Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. október 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/190/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021201142
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201142.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,

LL.M. a členiek senátu JUDr. Ingridy Hudecovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej,
v právnej veci žalobcu: Shebo Winery, a. s., IČO: 35 754 079, so sídlom: Dolná 120/119, 900 01 Modra,
právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Anna Hudáková, s. r. o., IČO: 47 250 798, so sídlom:
Záhradnícka 66, 821 08 Bratislava, za ktorú koná JUDr. Anna Hudáková, advokátka a konateľka, proti
žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, IČO: 00 156 621,
so sídlom: Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. s.
9772/2021-500, č. z. 13173/2021 zo dňa 08.06.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka
Slovenskej republiky, sekcie poľnohospodárstva číslo spisu 9772/2021-500, číslo záznamu 13173/2021
zo dňa 08.06.2021 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi súd voči žalovanému p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Pôdohospodárska platobná agentúra (ďalej aj „prvostupňový orgán“) na základe žiadosti žalobcu
(do 29.09.2020 žalobca pôsobil pod obchodným menom: CHATEAU MODRA, a. s. – pozn. správneho
súdu) o podporu na reštrukturalizáciu vinohradu s registračným číslom: A 201005/0001, kraj: Trnavský,
katastrálne územie: A., vinohradnícky hon: Cintorínske, štvorec: Čakany, kód dielu pôdneho bloku:
XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, číslo parcely: XXX/X, XXX/X, XX/X, XX/X, XX/X, v celkovej výmere 93,18
ha (ďalej len „predmetný vinohrad“), doručenej prvostupňovému orgánu dňa 30.04.2012, vydala dňa
12.03.2015 rozhodnutie č. 700/1972/2012 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalobcovi

neschválila poskytnutie podpory na reštrukturalizáciu predmetného vinohradu podľa nariadenia vlády
Slovenskej republiky č. 340/2008 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory v rámci spoločnej
organizácie trhu s vínom v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie vlády č. 340/2008 Z. z.“
alebo „nariadenie“).

2. Na základe žalobcom podaného odvolania žalovaný vydal dňa 14.07.2017 rozhodnutie č. s.
2628/2017-510, č. z. 16883/2017 (ďalej len „pôvodné rozhodnutie žalovaného“), ktorým podľa § 59

ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Správny poriadok“) zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že zamietol poskytnutie podpory
na reštrukturalizáciu predmetného vinohradu, s tým, že doplnil výrok a odôvodnenie prvostupňového
rozhodnutia. Toto pôvodné rozhodnutie žalovaného bolo na základe žalobcom podanej správnej žalobyzrušené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/130/2017-325 zo dňa 08.10.2020 (ďalej len
„predmetný rozsudok krajského súdu“) a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie.

3. Žalovaný vydal dňa 08.06.2021 rozhodnutie č. s. 9772/2021-500, č. z. 13173/2021 (ďalej len
„napadnuté rozhodnutie“), ktorým zmenil prvostupňové rozhodnutie jednak v jeho výroku, jednak v jeho
odôvodnení tak, že žalobcovi zamietol poskytnutie podpory na financovanie osobitných podporných
opatrení na pomoc sektoru vinohradníctva a vinárstva, konkrétne na reštrukturalizáciu predmetného
vinohradu vykonaním opatrenia zmena počtu krov. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na právny

názor vyslovený predmetným rozsudkom krajského súdu v otázke výkladu ustanovenia § 7 ods. 1
nariadenia vlády č. 340/2008 Z. z., definujúceho opatrenie zmena počtu krov, pričom uzavrel, že žalobca
nesplnil podmienky pre poskytnutie podpory.

II.
Žaloba

4. Včas podanou všeobecnou správnou žalobou (ďalej len „žaloba“), doručenou dňa 14.07.2021
na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím
Pôdohospodárskej platobnej agentúry (ďalej spolu aj „preskúmavané rozhodnutia“), vrátane postupu,

ktorý predchádzal ich vydaniu, z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e), písm. f), písm.
g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), teda
pre nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť vydaných rozhodnutí, nedostatočne zistený
skutkový stav bez opory v administratívnom spise a pre podstatné pochybenia procesného charakteru,
ktoré mali mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

5. V bližšom odôvodnení nesprávneho právneho posúdenia veci žalobca poukázal na to, že napadnuté
rozhodnutie je nesprávne, pretože jeho právne posúdenie vybočuje z medzí predpisov platných v čase
realizácie reštrukturalizácie, najmä nariadenia vlády č. 340/2008 Z. z. Žalobca poukázal na § 7 tohto
nariadenia, upravujúci jedno z reštrukturalizačných opatrení „zmena počtu krov“, ktorá je zameraná na

zahustenie výsadby pri počte krov najmenej 4 000 ks/ha pri zachovaní výmery vinohradu. Toto opatrenie
je možné kombinovať s inými, nie je to však povinnosť vinohradníka. Žalobca vykonal reštrukturalizáciu
v súlade s týmto ustanovením tak, že zvyšok doterajších krovov vo vinohrade ponechal a zahustil ich
novými krami na koncový stav štepov najmenej 4 000 ks/ha, ako to ukladá predmetné nariadenie.
Žalovaný však trval na tom, že žalobca bol povinný pôvodnú výsadbu vyklčovať a nahradiť novou

v počte najmenej 4 000 ks/ha. Z dôvodu nevyklčovania všetkých starých krov žalovaný žalobcovi
zamietol vyplatenie podpory za vykonanú reštrukturalizáciu. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na
právny názor vyslovený v predmetnom rozsudku krajského súdu vo vzťahu k výkladu § 7 nariadenia
vlády č. 340/2008 Z. z. a namietal, že žalovaný tento právny názor nerešpektoval a v rozpore s ním
vydal napadnuté rozhodnutie, v ktorom účelovo a svojvoľne svojim špekulatívnym výkladom zmenil

dôvod zamietnutia podpory pre žalobcu, pričom výklad uskutočnený krajským súdom je podľa neho
nedostatočný. Žalovaný tak spochybnil celý právny názor vyslovený krajským súdom. Podľa žalobcu je
výklad uskutočnený žalovaným o vyklčovaní krov v rozpore s nariadením vlády č. 340/2008 Z. z., ako aj
v rozpore s právnym názorom krajského súdu, podľa ktorého nie je daná povinnosť žalobcu vyklčovať
pôvodnú výsadbu krov, nakoľko by sa mu tým ukladalo viac povinností ako vyplýva z právneho predpisu.

