Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. október 2025

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 20C/35/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6625203119
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Lukáč
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2025:6625203119.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec, sudcom Mgr. Vladimírom Lukáčom, v spore žalobcu Tatra banka, a.s. so sídlom
Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 00 686 930, právne zastúpeného RASLEGAL, s.r.o., so
sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, proti žalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/
XX, XXX XX E., o určenie neúčinnosti právnych úkonov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že právny úkon - kúpna zmluva zo dňa 12.09.2024, zapísaný v katastri nehnuteľnosti

v rámci konania sp. zn. V 5546/2024, na základe ktorého žalovaná nadobudla do výlučného vlastníctva
pozemok parcely registra „C“ s parc. č. 512/11 o výmere 18 m2, zastavaná plocha a nádvorie;
samostatne stojaca garáž so súp. č. XXXXX, postavená na pozemku s parc. č. 512/11, všetko zapísané
na LV č. XXXX, vedenom pre k. ú. A. A., Obec A. A., okres A. A., príslušným okresným úradom,
katastrálnym odborom, je voči žalobcovi p r á v n e n e ú č i n n ý .

II. Súd u r č u j e , že právny úkon - kúpna zmluva zo dňa 12.09.2024, zapísaný v katastri nehnuteľnosti

v rámci konania sp. zn. V 2547/2024, na základe ktorého žalovaná nadobudla do výlučného vlastníctva
pozemok parcely registra „C“ s parcelným číslom 231/1 o výmere 870 m2, záhrada; pozemok parcely
registra „C“ s parcelným číslom 231/6 o výmere 234 m2, záhrada; pozemok parcely registra „C“ s
parcelným číslom 231/7 o výmere 259 m2, záhrada; pozemok parcely registra „C“ s parcelným číslom
231/8 o výmere 38 m2, zastavaná plocha a nádvorie; pozemok parcely registra „C“ s parcelným číslom
231/9 o výmere 38 m2, záhrada; pozemok parcely registra „C“ s parcelným číslom 232 o výmere 144 m2,

zastavaná plocha a nádvorie; pozemok parcely registra „C“ s parcelným číslom 233/1 o výmere 414 m2,
zastavaná plocha a nádvorie; pozemok parcely registra „C“ s parcelným číslom 233/2 o výmere 101 m2,
zastavaná plocha a nádvorie; pozemok parcely registra „C“ s parcelným číslom 233/3 o výmere 64 m2,
zastavaná plocha a nádvorie; rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na pozemku s parc. č.
232; sklad so súpisným číslom XXX, postavený na pozemku s parc. č. 233/2; samostatne stojaca garáž
so súpisným číslom XXX, postavená na pozemku s parc. č. 231/8, zapísané na LV č. XXXX, vedenom
pre k. ú . F., Obec F., okres E., príslušným okresným úradom, katastrálnym odborom, je voči žalobcovi

p r á v n e n e ú č i n n ý .

III. Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej určenia neúčinnosti kúpnych zmlúv v zmysle
ustanovenia § 42b Občianskeho zákonníka. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 13.08.2020 ako veriteľ
uzatvoril so spoločnosťou Troia s.r.o., so sídlom Budatínska 16, 851 06 Bratislava, IČO: 51 036 215

(ďalej ako „Troia“) ako obligačným dlžníkom v zmysle ustanovení § 497 až 507 zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník v zneníneskorších predpisov (ďalejlen„Obchodný zákonník“) Zmluvu o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX. Dohodou o ručení inkorporovanou v tejto zmluve sa zaručila za tento úverG. H., bytom I. H. C. G. XXX/XX, XXX XX E., nar.: 09.04.1962 (ďalej len „ručiteľka“ alebo „dlžníčka“).
Žalobca podotkol, že ručiteľka je doposiaľ jedinou spoločníčkou a konateľkou spoločnosti B.. Spoločnosti
v zmysle úverovej zmluvy žalobca poskytol splátkový úver vo výške 150.000,- €. Nakoľko spoločnosť

nedodržala povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy a dohodnuté splátky neplnila riadne a včas, žalobca
pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru zo dňa 03.01.2025 spoločnosť B. a rovnako aj ručiteľku vyzval na vrátenie dlžnej sumy (67.410,55
€), pričom im poskytol dodatočnú lehotu splatnosti piatich dní odo dňa doručenia vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti. Dlžníci napriek tomu svoj dlh nesplnili ani v dodatočnej lehote, a to ani čiastočne.

Vzhľadomnatietookolnostisižalobcasvojenárokyuplatnildňa11.06.2025súdnoucestou,atonávrhom
na vydanie platobného rozkazu, resp. žalobou v upomínacom konaní, ktoré bolo vedené Okresným
súdomBanskáBystricapodsp.zn.:3Up/864/2025.Vupomínacomkonanísivočidlžníkomuplatnilnárok
na zaplatenie istiny vo výške 62.982,75 € a k nej prislúchajúce príslušenstvo, pozostávajúce z úrokov
vzniknutých do zosplatnenia úveru, úrokov z omeškania vzniknutých do zosplatnenia úveru, úrokov z
omeškania vzniknutých po zosplatnení úveru, náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,

náhrady za zaplatený súdny poplatok za podanie žaloby a náhrady trov právneho zastúpenia. Dňa
11.07.2025 súd v tejto veci vydal platobný rozkaz, pričom prebiehalo jeho doručovanie žalovaným.
Okrem toho žalobca spoločnosti B. poskytol aj ďalšie úvery, a to: splátkový úver č. XXXXXXXXXX zo
dňa 30.01.2020 vo výške 10.500,- € s aktuálnom zostatkom vo výške 1.679,02 €, ktorý bol zosplatnený
dňa 09.01.2025; splátkový úver č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.03.2023 vo výške 55.500,- € s aktuálnym

zostatkom vo výške 47.442,67 €, ktorý bol zosplatnený dňa 09.01.2025. Za oba uvedené úvery sa
zaručila dlžníčka. Okrem toho eviduje aj ďalšie nesplatené úvery poskytnuté spoločnostiam ručiteľky.
Konkrétne ide o nasledovné: J. K. B. J., so sídlom L. XX, XXX XX A. A., IČO: XX XXX XXX, ktorej žalobca
poskytol nasledovné úvery: splátkový úver č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.08.2020 vo výške 40.500,-
€ s aktuálnym zostatkom 18.993,59 €, ktorý bol zosplatnený dňa 09.01.2025; kontokorentný úver č.

