Uznesenie – Rodina a mládež ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. október 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/9/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218012027
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2218012027.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Juraja Dziaka, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX
v C., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, o odvolaní okresného prokurátora
proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 18T/121/2018-461 zo dňa 16.09.2024, na

verejnom zasadnutí konanom dňa 07.10.2025 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie okresného prokurátora , z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmrozsudkomOkresnéhosúduDunajskáStredasp.zn.18T/121/2018-461zodňa16.09.2024
bol obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXX/XX, E., podľa § 285 písm. a) Trestného
poriadku oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Dunajská Streda č. 1Pv 386/18/2201-35 zo

dňa 30.11.2018 pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa
§ 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného
zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe,

že

v období od presne nezisteného času v roku 2014 do 08.08.2018, najprv na adrese E. F., G. XXXX/
XX, okres Dunajská Streda, kde dovtedy bývali a od mesiaca august 2017 až doposiaľ na adrese E.
F., H. I. XX, okres Dunajská Streda, týral svoju družku J. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. G.
XXXX/XX, okres Dunajská Streda, prechodne bytom E. F., H. I. XX, okres Dunajská Streda, s ktorou žil
spolu s ich maloletým dieťaťom od roku 2009, tým, že od presne nezisteného času roku 2014 pravidelne
minimálne raz za mesiac a od roku 2016 minimálne raz týždenne a po dlhší čas navodzoval strach

a stres vulgárnymi nadávkami a urážkami, vyvolávaním hádok, fyzickým napádaním, a to bitím päsťami,
fackaním, udieraním, kopancami, pričom pri fyzickom napadnutí začal byť čoraz agresívnejší a kričal
na ňu, aby už zdochla, aby bola pod zemou, v mesiaci júl 2018 ju začal sácať, následne ju tak silno
odsotil, že spadla na zem, pričom pri páde si udrela chrbát a rebrá do nábytku, a kvôli bolestiam hlavy
bola lekársky ošetrená, dňa 08.08.2018 v čase od 4:30 hod. do 5:15 hod jej dal facku jej dal facku,
z čoho si udrela hlavu do steny, následne viackrát udrel jej hlavu do steny a udieral jej hlavu zozadu

päsťou a kričal, že jej pichne nôž do krku a nech zdochne, čím poškodenej J. K. spôsoboval fyzické
a psychické utrpenie,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 461-480.Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie okresný prokurátor bezprostredne po vyhlásení rozsudku na
hlavnom pojednávaní, ktoré písomne odôvodnil na č.l. 483.

Okresný prokurátor v odvolaní namietal voči záverom okresného súdu, ktoré považuje za nedôvodné,
pretože skutkové závery boli vyhodnotené zjavne v prospech obžalovaného a zároveň v rozpore
s ďalšími dôkazmi, napr. dôkazy o zraneniach poškodenej, snahu obžalovaného o ovplyvňovanie
poškodenej z väzby. Rozsudok nie je riadne odôvodnený a je nepreskúmateľný. Okresný súd sa
tiež dostatočne neriadil ustanoveniami týkajúcimi sa vykonania dokazovania a náležitého zistenia

skutkového stavu spolu so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Nestotožnil sa so záverom
o nedôveryhodnosti výpovede poškodenej, poškodená od začiatku trestného konania popísala
podrobne konanie obvineného. U poškodenej v dôsledku dlhotrvajúceho súdneho konania dochádzalo
k druhotnej viktimizácií, pričom bola opätovne podrobená znaleckému skúmaniu. Výsledky vykonaného
dokazovania považuje prokurátor naopak za nasvedčujúce hodnovernosti výpovede poškodenej.
Opätovné znalecké skúmania sa vykonalo so značným časovým odstupom od negatívnych zážitkov,

avšak ani tie nespochybnili vierohodnosť výpovede poškodenej. Výpoveď svedkyne – matky poškodenej
považuje za vierohodnú, bola svedkom fyzických útokov obžalovaného na poškodenú, videla stopy
násilia na tele poškodenej, a tiež počula vulgárne nadávky. Za tendenčnú považuje výpoveď svedkyne
– dcéry poškodenej, ktorá nebola svedkom fyzických útokov, bola naopak podporovaná obžalovaným.
Pokiaľ ide o výpovede ďalších svedkov, ani jeden zo svedkov nebol priamym svedkov útokov. Súd sa