Podľa žalobcu mal žalovaný skúmať, či podmienky reštrukturalizácie boli splnené a či bol dodržaný cieľ
zvýšiť konkurencieschopnosť výrobcov vína, nie skúmať priestorové potreby viniča a geometriu. Žalobca
zdôraznil, že v pôvodnom vinohrade na výmere 93,18 ha v spone 3 x 1 m by sa v ideálnom stave v starej
vinici malo nachádzať 310 568 krov, t. j. 3 333 krov/ha. V skutočnosti to však tak nebolo a na predmetnej
ploche vinohradu bol vysoký výpadok krov, a teda sa tam nachádzalo menej ako 150 000 krov, t. j. cca

1 600 krov/ha, čo je výpadok vyšší ako 50 %. Realizáciou opatrenia zmeny počtu krov žalobca dosiahol
zvýšenie počtu krov vo vinici na 387 256 krov, t. j. 4 156 krov/ha, čo zásadným spôsobom prispelo
k zvýšeniu výnosov z týchto viníc. Ak by sa žalobca riadil úvahou žalovaného, celé opatrenie by bolo
zbytočné, pretože s plným počtom krov by bola vinica funkčná. Opak je však pravdou, vinica mala viac
ako 50 %-ný výpadok a funkčná nebola, preto ju bolo potrebné zahustiť novými krami.

6. Žalobca v ďalšej časti svojej argumentácie označil dôvody žalovaného na zamietnutie podpory
za nepravdivé, účelovo vykonštruované a nepreukázané s tým, že výklad žalovaného je v rozpore
s nariadením vlády č. 340/2008 Z. z. a nemá v ňom oporu. Žalovaný ide proti účelu a zmyslu tohtonariadenia. Žalobca vysvetlil, že opatrenie zmena počtu krov je zamerané na komplexnú starostlivosť
o existujúci vinohrad, ktorého výsledkom má byť reštrukturalizovaný a zahustený vinohrad aj s opornou
konštrukciou, s cieľom pomôcť zvýšiť konkurencieschopnosť vína. Ak by sa vinohrad vyklčoval, nemohlo

by potom ísť o jeho zahustenie, ako to ukladá predmetné nariadenie, ale išlo by o vybudovanie celkom
nového vinohradu, čo však nie je účelom tohto opatrenia ani samotného nariadenia. Toto nebolo ani
úmyslom žalobcu, pretože vyklčovanie zahŕňa odstránenie všetkých krov viniča, opornej konštrukcie
a kvapôčkovej závlahy. Na to sa predmetné nariadenie ani projekt žalobcu nevzťahovali. Právny predpis
nepodmieňoval vykonanie reštrukturalizačného opatrenia vyklčovaním doterajších krov. Navyše podľa

žalobcu ani spon či dĺžka sponu nie sú súčasťou právnych predpisov a nie sú v nich vôbec upravované.

7. Žalobca poukázal na to, že nikdy netvrdil, že doterajšie kry má v úmysle vyklčovať a vysadiť ich
potom v spone 3 x 0,80 m. Žalovaný toto v napadnutom rozhodnutí ani nepreukázal. Vyklčovanie
a presadenie troch krov zo štyroch je len účelový výplod a výklad žalovaného. Žalobca pritom jasne
v žiadosti o zmenu na opatrenie zmena krov uviedol, že plánuje dosadiť vo vinohrade 176 012 nový

krov, pričom po zahustení bude vo vinohrade 388 182 krov, čo bolo splnené a potvrdené kontrolami
príslušných orgánov. Takéto opatrenie bolo potrebné robiť veľmi opatrene, preto nebolo všade pri
vysádzaní nových krov možné dodržať spon 3 x 0,80 m. Žalobca zdôraznil finančnú aj časovú stránku
opatrenia, ktoré ho doteraz stálo 2 195 359,19 Eur bez DPH. Na vynaloženie týchto nákladov si žalobca
musel vziať úver, ktorý doteraz spláca, pričom žalovaný mu vyplatenie schválenej podpory svojvoľne,

bez akéhokoľvek akceptovateľného základu a bez akejkoľvek rozumnej opory vo všeobecne platných
právnych predpisoch marí a priznanie podpory mu zamietol. Úvaha žalovaného pritom nie je správna.

8. Žalobca vyjadril nesúhlas s týmto novým zmeneným a zmätočným dôvodom žalovaného (o vyklčovaní
alebo presádzaní krov, ako aj s tvrdením, že k reštrukturalizácii vinohradu nedošlo), ktorý je podľa

neho účelovo prispôsobený pre zamietnutie vyplatenia podpory, a je podľa neho svojvoľný, s cieľom
poškodiť žalobcu a ukrátiť ho na jeho právach napriek tomu, že reštrukturalizáciu vykonal, čo nebolo
medzi stranami sporné a potvrdil to aj predmetný rozsudok krajského súdu. Vykonanie reštrukturalizácie
vyplýva aj zo Správy z kontroly na mieste samom z 26.06.2014. Žalobca vyjadril názor, že takýto
svojvoľný a účelový výklad žalovaného, dotváranie práva a zmena dôvodov pre opätovné zamietnutie

podpory tak, ako sa to žalovanému práve hodí, je popretím zásady právnej istoty. Konanie žalovaného
je aj v rozpore s § 3 Správneho poriadku. Žalovaný nielenže ignoruje žalobcu ako účastníka správneho
konania, ale ignoruje aj závery iných subjektov, ktoré vykonali kontrolu, i závery krajského súdu. Konanie
žalovaného je v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Žalovaný hmotné aj procesné
predpisy od začiatku ignoruje, porušuje, obchádza. Zo žiadosti žalobcu jasne vyplynulo, koľko krov má

v úmysle vysadiť a dosiahnuť koncový stav vinohradu. Prvostupňový orgán schválil projekt s vedomím,
že žalobca má v úmysle dosadiť len určitý počet krov. Ak bol takýto projekt schválený, stali sa parametre
záväzné a nepresnosti nie je možné prenášať na ťarchu žalobcu. Žalobca reštrukturalizáciu zrealizoval,
čo bolo potvrdené z viacerých strán.

9. Podľa žalobcu je napadnuté rozhodnutie zároveň nepreskúmateľné z dôvodu, že je nezrozumiteľné,
zmätočné, s nespoľahlivo zisteným skutkovým stavom veci a vydané v rozpore s hmotným právom.
Závery, ku ktorým žalovaný dospel, sú nerealizovateľné, neracionálne, nepresvedčivé a v konečnom
dôsledku nespravodlivé, a to pre extrémny nesúlad s vykonanými skutkovými zisteniami. Žalovaný
ignoroval zásadu materiálnej pravdy. Odôvodnenie zamietnutia podpory je podľa žalobcu arbitrárne, bez

rozumnejoporyvhmotnompráve,tedavnariadenívládyč.340/2008Z.z.,vychádzalenzindividuálneho
svojvoľného výkladu žalovaného, ako sa mu to práve hodí. Výrok je nejasný a nepresný, formulovaný
neurčitoajenezrozumiteľný.Napadnutérozhodnutiesatýkainéhovinohraduachýbavňomidentifikácia
osoby, ktorá ho v zastúpení podpísala.

