Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/65/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111220026
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová Poláková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4111220026.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej

a členiek senátu Mgr. Ingrid Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej v spore žalobcu: Obec Vieska nad
Žitavou, Vieska nad Žitavou č. 64, IČO: 00 308 617, zast.: Mgr. Peter Miklóssy, advokát so sídlom Hlavná
1221, Vráble, proti žalovanému: Ústav ekológie lesa SAV, so sídlom Štúrova 2, Zvolen, IČO: 00 679 071,
zast.: Advokátska kancelária Gabriel Orlík, s. r. o., so sídlom Žitavanská 20, Topoľčianky, IČO: 36 858
722, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo
dňa 02. októbra 2024 č. k. 16C/22/2012-386 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutých výrokoch o zamietnutí návrhu na

prerušenie konania (I.) a o zamietnutí žaloby (II.) p o t v r d z u j e .

Napadnutý výrok o náhrade trov konania (III.) z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh na prerušenie konania zamietol (I.), žalobu
žalobcu zamietol (II.) a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške
s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 451 ods. 1, 2, § 456, § 458 ods. 1

Občianskeho zákonníka, § 162 ods. 1 písm. a/, ods. 3, § 164 CSP. Uviedol, že žalobca sa podanou
žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 3.438,60 eura z titulu vydania bezdôvodného
obohatenia, čo odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - pozemku parc.č. 93/1,
cesty v areáli Arboréta Mlyňany, túto nehnuteľnosť užíva žalovaný bez právneho dôvodu, bezdôvodné
obohatenie spočíva v získaní majetkového prospechu, keď majetok žalovaného sa nezmenšil, hoci
k zmenšeniu by došlo, ak by žalovaný platil odplatu za užívanie nehnuteľnosti. Čo sa týka výšky
nájomného vychádza zo znaleckého posudku a sumy 1.719,30 eura/rok, za obdobie dvoch rokov

predchádzajúcich podaniu žaloby na súd. V priebehu konania bolo konanie na súde prvej inštancie
opakovane niekoľkokrát prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom
súde Nitra pod sp. zn. 19C/270/2009, do právoplatného skončenia konania vedeného na Najvyššom
súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 5Cdo/63/2018, do právoplatného skončenia veci vedenej na
Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 6Co/184/2015 v spojení s konaním na Okresnom súde Nitra pod
sp. zn.19C/270/2009, do právoplatného skončenia konania vedeného na Najvyššom súde Slovenskej
republiky pod sp. zn. 5Cdo/159/2022. Taktiež v priebehu konania žalobca rozširoval žalovanú sumu,

podával návrhy na zmenu žaloby, uznesením súd pripustil zmenu žaloby v znení, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi sumu 10.315,80 eura, následne si žalobca uplatňoval zaplatenie sumy 13.754,40 eura
a to návrhom na zmenu žaloby zo dňa 17. 09. 2020, následne návrhom na zmenu žaloby zo dňa 14.09. 2022 si uplatňoval zaplatenie sumy 17.193 eur, súd pripustil zmenu žaloby na pojednávaní dňa 02.
10. 2024.

1.2. Na Okresnom súde Nitra prebiehalo pod sp. zn. 19C/270/2009 konanie, ktorého predmetom
bolo určenie vlastníckeho práva k predmetnej spornej nehnuteľnosti, za užívanie ktorej si žalobca
od žalovaného nárokuje vydanie bezdôvodného obohatenia. Rozsudkom zo dňa 08. 12. 2014 č. k.
19C/270/2009 bola žaloba žalobcu - SR, zast. Ústavom ekológie lesa SAV zamietnutá, odvolací súd
rozsudkom zo dňa 06. 12. 2016 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Na základe podaného dovolania

