. 37Ek/1012/2019, dohodou o pracovnej činnosti – pravidelný
príjem zo dňa 11.08.2021, daňovým priznaním povinného za roky 2019, 2020, 2021, 2022, výpisom zo
živnostenského registra zo dňa 30.10.2024, lekárskymi správami oprávneného, dožiadaním – odpoveď

Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky (ďalej len ako „ÚPSVR“) zo dňa 24.01.2025, potvrdením
ÚPSVR zo dňa 24.01.2025, správou ÚPSVR zo dňa 04.02.2025, potvrdením zo Sociálnej poisťovne
zo dňa 05.02.2025, dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 30.06.2020, obsahom spisového
materiálu spisov sp. zn. 8P/304/2015 a 9Pc/13/2019, ako aj ostatným obsahom spisového materiálu
a z vykonaného dokazovania zistil, že naposledy bola vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči

oprávnenému upravená rozsudkom tunajšieho súdu č. 9Pc/13/2019-31 zo dňa 16.12.2019 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 20CoP/59/2020-56 zo dňa 20.10.2021, ktorým tunajší
súd zrušil vyživovaciu povinnosť povinného k oprávnenému počnúc dňom 30.07.2019; odvolací súd
rozsudok Okresného súdu Malacky č. k. 9Pc/13/2019-31 zo dňa 16.12.2019 vo výroku o zrušení
vyživovacej povinnosti za obdobie od 30.07.2019 do 07.09.2020 potvrdil a zároveň však uvedený

rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, že návrh navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti
za obdobie od 08.09.2020 zamietol, čím sa obnovila vyživovacia povinnosť navrhovateľa – povinného
určená rozsudkom Okresného súdu/ Malacky č. k. 8P/304/2015-59 zo dňa 20.10.2016 platiť na výživu
oprávneného výživné vo výške 210 Eur mesačne.10. Súd ďalej zistil, že povinný z výživného je toho času nezamestnaný, má spolu tri vyživovacie
povinnosti – k plnoletým A., nar. XX.XX.XXXX a D., nar. XX.XX.XXXX a k maloletej D., nar.XX.XX.XXXX.

Rozsudkom bývalého Okresného súdu Bratislava I. v Bratislave sp. zn. 31OdK/32/2021 zo dňa
25.08.2021 bol na majetok povinného vyhlásený konkurz. Rozsudkom Okresného súdu Malacky č. k.
3T/45/2020-474 zo dňa 09.11.2022 bol povinný z výživného uznaný za vinného zo spáchania zločinu
marenia spravodlivosti podľa § 344 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, za čo bol odsúdený na
trest odňatia slobody na 18 mesiacov s podmienečným odkladom a bola mu určená skúšobná doba

dva roky. Trestným rozkazom Okresného súdu Malacky č. k. 3T/45/2020-474 zo dňa 09.11.2022 bol
povinný z výživného uznaný za vinného tým, že napriek zákonnej vyživovacej povinnosti prispievať
na výživu svojich detí D. B. a A. B. vyplývajúcej zo Zákona o rodine, deklarovanej mu rozsudkom
tunajšieho súdu sp. zn. 8P/304/2015 zo dňa 20.10.2016, ktorým bol zaviazaný uhrádzať výživné na
syna D. vo výške 210 Eur mesačne, túto povinnosť si riadne neplnil od 11.09.2023 až do mesiaca
jún 2024, v dôsledku čoho mu vznikol dlh vo výške najmenej 1995 Eur voči oprávnenému a za to

ho súd odsúdil podľa trestného zákona na trest povinnej práce vo výmere 300 hodín. Zároveň bol
oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Malacky 1Pv 423/19/1106-20, ktorý mu
kládol v bode I obžaloby za vinu spáchanie prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1,
ods. 3 písm. b) tr. Zák., s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák., pretože trestnosť činu zanikla podľa
§ 86 ods. 1 písm. a) Tr. zák.. Z predmetného trestného rozkazu vyplýva, že nakoľko bolo na hlavnom