10. Podľa žalobcu zistenie skutkového stavu je zároveň v rozpore s administratívnymi spismi, nakoľko
konštatovanie nedostatkov v dokladoch je v rozpore so zisteniami kontrolnej skupiny. Rovnako tak
tvrdeniežalovanéhootom,žežalobcanepredložildokladyocertifikáciisadeníc,čománavodiťdojem,že
žalobcapoužilnecertifikovanésadenice,čojevšaknepravda.Vskutočnostibolproblémvýhradnevtom,
že žalovaný žiadal od žalobcu predloženie certifikátov najmenej na 4 000 sadeníc, čo žalobca nemohol

predložiť, nakoľko ich v rámci projektu toľko nevysádzal, lebo išlo o pôvodnú výsadbu vinohradu. Navyše
všetky návesky nie je možné založiť do spisu, keďže sa jedná o státisíce kusov.11. Žalobca mal zároveň za to, že došlo k porušeniu ustanovení o konaní s následkom vydania
nezákonného rozhodnutia, a to tým, že nebol dodržaný procesný postup podľa § 33 ods. 2 Správneho
poriadku, keďže žalovaný nedal možnosť žalobcovi sa pred vydaním napadnutého rozhodnutia vyjadriť,

hoci žalovaný menil dôvody prvostupňového rozhodnutia.

12. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť z dôvodov podľa § 191 ods.
1 písm. c), písm. d), písm. e), písm. f), písm. g) SSP v celom rozsahu, vec vrátiť žalovanému na ďalšie
konanie a zároveň ho zaviazať na náhradu trov konania žalobcovi.

III.
Vyjadrenie žalovaného

13. V rámci reakcie na súdom doručenú žalobu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným krajskému
súdu dňa 25.10.2021. Zhrnul skutkový stav v danej veci, zopakoval podstatnú časť svojej argumentáciu

z napadnutého rozhodnutia a mal za to, že námietky žalobcu sú neopodstatnené. Názor žalobcu o tom,
že žalovaný nerešpektoval právny názor krajského súdu a v rozpore s jeho názorom vydal napadnuté
rozhodnutie, podľa žalovaného neobstojí, pretože žalovaný ako druhostupňový orgán dospel na základe
správnej úvahy a na základe výkladu jednotlivých reštrukturalizačných opatrení k záveru, že žalobca
vykonal reštrukturalizáciu opatrením podsadba, nie opatrením zmena počtu krov.

14. Podľa žalovaného bolo preukázané, že reštrukturalizácia vinohradu bola vykonaná v rozpore
s projektom reštrukturalizácie a opatrenie sa považuje za neskončené, vzhľadom k čomu nie je možné
poskytnúť podporu. Žalovaný označil za špekulatívne konanie žalobcu, ktorý najprv žiadosť podal na
reštrukturalizáciu opatrením podsadba a následne požiadal o zmenu na opatrenie zmena počtu krov.

Sám žalobca poukazoval na to, že vo vinohrade bol výpadok viac ako 50 % krov, pričom práve opatrenie
podsadba predpokladá výpadok krov najmenej 20 % vo veku 5 až 15 rokov.

15. Žalovaný konštatoval, že z predmetného vinohradu sa jeho reštrukturalizáciou nestal vinohrad,
vysadený 388 182 rastlinami viniča v spone 3 m x 0,8 m, z ktorých minimálne 176 012 malo byť nových,

ale zostal vinohradom, vysadeným rastlinami viniča v pôvodnom spone, ktorého výsadba bola v rámci
jeho reštrukturalizácie len doplnená na 310 600 rastlín tohto viniča, z ktorých minimálne 98 430 bolo
nových, a v ktorom bolo v rámci jeho reštrukturalizácie dosadených ešte ďalších 77 416 rastlín viniča
nad rámec kapacitných možností vinohradu.

16. Žalobca navyše ani na viaceré výzvy nepredložil doklady o uznaní množiteľského materiálu, preto
nebolo možné overiť splnenie podmienky podľa § 5 ods. 3 nariadenia č. 340/2008 Z. z. Doklady, ktoré
predložil žalobca dodatočne, nie je podľa žalovaného možné považovať za certifikované. Žalovaný
zdôraznil, že postupoval v súlade s právnym názorom krajského súdu a že poskytnutie podpory zamietol
z iných dôvodov ako s poukazom na § 7 ods. 1 nariadenia vlády č. 340/2008 Z. z.

17. Uzavrel, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne a v súlade so zákonom, zistenie skutkového
stavu bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci, nedošlo k porušeniu zákonných ustanovení a z tohto
dôvodu to nemohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Napadnuté
rozhodnutie bolo vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a obsahuje predpísané

náležitosti, pričom je dôsledne odôvodnené. Žalovaný preto navrhol žalobu ako nedôvodnú podľa § 190
SSP zamietnuť a žalobcovi nepriznať náhradu trov konania.

IV.
Replika žalobcu, duplika žalovaného a ďalšie podanie žalobcu

18. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným krajskému súdu dňa 10.11.2021.
Zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach a záveroch, ktoré čiastočne zopakoval, argumenty
žalovaného nepovažoval za opodstatnené a zdôraznil, že spon ako taký nie je kritériom, resp.
podmienkou § 7 nariadenia vlády č. 340/2008 Z. z., ani kritériom pre hodnotenie ukončenia

reštrukturalizácie podľa § 6 ods. 3 predmetného nariadenia, a žalobca sa k nemu nikdy nezaviazal, ani
nebol zaviazaný žiadnym rozhodnutím žalovaného. Reštrukturalizácia bola riadne ukončená a splnila
svoj účel. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby súd žalobe vyhovel.19. K replike žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 20.03.2025. Zotrval na
správnosti napadnutého rozhodnutia, námietky žalobcu označil za právne irelevantné a neopodstatnené
a dodal, že žalobca v replike neuviedol žiadne nové skutočnosti a táto je len opakovaním žaloby.

20. Podaním doručeným súdu 29.06.2025, označeným ako „Zhrňujúce vyjadrenie k právnej stránke
veci po vyjadrení strán“, žalobca zhrnul svoju právnu argumentáciu, spochybnil tvrdenia žalovaného vo
vzťahu k projektu reštrukturalizácie, k výpočtom a tvrdeniam o výsadbe krov nad kapacitné možnosti,
a v závere navrhol vyvodenie sankčnej zodpovednosti uložením pokuty podľa § 191 ods. 6 SSP.

V.
Relevantná právna úprava

21. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

22. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.

23. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť

alebo nedostatok dôvodov.

24. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

25. Podľa § 5 ods. 1 nariadenia vlády č. 340/2008 Z. z. podporu na reštrukturalizáciu vinohradu (ďalej
len "podpora na reštrukturalizáciu") môže agentúra poskytnúť fyzickej osobe alebo právnickej osobe,
ktorá užíva na území Slovenskej republiky zaregistrovanú vinohradnícku plochu (ďalej len "žiadateľ o
podporu na reštrukturalizáciu").

26. Podľa § 5 ods. 2 nariadenia vlády č. 340/2008 Z. z. podporu na reštrukturalizáciu možno poskytnúť
iba na tieto opatrenia reštrukturalizácie vinohradu vykonávané na vinohradníckych plochách: a) zmena
odrôd, b) zmena počtu krov, c) podsadba, d) presun vinohradu, e) vyklčovanie.

27. Podľa § 5 ods. 3 pri vykonávaní opatrenia reštrukturalizácia vinohradu možno použiť iba sadenice
registrovaných odrôd uznané podľa osobitného predpisu.