nezaoberal tým, že konanie obžalovaného pre jeho zadržaním mohlo nasvedčovať spáchaniu prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139
písm.c)Trestnéhozákona.Zraneniepoškodenejboloobjektivizovanélekárskousprávouojejzranenízo
dňa 29.07.2018. Pokiaľ mal súd pochybnosti o vzniku zranení, mal tieto odstrániť podrobným výsluchom
lekárov, ktorí prišli do styku s poškodenou. Opis udalosti z inkriminovaného dňa nasvedčuje tomu, že

poškodená si udalosť nevymyslela. V závere poukázal na telefonáty z väzby obžalovaného poškodenej,
ktorý ju žiadal, aby s vecou niečo urobila. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd podľa § 321
ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c), písm. d) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok a podľa §
322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil vec okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal
a rozhodol.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 07.10.2025 za prítomnosti zástupkyne Krajskej
prokuratúry v Trnave, obžalovaného a jeho obhajcu. Verejného zasadnutia sa nezúčastnila poškodená,
na čo senát odvolacieho súdu vyhlásil uznesenie, ktorým rozhodol, že verejné zasadnutie vykoná
v jej neprítomnosti. Zástupkyňa krajskej prokuratúry zotrvala na podanom odvolaní, nepožiadala

o zmenu dôvodov či jeho doplnenie. Odvolací súd oboznámil prítomných s napadnutým rozsudkom,
odvolaním okresného prokurátora, odpisom registra trestov na obžalovaného, relevantnými lustráciami
na osobu obžalovaného ako aj podstatným obsahom spisu. Strany nemali žiadne pripomienky
k oboznamovanému spisovému materiálu. Zástupkyňa krajskej prokuratúry navrhla zrušiť napadnutý
rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Domnieval sa, že okresný

súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednostranne v prospech obžalovaného. Obhajca obžalovaného
namietalnedôvodnosťodvolaniaokresnéhoprokurátora,navrhol,abyodvolacísúdodvolanieokresného
prokurátora zamietol. Obžalovaný sa pripojil k návrhu svojho obhajcu.

Podľa ustanovenia § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316

ods. 1 Trestného poriadku, alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku, event. napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1 Trestného poriadku.

Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 Trestného poriadku odvolací súd dospel k záveru,
že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné, v dôsledku čoho sú splnené podmienky pre jeho
zamietnutie v zmysle § 319 Trestného poriadku.

Proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska
rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov
v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon
pritomneurčujeaaninemôžeurčiťkonkrétnepravidlá,podľaktorýchbysamalovychádzaťvkonkrétnomprípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, pripadne ich vzájomnej
súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená vo vyššie
citovanom ustanovení podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku, ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený

skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu
sp. zn. 1To/7/2012 z 30. januára 2013)

Každá okolnosť dôležitá pre rozhodnutie vo veci musí byť v súlade s uvedenou zásadou spoľahlivo
preukázaná tak, aby nemohla vzbudzovať žiadnu pochybnosť. Za zistenie skutočného stavu veci

preto nemožno považovať iba zistenie o pravdepodobnosti dokazovanej skutočnosti, hoci výsledky
dokazovania pripúšťajú možnosť urobiť záver, že existuje, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť
iného alebo opačného záveru. Ak zostanú po vyčerpaní všetkých dôkazných prostriedkov pochybnosti o
niektorej skutkovej okolnosti dôležitej pre rozhodnutie, bude nevyhnutné obžalovaného oslobodiť spod
obžaloby pri rešpektovaní zásady „in dubio pro reo“, t.j. v pochybnostiach v prospech obvineného.
(porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6To/8/2018 z 20. februára 2019).

Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený
skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány
činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,

ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení

všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Okresný súd pri vykonávaní dôkazov na hlavnom pojednávaní postupoval podľa príslušných ustanovení
Trestného poriadku upravujúcich spôsob vykonania dôkazov, pričom sa nedopustil žiadnych závažných

chýb, ktoré by mohli mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci, tak ako namietal okresný prokurátor
v odvolaní. S poukazom na rozsah a spôsob vykonaného dokazovania podľa odvolacieho súdu dospel
aj k správnym právnym, a tiež skutkovým záverom, t.j. že nebolo preukázané, že sa stal skutok, ktorý
sa obžalobou kládol obžalovanému za vinu.

Odvolací súd hneď v úvode odôvodnenia tohto rozhodnutia musí osobitne poukázať na precízne,
podrobné a zrozumiteľné odôvodnenie napadnutého rozsudku. Okresný súd sa v odôvodnení rozsudku
vysporiadal so všetkými dôkazmi, ktoré vyhodnotil nielen osobitne, ale aj vo vzájomnej súvislosti,
vysvetlil veľmi podrobným spôsobom prečo nepovažoval výpoveď poškodenej za dôveryhodnú, prečo
sa priklonil k výpovedi svedkyne – dcéry poškodenej a ďalších svedkov, ktoré nasvedčovali práve

obhajobe a obrane obžalovaného, aký vplyv mali výsledky znaleckého dokazovania na posúdenie
osoby obžalovaného a vierohodnosti osoby poškodenej, čo malo významný vplyv na vyslovenie záveru
ooslobodeníobžalovanéhospodobžaloby.Odvolacísúdzároveňupriamujepozornosťnato,žeokresný
súd postupoval pri hodnotení dôkazov nanajvýš kriticky, čo vyplýva z odôvodnenia, a nielen z jeho
rozsahu, ale najmä s poukazom na jeho kvalitu, logickú štruktúru skutkových a právnych záverov,

ktoré boli v plnom súlade s vykonaným dokazovaním a v konaní neostala nezodpovedaná žiadna
sporná otázka. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzí
výlučne na odvolacie námietky okresného prokurátora, s ktorými sa už beztak vysporiadal okresný
súd v napadnutom rozsudku. Vzhľadom na to, že odôvodnenie súdu prvého a druhého stupňa tvoria
jednotu, a teda vnímajú sa ako jeden celok, nie ako dve nezávislé rozhodnutia, je nadbytočné, aby

odvolací súd opakoval totožné skutkové a právne závery, ktoré už náležitým a pre všetky procesné
strany zrozumiteľným spôsobom spôsobom vysvetlil okresný súd.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, ktorou okresný prokurátor namietal nedostatočné odôvodnenie
napadnutého rozsudku a s tým spojenú nepreskúmateľnosť rozhodnutia, túto námietku odvolací súd

vyhodnotil ako absolútne nedôvodnú. Okresný súd vo svojom rozsiahlom odôvodnení vyvrátil každú
spornú skutočnosť, dôkazy stojace v neprospech obžalovaného konfrontoval s dôkazmi stojacimi v jeho
prospech, ktorých bolo výrazne viac a mali väčšiu dôkaznú silu, rozhodnutie je tiež náležite odôvodnené.Odvolací súd vadu nepreskúmateľnosti nezistil, pričom na všetky odvolacie námietky dostal prokurátor
odpoveď už napadnutým rozsudkom.

Pokiaľ ide o námietku, ktorou prokurátor poukázal na to, že okresný súd vyhodnotil vykonané dôkazy
výlučne v prospech obžalovaného, rovnako odvolací súd nevzhliadol takéto pochybenie. Z odôvodnenia
rozsudku zreteľne vyplýva, ako sa súd vysporiadal s dôkazmi svedčiacimi v neprospech obžalovaného
(výpoveďou poškodenej, výpoveďou svedkyne L. a svedkyne E., lekárskou správou zo dňa 29.07.2018)
a naproti tomu s dôkazmi svedčiacimi v prospech obžalovaného (výpoveďami všetkých svedkov,

