Rozsudok – Poistenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. november 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/70/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125335962
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Karman, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:6125335962.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou Mgr. Marcelou Karman, PhD. v právnej veci žalobcu:

Náhradné vozidlo, s.r.o., IČO: 50 496 166, so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, právne zastúpený:
Advokátskou kanceláriou ADVOKÁTI Müller & Dikoš, s.r.o., IČO: 36 864 455, so sídlom Závodská cesta
3911/24, Žilina, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom
Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpená: JUDr. Danuše Tichá s.r.o.,
advokát so sídlom Nám. M. Benku 6, 811 07 Bratislava – mestská časť staré Mesto, IČO: 52 058 310,
o zaplatenie 654,50 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 654,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

7,40 % ročne zo sumy 654,50 eur od 25.04.2025 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica, postúpenou tunajšiemu súdu, sa žalobca
domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 654,50 Eur spolu s úrokom z omeškania a náhrady trov
konania.

2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že Dňa 23.11.2024 došlo v Žiline k dopravnej nehode,
pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody
bola spoločnosť ZajoTrans, s.r.o., IČO: 46754938, so sídlom Kamenná 11, 010 01 Žilina (ďalej len
„poškodený“). K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u
žalovaného. Poškodený nechal poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť
do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku
č. 207/2025 zo dňa 07.02.2025, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové

vozidlo. Nájom náhradného vozidla trval od 7.2.2025 do 20.2.2025 po dobu zotrvania poškodeného
vozidla v autoservise, kde sa nachádzalo aj ku dňu 20.2.2025 a čakalo na doručenie krycieho
listu, bez ktorého autoservis nevydá opravované vozidlo, po ktorú nemohol poškodený s motorovým
vozidlom nijakým spôsobom pre vznik škody na ňom disponovať. Po dobu trvania nájmu nemal
poškodený k dispozícii iné motorové vozidlo a nájom náhradného motorového vozidla bol pre neho
nevyhnutný. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru
č. 2552025 splatnú dňa 07.03.2025 na sumu 1349,65 EUR bez DPH za 14 dní, t.j. dobu užívania

náhradného vozidla. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a
prevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná suma predstavovala náklady na nájom náhradného vozidla,
za ktorých náhradu nesie zodpovednosť poistenec žalovaného. Poškodený odplatne postúpil svoju
budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladovna nájom náhradného vozidla na žalobcu. Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty
za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z vyššie uvedenej
faktúry v zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 20.02.2025 vznikla voči žalovanému

pohľadávka vo výške 1349,65 EUR bez DPH, ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému.
Žalobca vyzval žalovaného na náhradu nákladov účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla,
ktorá pohľadávka mu bola postúpená poškodeným. Žalovaný dňa 10.04.2025 poskytol žalobcovi poistné
plnenie vo výške 695,15 EUR. Žalovaný postupoval v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami a
poistné plnenie krátil nedôvodne a na základe svojvoľných výpočtov. Vzhľadom k tomu, že žalovaný

neposkytol žalobcovi poistné plnenie v rozsahu zodpovedajúcom pohľadávke žalobcu titulom náhrady
škody vo forme účelne vynaložených nákladov na náhradné vozidlo používané poškodeným po dobu
nemožnosti užívania poškodeného motorového vozidla v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej
poistencom žalovaného, je žalobca aktívne vecne legitimovaný na podanie tohto návrhu na vydanie
platobného rozkazu na zaplatenie dlžnej sumy predstavujúcej rozdiel medzi nákladmi na nájom
náhradného vozidla vyplývajúcimi z vyššie uvedenej faktúry a poskytnutým poistným plnením zo strany

žalovaného. S poukazom na vyššie uvedené sa žalovaný dostal do omeškania s poskytnutím poistného
plnenia žalobcovi ako postupníkovi v celosti, ktoré bol povinný poskytnúť žalobcovi najneskôr do
24.04.2025 podľa ust. § 11 ods. 7 zákona o PZP. Žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa
09.04.2025 podľa oznámenia o poskytnutí poistného plnenia. Žalobca sa vzhľadom na vyššie uvedené
týmto návrhom domáha uloženia povinnosti žalovanému na zaplatenie istiny vo výške 654,5 EUR spolu

s úrokom z omeškania vo výške 7,4 % ročne od 25.04.2025 do zaplatenia v súlade s ust. § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z..

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní platobný rozkaz, proti ktorému podal
žalovaný odpor (č. l. 22 spisu). V podanom odpore žalovaný uviedol, že žaloba nie je dôvodná,

nároky uplatnené žalobou žalovaný v celom rozsahu neuznáva a rozporuje ich, a to nakoľko žalobcom
tvrdené nároky nie sú dané, dôvodné a ani preukázané. Žalovaný rozporuje tvrdenie žalobcu, že k
dopravnej nehode/škodovej udalosti, resp. k údajnému vzniku škody došlo dňa 23.11.2024 v Žiline, a
to nakoľko k dopravnej nehode došlo v Žiline až dňa 23.12.2024, čo je uvedené v takmer všetkých
žalobcom (zrejme) účelovo vyhotovených predložených dokumentoch (zdanlivých dôkazoch). Žalovaný

akcentuje, že o. i. sa v súvislosti s uvedenou skutočnosťou zo strany žalobcu, resp. poškodeného (podľa
názoru žalovaného) jedná iba o zavádzajúce, účelové a nepravdivé tvrdenia. Podľa názoru žalovaného
možno pri uvedenom dôvodiť, že predmetné žalobcom predložené dokumenty, a to najmä (nie však
výlučne)dokumentzodňa20.02.2025–zmluvaozdanlivompostúpenípohľadávkyačestnéprehlásenie
poškodeného zo dňa 20.02.2025 sú (podľa ust. § 37 OZ a § 39 OZ) absolútne neplatné. A aj preto

má žalovaný za to, že v predmetnom konaní vo veci samej nie je daná aktívna vecná legitimácia
žalobcu. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že zmluva o nájme č. 207/2025 zo dňa 07.02.2025
obsahuje údaje konečného stavu počítadla km, čo nájomca ani prenajímateľ nemohli podľa názoru
žalovaného v čase uzavretia predpokladať. Žalovaný ďalej akcentuje, že v tejto priznanej primeranej
dobejezahrnutýčasúčelnýanutnýnaopravupoškodenéhovozidlazohľadňujúcitechnologicképostupy

udávané výrobcom, čas na dojednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi
jednotlivými pracoviskami, ako aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany poisťovne, pričom zapožičanie
náhradného MV bolo priznané do vystavenia faktúry za opravu poškodeného vozidla, t. j. do 13.02.2025,
tzn. za dobu 7 dní. Žalovaný ďalej uviedol, že základnú cenu nájomného a (aj) jednorazový poplatok za
pristavenie a prevzatie náhradného vozidla žalovaný bez výhrad akceptoval a násobil o účelnú a nutnú

dobu na opravu poškodeného vozidla, t. j. na preukázanú účelnú a nutnú potrebu náhradného vozidla
poškodeným. K otázke primeranosti a účelnosti doby prenájmu v trvaní 14 dní, teda in concreto v dĺžke 7
dní, nad žalovanou priznanou dĺžkou 7 dní, žalovaný uvádza, že má za to, že zo strany žalobcu nedošlo k
preukázaniu dôvodnosti ním uplatňovaného nároku nad žalovanou priznanú nevyhnutnú dĺžku prenájmu
náhradného motorového vozidla. Žalobca k žalobe nepredložil dokonca (ani) faktúru autoservisu (aj keď

tvrdí, že poškodené vozidlo malo zotrvať v autoservise aj ku dňu 20.02.2025, o čo v zásade žalobca
opiera údajnú nevyhnutnosť a účelnosť trvania prenájmu náhradného vozidla), z ktorej by o. i. vyplývalo
ukončenie servisných prác/opravy a dĺžka trvania tých-ktorých servisných prác. A aj preto má žalovaný
za to, že žalobcom účelovo predložená zavádzajúca (nevierohodná) listina „Potvrdenie o odovzdaní a
prevzatímotorovéhovozidlazautoservisu“bezďalšiehovovecisamejnemábližšiuvýpovednú/dôkaznú

hodnotu.Faktomje,žezožiadnejžalobcompredloženejlistinyniejezrejméaké(konkrétne)prácebolizo
strany autoservisu zvoleného poškodeným (a povereného opravou) reálne vykonávané, a nie je zrejmé
ani to, kedy v skutočnosti došlo k ukončeniu opravy poškodeného vozidla, pričom žalovaný má za to,
že žalobca nie je (ani) tieto skutočnosti objektívne schopný preukázať. A navyše, predmetná žalobcomúčelovo predložená listina - „Potvrdenie o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu“
obsahuje nepravdivé a zavádzajúce informácie, a to nakoľko v nej autoservis: Final – CD premium, s.r.o.
o. i. uvádza, že poistná udalosť č. 9853488686 (škoda na poškodenom vozidle a s tým súvisiaca oprava)