28. Podľa § 7 ods. 1 nariadenia vlády č. 340/2008 Z. z. zmena počtu krov je zameraná na zahustenie
výsadby pri počte krov najmenej 4 000 ks/ha pri zachovaní výmery vinohradu.

29. Podľa § 7 ods. 2 nariadenia vlády č. 340/2008 Z. z. zmenu počtu krov možno kombinovať so zmenou
odrôd, s presunom vinohradu a vyklčovaním.

30. Podľa § 7 ods. 3 nariadenia vlády č. 340/2008 Z. z. zmena počtu krov sa považuje za skončenú, ak

sú splnené podmienky uvedené v § 6 ods. 3.

31. Podľa § 6 ods. 3 nariadenia vlády č. 340/2008 Z. z. zmena odrôd sa považuje za skončenú, ak a)
oporná konštrukcia je dokončená s aspoň jedným nosným drôtom, b) miera ujatia výsadby dosiahne
najmenej 80% najneskôr ku koncu vinárskeho roka, ktorý nasleduje po vinárskom roku, v ktorom sa

uskutočnila výsadba, okrem prípadov vyššej moci, c) stav viniča po uskutočnení tohto opatrenia je
uspokojivý, d) je v súlade so schváleným projektom reštrukturalizácie vinohradov.

32. Podľa § 11 ods. 2 nariadenia vlády č. 340/2008 Z. z. prílohou k žiadosti o podporu na
reštrukturalizáciujea)projektreštrukturalizácievinohradu,b)hlásenieoúrodehroznazapredchádzajúci

vinársky rok, c) originál alebo osvedčená kópia aktuálneho osvedčenia o registrácii vinohradu, ktorý je
predmetom žiadosti o podporu na reštrukturalizáciu, d) doklady podľa druhu opatrenia, ktorými žiadateľ
o podporu na reštrukturalizáciu preukáže oprávnene vynaložené náklady na opatrenie reštrukturalizácia
vinohradu, a doklady o úhrade, e) kópia hlásenia o zmene v registrácii vinohradu alebo o vyklčovanívinohradu, f) originál alebo osvedčená kópia rozhodnutia o vzniku práva na opätovnú výsadbu,
g) aktuálny výpis z listu vlastníctva pozemku, na ktorom je vysadený vinohrad, h) originál alebo
osvedčená kópia nájomnej zmluvy uzatvorenej najmenej na 10 rokov od podania žiadosti o podporu na

reštrukturalizáciu, i) súhlas vlastníka s opatrením reštrukturalizácia vinohradu s osvedčeným podpisom
vlastníka, ak je žiadateľom nájomca, a ak po skončení opatrenia reštrukturalizácie vinohradu dôjde
k zmene druhu pozemku podľa osobitných predpisov, j) katastrálne mapové podklady zobrazujúce
pozemok, ktorý je predmetom opatrenia reštrukturalizácia vinohradu, k) osvedčená kópia certifikácie
množiteľského materiálu, l) osvedčená kópia výpisu z obchodného registra nie staršia ako tri mesiace

alebo živnostenského listu alebo osvedčenia o zápise do evidencie samostatne hospodáriacich roľníkov
alebo potvrdenia o pridelení identifikačného čísla organizácie, ak je žiadateľom právnická osoba, ktorá
nie je zapísaná do obchodného registra, m) osvedčená kópia osvedčenia o registrácii platiteľa dane z
pridanej hodnoty.

33. Podľa § 11 ods. 3 nariadenia vlády č. 340/2008 Z. z. projekt reštrukturalizácie vinohradu, ktorý je

súčasťou žiadosti o podporu na reštrukturalizáciu, musí obsahovať
a) druh opatrenia podľa § 5 ods. 2,
b) odôvodnenie,
c) termíny, v ktorých sa budú opatrenia vykonávať, a vinohradnícke plochy, ktoré sú predmetom žiadosti
o podporu na reštrukturalizáciu.

VI.
Posúdenie veci správnym súdom

34. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) začal
Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského
súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej
len„správnysúd“alebo„súd“)vovšetkýchveciach,vktorýchjeod01.06.2023danáprávomocsprávnych
súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec, pôvodne vedená

pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 6S/190/2021, v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu, kde je vedená pod sp. zn.
BA-6S/190/2021.

35. Správny súd v súlade s § 107 ods. 1 písm. a) SSP vo veci rozhodol na pojednávaní uskutočnenom
dňa 09.10.2025 za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a povereného zamestnanca žalovaného,
ktorí sa na pojednávanie dostavili na základe riadne a včas doručeného predvolania.

36. Predmetom tohto konania bolo posúdenie zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí, ktorými bolo
žalobcovi zamietnuté poskytnutie podpory na reštrukturalizáciu predmetného vinohradu na základe
vykonania opatrenia zmena počtu krov podľa nariadenia vlády č. 340/2008 Z. z.

37. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v danej veci podľa § 10, § 13 ods.

1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného
v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Pôdohospodárskej platobnej agentúry, vrátane konania, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu, v rozsahu dôvodov uplatnených v žalobe, a dospel k záveru, že žaloba je
dôvodná.

38. V rámci preskúmania veci sa správny súd v prvom rade zameral na posúdenie existencie
žalobného dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, teda námietky nepreskúmateľnosti napadnutého
rozhodnutia, ktorá je predpokladom pre možnosť posúdenia ďalších uplatnených žalobných dôvodov. Za
nepreskúmateľné sa považuje také rozhodnutie, ktoré je nezrozumiteľné, teda nejasné alebo protirečivé,
a rozhodnutie, ktoré je nedostatočne odôvodnené, teda také, z ktorého nie je možné jednoznačne zistiť

dôvody, ktoré k nemu viedli, resp. úvahy, ktorými sa administratívny orgán pri formovaní záverov v ňom
vyjadrených riadil. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie trpí vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok
dôvodov, na ktorých je založené.39. Správny súd z obsahu prvostupňového rozhodnutia zistil, že prvostupňový orgán svoje rozhodnutie
odôvodnil s poukazom na to, že žalobca ako žiadateľ podpory nesplnil podmienky pre jej schválenie vo

vzťahu k opatreniu zmena počtu krov. Podľa prvostupňového orgánu je zrejmé, že v danom vinohrade
bol dosadený len určitý počet kusov štepov v spone 3,00 m x 0,80 m a zvyšné štepy vysadené v roku
2002 ostali v pôvodnom spone 3,00 m x 1,00 m, čo podľa neho nie je v súlade s § 7 nariadenia
vlády č. 340/2008 Z. z., ktorý ustanovuje, že zmena počtu krov je zameraná na zahustenie výsadby pri
počte krov najmenej 4 000 ks/ha pri zachovaní plochy vinohradu. Prvostupňový orgán ďalej uviedol, že

v zmysle § 5 ods. 3 predmetného nariadenia pri vykonávaní opatrenia reštrukturalizácia vinohradu je
žiadateľ povinný použiť iba sadenice registrovaných odrôd uznané podľa osobitného predpisu. Žalobca
však doložil certifikáty len na určitú časť vinohradu, ktorej výsadbu realizoval v roku 2013, teda nie
na celej schválenej ploche vinohradu, a tým nedodržal § 7 ods. 1 nariadenia vlády č. 340/2008 Z. z.
Žalobcazároveňnedoložilžiadenrelevantnýdoklad,ktorýmbypreukázalvysadenéschválenémnožstvo
kusov krov. Podľa prvostupňového orgánu bol žalobca povinný v zmysle § 7 ods. 1 nariadenia č.