XXXXXXXXXX zo dňa 28.06.2024 vo výške 76.000,- € s aktuálnym zostatkom vo výške 83.615,61 €,
ktorý bol zosplatnený dňa 31.05.2025; J. M. N. J., so sídlom A. XX, XXX XX A., IČO: XX XXX XXX, ktorej
poskytol splátkový úver č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.11.2023 vo výške 16.000,- € s aktuálnym zostatkom
vo výške 14.091,90 €, ktorý bol zosplatnený dňa 17.03.2025. Ručiteľka je jedinou spoločníčkou a
konateľkou uvedených spoločností a rovnako sa zaručila za všetky uvedené úvery poskytnuté týmto

spoločnostiam. Pokiaľ ide o spoločnosť K. B. J., voči tejto sú aktuálne vedené minimálne dve exekúcie
(sp. zn.: 58Ek/1267/2025 a 22Ek/1705/2025), pričom exekúcia pod sp. zn.: 22Ek/1705/2025 je vedená
aj priamo voči ručiteľke, a to na základe exekučného titulu zo dňa 04.02.2025. V rámci šetrenia
bonity uvedených spoločností a ručiteľky žalobca evidoval, že ručiteľka vlastnila viaceré nehnuteľnosti,
zapísané na LV č. XXXX pre katastrálne územie A. A. a č. XXXX pre katastrálne územie F., okres E..

Konkrétne ide o nasledovné nehnuteľnosti: na LV č. XXXX pre katastrálne územie A. A., v obci A. A., v
okrese A. A. zapísané ako: pozemok parcely registra „C“ s parc. č. 512/11 o výmere 18 m2, zastavaná
plocha a nádvorie; samostatne stojaca garáž so súp. č. 10530, postavená na pozemku s parc. č. 512/11;
na LV č. XXXX pre k. ú. F., v obci Vidiná, v okrese Lučenec zapísané ako: pozemok parcely registra
„C“ s parc. č. 231/1 o výmere 870 m2, záhrada; pozemok parcely registra „C“ s parc. č. 231/6 o výmere

234 m2, záhrada; pozemok parcely registra „C“ s parc. č. 231/7 o výmere 259 m2, záhrada; pozemok
parcely registra „C“ s parc. č. 231/8 o výmere 38 m2, zastavaná plocha a nádvorie; pozemok parcely
registra „C“ s parc. č. 231/9 o výmere 38 m2, záhrada; pozemok parcely registra „C“ s parc. č. 232 o
výmere 144 m2, zastavaná plocha a nádvorie; pozemok parcely registra „C“ s parc. č. 233/1 o výmere
414 m2, zastavaná plocha a nádvorie; pozemok parcely registra „C“ s parc. č. 233/2 o výmere 101 m2,

zastavaná plocha a nádvorie; pozemok parcely registra „C“ s parc. č. 233/3 o výmere 64 m2, zastavaná
plocha a nádvorie; rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na pozemku s parc. č. 232; sklad so
súpisným číslom XXX, postavený na pozemku s parc. č. 233/2; samostatne stojaca garáž so súpisným
číslom XXX, postavená na pozemku s parc. č. 231/8.
V rámci prípravy žaloby žalobca preveroval aktuálny stav nehnuteľností a na portáli katastra

nehnuteľností zaevidoval, že ručiteľka sa pravdepodobne zbavila tohto nehnuteľného majetku, a to
v prospech žalovanej. V zmysle údajov zapísaných na LV č. XXXX boli nehnuteľnosti prevedené na
žalovanú Kúpnou zmluvou zapísanou v katastri nehnuteľností v konaní sp. zn.: V 5546/2024 ku dňu
13.11.2024 – čz 2517/2024 a nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX boli prevedené na žalovanú
Kúpnou zmluvou zapísanou v katastri nehnuteľností v konaní sp. zn.: V-2547/2024 ku dňu 21.11.2024 –

121/24. To všetko len s odstupom ôsmych dní. Napriek rozdielnym priezviskám, vychádzajúc z údajov
o dátumoch narodenia ručiteľky a žalovanej žalobca žiadal preveriť, či nejde o navzájom blízke osoby
(matka a dcéra a pod.). Požiadal súd, aby v registri obyvateľov preveril, či medzi ručiteľkou a žalovanou
neexistuje rodinný alebo príbuzenský vzťah, resp. či sa nejedná o blízke osoby. Rovnako mal za to,že prevody nehnuteľností a uzatvorenie kúpnych zmlúv mohlo byť motivované snahou o vyňatie týchto
nehnuteľností z dispozičnej sféry ručiteľky, a to tak, aby naň nemali dosah jej veritelia, vrátane žalobcu.
Podotkol, že k uzatvoreniu kúpnych zmlúv došlo len s odstupom necelých troch mesiacov pred tým, ako

