Rozsudok – Vydržanie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. september 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B2-51C/17/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1222201402
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Alžbeta Strajňáková PhD.

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1222201402.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Mgr. Alžbetou Strajňákovou, PhD. v právnej veci žalobcu: T..

A. Š., G.. XX.XX.XXXX, E. K. A. J. X, K., zast.: JUDr. Tomáš Sninčák, PhD., LLM., advokát, so sídlom
Hlboká cesta 7, Bratislava, IČO: 52 233 774, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky
Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, Bratislava, IČO: 00 603 481, o určenie vlastníckeho práva
nadobudnutého vydržaním, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava II dňa 11.03.2022 sa žalobca voči žalovanému

domáhal určenia vlastníckeho práva nadobudnutého vydržaním, žiadajúc, aby súd určil, že žalobca je
výlučným vlastníkom oddelenej parcely registra „C“ KN, pare. č. XXX/XX, o výmere 40 m2, zastavaná
plocha a nádvorie, katastrálne územie Ružinov, podľa Geometrického plánu č. XX/XXXX vyhotovenom
firmou W., A..P..U.. z parcely registra „C“ KN č. XXX/XX, ktorá má výmeru 498 m2 zastavaná plocha a
nádvorie, katastrálne územie P., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, na základe vydržania. Žalobu
odôvodnil tým, že žalobca je toho názoru, že spĺňa zákonné podmienky, aby mu súd po podaní žaloby
a po vykonanom dokazovaní mohol na základe dobromyseľnej držby žalobcu priznať zákonné

vlastníctvo nadobudnuté vydržaním pre žalobcu. Žalobca podľa svojho názoru sústredil a predložil
všetky relevantné doklady, ktoré osvedčujú žalobcovu dobromyseľnú držbu tejto časti parcely
žalovaného, takže jeho návrh na priznanie vlastníctva vydržaním navrhovaných 40 m2 spĺňa zákonné
podmienky vydržania v dobrej viere. Žalobca uviedol, že v teréne na predmetných parcelách XXX/

XX, a z nej navrhovaných na riešenie, t.j. 40 m2 geodeticky tak novovytvorená parcela XXX/XX o
rozmere 40 m2, sú celé voľne prístupné nielen žalobcom pri vstupe na jeho parcelu XXX/X. Túto dodnes
nevysporiadanú časť parcely iného vlastníka žalobca kontinuálne, permanentne využíva ako „nášľapnú
plochu“ od času, kedy parcely XXX/X a XXX/X v r. 1996 kúpil, t.j. dodnes. Nadobudnutie vlastníckeho
práva vydržaním začalo v r. 1996, podľa zápisu v KN zo dňa 02.04.1996 a 10 rokov uplynulo 02.04.2006.
Pri zámere realizovať dielo, kde mali byť osadené 4 stĺpy budúcej stavby ich dal žalobca v r. 2012
zamerať. Geodet v r. 2012 zrazu zistil nesúlad plochy parcely č. XXX/X (ktorá bola takto očíslovaná na

katastri po zlúčení pôvodne kúpených parciel č. XXX/X a XXX/X) v teréne s mapovým podkladom. Tento
nesúlad vznikol tak, že žalobca sledoval v zemi zachované základy bývalých stavieb na tomto pozemku,
keďžeprefabrikátompresiaholsvojuparcelunajednommiesteo26cmanadruhomo36cm(prefabrikát
30x30cm). Takže ide spolu o l,8 m2 zásahu na dvoch miestach. Spojením týchto dvoch bodov súbežne sparcelou žalobcu „vznikol“ pozemok o rozlohe 40m2. Následne v r. 2013 si žalobca dal preto vypracovať
znalecký posudok, aby zistil, prečo sa tak stalo a čím si potom chcel nejasnú časť pozemku medzi
dávno (od r. 1983) existujúcim chodníkom na parcele vlastníka, t.j žalovaného a žalobcovou parcelou

majetkovo vysporiadať. Žalobca uviedol, že nie vždy je bezpodmienečne potrebné, aby žalobca vstúpil
na túto plochu celou šľapou topánky a aby sa fyzicky dotkol tohoto majetku žalovaného pri prekračovaní
a nejako ho poškodzoval. Takže minimálne už v r. 2012 dobromyseľne tých v súčasnosti vymeraných
40 m2 užíval 16 rokov, čím zákonný čas držby už vtedy prekračoval o 6 rokov, takže už vtedy spĺňal
zákonnú požiadavku vydržania. V súčasnosti je to už 25 rokov užívania. Takže žalobca podľa svojho

názoru v plnom rozsahu spĺňa zákonnú podmienku oprávnenej držby. Žalobca žalovanému žiadnu
škodu alebo ujmu na majetku žalovanému nikdy nespôsobil. Oddelenie tejto malej časti rozsiahleho
pozemkového vlastníctva žalovaného v teréne od žalobcu teda spôsobil verejný záujem vytýčením a
realizáciou obecného komunikačného spojovacieho chodníka vybudovanom na pozemku žalovaného
spájajúceho dve ulice: A. J. a C.. Žalobca nijakým spôsobom tento oddelený terén neupravoval ani
nemenil žiadnym spevnením. Žalobca sa nikdy tejto plochy násilne alebo pod vyhrážkami nezmocnil

akože pre seba, v zmysle pojmového významu detencie. Vlastník, t.j. žalovaný, v zmysle Občianskeho
zákonníka nikdy neuplatnil svoje vlastnícke právo proti oprávnenému držiteľovi, za ktorého sa žalobca
považuje. Na potvrdenie svojich tvrdení žalobca k žalobe priložil aj geometrický plán, ktorý zameral
súčasnosť. Žalobcovi nie sú preto známe žiadne ďalšie iné okolnosti, okrem tých, ktoré uvádza v žalobe,
ktoré by mohli spochybniť jeho dobromyseľnosť v dlhodobom nerušenom užívaní malej časti parcely

žalovaného,pretožežalovanémutakýmtospôsobomužívanianespôsobilžiadnuškoduažalovanýnikdy
nijako neprotestoval proti užívaniu tejto malej plochy žalobcom. Žalobca opierajúc sa o zákon uviedol,
že dobromyseľnosť je presvedčenie, že nekoná bezprávne, keď disponuje určitou vecou (§ 129 ods. l
Občianskeho zákonníka). Ide teda o psychický stav, o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo o
sebe nemôže byť predmetom dokazovania. Predmetom dokazovania môžu byť

skutočnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie prejavuje navonok,
teda okolnosti z ktorých možno vyvodiť presvedčenie subjektu o dobromyseľnosti, že mu vec patrí.
Držba je faktický stav, pri ktorom má držiteľ vec vo svojej moci, užíva ju, disponuje ňou, prípadne

vykonáva činnosť, ktorá pripúšťa trvalý alebo opakovaný výkon. Žalobca tvrdil, že s vecou nakladal
jej opakovaným a trvalým „stúpaním“ a „prekračovaním“, takže parcelou žalovaného nakladal ako s
vlastnou. Žalobca poukázal na jeho neúmyselný omyl v užívaní časti majetku žalovaného ako vlastného,
spočívajúci v nesúlade geometrického zobrazenia daných parciel so skutočnosťou v teréne. Na tento
nesúlad poukázal aj znalec vo svojom znaleckom posudku. pri ktorom vychádzal aj z viac ako 100

ročných mapových podkladov na katastri.