pojednávaní z výsledkov dokazovania jednoznačne preukázané, že obžalovaný dodatočne splnil svoju
vyživovaciu povinnosť voči oprávneným osobám (výška výživného predbežnou otázkou upravená na
sumu 45 Eur na každé dieťa) skôr, ako sa súd odobral na záverečnú poradu a daný čin nemal trvalo
nepriaznivé následky, bolo povinnosťou súdu v súlade s ust. § 285 písm. f) Tr. poriadku obžalovaného
spod obžaloby v celom rozsahu oslobodiť, keďže trestnosť činu zanikla. Povinný z výživného podal voči

predmetnémutrestnémurozkazuodpor,konanieniejedoposiaľprávoplatneskončené.Podľavyjadrenia
povinného výživné na plnoletého D. prestal hradiť v septembri 2020, toto začal hradiť až po opätovne
podanom trestnom oznámení a po vydanom trestnom rozkaze, platí výživné vo výške 35 Eur mesačne
nakaždéhozplnoletýchsynov.Povinnýzvýživnéhopracovalod22.08.2011do31.08.2016vspoločnosti
M. I., a.s., s priemerným mesačným príjmom vo výške 1669 Eur. Následne dal výpoveď, nakoľko chcel

pracovať v spoločnosti R. I., s.r.o., ktorá mala pobočku v C. a nepracovalo sa tam na zmeny. V uvedenej
spoločnosti pracoval od septembra 2016 do februára 2017 s priemerným mesačným príjmom 1215 Eur.
Zamestnávateľ rozviazal s povinným pracovný pomer bez uvedenia dôvodu (výpoveďou). Následne
bol povinný z výživného od novembra 2017 do októbra 2018 zamestnaný v spoločnosti O. G., s.r.o.
s priemerným mesačným príjmom 31 Eur mesačne. V období od decembra 2017 do mája 2018 bol na

rodičovskej dovolenke. Následne od 01.08.2019 do 05.08.2019 pracoval v spoločnosti L. R. I., s.r.o., s
príjmom za odpracované dni 77,27 Eur z práce dobrovoľne odišiel, nepáčilo sa mu, že musel pracovať
nadčasy. Od 06.09.2019 do 30.06.2020 pracoval v spoločnosti Q. H., s.r.o., s priemerným mesačným
príjmom 774 Eur. Dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 30.06.2020 sa zamestnanec –
povinný z výživného a zamestnávateľ vzájomne dohodli na skončení pracovného pomeru bez uvedenia

dôvodu. Následne si povinný zobral dotáciu z Úradu práce na podnikanie (od 01.06.2019 mal založenú
živnosť na kúpu tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi - maloobchod alebo iným
prevádzkovateľom živnosti - veľkoobchod, výrobu mydla, pracích prostriedkov a éterických olejov,
čistiacich, leštiacich, parfumérskych a toaletných prípravkov, kuriérske služby a sprostredkovateľskú
činnosť v oblasti cestnej dopravy); v súčasnosti má povinný tieto živnosti pozastavené - od 01.07.2023

do 30.06.2025. Za rok 2019 povinný z výživného podal daňové priznanie – vykázal príjmy vo výške
2455,42 Eur, výdavky 1212,89 Eur, zaplatil poistné vo výške 328,98 Eur, zaplatená daň vo výške 141,93
Eur mu bola vrátená, za rok 2020 povinný z výživného vykázal v daňovom priznaní príjmy vo výške
5374,56 Eur, výdavky vo výške 3025,90 Eur, zaplatil poistné vo výške 719,92 Eur, zaplatená daň vo
výške 465,03 mu bola vrátená. Za rok 2021 povinný z výživného podal daňové priznanie, v ktorom

neuviedol žiadne príjmy, ani výdavky, daň nezaplatil žiadnu, uhrádzal iba povinné poistné do Sociálnej
poisťovne v celkovej výške 924 Eur. Za rok 2022 povinný z výživného podal nulové daňové priznanie –
neuviedol žiadne príjmy, výdavky, neuhradil žiadne poistné a ani neplatil žiadnu daň, za rok 2023 daňové
priznanie nepodal.
11. Oprávnený z výživného v roku 2019 ukončil štúdium na strednej škole, od 08.09.2020 do 26.07.2022

bol študentom vysokej školy (G. E. N.) a následne od školského roku 2023/2024 je opäť študentom
prvého ročníka vysokej školy. Od 07/2019 do 06/2022 (s výnimkou mesiacov 04/2020, 05/2020, 06/2020
a 07/2021) mal uzatvorenú Dohodu o pracovnej činnosti so spoločnosťou K. I. N. G. a. s., s priemerným
mesačným príjmom 429 Eur. Od 19.08.2021 do 31.12.2021 mal uzatvorenú Dohodu o pracovnej činnostiso spoločnosťou A. Q. V., s.r.o., s priemerným mesačným príjmom 85 Eur. Od 11.12.2023 doteraz má
uzatvorenú Dohodu o pracovnej činnosti so spoločnosťou U. Q. C., s.r.o., s priemerným mesačným
príjmom 513 Eur netto.

12. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé
sa živiť.

13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré na seba berie.
14. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len

na návrh.

15. Podľa § 217 ods. 1 prvej vety Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pre rozsudok je
rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
16. Podľa § 217 ods. 2 CSP, ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na

plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.
17. Podľa § 231 CSP, rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky
možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a
ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena
pomerov.

18. Podľa § 166c písm. e) zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov č. 7/2005 Z. z. z 9. decembra 2004, oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky - pohľadávka
dieťaťa na výživné vrátane príslušenstva takejto pohľadávky.
19. Súd vzhľadom na vyššie uvedené má jednoznačne za preukázané, že oprávnený z výživného bol
študentom E. O. M. N. W. G. P. M. Q. K., študijný program trénerstvo- denná forma, bakalársky, I.

stupeň štúdia, od 08.09.2020 do 26.07.2022, pričom štúdium bolo ukončené bez vykonania štátnej
skúšky. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že dňom 27.07.2022 oprávnený z výživného už nebol
študentom vysokej školy, ukončil svoje vzdelávanie a tým, že si vedel zabezpečiť brigádu už ako
študent, preukázal, že je schopný sám sa živiť, prišlo teda k zmene pomerov odôvodňujúcich zrušenie
vyživovacej povinnosti a to až do momentu opätovného nadobudnutia statusu študenta v mesiaci,

v ktorom bol oprávnený z výživného opätovne zapísaný ako študent v školskom roku 2023/2024 do 1.
roku štúdia v tom istom študijnom odbore na rovnakej vysokej škole ako predtým; oprávnený tak prejavil
svoju snahu riadne si ukončiť vzdelanie v odbore, o ktorý mal od počiatku záujem a ktorý nadväzoval na
jeho talent a záľubu v športe a umožnil by mu sa zamestnať v kvalifikovanej, lepšie ohodnotenej funkcii.
Vzhľadom na takto zistený skutkový stav súd zrušil vyživovaciu povinnosť povinného k oprávnenému

za obdobie od 27.07.2022 do 31.08.2023 s tým, že táto povinnosť otca – povinného platiť výživné sa
opätovne od nástupu oprávneného na denné štúdium dňom 01.09.2023 obnovila (R 11CoP/399/2021).
Súd pri konštatovaní opätovného obnovenia vyživovacej povinnosti povinného k oprávnenému skúmal
aj skutočnosť, či oprávnený umelo nepredlžuje svoje štúdium, avšak tu poukazuje na objektívne dôvody,
ktoré viedli k ukončeniu (nedokončeniu) štúdia oprávneným - zranenie na tréningu, v dôsledku ktorého

nemohol absolvovať skúšky počas druhého ročníka a ktoré preukázal lekárskymi potvrdeniami,
následne nemožnosť sa zúčastniť lyžiarskeho výcviku, ktorý bol povinný pre absolvovanie bakalárskeho
štúdia na danej vysokej škole povinného, čo viedlo k jeho vylúčenia z vysokej školy v súlade so študijným
poriadkom školy. Vzhľadom k tomu, že v nasledujúcom školskom roku 2023/2024 oprávnený absolvoval
úspešne prijímací proces na to isté štúdium, prejavil teda snahu dokončiť si ním (pôvodne) vybrané