NS SR uznesením sp. zn. 5VCdo/63/2018 zo dňa 30. 07. 2020 rozsudok odvolacieho súdu zrušil a
vec vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 26. 11. 2021 sp. zn. 6Co/105/2020
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a určil, že žalobca - SR, zast. Ústavom ekológie lesa SAV je
vlastníkom spornej nehnuteľnosti. Dovolanie žalovaného - obce Vieska nad Žitavou NS SR rozsudkom
sp. zn. 5Cdo/159/2022 zo dňa 28. 02. 2024 zamietol. V súčasnosti je teda právoplatne rozhodnuté tak,
že vlastníkom nehnuteľnosti pôvodne zapísanej na LV č. XXX, v súčasnosti zapísanej na LV č. XXXX,

nachádzajúcej sa v katastrálnom území A. B. C., v obci A. B. C., D. E. F., parcela registra „C“ parc. č.
93/1 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 3.178 m2 je Slovenská republika, ako správca je zapísaný
žalovaný. Ako titul nadobudnutia je uvedený rozsudok Okresného súdu Nitra sp.zn.19C/270/2009,
rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 6Co/105/2020.

1.3. Žalobca doručil súdu návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania o ústavnej
sťažnosti, ktorý odôvodnil tým, že podal proti rozhodnutiu dovolacieho súdu sp. zn. 5Cdo/159/2022
ústavnú sťažnosť. Dopytom na Ústavný súd SR súd zistil, že konanie je na ústavnom súde vedené
pod evidenčným číslom spisu Rvp 1675/2024, termín predbežného prerokovania určený nebol ku
dňu podania správy 01. 08. 2024. V danom prípade bolo konanie opakovane prerušované, dôvod

prerušenia bol ten, že sa v inom konaní riešila otázka vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorá má
zásadný význam pre prebiehajúce konanie v súvislosti s vyriešením otázky aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu, a táto otázka už bola právoplatne vyriešená. Skutočnosť, že žalobca podal ústavnú sťažnosť,
nezakladá dôvod na prerušenie konania, a to ani podľa § 162 CSP, ani podľa § 164 CSP. Súd nevidí
už priestor na to, s poukazom na dĺžku trvania konania, aby spochybňoval otázku viazanosti súdu

právoplatným rozhodnutím o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam. Súd návrh žalobcu na prerušenie
konania tentokrát už zamietol, pretože rozhodujúcim hľadiskom je zásada hospodárnosti konania,
prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo, súd musí predovšetkým
prihliadať na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, v danom štádiu konania už súd nevidí dôvod na
ďalšie prerušenie konania, konanie o určenie vlastníctva je právoplatne skončené, súd je ním viazaný,

v záujme vyriešenia dlhotrvajúceho sporu sa súd priklonil k záveru, že v danej veci je potrebné už v
konaní pokračovať bez ďalšieho prerušovania konania aj s poukazom na to, že Ústavný súd bude
posudzovať, či postupom Najvyššieho súdu došlo k porušeniu základných práv žalobcu, čo ale nemá
vplyv na konanie v tejto veci. Nič na uvedenom posúdení nemenia ani argumenty žalobcu, že žalobca
musí používať všetky právne prostriedky na ochranu majetku obce.

1.4. Aktívna legitimácia pri uplatnení právomoci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie vyplýva z
ust. § 456 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie určuje subjekt, ktorý je v rámci právneho vzťahu
zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie postihnutým, a preto oprávneným veriteľom je ten, v
koho majetkovej sfére došlo k strate majetkových hodnôt, ktoré možno vyjadriť v peniazoch. Účelom

právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je predovšetkým zabrániť vzniku získania majetkovej výhody
jedného na úkor iného subjektu. Povinným subjektom na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, kto
sa bezdôvodne obohatil a oprávneným subjektom je ten, na úkor koho bezdôvodné obohatenie vzniklo.
Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu, aj v prípade, že ju žiadna strana sporu nenamieta.
Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo

pasívnej,existenciatvrdenejpovinnostinastranežalovaného,jeimanentnousúčasťousúdnehokonania
(rozsudok NS SR 2Cdo/205/2009). Vecnú legitimáciu má ten, komu svedčí stav z hmotného práva, teda
kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti
vyplývajúcejzhmotnéhopráva(pasívnavecnálegitimácia),oktorýchsavkonanírozhoduje. Súdžalobu
zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, mal za to, že žalobca nie je