2. Ďalej žalobca v žalobe uviedol, že od momentu (v r. 2012), keď vznikla otázka ako je to s vlastníctvom
v žalobe uvedenej plochy, ktorú žalobca kontinuálne, permanentne dobromyseľne v domnení že je jeho,
užíval, snažil sa otázku riešiť. Dal si vypracovať geodetické merania, aby sa to riešilo. Pokračovať

nemohol z vážnych rodinných a ťažkých zdravotných dôvodov. Z predloženého geometrického plánu
z r. 2020, z priloženej tabuľky, je zrejmé, že žalobca nespochybňuje v ničom vlastníctvo žalovaného.
Aj na ľavej strane tabuľky aj na pravej strane tabuľky pri číslach parciel je stále uvádzaný ako vlastník
aj podľa LV žalovaný ako vlastník doterajší. Takže túto „nášľapnú“ plochu žalobca nikdy v žiadnom
dokumente nedeklaroval ako svoje vlastníctvo. Žalobca tiež uviedol, že rozsah parcely, ktorú navrhol na

vydržanie, je v podstate „nášľapná“ prístupová plocha v teréne, na susediacu žalobcovu parcelu. Je to
zobrazené aj na fotodokumentácií, kde zreteľne vidno, že tento minimálny priestor v ničom neprekáža
užívateľom verejného chodníka. Žalobca osvedčuje svoju dobromyseľnosť a nepretržitú držbu tým, že
za dobromyseľného sa zrejme považoval už vtedy dávno, ako kupoval citovanú parcelu č. XXX/X, na
ktorej boli pozostatky vyše 100 ročných stavieb, na zastavanej ploche, ktoré túto v teréne ohraničujú.

Vychádzajú zo zákonných ustanovení, žalobca sa nazdáva, že oprávnená držba sa teda zakladá na
omyle držiteľa, ktorý sa domnieva, že je vlastníkom držanej veci. Žalobca sa preto nazdával, že tento
omyl je vzhľadom na okolnosti uvádzané v žalobe ospravedlniteľný, pretože žalobca ako mýliaci sa
postupoval s obvyklou mierou opatrnosti. Stav nasledujúci po uzavretí kúpnej zmluvy vzhľadom na
podmienky v teréne dokumentujú dobromyseľnú držbu žalobcu, trvajúcu po zákonom stanovený čas.

Žalobca sa preto nazdával, že došlo k naplneniu podmienok v zmysle § 80 písm. c) CSP a tak žiadal, aby
súd tejto určovacej žalobe vyhovel. Žalobca uviedol, že na žalovaného tieto parcely prešli po bývalom
š.p. Potraviny (t.j. toho istého vlastníka, ako to bolo u žalobcu) v minulosti bezodplatným prevodom
zo zákona. Žalovaný nikdy nenamietal proti žalobcovi, že im toto ich novonadobudnuté vlastníctvoprotiprávne užíva. Táto situácia sa podľa názoru žalobcu stala vlastne preto, že prevod vlastníctva zo
štátunaobec,t.j.žalovanéhosaudialčistoadministratívnymaktom-prevodomčísielparcielvkatastrina
nového vlastníka, bez toho, aby všetky tieto parcely boli bývali znovu geodeticky zamerané. Ako vážny

argument žalobca uviedol, že keby bol býval v r. 1996 (kúpa) vedel, že stav pozemnoknižných zápisov
nie je v súlade so stavom výmer parciel v teréne, nič by mu nebolo bývalo bránilo, aby od predávajúceho
t.j. š.p. Potraviny odkúpil aj týchto 40 m2. Rovnako aj vtedajšiemu vlastníkovi, t.j. predávajúcemu š.p.
Potraviny by nebolo nijako vadilo, aby žalobcovi týchto teraz žalovaných 40 m2 odpredal.

V čase kúpy a predaja parciel stav terénu pozemkov nikto nepredpokladal, že by mohol vzniknúť s touto
časťou parcely žalovaného XXX/XX nejaký problém. Navyše, túto časť parcely XXX/XX žalovaného si
žalobca nijakým nezákonným spôsobom neprivlastňoval ani s ňou nijako nepodnikal, čo by mu malo
priniesť nejaké benefity. Takže parcelu č. XXX/XX od jej malej časti 40 m2, podľa geometrického plánu z
r. 2020, ktorá je situovaná pozdĺž susediacej parcely žalobcu XXX/X, oddelil obecný chodník spájajúci ul.

A. J. s C.A. F.., ako svedčí projekt chodníka, na ktorom je tento záber viditeľný v hrúbke červenej čiary,
o aký malý rozsah parcely žalovaného sa v žalobcom navrhovaného riešenia vydržaním vlastne jedná.
V čase projektu a realizácie chodníka na parcelách vtedajšieho vlastníka Potraviny, š.p. (LV XXXX),
neboli špeciálne týmto geometrickým plánom zamerané parcely č. XXX/X a XXX/X. Preto aj v čase kúpy
(1996) parciel č. XXX/X a XXX/X žalobcom nebol zaznamenaný rozdiel medzery medzi geometrickým

plánom a skutočnosťou vybudovaného chodníka. Pritom je dôležité, že predmetných 40 m2, ktoré sú
predmetom tejto žaloby, nezasahuje do existujúceho chodníka situovaného na parc. č. XXX/XX, taktiež
vo vlastníctve žalovaného.

3. Žalobca vo vzťahu ku genéze skutočností, ktoré svedčia v prospech vydržania vlastníckeho práva k

pozemku v prospech žalobcu uviedol, že v roku 1996 uzatvoril žalobca s vtedajším štátnym podnikom
Potraviny Bratislava kúpnu zmluvu, na základe ktorej nadobudol do svojho výlučného vlastníctva
pozemokvprelukemedzi3stavbaminaC.F..vK.-O.,atoparceluč.XXX/Xaparceluč.XXX/Xovýmere
166 m2, nachádzajúce sa v katastrálnom území P.. Ak by bol mal vtedajší vlastník parcely š.p. Potraviny,
od ktorého žalobca malú časť odkupoval (t.j. ide o parcelu XXX/XX, ktorej vlastníctvo prešlo bezodplatne

na obec zo štátu) nejaké pochybnosti, že by mohol existovať nejaký nesúlad medzi pozemnoknižným
zápisom na katastri a reálnym stavom parcely v teréne, nič by v tom čase nebolo bývalo prekážalo, aby
žalobcovi predal aj ten pásik svojho pozemku, čím by sa rozsah predávanej parcely zvýšil o predmetných
cca 40 m2 v tejto vyše 100 ročnými stavbami ohraničenej preluke. Pre predajcu by to nebol býval
žiadny problém, pretože prechádzal do štrukturovania svojho vlastníctva. Rozsah jeho pozemkového

vlastníctva v tomto katastrálnom území bol rozsiahly - viac ako niekoľko sto m2. Vtedajší predaj a
kúpa parcely pre žalobcu sa javil tak nespochybniteľný, že nebola potrebná ani ohliadka na mieste v
teréne a transakcia sa uskutočnila v kancelárii predajcu. V tom čase nič nenasvedčovalo tomu, že by
z predávaného nadbytočného majetku štátneho podniku mohol byť nejaký nesúlad medzi viditeľnými
zvyškami vyše 100 ročných stavieb na vyčleňovanom pozemku a ich zobrazením na geometrickom

pláne. Podľa stavu v teréne na pozostatkoch tam bývalých stavieb začal žalobca so základnými prácami
pre vtedy (v r. 2012) plánovanú jednoduchú stavbu, keď zrazu zistil, že 2 jeho piliere na dvoch miestach
zasahujú do susedného pozemku č. parcelného čísla XXX/XX. Po vypracovaní geometrických meraní sa
ukázalo, že jeden zasahuje 26 cm, druhý zasahuje 36 cm do cudzieho. Preto si dal vypracovať znalecký
posudok, ako k takejto nezrovnalosti došlo. V r. 2013 si žalobca dal následne vypracovať znalecký

posudok č. X/XXXX, vypracovaný znalcom: T.. T. T., na posúdenie správnosti vytvorenia hranice medzi
pozemkami parc. č. XXX/X a č. XXX/XX v katastrálnom území P.. Ako v znaleckom posudku znalcom
uvedený geometrický plán realizovaného chodníka medzi ulicami A. J. a C. F.. (kópia originálneho
geometrického plánu z r. 1983), tento chodník ide popri vtedy existujúcich zbytkoch múrov

po stavbách tam vyše 100 rokov existujúcich, na parcelách XXX/XX, XXX/X a XXX/X. Parcely XXX/
X a XXX/X žalobca kúpil od Potraviny Bratislava v r. 1996 a na katastri ich zlúčením potom vznikla
jedna parcela s č. parcely XXl/X. Na tomto geometrickom pláne chodníka zreteľne vidno vyznačené
ešte dodnes stojace murované ploty, ohraničujúce ako preluku z troch strán parcelu č. XXX/X.