bol vydaný exekučný titul, na základe ktorého sa aktuálne vedie voči ručiteľke exekúcia, a to pod sp. zn.:
22Ek/1705/2025. K tomuto došlo dňa 04.02.2025 v konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica
pod sp. zn.: 26Up/28/2025. Zároveň k prevodom nehnuteľností celkom zjavne došlo v časovej súvislosti
so zosplatnením úverov spoločnosti žalobcu (len približne mesiac od prevodov týchto nehnuteľností). V
danom čase sa už spoločnosti ručiteľky nachádzali v omeškaní s mesačnými splátkami a teda ručiteľka

už očakávala, že bude musieť sama vyrovnať záväzky, za ktoré sa zaručila voči žalobcovi, ako aj voči
iným veriteľom.
Žalobca mal za to, že v danom prípade ručiteľka zrejme konala s úmyslom ukrátiť uspokojenie jeho
pohľadávky,akoajďalšíchveriteľov.Neúčinnosťkúpnychzmlúvpretoodporovalpodľaust.§42azákona
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“). V zmysle vyššie uvedených
skutočností bol toho názoru, že účelom uzatvorenia kúpnych zmlúv mohlo byť znemožnenie uspokojenia

nárokov veriteľov ručiteľky, o čom mala žalovaná vedomosť. V tejto súvislosti a na podporu a potvrdenie
vyššie uvedených skutočností požiadal súd o vyžiadanie, resp. pripojenie príslušnej dokumentácie, a
to konkrétne: kompletnej zložky katastrálneho konania Okresného úradu Banská Bystrica, katastrálny
odbor, vo veci sp. zn.: V 5546/2024, vrátane kúpnej zmluvy ako titulu pre zápis vlastníckeho práva v
prospech žalovanej a kompletnej zložky katastrálneho konania Okresného úradu Lučenec, katastrálny

odbor, vo veci sp. zn.: V 2547/2024, vrátane kúpnej zmluvy ako titulu pre zápis vlastníckeho práva v
prospech žalovanej.

2. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca k žalobe súdu predložil a ako listinné dôkazy označil Zmluvu
o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzva na

zaplatenie zo dňa 03.01.2025, podací hárok, neprevzatá schránka, žalobu adresovanú Okresnému
súdu Banská Bystrica, pracovisko upomínacieho konania o zaplatenie istiny vo výške 62.982.78 Eur
vrátane jej príloh, Platobný rozkaz zo dňa 11.07.2025 pod sp. zn. 3Up/864/2025, vrátane doložky
právoplatnosti a vykonateľnosti, LV č. XXXX – aktuálny, LV č. XXXX – aktuálny, Výpis nehnuteľností, LV
č. XXXX O. P. XXXX, Výpis z registra poverení na vykonanie exekúcie. Rovnako tiež navrhol, aby súd

vyžiadal z príslušného okresného úradu, katastrálneho odboru zložku katastrálneho konania sp. zn.: V
5546/2024, vrátane kúpnej zmluvy a zložku katastrálneho konania sp. zn.: V 2547/2024, vrátane kúpnej
zmluvy, ako aj výsluch žalovanej a ručiteľky.

3. Žalovaná bola v spore pasívna, k žalobe sa v súdom stanovenej lehote nevyjadrila, ani nenavrhla

vykonať žiadne dôkazy. Skutkovým základom pre rozhodnutie súdu sa tak stali skutočnosti tvrdené
žalobcom a ním predložené listinné dôkazy.

4. Uznesením zo dňa 17.07.2025 okresný súd zakázal žalovanej nakladať s nehnuteľnosťami vedenými
Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálnym odborom, nachádzajúcimi sa v okrese A. A., obci A.

A., katastrálnom území A. A., zapísanými na LV č. XXXX ako pozemok parcely registra „C“ s parcelným
číslom 512/11 o výmere 18 m2, zastavaná plocha a nádvorie; samostatne stojaca garáž so súpisným
číslom 10530, postavená na pozemku s parc. č. 512/11 a s nehnuteľnostami vedenými Okresným
úradom Lučenec, katastrálnym odborom, nachádzajúcimi sa v okrese E., obci F., katastrálnom území
F., zapísanými na LV č. XXXX ako pozemok parcely registra „C“ s parcelným číslom 231/1 o výmere

870 m2, záhrada; pozemok parcely registra „C“ s parcelným číslom 231/6 o výmere 234 m2, záhrada;
pozemok parcely registra „C“ s parcelným číslom 231/7 o výmere 259 m2, záhrada; pozemok parcely
registra „C“ s parcelným číslom 231/8 o výmere 38 m2, zastavaná plocha a nádvorie; pozemok parcely
registra „C“ s parcelným číslom 231/9 o výmere 38 m2, záhrada; pozemok parcely registra „C“ s
parcelným číslom 232 o výmere 144 m2, zastavaná plocha a nádvorie; pozemok parcely registra „C“ s

parcelným číslom 233/1 o výmere 414 m2, zastavaná plocha a nádvorie; pozemok parcely registra „C“ s
parcelným číslom 233/2 o výmere 101 m2, zastavaná plocha a nádvorie; pozemok parcely registra „C“ s
parcelným číslom 233/3 o výmere 64 m2, zastavaná plocha a nádvorie; rodinný dom so súpisným číslom
XXX, postavený na pozemku s parc. č. 232, sklad so súpisným číslom XXX, postavený na pozemku
s parc. č. 233/2; samostatne stojaca garáž so súpisným číslom XXX, postavená na pozemku s parc.

č. 231/8, a to najmä previesť vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam kúpnou zmluvou, darovacou
zmluvou, zámennou zmluvou, vložiť tieto nehnuteľnosti ako nepeňažný vklad do základného imania
obchodnejspoločnostialebodružstva,zaťažiťtietonehnuteľnostizáložnýmprávom,vecnýmbremenom,
zriadiť zabezpečovací prevod vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam, tieto nehnuteľnosti odstrániť,zničiť, poškodiť, urobiť neupotrebiteľnými, a to až do právoplatného skončenia tohto konania. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 19.08.2025.