sa mala údajne stať 23.11.2024, čo sa však nezakladá na pravde. Z faktúry autoservisu č. 82560354,
ktorú vystavil autoservis poškodenému už dňa 13.02.2025 s dátumom splatnosti do 27.02.2025, je
zjavné, že poškodené vozidlo bolo opravené (zjavne) už dňa 13.02.2025, pričom je žalovaný toho
názoru, že už toho času si mohol poškodený svoje opravené motorové vozidlo vyzdvihnúť, ak nie aj skôr
sohľadomnaprácnosťopravypoškodenéhovozidla.Žalovanýpriuvedenompoznamenáva,žeúčelnosť

nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy
poškodeného vozidla. Vzhľadom na okolnosti vo veci samej žalovaný poukazuje (aj) na ust. § 415, ako
aj na ust. § 417 ods. 1 OZ, podľa ktorých je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám,
resp. k ich rozširovaniu. Žalovaný má za to, že poškodený nedôvodne navýšil rozsah škody/náklady na
prenájom náhradného MV, keď si (aj) napriek tomu, že mal vedomosť o tom, kedy došlo k ukončeniu
opravy autoservisom, svoje opravené vozidlo z autoservisu nevyzdvihol. Žalovaný zdôraznil, že nie je

daná ani príčinná súvislosť medzi poškodením motorového vozidla poškodeného a vznikom škody v
podobe uplatňovaného nájomného, nakoľko do príčinnej súvislosti, ktorá bola daná vznikom škodovej
udalosti - prenájmom motorového vozidla, vstúpila ďalšia nezávislá skutočnosť, a to neoprávnené
zadržaniemotorovéhovozidlaautoservisom.Uviedol,žejezrejmé,žemotorovévozidlobolopoškodovej
udalosti zjavne spôsobilé na prevádzku v cestnej doprave, keďže k začiatku prenájmu náhradného MV

došlo po takmer 2 mesiacoch od škodovej udalosti/dopravnej nehody zo dňa 23.12.2024. Žalovaný ďalej
namietol úroky z omeškania.

4.Žalobcavreplike(č.l.36spisu)navrholpokračovanienatunajšomsúde.Knámietkevecnejlegitimácie
zdôraznil, že v prejednávanej veci došlo k odplatnému postúpeniu pohľadávky, v dôsledku čoho došlo

k vzájomnému zápočtu nároku na úhradu fakturovaného nájomného a nároku na zaplatenie odplaty za
postúpenie. Nadobudnutím takto postúpenej pohľadávky sa žalobca stal aktívne vecne legitimovaným
subjektom na jej uplatnenie a je daná jeho aktívna vecná legitimácia v predmetnom spore. Započítaním
predmetných pohľadávok nedošlo, ako tvrdí žalovaný, k zániku pohľadávky, ktorú už nemožno voči
žalovanému vymáhať. Započítaním, rovnako ako splnením, dochádza k zániku záväzku, v tomto

prípade,kzánikuzáväzkunazaplatenienájomnéhozanáhradnévozidložalobcovi,súčasnevšakvzniká
pohľadávka voči žalovanému ako poisťovateľovi škodcu na náhradu škody titulom vzniku nákladov
na nájom náhradného vozidla po dobu zotrvania opravovaného vozidla poškodeného v autoservise.
Námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie nemožno vyhovieť, opačný postup by bol nielen
nesprávny, ale aj porušujúci princíp právnej istoty s poukazom na stovky obdobných súdnych sporov,

v ktorých bol žalobcovi ako aktívne legitimovanému titulom postúpenia pohľadávky od poškodeného
proti žalovanému priznaný nárok na zaplatenie nákladov na nájom náhradného vozidla. Poukázal na
nesprávne uvedený dátum vzniku škody – 23.11.2014, pričom správny dátum je 23.12.2024. Uvádza,
že ide o zrejmú chybu v písaní, ktorá nemá vplyv na skutkový základ ani právne posúdenie žalovaného
nároku. K nájomnej zmluve na vopred dojednané obdobie uviedol, že zmluva o nájme sa vždy uzatvára

na začiatku nájmu, pri odovzdaní vozidla, nakoľko predmetná zmluva slúži nie len na účely uplatnenia
poistného plnenia, ale prioritne zakladá záväzkový vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom. Zároveň
v prípade, že by nájomca odmietol vrátiť zapožičané vozidlo, spôsobil na zapožičanom vozidle škodu
alebo ho užíval v rozpore s dohodnutými podmienkami, zmluva o nájme je právnym titulom žalobcu
voči poškodenému na základe ktorého sa môže domáhať svojich práv, preto aj z hľadiska logického

sa vždy zmluva podpisuje pri prevzatí náhradného vozidla, nakoľko je zrejmé, že už v prípade sporu
by ju poškodený nepodpísal. V ďalšom je potrebné uviesť, že žalobca v čase začatia nájmu nevie,
koľko bude nájom trvať, nakoľko oprava poškodeného vozidla a vybavenie poistnej udalosti je v každom
jednotlivom prípade odlišná, preto je zrejmé, že dátum vrátenia vozidla poškodeným nájomcovi sa do
zmluvy vpisuje po ukončení nájmu, načo má žalobca špeciálne vyhotovený počítačový program. Pri

podpise nájomnej zmluvy sú v zmluve uvedené zmluvné strany, typ zapožičaného vozidla, od kedy
nájom trvá a cena nájmu, pričom dodatočne sa vloží len doba do kedy nájom trval, v závislosti od
pokynu poškodeného, ktorý žalobcovi ako prenajímateľovi oznámi ukončenie nájmu a miesto vrátenia
zapožičaného vozidla. Doba nájomného pomeru dojednaného na dobu určitú môže byť dohovorená
nielen uvedením určitého časového obdobia jeho trvania, ale i tak, že dobu trvania nájomného pomeru

možno viazať na konkrétnym dátumom neurčiteľnú, avšak objektívne zistiteľnú skutočnosť, z ktorej je
možné bez pochybnosti zistiť, kedy nájomný pomer skončí, pričom v dobe dojednania takejto dohody
nemusia mať účastníci istotu, kedy takto dojednaná doba uplynie, je však isté, že táto skutočnosť
nastane. V čase uzavretia nájomnej zmluvy sa prenajímateľ a nájomca dohodli na podstatnýchnáležitostiach, a to predmete nájmu a výške nájomného. V čase uzavretia nájomnej zmluvy nájomca
ani prenajímateľ zvyčajne nevedia, či bude poistná udalosť riešená ako totálna škoda alebo či dôjde
k oprave poškodeného vozidla a ako dlho sa toto vozidlo bude nachádzať v autoservise, teda po

aké časové obdobie bude poškodený reálne vylúčený z užívania svojho motorového vozidla, pričom
len počas tejto doby je možné považovať náklady na nájom náhradného vozidla za nutne a účelne
vynakladané. K nutnosti a účelnosti doby prenájmu náhradného vozidla uviedol, že pre posúdenie
nutnosti a účelnosti prenájmu náhradného vozidla je rozhodujúce, že v dôsledku škodovej udalosti
zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a na dobu jeho

opravy si musel zapožičať náhradné vozidlo. Zároveň pri posudzovaní nutnosti a účelnosti nákladov
vzniknutých z titulu nájmu náhradného vozidla je potrebné vychádzať z celkovej doby, počas ktorej
bolo vozidlo poškodeného z dôvodu jeho opravy v autoservise, a tiež zo skúmania reálnej možnosti
poškodeného užívať svoje motorové vozidlo. Poukázal na skutočnosť, že poškodený prišiel o možnosť
využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného.
Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, nie je

preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol
obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania.
Žalovaný spolu s odporom predložil faktúru vystavenú autoservisom FINAL – CD premium, s.r.o. zo
dňa 13.02.2025. Z predloženej faktúry za opravu vozidla síce vyplýva dátum dodania tovaru alebo
služby dňa 13.02.2025, avšak vzhľadom na odplatný charakter tohto záväzkového vzťahu je oprava v