Znalec poukázal pritom, kde došlo v záznamoch a mapách na katastri k drobným rozdielom medzi
skutočnosťami existujúcich parciel v teréne a určil, že tento rozdiel tvorí 41 m2. V minulosti sa mnohé
zákresy do máp robili zrejme bez príslušných exaktných meraní v teréne, ako to poznáme v súčasnosti.
Žalobca priložil aktuálny výpis z listu vlastníctva č. XXXX zobrazujúceho rozsah majetkového vlastníctvažalovaného v predmetnej oblasti k.ú. P., s vyznačením parcely č. XXX/XX, z ktorej sa odčleňuje
predmetná navrhovaná časť parcely užívanej žalobcom. Oficiálnymi podkladmi na vypracovanie
znaleckého posudku z archívu katastra nehnuteľností boli aktuálna katastrálna mapa (vrátane jej

digitálnej formy v mierke 1:1000) pôvodná mapa pozemkového katastra v mierke 1:2880 z konca 18.
storočia, reprodukcia pôvodnej mapy pozemkového katastra podľa aktuálneho stavu koncom roka 1936.
V mierke 1:2880, mapa evidencie nehnuteľností (hliníková doska) v mierke 1:1000 platná v čase,
kedy sa vyhotovovali následné spomínané geometrické plány: Geodéziou, n. p. Bratislava vyhotovený
geometrický plán č. XXX-XXX-XXX-XXX-XX, zo 06.09.1983, Geodéziou n. p. Bratislava, č. XXX-XXX-

XXX-XX z 21.9.1987, Geometrický plán firmy GEO-PRAKTA č. XX-XX-X/XX z 13.12.1983, výsledky
z obhliadky znalcom a zo zamerania skutočného stavu v teréne podľa užívania na mieste samom zo
dňa 05.06.2013. Ako je uvedené vyššie, znalec pre posúdenie týchto odchýlok používal aj 100 ročné
geometrické plány a na základe toho potom mohol exaktne vydedukovať, ako mohol rôznym meraním
počas rokov vzniknúť rozdiel v geometrickom pláne a v skutočnosti pri existujúcich pozostatkoch po
100 ročných stavbách na pozemku žalovaného. Znalec v znaleckom posudku nič neskresľoval ani

subjektívne nevysvetľoval, pretože vychádzal z vyše 100 ročných mapových podkladov na katastri
nehnuteľností. T.j. vychádzal pri svojich analýzach z aktuálneho stavu v katastrálnej mape, ktorá je
už v súčasnosti ako dôležitý katastrálny dokument priebežne aktualizovaná v súlade s príslušnými
geometrickými plánmi. V bode III, záver znaleckého posudku, znalec od str. č. 2 podrobne popisuje
jednotlivé geometrické plány a spojitosti medzi nimi. Uviedol tak, že hoci bol existujúci chodník podľa

projektu popri existujúcich tam stavbách realizovaný k jeho definitívnemu zákresu do mapy na katastri
dodnes nedošlo. Za chybu spôsobujúcu súčasný stav je to, že znalec zistil, že v čase medzi septembrom
1987 a decembrom 1993 mal byť vyhotovený geometrický plán, ktorým sa parcely č. XXX/X a XXX/X
(tieto v súčasnosti tvoria parcely XXX/X a XXX/X) vytvorili z pôvodných parciel č. XXX a XXX. Žiaden
takýto geometrický plán však v dokumentácii dôležitého katastrálneho operátu na Správe katastra Hl.

m. Bratislavy znalec nenašiel. Znalec ďalej uvuedol veľmi vážny fakt, že šírka parciel č. XXX/X a XXX/X
podľa geometrického plánu Geodézie n.p. K. č. XXX-XXX-XXX-XXX-XX zo septembra 1983 a v súlade
s ním aj podľa ich tužkového zákresu v mape evidencie nehnuteľností bola v priemere 7,20 m a ich
úhrnná výmera bola 215 m2. V rozpore s tým je šírka dnešných parciel č. XXX/X a XXX/X v katastrálnej
mape v priemere iba 5,85 m a ich úhrnná hodnota je podľa príslušných listov vlastníctva len 166 m2.

Meraním znalec potom vypočítal obsah tohto záberu z cudzieho pozemku žalobcom na parc. č. XXX/XX
žalovaného, v rozsahu 41 m2, čo aj graficky v znaleckom posudku zobrazil. Táto niekoľko centimetrová
pozemková medzera, ktorá vznikla medzi jestvujúcim chodníkom

vo vlastníctve žalovaného na pozemku č. XXX/XX a pozemkom žalobcu parc. č. XXX/X, ktorú žalobca
pri vstupe na svoj pozemok z chodníka vždy prekračuje, je predmetom žaloby o vydržanie, pretože
ako dokumentuje aj znalec, žalobca nemohol vedieť, že tento pozemkoknižný zápis nekorešponduje so
skutočnými pozostatkami stavieb, takže celý čas od dátumu kúpy tohto pozemkového vlastníctva, bol
podľa stavu v teréne presvedčený, že je to súčasťou kúpených parciel a teda, že mu toto vlastníctvo

patrí. Týchto niekoľko centimetrov pozdĺž parcely č. XXX/X užíva od kúpy parciel iba žalobca. V
snahe konečne riešiť tento problém dal žalobca vypracovať v r. 2020 nový geometrický plán, aby bola
presne špecifikovaná parcela, ktorej vydržaním by podľa rozhodnutia súdu mohla prejsť do vlastníctva
žalobcu. Tento aktuálny geometrický plán vypracovaný: Geodetika, s.r.o. je v súlade s doporučením
znalca, ktorý preto presne definuje tú príslušnú časť pozemku žalovaného, ktorá je predmetom tejto

žaloby o vydržanie. V dvoch predkladaných geodetických dokumentoch - znaleckého posudku z r.
2013 a geometrického plánu z r. 2020 si každý musí všimnúť rozdielne vyčíslenie m2 priebehu hranice
novovytvorenej parcely č. XXX/XX zameranej plochy, ktorá je predmetom tejto žaloby. Žalobca priložil
geometrický plán vypracovaný Geodetika, s.r.o. č. XX/XXXX, ktorý vymedzil časť pozemku o výmere
40 m2 z parcely č. XXX/XX, ktorá má celkovú výmeru 498 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a

nádvorie, ktorú uplynutím viac ako desaťročnej nepretržitej a dobromyseľnej držby nadobudol žalobca
v rozsahu vymedzenom uvedeným geometrickým plánom. Tento nie veľký rozdiel nie je pochybením,
neodbornosťou alebo zaujatosťou žiadneho z geodetov. Pokiaľ znalec vo svojom znaleckom posudku
z r. 2013 uvažoval ako možno riešiť „nášľapnú“ plochu, tak na kótach 2 náčrtu kolmicou uzatvoril
plochu užívanú žalobcom v rozsahu 41 m2. Ako však vidno z geometrickom pláne vyhotovenom v r.