5. Súd vo veci konal a rozhodol na pojednávaní dňa 27.10.2025 za prítomnosti právneho zástupcu
žalobcu a v neprítomnosti žalovanej, ktorá svoju neúčasť na pojednávaní nijakým spôsobom
neospravedlnila.

6.Právnyzástupcažalobcunapojednávaníuviedol,žesavcelomrozsahupridržiavaobsahužaloby,ako

aj všetkých ich doterajších tvrdení. Má za to, že právne úkony, ktorých určenia neúčinnosti sa domáhali
podanou žalobou, boli vykonané s cieľom ukrátiť banku, teda žalobcu s tým, že v zásade žalovaná
nepredniesla žiadnu obranu a má za to, že všetky v žalobe uvedené tvrdenia sú nesporné. Nad rámec
si dovolil dodať, že platobný rozkaz vydaný v konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica vo
veci 3Up/864/2025, ktorý bol vydaný dňa 11.07.2025, ktorý nadobudol vykonateľnosť 12.08.2025, to
aj vo vzťahu k pani H., ako ich dlžníčke a aktuálne vo veci na základe ich návrhu prebieha exekučné

konanie, ktoré je vedené Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 3Ek/2147/2025 s tým, že do
dnešného dňa zatiaľ nebolo vydané poverenie súdneho exekútora, a teda je to v zásade v konaní
preskúmavania návrhu. V závere požiadal súd, aby žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovanú
nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

7. Súd vykonal dokazovanie prednesom zástupcu žalobcu, listinnými dôkazmi ako i ostatným obsahom
spisu a zistil tento skutkový stav.

8. Podľa výpisu z LV č. XXXX k.ú. F., obec Vidiná, okres Lučenec a LV č. XXXX k.ú. A. A., obec A.
A. výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, ako je uvedené v I. a II. výroku tohto rozsudku, je žalovaná.

Predmetné nehnuteľnosti nadobudla kúpnymi zmluvami od G. H., nar. XX.XX.XXXX, ktorých vklad bol
povolený pod V 5546/2024 zo dňa 13.11.2024, resp. V-2547/2024 zo dňa 21.11.2024. Kúpne zmluvy
boli uzavreté dňa 12.09.2024.

9. Zo zmluvy o splátkovom úvere č. 8080133621 uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom

a spoločnosťou B., J. so sídlom H. C. G. XX, XXX XX E., IČO: XXXXXXXX ako dlžníkom súd zistil, že
dlžníkovi bol poskytnutý úver vo výške 150.000,- Eur. Dohodou o ručení inkorporovanou v tejto zmluve
sa zaručila za tento úver G. H., bytom I. H. C. G. XXX/XX, XXX XX E., nar.: 09.04.1962. Spoločnosť
nedodržala povinnosti vyplývajúce z predmet zmluvy a dohodnuté splátky neplnila riadne a včas, preto
žalobca dňa 03.01.2025 pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Oznámením o vyhlásení

mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 03.01.2025 vyzval spoločnosť B. a rovnako aj ručiteľku na vrátenie
dlžnej sumy (67.410,55 €), pričom im poskytol dodatočnú lehotu splatnosti piatich dní odo dňa doručenia
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. Dlžníci napriek tomu svoj dlh nesplnili ani v dodatočnej lehote, a to
ani čiastočne.

10. Z platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 3Up/864/2025 zo dňa 11.07.2025,
právoplatného a vykonateľného dňa 12.08.2025 mal súd preukázané, že okresný súd žalobe
o zaplatenie 62.982,75 Eur s príslušenstvom zo dňa 11.06.2025 v celom rozsahu vyhovel a zaviazal
spoločnosť Troia, s.r.o. (žalovaný 1/) a G. H. (žalovaná 2/) na zaplatenie dlžnej sumy vrátane
príslušenstva a nahradenie trov konania.

11. Z obsahu kúpnej zmluvy zo dňa 12.09.2024 súd zistil, že predávajúca G. H. previedla nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXXX k.ú. F., obec Vidiná, okres Lučenec a to pozemok parcely registra „C“
s parcelným číslom 231/1 o výmere 870 m2, záhrada; pozemok parcely registra „C“ s parcelným číslom
231/6 o výmere 234 m2, záhrada; pozemok parcely registra „C“ s parcelným číslom 231/7 o výmere

259 m2, záhrada; pozemok parcely registra „C“ s parcelným číslom 231/8 o výmere 38 m2, zastavaná
plocha a nádvorie; pozemok parcely registra „C“ s parcelným číslom 231/9 o výmere 38 m2, záhrada;
pozemok parcely registra „C“ s parcelným číslom 232 o výmere 144 m2, zastavaná plocha a nádvorie;
pozemok parcely registra „C“ s parcelným číslom 233/1 o výmere 414 m2, zastavaná plocha a nádvorie;
pozemok parcely registra „C“ s parcelným číslom 233/2 o výmere 101 m2, zastavaná plocha a nádvorie;

pozemok parcely registra „C“ s parcelným číslom 233/3 o výmere 64 m2, zastavaná plocha a nádvorie;
rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na pozemku s parc. č. 232; sklad so súpisným číslom
XXX, postavený na pozemku s parc. č. 233/2; samostatne stojaca garáž so súpisným číslom XXX,
postavená na pozemku s parc. č. 231/8, na kupujúcu žalovanú, pričom v čl. IV predmetnej kúpnej zmluvyje uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že kúpna cena za predmet zmluvy predstavuje celkovú sumu
15.000,- Eur s tým, že kúpnu sumu zaplatí kupujúci predávajúcemu prostredníctvom bezhotovostného
bankového prevodu na účet v Tatra banke, a.s..