širšom slova zmysle ukončená až poskytnutím plnenia druhej zmluvnej strany, v danom prípade z titulu
náhrady škody žalovaným. Dĺžka prenájmu náhradného vozidla v predmetnej veci tak bola v priamej
úmere s promptnosťou šetrenia poistnej udalosti a vydaním krycieho listu zo strany žalovaného. Až
poskytnutím peňažného plnenia, ktoré zo sféry vplyvu poisťovne prejde do sféry vplyvu poškodeného,
resp. autoservisu je škoda na poškodenom vozidle reparovaná, pretože samotným vystavením faktúry

za opravu poškodeného vozidla poškodený ešte nemá okamžitú možnosť prevziať si svoje vozidlo a
vrátiť tak náhradné vozidlo. Poškodený si mohol svoje opravované vozidlo vyzdvihnúť až po doručení
krycieho listu zo strany žalovaného, resp. po úhrade poistného plnenia žalovaným, v závislosti od
toho, ktorá z týchto skutočností nastane skôr. Predmetný krycí list slúži ako náhrada za úhradu faktúry
za opravu poškodeného motorového vozidla. Autoservis má až po doručení predmetného krycieho

listu istotu, že mu bude poskytnutá úhrada za opravu od žalovaného. Z Potvrdenia o odovzdaní a
prevzatí motorového vozidla z autoservisu vyplýva, že ku dňu 20.02.2025, t. j. k dátumu ukončenia
nájmu náhradného vozidla, sa opravené motorové vozidlo stále nachádzalo v autoservise z dôvodu
čakania na doručenie krycieho listu od žalovaného, bez ktorého autoservis nevydá opravené vozidlo
poškodenému. Z uvedeného je zrejmé, že poškodený s cieľom minimalizácie škody, ukončil nájom

náhradného vozidla dňa 20.02.2025, s cieľom zabrániť ďalšiemu zvyšovaniu nákladov, hoci v tom čase
ešte nemal k dispozícii svoje opravené vozidlo. Žalovaný bol pritom preukázateľne oboznámený s
ukončením opravy už dňa 13.02.2025, kedy autoservis vystavil faktúru za vykonané práce. Napriek tomu
ukončil šetrenie poistnej udalosti až dňa 30.04.2025, viac než 2 mesiace potom, ako poškodený ukončil
nájom náhradného vozidla. Ďalej zdôraznil, že vydanie opraveného vozidla až doručením krycieho listu

zo strany poisťovne musí predstavovať dohodu medzi autoservisom a poisťovňou, inak by vydanie
krycieho listu nemalo opodstatnenie. Zo strany autoservisu tak nejde o uplatnenie zádržného práva, ako
usudzoval súd prvej inštancie, ktoré vyhodnotil ako neoprávnené, a to dokonca s dopadom na príčinnú
súvislosť medzi uplatneným nárokom na náhradu škody a konaním poistenca žalovanej. Je potrebné
si uvedomiť, že vozidlo poškodeného by neskončilo v autorizovanom autoservise, nebyť konania

poistenca žalovanej a inštrukcií poisťovne. Poukázal na ust. § 560 Občianskeho zákonníka, resp.
ust. § 326 Obchodného zákonníka, o synalagmatickom záväzku, ktoré vylučujú tvrdené neoprávnené
konanie autoservisu. Autorizovaný servis neinformuje poškodeného o tom, že bola vystavená faktúra
za opravu jeho motorového vozidla, túto zasiela rovno poisťovni a opravené motorové vozidlo vydáva
poškodenému doručením krycieho listu od poisťovne, kedy sa reálne dostáva opravené motorové

vozidlo do dispozičnej sféry poškodeného a odpadá potreba a účel užívania náhradného motorového
vozidla.

5. Žalovaný v duplike (č.l. 51 spisu) v prvom rade namietol miestnu príslušnosť tunajšieho súdu a žiadal,
aby súd bezodkladne v zmysle ust. § 43 ods. 1 CSP postúpil spor príslušnému súdu, teda na Mestský

súd Bratislava IV. V ďalšom žalovaný uviedol, že zotrváva na tom, že žalobca nepreukázal aktívnu vecnú
legitimáciu v spore, ako ani tvrdený prenájom náhradného vozidlo v trvaní 7 dní nad priznaný rozsah.
Žalovaný vo vzťahu k Zmluve o postúpení pohľadávok uviedol, že je dôvodná pochybnosť o tom, či tento
úkon urobil skutočne poškodený, keďže ten-ktorý podpis sa nezhoduje (ani) s podpisom na Uplatnenínároku na náhradu škody z titulu škody na poškodenom vozidle a s tým súvisiacej opravy (ktoré žalovaný
priložil už k Odporu), a dokonca ani s podpisom na údajnom čestnom prehlásení zo dňa 20.02.2025
(účelovo) predloženom žalobcom. Žalovaný ďalej akcentuje, že podpis na predmetnom dokumente sa

dokoncanezhodujeanisjednýmpodpisomnatom-ktoromďalšom/inomžalobcomúčelovopredloženom
dokumente, čo je zarážajúce. Žalovaný v konaní spochybnil dôkazy predložené žalobcom a vo zvyšnej
časti zopakoval už uvedené tvrdenia.

6. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 06.11.2025, ktoré vykonal za účasti právnej zástupkyne

žalobcu, právna zástupkyňa žalovaného sa nariadených pojednávaní nezúčastnila, nepožiadala
z dôležitých dôvodov o odročenie pojednávania, požiadala o ospravedlnenie neúčasti.

7. Pred vyhodnotením samotného nároku sa súd zaoberal žalovaným namietanou miestnou
príslušnosťou.

8. Podľa § 13 CSP, na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie
je ustanovené inak.

9. Podľa § 14 CSP, všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého obvode má fyzická osoba adresu
trvalého pobytu.

10. Podľa § 19 písm. b) CSP, popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj
súd, v ktorého obvode nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody.

11. Podľa § 41 CSP, súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr

pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na
začiatku konania.

12. Podľa § 42 CSP, ak je námietka miestnej nepríslušnosti nedôvodná alebo ak nie je uplatnená
včas, súd na ňu neprihliadne a spor prejedná a rozhodne. Neprihliadnutie na námietku súd odôvodní v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

13. Podľa čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

14. Žalobca v konaní vzhľadom na miesto vzniku poistnej udalosti, navrhol, aby konanie prebiehalo
na Okresnom súde Žilina. Žalovaný má v uvedenom mieste pobočku, čo prispieva k zachovaniu jeho
procesných práv v konaní a uviedol, že výber miestne príslušného súdu v predmetnom prípade je daný
len žalobcovi. Pre prípad § 19 písm. b) CSP je dôležité miesto udalosti, ktorá zakladá právo na náhradu

škody. Civilný sporový poriadok hovorí iba o nároku na náhradu škody, pričom je irelevantné, z akého
titulu táto škoda má vzniknúť. Po postúpení veci na tunajší súd, namietol žalovaný miestnu príslušnosť.

15. V obdobnom prípade nároku na náhradu škody z PZP Najvyšší súd SR, v konaní pod sp. zn.
9Ndc/55/2023 ako súd spoločne nadriadený súdom konajúcim v danej veci uviedol, že s ohľadom na

predmetsporu(nároknanáhraduškodyzPZP)anávrhžalobcu,jenutnéprihliadaťna§19písm.b)CSP,
podľa ktorého je príslušným na prejednanie sporu Okresný súd Žilina (k dopravnej nehode – škodovej
udalosti – došlo v Žiline), rovnako aj napr. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.12.2018,
sp. zn. 11NcC/23/2018 a zo dňa 27.02.2018, sp. zn. 2Ncb/3/2018.

16.Spoukazomnavyššiezmienenésúdustálil,ževkonaníjedanámiestnapríslušnosťtunajšiehosúdu.

17. Súd v predmetnom konaní vykonal dokazovanie a vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných
ustanovení:

18. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého,
kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
Poistenýmázpoisteniazodpovednostiprávo,abypoisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnenépreukázané nároky na náhradu, a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s
právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti

uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné
plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.

19. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú motorovým vozidlo: Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie

potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa
oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu
jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol
rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b)
poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom

na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

20. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je

povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. /ustanovenie odkazuje
na § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka/.

21. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný

tento nárok preukázať.

22. V zmysle § 39 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „občiansky zákonník“)
neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom.

23. Podľa § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ“) uhrádza sa skutočná
škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

24. Podľa ust. § 517 ods. 1 zákon č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ") dlžník,

ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote
poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa
odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

25. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo

požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

26. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému.

27. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

28. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr
smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,
pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

29. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie

odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

30. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovialebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.

31. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca,
nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

32. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 654,50 eur, ako nárok vyplývajúci
z poistenia zodpovednosti za škodu po tom, čo zo strany žalovaného nebola uhradená celá výška škody

zodpovedajúca nájmu náhradného vozidla.

33. Vo vzťahu k právnej kvalifikácie žalobou uplatneného nároku súd uvádza, že tento právne kvalifikoval
ako nárok vyplývajúci z práva poškodeného podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP uplatniť nárok na náhradu
škody vzniknutej mu v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla priamo proti poisťovateľovi,
ktorý nárok na žalobcu prešiel z poškodeného postúpením podľa § 524 OZ. Ustanovenie § 15 ods.

1 zákona o PZP tak konštruuje priamy nárok poškodeného [§ 2 ods. 2 písm. g) zákona o PZP] proti
poisťovateľovi [§ 2 ods. 2 písm. d) zákona o PZP] na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového
vozidla, za ktorú zodpovedá poistený [§ 2 ods. 2 písm. f) zákona o PZP].

34. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 23.12.2024 došlo v Žiline k dopravnej nehode,

pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody
bola spoločnosť ZajoTrans, s.r.o., IČO: 46754938, so sídlom Kamenná 11, 010 01 Žilina (poškodená
spoločnosť, alt. poškodený). K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla v danom čase
povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že v dôsledku
dopravnej nehody si poškodená spoločnosť za účelom zabezpečenia svojich potrieb z dôvodu

poškodenia jej motorového vozidla, zapožičala náhradné vozidlo u žalobcu (po dobu opravy jej
poškodeného motorového vozidla). Uvedené skutočnosti vyplývajú zo Zmluvy o nájme dopravného
prostriedku č. 207/2025 zo dňa 07.02.2025, v zmysle ktorej žalobca poskytol poškodenej spoločnosti
vozidlo od 07.02.2025 do 20.02.2025 za denné nájomné 132 Eur, zmluvné nájomné v sume 115 Eur,
s poplatkom za pristavenie a odobratie vozidla vo výške 50 eur (osobný automobil Audi A4 allroad).

Poškodená spoločnosť mala vypožičané vozidlo po dobu 14 dní. Za nájom vozidla žalobca vyúčtoval
žalovanému faktúrou č. 02552025 (č.l. 8 spisu) splatnou dňa 07.03.2025 sumu 1 349,65 eur bez dph,
1 660,07 eur s dph. V uvedenej sume je zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie
vozidla vo výške 50 eur s dph. V tejto súvislosti súd uvádza, že v konaní nebola sporná výška denného
nájomného, ani zaplatenie poplatku za pristavenie vozidla.

35. Poškodená spoločnosť následne postúpila svoju pohľadávku vo výške 1 349,65 eur bez DPH voči
žalovanému na žalobcu. Táto skutočnosť vyplýva zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 20.02.2025
(č. l. 10 rub spisu) a z Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 20.02.2025 adresovanej žalovanému
(č. l. 9 rub spisu).

36. Žalovaný v konaní spochybnil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a to s poukazom na tú skutočnosť,
že k dopravnej nehode nedošlo dňa 23.11.2024, ako žalobca pôvodne tvrdil, ale dňa 23.12.2024. V tej
súvislosti uviedol, že žalobcom predložené dokumenty, a to najmä (nie však výlučne) dokument zo dňa
20.02.2025 – zmluva o zdanlivom postúpení pohľadávky a čestné prehlásenie poškodeného zo dňa

20.02.2025 sú (podľa ust. § 37 OZ a § 39 OZ) absolútne neplatné. A aj preto má žalovaný za to, že v
predmetnom konaní vo veci samej nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu.

37. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dátum dopravnej nehody uvedený v dokumentoch
žalobcu bol označený nesprávne, chybou v písaní, avšak je nesporné, že k škodovej udalosti došlo

dňa 23.12.2025, na čo nadväzovala oprava poškodeného motorového vozidla a v tej súvislosti
prenájom náhradného vozidla. Vzniknutá pohľadávka poškodeného bola následne Zmluvou o postúpení
pohľadávky postúpená na žalobcu. Skutočnosť, že k škodovej udalosti došlo dňa 23.12.2024 vyplýva
z predloženej Správy o nehode zo dňa 23.12.2025 (č.l. 30 spisu), na ktorú tak, ako súd už uviedol,
nadväzovali vyššie uvedené úkony poškodeného. Podľa názoru súdu nesprávne uvedený dátum

vzniku škodovej udalosti nemôže mať na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky vplyv, keď obsahuje
zákonné náležitosti a medzi stranami nie je spor o podstatnom obsahu zmluvy. V konečnom dôsledku
súd uvádza, že dátum vzniku škody nie je podstatnou náležitosťou uzatvorenej Zmluvy o postúpení
pohľadávky a zmluva by bola platná aj bez uvedenia tohto dátumu, keď je dostatočne, aj iným spôsobomidentifikovaná pohľadávka postupcu. Z obsahu uvedenej zmluvy vyplýva, že postupca postupuje
pohľadávku, ktorú má voči žalovanému vo výške 1 349,65 eur bez DPH, pričom v konaní nebolo
preukázané a žalovaný v konaní ani netvrdil, že by existovala aj iná pohľadávka postupcu v takejto

výške, v zmysle čoho by bolo možné konštatovať neurčitosť postúpenej pohľadávky.

38.Vpredmetnomprípadesúdtedaustálil,žežalobcajevkonaníaktívnevecnelegitimovanýnapodanie
žalobného návrhu a to z toho dôvodu, že postúpením pohľadávky medzi poškodeným ako postupcom
a žalobcom ako postupníkom došlo k postúpeniu pohľadávky žalobcu v súlade s § 524 Občianskeho

zákonníka.

39. Súd je toho názoru, že Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 20.02.2025, uzavretou medzi
žalobcom ako postupníkom a poškodeným ako postupcom, došlo k platnému postúpeniu žalovanej
pohľadávky vo výške 1 349,65 eur, z titulu jeho nároku voči poisťovni podľa § 4 zákona o PZP na
náhradu účelne vynaložených nákladov na nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so

škodou na vozidle poškodeného – Audi Q7, EČ: A.. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky vyplynulo, že
zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na
úhradu nájomného za náhradné vozidlo) sa podpisom zmluvy započítavajú, pričom postupník si bude
pohľadávku vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. Započítaním došlo k zániku dvoch vzájomne
existujúcich a platných pohľadávok, a to pohľadávky postupníka – žalobcu a zároveň prenajímateľa,

ktorý mal v čase uzavretia zmluvy existujúcu pohľadávku voči poškodenému z titulu neuhradenej faktúry
na základe zmluvy o nájme motorového vozidla vo výške 1 349,65 eur s existujúcou pohľadávkou
poškodeného na zaplatenie odplaty vo výške 1 349,65 eur na základe uvedenej zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 20.02.2025, ktoré vzájomné pohľadávky sa okamihom uzavretia uvedenej zmluvy
stretli, a teda vzájomne zanikli. Započítanie v tomto prípade predstavuje ekvivalent úhrady. Nie je možné

dospieť k záveru, že uvedením nesprávneho dátumu (23.11.2024 vs. 23.12.2024) došlo k obchádzaniu
zákona, pretože nebolo preukázané, že by úmyslom strán bolo porušenie právnych predpisov. Už
z nesprávne označeného dátumu vzniku škodovej udalosti vyplýva, že sa jedná iba o chybu v písaní,
ktorá však nemôže spôsobovať neplatnosť zmluvy. V predmetnom prípade dospel súd k záveru, že
žalobca nadobudol od poškodeného postúpenú pohľadávku vo výške 1 349,65 eur voči žalovanému na

náhradu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla. Nie je totiž žiadna pochybnosť
o tom, že k stretu vozidiel došlo dňa 23.12.2024 a to bola tá škodová udalosť, následkom ktorej
došlo k poškodeniu motorového vozidla poškodeného, v príčinnej súvislosti s ktorou došlo k prenájmu
náhradného vozidla a na to nadväzujúcemu uzatvoreniu Zmluvy o postúpení pohľadávky. Podmienkou
platnosti zmluvy je, aby išlo o existujúcu, určitú a identifikovanú pohľadávku (uznesenie Ústavného súdu

SR sp. zn. II. ÚS 165/2017). S súlade so záverom uznesenia Ústavného súdu SR je nutné konštatovať,
že pohľadávka označená v zmluve o postúpení bola existujúca, vyjadrená určito a bez pochybností bola
identifikovateľná.

40. V súvislosti s namietanou aktívnou vecnou legitimáciou súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný

po postúpení pohľadávky v rozsahu uplatnenej náhrady škody plnil čiastočne priamo žalobcovi, tzn. on
sám v danom čase uznal, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky.

41. Po ustálení aktívnej vecnej legitimácie, keď pasívna vecná legitimácia žalovaného, ktorá vyplýva
zo skutočnosti, že poškodený bol v rozhodnom čase poistený u žalovaného, sporná nebola, sa súd

zaoberal uplatneným nárokom.

42. V konaní bolo ďalej nesporné, že žalovaný po ukončení šetrenia poistnej udalosti vyhotovil
Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 09.04.2025 (č. l. 11 spisu) a uhradil žalobcovi ako právnemu
nástupcovi poškodenej, sumu 695,15 eur. Priznaná suma mala zodpovedať prenájmu náhradného

vozidla po dobu od začatia doby nájmu do vystavenia faktúry za opravu vozidla, t.j. za dobu 7 dní.
V cene priznanej doby nájmu je započítaný aj poplatok za pristavenie vozidla.

43. Spornou v konaní bola otázka nutnosti a účelnosti doby nájmu náhradného vozidla za čas od
14.02.2025 do 20.02.2025, tzn. za dobu 7 dní, ktorú žalovaný učinil spornou z dôvodu, že sa jednalo

o dobu po oprave poškodeného vozidla.