2020, geodet sledoval rozsah „nášľapnej“ plochy až za kóty 2, 3 zo znaleckého posudku a šikminou,
nadväzujúcou na parcelu žalovaného sa dostal do rozsahu 40 m2. Rozdiel týchto dvoch meraní, v
rozsahu l m2 na geometrickom pláne je evidentne viditeľný, že vznikol z „trojuholníka“ medzi kolmicou
znalca a šikminou geodeta v r. 2020. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že na strane žalobcuje preukázaný naliehavý právny záujem. Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení, že vec (predmetná časť pozemok žalovaného v rozsahu určenom znaleckým posudkom) patrí do
vlastníctva žalobcu, a to na základe vydržania podľa § 134 Občianskeho zákonníka. Žalobca si pri svojej

dobromyseľnosti nebol vedomý, že by jeho vzťah k predmetnej parcele mal byť evidovaný na príslušnom
štátnom orgáne, takže jeho dôvodné presvedčenie, že pozemok, ktorý prekračuje alebo naň stúpa, mu
patrí, takže do držby žalobca vstúpil bez zmluvy registrovanej štátnym notárstvom. Toto konštatovanie
spočíva nielen v odstránení spornosti, ale aj neistoty právneho postavenia žalobcu voči žalovanému,
ako aj v založení možnosti uplatnenia práva k predmetnému pozemku. Žalobca mal na podaní žaloby

aj ďalšie dôvody, je vo veku 85 rokov, má opodstatnený záujem usporiadať svoje vlastníctvo. V roku
2018 utrpel infarkt, a jeho zdravotný stav nie je už dlhý čas dobrý. Žalobca vo vysokom seniorskom veku
sa rozhodol riešiť otázku vydržania až v súčasnosti preto, lebo od vypracovania znaleckého posudku
znalcom v r. 2013 mu v riešení tohto problému prekážali viaceré veľmi vážne rodinné a zdravotné
záležitosti nesúvisiace s touto vecou.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 19.05.2022, v ktorom uviedol, že je
toho názoru, že žalobca v žiadnom prípade nespĺňa podmienky pre dobromyseľnú držbu. Žalobca
síce tvrdí, že pozemok tvoriaci predmet súdneho konania kontinuálne užíva ako nášľapnú plochu a
prístup na svoj pozemok od roku 1996, ale tento pozemok je verejne prístupný, nachádza sa za múrom,

ktorý vybudoval na svojom pozemku registra „C“ KN parc. č. XXX/X samotný žalobca a ako taký
tvorí súčasť verejného priestranstva, pretože je vo vlastníctve žalovaného, ktorý je obcou a je verejne
prístupný. Z toho dôvodu ho ako nášľapnú plochu môžu používať a používajú aj ďalšie tisíce obyvateľov
tohto mesta. Uvedené skutočnosti vyplývajú aj zo žalovaným priloženej fotodokumentácie pozemku
tvoriaceho predmet súdneho sporu a jeho okolia, ktorou upresňuje dosť nejasnú snímku verejného

chodníka predloženú žalobcom. Ďalej treba upozorniť na to, že žalobca v roku 1996 kupoval od podniku
Potraviny Bratislava, š.p. pozemky registra „C“ KN parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X. Nakoľko išlo o
pozemky registra „C“ KN, výmera a hranice týchto pozemkov boli dané presne katastrom nehnuteľností,
preto žalobcom predložený znalecký posudok č. X/XXXX je podľa názoru žalovaného úplne nadbytočný
a pre toto konanie irelevantný. Žalobca teda v roku 1996 kúpil dva pozemky registra „C“ KN s presne

stanovenými výmerami a hranicami určenými katastrom nehnuteľností, preto žalobcovo zdôvodňovanie
dobromyseľnosti tým, že sledoval v zemi zachované základy bývalých stavieb na pozemku v jeho
vlastníctve neobstojí, pretože v roku 1996 žiadne stavby nekupoval, ale len pozemky, ktoré vtedy už mali
presnéhraniceavýmery.Taktiežtrebaupriamiťpozornosťnasamotnýpetit,vktoromsažalobcadomáha
určenia vlastníckeho práva k pozemku registra „C“ KN parc. č. XXX/XX, o výmere 40 m2, zastavaná

plocha a nádvorie, katastrálne územie P., podľa Geometrického plánu č. XX/XXXX vyhotovenom firmou
Geodetika, s.r.o., z parcely registra „C“ KN parc. č. XXX/XX, ktorá má výmeru 498 m2 zastavaná plocha
a nádvorie, katastrálne územie P., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX. Po nazrení do geometrického
plánuč.XX/XXXXjezrejmé,žepozemokregistra„C“KNparc.č.XXX/XXvovýmere40m2sazpozemku
registra „C“ KN parc. č. XXX/XX týmto geometrickým plánom vôbec neodčleňoval, takže samotný petit je

zmätočný. Žalovaný rozporoval všetky tvrdenia žalobcu a popieral všetky skutkové tvrdenia protistrany.
Na základe uvedeného uplatnený nárok žalovaný v celom rozsahu neuznával, rozporoval a navrhol
súdu, aby žalobný návrh ako nedôvodný v plnom rozsahu zamietol.

5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním doručeným súdu dňa 06.07.2022, v ktorom

uviedol, že k replike žalovaného má zásadné vyjadrenie, pretože žalovaný svoju repliku nevyužil k
serióznemu popisu svojho vlastníckeho práva, ale uchýlil sa k ironizovaniu žalobného návrhu žalobcu.
V záujme normálneho priebehu tohto sporu žalobca musí vyvrátiť v replike žalovaného uvádzané
protichodnosti a nepochopiteľné skresľovanie skutkového stavu, čo je pre obsah žaloby takto úplne
irelevantné,nakoľkožalobcavžalobenespochybňujeuvedenýrozsahparcely,oktorýide,bybolniekedy

kúpil. Žalobca opakovane vysvetlil, o čo v podstate sa vydržaním uchádza. Problém v rozsahu 40 m2
vznikol tak, že žalobca sledoval v zemi zachované základy bývalých vyše 100 rokov starých stavieb na
tomto pozemku, keď prefabrikátmi presiahol svoju parcelu na jednom mieste o 26 cm a na druhom o 36
cm (prefabrikátom 30x30 cm). Takže z izolovaného pohľadu spolu ide o čistých 1,8 m2, pretože žalobca
na dvoch miestach zasiahol do

vlastníctva žalovaného, raz v rozsahu 26 cm2 a druhý krát 36 cm2. Až spojením týchto presahov
v čiare, na pozemku i geometrickom pláne vytvorilo obsah 40 m2. Žalobca vo svojej žalobe donajmenších podrobností popísal skutkový a právny stav. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaný iba verbálne
spochybňuje dobromyseľnosť žalobcu v užívaní časti pozemkového vlastníctva žalovaného, keď tvrdí,
že časť o vydržanie, ktorý je „za múrom žalobcu“. Tieto nepravdivé výroky žalovaného, žalobca v žalobe