340/2008 Z. z. vysadiť na ploche 93,18 ha 388 182 kusov krov odrôd v spone 3,00 m x 0,80 m.
V skutočnosti však bol vo vinohrade dosadený len určitý počet kusov štepov v spone 3,00 m x 0,80
m a zvyšné štepy vysadené v roku 2002 ostali v pôvodnom spone, navyše spon je nepravidelný.
Prvostupňový orgán teda konštatoval, že v konečnom dôsledku podmienka podľa § 7 ods. 1 nariadenia
č. 340/2008 Z. z. nebola splnená, nakoľko v roku 2013 boli vysadené štepy v počte 175 846 kusov,

čo na ploche 93,18 ha predstavuje zahustenie výsadby len 1 888 ks/ha. Vysadené štepy v roku 2002
podľa prvostupňového orgánu nie je možné brať na účely podpory do úvahy, nakoľko boli vysadené pred
vznikom platobnej agentúry a prijatím nariadenia č. 340/2008 Z. z., pričom nariadenie jasne definuje,
že samotný projekt sa posudzuje od jeho začiatku. Prvostupňový orgán konštatoval, že zmena projektu
z opatrenia podsadba na opatrenie zmena počtu krov bola schválená v dobrej viere s tým, že žalobca

mohol využiť možnosť vyklčovať vinohrad na vlastné náklady, a tak vykonať schválené opatrenia zmena
počtu krov s požadovaným zahustením na celej ploche. Pri ukončení projektu však podľa neho vyšlo
najavo, že žalobca v skutočnosti vykonal opatrenie podsadba.

40. Z predmetného rozsudku krajského súdu vyplýva, že krajský súd pôvodné rozhodnutie žalovaného

(ktorým žalovaný síce zmenil prvostupňové rozhodnutie, avšak zamietnutie poskytnutia podpory
žalobcovi zostalo vo výsledku rovnaké) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že vec
nesprávne právne posúdil, keď nesprávne aplikoval § 7 ods. 2 nariadenia vlády č. 340/2008 Z. z.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol: „Medzi účastníkmi nie je sporné, že PPA schválila žalobcovi žiadosť
o poskytnutie podpory na reštrukturalizáciu vinohradu aj žiadosť o zmenu podpory z opatrenia podsadba

na opatrenie zmena počtu krov. Rovnako nie je sporné, že žalobca reštrukturalizáciu vinohradu v k. ú.
T. vykonal a PPA o tom aj informoval. Sporným medzi účastníkmi je právne posúdenie veci a výklad
ustanovenia § 7 ods. 1 nariadenia vlády č. 340/2008 Z. z., najmä či sa pri opatrení zmena počtu krov
musia vyklčovať pôvodné kry a vysadiť nové v počte najmenej 4000 ks/ha, alebo zahustenie 4000 ks/ha
možno dosiahnuť celkovou výsadbou krov zahŕňajúcou tak staré ako aj nové sadenice štepov. Opatrenie

zmena počtu krov pri reštrukturalizácii vinohradu všeobecne upravuje ustanovenie § 5 nariadenia vlády
č. 340/2008 Z. z. a osobitne § 7 v spojení s § 6 ods. 3 tohto nariadenia vlády. Je potrebné uviesť, že ide
o aproximačné nariadenie vlády prijaté na vykonanie Európskej dohody o pridružení uzatvorenej medzi
Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane jednej a Slovenskou republikou na strane
druhej a na vykonanie medzinárodných zmlúv podľa čl. 7 ods. 2. Zmena počtu krov je zameraná na

zahustenie výsadby pri počte krov najmenej 4 000 ks/ha pri zachovaní výmery vinohradu (§ 7 ods. 1).
Vláda teda určila minimálnu hranicu celkového sumáru krov, ktoré majú byť vysadené na 1 hektár - 4000
krov, no v nariadení nešpecifikovala, že má ísť výlučne o nové kry. Z dôvodovej správy k nariadeniu
vlády č. 340/2008 Z. z. vyplýva, že opatrenie zmena počtu krov je zameraná na zahustenie výsadby
pri počte krov vo vinohrade najmenej 4000 kusov na 1 hektár. Úmyslom a cieľom právnej úpravy preto

bol celkový počet vysadených krov viniča, teda nových aj starých, v počte najmenej 4000 kusov na
1 hektár dosiahnutý zahustením výsadby. Krátky slovník slovenského jazyka a Synonymický slovník
slovenčiny pojem „zahustiť“ definujú ako urobiť hustejším niečo riedke, dokončiť úpravu (jedla) nejakou
prísadou, zvýšiť hustotu, koncentráciu niečoho, stať sa hustejším, plnším, zaplniť sa. Z gramatického
hľadiska teda pojem „zahustiť“ alebo „zahustenie“ predstavuje skoncentrovanie niečoho už existujúceho

tak, že pridaním niečoho k už existujúcemu sa celok (masa) zahustí na požadovanú koncentráciu.
Inými slovami, výsledok zahustenia sa dosiahne spočítaním už existujúceho stavu spolu s novým,
pridaným do už existujúcej masy v rámci jednej presne ohraničenej výmery alebo lokality. Tak je to
podľa názoru správneho súdu aj pri zahustení výsadby vinohradu, kedy sa k už zasadeným krom viničav stanovenej výmere vinohradu zasadia nové rastliny (s tým, že pôvodná výmera vinohradu zostáva
rovnaká)adosiahnesatýmkoncentráciakrovviničanajmenej4000ks/ha.Vtomtoduchujekoncipovaná
aj hypotéza ustanovenia § 7 ods. 1 nariadenia vlády č. 340/2008 Z. z. Neobstojí tvrdenie PPA ani

žalovaného, že na staré kry vysadené v roku 2002 nemožno prihliadať, pretože boli vysadené pred
prijatím nariadenia vlády č. 340/2008 Z .z. a pred vznikom PPA. Žiadnu takúto podmienku nariadenie
vlády č. 340/2008 Z. z. v prechodných ustanoveniach neupravuje, preto ju nemožno dodatočne mimo
legislatívne vytvoriť. Opatrenie zmena počtu krov môže byť skombinovaná s opatrením vyklčovanie
vinohradu. Ide však o fakultatívnu podmienku, ktorá nemusí byť v každom prípade splnená (§ 7 ods.