44. Súd vo vzťahu k nároku žalobcu uplatneného u žalovaného v súlade s vystavenou faktúrou č.
02552025 uvádza, že žalovaný v konaní vystupoval rozporne, keď v odpore uviedol, že k otázke dobyprenájmu náhradného vozidla od 07.02.2025 do 20.02.2025 žalovaný akcentuje, že za relevantnú
dobu prenájmu pre následné posúdenie jej účelnosti a primeranosti by bolo možné za určitých
okolností považovať prenájom náhradného MV nanajvýš za obdobie od odovzdania poškodeného

vozidla autoservisu Final – CD premium, s.r.o. ... do doby, keď bolo poškodené vozidlo opravené, a
teda, keď ho poškodený mohol znova objektívne užívať. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že
žalovaný neučinil spornou dobu od odovzdania motorového vozidla autoservisu až do momentu, kedy
bolo vozidlo opravené a za túto dobu dokonca žalobcovi uhradil vzniknutú škodu. Nie je potom zrejmá
úvaha žalovaného o tom, že k takémuto kroku je možné pristúpiť iba za určitých okolností a nanajvýš za

zmienené obdobie, keď táto doba nájmu v zásade ani nie je predmetom konania. Predmetom konania
je nárok žalobcu predstavujúci náhradu za prenájom vozidla v dobe po nesporne vykonanej oprave
(oprava vykonaná dňa 13.02.2024) až do ukončenia prenájmu (dňa 20.02.2024).

45. Rovnako žalovaný v konaní namietal Zmluvu o nájme náhradného vozidla (č.l. 6 spisu), keď na
jednom mieste uviedol, že by mala byť podľa žalovaného antidatovaná a na inom zasa, že na nej nie

je podpis poškodeného. Okrem toho namietol, že zmluva o nájme obsahuje počet km po ukončení
nájomnej zmluvy.

46. Vo vzťahu k námietke žalovaného o antidatovaní zmluvy súd poukazuje na vysvetlenie právneho
zástupcu žalobcu o priebehu a podpisu uzatváraní zmluvy, keď zmluva o nájme sa uzatvára na

začiatku nájmu, pri odovzdaní vozidla, keďže ňou dochádza k založeniu zmluvného vzťahu. Dátum
vrátenia vozidla poškodeným prenajímateľovi, ako aj údaje súvisiace s vrátením vozidla sa do zmluvy
vpisujú po ukončení nájmu, načo má žalobca špeciálne vyhotovený počítačový program. Zmluva sa
vyhotovuje v elektronickej verzii a dochádza aj elektronickému podpisu (prostredníctvom na to určeného
prístroja, obdoba podpisovania zmlúv napr. pri telekomunikačných službách). Až po ukončení zmluvy

dochádza k vytlačeniu zmluvy do písomnej podoby pre účely preukázania jej existencie. Podpis na
zmluve sa teda neuskutočňuje priamo na písomnom vyhotovení, ale na písomnej podobe zmluvy je
podpis vytlačený spolu s ostatnými údajmi uvedenými na zmluve. Pokiaľ teda žalovaný namieta podpis
poškodeného, je zrejmé, že v takomto prípade podpisu (elektronického, s elektronickým perom na
to určeným), nebude takto zachytený podpis totožný s inou písomnou verziou podpisu poškodeného.

Rovnaké logické zdôvodnenie je aj vo vzťahu k žalovaným namietanému uvedenému počtu km. Je
pravdou, že pri uzatváraní zmluvy tieto počty nemohli a ani neboli známe, keďže sú to údaje, ktorú sú
zrejmé pri uzatváraní zmluvy a do zmluvy sa vpisujú pri jej ukončení, čo však nespôsobuje neplatnosť
uzatvorenej zmluvy, slúži len k vyriešeniu všetkých spoločných záležitostí strán v súvislosti s prenájmom
vozidla. Opätovne súd zdôrazňuje, že žalovaný žalobcovi ako osobe oprávnenej v súvislosti so

vzniknutou škodou už plnil, tzn. podľa neho v čase plnenia aj uzatvorená Zmluva o nájme spĺňala
zákonné náležitosti. Okrem toho súd pripomína, že v predmetnom prípade bola poškodenou spoločnosť
ZajoTrans, s.r.o., v mene ktorej koná B. C., avšak Správu o nehode podpisovala vodička D. E.. Už z toho
je zrejmé, že podpis osoby vodiča (Barabašová) na správe o nehode nemôže zodpovedať podpisu
poškodeného (Zajac). Rovnako je tomu tak aj pokiaľ sa týka čestného prehlásenia poškodeného. Súd

zdôrazňuje, že dôkazné bremeno k tvrdeniam, ktoré žalovaný uvádzal v rámci svojej procesnej obrany,
ťažilo žalovaného, ktorý tieto tvrdenia v rámci vymedzenia prostriedkov procesnej obrany uplatnil.
Žalobca riadne preukázal uzatvorenie nájomnej zmluvy. Uplatnenie prostriedkov procesnej obrany -
popretie skutkových tvrdení protistrany podľa § 151 ods. 2 CSP je nerozlučne spojené so splnením
dôkaznej povinnosti podľa článku 8 CSP, teda s označením alebo s predložením dôkazov o obsahu

uvedeného popretia. Uvedené tvrdenia žalovaného o obchádzaní zákona pri uzatváraní zmluvy medzi
žalobcom a poškodeným zostali výlučne v rovine nepreukázaných tvrdení.

47. Žalovaný vo svojich vyjadreniach v konaní ďalej uviedol, že nájom vozidla nemohol byť nevyhnutný
a to z toho dôvodu, že k nájmu došlo až po dvoch mesiacoch od škodovej udalosti a z dôvodu, že

poškodený disponoval viacerými motorovými vozidlami. K tomu súd opätovne poukazuje na rozpornosť
postoja žalovaného, ktorý už svojou úhradou jednoznačne potvrdil, že poskytnutie náhradného
motorového vozidla zo strany poškodeného bolo nevyhnutné a to bol aj dôvod, prečo v časti žalobcovi
plnil. Napriek uvedenému v konaní už nevyhnutnosť rozporoval, pričom nevysvetlil zmenu vo svojom
postoji. K tomu súd však uvádza, že účelom náhradného vozidla je eliminovať škodlivý následok

spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď
môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. Poškodený je subjekt, ktorý nemá znášať
následky poškodenia svojho motorového vozidla, s čím súvisí nemožnosť využívať svoje motorové
vozidlo. Súd mal preukázané, že v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťoupoškodený užíval prenajaté vozidlo. Bolo preukázané, že k nehode došlo dňa 23.12.2024, pričom
poškodený o možnosť disponovať s vozidlom prišiel až v čase, keď si toho vozidlo nechal opraviť
v autoservise dňa 07.02.2025. Na odovzdanie motorového vozidla k oprave nadväzovalo uzatvorenie

nájomnej zmluvy na prenájom náhradného vozidla v ten istý deň, t.j. dňa 07.02.2025, čo vyplýva
zo zmluvy o prenájme vozidla. Je teda preukázaná príčinná súvislosť medzi poistnou udalosťou a
užívaním náhradného vozidla poškodeným a túto skutočnosť žalovaný v konaní ani nerozporoval. Nebyť
poškodenia vozidla, ku ktorému došlo pri nehode, poškodený by nemusel vyhľadať autoservis a dať si
vozidlo opraviť, ale mohol svoje vlastné vozidlo užívať. Keďže však bol nútený dať vozidlo do opravy

v autoservise, počas tejto doby si prenajal náhradné vozidlo, ktorú nevyhnutnosť žalovaný v čase
poskytnutia čiastočnej škody ani nerozporoval. Pokiaľ žalovaný namietal tú skutočnosť, že poškodený
bol vlastníkom viacerých motorových vozidiel, k tomu súd uvádza, že žalobca v konaní doložil Čestné
prehlásenie poškodeného zo dňa 20.02.2025, z ktorého vyplýva, že v čase zapožičania náhradného
vozidla nemal k dispozícii iné vhodné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol nevyhnutný
z dôvodu zabezpečenia podnikateľskej činnosti. K tomu súd uvádza, že v konaní nebolo sporným,

že by poškodený disponoval viacerými motorovými vozidlami, avšak z jeho vyjadrenia, o ktorého
pravdivosti v konaní pochybnosť nenastala, vyplynulo, že náhradné motorové vozidlo potreboval práve
za účelom nahradenia konkrétneho - poškodeného motorového vozidla, ktoré pôvodne mal k dispozícii.
Skutočnosť, že je podnikateľský subjekt vlastníkom viacerých motorových vozidiel neznamená, že by
na jeho strane nevyvstala potreba náhrady za jedno poškodené vozidlo (z mnohých). Práve naopak

je nutné konštatovať, že predovšetkým pri podnikateľských subjektoch je potrebné ustáliť nutnosť
náhrady motorového vozidla aj pri vlastníctve viacerých motorových vozidiel, pretože každé jedno slúži
k nejakému účelu. Iná situácia by mohla eventuálne nastať pri fyzickej osobe, ktorá by bola vlastníkom
viacerých motorových vozidiel, keď každé z nich by užívala iba táto jedna fyzická osoba – vlastník.
V predmetnom prípade je nepochybné, že pokiaľ poškodený vlastní viaceré motorové vozidlá pre