preukazuje, že týchto 40 m2 nakreslil v dôkaze č. 5 a č. 4, kde táto nášľapová plocha pre svoj malý
rozsah na týchto dôkazoch je vyznačená čiarou. Vo svojej replike žalovaný uvádza § 128, § 130 a §
134 Občianskeho zákonníka, akoby sa žalobca v žalobe práve týchto ustanovení nepridržiaval. Žalobca
predsa žalobou dokazuje, že táto „nášľapová plocha“ v niekoľkých centimetroch, je stále vo vlastníctve
žalovaného, ktoré žalobca ničím nespochybňuje. Veľmi ironicky žalovaný popisuje, že túto „nášľapovú

plochu“ môžu používať ďalšie tisíce obyvateľov mesta. Žalovaný takto lživo popisuje „nášľapovú plochu“
k pozemku žalobcu. Žalovaný ignoruje skutkový stav na mieste, pretože táto „nášľapová plocha“ je
medzeroumedzivlastníctvomžalovanéhoavlastníctvomžalobcu.Kebymalaplatiťvýhradažalovaného,
že túto „nášľapovú plochu“ môže využívať tisíce obyvateľov mesta, tak treba pravdivo vysvetliť, že
občania, ktorí využívajú verejný, dva metre široký chodník, tak by museli rozkročmo šliapať jednou
nohou po chodníku a druhou po „nášľapovej ploche“, o ktorej hovorí žalobca. Z neznámych dôvodov

žalovaný predkladá ako „dôkazy“ 3 snímky geometrického plánu, akoby podrobne popísané tieto dôkazy
neobsahovala samotná žaloba žalobcu. Žalovaný nemajúc vedomosti o kúpe pozemku žalobcu v r.
1996,píšeokatastrompresnevymedzenépozemky.Práveotázketejto„presnosti“jevenovanýznalecký
posudok, v ktorom znalec z historických dokladov na katastri nehnuteľností v K. píše o tom, aká presnosť
z katastra v r. 1996 mala byť, ale nebola. Preto je tento znalecký posudok dôležitý pre dobromyseľnosť

užívania tejto časti majetkového vlastníctva žalovaného žalobcom. Žalovaný preukazuje nedostatočnú
znalosť žalobného návrhu, keď tvrdí to, čo nemôže nijako dokázať a to situáciu v r. 1996, keď tvrdí
to, čo nikdy nepotvrdil žalobca, že žalobca „nekupoval stavby“. Na LV je predsa uvedené, že plochy,
ktoré žalobca kupoval, boli „zastavané plochy a nádvoria“. Práve tam sú už vyše 100 rokov základy
bývalých stavieb na týchto parcelách. Preto ich mohol žalobca vnímať ako súčasť pozemku, ktorý vtedy

kupoval. O vydržaní zo zákona hovoria okrem iného žalovaným citovaním ustanovení Občianskeho
zákonníka, ktoré neopomenul žalobca vo svojej žalobe. Ďalej bol žalobca toho názoru, že oprávnená
držba žalobcu je preukázaná objektívnymi skutočnosťami, ktoré sú uvedené v žalobe. Okrem týchto
uvedených skutočnosti žalobca uviedol, že obsahom tejto držby je permanentná starostlivosť, teda
hospodárska starostlivosť v zimných aj letných mesiacoch o predmet držby. Podľa zákona má žalovaný

dôkazné bremeno preukázať neoprávnenú držbu žalobcu, čo sa žalovaný pokúsil odôvodniť v rámci jeho
vyjadrenia. Žalobca bol toho názoru, že žalovaný dôkazné bremeno neuniesol. Žalovaný subjektívne
uvádza,žepredmetnýpozemokjeverejnedostupný,čojepravda,lebožalobcahopermanentnevyužíva
ako vstupný priestor, teda ako je uvedené v žalobe v terminológii nášľapnú plochu, ale naň môžu
vstúpiť i chodci široko rozkročený jednou nohou na 2 m širokom chodníku a druhou nohou o niekoľko

centimetrovej nášľapnej plochy. Počas celej doby oprávnenej držby žalobca nakladal s predmetom
vydržania ako so svojím, čo sa týka oprávnenej držby a aj povinnosti k nemu. Žalobca je dobromyseľný
držiteľ predmetu vydržania a je to objektívneho charakteru tak, ako je to uvedené v žalobe

v súvislosti s nadobudnutím nehnuteľnosti od kupujúceho v roku 1996. Čo sa týka vyjadrenia žalovaného
k žalobnému nároku žalobcu, žalobca je toho názoru, že petit žaloby je vyústením dôkazných
prostriedkov uvedených v žalobe, teda splnenia zákonných podmienok právneho inštitútu vydržania a
objektívneho vymedzenia predmetu vydržania v predmetnom geometrickom pláne. Žalovaný svojimi
„dôkazmi“ sa snaží mystifikovať súd, keď uvádza tie isté snímky z mapy, ktoré do žaloby vložil žalobca,

ale im dáva falšovaním skutočnosti iný rozmer, o ktorom je meritum žaloby. Z neznámych dôvodov
sa žalovaný snaží spochybniť organizáciu, ktorá vyhotovila súčasný geometrický plán o 40 m2. Preto
žalobca upravil text petitu žaloby aj o identifikáciu geodeta a katastra. Vzhľadom na uvedené žalobca
žiadal, aby súd rozhodol tak, že súd určuje, že žalobca je výlučným vlastníkom oddelenej parcely registra
„C“ KN, parc. č. XXX/XX, o výmere 40 m2, zastavaná plocha a nádvorie, katastrálne územie P., podľa

Geometrického plánu č. XX/XXXX vyhotovenom firmou Geodetika, s.r.o. pod č. XX/XXXX autorizačne
overenýdňa18.9.2020,úradneoverenýdňa30.9.2020T..M.Z.podč.XX-XXXX/XX,vydalOkresnýúrad
K., katastrálny odbor, z parcely registra „C“ KN č. XXX/XX, ktorá má výmeru 498 m2, zastavaná plocha
a nádvorie, katastrálne územie Ružinov, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, na základe vydržania.

6. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 25.07.2022, v ktorom
uviedol, že žalovaný sa v plnom rozsahu pridržiava svojich tvrdení uvedených v replike k žalobnému
návrhu, pričom je toho názoru, že žalobca vo svojej duplike neuviedol žiadne nové skutočnosti ani
dôkazy, ktoré by preukazovali jeho dobromyseľnú držbu pozemku tvoriaceho predmet tohto súdnehosporu. Žalobca opakovanie vysvetľuje, o čo sa vydržaním uchádza, a to, že problém v rozsahu 40
m2 (sporný pozemok) mal vzniknúť tak, že žalobca sledoval v zemi zachované základy bývalých vyše
100 rokov starých stavieb. K tomuto konštatovaniu žalobcu žalovaný opätovne upriamil pozornosť na

kúpnu zmluvu z 25.03.1996, ktorú ako dôkaz predložil žalobca, z ktorej obsahu jednoznačne vyplýva,
že na základe tejto zmluvy žalobca nadobudol vlastnícke právo výlučne len k pozemkom a nie k
žiadnym stavbám. Žalovaný nemá vedomosť o tom, že by žalobca do spisu doložil akýkoľvek iný listinný
dôkaz preukazujúci nadobudnutie vlastníctva stavby, preto žalovanému nie je zrejmé, prečo žalobca pri
preukazovaní svojej dobromyseľnosti pri držbe sporného pozemku používa ako argument sledovanie v

zemi zachovaných základov bývalých vyše 100 rokov starých stavieb. Žalobca tiež tvrdil, že žalovaný
iba verbálne spochybňuje dobromyseľnosť žalobcu v užívaní predmetu sporu, keď tvrdí, že je „za múrom
žalobcu“. Tieto nepravdivé výroky žalovaného mal žalobca v žalobe preukázať, keď sporných 40 m2
nakreslil v dôkaze č. 5 a č. 4, kde podľa žalobcu je táto nášľapová plocha pre svoj malý rozsah na
týchto dôkazoch vyznačená čiarou. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že dôkaz označený žalobcom
ako príloha č. 4 je v dolnej časti popísaný ako „stav pozemku pri jeho kúpe žalobcom“. V dolnej časti