znaleckými posudkami k osobe poškodenej ako aj k osobe obžalovaného, výpoveďou obžalovaného),
pričom ich podrobil konfrontácií, z ktorej učinil zrozumiteľný záver. Odvolací súd v tejto súvislosti
len stručne poznamená (nakoľko už veľmi podrobnú odpoveď na túto otázku dal okresný súd), že
v konaní neboli zabezpečené len dôkazy, ktoré svedčali v prospech obžalovaného, ale aj dôkazy v jeho
neprospech. Okresný súd sa podrobne venoval obsahu a štruktúre výpovedi poškodenej, svedkyne
– matky poškodenej, svedkyne L., pričom ich nevylúčil z dokazovania ako bezvýznamné. Tak ako už

okresnýsúdviackrátvodôvodnenísvojhorozhodnutiaspomenul,odvolacísúdtolenpodpornezdôrazní,
že výpovede svedkov (s výnimkou matky poškodenej a svedkyne L.) významným spôsobom narušili
vierohodnosť naproti nim stojacich dôkazov, keď obžalovaný bol svedkami označený za pokojného,
rozvážneho a spoľahlivého človeka, ktorý nemal konfliktnú povahu a problémy či konfliktné situácie riešil
práve odstupom a tichom, obžalovaný nebol agresívny. Všetci svedkovia potvrdili, že obžalovaný sa

dlhšiu dobu trápil pre správanie poškodenej, rozhodol sa však situáciu trpieť, nakoľko mali spoločnú
dcéru, ktorú aj podľa slov poškodenej mal rád a ona mala rada jeho, bola jeho všetkým. Poškodená sa
mu vyhrážala odlúčením od maloletej, čo napokon aj uskutočnila, poškodený sa hanbil za to, čo musel
v domácom prostredí zažívať (ponižovanie od poškodenej, asymetriu vo finančnom podieľaní sa na
chode domácnosti s poškodenou, obviňovanie z nevery, verbálne či fyzické útoky poškodenej, užívanie

alkoholu a zanedbávanie starostlivosti o maloletú dcéru poškodenou, nevery poškodenej, atď.). Zároveň
dôkazy svedčiace v neprospech obžalovaného, a teda tie, ktoré potvrdzovali výpoveď poškodenej boli
významne spochybnené, a to nielen pre to, že svedkyne neboli priamymi svedkami útokov, ale najmä
preto, že už len samotná výpoveď poškodenej bola s poukazom na výsledky znaleckého dokazovania
vyhodnotená ako nedôveryhodná. U poškodenej boli zistené znaky dopĺňanie medzier v udalostiach,

dramatizácie, neschopnosti racionálne riešiť stresové situácie, užívanie alkoholu a s ním spojené
prejavy agresivity (ktoré u obžalovaného boli vylúčené). Zároveň u poškodenej neboli zistené znaky
týranej osoby, nebolo zistené submisívne postavenie oproti obžalovanému, tendencie podriadenia sa,
či strach. Poškodená preukázateľne klamala o skutkových okolnostiach, čo potvrdila svedkyňa - dcéra
poškodenej a rovnako matka obžalovaného, v jej výpovediach bol zaznamenané výrazné rozpory, ktoré

nevedela logickým a zrozumiteľným spôsobom odstrániť, najmä pokiaľ ide o priebeh jednotlivých útokov,
a spôsobenie zranení a okolnosti skutku z 29.07.2018.

Odvolací súd nevyhovel ani námietke, ktorou prokurátor poukazoval na dôveryhodnosť poškodenej
a jej výpovede, o čom mali svedčiť výsledky znaleckého dokazovania. V tejto súvislosti odvolací

súd len poukazuje na výsledky vykonaného dokazovania, a to najmä závery znalcov Mgr. Jolany
Múdrej v znaleckom posudku č. 9/2024 k osobe poškodenej a znalca PhDr. Róberta Mathého, PhD.
v znaleckom posudku č. 35/2021 k osobe poškodenej, a rovnako ich výsluch na hlavnom pojednávaní.
Tieto celkom jednoznačne popreli a znížili vierohodnosť výpovede poškodenej, a práve naopak, potvrdili
výpoveď obžalovaného, svedkyne – dcéry poškodenej, a ostatných svedkov, o tom, že poškodená

