Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoCsp/18/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4324201345
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová Poláková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4324201345.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey A. a členiek senátu Mgr. Ingrid

Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobkyne: B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., E. XXX/
XX, zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s. r. o., so sídlom Košice, Kuzmányho 29,
IČO: 47 234 466, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25,
IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Bratislava,
Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 6.730,82 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 6. septembra 2024 č. k. 16Csp/41/2024-215 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku (II.) a vo výroku

o náhrade trov konania (IV.) p o t v r d z u j e .

Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 5.181,20 eura
zastavil (I.), žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.549,62 eura spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 1.549,62 eura od 13. 04. 2024 do zaplatenia do troch dní
od právoplatnosti rozsudku (II.), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (III.) a o trovách konania rozhodol
tak, že žalovanému voči žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 53,96% (IV.).

Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1,
2, 3, 4 Občianskeho zákonníka v znení v čase uzatvorenia zmlúv, § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka
v znení účinnom od 13. 06. 2014, § 1 ods. 2, § 9 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľských
úveroch, § 46 ods. 2 prvá veta, § 43a ods. 1, 2, § 44 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 458 ods.
1, § 100 ods. 1, 2, § 107 ods. 1, 2, § 563, § 121 ods. 3, § 122 ods. 1, 2, 3, § 517 ods. 1 veta prvá,
ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., § 144, § 145 ods. 2, § 146
ods. 1, § 151 ods. 1, § 216 ods. 1, § 232 ods. 3 CSP. Uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou

domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 6.730,82 eura spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9,5 % ročne zo sumy 6.730,82 eura od 03. 04. 2024 do zaplatenia. Žalobu odôvodnila tým,
že žalovaný ako dodávateľ finančnej služby uzatvoril so žalobkyňou ako spotrebiteľkou dňa 09.12.2014
Zmluvu o revolvingovorn úvere č. 8500095192, dňa 09. 12. 2014 Zmluvu o revolvingovom úvere č.
8500095191, dňa 15. 04. 2015 Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500110852 a rovnako dňa 15. 04.
2015 Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500110855. Žalobkyňa zastala názor, že vzhľadom na spôsob
a mechanizmus uzatvárania predmetných formulárových zmlúv je potrebné uplatňovať ustanovenia

Občianskeho zákonníka, a to ustanovenie § 43a až 44, pričom v prípade daných úverových zmlúv v
rámci kontraktácie zmluvy neexistujú dva platné vzájomné a obsahovo zhodné prejavy vôle zmluvných
strán - žalobkyne a žalovaného v zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka v časti údajov o výške
RPMN,výškeročnejúrokovejsadzbyúrokovzomeškania.Argumentovala,žeZmluvyospotrebiteľskomúvere boli uzatvorené len formou žiadosti o poskytnutie úveru, v ktorej žalobkyňa zmluvy podpísala
skôr ako žalovaný a pri podpise zmlúv nemala vedomosť o tom, ako bola stanovená splatnosť prvej
a poslednej splátky jednotlivých úverov, došlo k zmene výšky RPMN, pričom táto skutočnosť jej bola

oznámená až v Oznámení veriteľa o schválení úveru, ktoré žalobkyňa nepodpísala. Ak teda oznámenie
veriteľa o schválení úveru dlžníkovi nie je podpísané žalobkyňou, len žalovaným, v tomto rozsahu
toto Oznámenie nie je možné považovať za zmluvu podpísanú oboma účastníkmi zmluvy, a takáto
zmluva nespĺňa písomnú formu ako to vyžaduje § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. Prijatie návrhu so
zmenami, doplnkami, ktoré vytvárajú základné zákonné náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 zákona o

spotrebiteľských úveroch, nemôže byť účinným prijatím návrhu na uzatvorenie zmluvy, ale predstavuje
nový návrh na uzatvorenie zmluvy, ktoré žalobkyni neboli predložené na odsúhlasenie a podpísanie.
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak nemohli byt uzavreté platne pre rozpor s citovanými zákonnými
ustanoveniami, a keďže nedošlo k platnému uzavretiu predmetných zmlúv o úvere, žalovaný nemohol
od žalobkyni prijať plnenie nad rámec skutočne poskytnutých finančných prostriedkov. V tejto súvislosti
žalobkyňa poukázala na § 9 ods. 1 a § 11 ods. 1, písm. a) Zákona č. 129/2010 Z. z. Z dôvodu, že

poskytnuté úvery sa považujú za bezúročné a bez poplatkov, vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné
obohatenie na úkor žalobkyne vo výške 6.730,82 eura.