tejto čiernobielej snímky sa nachádza zámková dlažba, na ktorej je rukou napísané chodník. Na dôkaze
označenom žalobcom ako príloha č. 5, ktorý je čiernobiely a málo čitateľný, je v dolnej časti napísané
„chodník C. F.. - A. J.“. Z týchto žalobcom označených dôkazov nie je žalovanému zrejmé, ako by mali
preukazovať dobromyseľnú držbu žalobcu, keď na obidvoch je uvedené, že v časti, v ktorej by sa mal
nachádzať sporný pozemok, sa nachádza chodník. Taktiež ak žalobca tvrdí, že občania, ktorí využívajú

verejný dva metre široký chodník, ktorého existenciu na viacerých

dôkazoch preukázal, by museli rozkročmo šliapať jednou nohou po chodníku a druhou po „nášľapovej
ploche“, o ktorej hovorí žalobca, tak podľa názoru žalovaného by tak isto musel chodiť aj žalobca, ak

by chcel pozemok tvoriaci predmet súdneho sporu užívať. Ďalej žalovaný poukázal na to, že podľa §
120 ods. 1 Občianskeho zákonníka stavby nie sú súčasťou pozemku. Takže ak žalobca v roku 1996
kupoval od podniku Potraviny Bratislava, š.p. pozemky registra „C“ KN parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/
X, nadobudol na základe uvedenej kúpnej zmluvy výhradne len vlastníctvo pozemkov a nemohol sa
domnievať, že spolu s týmito pozemkami nadobudol aj niečo ďalšie ako napríklad „už vyše 100 rokov

starézákladybývalýchstaviebnatýchtoparcelách“.Naopak,nakoľkosazmluvouzroku1996prevádzali
pozemky registra „C“ KN, výmera a hranice týchto pozemkov boli dané presne katastrom nehnuteľností,
preto žalobcovo zdôvodňovanie dobromyseľnosti tým, že sledoval v zemi zachované základy bývalých
stavieb na pozemku v jeho vlastníctve neobstojí, pretože v roku 1996 žiadne stavby nekupoval, ale len
pozemky, ktoré vtedy už mali presné hranice a výmery. Druh pozemku „zastavané plochy a nádvoria“

ešte nepreukazuje, že na pozemku sa nachádza stavba ani vlastnícky vzťah k stavbe. Podľa 9 ods. 1
písm. c) vyhlášky č. 461/2009 Z. z. vyhláška Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky,
ktorou sa vykonáva zákon NR SR č. 162/1995 Z. z. katastrálny zákon v znení neskorších predpisov
údaje o pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ obsahujú druh pozemku a kód druhu pozemku
podľa prílohy č. 1. Znalecký posudok číslo X/XXXX vypracovaný znalcom T.. T. T. označený ako príloha

č. 7 obsahuje genézu pozemkov a geometrické plány, a to od pôvodnej mapy pozemkového katastra
z konca 19. storočia až po geometrický plán č. XX-XX-X/XX úradne overený dňa 19.01.1994. Nakoľko
žalobca odkupoval v roku 1996 pozemky registra „C“ KN, výmera a hranice týchto pozemkov boli dané
presne katastrom nehnuteľností, a teda žalovaný zotrval na názore, že žalobcom predložený dôkaz
znalecký posudok číslo X/XXXX vypracovaný znalcom T.. T. T. je pre toto konanie irelevantný. Žalobca

tiež tvrdil, že obsahom jeho držby bola permanentná starostlivosť, teda hospodárska starostlivosť v
zimných a letných mesiacoch. Súčasne však žalobca potvrdzuje námietku žalovaného, že predmetný
pozemok je verejne dostupný. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na § 130 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Dobromyseľnosť v tomto prípade predstavuje určité vnútorné presvedčenie držiteľa o tom,
že mu určitá vec patrí, pričom toto vnútorné presvedčenie vyplýva z určitých skutkových okolností,

ktoré nasvedčujú tomu, že vec by skutočne mohla držiteľovi patriť. Dobromyseľnosť je presvedčenie
nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si napríklad prisvojuje určitú vec. Ide teda o psychický
stav, o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo o sebe nemôže byť predmetom dokazovania.
Predmetom dokazovania môžu byť skutočnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa vnútorné
presvedčenie prejavuje navonok, teda okolnosti, z ktorých možno vyvodiť presvedčenie nadobúdateľa

o dobromyseľnosti, že mu vec patrí. Žalovaný zotrval na svojom názore, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno na preukázanie podmienok pre dobromyseľnú držbu sporného pozemku, o čom nie sú
žiadne pochybnosti. Žalobca tvrdí, že užíva pozemok, ktorý je verejne dostupný, pričom zo žalobcom
predložených dokladov (príloha č. 4 a č. 5) vyplýva, že sa na spornom pozemku nachádza chodník.Žalobcom deklarovaná údajná permanentná starostlivosť, teda hospodárska starostlivosť v zimných
a letných mesiacoch nie je doložená žiadnymi dôkazmi zo strany žalobcu a nepreukazovala by ani
dobromyseľnú držbu pozemku tvoriaceho predmet súdneho sporu. Žalovaný rozporuje všetky tvrdenia

žalobcu a popiera všetky skutkové tvrdenia protistrany. Na základe uvedeného uplatnený nárok v celom
rozsahu neuznáva, rozporuje a navrhuje súdu, aby žalobný návrh ako nedôvodný v plnom rozsahu

zamietol.

7. S účinnosťou od 01.06.2023 prešiel výkon súdnictva v civilných veciach (teda aj v tejto právnej veci)
z Okresného súdu Bratislava II na Mestský súd Bratislava IV (v rámci tzv. reformy súdnej mapy).

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi: geometrický

plánč.XX/XXXX(úradneoverenýpodč.W.-XXXX/XX),fotodokumentáciaspornejparcelysvyznačením
chodníka, list vlastníctva č. XXXX pre k. ú. P., fotodokumentácia stavu pozemku pri kúpe žalobcom,
projekt chodníka, kúpna zmluva zo dňa 25.03.1996, znalecký posudok č. X/XXXX znalca T.. T. T.G.,
list vlastníctva č. XXXX pre k. ú. P., situačný popis, situačné zobrazenie pozemku, fotodokumentácia
predložená žalovaným a fotodokumentácia, ktorá bola uskutočnená súdom na obhliadke (9 ks). Zároveň

súd vykonal obhliadku a výsluch žalobcu na mieste samom (nakoľko žalobca je pripútaný na lôžko,
súd vykonal výsluch žalobcu v nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu nachádzajúcej sa vedľa sporného
pozemku). Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania strany nemali, resp. na nich netrvali.

9. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav: žalobca na základe kúpnej zmluvy

uzatvorenej dňa 25.03.1996 nadobudol vlastnícke právo k pozemkom parc. č. XXX/X ako ostatná plocha
o výmere 100 m2 a č. XXX/X ako zastavaná plocha o výmere 66 m2, zapísané na LV č. XXXX k. ú. P..
V čl. I. kúpnej zmluvy bolo uvedené, že nehnuteľnosť je opísaná v znaleckom posudku znalca T.. E. C.,
R.. zo dňa 28.02.1996. V článku V. kúpnej zmluvy žalobca ako kupujúci potvrdil, že stav prevádzaného
pozemku je mu dobre známy a kupuje ho v stave, a akom sa tento v súčasnosti nachádza. Z listu

vlastníctva č. XXXX pre k. ú. P. súd zistil, že žalobca je vlastníkom pozemku parc. reg. „C“ KN č. XXX/
X. Z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. P. súd zistil, že žalovaný je o.i. vlastníkom pozemkov parc. reg.
„C“ KN č. XXX/XX a XXX/XX.