vyvolávala konflikty, ona bola tá, ktorá ako prvá útočila nielen verbálne ale aj fyzicky na obžalovaného,
vydierala ho maloletou dcérou, odmietala sa podieľať na úhradách spoločných záväzkov, často požívala
alkohol, ktorý bol výrazným spúšťačom provokácií a agresie, obviňovala obžalovaného z nevery, hoci
podľa slov vlastnej dcéry mala poškodená niekoľko pomerov, o ktorých sa zverovala svojej dcére,
spôsobila obžalovanému zranenia. Poškodená nebola schopná riešiť stresové situácie racionálne,

konala vyslovene podľa aktuálnych emócií, svoje konanie zľahčuje a viní zaň svoje okolie, voči svojmu
okoliu ma negatívny a hostilný prístup, má tendencie dotvárať si skutočnosti, tak aby boli v jej prospech.

Pokiaľ ide o výpovede ďalších svedkov, odvolací súd súhlasí s tým, že žiaden zo svedkov okrem
dcéry poškodenej neboli priamymi svedkami incidentov, a preto aj ich výpovede bolo potrebné podrobiť

kritickejprevierke.Potomtopostupevšakmožnokonštatovať,žetietovýpovededostatočnýmspôsobom
potvrdzovali a korešpondovali s kľúčovou výpoveďou svedkyne J. K. – dcéry poškodenej, ktorá potvrdila
výpoveď a obranu obžalovaného. Len v stručnosti odvolací súd poukáže na to, že táto svedkyňa
zhodne s obžalovaným vypovedali, že poškodená nadmerne a často užívala alkohol, po ktorom bolaagresívna. Hádky a konflikty vyvolávala spravidla poškodená, obžalovaný sa hádať nechcel, vzdialil
sa od poškodenej do inej miestnosti, kde ho poškodená nasledovala, provokovala, útočila, verbálne aj
fyzicky. Svedkyňa uviedla, že poškodená fyzicky zaútočila aj na ňu, pri jednom z konfliktov ju fyzicky

napadla,bilajupäsťami,vytrhalajejvlasy,poškrabalanechtami,svedkyňamalanasledujúcednimodriny
a práve toto bol dôvod, pre ktorý opustila spoločnú domácnosť. Svedkyňa uviedla, že bola rovnako
svedkom toho, kedy obžalovaný poškodenú sotil, vždy však išlo až o vyhrotenú situáciu, kedy práve
poškodená ako prvá iniciovala konflikt aj s fyzickým útokom na obžalovaného. Svedkyňa potvrdila
výpoveď obžalovaného o tom, že on sa hádať nechcel, už vôbec nie pred maloletou dcérou, nechcel

aby poškodená požívala alkohol, dozvedel sa o pomeroch poškodenej a jej nevere. Svedkyňa uviedla,
že poškodená účelovo zavádzala o udalostiach aj jej matku, opakovane klamala, obžalovanému zlomila
nos, urážala ho pred inými, poškodená sa obžalovaného nebála, bola to ona, kto všetko organizoval.

Pokiaľ ide o lekársku správu, ktorou malo byť údajne objektivizované zranenie poškodenej a tým
preukázaný skutok v rozsahu udalosti zo dňa 29.07.2018, ani v tomto smere nemožno odvolaniu priznať

úspech. Je nesporné, že poškodená v uvedený deň vyhľadala lekársku pomoc, pričom subjektívne
udávala bolesti v oblasti drieku po útoku - sotení obžalovaným. V konaní však nebol zabezpečený
žiaden dôkaz, a nepodarilo sa verifikovať to, či k zraneniam poškodenej skutočne došlo spôsobom,
akým opisovala. Sama poškodená bola nekonzistentná v opise udalosti inkriminovaného dňa, najskôr
uviedla, že k zraneniu došlo ráno, neskôr v poobedných hodinách, odlišne vypovedala aj o zraneniach,

ktoré pociťovala, a vzhľadom na preukázané užívanie alkoholu v inkriminovanej dobe nemožno vylúčiť,
že k zraneniam mohlo dôjsť aj iným spôsobom.

