Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. október 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoP/57/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8724202378
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Har Tzvi

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8724202378.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Har Tzvi a členov senátu

JUDr. Ingrid Radomskej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej, v právnej veci navrhovateľky: D. R., nar.
XX.X.XXXX, bytom T. B., N. XX/XX, t. č. T., Q.. V. XX/XX, právne zastúpená Hudzík & Partners s.r.o.,
so sídlom Poprad, Mnoheľova 830/15, IČO: 47 251 654, proti odporcovi: S.. R. R., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. B., N. XX/XX, v konaní o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní povinného z platenia
výživného proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. 10Pc/22/2024-200 zo dňa 30.01.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku I.

II. Mení rozsudok vo výroku II. tak, že povinný z výživného je povinný zaplatiť dlžné výživné za obdobie
od 1.8.2024 do 31.1.2025 vo výške 140 Eur k rukám povinnej z výživného, do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetom konania je návrh oprávnenej z výživného na zvýšenie vyživovacej povinnosti zo strany
povinného z výživného.

2.OkresnýsúdPoprad akosúdprvejinštancie(ďalejajako„súd“)napadnutýmrozsudkomrozhodol,cit.:

„I. Mení sa rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 15P/86/2020 zo dňa 8.12.2020 tak, že zvyšuje
výživné pre plnoletú navrhovateľku D. R., nar. XX.X.XXXX zo strany otca S.. R. R., nar. XX.XX.XXXX
zo sumy 200,- eur na sumu 400,- eur mesačne odo dňa 1.8.2024 tak, že zvýšené výživné je odporca
povinný zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet plnoletej navrhovateľky.

II. Dlžné výživné za obdobie od 1.8.2024 do 31.1.2025 činí sumu 1.200,- eur, ktoré ukladá odporcovi
uhradiť navrhovateľke v dodatočnej lehote do 30.4.2025.

III. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky zamieta.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

3. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že naposledy bolo rozhodnuté o výživnom
navrhovateľa rozsudkom Okresného súdu Poprad vo veci 15P/86/2020, kde bolo rozhodnuté o
vyživovacej povinnosti odporcu v konaní o rozvode manželstva, ktorým súd manželstvo odporcu amatky navrhovateľky rozviedol, zveril mal. deti na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky a
otca zaviazal prispievať na výživu v tom čase mal. D. sumou 200,- eur mesačne vždy do 15. dňa toho-
ktorého mesiaca vopred k rukám matky, pričom takto určené výživné platí viac ako X roky a všetky ceny

od určenia výživného vzrástli. Z obsahu spisu bolo zrejmé, že v čase rozhodovania súdu o rozvode
manželstva bola navrhovateľka neplnoletá, vo veku XX rokov a navštevovala B. ročník konzervatória v
O.. V súčasnosti navrhovateľka je študentkou vysokej školy v P., a to v dennej forme a má preukázateľné
výdavky na štúdium, nákup literatúry a učebných pomôcok, výdavky na bývanie, stravovanie, keďže
študuje mimo svojho bydliska a tiež výdavky na osobnú hygienu a veci bežnej spotreby. Ako študentka

nemá možnosť pravidelného príjmu, jej pravidelný príjem činí iba 210,- eur výživné, rodinné prídavky
vo výške 60,- eur a nepravidelný príjem zo študentskej brigády cca 200,- eur mesačne. Jej mesačné
výdavky predstavujú cca 830,- eur a jednorazové súvisiace so štúdium na rok cca 650,- eur. Odporca jej
pravidelne platí 210,- eur mesačne (10,- eur nad vyživovaciu povinnosť stanovenú súdom) a v auguste
2024 jej uhradil 1.000,- eur jednorazovo (peniaze od starej matky a preto tieto súd nemohol započítať do
určeného výživného). Okrem toho jej poslal na jar tohto roku 300,- eur a pred dvoma rokmi kúpil počítač.