aktívne vecne legitimovaný na konanie, pretože aktívne legitimovaným subjektom k uplatneniu práva zo
zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je ten, na úkor koho bolo bezdôvodné obohatenie získané a
keďže žalobca nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, nemôže sa domáhať vydania bezdôvodného
obohatenia od žalovaného.1.5. Vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania, žalobca argumentoval tým, že dôvody hodné
osobitného zreteľa vidí v tom, že v čase podania žaloby bol evidovaný ako vlastník nehnuteľností,

poukazoval na jeho povinnosť ako obce uplatňovať všetky dostupné právne prostriedky na ochranu práv
a majetku obce. S uvedenými argumentmi sa súd prvej inštancie nestotožnil. Civilný sporový poriadok
vyžaduje pre realizáciu sudcovského moderačného práva v zmysle § 257 CSP, aby v danom prípade išlo
o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý
musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej

veci, ako aj v okolnostiach na strane strán sporu. Judikatúra tiež konštatovala, že toto ustanovenie nie
je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale
ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne
okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania
výnimočne prihliadnuť. Keďže súd nezistil výnimočné okolnosti ani v povahe veci, jednalo sa o bežný
spor o vydanie bezdôvodného obohatenia, ani u strán sporu, kde v prípade žalobcu sa jednalo o obec

a v prípade žalovaného o príspevkovú organizáciu, o trovách konania súd rozhodol s poukazom na
ustanovenie § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní úspešnému žalovanému súd priznal náhradu trov
konania v plnej výške, nakoľko žalovaný bol v konaní úspešný, keďže žaloba bola v celom rozsahu
zamietnutá a dôvody hodné osobitného zreteľa s poukazom na ustanovenie § 257 CSP zistené neboli.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník s poukazom na ustanovenie § 262
ods. 2 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, navrhujúc, aby odvolací súd na
základe ustanovenia § 389 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ CSP napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ialšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že
súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutoeoovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu,
ktorá mohla ma? a mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal
navrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcichskutoeností,súdprvejinštanciedospelnazáklade

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ialšie prostriedky procesnej obrany alebo ialšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, a napokon napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Uviedol, že odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podáva z dôvodu jeho vecnej
nesprávnosti, nesprávnej aplikácie tak procesných zákonných ustanovení, ako aj hmotnoprávnych

zákonných ustanovení, prieom vydanie napadnutého rozsudku považuje za predeasné bez zistenia
skutkového stavu veci v dostatoenom rozsahu, bez vykonania navrhovaného dokazovania potrebného
na riadne zistenie skutkového stavu veci a hodnotenie právneho vz?ahu sporových strán; zároveo
potrebného aj pre správne právne posúdenie veci. Poukázal na to, že podaním zo doa 24. 06. 2022 na
základeustanovenia§164CSPpodalnávrhnaprerušeniekonaniadoprávoplatnéhoskoneeniakonania

o ústavnej s?ažnosti proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/159/2022
zo doa 28. 02. 2022 v právnej veci žalobcu SR - Ústav ekológie lesa SAV proti žalovanému obec
Vieska nad Žitavou o ureenie vlastníckeho práva k nehnute3nosti vedenej v prvej inštancii na Okresnom
súde Nitra pod sp. zn. 19C/270/2009. Výsledok sporu o ureenie vlastníctva k pozemku v konaní pod
sp. zn. 19C/270/2009 bude ma? význam pre rozhodnutie súdu o zaplatenie náhrady za užívanie

tohto pozemku titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Uvedený význam otázky riešenej v konaní
vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 19C/270/2009 pre rozhodnutie súdu v tomto konaní
už opakovane uznal za relevantný aj súd, kei konanie z tohto dôvodu opakovane prerušil, a to aj
v prípade predchádzajúcich konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch. Rovnako sú splnené
zákonom stanovené podmienky na prerušenie konania aj teraz z dôvodu podania ústavnej s?ažnosti v