12. Z obsahu kúpnej zmluvy zo dňa 12.09.2024 súd zistil, že predávajúca G. H. previedla nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXXX k.ú. A. A., obec A. A., a to parcelu registra C č. 512/11, zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 18 m2 a stavbu samostatne stojacu garáž so súpisným číslom XXXXX na pozemku
s parc. č. 512/11 na žalovanú, pričom v čl. IV predmetnej kúpnej zmluvy je uvedené, že zmluvné strany

sa dohodli, že kúpna cena za predmet zmluvy predstavuje celkovú sumu 4.000,- Eur s tým, že kúpnu
sumu zaplatí kupujúci predávajúcemu prostredníctvom bezhotovostného bankového prevodu na účet
v Tatra banke, a.s..

13. Z lustrácie v Registri obyvateľov SR na osobu žalovanej, osobu dlžníčky žalobcu G. H. a osobu C.
H. mal súd preukázané, že dlžníčka žalobcu G. H. je starou matkou maloletých detí žalovanej, pretože

žalovaná je podľa údajov z registra matkou detí E. a L. H., ktorých otcom je C. H., syn G. H..

14. Z predloženého výpisu z Registra poverení na vykonanie exekúcie mal súd preukázané, že voči
dlžníčke žalobcu G. H. ako povinnej je Okresným súdom Banská Bystrica vedené exekučné konanie
sp. zn. 22Ek/1705/2025 v prospech oprávneného Československá obchodná banka, a.s. o vymoženej

peňažného nároku vyplývajúceho z exekučného titulu – platobný rozkaz Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. 26Up/28/2025 zo dňa 04.02.2025.

15.Podľa§42aods.1až3Občianskehozákonníkaveriteľsamôžedomáhať,abysúdurčil,žedlžníkove
právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči

nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. (1) Odporovať možno právnemu úkonu,
ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel
byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo
v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117) alebo ktoré dlžník

urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov
úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. (2) Odporovať možno tiež právnemu
úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom
a a) osobou jemu blízkou ( § 116 a 117), b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená
v písmene a)majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, c) právnickou

osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom
štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená
v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktorý
dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však
neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka

ukrátiť svojho veriteľa. (3)

16. Podľa § 42b ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť
veriteľžalobou.(1)Právoodporovaťprávnemuúkonusauplatňujeprotitomu,ktomalzodporovateľného
právneho úkonu dlžníka prospech. (2) Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti

osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym
nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť
právnemu úkonu proti ich predchodcovi. (3) Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je
právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto

mal z tohto úkonu prospech. (4)

17. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a
manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,
ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

18. Predpokladmi úspešného odporovania právnemu úkonu dlžníka, ktoré musí veriteľ preukázať sú a)
vymáhateľnosťjehopohľadávkyvočidlžníkovi,b)skutočnosť,žekonkrétnyprávnyúkondlžníkaukracuje
uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, c) preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľaak žalovanému (druhej strane odporovaného právneho úkonu) musel byť úmysel dlžníka odporovaným
právnym úkonom ukrátiť veriteľa známy, teda že o ňom vedel alebo musel vedieť, d) skutočnosť, že
právny úkon dlžník urobil v posledných troch rokoch, t. j. troch rokoch predchádzajúcich podaniu žaloby

19. Pokiaľ ide o právne úkony, ktorých odporovateľnosti sa žalobca domáha - kúpne zmluvy zo dňa
12.09.2024, z listinných dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že žaloba bola podaná včas – dňa
15.07.2025. Rovnako je podľa súdu nesporné, že vzťah medzi žalovanou a dlžníčkou (ručiteľkou G. H.),
treba považovať za vzťah na úrovni blízkej osoby (§ 116 OZ), keďže žalovaná nadobudla nehnuteľnosti

od dlžníčky žalobcu, ktorá je starou mamou jej maloletých detí (viď lustrácie v Registri obyvateľov SR).

20. Zmyslom odporovateľnosti je zabezpečiť občianskoprávnu ochranu veriteľa pred právnymi úkonmi
jeho dlžníka, ktoré vedú k úmyselnému zmenšeniu majetku dlžníka a tým i k zmareniu možnosti
uspokojenia veriteľa z majetku dlžníka. Nie je pritom rozhodujúce o aký druh právneho úkonu ide,
môže ísť o úkon odplatný i bezodplatný, dvojstranný, či jednostranný, musí však dôjsť týmto úkonom

ku skráteniu uspokojenia veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky, pričom ukracovanie predpokladá
kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka (teda, že sa jeho majetok zmenšil do takej miery, že to ohrozuje
aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku). Preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa v
danom prípade nie je podmienkou odporovateľnosti vtedy, ak druhou stranou právneho úkonu sú osoby
jemu blízke, pričom v prípade žalovanej o takéto osoby jednoznačne ide (§ 116 OZ). Úmysel sa v tomto

prípade predpokladá.

21. Pre uplatnenie odporovacej žaloby je významná existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi.
Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno nesie v tomto prípade veriteľ. Žalobca jednoznačne preukázal,
že má voči dlžníčke (ručiteľovi z úveru pôvodného dlžníka Troia s.r.o.) vymáhateľnú pohľadávku.

Pohľadávka je zo strany žalobcu aj reálne vymáhaná v exekučnom konaní vedenom Okresným súdom
Banská Bystrica sp. zn. 3Ek/2147/2025.

22. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaná kúpila predmetné nehnuteľnosti od dlžníčky
žalobcu kúpnymi zmluvami uzatvorenými dňa 12.09.2024. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané,

že za nehnuteľností zapísané na LV č. XXXX, pre k. ú. A. A., obec A. A. , okres A. A. žalovaná mala
zaplatiť sumu 4.000,- Eur, pričom žalovaná v postavení kupujúceho mala uhradiť túto cenu dlžníčke
žalobcu G. H. v postavení predávajúcej na bankový účet. Rovnako tak mal súd za preukázané, že
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, pre k.ú. F., obec F., Q. E., boli prevedené na žalovanú za
kúpnu cenu 15.000,- Eur, pričom žalovaná mala uhradiť túto cenu dlžníčke G. H. na bankový účet.

V konaní však žalovaná nepreukázala, že k vyplateniu kúpnej ceny za uvedené nehnuteľnosti na
bankový účet dlžníčky došlo, súdu nebolo predložené žiadne potvrdenie o úhrade kúpnej ceny, teda súd
nemá preukázané, že by došlo k prevodu vlastníctva bez zodpovedajúceho protiplnenia.

23. Právna úprava odporovateľnosti právnych úkonov je obsiahnutá v ustanoveniach § 42a a § 42b OZ.

Je treba rozlišovať medzi aktívnou vecnou legitimáciou na uplatnenie odporovateľnosti, podmienkami
odporovateľnosti, spôsobom uplatnenia odporovateľnosti, pasívnou vecnou legitimáciou a právnymi
následkami spojenými s úspešným odporovaním právnemu úkonu. Účelom odporovateľnosti je zabrániť
ukráteniu veriteľa pri uspokojovaní jeho vymáhateľnej pohľadávky. Právne úkony dlžníka ukracujú
uspokojenie pohľadávky veriteľa vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v dôsledku nich

vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie
svojej pohľadávky z majetku dlžníka, hoci nebyť týchto úkonov, by sa aspoň čiastočne uspokojil. Právo
odporovať právnym úkonom sa viaže na veriteľovu pohľadávku, preto podľa zákona prislúcha iba
veriteľovi a nadobúdateľovi pohľadávky. Odporovať možno len úkonom dlžníka, pretože len dlžník môže
ukrátiť nároky veriteľa. Ak iná osoba než dlžník urobí úkon, ktorým by sa ukrátili práva veriteľa, nemá

to za následok vznik odporovateľnosti.

24. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je tak možné jednoznačne konštatovať, že pasívne legitimovanou
v konaní o odporovateľnosť tohto právneho úkonu môže byť iba žalovaná, s ktorou súd aj v súčasnosti
koná, nakoľko práve žalovaná uzatvorila s dlžníčkou žalobcu G. H. odporované kúpne zmluvy,

v dôsledku ktorých malo dôjsť k ukráteniu nárokov žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy od dlžníčky
žalobcu. K uvedenému naviac súd poukazuje na na výkladové znenie § 42a OZ a na rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 31Cdo/870/1999 zo dňa 26. 10. 1999, z ktorých vyplýva, že veriteľ je
za podmienok uvedených v § 42a OZ oprávnený odporovať nielen právnym úkonom, ktoré vykonaldlžník, ale aj právnym úkonom ručiteľa a ďalších osôb, ktoré sú z dôvodu akcesorickej a subsidiárnej
povinnosti zo zákona zaviazané uspokojiť pohľadávku veriteľa. Teda ručiteľ je považovaný za tzv.
náhradného dlžníka už od vzniku ručenia, ktorý pre prípad, že by veriteľa neuspokojil hlavný dlžník,

môže vykonať úmyselné právne úkony, ktorými bude vo svojich dôsledkoch sledovať, aby nemusel
splniť svoje povinnosti ručiteľa v úmysle ukrátiť veriteľa, a to v čase, keď mu ešte nevznikla povinnosť
veriteľa uspokojiť. Čo sa týka vymedzenia pasívnej legitimácie, súd mal za preukázané, že žalovaná
je v konaní osoba, v prospech ktorej sa právne úkony priamo urobil, teda kupujúca – žalovaná je
pasívne legitimovaným subjektom v tomto konaní, nakoľko jej prospech bolo prevedené vlastnícke právo

k nehnuteľnostiam.

25. Odporovaným právnymi úkonmi sú kúpne zmluvy uzavreté dňa 12.09.2024 medzi žalovanou
a dlžníčkou žalobcu G. H., ktorých vklad bolo povolený katastrálnym odborom v Lučenci, resp. v Banskej
Bystrici dňa 13.11.2024, resp. dňa 21.11.2024 a ktorým predmetom sú nehnuteľnosti uvedené vo
výrokoch I. a II. tohto rozsudku. Z uvedených právnych úkonov vyplýva, že je splnená ďalšia podmienka

žaloby o odporovateľnosti týchto úkonov, a to ich existencia, pričom tieto skutočnosti neboli v konaní
sporné.

26. Z právnej vety prijatého judikátu R 5/2008 vyplýva, že odporovateľnosť právneho úkonu nemožno
riešiť ako predbežnú otázku. Neúčinnosť právneho úkonu nastáva až právoplatnosťou rozsudku, ktorým

bolo žalobe podľa § 42a OZ vyhovené. Vlastnícke právo toho, kto mal z odporovateľného právneho
úkonu prospech k veci, ktorá bola predmetom tohto úkonu nie je podmienkou úspešného uplatnenia
odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 42a ods. 2 až ods. 5 OZ. V odôvodnení rozsudku z 30.04.2007
sp. zn. 4Cdo 44/2007 súd uviedol, že zo samotného gramatického výkladu ustanovenia § 42b ods. 4
OZ vyplýva, že právna neúčinnosť právneho úkonu je dôsledkom úspešného odporovania. Uvedené

ustanovenie priznáva veriteľovi priamy nárok domáhať sa náhrady voči tomu, kto mal z odporovateľného
úkonu prospech, po splnení podmienky v ňom uvedenej, ktorý však nemôže predchádzať úspešnému
odporovaniu, pretože môže nastať až ako jeho právny dôsledok. Zmena vlastníctva v priebehu konania
nie je právne významná pre posúdenie podmienok odporovateľnosti právneho úkonu. Odporovacia
žaloba nie je určovacou žalobou, preto sa nevyžaduje preukázanie naliehavého právneho záujmu.