účely podnikania, je tomu práve z dôvodu ich využívania na stanovené účely. Potom pokiaľ poškodený
stratil možnosť využívať jedno (aj keď z viacerých) motorové vozidlo, je nutné vyhodnotiť nevyhnutnosť
náhrady nájomného vozidla za poškodené motorové vozidlo, ktoré stratil (nie svojou vinou) možnosť
využívať. V tomto smere bola nevyhnutná náhrada za konkrétne poškodené motorové vozidlo. Pokiaľ
žalovaný v konaní poukázal na skutočnosť, že žalovaný pristúpil k prenájmu náhradného vozidla až

po dvoch mesiacoch a teda je zrejmé, že poškodené motorové vozidlo mohol používať, k tomu súd
uvádza, že poškodený správne pristúpil k prenájmu náhradného vozidla až za dobu, kedy reálne
nemohol svoje poškodené vozidlo používať. Týmto konaním eliminoval škodu, ktorá následne mohla
byť uplatnená z PZP. Aj podľa názoru Krajského Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.04.2025, sp. zn.
10Co/57/2024, v ktorom Krajský súd uviedol, že skutočnosť, že poškodený dal poškodené vozidlo

opraviť až tri mesiace po nehode, nemá osobitnejší význam. Práve preto, že išlo o poškodenie vozidla,
ktoré nebránilo v jeho ďalšom užívaní, je plne primerané, že oprava nebola realizovaná bezprostredne
po dopravnej nehode. V tomto postupe nie je možné vidieť žiadne porušenie prevenčnej povinnosti
podľa § 415 Obč. zák. Opakovane je pritom nutné zdôrazniť, že poskytnutím poistného plnenia (hoci
kráteného) žalovaný potvrdil oprávnenosť (základ) nároku na poistné plnenie aj v súvislosti s používaním

náhradného vozidla. Tvrdenia o údajnom zosúladení postupu žalobcu a autoservisu, ktorý vykonával
opravu poškodeného vozidla, nie sú podporené žiadnymi konkrétnymi (verifikovateľnými) argumentami
a vo svojej povahe ide iba o úvahu žalovaného. V tomto smere preto súd vyhodnotil uvedené námietky
žalovaného za nepodstatné vo vzťahu k predmetu konania. V konaní teda bola preukázaná existencia
škodovejudalosti,škodyapríčinnejsúvislostimedziškodovouudalosťouaškodou.Uvedenúskutočnosť

potvrdil aj žalovaný, ktorý v časti uhradil z povinného zmluvného poistenia škodcu, škodu spôsobenú
poškodenému vo forme preplatenia nákladov za nájom náhradného vozidla. Žalovaný však neuhradil
poškodenému celú vzniknutú škodu, ale iba jej časť.

48. Ako súd uviedol, žalovaný urobil spornou účelnosť doby nájmu - užívania náhradného vozidla

nad rozsah priznaného počtu dní 7. Podľa žalovaného doba nájmu po oprave motorového vozidla
nepredstavuje účelnú dobu nájmu.

49. Pri posudzovaní účelnosti a dôvodnosti nákladov aj z hľadiska časového rozsahu ich vyjadrenia je
namieste zohľadňovať predovšetkým okolnosť skutočného obmedzenia poškodeného v možnosti užívať

svoje motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody.

50. Súd má za to, že bolo dôvodné vychádzať z preukázanej dĺžky nájmu podľa nájomnej zmluvy,
protokole o prenájme náhradného vozidla, potvrdení o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla zautoservisu a faktúry spoločnosti FINAL – CD premium, s.r.o.. Súd predovšetkým zdôrazňuje, že
z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by poškodený mal akúkoľvek možnosť reálne ovplyvniť
začiatok a trvanie vykonávania opravárenských prác na poškodenom vozidle. Naopak vykonané

dokazovanie listinnými dôkazmi dostatočne preukázalo, že doba nájmu rozhodne nebola ponechaná
na ľubovôli poškodeného, že náhrada za zaplatené nájomné za náhradné vozidlo nebola priznaná za
dobu dlhšiu ako bol tento náklad účelný a nutný, t. j. vynaložený v príčinnej súvislosti so vznikom škody,
dopravnou nehodou.

51. V predmetnom prípade bolo preukázané, že žalovaný vystavil krycí list až dňa 30.04.2025
(Oznámenie o poistnom plnení na č.l. 39 spisu), na čo nadväzovalo aj zotrvanie poškodeného
motorového vozidla v autoservise aj po oprave. Z faktúry spoločnosti FINAL – CD premium, s.r.o.
vyplýva, že bola vystavená dňa 13.02.2025, tzn. v tomto termíne malo byť poškodené motorové vozidlo
opravené. K tomu súd uvádza, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by si autoservis ponechal
motorové vozidla aj po dobu, po ktorú nevykonával opravu, tzn. nad rámec nevyhnutný čas. V tomto

smere žalovaný ani nekrátil žalobcovi poistné plnenie. Krátenie smerovalo iba za čas po nesporne
vykonanej oprave. Z potvrdenia o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu zo dňa
20.02.2025, ktoré vystavil autoservis FINAL-CD Žilina vyplýva, že vozidlo sa aj ku dňu 20.02.2025
nachádzalo v autoservise z dôvodu čakania na doručenie krycieho listu, bez ktorého autoservis nevydá
opravované vozidlo. Je zrejmé, že poškodený nemôže ovplyvniť vydanie vozidla autoservisom až po

doručení krycieho listu. Vystavenie krycieho listu je v zaužívanej praxi nevyhnutnosťou, bez ktorej
opravené vozidlo servis neodovzdá. Až po vystavení krycieho listu a jeho doručení autoservisu mohol
poškodený prevziať vozidlo do svojej dispozície a teda ho aj reálne užívať. Nemožno požadovať
od poškodeného, ktorý vinou poistenca žalovaného bol obmedzený v užívaní svojho vozidla a na
zabezpečenie svojich životných potrieb si prenajal náhradné vozidlo, aby vopred uhradil sumu pomerne

vysokú za opravu vozidla, pokiaľ toto plnenie malo byť kryté poistným plnením, a potom následne čakal
na jej preplatenie od poisťovne. Je všeobecne známou obchodnou praxou, že v prípade, že v prípade
krytia plnenia poistným plnením, ako náhrada úhrady faktúry sa využíva krycí list. Krycí list sa používa
pri poistnej udalosti a tento vystavuje poisťovňa po poistnej udalosti, aby autoservis mal istotu, že
dostane svoje peniaze a môže bez zábran vydať vozidlo po oprave zákazníkovi. Napriek skutočnosti,

že žalovaný vystavil krycí list až 30.04.2025, tzn. po uplynutí cca 2,5 mesiaca od opravy motorového
vozidla (opravené dňa 13.02.2025), poškodený pristúpil k ukončeniu nájmu náhradného vozidla skôr
a to už dňa 20.02.2025. Súd má za to, že takýmto konaní poškodený svojou aktívnou činnosťou
napriek oneskorenému konaniu žalovaného eliminoval následky poistnej udalosti. Podľa názoru súdu,
v takomto prípade žalobcovi ako právnemu nástupcovi poškodenému vznikol nárok na náhradu za

nájom náhradného vozidla až do jeho odovzdania, keď poškodený nezotrval v nájomnej zmluve až do
skutočného odovzdania jeho opraveného motorového vozidla.