tej istej veci. Tak ako predtým, aj teraz je namieste konanie preruši? do skoneenia konania o ústavnej
s?ažnosti, v nadväznosti na rozhodnutie o ktorej je predpoklad, že dôjde k definitívnemu vyriešeniu
relevantnej spornej otázky vlastníctva k dotknutému pozemku. Ak by Ústavný súd Slovenskej republiky
podanej ústavnej s?ažnosti vyhovel a zrušil by rozhodnutie dovolacieho súdu (rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/159/2022 zo doa 28. 02. 2022) otvorila by sa znovu otázka

riešenia vlastníckeho práva k dotknutému pozemku a bol by daný dôvod na prerušenie konania, o
ktoromužboloprávoplatnevkonanírozhodnutéNapriekuvedenémusúdprvejinštancievšaknesprávne
vo výroku I.napadnutého rozsudku opodstatnený a riadne odôvodnený návrh na prerušenie konania
zamietol. Má za to, že po práve je vlastníkom pozemku s parc. e. 93/1 (parcela registra C KN), druhpozemku zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 3178 m2, zapísaný pôvodne na LV e. XXX pre k.
ú. A. B. C. v jeho vlastníctve. Ako vlastník predmetného pozemku je aktívne vecne legitimovaným
v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia spoeívajúceho v odplate zodpovedajúcej obvyklému

nájomnému za užívanie tohto pozemku. Preto žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia bola proti
žalovanému, ktorý predmetný pozemok užíva bez zmluvy, resp. bez právneho dôvodu, a je teda pasívne
vecne legitimovaný, podaná dôvodne. Súd prvej inštancie o podanej žalobe rozhodol predeasne, bez
prerušenia konania do rozhodnutia o ústavnej s?ažnosti a bez vykonania dokazovania v merite veci.
V súvislosti s výrokom III. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie uviedol, že je nesprávne a

nespravodlivé prizna? žalovanému nárok na náhradu trov konania. V ease uplatnenia nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia, ako aj poeas konania, bol v záväzných údajoch katastra nehnute3ností
evidovaný ako vlastník predmetného pozemku. V podstate až doposia3 prebiehal na všeobecných
súdoch spor o ureenie vlastníctva predmetného pozemku; aktuálne prebieha na ústavnom súde vo veci
ureenia vlastníctva konanie o jeho ústavnej s?ažnosti. Ako vlastník (aj katastrom evidovaný) pozemku
tak nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatooval a v tomto konaní pokraeoval dôvodne.

Jedná sa navyše o jeho právnu povinnos? taký nárok uplatoova?, ktorá právna povinnos? vyplýva z
ustanovenia § 7 ods. 2 písm. c/ zákona e. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, v
zmyslektoréhosúorgányobcepovinnépoužíva?všetkyprávneprostriedkynaochranumajetku,vrátane
veasnéhouplatoovaniasvojichprávalebooprávnenýchzáujmovpredpríslušnýmiorgánmi.Zuvedených
dôvodov je potom v prípade, ak by aj bolo správne rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí

žaloby v merite veci, namieste pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania použi? ustanovenie §
257 CSP a neprizna? žalovanému nárok na náhradu trov konania. Dôvody hodné osobitného zrete3a
spoeívajú v jeho hmotnoprávnom postavení v ease podania žaloby a poeas celého doterajšieho konania
ako vlastníka pozemku a aktívne vecne legitimovaného subjektu na uplatnenie nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia a v jeho právnej povinnosti nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia

uplatoova?. Tieto dôvody zároveo spoeívajú aj v jeho majetkovom postavení ako obce, ktorá z dôvodu
všeobecne známych skutoeností o nedostatoenom financovaní samospráv, nemá k dispozícii finanené
prostriedky na zaplatenie náhrady trov konania.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
žalobcu (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po jej
prejednaní dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutých výrokoch o zamietnutí
návrhu na prerušenie konania (I.) a o zamietnutí žaloby (II.) je potrebné v zmysle ustanovenia § 387

ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdi?, kei súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a vec
následne správne právne posúdil, prieom svojim postupom pri prejednaní podanej žaloby žalobcu
neporušil právo strany na spravodlivý súdny proces. Odvolací súd tiež dospel k záveru, že výrok
o náhrade trov konania (III.) je potrebné v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zruši?, a to
v tomto rozsahu vec vráti? súdu prvej inštancie na ialšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Predmetom tohto sporu je žaloba žalobcu o vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaným, ktorého
vydania sa žalobca domáhal na tom skutkovom základe, že žalovaný bez právneho dôvodu užíva
nehnute3nos? parc. e. 93/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 3178 m2, ktorej je žalobca výlueným
vlastníkom, zapísaným ako vlastník na LV e. XXX pre katastrálne územie A. B. C..

6. Pod3a § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

7. Pod3a § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak

a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý
b/ ide o nerozluené spoloeenstvo pod3a § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov
c/ ureitý spôsob usporiadania vz?ahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu

8. Pod3a § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

9. V sporovom konaní je súd viazaný žalobným petitom, okrem zákonnej výnimky, ktorá vyplýva
z § 216 ods. 2 CSP. Táto zásada sa premieta aj do odvolacieho konania, kei aj odvolací súd je
viazaný rozsahom, v akom odvolate3 napadne rozhodnutie súdu prvej inštancie. V odvolacom konanísa tak dispoziená zásada prejavuje tým, že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. odvolanie
prejedná len v medziach, v akých ho odvolate3 napáda. Odvolate3 musí v podanom odvolaní
uvies?, ktoré výroky rozhodnutia konkrétne napáda, t. j. proti ktorým konkrétnym výrokom odvolanie

smeruje. Odvolate3 súeasne v podanom odvolaní vymedzuje, z akých dôvodov žiada o preskúmanie
napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej
inštancie, ktoré by mohli by? v súlade s § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri
svojom rozhodovaní o odvolaní prihliada? nemôže, aj keby takéto porušenia zistil. Odvolací súd preto
pri rozhodovaní o podanom odvolaní môže prihliada? len na také dôvody, ktoré boli uplatnené v lehote

na podanie odvolania a zároveo vyšli v odvolacom konaní najavo. Odvolate3 teda v podanom odvolaní
fakticky svojím dispozieným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej einnosti
odvolacieho súdu.

10. Prejednávajúc podané odvolanie žalobcu vo vz?ahu k napadnutým výrokom I. II. rozsudku súdu
prvej inštancie, ktorými súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania a súeasne

žalobu vo veci samej zamietol, s oh3adom na jeho odvolacie dôvody, odvolací súd vyhodnotil takto
podané odvolanie za nedôvodné, ktoré nebolo spôsobilé privodi? zrušenie napadnutého rozhodnutia
v prospech odvolate3a.

11. Žalobca v podanom odvolaní primárne namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vo výroku I.

napadnutého rozsudku ním podaný opodstatnený a riadne odôvodnený návrh na prerušenie konania
zamietol, kei mal za to, že na prerušenie konania z dôvodu ním podanej ústavnej s?ažnosti na ÚS SR sú
splnenézákonomstanovenépodmienky,takakotobolovdanejveciajvminulosti,keisúdprvejinštancie
opakovanie konanie prerušil, a to aj v prípade predchádzajúcich konaní o mimoriadnych opravných
prostriedkoch.

