Rozsudok – Nájomná zmluva ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. november 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5C/39/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125360219
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Hýseková

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6125360219.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko Brezno, sudkyňou JUDr. Annou Hýsekovou, v právnej veci

žalobkyne Slovenská republika - Slovenský pozemkový fond, Bratislava, Búdkova 36, IČO 17 335 345
proti žalovanému A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX zast. D. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom C. XXX o zaplatenie 50,-Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie 50,-Eur z a s t a v u j e.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia 50,-Eur s prísl. a náhrady trov
konania. Odôvodnila to tým, že so žalovaným dňa XX. XX. XXXX uzavrela nájomnú zmluvu č. XXXXX/
XXXX-XXX-XXXXXX/XX.XX. V zmysle čl. V ods. 1 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ročné nájomné
je 50,-Eur a v zmysle čl. V ods. 2 sa žalovaný zaviazal platiť nájomné za kalendárny rok v jednej splátke,
k 15. 12. daného roka. Ku dňu podania žaloby žalovaný neuhradil pohľadávku za rok 2024 vo výške
50,-Eur splatnú dňa 15. 12. 2024. Podľa čl. VIII ods. 1 a 2 zmluvy má žalobkyňa nárok na úroky z
omeškania a zároveň na zmluvnú pokutu 0,25 % denne z dlžnej sumy. Z týchto dôvodov žiadala, aby

bol žalovaný zaviazaný zaplatiť jej 50,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,40 % ročne zo sumy
50,-Eur od 16. 12. 2024 do zaplatenia a zmluvnej pokuty 0,25 % denne zo sumy 50,-Eur od 16. 12.
2024 do zaplatenia a nahradiť jej trovy konania.

2. Ako dôkazy označila nájomnú zmluvu, faktúru, upomienku, prehľad splátok a úhrad.

3.Žalovanýzastúpenýsplnomocnenkyňouvosvojomvyjadreníkžalobeuviedol,žesachceospravedlniť

za omeškanú splátku, ktorú vypláca a prikladá o tom doklad. Žiadny doklad k vyjadreniu nedoložil.

4. Podaním zo dňa 16. 09. 2025 zobrala žalobkyňa žalobu späť v časti istiny vo výške 50,-Eur z dôvodu,
že žalovaný dňa 28. 08. 2025 zaplatil dlžné nájomné. Žiadala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej
8,40 % úrok z omeškania ročne zo sumy 50,-Eur od 16. 12. 2024 do zaplatenia a zmluvnú
pokutu 0,25 % denne zo sumy 50,-Eur od 16. 12. 2024 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

5. Súd nariadil pojednávanie na deň 21. 11. 2025, na ktoré sa nedostavila žalobkyňa, ktorá sa z
pojednávania neospravedlnila ani nepožiadala z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Na pojednávanie
sa nedostavil ani žalovaný, ktorého ospravedlnila jeho splnomocnenkyňa z dôvodu jeho zdravotného
stavu, preto súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu. Pri rozhodovaní súd vychádzal zprednesu splnomocnenkyne žalovaného a listinných dokladov nachádzajúcich sa v súdnom spise, ktoré
boli stranám sporu doručené, najmä z nájomnej zmluvy č. XXXXX/XXXX-XXX-XXXXXX/XX.XX, faktúr
č. XXXXXXXXXX, č.XXXXXXXXXX, poštového poukazu, prehľadu splátok a úhrad.

6. Splnomocnenkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že žalovaný je jej manžel, ktorý je vážne chorý
a ona pozabudla zaplatiť nájom. Zo Slovenského pozemkového fondu prišlo niekoľko faktúr a aj tento
mesiac zaplatila nejaké faktúry. Predložila faktúru, ktorou bol žalovanému vyúčtovaný úrok z omeškania
vo výške 2,95 Eur a poštovný poukaz o zaplatení sumy 2,95 Eur.

7. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového
vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, zriaďuje sa
Slovenskýpozemkovýfond(ďalejlen"pozemkovýfond").Pozemkovýfondjeprávnickáosobaazapisuje
sa do podnikového registra. Sídlom pozemkového fondu je Bratislava. Pozemkový fond môže zriaďovať
organizačné útvary a určovať ich sídla.

8. Podľa § 34 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb., pozemkový fond spravuje poľnohospodárske nehnuteľnosti
vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom a podiely spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve
štátu ustanovené osobitným predpisom. Pozemkový fond nakladá s pozemkami, ktorých vlastník nie
je známy okrem pozemkov, ktoré sú lesnými pozemkami, ako aj s podielmi spoločnej nehnuteľnosti,

ktorých vlastník nie je známy. Postup pozemkového fondu pri prenajímaní a skončení nájmu, predaji,
zámene a nadobúdaní nehnuteľností pozemkovým fondom a kritériá pre určovanie výšky nájomného pri
prenajímaní nehnuteľností pozemkovým fondom upraví nariadenie vlády Slovenskej republiky.