10. V znaleckom posudku č. X/XXXX znalca T.. T. T. je uvedené, že dňa 06.09.1983 bol vyhotovený

Geodéziou, n. p. Bratislava geometrický plán č. XXX-XXX-XXX-XXX-XX, úradne overený Správou
geodézie a kartografie v Bratislave 09.09.1983 (príloha č. 3) ktorým sa vytvoril chodník parc. č. XXX/X o
výmere 157 m2. Tento chodník okrem iného rozdelil parcelu č. XXX na parcely č. XXX/X, č. XXX/X a diel
č.5,ktorýpripadoldonovovytvorenéhochodníkaparc.č.XXX/X.Ďalejrozdelilparceluč.XXXnaparcely
XXX/X, č. XXX/X a diel č. 6, ktorý pripadol do novovytvoreného chodníka pare. č. XXX/X. Na tomto

geometrickom pláne má predmetný chodník šírku 2,00 m a šírka parciel č. XXX/X a XXX/X (tieto by mali
tvoriť dnešné parcely č. XXX/X a XXX/X) bola v priemere cca 7,20 m. Chodník bol vtedy vytvorený tak,
že rešpektoval existujúce objekty, príp. oplotenia v tejto lokalite. V súlade s platnými predpismi bol tento
chodník (parcela č. XXX/X) tužkou zakreslený do mapy evidencie nehnuteľností (pozri na priloženej kópii
mapy evidencie nehnuteľností po novom mapovaní v 50-tich rokoch minulého storočia), pričom k jeho

definitívnemu zákresu

neprišlo. Minimálne do septembra roku 1987 bol stav v evidencii nehnuteľností, pokiaľ ide o parcelu
č. XXX/X, stále rovnaký, to znamená, že na mieste terajších parciel č. XXX/X a XXX/X sa nachádzali

zastavané časti parciel č. XXX a XXX (pozri priloženú kópiu geometrického plánu Geodézie, n. p.
Bratislava, č. XXX-XXX-XXX-XX J. XX.XX.XXXX - príloha č. 5). Pretože na geometrickom pláne W.-O. č.
XX-XX-X/XXz13.12.1993(prílohač.6)súužzakreslenéparcelyč.XXX/XaXXX/X(spolutvoriadnešné
parcely č. XXX/X a XXX/X), mal byť v čase medzi septembrom 1987 a decembrom 1993 vyhotovený
geometrický plán, ktorým sa tieto parcely vytvorili z pôvodných parciel č. XXX a XXX. Žiaden takýto

geometrický plán však znalec v katastrálnom operáte na Správe katastra Hl. m. SR Bratislava nenašiel.
Súd zistil, že prílohou č. 6 znaleckého posudku č. X/XXXX je kópia geometrického plánu spoločnosti
GEO-PRAKTA č. XX-XX-X/XX zo dňa 13.12.1993, na ktorom sú zakreslené parcely č. XXX/X a XXX/X.11. Z obhliadky vykonanej dňa 15.07.2024 súd zistil, že v prípade sporného pozemku ide o úzku,
dlhú časť pozemku nachádzajúcu sa medzi plotom žalobcu a chodníkom, ktorá sa pri pohľade z ulice
Kaštieľska do ulice Staré záhrady postupne zužuje tak, že štrkovo-kamienková časť medzi plotom a

chodníkom zo zámkovej dlažby postupne prechádza do spevnenej časti medzi plotom a betónovým,
resp. následne asfaltovým chodníkom.

12. Podľa § 129 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Občiansky zákonník“), držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva

právo pre seba.

13. Podľa § 129 ods. 2 Občianskeho zákonníka, držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý
alebo opätovný výkon.

14. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti

dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

15. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o

nehnuteľnosť.

16. Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka, takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré
nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo
zákonom určených právnických osôb (§ 125).

17. Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú
mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

18. Podľa § 134 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú

primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

19. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej len „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

20. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav a po vykonanom
dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto je potrebné ju zamietnuť. Žalobca

sa v predmetnej veci domáhal určenia vlastníckeho práva vydržaním. Vydržanie vlastníckeho práva
predstavuje originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva a jeho účelom je uviesť do súladu dlhodobý
faktický stav oprávnenej nepretržitej držby oprávneným držiteľom, ktorý je po stanovenú dobu objektívne
presvedčený o svojom domnelom vlastníckom práve, so stavom právnym. Základnými zákonnými
predpokladmi vydržania sú spôsobilý subjekt, spôsobilý predmet držby, dobrá viera, dobromyseľnosť

vydržateľa, oprávnená držba po zákonom stanovenú dobu a uplynutie vydržacej lehoty. Oprávnený
držiteľ, u ktorého boli splnené tieto podmienky vydržania, nadobúda vlastnícke právo pôvodným
spôsobom a vydržaním zaniká vlastnícke právo doterajšieho vlastníka. V prípade stretu práva a
povinnosti pravého vlastníka veci a oprávneného držiteľa veci má jednoznačne prednosť vlastník ako
nositeľ silnejšieho práva k veci, ktorého právo je chránené Ústavou Slovenskej republiky. Základnou

podmienkou vydržania je držba veci, pričom musí ísť o oprávnenú držbu, t.j. držiteľ musí byť so zreteľom
navšetkyokolnostivdobrejviere,žemuvecpatrí.Nestačílenfaktickénakladaniesvecou.Zaoprávnenú
držbu sa považuje nakladanie s vecou ako so svojou, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný v tom, že mu vec patrí ako vlastníkovi. Držba nie je oprávnená, ak držiteľ nie je v
tomto zmysle dobromyseľný. Posúdenie, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že

mu vec patrí, teda že je vlastníkom, nevychádza len zo subjektívnych predstáv držiteľa, ale musí byť
posudzované z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na
okolnosti konkrétneho prípadu od každého subjektu práva vyžadovať mal alebo mohol mať pochybnosti
o existencii svojho práva. Aj keď držiteľ je subjektívne presvedčený o svojom práve, nebude so zreteľomna všetky okolnosti v dobrej viere, pokiaľ sú mu alebo musia byť známe skutočnosti, z ktorých by
pri zachovaní obvyklej opatrnosti mohol spoznať, že nie je subjektom práva, o vydržaní ktorého ide.
Dobromyseľnosť držiteľa musí trvať po celú zákonom predpísanú dobu potrebnú na vydržanie.

21. Pokiaľ ide o právne posúdenie otázky, či žalobca bol dobromyseľný v tom, že mu patrí sporná
nehnuteľnosť, súd uvádza, že otázku, či držiteľ veci je (bol) oprávnený alebo neoprávnený, treba
riešiť z objektívneho hľadiska. Pri jej riešení je vždy potrebné vziať do úvahy, či držiteľ pri bežnej
(normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého

požadovať,(ne)malalebo(ne)moholmaťdôvodnépochybnostiotom,žemuvecpatrí.Súdakcentuje,že
dobromyseľnosť držby zaniká v momente, keď sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne
boli spôsobilé vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí (pozri aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 3Cdo/97/2009). Na tom nič nemení ani fakt, že držiteľ môže byť v tomto prípade naďalej subjektívne
v dobrej viere.