12. Úlohou súdu pri fakultatívnom prerušení konania je vyváži? jednotlivé záujmy stojace pri prerušení
konania proti sebe- záujem na spravodlivom rozhodnutí veci a záujem na konaní bez zbytoených prie?
ahov. Prerušenie konania ako výnimoené opatrenie musí by? teda riadne odôvodnené predovšetkým,
avšak nielen vo vz?ahu k otázke hospodárnosti konania, ale aj vo vz?ahu k zváženiu aktuálneho stavu

veci, resp. doterajšieho priebehu konania( prípadné dôvody jeho predlžovania), ku celkovej dažke, ku
predmetu sporu, resp. jeho naviazanosti na plynutie easu. Pri extrémnej dažke konania, ktorá už atakuje
aj základné právo na súdnu ochranu, by procesný inštitút prerušenia konania mal by? použitý vždy
úmerne alternatíve k inému opatreniu súdu, resp. postupu súdu, keiže prerušenie konania v takomto
prípade nemusí znamena? náležité zabezpeeenie základných práv a záujmov všetkých dotknutých

subjektov (III. ÚS 326/2023).

13. Ústavný súd SR vo svojom Náleze sp. zn. IV. ÚS 246/2021 okrem iného uviedol, že keiže zo
žiadneho ustanovenia ústavy nemožno vyvodi?, že prerušením konania jeho úeastník stráca právo na
to, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytoených prie?ahov pod3a el. 48 ods. 2 ústavy, všeobecný súd sa

musí pri uplatoovaní procesného postupu o prerušení konania riadi? i požiadavkou, ktorá je zakotvená
v tomto elánku ústavy a ktorá ukladá povinnos? prija? príslušné opatrenia umožoujúce prerokovanie
napadnutej veci bez zbytoených prie?ahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote, v tomto
prípade z h3adiska primeranej aplikácie ustanovení § 111 ods. 2 OSP resp. § 165 ods. 1 CSP. Aj kei
prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, ešte nepominula právoplatným skoneením súdneho konania

o otázke, ktorá môže ma? význam pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci, je v prípade neúnosne
dlhodobo pretrvávajúcej absencie právoplatného rozhodnutia v súvisiacom konaní dôvodné zvažova?
náhradné prijatie iného vhodného opatrenia, a to v podobe pokraeovania v konaní aj bez návrhu pod3a
§ 165 ods. 1 CSP. Situácia, ktorá nastala, vyvoláva možnos? subsidiárne konštatova? odpadnutie
prekážky, ktorá vyvolala prerušenie konania, a posúdi? dotknutú otázku ako prejudiciálnu pod3a § 194

ods. 1 CSP ( s možnou následnou konzekvenciou obnovy konania v prípade odlišného posúdenia
predmetnej otázky pro rozhodovaní v súvisiacom konaní ex post). Na inom mieste tohto rozhodnutia
ÚS SR tiež uviedol, že pod3a jeho názoru mal okresný súd uskutoeni? ústavne konformný výklad
relevantných ustanovení § 111 ods. 2 OSP, resp. § 165 ods. 1 CSP a vyváži? to, ei doba, poeas ktorej
je konanie z fakultatívneho, a nie obligatórneho dôvodu prerušené, už nedosahuje ústavne neúnosnú

easovú hranicu, ktorá predstavuje zásah do s?ažovate3om oznaeených práv a ei nie je možné prija?
iné vhodné opatrenie.14. Prejednávajúc podané odvolanie žalobcu v rozsahu ním vymedzených odvolacích dôvodov
a jeho námietky, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, kei jeho návrhu na prerušenie konania
nevyhovel, odvolací súd udáva, že s touto odvolacou argumentáciou sa nestotožouje a rozhodnutie súdu

prvej inštancie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania považuje za správne.

15. Pod3a názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní o podanom návrhu
žalobcu na prerušenie konania dostatoene zvážil jednotlivé záujmy, stojace v takomto prípade proti
sebe- a síce to, ei prerušenie konania prispeje (alebo je dokonca predpokladom) k spravodlivému

rozhodnutiu vo veci a ei tento dôvod prerušenia konania preváži nad druhým záujmom, ktorým je
záujem na postupe bez zbytoených prie?ahov, ktorý je rozhodnutím o prerušení konania bezpochyby
dotknutý. Rozhodnutie súdu o prerušení konania v sebe poníma aj prihliadnutie na hospodárnos?
konania v podobe zoh3adnenia aktuálneho stavu veci, resp. doterajšieho priebehu konania, celkovej
dažky konania ei predmetu sporu, resp. jeho naviazanosti na plynutie easu. V kontexte uvedeného,
súd prvej inštancie správne konštatoval jednak to, že otázka, ktorá má význam pre rozhodnutie súdu