1.2. Právny zástupca žalobkyne podaním doručeným okresnému súdu dňa 31. 05. 2024, vzal žalobu
v časti o zaplatenie sumy vo výške 5.181,20 eura späť, v dôsledku čoho tak súd konanie v časti o

zaplatenie sumy 5.181,20 eura podľa § 145 ods. 2 CSP zastavil, keď súhlas žalovaného sa v zmysle
§ 146 ods. 1 CSP nevyžadoval. Predmetom sporu tak zostalo zaplatenie sumy 1.549,62 eura spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 6.730,82 eura od 03. 04. 2024 do zaplatenia.

1.3. Uzavreté zmluvy o revolvingových úveroch súd prvej inštancie posúdil jednak ako zmluvy o úvere

podľa § 497 Obchodného zákonníka, ale zároveň ide o spotrebiteľské zmluvy podľa ustanovení § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka a na predmetný zmluvné vzťahy sa vzťahujú aj ustanovenia zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalobkyňa v žalobe v prvom rade namietala nedostatok písomnej
formy zmlúv, akcentujúc neexistenciu dvoch platných vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle

zmluvných strán, a to pokiaľ ide o výšku RPMN a výšku úrokov z omeškania. Argumentovala, že zmluvy
boli uzavreté na základe žiadostí o poskytnutie úveru, ktoré podpísala skôr ako žalovaný a pri podpise
zmlúv nemala vedomosť o tom, ako bola stanovená splatnosť prvých a posledných splátok, že došlo k
zmeneRPMN,pričomtietoskutočnostijejbolioznámenéažvoznámeniachoschváleníúverov,ktoréale
nepodpísala. Dôvodila, že prijatie návrhu so zmenami, doplnkami, ktoré vytvárajú základné náležitosti

zmluvy, nemôžu byť účinným prijatím návrhu na uzatvorenie zmluvy, ale predstavujú nové návrhy na
uzatvorenie zmlúv, ktoré žalobkyni neboli predložené na odsúhlasenie a podpísanie. Predmetné zmluvy
tak neboli podľa žalobkyne platne uzavreté, a preto žalovaný nemohol od žalobkyne prijať plnenie nad
rámec skutočne poskytnutých finančných prostriedkov.

1.4. Ako vyplýva z predložených listinných dôkazov, žalobkyňa prostredníctvom splnomocnených
zástupcov žalovaného, predložila žalovanému štyri žiadosti o poskytnutie revolvingových úverov
(žiadosť týkajúca sa úverového prípadu 1, 2, 3 a 4), kde v bode 5. tej ktorej žiadosti uviedla, za akých
podmienok bola ochotná tieto zmluvy uzatvoriť. Uvedené prejavy vôle žalobkyne tak predstavujú návrhy
na uzavretie zmlúv podľa § 43a Občianskeho zákonníka a v súlade s § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka

by tak boli sporné zmluvy uzavreté okamihom písomných prijatí týchto návrhov zo strany veriteľa. Podľa
§ 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka však prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia
alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Žalovaný nepochybne vykonal
v bode 6. jednotlivých žiadostí žalobkyne o poskytnutie úverov zmeny, keď v návrhoch žalobkyne na
uzavretie zmlúv (bod 5. jednotlivých žiadostí) sa nachádzajú iné údaje o RPMN, než v bode 6., ktoré

po podpise jednotlivých žiadostí žalobkyňou až následne, a to s odstupom niekoľkých dní, vyplnil aj
samotný žalovaný. V bode 6. jednotlivých žiadostí sa nachádza aj ďalšia zmena, keď tu žalovaný udáva
navyše aj údaj o „ročnej úrokovej sadzbe úrokov z omeškania“. Prijatie jednotlivých návrhov žalobkyne
s uvedenými zmenami (bod 6. jednotlivých žiadostí), je tak na jednej strane odmietnutím návrhov
žalobkyne a súčasne na strane druhej, ide o nové návrhy na uzavretie sporných zmlúv, pričom žalovaný

nijakým spôsobom nepreukázal, že by žalobkyňa tieto nové návrhy žalovaného písomne akceptovala.
Oznámenia veriteľa o schválení jednotlivých úverov sú opäť len ďalšími, novými jednostrannými návrhmi
na uzavretie jednotlivých zmlúv, keď oproti pôvodným návrhom žalobkyne, obsahujú nielen iný údaj o
RPMN poskytovaných úverov, údaj o výške úrokov z omeškania, ale aj ďalšie údaje, ako napr. dátumysplatnosti prvej a poslednej splátky jednotlivých úverov ako aj vyčíslenie poplatku podľa dohody o
poskytnutí služby. Žalovaný v konaní nijakým spôsobom nepreukázal, že by žalobkyňa podľa § 46 ods.
2 Občianskeho zákonníka, písomne akceptovala ktorýkoľvek písomný návrh žalovaného v súvislosti

s jednotlivými úverovými prípadmi, v dôsledku čoho tak žalovaný nepreukázal uzavretie jednotlivých
úverových zmlúv v písomnej forme tak, ako to vyžaduje § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z., čo má za
následok nástup zákonnej sankcie zakotvenej v § 11 ods. 1 zákona, a síce, že takto poskytnuté úvery
sú bezúročné a bez poplatkov.