Ďalej odvolací súd nesúhlasí ani s namietaným postupom, a síce, pokiaľ mal okresný súd pochybnosť
o zraneniach poškodenej, mal predvolať a vypočuť lekárov. Tu odvolací súd poukazuje na to, že okresný

súd nespochybnil samotné zranenia, avšak uviedol, a s tým sa plne stotožňuje aj odvolací súd, že
vzhľadom na dôveryhodnosť obžalovanej, absenciu priameho svedka vyvstala výrazná pochybnosť
o pôvode vzniku zranení. Lekárska správa zachytáva subjektívny údaj poškodenej, a teda opis vzniku
zranení, ktoré udávala ona sama. Objektívne nebolo možné preukázať, že zranenia vznikli v dôsledku
konania obžalovaného a uvedené by neobjasnil ani výsluch lekárov.

V súvislosti s vyššie uvedeným odvolací súd reaguje aj na argumentáciu o druhotnej viktimizácií
poškodenej ako obete. Vykonaným dokazovaním sa totiž nepreukázala ani primárna viktimizácia, a teda
týranieaznehoplynúcenásledkynazdravípoškodenej–vyvolaniestrachu,ťažkéhopríkoria.Dôvodom,
prečo sa obžalovaná nedostavila na znalecké skúmanie nebolo, resp. nebolo preukázané, že by ním

bola snaha vyhnúť sa opätovnému prežívaniu stresových situácií, ale práve naopak, nerešpektovanie
výzvy znalca. Na tomto mieste odvolací súd podotkne, na čo už konštantná judikatúra s ohľadom na
psychologickýrozmertýraniaopakovanepoukazuje,asíce,pokiaľniktoreálnezažiltraumuvýznamného
rozsahu a intenzity tak ide o stav kde každá spomienka na tieto udalosti pôsobí traumatizujúco a preto
je logické, že niekto kto zažil intenzívnu traumu sa veľmi neochotne resp. vôbec nebude vracať k

týmto udalostiam. Poškodená však pri každom výsluchu aktívne uvádzala podrobným spôsobom rôzne
skutočnostiaopisovalarôzneútokyobžalovaného,nejavilasa,resp.nebolzaznamenanýprejav,kedyby
jej opakovaný opis udalostí spôsoboval opätovnú traumu, práve naopak, veľmi podrobne a opakovane
sa vyjadrovala k údajne prežitým udalostiam, čo je napokon aj v súlade so závermi znaleckého
skúmania, podľa ktorého poškodená nevykazuje žiadne znaky týrania alebo zlého zaobchádzania,

okrem viditeľných modrín.

Pokiaľ ide o údajné ovplyvňovanie poškodenej obžalovaným prostredníctvom telefonátov z väzby,
ani toto tvrdenie poškodenej sa nepotvrdilo. Primárne opätovne sama poškodená vypovedala odlišne
o spôsobe, akým k ovplyvňovaniu zo strany obžalovaného malo dochádzať, nevedela racionálne

zdôvodniť svoje odlišné tvrdenia. Odvolací súd pritom poukazuje na záznam telefonátov, z ktorých
nevyplynulo žiadne priame ovplyvňovanie obžalovaným, ktorý sa vyjadril vo všeobecnej rovine tak, aby
poškodená niečo urobila, aby nebol vo väzbe. Poškodená vo svojej výpovedi uviedla, že s obžalovaným
telefonovala približne 20 krát, pričom „raz sa stalo“, že jej obžalovaný uviedol, aby povedala, že sa
ho nebojí. Takéto vyjadrenia, a najmä opätovne výrazné pochybnosti o deji tak, ako o ňom aj v tomto

rozsahu vypovedala poškodená, nemožno považovať za ovplyvňovanie poškodenej.

Zhrnúc vyššie uvedené, odvolací súd dodáva, že je zrejmé, že medzi obžalovaným a poškodenou
dochádzalo ku konfliktným situáciám, ktoré vznikali najmä kvôli žiarlivosti, nadmernému užívaniualkoholu poškodenou a s tým spojené pochybnosti o vhodnej starostlivosti o spoločnú maloleté dcéru,
neverám poškodenej, financiám. Obžalovaný nepoprel, že by v určitých emočne vyhrotených situáciách
dal poškodenej facku, avšak dôvodil tým, že jeho snahou bolo poškodenú jednoducho zastaviť, aby