52. Pokiaľ žalovaný v konaní tvrdil, že nie je možné priznať nárok vyplývajúci z prenájmu náhradného
vozidla po celú dobu trvania nájmu súd zdôrazňuje, že v konaní nebolo preukázané prerušenie

príčinnej súvislosti medzi spôsobenou dopravnou nehodou a škodou poškodeného. V predmetnom
prípade v konaní nebola preukázaná žiadna iná „škodová udalosť“, ktorú by bolo možné pričítať
úmyselnému či nedbanlivostnému konaniu poškodeného či tretieho subjektu a následkom ktorej by
mohol prerušenie pôvodnej príčinnej súvislosti. Žalovaný nenavrhol pred súdom prvej inštancie vykonať
žiaden dôkaz, ktorý by bol spôsobilý preukázať prerušenie príčinnej súvislosti medzi dopravnou nehodou

auplatňovanouškodou.Vkonanítedanebolopreukázanéžiadnevybočenie,ktorébyviedlokprerušeniu
príčinnejsúvislostimedziškodovouudalosťouanákladmi,ktorévzniklivsúvislostisnájmomnáhradného
vozidla po dobu, kým bolo poškodené vozidlo v autoservise. V predmetnom prípade preukázateľne došlo
k škode na majetku poškodeného, ktorý si bol nútená prenajať náhradné vozidlo, za ktorý prenájom
zaplatil (vo forme zápočtu pohľadávok). Podstatná je v tomto prípade celá doba nájmu náhradného

vozidla,ktorýnájombolzabezpečenýzadobu,poktorúnemalkdispozícii(vdôsledkuškodovejudalosti),
svoje vlastné motorové vozidlo. Pretože poškodený bol vylúčený z užívania svojho motorového vozidla
po celú dobu, po ktorú mu vozidlo nebolo (nie jeho vinou) k dispozícii. Tento záver je odzrkadlením
právneho záveru Ústavného súdu vyplývajúceho z Nálezu, č.k. III. ÚS 602/2022-34, v ktorom bolo
uzatvorené, že účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď

došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do
dispozičnej sféry poškodeného. Pokiaľ autoservis opravené motorové vozidlo nevydal, nebolo tomu tak
z dôvodu uplatnenia zádržného práva, ale z dôvodu vopred uskutočnenej dohody medzi zmluvným
autoservisom a žalovaným, keďže žalovaný uvedené tvrdenia žalobcu nepoprel.53. Poškodený ukončil nájomnú zmluvu dňa 20.02.2024 a to i napriek tomu, že jeho motorové vozidlo
malo byť už skôr opravené (13.02.2025). Ako súd už ustálil, je bežnou praxou, že opravené motorové

vozidlo je vydané vlastníkovi až po vystavení krycieho listu, ktorý slúži ako garancie zaplatenia za opravu
poškodeného motorového vozidla zo strany poisťovne (žalovaného), keď cena opravy je likvidovaná zo
strany poisťovateľa škodcu (žalovaného) formou vydania krycieho listu žalovaným. Konanie autoservisu
pri nevydaní opraveného motorového vozidla preto zodpovedá v praxi ustálenému pravidlu o vydaní
opraveného motorového vozidla buď po úhrade za opravu zo strany poškodeného, alt. doručením

krycieho listu poisťovne ako záruky za zaplatenie za opravu. Takéto v praxi zaužívané konanie
medzi autoservismi a poisťovňami nie je možné prenášať na ťarchu subjektu, ktorý bol nedobrovoľne
nútený odovzdať svoje motorové vozidlo do servisu za účelom opravy a teda ktorý nedobrovoľne
prišiel o možnosť svoje motorové vozidlo využívať. O to viac v situácii, kedy autoservis je zmluvným
autoservisom žalovaného, kedy autoservis zasiela faktúru za opravu poškodeného motorového vozidla
priamo žalovanému, ktoré skutkové tvrdenia produkoval žalobca v konaní, pričom žalovaný ich nepoprel.

54. Súd k tomu poukazuje na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 291/2025, v ktorom Ústavný
súd v obdobnom prípade konštatoval, že účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý
následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do
momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody

nekorešponduje iba s rozsahom zničeného vozidla, ale aj primeranými nákladmi, ktoré poškodený
vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok (III. ÚS 602/2022, III. ÚS 476/2024). Ústavný súd
zdôraznil, že dôležitým kritériom na posúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla
môže v okolnostiach prípadu byť doručenie oznámenia o ukončení likvidácie (ukončenie šetrenia)
škodovej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, keď poškodený ich prijatím (až) získa možnosť

využívať hodnotu, ktorú pred škodovou udalosťou plnohodnotne realizoval využívaním poškodeného
vozidla. K obdobnému záveru dospel aj Ústavný súd Českej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS 2932/20 zo
14. januára 2021 (m. m. III. ÚS 602/2022 a III. ÚS 476/2024). V predmetnom posudzovanom prípade
Ústavný súd dospel k záveru, že odôvodnenie rozhodnutia, kedy súd pri rozhodovaní o nároku na
náhradu za nájom náhradného motorového vozidla považoval za podstatnú nevyhnutnú dobu opravy

poškodeného vozidla (rozhodujúce skutočnosti), a to na podklade žalovanou stanoveného rozsahu
poškodenia vozidla a kalkulácie nákladov na opravu, ktoré boli v súlade so žalovanou predloženým
odborným vyjadrením je v v protirečení s ústavným súdom konštatovanou ústavnou udržateľnosťou
stanoveného účelu náhradného motorového vozidla (bod 35 tohto nálezu), ako aj účelnosťou nákladov
za nájom náhradného vozidla (bod 36 tohto nálezu) a v neposlednom rade aj primeranosťou nákladov

súvisiacich s prenájmom náhradného vozidla, ktorá je previazaná s kontinuálne pretrvávajúcou potrebou
užívania tohto náhradného vozidla (bod 37 tohto nálezu).

55. V rozhodnutí, sp. zn. III. ÚS 322/2025 ďalej Ústavný súd SR konštatoval, že nemožno súhlasiť
s názorom, že poškodený sa má zajímať o stav opravy a ak bola oprava skončená a bola vystavená

faktúra, mal za ňu zaplatiť alebo si inak od servisu vymôcť vrátenie svojho vozidla tak, aby si nemusel
prenajímať náhradné vozidlo. Podľa názoru Ústavného súdu SR poškodený účelnosť trvania nájmu
odôvodnil tým, že náhradné vozidlo mal prenajaté až dovtedy, pokým mu servis neodovzdal opravené
vozidlo. Za rozhodujúce však Ústavný súd SR považoval skutočnosť, že bola dostatočne preukázaná
bežná obchodná prax servisu a žalovanej poisťovne, ktorá spočíva v tom, že servis – zmluvný partner

poisťovne, poškodeného o vykonaní opravy informuje a na prevzatie vozidla ho vyzýva až po doručení
krycieho listu poisťovne. V takejto situácii je neudržateľná argumentácia krajského súdu o tom, že
skutočnosti odôvodňujúce účelnosť trvania nájmu náhradného vozidla mal preukazovať poškodený.
Poškodený účelnosť trvania nájmu preukázal potvrdením toho, že vozidlo mu bolo odovzdané až v deň
doručenia krycieho listu poisťovne. Treba poukázať na to, že servis potvrdil, že pod číslom špecifikovanej

poistnej udalosti poškodené vozidlo prevzal a po ukončení opravy a doručení krycieho listu žalovanej
poisťovne opravené vozidlo vydal poškodenému.

56. S poukazom na uvedené skutočnosti je súd toho názoru, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu
nájomného v rozsahu celej preukázanej doby trvania nájmu a to od 07.02.2025 do 20.02.2025.

57. Je nepochybné, že poškodený mal prenajaté náhradné vozidlo z dôvodu poškodenia jeho
vozidla, v dôsledku čoho je jeho nárok voči žalovanému, ktorý postúpil na žalobcu, opodstatnený.
Je však nutné uviesť, že sa musí jednať o náklady vynaložené nutne a účelne. Nutnosť a účelnosťvynaložených nákladov spojených so zabezpečením náhradného motorového vozidla za dobu opravy
poškodeného vozidla z titulu škodovej udalosti, ktorá bola zavinená klientom žalovaného, podľa názoru
súdu bola žalobcom preukázaná. Poškodený, teda právny predchodca žalobcu, z titulu škodovej

udalosti nemohol svoje motorové vozidlo užívať a dôvodne si zabezpečil náhradné vozidlo, preto aj
náklady spojené so zabezpečením tohto náhradného vozidla, a to nájomné, ktoré bolo preukázané,
že bolo zaplatené, patrí do právneho nároku poškodenia. Poškodený bol nútený vynaložiť náklady
súvisiace so zabezpečením motorového vozidla spôsobom jeho prenájmu, keďže po dobu opravy
nemohol používať svoje motorové vozidlo. Škoda v tejto súvislosti vzniknutá na strane poškodeného,

je škodou v rozsahu účelne vynaložených nákladov na nájom tohto náhradného motorového vozidla.
Skutočnou škodou bolo nájomné za prenajaté motorové vozidlo, k prenájmu ktorého bol poškodený
donútený poistnou udalosťou, za ktorú zodpovedá klient žalovaného. Škoda spočívajúca v tom, že
poškodený vynaložil náklady na nájom osobného automobilu, prípadne aj vyššie náklady v porovnaní s
nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktoré nemohol používať v dôsledku
poškodenia, je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu

nutne a účelne vynaložených nákladov. To, že takáto škoda v majetkovej sfére poškodeného ako
právneho predchodcu žalobcu aj nastala, bolo preukázané tým, že došlo k úhrade nájomného, a to vo
forme započítania s pohľadávkou prenajímateľa. Náhrada nákladov za používanie motorového vozidla
reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti používať svoje motorové vozidlo.
Pokiaľ išlo o výšku nákladov z titulu doby nájmu na zapožičanie náhradného motorového vozidla, tak

za skutočnú škodu spočívajúcu v nákladoch na prenájom náhradného motorového vozidla sa považujú
náklady, ktoré boli nutne a účelne vynaložené na požičanie náhradného vozidla, čo žalobca v konaní
v rámci svojej dôkaznej povinnosti preukázal. Poškodený, resp. v danom prípade právny predchodca
žalobcu preukázal, že z titulu poistnej udalosti nemohol motorové vozidlo používať. Toto sa nachádzalo
v oprave, a preto počas celej nevyhnutej doby opravy vozidla bol poškodený nútený vynaložiť náklady

za nájom náhradného motorového vozidla, ktoré náklady boli nutne a účelne vynaložené, a ktoré by inak
nevznikli, ak by poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo.