1.5. Neobstojí argumentácia žalovaného, že hodnota RPMN nie je podmienkou vzniku úverovej zmluvy
ako podstatná náležitosť zmluvy o úvere, ani že RPMN sa dohodnúť objektívne nedá (nedá sa navrhnúť,
akceptovať a pod.), nakoľko údaj o RPMN vyplýva z právnej úpravy upravujúcej spôsob jej určenia, ako
ani to, že údaj o RPMN musí byť vypočítaný na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy. V tejto
súvislosti je v prvom rade nutné uviesť, že v záujme právnej istoty navrhovateľa, či zmluva vznikla a s
akýmkonkrétnymobsahom,zákonv§44ods.2Občianskehozákonníkakladiedôraznabezvýhradnosť,

nepodmienenosť a nemennosť prijatého návrhu, a teda inak povedané, prijatie sa musí vzťahovať na
to, čo bolo uvedené v návrhu a to bez ohľadu na to, či ide o podstatnú alebo inú náležitosť zmluvy.
Navyše, zákon o spotrebiteľských úveroch nad rámec všeobecnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom
zákonníku, vymedzuje ďalšie obligatórne náležitosti zmlúv o spotrebiteľských úveroch, medzi ktoré
nepochybne patrí aj údaj o RPMN, ktorý je pre spotrebiteľa práve tým atribútom, ktorý odzrkadľuje

ekonomickú výhodnosť či nevýhodnosť toho ktorého ponúkaného úverového produktu. Treba však
prisvedčiť žalovanému, že síce sa údaj o RPMN tak ako to sám uviedol, určuje zákonom predpísaným
spôsobom a teda tento údaj tak skutočne nie je možné „dojednať“, avšak pokiaľ sa vstupné veličiny
na výpočet RPMN v návrhoch žalobkyne obsiahnutých v bodoch 5. zhodujú so vstupnými veličinami
vyplnenými samotným žalovaným v bodoch 6., potom sa musí zhodovať aj výška RPMN, keďže tento

údaj je na základe zhodných vstupných veličín rovnaký tak v čase vyplnenia žiadosti o poskytnutie úveru,
ako aj v čase uzavretia zmluvy. Žalovaným uvádzaná námietka, že dátum prvého čerpania má vplyv
na rôznu výšku RPMN v bode 5. a 6. nie je podľa názoru súdu pravdivá, pretože tento dátum ako taký
význam nemá, jeho význam spočíva pri určení intervalu vyjadreného v rokoch a zlomkoch roka medzi
dátumom prvého čerpania a dátumom každej splátky, a pokiaľ bol počet splátok v bode 5. a bode 6.

rovnaký, potom aj tento interval musí byť rovnaký, a v danom prípade na žalovaným tvrdenú rôznu výšku
RPMN vplyv mať nemôže. Aj keby však bola argumentácia žalovaného ohľadom významu konkrétneho
dátumu prvého čerpania na výšku RPMN správna, nič žalovanému nebránilo, aby jeho splnomocnení
zástupcovia, ktorí jednotlivé žiadosti žalobkyne o poskytnutie úverov za žalobkyňu vypĺňali, uvádzali do
žiadosti taký dátum prvého čerpania, ktorý by bol neskorší ako dátum akceptácie žiadosti, keďže dátum

uzavretia zmluvy a dátum čerpania úveru, nemusí a spravidla ani nebýva zhodný. Pokiaľ tak žalovaný
ale neučinil, nič mu nebránilo ani v tom, aby od žalobkyne vyžadoval následnú akceptáciu či už návrhu
obsiahnutého v bode 6. alebo návrhu obsiahnutého v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi a
to písomnou formou tak, ako to vyžaduje § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

1.6. Keďže žalovaným poskytnuté úvery sú bezúročné a bez poplatkov, plnenia žalobkyne nad
rámec jednotlivých poskytnutých istín, sú plneniami prijatými žalovaným bez právneho dôvodu a
teda bezdôvodným obohatením, ktoré je žalovaný v zmysle § 456 Občianskeho zákonníka povinný
vydať žalobkyni. Ako to vyplýva z listinných dôkazov predložených v súvislosti s „úverovým prípadom
č. 1“ (žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere č. 8500095191),