práve ona nepokračovala vo verbálnych a fyzických útokoch naň. Odvolací súd v žiadnom prípade
neschvaľuje takéto konanie obžalovaného, avšak nemôže ísť o prejav a kvalifikované konanie týrania,
nakoľko za domáce násilie nie je možné považovať typické afektívne správanie, ktoré sa deje v
stave alkoholového opojenia či emocionálneho rozrušenia. Navyše, z opisu hádok či už obžalovaným,
poškodenou alebo svedkami sa javilo, že poškodená má výraznú schopnosť brániť sa, prejaviť hnev

a nespokojnosť hrubým a agresívnym správaním sa nielen voči obžalovanému, ale de fakto voči
širokému okoliu, čo ju dôvodne vylučuje z role obete týrania, čomu nasvedčuje aj záver znalkyne o tom,
že v prípade poškodenej nebol identifikovaný syndróm týranej osoby a poškodená nenesie znaky týranej
osoby.

Sama poškodená vo svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedla, že konflikty vyvolala aj ona

sama, aj ona útočila na obžalovaného, a to aj verbálne aj fyzicky. Sama poškodená spôsobila
obžalovanému zranenia, pre ktoré nemohol ísť do práce, spôsobovala obžalovanému príkorie svojimi
urážlivými prednesmi pred ďalšími osobami, kontrolou v práci či na iných miestach, kde mu iné osoby
museli dosvedčiť skutočnosť, že poškodenej hovorí pravdu o tom, kde sa práve nachádza. V podstate
všetci svedkovia (určitým spôsobom aj svedkyňa – matka poškodenej) dosvedčili, že poškodená je

konfliktná osoba, reaguje agresívne a útočne, útočí na obžalovaného aj v spoločnosti iných osôb,
verbálne útočila na jeho predchádzajúcu partnerku vulgárnym spôsobom za sprievodu vyhrážok, fyzicky
útočila aj na vlastnú dcéru, čo bolo dôvodom opustenia spoločne domácnosti dcérou. Toto absolútne
nezodpovedá o obraze poškodenej ako týranej osoby.

Medzi základné charakteristiky týranej ženy nesporne patrí strata schopnosti sa brániť. Týraná žena je
napádaná svojou ústretovosťou a nezvyčajnou snahou vyhovieť svojmu tyranovi. V dôsledku naučenej
bezmocnosti postupne stráca aj schopnosť prejaviť hnev. Tyrana považuje za takmer takú dokonalú
bytosť, ktorá všetko vie a vie si všetko zistiť. Týraná osoba je utiahnutá, bez sebavedomia, ktorá sa
obviňuje z každého neúspechu a konfliktu v rodine. Nie je schopná preniesť zodpovednosť za konflikt na

inú osobu ako na seba. Takýto obraz a definíciu týranej osoby poškodená v žiadnom prípade nespĺňa.

Pri trestnom čine týranie zväčša dochádza k asymetrii rolí, obeť sa ocitá v slabšej pozícií, nie je
schopná brániť sa, tyran zo svojho konania a strachu a príkoria poškodenej benefituje. V tomto prípade
obžalovaný nemal z čoho benefitovať, pri hádkach podľa vlastných slov práve naopak ustupoval, čo

potvrdili aj svedkovia a bolo potvrdené znaleckým skúmaním. Obžalovaný zo vzťahu nechcel odísť kvôli
maloletej dcére, ktorou sa mu vyhrážala poškodená, dôvody hádok z jeho strany boli tzv. prosociálne –
snažil sa dosiahnuť, aby poškodená prestala požívať alkohol a riadne sa starala o maloletú dcéru a teda
o naplnenie perspektívnych potrieb rodiny. Proti princípu týrania je, ak údajne týraná osoba aktívne
útočí na domnelého tyrana v snahe presadiť si svoju potrebu prípadne ho napríklad podvedie v zmysle

dohodnutého. Absentuje snaha za každú cenu vyhovieť obžalovanému, ba práve naopak ide o snahu
presadiť si vlastné požiadavky.