štúdium, ktoré aj Krajský súd v Bratislave v rozsudku č. k. 20CoP/59/2020 ustálil ako vzdelávanie
a vybraný odbor vecne nadväzujúci na športové aktivity oprávneného, uplatnil súd zásadu tzv. elasticity
výživného, a teda možnosť ním následného obnovenia vyživovacej povinnosti po jej zániku (relatívny
zánik vyživovacej povinnosti).
20. Pokiaľ sa týka návrhu povinného na zníženie výživného pre oprávneného za obdobie od 07.09.2020

do zrušenia vyživovacej povinnosti a následne od nástupu na ďalšie štúdium (od septembra 2023),
súd konštatuje, že tento je nedôvodný a preto ho zamietol. Zníženie výživného musí byť výnimočné
t. j. môže sa udiať iba za situácie, že dôjde k takej zmene pomerov na strane povinného rodiča, ktoré
negatívne ovplyvňujú jeho ekonomickú, majetkovú, respektíve inú situáciu, čo má negatívny vplyv naplatenie výživného. Ide napríklad konkrétne o také zhoršenie zdravotného stavu, resp. vážne zdravotné
problémy, ktoré spôsobia pokles príjmu povinného rodiča (napr. znížená miera funkčnej schopnosti
pracovať) alebo nastane nemožnosť povinného rodiča zabezpečiť si prácu, a teda zdroj príjmu, z dôvodu

zlej rodinnej situácie (napríklad trvalá starostlivosť o člena rodiny), alebo iné významné skutočnosti nie
prechodného charakteru, pri ktorých dôjde k takému zhoršeniu pomerov na strane povinného rodiča,
že je možné ustáliť, že predmetné výživné povinný rodič nebude schopný platiť. (Rozsudok Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 20CoP/68/2019, zo dňa 7. 10. 2020).
Povinný z výživného žiadnym spôsobom nepreukázal také skutočnosti objektívneho charakteru, ktoré

by umožňovali vyhovieť jeho návrhu na zníženie výživného, naopak, súd musí konštatovať, že povinný
presvedčil súd o tom, že jeho postoj k plateniu výživného na v súčasnosti už plnoletého syna je nemenný
a pretrváva od roku 2016 – súd poukazuje na uznesenie tunajšieho súdu č. k. 9P/151/2016-12 zo dňa
22.08.2016, potvrdené Krajským súdom v Bratislave č. k. 20CoP/153/2016-26 zo dňa 31.10.20216,
ktorým musel súd neodkladným opatrením nariadiť otcovi platiť výživné na v tom čase ešte maloletého
D. (a aj v tom čase maloletého A.), keďže povinný od podania návrhu na rozvod manželstva matkou

v tom čase maloletých detí jej odmietal na výživu detí prispievať; uvedená situácia pretrvávala aj počas
samotného konania o rozvod manželstva , keď súd vo svojom rozsudku č. k. 8P/304/2015-59 zo dňa
20.10.2016 poukázal na skutočnosť, že otec svojím rozhodnutím si znížil svoj príjem (bezdôvodne
odišiel z lepšie plateného miesta, resp. odôvodnil svoj odchod tým, že „chcel žiť ako človek“ a nechcel
pracovať na tri smeny, chcel sa venovať svojmu koníčku – futbalu), pokračovalo aj po rozvode

manželstva – ešte matkou plnoletého D. podané trestné oznámenie pre neplatenie výživného minimálne
od 19.01.2017 tak, ako mal nariadené súdnym rozhodnutím, ďalšie trestné konanie začaté na základe
podnetu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky zo dňa 13.12.2023 (otec podala návrh
na zníženie výživného dňa 19.02.2014, po vznesení obvinenia zo strany OR PZ Malacky ). Pokiaľ
otec udáva, že na jeho majetok bol vyhlásený konkurz rozhodnutím bývalého Okresného súdu

Bratislava I. v Bratislave sp. zn. 31OdK/32/2021 zo dňa 25.08.2021, súd poukazuje na skutočnosť,
že táto skutočnosť bola známa už v predchádzajúcom konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti
povinného k oprávnenému vedenému na tunajšom súde pod sp. zn. 9Pc/13/2019-31, pričom však pri
zamietnutí návrhu povinného na zrušenie jeho vyživovacej povinnosti k oprávnenému od 08.09.2020
a pri obnovovaní pôvodného výživného síce odvolací súd spomenul uvedené rozhodnutie o konkurze,