Od januára 2025 sa navrhovateľka presťahovala do nového bývania s mesačným nájmom 350,- eur.
Odporca je zamestnanec (konateľ) vo firme T. Q. s.r.o., IČO: XX XXX XXX, s deklarovaným príjmom
okolo 500,- eur v čistom, kde tržby v tejto firme za rok 2023 boli 212.000,- eur, čo ma súd za preukázané z
účtovnej závierky. Spoločnosť D. s.r.o., S.: XX XXX XX - predaj ručných výrobkov a ani ďalšia obchodná
spoločnosť T., s.r.o., S.: XX XXX XXX - činnosti služby a predaj tovaru nevykonáva žiadnu činnosť a

nemá ani žiadnych zamestnancov, v ktorej je spoločníkom. Okrem toho prenajíma ako fyzická osoba
nehnuteľnosti, z nájmu má 150,- eur mesačne. Spolu má tri vyživovacie povinnosti, okrem navrhovateľky
ešte k plnoletej F. R., ktorá študuje na C. v Q. a maloletému R. R., ktorý navštevuje H. E. B. v Y.. Žije v
rodinnom dome sám, ktorý je predmetom vyporiadania BSM, konanie ešte nie je skončené, za energie
hradí 140,- eur mesačne, na seba má minimálne výdavky a auto má firemné. Zatiaľ okrem príjmu žije z

rezervy, ktorú má. Na plný úväzok nepracuje pre formálnu záležitosť, aby ušetril financie na povinných
odvodoch. Vlastní byt v Y. vo výlučnom vlastníctve, nemá z tohto bytu žiaden príjem.

4. Na základe zisteného skutočného stavu súd prijal právny záver, podľa ktorého z hľadiska potrieb
navrhovateľky mal za preukázané, že táto odôvodnene vynaloží sumu v rozpätí od 636,- do 726,- eur

na výdavky súvisiace so štúdiom, ubytovaním, stravovaním a ostatnými potrebami. Súd prihliadajúc
na príjem otca, ako aj možnosti a schopnosti uplatniť sa na trhu práce konštatuje, že príjem otca
poukazovaný priemerne v sume cca 500,- eur mesačne v čistom (príjmy za august až december 2024
mali byť vo výške 2.546,50 eur za mzdu z pracovného pomeru a 1.200,- eur z prenájmu nehnuteľností,
konkrétne z jednej nehnuteľnosti vo výške je 150,- eur, z druhej zvyšok, t. j. 90,- eur mesačne) za výkon

funkcie konateľa spoločnosti T. Q. s.r.o., S.: XX XXX XXX (ktorému súd neuveril, nakoľko tržby v tejto
firme boli za rok 2023 vo výške 212.000,- eur a rovnako ani samotné nájomné nereflektuje dnešné
ceny), teda takýto príjem nie je adekvátny jeho možnostiam a schopnostiam dosahovať primeraný príjem
ako osoba s vysokoškolským vzdelaním v oblasti elektrotechnického inžinierstva, keďže jeho samotné
odôvodnenie, že na plný úväzok nepracuje pre formálnu záležitosť, aby ušetril financie na povinných

odvodoch nemôže zobrať súd do úvahy, nakoľko je jeho povinnosťou si počínať pracovne tak, aby
plnohodnotne vyživil svoje deti a podieľali sa na jeho úrovni. Z prehľadu ponúk práce v Y. kraji na pozícii
elektrotechnický inžinier je ponúkaný nástupný plat priemerne od 1.500,- eur do 5.000,- eur mesačne v
hrubom, preto súd vzal do úvahy možnosť, že ak otec v podnikaní nedosahuje dostatočný príjem, môže
si hľadať prácu na trvalý pracovný pomer aj v tejto oblasti, pričom, ak by sa aj otec neuchádzal o prácu s

dlhoročnými skúsenosťami, ako je to uvedené vyššie, súd má za to, že by jeho príjem činil okolo 2.300,-
eur v čistom, pričom pri takejto výške príjmu súd podporne zohľadnil rozhodovaciu prax odvolacieho
súdu aj s poukazom na „tabuľkové výživné“ odporúčané zo strany MS SR v oblasti výšky výživného, kde
pri vekovej kategórii dospelej osoby a vysokoškolského štúdia (19 a viac) činí u otca s tromi vyživovacími
povinnosťami mesačné výživné 17 % z čistého potencionálneho príjmu otca (pri čistom príjme 2.300,-

eur mesačne činí 17 % sumu 391,- eur), a preto v nadväznosti na vyššie uvedené súd má za to, že
suma 400,- eur výživného mesačne zohľadňuje výdavky na plnoleté dieťa, ako aj možnosti a schopnosti
otca v zmysle § 62 ods. 2 a 75 ods. 1 Zákona o rodine. Rovnako nie je uveriteľné, že len na výživnom
podľa jeho tvrdení zaplatil za rok 7.200,- eur a príjmy deklaroval vo výške 5.521,- eur, teda len po
odpočítaní výživného na jeho deti bol v mínuse za celý ročný dosiahnutý príjem, pričom ani nedeklaroval