Odvolací súd poukazuje aj na to, že k násiliu nesmie dochádzať v rámci afektivity, reakcie na konflikt
medzi partnermi. Tomu následne zodpovedá imperatív o tom, že úlohou súdu v rámci trestného konania

nie je kultivovať partnerské vzťahy alebo byť arbitrom partnerských hádok a trestné právo by malo
zasahovať len v tých najzávažnejších prípadoch, kedy dochádza k intenzívnemu fyzickému alebo
psychickému týraniu.

Pokiaľ ide o incident zo dňa 08.08.2018, opätovne okrem výpovede poškodenej nenasvedčoval žiaden

iný priamy dôkaz o tom, že by sa obžalovaný dopustil takého konania, aké poškodená opisuje. Pokiaľ by
obžalovanýpoškodenejpribližnedesaťkrátudieralhlavuostenu,vyfackalju,následnepribližnedesaťaž
dvadsaťkrátudieralpäsťounazadnejstranehlavy,istebypoškodenámalazranenia,prektorúbymusela
byť práceneschopná, resp. muselo by dôjsť k závažnejším zraneniam ako tým, ktoré boli zachytené
v podobe modrín.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uzatvára, že vykonaným dokazovaním sa nepodarilo
preukázať, že sa stal skutok tak, ako bolo obžalovanému bolo kladené za vinu, a preto bol dôvodný
postup podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku.Spravodlivé meritórne rozhodnutie súdu, ktoré má komplexné (obojsmerné) dokazovanie orgánov
činnýchvtrestnomkonanívzmysle§2ods.10Trestnéhoporiadkuumožniť,jevprípadedôkaznejnúdze

rozhodnutie podľa zásady dôkazného bremena, teda pri pochybnostiach v prospech obžalovaného,
čo znamená v neprospech obžaloby. Spravodlivé je, aby každý, kto spáchal trestný čin, bol za jeho
spáchanie odsúdený a primerane potrestaný, ale len vtedy, resp. v tom rozsahu, v ktorom mu je vina
dokázaná v konaní pred súdom. V tomto konaní rozhoduje súd ako nestranný orgán a zodpovednosť
za dokázanie skutku, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu, nesie prokurátor (ako žalujúca strana).

Ak má prokurátor niesť zodpovednosť za dokázanie viny obžalovaného v konaní pred súdom a ak
má súd v tomto konaní vystupovať ako nestranný orgán, nemožno požadovať, aby súd vo vzťahu
k prípravnému konaniu plnil úlohu „prieskumného vyšetrovateľa", ktorá v zásade patrí prokurátorovi.
(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované v Zbierke pod číslom 118/2014)

Nie je úlohou súdu na hlavnom pojednávaní napomáhať dokazovaniu tvoriacemu podklad pre uznanie

viny, a to vo vzťahu k pochybnostiam o ktoromkoľvek kvalifikačnom momente či naplnení všetkých
zákonných znakov žalovaného trestného činu, eventuálne samovoľne pri tak nepriaznivej dôkaznej
situácií ako bolo v prejednávanej veci inicioval trestné stíhanie pre prípadne iný trestný čin. Tým zároveň
odvolací súd odpovedá na námietku, ktorou sa prokurátor domáhal zamyslenia sa nad prípadnou inou
skutkovou podstatou (právnou kvalifikáciou), ktorú mohol a podľa jeho argumentácie mal okresný súd

uplatniť v prvostupňovom konaní. Nad úvahou o inej právnej kvalifikácií sa nebolo relevantné zamýšľať
ani v rámci odvolacieho konania, a to práve preto, že vykonaným dokazovaním nebolo bez najmenších
pochybností dokázané, že udalosti, ku ktorým došlo pred zadržaním obžalovaného sa stali tak, ako ich
opisuje poškodená a ako sú obžalovanému kladené za vinu obžalobou. Prokurátor v konaní neuniesol
dôkazné bremeno pokiaľ ide o to, či vôbec ku skutku a konaniu, jednotlivým útokom obžalovaného

došlo tak, ako je uvedené v obžalobe, preto nebolo možné fiktívne či domnelé obvinenia obžalovaného
kvalifikovať na iný trestný čin, resp. zamýšľať sa nad inou právnou kvalifikáciou skutku.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie okresného prokurátora podľa § 319
Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne podľa § 163 ods. 4 Trestného
poriadku v spojení s § 170 ods. 6 Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.