žalobkyni bol reálne poskytnutý úver vo výške 999 eur, ktorého titulom vykonala žalobkyňa úhrady v
celkovej výške 1.409,66 eura, ktoré skutočnosti neboli medzi stranami sporu sporné, čo predstavuje
bezdôvodné obohatenie v rozsahu 410,66 eura. V súvislosti s „úverovým prípadom č. 2“ (žiadosť
o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere č. 8500095192), bol žalobkyni
reálne poskytnutý úver vo výške 998,72 eura, ktorého titulom vykonala žalobkyňa úhrady v celkovej

výške 1.409,66 eura, čo predstavuje bezdôvodné obohatenie v rozsahu 410,94 eura. V súvislosti s
„úverovým prípadom č. 3“ (žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere
č. 8500110852), bol žalobkyni reálne poskytnutý úver vo výške 1.350 eur, ktorého titulom vykonala
žalobkyňa úhrady v celkovej výške 1.714,58 eura, čo predstavuje bezdôvodné obohatenie v rozsahu
364,58 eura. V súvislosti s „úverovým prípadom č. 4“ (žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/

zmluva o revolvingovom úvere č. 8500110855), bol žalobkyni reálne poskytnutý úver vo výške 1.350 eur,
ktorého titulom vykonala žalobkyňa úhrady v celkovej výške 1.714,58 eura, čo predstavuje bezdôvodné
obohatenie v rozsahu 364,58 eura. Celková výška bezdôvodného obohatenia žalovaného na úkor
žalobkyne predstavuje sumu vo výške 1.550,76 eura.1.7. Keďže žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania argumentujúc, že od vykonania poslednej
úhrady v prípade každej zo zmlúv o revolvingovom úvere uplynula premlčacia doba skôr, ako bola

žaloba podaná na súd a k uplynutiu premlčacej doby malo tak dôjsť podľa žalovaného najneskôr ku
dňu 04. 08. 2018, zaoberal sa tak súd prvej inštancie jej dôvodnosťou. V súvislosti s objektívnou
premlčacou dobou súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C - 485/19
z 01.04.2021, v zmysle ktorého sa zásada efektivity má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej
právnej úprave, ktorá stanovuje, že na žalobu podanú spotrebiteľom o vrátenie súm neoprávnene

zaplatených v rámci plnenia zmluvy o úvere na základe nekalých podmienok v zmysle smernice 93/13
alebonazákladepodmienok,ktorésúvrozporespožiadavkamismernice2008/48,savzťahujetrojročná
premlčacia lehota, ktorá začína plynúť odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu. V zmysle
uvedeného rozsudku, je nevyhnutné v prejednávanej veci aplikovať 10 ročnú objektívnu premlčaciu
dobu na vydanie bezdôvodného obohatenia a to bez skúmania zavinenia. Na právne závery obsiahnuté
v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie, napokon nadviazal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky

vo svojom uznesení sp. zn.: 7Cdo/268/2011 zo dňa 28. 02. 2022. V súvislosti s plynutím objektívnej
premlčacej doby je potrebné uviesť, že objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k
bezdôvodnému obohateniu skutočne (fakticky) došlo a to bez ohľadu na to, či oprávnený o ňom vedel
alebo nie. Vo vzťahu k plynutiu subjektívnej premlčacej doby Najvyšší súd Slovenskej republiky vo
svojom uznesení sp. zn.: 5Cdo/29/2021 zo dňa 28. 09. 2021 uviedol, že pre určenie začiatku plynutia

subjektívnej premlčacej doby v prípade bezdôvodného obohatenia získaného plnením na základe
spotrebiteľskej úverovej zmluvy, ktoré je bezúročné a bez poplatkov je podstatná skutočná vedomosť
spotrebiteľa o tom, že nemá (nemal) plniť splátky spotrebiteľského úveru vo výške dohodnutej v úverovej
zmluve. Podstatnou skutkovou okolnosťou, ktorú by sa mal spotrebiteľ dozvedieť, aby mu začala plynúť
subjektívna premlčacia lehota, je vedomosť o tom, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Pri skúmaní momentu, kedy spotrebiteľ nadobudol vyžadovanú skutočnú (preukázanú) vedomosť o
tejto podstatnej skutkovej okolnosti je potrebné si uvedomiť, že ide o subjektívny okamih, v ktorom sa
spotrebiteľ dozvie také skutkové okolnosti, ktoré mu umožnia uplatniť svoje práva v súdnom konaní
žalobou o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t. j. keď sa jeho právo stalo nárokom (actio
nata). Rozhodujúce nie je, či možnosť dozvedieť sa tieto skutočnosti mal už skôr.