2 nariadenia vlády č. 340/2008 Z. z.). Vyklčovanie zahŕňa odstránenie všetkých krov viniča a opornej
konštrukcie z vinohradu (§ 10 ods. 1 nariadenia vlády č. 340/2008 Z. z.). Žalobca v žiadosti ani v jej
zmene neuvádzal, že pred zahustením výsadby pri opatrení zmena počtu krov vinohrad vyklčuje, teda
odstráni všetky kry viniča spolu s opornou konštrukciou k vinohradu. Žalobca v podanej žalobe aj na
pojednávaní túto možnosť priamo vylučoval, keďže odstránenie už existujúcej kvapôčkovej závlahy
vo vinohrade je mimoriadne náročné a nákladné. Ak žalovaný aj prvostupňový orgán verejnej správy

obligatórne spájajú opatrenie zmena počtu krov s opatrením vyklčovanie, konajú v rozpore s § 7 ods.
2 citovaného nariadenia vlády. Žalobcovi nemožno uložiť viac povinností, ako mu určuje aproximačné
nariadenie vlády (čl. 13 ods. 1 písm. c/ v spojení s čl. 120 ods. 2 Ústavy SR a zákonom č. 19/2002 Z.
z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky).
Právny názor žalovaného a PPA pri výklade § 7 ods. 1 nariadenia vlády č. 340/2002 Z. z. nie je správny

a žalobcovi ukladá viac povinností ako citované nariadenie vlády, čo je neprípustné.“

41. Z obsahu napadnutého rozhodnutia, ktorým žalovaný rozhodoval po vrátení veci krajským súdom,
vyplýva, že žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na to, že predmetný vinohrad bol v rámci
jeho reštrukturalizácie vysadený v akomsi nepravidelnom spone medzi 0,4 až 1,2 x 3 m, čím nedošlo

k zahusteniu výsadby viniča zmenou sponu jeho výsadby z pôvodného 3 m x 1 m na nový spon
3 m x 0,8 m tak, ako to bolo schválené žalobcovi podľa projektu. Do predmetného vinohradu bolo
dosadených 175 846 rastlín viniča, čo pri zachovaní pôvodnej výsadby znamenalo, že výpadok krov
viniča mohol byť týmto dosadením nových krov doplnený novými 98 430 krami viniča, čím sa naplnili
kapacitné možnosti výsadby v predmetnom vinohrade v spone 3 m x 1 m, a zvyšných 77 416 rastlín

viniča bolo dosadených nad rámec kapacitných možností v rozpore s priestorovými potrebami viniča.
Na vykonanie takého opatrenia pritom žalobca nemal schválené poskytnutie podpory. V predmetnom
vinohrade spon jeho výsadby na konci reštrukturalizácie nedosiahol a ani nemohol dosiahnuť 3 m x 0,8
m, pričom z plánovaného počtu krov viniča mohlo byť riadnym spôsobom vysadených len 98 430 krov a
zvyšných 77 416 rastlín mohlo byť vysadených len v rozpore s ich priestorovými potrebami. Predmetný

projekt tak zjavne zrealizovaný nebol, namiesto neho bola vykonaná podsadba, a to práve doplnením
výsadby o 98 430 krov viniča, ktorých doplnenie kapacitné možnosti predmetného vinohradu reálne
umožňovali. Pri reštrukturalizácii nebol podľa žalovaného urobený ani len pokus o reálne zahusťovanie
výsadby zmenou ich sponu, pretože by si to vyžadovalo aspoň čiastočné odstránenie pôvodnej výsadby
viniča, prípadne ich presadenie. V predmetnom vinohrade sa však ponechala celá jeho pôvodná

výsadba v spone 3 m x 1 m, ktoré boli vysadené ešte v roku 2002. Žalovaný zároveň konštatoval,
že dôvodom zamietnutia poskytnutia podpory bola aj skutočnosť, že žalobca nepredložil doklady
o uznaní množiteľského materiálu, v dôsledku čoho nebolo možné overiť, či boli na reštrukturalizáciu
skutočne použité pravé sadenice viniča uznané podľa osobitného predpisu, ako to ustanovuje § 5 ods.
3 nariadenia vlády č. 340/2008 Z. z.

42. Vzhľadom na uvedené žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že nový spon dosiahnutý
nebol, pričom dosadením 175 846 krov bolo (pri zachovaní jeho pôvodnej výsadby 212 170 rastlín
vysadených v spone 3 m x 1 m) minimálne 77 416 týchto krov viniča do predmetného vinohradu
dosadených v rozpore s ich priestorovými potrebami. To znamená, že reštrukturalizácia bola vykonaná

v rozpore s projektom a reštrukturalizačné opatrenie sa podľa § 7 ods. 3 a § 6 ods. 3 písm. d) nariadenia
vládyč.340/2008Z.z.podľažalovanéhopovažujezaneskončené,pretopodporuniejemožnéžalobcovi
poskytnúť. Žalovaný doplnil, že do vinohradu bolo korektne dosadených najviac 98 430 krov viniča,
pričom zvyšných 77 416 krov bolo dosadených v rozpore s ich priestorovými potrebami a bol dosiahnutý
nezmyselný nepravidelný spon. Reštrukturalizácia teda nebolo vykonaná v zmysle schválenej žiadosti

a neboli predložené doklady na overenie sadeníc viniča.

43. Správny súd po preskúmaní dôvodov napadnutého rozhodnutia v kontexte predmetného rozsudku
krajského súdu zistil, že žalovaný sa v nadväznosti na právny názor vyslovený krajským súdomdostatočne nevysporiadal s dôvodmi napadnutého rozhodnutia. Žalovaný svoje rozhodnutie založil na
dvoch ťažiskových dôvodoch, a to na skutočnosti, že pri reštrukturalizácii predmetného vinohradu nebol
dodržaný spon viniča 3 m x 0,8 m (nebol dodržaný schválený projekt a ukončená reštrukturalizácia)

a neboli predložené doklady o pravosti sadeníc, teda neboli splnené podmienky podľa § 7 ods. 3, § 6 ods.
3 písm. d), § 5 ods. 3 nariadenia vlády č. 340/2008 Z. z. Podľa názoru správneho súdu žalovaný v tomto
smere dostatočne nereflektoval na predmetný rozsudok krajského súdu. V tejto súvislosti správny súd
upriamuje pozornosť na tú časť odôvodnenia rozsudku krajského súdu, ktorá hovorí o tom, že úmyslom
a cieľom právnej úpravy vo vzťahu k § 7 ods. 1 nariadenia vlády č. 340/2008 Z. z. bol celkový počet

vysadených krov viniča, teda nových aj starých v počte najmenej 4 000 kusov na 1 hektár, dosiahnutý
zahustením výsadby, pričom výsledok zahustenia by sa mal dosiahnuť spočítaním už existujúceho stavu
spolu s novým, pridaním do už existujúcej masy v rámci ohraničenej výmery, preto bolo podľa krajského
súdu potrebné prihliadať aj na staré kry vysadené v roku 2002. Krajský súd vyslovil, že opatrenie
zmena počtu krov môže a nemusí byť kombinované s opatrením vyklčovanie vinohradu, pretože ide
ofakultatívnupodmienku,ktoránemusíbyťsplnená.Aktedažalovanýajprvostupňovýorgánobligatórne

spájali opatrenie zmena počtu krov s opatrením vyklčovanie, podľa rozsudku krajského súdu konali
v rozpore s § 7 ods. 2 nariadenia. Vychádzajúc z uvedeného právneho názoru je možné uzavrieť,
že podstatou reštrukturalizačného opatrenia zmena počtu krov, ktorý bol aplikovaný v prejednávanej
veci podľa § 7 ods. 1 nariadenia vlády č. 340/2008 Z. z., je predovšetkým dosadenie nových krov
a dosiahnutie konečného stavu 4 000 kusov na 1 hektár spočítaním starých a nových (dosadených) krov,

pričom nie je povinnosťou žalobcu kombinovať takýto postup s vyklčovaním vinohradu, či už čiastočným
alebo úplným.