58. Súd v závere konštatuje, že nezistil žiadny dôvod nepriznať žalobcovi ako právnemu nástupcovi
poškodeného náklady nájmu v plnej fakturovanej výške, pokiaľ žalovaný namietal dobu trvania nájmu

náhradného vozidla a výšku denného nájomného. Súd posúdil, že skutočná výška škody v zmysle § 442
Občianskeho zákonníka je aj žalovaná istina - náklady spojené s odstraňovaním následkov poškodenia,
medzi ktoré v zmysle ustálenej súdnej praxe patria aj náklady za prenájom motorového vozidla.
Pre posúdenie nutnosti a účelnosti je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom
žalovaného nemohol poškodený užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho

opravu, v dôsledku čoho si musel prenajať vozidlo - až do doručenia krycieho listu. Z ustálenej súdnej
praxe vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté vozidlo. Súd zároveň konštatuje,
že podľa jeho názoru je daná príčinná súvislosť medzi vznikom škody spôsobenej dopravnou nehodou
anákladmizaprenájomvozidlavcelomrozsahu,tzn.ajpodobe,kedybolopoškodenévozidloopravené,
keď však predmetné vozidlo bolo právnemu predchodcovi žalobcu odovzdané až po vystavení krycieho

listu zo strany žalovaného a to na základe vopred uskutočneného dojednania medzi autoservisom
a žalovaným.

59. Je potrebné zdôrazniť, že poškodený prenájmom náhradného vozidla len riešil dôsledky zapríčinené
poistnou udalosťou a odstraňoval nepriaznivý stav, ktorý nastal v dôsledku poistnej udalosti, teda tento

stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia. Súd má za to, že nepochybne ide o náklady
vynaložené nutne, keďže poškodený si prenajal vozidlo v dôsledku poškodenia jeho vozidla a tieto
náklady spojené s prenájmom sú kryté povinne zmluvným poistením žalovaného. Nebolo by preto
spravodlivé, aby pri uplatňovaní nevyhnutných a účelných nákladov spojených so zaplatením ceny za
nájom zapožičaného motorového vozidla bolo plnenie poisťovne poškodenému/resp. jeho právnemu

nástupcovi podmieňované splnením ďalších podmienok, nevyplývajúcich zo zákona.

60. Súd zároveň poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 11Co/88/2023, v ktorom
konštatoval, že servis je (vo všeobecnosti) oprávnený či už na zmluvnom základe, resp. ex lege,
oprávnený zadržať motorové vozidlo do vykonania úhrady opravy. Odvolací súd potom nevidel dôvod,

aby zo strany zmluvnej poisťovne nedošlo k nahradeniu dodatočných nákladov spojených s nájmom
náhradného vozidla poškodenému partnerským servisom až do úhrady náhrady škody, príp. vydania
krycieho listu.61. Dôkazné bremeno prechádza na žalovaného z dôvodu kráteného nároku na náhradu škody, keďže
práve žalovaný má z uvedeného konania priaznivé právne dôsledky (uznesenie Ústavného súdu SR
z 21. januára 2015, sp. zn.: II. ÚS 38/2015). Žalovaný v konaní nepreukázal dôvodnosť odmietnutia

poistného plnenia v celom uplatnenom rozsahu náhrady škody, čím neuniesol dôkazné bremeno
ním tvrdených skutočností. Poisťovateľ, ktorý v rámci šetrenia poistnej udalosti neuzná poškodeným
uplatnenú a dokladmi preukázanú náhradu škody a kráti poistné plnenie, musí preukázať dôvodnosť
takéhoto postupu a uniesť svoje dôkazné bremeno. Nositeľom dôkazného bremena je tá procesná
strana, ktorá tvrdí určité skutočnosti a vyvodzuje z nich pre seba priaznivé dôsledky. V tomto prípade

bolo na žalovanom, aby preukázal dôvodnosť krátenia poistného plnenia.

62. Súd je teda toho názoru, že žalobcovi prináleží náhrada nájomného za obdobie celý fakturovaných
14 dní. Žalobca vyfakturoval poškodenému za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme
a to faktúrou vo výške 1 349,65 eur bez dph (na žalobcu bola postúpená cela suma). Pri zohľadnení
nespornej skutočnosti vyplatenia poistného plnenia žalovaným v sume 695,15 eur, je potom žalobcom

v tomto konaní uplatnená pohľadávka vo výške 654,50 eur uplatnená dôvodne a toto právo bolo
žalobcovi ako subjektu aktívne vecne legitimovanému priznané ako právo na náhradu škody podľa
§ 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1, 2 zák. č. 381/2001 Z.z. a podľa všeobecných hmotno-právnych
ustanovení vyplývajúcich z úpravy § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na základe skonštatovania
súdu vychádzajúceho z výsledkov vykonaného dokazovania vyhodnotených podľa § 191 CSP.

63. Žalobca si v konaní uplatnil úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na
poskytnutie poistného plnenia, t.j. od 25.04.2025, keď posledný deň, kedy mohol žalovaný žalobcovi
poskytnúť plnenie je po uplynutí 15-dní odo dňa skončenia poistnej udalosti (skončené dňa 09.04.2025)
v súlade s § 11 ods. 7 zákona o PZP. So splnením záväzku zaplatiť žalobcovi náhradu škody je tak

žalovaný podľa názoru žalobcu v omeškaní od nasledujúceho dňa. V danom prípade si žalobca (ako
právny nástupca poškodeného) priamo uplatnil právo na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP
proti poisťovni. Pokiaľ poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, t.j. neposkytne poistné plnenie
v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo znamená právo popri poistnom
plnení požadovať aj úroky z omeškania, ktorý základ je daný v § 517 ods. 2 občianskeho zákonníka.

V predmetnom prípade má súd pri aplikácii § 11 ods. 7 Zákona o PZP a § 517 ods. 1 občianskeho
zákonníka za to, že na strane žalovaného dôjde k omeškaniu, keď žalovaný nevyplatí uplatnené
nároky, rozdiel nastáva iba v lehote, odkedy k omeškaniu dôjde. V predmetnom prípade sa nejedná
o nárok, ktorý konštitutívne vytvára súd svojím rozhodnutím, súd iba deklaruje povinnosť žalovaného
plniť v súlade so zákonom (s momentom plnenia vyplývajúcim zo zákona). Výklad, v rámci ktorého by

nebolomožnézostranypoškodeného,resp.jehoprávnehonástupcu,vprípadeuplatneniasiskráteného
poistného plnenia priznať v prebiehajúcom sporovom konaní úroky z omeškania, by nezodpovedal
zmyslu a účelu zákonných ustanovení zákona č. 381/2001 Z. z.. Zmyslom povinného zmluvného
poistenia je zabezpečiť poškodenému nahradenie škody, a to v čo najkratšom čase. Nezodpovedá
spravodlivému usporiadaniu vzťahov, aby poisťovňa zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie

povinnosti poskytnúť poistné plnenie prenášala na poškodeného. Podľa názoru súdu práve poisťovňa
musí znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti, vrátane povinnosti znášať stav, kedy
sa v prípade skráteného(a tým pádom neúplného) plnenia dostane do omeškania. Súd preto žalobcovi
z priznaného žalovaného nároku priznal aj úrok z omeškania vo výške 7,4 % (základná úroková sadzba
ECB k 1. dňu omeškania + 5 percentuálnych bodov), a to v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.

z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to od 28.03.2025, t.j. odo dňa,
kedy žalobca žiadal, keď k omeškaniu došlo dňa nasledujúceho po uplynutí 15 dní odo dňa skončenia
prešetrenia poistnej udalosti v súlade s § 11 ods. 7 ZPZP, a to aj s poukazom na nález Ústavného súdu
SR sp. zn. III. ÚS 309/2020 z 14. 10. 2021.

64. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

65.Podľa§262ods.2CSP, ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

66. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.67. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

68. Súd o trovách konania rozhodol na základe zásady úspechu v konaní podľa § 262 ods. 1 CSP v
spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. S ohľadom na skutočnosť, že žalobe v celom rozsahu vyhovel,
žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom
rozsahu (100 %). Súd pritom v konaní nezistil žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by

výnimočne náhradu trov konania nepriznal.

69. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP,
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.