1.8. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že k plneniu nad rámec poskytnutej istiny a teda k
bezdôvodnému obohateniu žalovaného, došlo vo všetkých štyroch úverových prípadoch prijatím splátok
žalobkyne dňa 04. 08. 2015. Objektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia by tak
žalobkyni uplynula dňa 04. 08. 2025. Na výzvu súdu, aby žalobkyňa vzhľadom na vznesenú námietku

premlčania zo strany žalovaného uviedla ďalšie skutkové tvrdenia týkajúce sa plynutia subjektívnej
premlčacej doby, právny zástupca žalobkyne uviedol, že žalobkyňa sa o rozhodujúcich skutočnostiach
o vzniku bezdôvodného obohatenia z dôvodu porušenia ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. dozvedela
v mesiaci február 2024 od svojho právneho zástupcu, ktorému predložila k nahliadnutiu spotrebiteľské
zmluvyuzatvorenésožalovaným.Uviedoltiež,ževzhľadomnaskutočnosť,žežalobkyňanedisponovala

podrobnými výpismi o úhradách za jednotlivé zmluvy o úvere, ale len údajmi o platbách vyplývajúcimi
z úverovej zmluvy uzatvorenej so A., žalobkyňa sa sama rozhodla podať žalobu a to bez právneho
zastúpenia. Vzhľadom na predložené dôkazy zo strany žalovaného o úhradách na jednotlivé zmluvy
o úvere, ktoré žalovaný odmietol žalobkyni poskytnúť a vzhľadom na procesnú obranu žalovaného,
žalobkyňa udelila právnemu zástupcovi plnomocenstvo na zastupovanie v danej veci. V tejto súvislosti

súd prvej inštancie uviedol, že aj keď právny zástupca žalobkyne svoje skutkové tvrdenie o poskytnutí
právnej pomoci žalobkyni vo februári 2024 nijakým spôsobom nepreukázal, žalovaný toto skutkové
tvrdenie nijakým spôsobom nepoprel. Aj keby však súd vychádzal z relevantne preukázaného dátumu,
ktorým je v danom prípade podanie žaloby dňa 04. 04. 2024, nemožno dospieť k inému právnemu
záveru, než že žalobkyni ku dňu podania žaloby neuplynula tak objektívna premlčacia doba na vydanie

plnenia z bezdôvodného obohatenia, ako ani v rámci nej plynúca subjektívna premlčacia doba na
vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia. Na základe uvedeného tak súd konštatoval, že vznesená
námietka premlčania zo strany žalovaného je nedôvodná.

1.9. Súd prvej inštancie vo vzťahu k námietke žalovaného, že nad rámec istiny poskytnuté plnenia

neboli prijaté z bankového účtu žalobkyne, ale z bankového účtu s názvom účtu „C. F.“ uviedol, že ako
to vyplýva z predloženej Zmluvy o splátkovom úvere uzatvorenej medzi A. A., G. ako veriteľom na jednej
strane a žalobkyňou a F. C. ako dlžníkmi na druhej strane, úver poskytnutý A. A., G. mal byť v zmysle
zmluvy použitý okrem iného, práve na úhradu záväzkov žalobkyne vo vzťahu k žalovanému. Predmetnýúver bol poskytnutý tak žalobkyni ako aj jej manželovi na úhradu aj týchto záväzkov, a preto skutočnosť,
že tieto peňažné prostriedky boli žalovaným prijaté z bankového účtu, ktorého majiteľom bol manžel
žalobkyne, nemá na otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne žiaden vplyv.

1.10. Žalobkyňa si ďalej v predmetom konaní uplatnila úroky z omeškania vo výške 9,50 % ročne
zo sumy 6.730,82 eura od 03. 04. 2024 do zaplatenia. Keďže pre vydanie nároku na bezdôvodné
obohatenieniejesplatnosťstanovená,jetakpotrebnévychádzaťz§563Občianskehozákonníka,podľa
ktorého ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je

dlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.Žalobkyňavkonanínetvrdila
anepreukázala,žebyžalovanéhopredpodanímžalobyvyzývalanavydaniebezdôvodnéhoobohatenia,
preto v zmysle ustálenej judikatúry, je potrebné za túto výzvu v danom prípade považovať samotnú
žalobu. Žaloba žalobkyne bola žalovanému doručená dňa 11. 04. 2024, žalovaný bol povinný plniť dňa
12. 04. 2024 a dňom 13. 04. 2024 sa tak dostal so splnením svojho záväzku do omeškania, v dôsledku
čohomážalobkyňaprávopožadovaťodžalovanéhopopriplneníajúrokyzomeškaniapodľa§517ods.2