44. Pri dôslednej aplikácii uvedeného právneho názoru na ustálený skutkový stav v danej veci bolo
potrebné zo strany žalovaného sa v ďalšom konaní primárne zaoberať tým, aký bol stav predmetného

vinohradupovykonaníreštrukturalizácie,t.j.čispočítanímpočtustarýchanovýchkrovdošloknaplneniu
ich minimálneho počtu 4 000 ks/ha v zmysle § 7 ods. 1 nariadenia vlády č. 340/2008 Z. z., pričom
pri ustálení tejto otázky nemalo hrať úlohu to, či došlo výlučne k dosadeniu nových krov alebo
sa dosadenie krov kombinovalo s čiastočným vyklčovaním vinohradu, ktoré vyklčovanie bolo len
fakultatívnou možnosťou, teda takáto kombinácia opatrení nebola pre žalobcu povinná. Žalovaný sa

však touto skutočnosťou nezaoberal a nevyhodnotil ju v súlade s vysloveným právnym názorom
krajského súdu. Namiesto toho vyslovil, že opatrenie zmeny počtu krov bolo možné uskutočniť jedine
vyklčovaním alebo presadením rastlín viniča (čo nekorešponduje s vysloveným právnym názorom
krajského súdu), a konštatoval, že žalobca skutočne realizoval iné reštrukturalizačné opatrenie –
podsadbu. Na základe napadnutého rozhodnutia teda došlo bez ďalšieho k prekvalifikovaniu charakteru

realizovaného opatrenia, hoci žalovaný súčasne v napadnutom rozhodnutí (str. 30) uviedol, že dôvodom
pre zamietnutie podpory nie je rozpor s § 7 ods. 1 nariadenia vlády č. 340/2008 Z. z. Ak žalovaný
nezaložil svoje rozhodnutie na nesplnení podmienky § 7 ods. 1 nariadenia vlády č. 340/2008 Z. z., a túto
podmienku ani neskúmal cez prizmu právneho názoru krajského súdu, nie je zrejmé, prečo k takémuto
prekvalifikovaniu pristúpil. Správny súd úvahy obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vo

vzťahu k priestorovému vymedzeniu a geometrii viniča nepovažuje v tomto smere za dostatočné,
zodpovedajúce dôslednej aplikácii právneho názoru krajského súdu na danú vec. Podľa správneho súdu
bol žalovaný povinný sa v prvom rade vysporiadať s otázkou, či boli splnené podmienky podľa § 7
ods. 1 nariadenia vlády č. 340/2008 Z. z. pri dôslednom uplatnení právneho názoru krajského súdu
vo svojich úvahách tak, ako bolo vyššie uvedené, teda mal skúmať konečný stav vinohradu a ustáliť

posudzovaný druh reštrukturalizačného opatrenia. Až po vyriešení tejto otázky bolo možné pristúpiť
ku skúmaniu splnenia ďalších podmienok pre poskytnutie podpory vrátane § 7 ods. 3 v spojení s § 6
ods. 3 písm. d) nariadenia. Správny súd už len ad marginem podotýka, že ak podľa žalovaného došlo
k realizácii opatrenia podsadba namiesto zmena počtu krov, z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé,
prečo konštatoval nesplnenie podmienky podľa § 7 ods. 3 nariadenia vlády č. 340/2008 Z. z., ktorá sa

vzťahuje výlučne na opatrenie zmena počtu krov, a prečo túto podmienku vôbec posudzoval, ak k zmene
počtu krov podľa neho nedošlo.

45. V nadväznosti na uvedený nedostatok odôvodnenia žalovaný opomenul skúmať aj to, či pri
dôslednom rešpektovaní právneho názoru krajského súdu, najmä s ohľadom na povinnosť počítať do

celkového počtu krov aj staré kusy viniča vysadené v roku 2002, je potrebné a zároveň objektívne možné
od žalobcu vyžadovať zachovanie sponu viniča v rozmeroch 3 m x 0,8 m pre celú plochu vinohradu, ak
kry vysadené v roku 2002 boli realizované v spone 3 m x 1 m (navyše ak ich presadením s ohľadom na
ich vek by sa žalobca vystavil riziku ich uhynutia). Ani v tejto časti tak žalovaný neaplikoval právny názorkrajského súdu dôsledne a nereflektoval naň v napadnutom rozhodnutí, čo predstavuje vadu nedostatku
dôvodov,naktorýchjenapadnutérozhodnutiezaložené.Okremtohožalobcovižalovanývtejtosúvislosti
vytkol, že vo vinohrade ponechal celú jeho pôvodnú výsadbu v spone 3 m x 1 m, ktorá bola vysadená

ešte v roku 2002, čo taktiež nekorešponduje s právnym názorom krajského súdu, podľa názoru ktorého
sa do celkového počtu krov počítajú aj „staré“ kusy viniča.

46. Pokiaľ ide o skúmanie dodržania sponu predmetného vinohradu, správny súd z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia nezistil, z čoho žalovaný vychádzal, ak za jeden z dôvodov pre zamietnutie

poskytnutia podpory považoval nedodržanie sponu v rozmere 3 m x 0,8 m pre celú plochu vinohradu,
hoci spon nie je súčasťou podmienok podľa § 7 ods. 1 ani podľa § 8 nariadenia vlády č. 340/2008 Z. z.
V tomto smere správny súd konštatuje, že úvahy žalovaného sú nedostatočne zdôvodnené. Žalovaný
vo svojich záveroch vychádzal z nedostatku splnenia podmienok podľa § 6 ods. 3 písm. d), § 7 ods.
3 nariadenia, ktoré však povinnosť dodržať konkrétny spon výsadby neobsahujú. Takáto povinnosť
nebola žalobcovi uložená ani rozhodnutím prvostupňového orgánu č. 700/1972/2012 zo dňa 12.10.2012

v spojení rozhodnutím prvostupňového orgánu č. 700/1972/2012 zo dňa 22.04.2013, ktorými bola
žalobcovi schválená žiadosť o podporu na reštrukturalizáciu vinohradu s jej čiastočnou zmenou vo
vzťahu k opatreniu zmena počtu krov. Správny súd taktiež poukazuje na to, že medzi obligatórne
náležitosti projektu reštrukturalizácie vinohradu v zmysle § 11 ods. 3 nariadenia nie je zaradený rozmer
sponu vinohradu. Žalovaný tak nedal odpoveď na otázku, z čoho pre žalobcu vyplýva viazanosť

rozmermi sponu vinohradu, ak spon nie je obligatórnou náležitosťou predkladaného projektu, a teda
či je jeho nedodržanie dôvodom na zamietnutie poskytnutia predmetnej podpory. Závery žalovaného
v napadnutom rozhodnutí sa v tomto smere javia ako svojvoľné a arbitrárne.

47. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd konštatuje, že z napadnutého rozhodnutia

žalovaného nevyplýva, ako právny záver krajského súdu žalovaný aplikoval na prejednávanú vec
pri zisťovaní splnenia podmienok pre priznanie poskytnutia podpory na reštrukturalizáciu vinohradu v
zmysle nariadenia vlády č. 340/2008 Z. z., a žalovaný sa nezaoberal ani tým, aký vplyv mal vyslovený
právny názor krajského súdu na povinnosti žalobcu pri preukazovaní splnenia týchto podmienok.

48. Správny súd zastáva názor, že z napadnutého rozhodnutie nie je zrejmé ani to, ako žalovaný právny
názor krajského súdu premietol na skutkový stav v danej veci, keď konštatoval nesplnenie podmienky
podľa § 5 ods. 3 nariadenia, teda absenciu preukázania použitia sadeníc registrovaných odrôd (krov
viniča). Žalovaný sa nezaoberal správnosťou a úplnosťou zisteného skutkového stavu v danej veci po
vyslovení právneho názoru zo strany krajského súdu, ktorý názor predstavoval významnú zmenu nielen

čo do právneho posúdenia veci, ale aj vo vzťahu k ustálenému skutkovému stavu. Žalovaný sa touto
zmenou vo vzťahu k požiadavkám na skutkový stav nezaoberal a nevysporiadal sa s ňou. Namiesto
toho obdobne ako v prvostupňovom rozhodnutí konštatoval nesplnenie uvedenej podmienky nariadenia,
bez jej bližšieho odôvodnenia a konkretizácie požadovaných dokumentov a ich rozsahu, čo správny súd
nepovažuje za akceptovateľné, nielen s ohľadom na význam takýchto záverov pre vec samotnú, ale

aj s ohľadom na potrebu zachovania práv žalobcu na riadne odôvodnenie rozhodnutia, s ktorým súvisí
jeho možnosť sa proti tvrdeniam orgánu verejnej správy adekvátnym spôsobom brániť.

49. Napokon správny súd uvádza, že žalovaný sa nevysporiadal s výsledkami zistení vykonaných
kontrol a preverovaní, ku ktorým v priebehu administratívneho konania opakovane došlo a ktoré

vo vzťahu k splneniu podmienok na poskytnutie podpory podľa nariadenia vlády č. 340/2008 Z. z.
oproti napadnutému rozhodnutiu obsahovali odlišné závery. Konkrétne správny súd poukazuje na to,
že vo veci bola dňa 25.09.2014 vykonaná kontrola na mieste Ústredným kontrolným a skúšobným
ústavom poľnohospodárskym, z ktorej bola vyhotovená Správa z kontroly vinohradov, ktorej záverom
bolo, že opatrenie bolo ukončené v súlade s nariadením vlády č. 340/2008 Z. z. vrátane preverenia

dokladov. Vykonaním kontroly na mieste zo strany Pôdohospodárskej platobnej agentúry, Sekciou
kontroly, v dňoch 25.09.2014 až 09.10.2014, z ktorej bola vyhotovená Správa z kontroly na mieste,
boli preverované vecné náklady na výsadbu s tým, že bola konštatovaná oprávnenosť nákladov vo
výške 2 195 359,19 Eur. K obdobným záverom dospel aj Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky,
ktorý vo svojom Protokole o výsledku kontroly z 03.09.2015 konštatoval, že opatrenie zmena počtu krov

bolo vykonané a boli splnené podmienky nariadenia č. 340/2008 Z. z., pričom neboli splnené záväzky
súvisiace s vyplatením podpory zo strany prvostupňového orgánu. S protokolom bol prvostupňový orgán
oboznámený dňa 22.09.2015.50. Správny súd s ohľadom na uvedené rezultuje, že napadnuté rozhodnutie trpí vadou
nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, na ktorých je založené, keďže žalovaný sa v nadväznosti
na právny názor vyslovený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/130/2017 zo

dňa 08.10.2020 dostatočne nevysporiadal s dôvodmi pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Z
napadnutého rozhodnutia žalovaného nevyplýva, ako právny záver krajského súdu žalovaný aplikoval
na prejednávanú vec pri zisťovaní splnenia podmienok pre priznanie poskytnutia podpory na
reštrukturalizáciu vinohradu v zmysle nariadenia vlády č. 340/2008 Z. z. Žalovaný sa nezaoberal ani tým,
aký vplyv mal vyslovený právny názor krajského súdu na povinnosti žalobcu pri preukazovaní splnenia

týchtopodmienokaakohožalovanýpremietolnaskutkovýstavvdanejveci,pričomsanevysporiadalani
s výsledkami zistení vykonaných kontrol, ktoré vo vzťahu k splneniu podmienok na poskytnutie podpory
podľa nariadenia vlády č. 340/2008 Z. z. oproti napadnutému rozhodnutiu obsahovali odlišné závery.
Správny súd preto dospel k záveru, že došlo k naplneniu žalobného dôvodu pre nepreskúmateľnosť
podľa§191ods.1písm.d)SSP,napadnutérozhodnutiejepotrebnéakonezákonnézrušiťavecvrátiťna
ďalšie konanie žalovanému, ktorý je viazaný právnym názorom správneho súdu a je povinný zákonným

postupom odstrániť vytýkané nedostatky.

51. Správny súd považuje za potrebné dodať, že si je plne vedomý skutočnosti, že s ohľadom na §
5 ods. 1 nariadenia vlády č. 340/2008 Z. z. nie je povinnosťou žalovaného vyhovieť každej žiadosti
o podporu. Podľa správneho súdu je však podstatné, aby každé zamietnutie žiadosti bolo založené na

dôvodoch, ktoré majú oporu v právnych predpisoch, a aby bolo dostatočne a presvedčivo odôvodnené,
čo v prejednávanej veci nebolo možné konštatovať.

52. Pre úplnosť súd dodáva, že ďalšími žalobnými námietkami [žalobné dôvody podľa § 191 ods. 1 písm.
c), písm. e), písm. f), písm. g) SSP] sa nezaoberal, keďže ich hodnotenie je s ohľadom na vytýkané vady

napadnutého rozhodnutia v podobe jeho nepreskúmateľnosti v tomto konaní predčasné.

53. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej

správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu
v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

54. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a úspešnému žalobcovi
priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník v zmysle § 175 ods. 2 SSP.

55. Správny súd na dôvažok dodáva, že nevyhovel návrhu žalobcu a neuložil žalovanému pokutu za
nerešpektovanie právneho názoru vysloveného v predmetnom rozsudku krajského súdu podľa § 191

ods. 6 SSP s poukazom na to, že podľa názoru správneho súdu zo strany žalovaného išlo výlučne o
nedôslednú interpretáciu právnych záverov, a nie o ich bezdôvodnú ignoranciu.

56. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442
SSP), a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty
nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.
Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred
správnym súdom.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ
aleboopomenutýsťažovateľ,jehozamestnanecalebočlen,ktorýzanehonakasačnomsúdekonáalebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe

podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.