také úspory, z ktorých by bolo možné takýto výpadok príjmu vykryť. Z uvedených dôvodov zaviazal otca
vyživovacou povinnosťou v sume 400,- eur mesačne od 1.8.2024, ktorú je povinný uhrádzať vždy do
15. dňa v mesiaci vopred na účet navrhovateľky a to počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia, keďže
toto výživné považoval za primerané a dostačujúce vzhľadom na výdavky plnoletého dieťaťa potrebnés prihliadnutím na jeho vek a jeho aktuálne študentské potreby. Keďže súd zvýšil výživné od 1.8.2024,
odporcovi vznikol nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.8.2024 do 31.1.2025 v sume 1.200,- eur,
ktoré pozostáva zo zaostalého výživného za mesiace august 2024 až január 2025, t. j. 6 mesiacov x

200,- eur (1.200,- eur), ktoré súd uložil odporcovi zaplatiť k rukám navrhovateľky v dodatočnej lehote do
30.4.2025 v zmysle § 232 CSP. Nakoľko pomery na strane navrhovateľky (čo sa týka jej výdavkov na
štúdium a ostatných výdavkov spotrebného charakteru) a taktiež ani pomery odporcu (čo sa týka jeho
príjmu a majetku) neodôvodňovali popri zvýšení bežného výživného zároveň aj určenie jednorazového
príspevku otca na vysokoškolské štúdium vo výške 1.000,- eur na začiatku každého školského roka,

súd v prevyšujúcej časti tento návrh zamietol.

5. Proti výrokom I. a II. rozsudku podal odvolanie povinný z výživného. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo zmenil a zvýšil
výživnénasumu350,-€vždydo15.dňatohoktoréhomesiacapočnúcdňom1.februára2025.Vosvojom
odvolaní uviedol, že rozsudkom priznanú výšku výživného 400,- € mesačne spochybňuje, nakoľko určil

jeho čistý potencionálny príjem na sumu 2.300,- € mesačne, pričom nijako nevyčíslil a nekonkretizoval,
z čoho by mal pozostávať a ako by ho mohol dosiahnuť, argumentujúc mojím dosiahnutým vzdelaním a
všeobecnou informáciou o prehľade ponúk práce s ponúkanými nástupnými platmi bez konkretizovania
zdroja týchto údajov, ktoré ale nezaručuje výšku zárobku. Ďalej namieta výšku dlžného výživného za
obdobie od 1.8.2024 do 31.1.2025, nakoľko súd nebral do úvahy jeho každomesačné platby výživného

vo výške 210,-€. Taktiež súd nevzal do úvahy sumu 1.000,- €, ktorú navrhovateľke poslal na jej bankový
účet dňa 27.8.2024, t.j. v období, ktoré sa vzťahuje na dlžné výživné.

6. Oprávnená v výživného vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“),
oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v

spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127
a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods.
1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v
elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel
k záveru, že odvolanie osoby povinnej z výživného je čiastočne dôvodné.

8. Súd prvej inštancie vo vzťahu k výroku I. napadnutého rozsudku uviedol skutkový stav, z ktorého
vychádzal, a z tohto skutkového stavu vychádza aj odvolací súd bez toho, aby tento skutkový stav
opätovne uvádzal vo svojom rozhodnutí. Rovnako odvolací súd neopakuje právne závery, ktoré uviedol
súd prvej inštancie v svojom rozhodnutí. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom

prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu
s potvrdzujúcim rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na
relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v
sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS
SR sp. Zn. 5Obdo/98/2018 zo dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho

súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu
konania tvoria jeden celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).

9. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Súd prvej inštancie výrokom I. zvýšil výživné na oprávnenú. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti
vychádzal z vyčíslených odôvodnených potrieb oprávnenej z výživného a možností, schopností a

majetkových pomerov povinného z výživného. Súd na príjem povinného aplikoval ust. § 75, ods. 1
Zákonaorodineaustálil,žejeprepotrebyurčeniavýživnéhopotrebnévychádzaťzpotenciálnehopríjmu
povinného, ktorý je okrem pracovného pomeru v obchodnej spoločnosti aj jej konateľom, pričom túto
funkciu vykonáva bez nároku na odmenu. Súd vzhľadom na vzdelanie, pracovné skúsenosti povinnéhoustálil,žejevjehomožnostiachaschopnostiachdosahovaťpríjem2.300Eurprihliadnucajnamajetkový
prospech, ktorý dosahuje z prenájmu nehnuteľností. Súd pri ustálení tejto výšky príjmu vychádzal aj
z prehľadu ponúk práce v Y. kraji, ktoré by povinný mohol dosahovať vzhľadom na jeho vzdelanie a

kvalifikáciu. Odvolací súd sa s touto úvahou súdu stotožňuje a poukazuje na ňu.