9. Podľa § 34 ods. 5 zákona č. 330/1991 Zb., pozemkový fond prenajíma podľa nariadenia vlády

Slovenskej republiky vydaného podľa odseku 3 aj nehnuteľnosti, ktorých vlastník nie je známy ( § 17).

10. Podľa § 34 ods. 18 veta prvá zákona č. 330/1991 Zb., pozemkový fond za štát a
neznámych vlastníkov koná pred súdom vo veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom predpise,
podielov spoločnej nehnuteľnosti uvedených v osobitnom predpise a pozemkov, ktorých vlastník nie je

známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné; obdobne postupuje
správca vo veciach lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých vlastník
nie je známy, a správca vo veciach pozemkov a podielov spoločnej nehnuteľnosti, podľa osobitných
predpisov.

11. Podľa § 34a ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb., pozemkový fond hospodári podľa rozpočtu príjmov
a výdavkov, ktorý schvaľuje vláda Slovenskej republiky. Pozemkový fond je povinný predložiť vláde
návrh svojho rozpočtu v súlade s osobitným predpisom. Rozpočet pozemkového fondu nie je súčasťou
štátneho rozpočtu; tým nie sú dotknuté povinnosti pozemkového fondu podľa osobitného predpisu

12. Podľa § 16 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie
vlastníctva k pozemkom, fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov s pozemkami
vo vlastníctve štátu uvedenými v osobitnom predpise a v § 14 ods. 1 a v § 15 (ďalej len "pozemok
vo vlastníctve štátu"), s nezisteným vlastníkom (§ 13).

13. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z., fond pri nakladaní s pozemkami uvedenými v § 16 ods.
1 vystupuje vo vlastnom mene, a to aj pred súdmi a orgánmi verejnej správy.

14. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z., fond nemôže pozemky uvedené v § 16 ods. 1 sám
užívať, ale ich prenajíma na účely poľnohospodárstva alebo lesného hospodárstva, prípadne v súlade s

rozhodnutím príslušného orgánu štátnej správy vydaného podľa osobitných predpisov dočasne aj na iný
účel; povinnosť fondu prenajímať pozemky uvedené v § 16 ods. 1 sa nevzťahuje na podiely na spoločnej
nehnuteľnosti, ktorej vlastníci sú členmi pozemkového spoločenstva.

15. Podľa § 18 ods. 5 zákona č. 180/1995 Z.z., príjmy z nakladania s pozemkami podľa odsekov 1 až

5 patria fondu, ak zákon neustanovuje inak.

16. Podľa § 1 ods. 2 písm. b) zákona č. 278/1993 Zb. o správe majetku štátu, tento zákon sa nevzťahuje
na nakladanie s majetkom štátu, ktoré upravujú osobitné predpisy.17. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 374/2014 Z.z. o pohľadávkach štátu, správcom na účely tohto zákona
je správca majetku štátu podľa osobitného predpisu, ak spravuje pohľadávky štátu; správcom je aj

právnická osoba, z ktorej činnosti vznikajú pohľadávky, ktorých výnos je podľa osobitných predpisov
príjmom štátneho rozpočtu alebo štátny orgán bez právnej subjektivity, ak podľa osobitných predpisov
spravuje pohľadávky štátu.

18. Podľa § 663 OZ, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju

dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral úžitky.

19. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), ak je žaloba vzatá späť sčasti,
súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci
samej.

20. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby súd konanie v časti istiny vo výške 50,-Eur vo výroku I.
tohto rozsudku zastavil.

21. Z vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že Slovenský pozemkový fond ako
prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzavreli dňa XX. XX. XXXX nájomnú zmluvu č. XXXXX/XXXX-

XXX-XXXXXX/XX.XX, predmetom ktorej je nájom pozemkov špecifikovaných v prílohe č. 1, ktorá tvorí
neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Zmluva je uzavretá na dobu určitú do 31. 10. 2027 a dohodnuté nájomné
je vo výške 50,-Eur ročne, splatné ku dňu 15. 12. kalendárneho roka. Podľa čl. VIII ods. 1, 2
zmluvy v prípade omeškania s platením nájomného má prenajímateľ právo na úroky z omeškania podľa
osobitného predpisu a na zmluvnú pokutu 0,25 % denne z dlžnej sumy nájomného alebo iného

dohodnutého peňažného záväzku za obdobie omeškania. V prílohe č. 1 zmluvy sú uvedené parcely reg.
"C" evidované na LV č. XXXX pre kat. úz. C. o celkovej výmere XXXXX m2 a v prenajatej výmere vo
vlastníctve Slovenskej republiky XXXXX m2.

22. Faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 22. 10. 2024, splatnou dňa 15. 12. 2024 Slovenský pozemkový

fond vyúčtoval žalovanému splátku za nájom za rok 2024 podľa zmluvy E./XX.XX vo výške 50,-Eur.

23. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že ku dňu 30. 04. 2025 nebola faktúra č. XXXXXXXXXX
zaplatená.

24. Faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 08. 09. 2025, splatnou dňa 28. 09. 2025 Slovenský pozemkový
fond vyúčtoval žalovanému úrok z omeškania za oneskorenú úhradu faktúry č. XXXXXXXXXX za
obdobie od 15. 12. 2024 do 28. 08. 2025 vo výške 2,95 Eur. Podľa poštového poukazu žalovaný dňa
05. 11. 2025 zaplatil sumu 2,75 Eur s uvedením VS XXXXXXXXXX.

25. Súd ako prvú skúmal vecnú legitimáciu strán sporu. Aktívna alebo pasívna legitimácia je stav plynúci
z hmotného práva, podľa ktorého účastník je subjektom práv či povinností, ktoré sú predmetom konania.
Nedostatok aktívnej resp. pasívnej legitimácie účastníkov je dôvodom pre zamietnutie žaloby. Aktívnou
vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi
ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok

uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že
ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo 205/2009).
Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-

právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní
ide (rozhodnutie NS SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).

26. Ak je účastníkom konania právnická osoba, v zmysle § 133 ods. 2 CSP musí byť v žalobe
identifikovaná názvom, pripadne obchodným menom, sídlom a identifikačným číslom, ak je pridelené.

Ak je stranou sporu štát, v žalobe sa v zmysle § 135 ods. 1 CSP označuje uvedením jeho názvu a názvu
štátneho orgánu alebo právnickej osoby, ktorá za štát koná.27. V žalobe je uvedená žalobkyňa Slovenská republika - Slovenský pozemkový fond. Slovenský
pozemkový fond bol zriadený zákonom č. 330/1991 Zb., v zmysle ktorého okrem iného spravuje
poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom a podiely

spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom. Podľa § 16 ods. 1
zákona č. 180/1995 Z.z. nakladá s pozemkami vo vlastníctve štátu, s pozemkami s nezisteným
vlastníkom a s pozemkami, ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností
v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií a pri nakladaní s týmito
pozemkami vystupuje vo vlastnom mene, a to aj pred súdmi a orgánmi verejnej správy. Vzhľadom

na to, že Slovenský pozemkový fond nemôže uvedené pozemky sám užívať, prenajíma ich na účely
poľnohospodárstva alebo lesného hospodárstva resp. aj na iný účel, pričom príjmy z nakladania s
pozemkamipatriafondu,arozpočetSlovenskéhopozemkovéhofonduniejesúčasťouštátnehorozpočtu
Vzhľadom na to, že z režimu zákona č. 278/1993 Z.z., ktorý upravuje správu majetku vo vlastníctve
Slovenskej republiky vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskej sfére je vyňatý majetok štátu,
ktorého nakladanie upravujú osobitné predpisy (podľa poznámky je takýmto predpisom napr. aj zákon č.

330/1991Zb.),nevzťahujesaaninatentoprípad,keďhospodárenieSlovenskéhopozemkovéhofonduje
upravené osobitnými predpismi (zákon č. 330/1991 Zb., č. 180/1995 Z.z.), aj keď Slovenský pozemkový
fond spĺňa podmienku, že môže byť správcom majetku štátu. Z uvedeného dôvodu pohľadávka, ktorej
zaplatenie je predmetom tohto konania, nepredstavuje na účely zákona č. 278/1993 Z.z. majetok štátu,
a preto konanie Slovenského pozemkového fondu nie je možné považovať za konanie správcu majetku

štátu v mene Slovenskej republiky v zmysle § 2 ods. 2 tohto zákona. Slovenský pozemkový fond je
suverénny subjekt so samostatným rozpočtom nakladajúci s majetkom štátu a iných vlastníkov podľa
osobitných predpisov, v danom prípade nemôže byť správcom pohľadávky štátu, ktorá by bola
príjmom štátneho rozpočtu (rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 14Co/87/2024).

28. V žalobe určená žalobkyňa Slovenská republika - Slovenský pozemkový fond si tak žalobou uplatnila
nárok, ktorý jej nevyplýval z hmotného práva.

29. Otázku vecnej legitimácie posudzuje súd na základe vykonaného dokazovania a právneho
posúdenia veci. V prípade nedostatku vecnej legitimácie súd nie je oprávnený zasahovať do vymedzenia

okruhuúčastníkovkonania,nemôžekonanieprenedostatoktakejtopodmienkyzastaviť,alemusížalobu
zamietnuť.

30. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol z dôvodu
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne.

31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 CSP a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu
trov konania, keď k zastaveniu konania došlo z dôvodu zaplatenia žalovanej istiny žalovaným, čím síce
žalovaný spôsobil zastavenie konania v tejto časti, ale vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol z dôvodu
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
tunajší súd (§ 362 ods. 1, 2 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z.
(Exekučný poriadok).