Občianskeho zákonníka, a to vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.549,62 eura od 13. 04. 2024 do zaplatenia
a vo zvyšnej časti uplatnených úrokov z omeškania súd žalobu žalobkyne zamietol. Súd prvej inštancie
zamietol návrh žalovaného na vykonanie dokazovania uložením povinnosti žalobkyni predložiť listinné
dôkazy na preukázanie úhrad vykonaných žalobkyňou titulom poskytnutých úverov, nakoľko žalobkyňa
skutkové tvrdenia žalovaného o vykonaných úhradách napokon nerozporovala, v dôsledku čoho tak

skutkové tvrdenia žalovaného o vykonaných úhradách zo strany žalobkyne, neboli v konaní sporné.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, § 256 ods. 1, § 262
ods. 1, 2 CSP. Hodnota sporu predstavovala spolu sumu 6.730,82 eura. Keďže žalobkyňa bola v spore
úspešná v sume 1.549,62 eura, čo predstavuje úspech v rozsahu 23,02 % a žalovaný v sume 5.181,20
eura (čiastočné späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy vo výške 5.181,20 eura zavinila žalobkyňa),

čo je v prepočte úspech v rozsahu 76,98 %, dospel súd k záveru, že po porovnaní ich vzájomného
pomeru úspechu a neúspechu, predstavuje úspech žalovaného rozsah 53,96 %, v dôsledku čoho súd
rozhodol o nároku na náhradu trov konania s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnejšiemu
žalovanému priznal voči menej úspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 53,96 %,
o ktorej výške rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením podľa § 262

ods. 2 CSP.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, v jeho vyhovujúcom výroku a vo výroku o náhrade trov konania,
podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie, odôvodňujúc ho dôvodmi podľa § 365 ods. 1
písm. f/ a h/ CSP. Namietal, že závery konajúceho súdu nemajú oporu v žiadnom právnom predpise,

pretože žiadny právny predpis neurčuje, že RPMN sa medzi stranami zmluvy má dohodnúť a zákon č.
129/2010 Z.z. výslovne upravuje, že RPMN sa má len vypočítať k času uzavretia zmluvy, čo logicky
vylučuje aby návrh na uzavretie zmluvy obsahoval takýto údaj. Už len z toho je vylúčené, aby išlo o
dohodnuteľný údaj, pretože jedna strana ho nevie objektívne navrhnúť a vypočítať, ak v čase jej návrhu
nepozná parametre na jeho určenie. Dohoda o RPMN nie je predpoklad vzniku úverovej zmluvy, a to ani

spotrebiteľskej. Hodnota RPMN nie je stanovená ako podmienka vzniku úverovej zmluvy. Jednoznačne
to vyplýva zo znenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Ak by hodnota RPMN bola podmienkou vzniku
zmluvy (teda obligatórnou náležitosťou pre jej vznik), potom by citované zákonné ustanovenie nemalo
žiadny význam. Čiastkový záver súdu o nevzniknutí zmluvy z dôvodu, že nedošlo k dohode o RPMN, je
v rozpore so zákonom. To, že RPMN sa dohodnúť objektívne nedá (nedá sa teda navrhnúť, akceptovať

a pod.) vyplýva v prvom rade z právnej úpravy upravujúcej spôsob určenia tohto údaju. Ak sa uvedený
údaj nedá dohodnúť, nie je možné ho navrhnúť a ani návrh odmietnuť. Zákonná úprava určenia RPMN
nielen svojím textom (v podobe spojenia „vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia
zmluvy o spotrebiteľskom úvere“), ale aj spôsobom jeho určenia (viď údaje, ktoré sú rozhodujúce pre
určenie RPMN) vychádza z toho, že nejde o údaj dohodnutý, ale určený presne stanoveným spôsobom.

Ak by žalovaný neurčil údaj RPMN schváleného úveru či revolvingu postupom podľa zákona č. 129/2010
Z. z., teda by tento údaj neurčil výpočtom podľa vzorca stanoveného zákonom v čase uzavretia zmluvy,
ale by uviedol hodnotu zhodnú s „predpokladanou RPMN“ uvedenou v bode 5 každej zmluvy, potom by
porušil zákona č. 129/2010 Z. z. Súd prvej inštancie sa procesnou obranou ohľadne právnej možnosti, či
sa údaj o RPMN dá alebo nedá dohodnúť, nezaoberal a ani sa s ňou nevyporiadal. Navrhol, aby odvolací

súd rozsudok súdu prvej inštancie v napádanej časti – výroky II., a IV. Zmenil a žalobu zamietol.

3. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa, udávajúc, že s tvrdeniami žalovaného o
nesprávnom právnom posúdení veci nesúhlasí a poukazuje na to, že obligatórne údaje obsiahnutév predmetných úverových zmluvách (v bodoch 6) boli do zmlúv doplnené až po prijatí návrhov na
uzavretie zmlúv z jej strany, pričom niektoré údaje doplnené do bodov 6 sa navyše líšia od údajov
obsiahnutých v bodoch 5 úverových zmlúv. Práve doplnenie údajov s odlišnými parametrami úveru do

bodov 6 predmetných zmlúv považuje za prijatie návrhov s dodatkami, ktoré sa považujú za nové návrhy
v zmysle ustanovení § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nakoľko v prejednávanom prípade došlo
k novým návrhom na uzavretie zmlúv (tým, že návrhy na uzavretie zmlúv boli doplnené a zmenené),
nemohlo tak dôjsť k riadnemu uzavretiu týchto úverových zmlúv, keďže zmeny návrhov považované
za nové návrhy neboli druhou zmluvnou stranou - spotrebiteľom prijaté, a to už vôbec nie písomne,

tak ako to predpokladá ustanovenie § 9 ods. 1) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
V zmysle uvedeného preto je potrebné v prejednávanom prípade dospieť k záveru, že v prípade
predmetných úverových zmlúv nedošlo k ich riadnemu uzavretiu v písomnej forme, na základe čoho
sa tak v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a súhlasí s ním. Skutočnosť,
že takýmto spôsobom uzavretú zmluvu nie je možné považovať za riadne uzavretú bola judikovaná už
vo viacerých prípadoch, na ktoré vo svojom vyjadrení poukázala. Navrhla, aby odvolací súd potvrdil

rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správne.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
žalovaného (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s
verejným vyhlásením rozsudku a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom

vyhovujúcom výroku ako i v súvisiacom výroku o náhrade trov konania je potrebné podľa ustanovenia
§ 387 ods. 1 CSP potvrdiť, keď súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne
právne posúdil.

5. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že žalobkyňa sa podanou žalobou, po čiastočnom

späťvzatí žaloby v rozsahu sumy 5.181,20 eura, domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť vydať
jej bezdôvodné obohatenie 1.549,62 eura spolu s úrokom z omeškania, vzniknuté na strane žalovaného
plnením nad rámec poskytnutého plnenia z úverových zmlúv, ktoré sa považujú za bezúročné a bez
poplatkov z dôvodu nedostatku ich písomnej formy v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.,
pretože nedošlo k ich platnému uzatvoreniu tak ako to ustanovenie § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka

predpokladá.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý
b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov
c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu

8. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

9. V sporovom konaní je súd viazaný žalobným petitom, okrem zákonnej výnimky, ktorá vyplýva
z § 216 ods. 2 CSP. Táto zásada sa premieta aj do odvolacieho konania, keď aj odvolací súd je
viazaný rozsahom, v akom odvolateľ napadne rozhodnutie súdu prvej inštancie. V odvolacom konaní

sa tak dispozičná zásada prejavuje tým, že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. odvolanie
prejedná len v medziach, v akých ho odvolateľ napáda. Odvolateľ musí v podanom odvolaní uviesť,
ktoré výroky rozhodnutia konkrétne napáda, t. j. proti ktorým konkrétnym výrokom odvolanie smeruje.
Odvolateľ súčasne v podanom odvolaní vymedzuje, z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého
rozhodnutia. Odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie,

ktoré by mohli byť v súlade s § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom
rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil. Odvolací súd preto pri
rozhodovaní o podanom odvolaní môže prihliadať len na také dôvody, ktoré boli uplatnené v lehote
na podanie odvolania a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo. Odvolateľ teda v podanom odvolaní
fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti

odvolacieho súdu.

10. Prejednávajúc podané odvolanie žalovaného, s ohľadom na jeho rozsah a odvolacie dôvody, dospel
odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkovéhostavu vyvodil aj správny právny záver o dôvodnosti podanej žaloby( po čiastočnom späťvzatí žaloby
žalobkyňou) a preto rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom rozsahu ako vecne správny
potvrdil, v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

11. K podanému odvolaniu žalovaného, z hľadiska jeho odvolacích dôvodov, je potrebné uviesť, že toto
nebolospôsobiléprivodiťzmenu,resp.zrušenie rozhodnutiasúduprvejinštancievnapadnutomrozsahu
v prospech odvolateľa. Keďže odvolací súd je dôvodmi podaného odvolania viazaný, pri prejednaní
odvolania žalovaného sa zaoberal len ním vymedzenými odvolacími dôvodmi, ktoré sa v danom prípade

týkali výlučne údaju o RPMN v uzavretých spotrebiteľských zmluvách a jeho právneho posúdenia
v prejednávanej veci súdom prvej inštancie.