Odporovateľný právny úkon sa stáva neúčinným až tým, že ho súd za neúčinný vyhlási. Výsledkom
úspešného odporovacieho konania je tzv. relatívna neúčinnosť právneho úkonu, ktorá sa vzťahuje iba
na veriteľa, ktorému umožňuje pri uspokojovaní vlastnej pohľadávky exekučne postihnúť majetok tretej
osoby za rovnakých podmienok, ako keby k odporovanému úkonu nebolo došlo.

27. Žalobca podľa názoru súdu disponuje vymáhateľnou pohľadávkou voči pôvodnému vlastníkovi
nehnuteľností G. H., a to z titulu vyššie uvedenej úverovej zmluvy a následne aj platobného rozkazu,
ktorým bolo žalobcovi právoplatne priznané právo na zaplatenie dlžnej sumy. Žalovaná je jednoznačne
blízkou osobou dlžníčky G. H., nakoľko ide o starú matku jej maloletých detí. Súd zároveň dodáva, že
žalovaná v konaní nepreukázala, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníčky (G.

H.) ukrátiť svojho veriteľa (žalobcu) a dôkazy v tomto smere ani nepredložila, v konaní bola pasívna
a k podanej žalobe sa žiadnym spôsobom nevyjadrila. Žalovaná, ktorá je bezpochyby osobou blízkou
dlžníkovi, sa môže odporovacej žalobe ubrániť, ak preukáže, že úmysel dlžníka ukrátiť odporovaným
právnym úkonom veriteľa nemohla aj pri náležitej starostlivosti poznať. Úspešná obrana žalovanej,
osoby blízkej dlžníčke podľa ustanovenia § 42a ods. 2 OZ, teda spočíva nielen v jej tvrdení, že o

úmysle dlžníka ukrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa nevedela a ani nemohla vedieť, ale tiež v
tvrdení a preukázaní toho, že o tomto úmysle nevedela a ani nemohla vedieť, napriek tomu, že vyvinula
starostlivosť za účelom rozpoznania tohto úmyslu dlžníka a išlo pritom o náležitú starostlivosť. Bolo na
žalovanej osobe blízkej dlžníčke, aby si splnila dôkaznú povinnosť a navrhla také dokazovanie, z ktorého
bynepochybnevyplynulo,žebolinaplnenévyššieuvedenépodmienkyubráneniasaodporovacejžalobe

vo vzťahu k jej osobe. Mala preukázať, či a akú vyvinula v dobe uzavretia odporovaného úkonu činnosť
(aktivitu), aby úmysel dlžníčky ukrátiť týmto úkonom veriteľa poznala (mohla poznať) a že táto činnosť
(aktivita) predstavovala s ohľadom na okolnosti prípadu náležitú starostlivosť.

28. Odporovateľné právne úkony sú také, ktoré ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa

(bola preukázaná vymáhateľnosť pohľadávky žalobcu voči dlžníčke) a sú dlžníkom urobené s takýmto
ukracujúcim úmyslom. Z účelu právneho inštitútu odporovateľnosti ani z doslovného znenia zákonnej
úpravy nevyplýva, že úspešne odporovať možno iba tým právnym úkonom, ktorými sa objektívne
zmenšuje dlžníkov majetok (neekvivalentným), za ktoré nebola dlžníkovi poskytnutá rovnocennánáhrada. Ustanovenie §42a ods. 1 OZ vymedzuje len to, že veriteľ sa môže domáhať odporovateľnosti
právnych úkonov, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky. Pre úspešné odporovanie
je potom rozhodná tá skutočnosť, či odporovateľným právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia

veriteľovejpohľadávkyanieskutočnosť,čisadlžníkzbavilsvojhomajetkuzahodnotuekvivalentnúalebo
nižšiu. Touto skutočnosťou sa zákon pri vymedzovaní predpokladov odporovateľnosti nezaoberá. Preto
ukrátenie veriteľa sa má posudzovať z hľadiska postavenia veriteľa a nie zmenšenia majetku dlžníka. V
praxi k ukráteniu veriteľa dochádza zvyčajne vtedy, keď sa dlžník zbaví majetku za neprimerane nízku
cenu,avšaktotojevýsledkomskôrempirickéhopoznaniaaniehypotézouprávnejnormyčiobligatórnym

predpokladom odporovateľnosti.

29. Ustanovenie § 42b ods. 4 OZ hovorí o tom, kto mal z úkonu prospech. Slová „prospech“, či „ušlo
z majetku“ evokujú, že odporovateľnosť sa môže vzťahovať len na úkony ekonomicky nevýhodné
pre dlžníka, bez adekvátneho protiplnenia, avšak takáto interpretácia je aj podľa dostupnej judikatúry
zjednodušená a zovšeobecnená. Význam týchto výrazov treba hľadať v kontexte právnej úpravy celej

odporovateľnosti. Tieto výrazy sú použité vo význame „opustiť“ majetkovú sféru a „dostať sa“ do
majetkovej sféry iného, resp. poskytnúť niečo v prospech iného. Konkrétne pod slovným spojením „to,
čo ušlo z majetku dlžníka“ treba rozumieť to, čo do majetkovej sféry dlžníka už nepatrí, t.j. to, k čomu
dlžník odporovaným úkonom stratil vlastnícke právo, a to bez ohľadu na inkasovanú sumu (prípadne
k čomu nenadobudol vlastníckeho právo). Slovné spojenie „mať z právneho úkonu prospech“ zase