v tejto veci ( pre posúdenie aktívnej legitimácie žalobcu) a ktorá sa riešila v inom konaní, bola už
právoplatne vyriešená, ako i poukázal na dažku konania v tejto veci a na potrebu zásadne prihliada?
na požiadavku prerokova? vec bez zbytoených prie?ahov. K uvedenému odvolací súd len dopaoa,
že konanie v prejednávanej veci zaealo podaním žaloby žalobcom doa 01. 07. 2011 a v dôsledku
opakovane prerušeného konania do právoplatného skoneenia iného konania, v ktorom sa riešila otázka,

ktorá má bezpochyby význam pre rozhodnutie tejto veci bolo napadnuté rozhodnutie súdom prvej
inštancie prijaté doa 02. 10. 2024, t. j. po vyše 13 rokoch. Pod3a názoru odvolacieho súdu potom
možno prija? len taký záver, že doba, po ktorú bolo konanie opakovane prerušené sa môže javi?
i z ústavného h3adiska ako neprimeraná, o to viac, že táto by ialším prerušením konania v prípade
vyhovenia návrhu žalobcu na jeho prerušenie len oddialila rozhodnutie vo veci samej na vopred

nešpecifikované obdobie. Bezpochyby, rozhodnutie ÚS SR o ústavnej s?ažnosti proti rozhodnutiu NS
SR sp. zn. 5Cdo/159/2022( v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 19C/270/2009) môže
ovplyvni? výsledok konania v situácii, že ÚS SR zruší rozhodnutie všeobecného súdu a vysloví záväzný
právny názor, ktorým je súd viazaný. Na druhej strane však treba uvies? i to, že v konaní pod sp. zn.
19C/270/2009 bola vec právoplatne rozhodnutá, eím bola právoplatne vyriešená i otázka, ktorá má

význam pre toto konanie, kei rozhodnutie ÚS SR v systéme rozhodovania nemá povahu rozhodnutia
ialšej inštancie a ani ÚS SR nie je súeas?ou systému všeobecného súdnictva.

16. V kontexte vyššie uvedeného, odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie má predovšetkým
za to, že prerokovanie tejto veci, ktorá predstavuje nieko3koroený spor a doba, po ktorú bolo doposia3

konanie prerušené a teda celková dažka konania ako i existencia právoplatného rozhodnutia vo veci,
v ktorej sa riešila otázka majúca význam pre toto konanie, už ialšie prerušenie konania neodôvodouje.
Tak ako odvolací súd uviedol vyššie, nemožno vylúei?, že rozhodnutie ÚS SR môže ma? význam pre
rozhodnutie v tejto veci, avšak rovnako ÚS SR v inom svojom rozhodnutí( sp. zn. IV. ÚS 246/2021)
poeíta i s možnou následnou konzekvenciou obnovy konania v prípade, ak aj otázka, ktorá mala význam

pre toto konanie bude v súvisiacom konaní nakoniec posúdená odlišne.

17. S oh3adom na všetky vyššie uvedené dôvody, odvolací súd dospel k záveru, že pokia3 súd prvej
inštancie konanie v tejto veci na základe návrhu žalobcu na prerušenie konania do skoneenia konania
o ústavnej s?ažnosti proti rozhodnutiu NS SR sp. zn. 5Cdo/159/2022 neprerušil, postupoval správne.