12. Žiadosť o poskytnutie úveru zmluvy o revolvingovom úvere predstavuje návrh na uzavretie zmluvy
podľa ustanovenia § 43a Občianskeho zákonníka. Ak žalovaný zmenil niektoré z dohodnutých
náležitostí zmluvy, v danom prípade výšku RPMN a údaj o ročnej úrokovej sadzbe úrokov z omeškania,

fakticky išlo v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka o odmietnutie návrhu žalobkyne,
ktoré je potrebné považovať za nový návrh. Z hľadiska zmluvného práva je irelevantné, či táto zmena je
prespotrebiteľavýhodnáalebonevýhodná,podstatnájeskutočnosť,ženávrhnebolprijatýbezvýhradne.
Tento nový návrh musel byť prijatý žalobkyňou v zákonom predpísanej písomnej forme. K písomnému
prijatiu nového návrhu zo strany žalobkyne nedošlo, preto zmluvy o revolvingovom úvere vzniknúť

nemohli. Po vyplnení bodu 5 zmluvy mala mať žalobkyňa všetky informácie, za akých bude úver
poskytnutý. Ak po vyplnení tohto bodu žalobkyňou došlo k zmene náležitostí zmluvy, nedošlo k prijatiu
návrhu, a to bez ohľadu na to, že spôsob výpočtu RPMN je stanovený právnym predpisom. Výšku RPMN
však ovplyvňujú vstupné údaje, ktoré musia byť stranami dohodnuté, teda aj keď spôsob výpočtu RPMN
stanovuje zákon, teda nejde o dohodu medzi stranami o RPMN, tak ako uvedeným argumentoval i

žalovaný, výška RPMN závisí od údajov, na ktorých musí dôjsť medzi stranami k dohode. Ak došlo od
06. 12. 2014, resp. od 13. 04. 2015, kedy žalobkyňa vyplnila údaje o požadovanom revolvingovom
úvere, do 09. 12. 2014 a do 15. 04. 2015, teda v prvých dvoch prípadoch zmlúv za 3 dni a v ďalších
dvoch prípadoch za 2 dni k zmene RPMN úveru, znamená to, že muselo dôjsť k zmene údajov,
od ktorých závisí výška RPMN vypočítaná v zmysle zákona. Aj za predpokladu existencie ústneho či

konkludentného súhlasu s novým návrhom zmluvy, čo ale nebolo preukázané, k uzavretiu zmluvy by
pre nedostatok predpísanej formy nedošlo. Pokiaľ potom súd prvej inštancie ustálil takýto právny záver,
s uvedeným sa odvolací súd stotožňuje.

13. K námietke odvolateľa týkajúcej sa údaja o RPMN odvolací súd ešte uvádza, že napriek tomu, že

údaj o RPMN nie je dojednaný medzi zmluvnými stranami, ale vypočítaný na základe údajov platných
v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, tak ako na to poukazoval i žalovaný, musí mať
spotrebiteľ všetky informácie o skutočných podmienkach úveru a tieto podmienky akceptovať svojim
podpisom, čo sa nestalo. Údaj o RPMN je podstatnou náležitosťou písomnej zmluvy o spotrebiteľskom
úvere (§ 9 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch), ktorý musí byť zreteľne, jasne, pravdivo a

zrozumiteľne aj pre priemerného spotrebiteľa obsiahnutý v zmluve o spotrebiteľskom úvere, pretože údaj
o RPMN má potenciál napomôcť rozhodnúť sa spotrebiteľovi zvážiť podmienky čerpania a splácania
úveru a čo je podstatné, aj podmienky jeho výhodnosti či nevýhodnosti pre neho. Pokiaľ tento údaj,
ako jeden zo zásadných z hľadiska zabezpečenia ochrany práv spotrebiteľa, bol až po podpise zmluvy
spotrebiteľom neskôr veriteľom zmenený, táto zmena musí podliehať schváleniu druhou zmluvnou

stranou. Stranou záväzkového vzťahu, ktorá v plnej miere určuje spôsob uzatvárania zmluvy, jej obsah a
deň (reálneho) poskytnutia úveru, je žalovaný, preto možno od neho požadovať, aby jednotlivé procesy
prispôsobil potrebe dôsledného rešpektovania zákonných ustanovení, okrem iného tiež tých týkajúcich
sa údaja o RPMN. Zo samotného charakteru zmluvného vzťahu vyplýva, že veriteľ mal možnosť dopredu
poznať či presne vymedziť proces čerpania úveru. V tejto súvislosti potom neobstojí odvolacia námietka,

že RPMN nemôže byť predmetom dohody a že jej výpočet je konkrétne určený.

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom
výroku ako i v súvisiacom výroku o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil.

15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP tak, že žalobkyni úspešnej v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100%.Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).