11. Povinný z výživného napáda nezrozumiteľnosť odôvodnenia rozhodnutia súdu vo vzťahu k ustáleniu
výšky výživného. Súd prvej inštancie výšku výživného odôvodnil v bode 19. napadnutého rozsudku. Pre
určenie rozsahu zvýšeného výživného na dieťa odvolací súd ustálil potencionálny príjem otca vyjadrený

ako reálny mesačný príjem, z čoho možno usudzovať, že ide o čistý príjem, ktorý môže dosahovať
za splnenia podmienok podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine (po odpočítaní zálohy na daň z príjmov
a odvody na poistné do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne). Základné pravidlá pre určenie
výšky výživného obsiahnuté v ust. § 75 Zákona o rodine sa vzťahujú na všetky druhy vyživovacích
povinností a príspevkov, pričom je dlhoročnou zaužívanou praxou v súdnych konaniach stanoviť ich
rozsah zo základu predstavujúceho čistý príjem (aj potencionálny) povinnej osoby. Zároveň možno

konštatovať, že v prejednávanej veci bolo splnené, že na základe uvedeného vymedzenia príjmu otca,
súd bol schopný urobiť dostatočnú predstavu o jeho majetkových pomeroch. Dovolací súd nad rámec
uvedeného dopĺňa, že princíp potencionality príjmov nevyžaduje detailné preukázanie všetkých príjmov
povinného, pretože použitím tohto princípu súd podľa charakteru správania sa povinného vymedzuje
fiktívny (prezumovaný príjem), ktorý je následne základom pre určenie výživného na dieťa ( Uznesenie

NS SR zo dňa 29.05.2024, sp.zn. 7CdoR/13/2023). V súlade s citovaným judikátom, odvolací súd dáva
do pozornosti, že vyčíslenie potenciálneho príjmu je vždy iba približné, pretože vychádza z fiktívneho
príjmu, ktorý súd, ktorý o výživnom rozhoduje ustáli svojou úvahou na základe výsledkov vykonaného
dokazovania.

12. Odvolacie námietky povinného voči výroku I. nemali vplyv na správnosť záverov preskúmavaného
rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd nevzhliadol v odvolacích námietkach dôvod pre zmenu
napadnutého rozsudku, preto ho odvolací súd potvrdil postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP
v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.

13. Povinný z výživného namieta, že súd pri určení dlžného výživného neprihliadol na plnenia, ktoré
povinný z výživného za súdom určené obdobie uhradil. Súd výšku dlžného výživného vyčíslil v bode
21. napadnutého rozsudku. V bode 17. odôvodnenia sa uvádza, že povinný z výživného v priebehu
konania prispieval na výživu oprávnenej sumou vo výške 10 Eur nad rámec súdom určeného výživného
a prispel sumou 1.000 Eur v auguste 2024, čo súd nezobral do úvahy, pretože šlo o peniaze od starej

matky. Nie je zrejmé z akých dôkazov súd prvej inštancie vychádzal pre prijatie záveru, že suma 1.000
Eur, ktorú povinný uhradil v priebehu konania pochádza z finančných prostriedkov starej matky. Súd
rovnako tak nezohľadnil rozdiel 10 Eur, ktoré povinný uhrádzal na výživné v priebehu konania. Preto bolo
potrebné dať za pravdu odvolateľovi, ktorý namietal správnosť výšky vyčíslenej sumy dlžného výpočtu.
Z uvedeného dôvodu odvolací súd postupom podľa § 388 CSP zmenil výrok II. napadnutého rozsudku

a vyčíslil dlžné výživné za 6 mesiacov x 190 Eur od augusta 2024 do januára 2025 ( 1.140 Eur a do
dlžného výživného započítal 1.000 Eur, ktoré povinný uhradil oprávnenej. Dlžné výživné vo výške 140
Eur uložil povinnému zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu.

14. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP v spojení s ust. § 58 CMP tak, že

žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V preskúmavanej veci odvolací súd súčasne
nevzhliadol také okolnosti, ktoré by dôvodili priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov podľa
§ 55 CMP.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo

757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá

vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995

Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).