znamená „nadobudnúť k veci, právu či inej majetkovej hodnote, ktorá je predmetom odporovaného
právneho úkonu, vlastnícke právo (tiež bez ohľadu na výšku poskytnutého protiplnenia), keďže význam
slova prospech nie je totožný s významom slova zisk. Preto aj ekvivalentný právny úkon môže byť
uskutočnený s ukracujúcim úmyslom. Ním samotným k ukráteniu veriteľa ešte nemusí dôjsť, ale môže
ho zakladať alebo k nemu prispievať a zavŕši sa až vykonaním následného právneho úkonu, ktorý je k

ekvivalentnému právnemu úkonu v podmienenom vzťahu a pre vykonanie ktorého bolo uskutočnenie
tohto ekvivalentného právneho úkonu nevyhnutným.

30. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že uzatvorením kúpnych zmlúv, ktorou dlžníčka žalobcu
previedla na žalovanú svoje nehnuteľnosti došlo k situácii, keď tento majetok dlžníčky opustil jej

majetkovú sféru a dostal sa do majetkovej sféry žalovanej, v súčasnosti tak v jej majetku už tieto
nehnuteľnosti nie sú, teda dlžníčka k nehnuteľnostiam stratila svoje vlastnícke právo. Žalobca, vzhľadom
namajetkovépomerydlžníčky,taknejnemôževymôcťsvojupohľadávku.Vprípade,žebynehnuteľnosti
stále vlastnila, mal by žalobca možnosť zaplatenia svojej pohľadávky práve z takéhoto majetku dlžníčky.
Je pritom bezpredmetné, či by z toho majetku vzhľadom na existenciu ďalších dlhov žalovaného žalobca

niečo získal. Vychádzajúc aj z týchto skutočností možno potom konštatovať, že uzatvorením kúpnych
zmlúv medzi dlžníčkou žalobcu a žalovanou došlo k takému zmenšeniu majetku dlžníčky, ktoré sa
prejavilo tým, že žalobca od nej nemôže dosiahnuť zaplatenie svojej vymáhateľnej pohľadávky. Ak by
dlžníčka žalobcu svoje nehnuteľnosti na žalovanú nepreviedla, mala by majetok, z ktorého by bolo
možné pohľadávku žalobcu uspokojiť. Možno teda konštatovať, že záver, či odporovateľný právny úkon

medzi dlžníkom a treťou osobou je zároveň tzv. ukracujúci právny úkon vo vzťahu k veriteľovi, nie je
závislý od toho, či jeho uskutočnením objektívne došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, ale od toho, či
aj po vykonaní odporovateľného právneho úkonu a s ním spojenom dopade na štruktúru majetkovej
sféry dlžníčky je dlžníčka dostatočne solventná na to, aby si veriteľ mohol svoju pohľadávku uspokojiť.
Odporovateľný právny úkon je teda ten úkon, ktorý ukracuje veriteľa v možnosti reálne dosiahnuť

uspokojenie svojej vymáhateľnej pohľadávky z majetkovej sféry dlžníka, hoci nebyť tohto úkonu, z
majetkovej sféry dlžníka by sa uspokojil. V konaní nebolo sporné, že dlžníčka nevlastní majetok, z
ktorého by bolo možné pohľadávku žalobcu uspokojiť, hoci sa žalobca o to snaží (viď prebiehajúce
exekučné konanie . Ak by teda dlžníčka svoj majetok, aj keď kúpnymi zmluvami, nebola previedla na
žalovanú, mohol žalobca dosiahnuť splnenie svojej pohľadávky práve z tohto majetku.

31. Vychádzajúc zo všetkých týchto skutočností súd žalobe žalobcu voči žalovanej v celom rozsahu
vyhovel, nakoľko výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané, že v tomto konaní boli splnené
všetky podmienky pre vyslovenie neúčinnosti právnych úkonov odporovaných v I. a II. výroku rozsudku,
vrátane podmienky existencie vymáhateľnej pohľadávky, interpretujúc tento pojem v súlade s jeho

vymedzením v uznesení NS SR sp. zn. 1VCdo/1/2022 zo dňa 17.05. 2022. Je možné jednoznačne
konštatovať, že predmetnými právnymi úkonmi sa rozsah majetku dlžníčky žalobcu natoľko zmenšil,
že žalobca nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky, teda prevodom vlastníckeho práva sanepochybne zhoršilo jeho postavenie, nakoľko sa nemôže domáhať uspokojenia svojej vymáhateľnej
pohľadávky z toho, čo odporovaným právnym úkonom ušlo z majetku dlžníčky.

32. Súd nevykonal ďalšie dokazovanie výsluchom žalovanej, či dlžníčky žalobcu G. H., nakoľko
vzhľadom na rozsah vykonaného dokazovania a právne závery súdu už vykonanie týchto dôkazov
nebolo potrebné a žalobca na ich výsluchu ani ďalej netrval. Vykonané listinné dôkazy, o ktoré sa
súd oprel v predmetnom rozhodnutí, sú postačujúce na zaujatie stanoviska v kontexte s ostatnými
vykonanými dôkazmi.

33. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu vo veci. Žalobca
bol v spore úspešný v celom rozsahu, preto súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia súdneho
úradníka o výške trov konania. Rozhodnutie o výške trov konania súd vydá po právoplatnosti tohto
rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo vyhotovení
trojmo.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí

– odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh),
odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 CSP). Odvolanie treba predložiť v troch
rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).