Rovnako správne, vzh3adom na právoplatný výsledok konania pod sp. zn. 19C/270/2009 uzavrel, že
žalobca nie je v tomto konaní aktívne vecne legitimovaným subjektom, pretože mu subjektívne právo
v zmysle hmotného práva ako nevlastníkovi spornej nehnute3nosti nepatrí. Námietku žalobcu, že
súd prvej inštancie rozhodol predeasne je potrebné považova? za nedôvodnú, kei súd prvej inštancie
vychádzajúc z výsledkov právoplatne skoneeného konania pod sp. zn. 19C/270/2009 mal spo3ahlivo

zabezpeeené skutkové podklady na prijatie správneho právneho záveru o nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu. Rovnako tak nie je možné súhlasi? s tým, že súd prvej inštancie nezistil skutkový
stav v dostatoenej miere, pretože súd prvej inštancie vykonal také dokazovanie a v takom rozsahu,
aby mal bezpeený skutkový základ pre svoje rozhodnutie. Odvolací súd potom rozhodnutie súdu prvej
inštancie v jeho napadnutých výrokoch o zamietnutí návrhu na prerušenie konania a o zamietnutí žaloby

ako vecne správne, v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

18. Pokia3 ide napadnutý výrok o náhrade trov konania, odvolací súd dospel k záveru o potrebe
jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ialšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvejinštancie vo svojom rozhodnutí síce konštatoval, že nevzhliadol dôvody na aplikáciu ustanovenia
§ 257 CSP, tak ako uvedené navrhol žalobca pred rozhodnutím súdu, avšak z odôvodnenia tejto
easti napadnutého rozhodnutia vôbec nevyplýva, ako sa v konkrétnostiach vysporiadal so žalobcom

špecifikovanými dôvodmi, ktoré ako dôvody hodné osobitného zrete3a žiadal v rozhodovaní o trovách
konania zoh3adni?. Žalobca pred súdom prvej inštancie v zásade prezentoval dva dôvody, ktoré
považoval za hodné osobitého zrete3a na to, aby súd procesne úspešnej strane v tomto konaní
výnimoene náhradu trov konania nepriznal. Jednak uvádzal, že v ease podania žaloby bol evidovaný
ako vlastník nehnute3nosti ako i to, že žalobca ako obec je povinný uplatoova? všetky dostupné právne

prostriedky na ochranu práv a majetku obce. Súd prvej inštancie sa síce aplikáciou ustanovenia § 257
CSP na danú vec zaoberal, kei v bode 15. odôvodnenia rozhodnutia právne rozobral, kedy jeho použitie
pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania prichádza v zmysle zákona do úvahy, avšak vo vz?
ahu ku konkrétnym dôvodom, ktoré žalobca považoval v danom prípade za hodné osobitného zrete3a
uviedol len to3ko, že nezistil výnimoené okolnosti ani v povahe veci, ani u strán sporu, a to bez toho, že
by sa práve ku konkrétne prezentovaným dôvodom žalobcom vyjadril. Z takto prijatého záveru potom

nie je možné spo3ahlivo zisti?, preeo žalobcom udávané dôvody a ním považované za dôvody hodné
osobitého zrete3a súd prvej inštancie za takéto nepovažoval, pretože len všeobecné vyjadrenie súdu
k tomu, kedy aplikácia ustanovenia § 257 CSP do úvahy prichádza a že v prejednávanej veci sa o takýto
prípad nejedná, nemá v konkrétnostiach danej veci výpovednú hodnotu. Preto možno konštatova?,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku o náhrade trov konania rozhodnutím nedostatoene

odôvodneným, z ktorého dôvodu odvolací súd pristúpil k jeho zrušeniu v zmysle ustanovenia § 389 ods.
1 písm. b/ CSP a vráteniu v rozsahu zrušenia, súdu prvej inštancie na ialšie konanie a nové rozhodnutie.
Súd prvej inštancie pri opätovnom rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania starostlivo posúdi
konkrétne žalobcom prezentované dôvody, ktoré ako dôvody hodné osobitného zrete3a navrhuje pri
rozhodovaní o trovách konania zoh3adni? a v odôvodnení prijatého rozhodnutia svoje právne úvahy

presvedeivo odôvodní. Súd prvej inštancie súeasne v zmysle ustanovenia § 396 ods. 3 CSP rozhodne
i o nároku na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).