avšak nepovažoval ho za tak závažné, aby malo vplyv na zmenu výšky výživného. Povinný tak svojím
spôsobom „práce“ a svojím spôsobom života – býva u matky, je nezamestnaný, necháva sa živiť svojou
matkou – dôchodkyňou, neprispieva na výživu nielen svojich dvoch starších synov, ale ani na výživu
svojej maloletej dcéry, dáva jednoznačne najavo svoju neochotu podieľať sa na výžive svojich dvoch
síce dospelých detí (otec podal návrh na zrušenie resp. zníženie výživného aj na plnoletého A., toto

sa vedie pod sp. zn. 8Pc/17/2024), avšak aj naďalej sa pripravujúcich sa na svoje budúce povolanie.
Povinný sa s týmito deťmi nekontaktuje, nezaujíma sa o ich potreby, celá jeho snaha preukázať, že
nemôže platiť výživné, pretože si nemôže nájsť prácu – súdu však nepreukázal, kde a akú prácu si
hľadá - tu súd musí poukázať, že povinný je ešte stále v produktívnom veku, nepreukázal nijakým
spôsobom, že by mu bránil sa zamestnať napr. jeho zdravotný stav alebo iná objektívna prekážka, sa

javí ako účelová. Absurdná je aj argumentácia povinného, že nie je schopný dlhodobo sa zamestnať
z dôvodu, že bol uznaný za vinného a odsúdený na 300 hodín povinnej práce pred súdom neobstojí,
nakoľko voči predmetnému trestnému rozkazu podal odpor, vec teda nie je právoplatne skončená, trest
povinný nevykonáva, a tak mu nič nebráni v možnosti zamestnať sa. Povinný platí v súčasnosti výživné
na oprávneného vo výške 35 Eur (pričom minimálne zákonom stanovené výživné je od 01.07.2024 vo

výške 37,53 Eur) - aj toto konanie sa súdu javí zo strany povinného ako účelové – vyhnúť sa trestnému
stíhaniu, avšak nič naviac dieťaťu nezaplatiť. Postoj otca k súdnemu rozhodnutiu, ktorým bolo určené
výživné pre jeho dve staršie deti je nerešpektujúci, povinný nikdy nemal v úmysle toto rozhodnutie
rešpektovať – doposiaľ nikdy nezaplatil výživné tak, ako mal určené. Súd preto nemôže znížením
výživného sanovať nezákonné konanie otca a odobriť doposiaľ trvajúci protiprávny stav, zapríčinený

subjektívnym konaním oprávneného.
Na druhej strane je postoj a spôsob života oprávneného, ktorý aj keď je študentom vysokej školy, popri
tom pracuje na dohodu o brigádnickej práci študenta. Ani toto však nie je dôvod na zníženie výživného
zo strany povinného, jednak súd musí poukázať na skutočnosť, že oprávnený je v podstate donútený
pracovať, keďže povinný si dlhodobo neplní k nemu vyživovaciu povinnosť a matka oprávneného mu

poskytuje byt a motorové vozidlo, zároveň mu poskytuje plnenie podľa potreby oprávneného, zároveň
súd musí konštatovať, že dohoda o brigádnickej práci študenta nie je pravidelný príjem, ktorý by
odôvodňoval ju považovať za schopnosť oprávneného samostatne sa živiť, brigáda študenta je čisto
na dobrovoľnej báze samotného oprávneného, že si chce z vlastnej vôle zvyšovať svoju životnú úroveň,avšak žiadny zákon mu popri štúdiu na vysokej škole takúto povinnosť pracovať neukladá. Povinnosťou
študenta je venovať sa štúdiu a toto úspešne aj ukončiť.
21. Súd záverom konštatuje, že výživné vo výške 210 Eur určené pôvodným rozsudkom tunajšieho

súdu č. k. 8P/304/2015-59 zo dňa 20.10.2016 je výživné minimálne, bolo určené v čase, keď oprávnený
navštevoval strednú školu, v súčasnosti sa jeho pomery zmenili, keď začal navštgevovať vysokoškoslké
štúdium, preto by skôr prichádzala do úvahy zmena výšky výživného, ale smerom nahor – teda zvýšenie
výživného. Suma 210 Eur mesačne nie je schopná pokryť ani len základné potreby na stravu dospelého
jedinca, nieto ešte aj náklady na štúdium .

22. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku. podať odvolanie do 15
dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v 3 vyhotoveniach, s náležitosťami podľa §
363 Civilného sporového poriadku.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.