22. Súd v danej súvislosti odkazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/274/2020 zo
dňa 30.11.2022, v ktorom je okrem iného uvedené, že dobrá viera bude vždy posudzovaná nie z pohľadu
držiteľa a vychádzajúc z jeho subjektívneho presvedčenia, ale na základe posúdenia objektívnych

skutočností nezávislých od vôle držiteľa a nezávislých na jeho skutočnej vedomosti o tom, že mu právo
patrí alebo nepatrí (obdobne pozri aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/283/2009, ktoré
bolo v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky publikované ako R 73/2015).

23. Ako vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 30/2010 zo dňa 01.03.2011, v zmysle

citovaných ustanovení § 129 ods. 1 a § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávneným držiteľom je
ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec
patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie,
či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho
hľadiska(osobnéhopresvedčenia)účastníka,atrebavždybraťdoúvahy,čidržiteľpribežnej(normálnej)

opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať,
nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O
dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl
ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval
s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého

požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo
v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho
posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Vzhľadom na všeobecne (aj v oblasti súkromného
práva) uznanú zásadu ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje), vyplývajúcu
zo samej podstaty práva, právny omyl držiteľa, vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného

ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je ospravedlniteľný.
Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a
pripúšťa rôzny výklad.

24. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k parc. č. XXX/X ako

ostatná plocha o výmere 100 m2 a č. XXX/X ako zastavaná plocha o výmere 66 m2 zapísané na LV č.
XXXX k. ú. P. na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 25.03.1996. Žalobca tvrdil, že v čase kúpy stav
pozemnoknižných zápisov nebol v súlade so stavom výmer parciel v teréne a nakoľko stav pozemku
v čase kúpy obsahoval aj pozostatky stavieb, pri kúpe sa domnieval, že predmetom kúpy je pozemok,
ktorého hranica kopíruje základy bývalých stavieb na tomto pozemku. Z uvedeného dôvodu žalobca

žiadal súd, aby určil, že je vlastníkom novovytvorenej parcely o výmere 40 m2.

25. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že v čase kúpy nebolo zrejmé, aké presne pozemky sú
predmetom kúpy. Z kúpnej zmluvy jednoznačne vyplýva, aké pozemky a v akej výmere boli predmetnom
kúpy - predmetom kúpy boli dva pozemky parc. č. XXX/X o výmere 100 m2 a č. XXX/X o výmere 66

m2 (predmetom kúpy tak boli pozemky spolu vo výmere 166 m2), ktoré boli riadne zapísané v katastri
nehnuteľností. Súd sa tak stotožnil s argumentácioužalovaného, že žalobca v roku 1996 kúpil dva pozemky s presne stanovenými výmerami a hranicami
určenými katastrom nehnuteľností, preto žalobcovo zdôvodňovanie dobromyseľnosti tým, že sledoval v

zemi zachované základy bývalých stavieb na pozemku v jeho vlastníctve neobstojí, pretože v roku 1996
žiadne stavby nekupoval, ale len pozemky, ktoré vtedy už mali presné hranice a výmery.

26. Žalobca tiež namietal (v záverečnej reči prostredníctvom svojho právneho zástupcu), že pri predaji
pozemku neobdŕžal žiadne geometrické plány, keďže tie v danom čase neexistovali a ako kupujúci v

zmysle zmluvy nebol oprávnený tieto geometrické plány vyhotovovať a v kúpnej zmluve sa uviedlo, že
obe strany stav pozemkov na mieste poznajú, čo bolo aj pravdou. V čase kúpy žalobca nemal možnosť
zistiť presnú hranicu pozemkov z katastrálneho operátu a v zásade to nemal ani dôvod robiť, kedy
na obhliadke pred kúpou mu bola hranica ukázaná a to aj za pomoci stavieb stojacich na pozemku.
Ani s touto argumentáciou žalobcu sa súd nestotožnil. Pred kúpou žalobcovi nič nebránilo, aby si od
predávajúceho geometrický plán vyžiadal, resp. požadoval vyhotoviť. Skutočnosť, že v čase kúpy k

predmetným pozemkom aktuálny geometrický plán už existoval, mal súd za preukázané zo znaleckého
posudku č. X/XXXX znalca T.. T. T.G. (ktorý do konania ako dôkaz predložil samotný žalobca), ktorého
prílohou č. 6 je kópia geometrického plánu spoločnosti GEO-PRAKTA č. XX-XX-X/XX zo dňa 13.12.1993
(č.l. 28). Na tomto geometrickom pláne už sú zakreslené parcely č. XXX/X a XXX/X. Zároveň v čl. I.
kúpnej zmluvy bolo uvedené, že nehnuteľnosť je opísaná v znaleckom posudku znalca T.. E. C., R..

zo dňa 28.02.1996. Predmetný znalecký posudok síce žalobca v konaní nepredložil, pred podpisom
kúpnej zmluvy však na základe uvedeného ustanovenia mal žalobca vedomosť o existencii takéhoto
znaleckého posudku bližšie špecifikujúceho predmet kúpy, mal tak možnosť si ho od predávajúceho
vyžiadať a s prípadnými nezrovnalosťami ho konfrontovať.

27. Ako nekonzistentné súd vyhodnotil aj tvrdenia žalobcu ohľadom obhliadky pri kúpe pozemkov. V
žalobe žalobca uviedol, že vtedajší predaj a kúpa parcely pre žalobcu sa javil tak nespochybniteľný, že
nebolapotrebnáaniohliadkanamiestevteréneatransakciasauskutočnilavkanceláriipredajcu.Právny
zástupca žalobcu však (ako vyplýva z vyššie uvedeného) v záverečnej reči uviedol, že na obhliadke
pred kúpou mu bola hranica ukázaná a to aj za pomoci stavieb stojacich na pozemku. V článku V. kúpnej

zmluvy žalobca ako kupujúci potvrdil, že stav prevádzaného pozemku je mu dobre známy a kupuje ho
v stave, a akom sa tento v súčasnosti nachádza.

28. Súd poukazuje tiež na to, predmetom kúpy boli dva pozemky v celkovej výmere 166 m2. Žalobca
tvrdí, že v dôsledku nesúladného zápisu v katastri so stavom výmer parciel v teréne, resp. z dôvodu, že

prikúpesledovalvzemizachovanézákladybývalýchstavieb,malzato,žepredmetomkúpyjepozemok,
ktorého hranica kopíruje tieto základy, a preto teraz žiada súd, aby určil, že je vlastníkom novovytvorenej
parcely o výmere 40 m2. Súd však zdôrazňuje, že výmera 40 m2 predstavuje približne štvrtinu výmery
jednoznačne uvedenej v kúpnej zmluve ako predmet kúpy. Z uvedeného dôvodu mal súd za to, že ak aj
vezmeme do úvahy prípadnú odchýlku, resp. nepresnosť vtedajšieho zápisu v katastri so stavom výmer

parciel v teréne, ak by žalobca pri kúpe postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú

možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať, musel mu byť zrejmý

nepomer medzi výmerou uvedenou v kúpnej zmluve ako predmet kúpy a skutočnou výmerou parcely
v teréne, o ktorej sa domnieval, že kúpnou zmluvou nadobudne. S ohľadom na uvedené sa súd
nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že v čase kúpy žalobca nemal možnosť zistiť presnú hranicu
pozemkov z katastrálneho operátu a v zásade to nemal ani dôvod robiť, keďže kúpa sa pre žalobcu javila
nespochybniteľná. Pri posudzovaní konkrétnych okolností prípadu je podľa názoru súdu v praxi potrebné

zohľadniť pomer výmery, o ktorej sa žalobca domnieval, že kúpou nadobudne, oproti celkovej výmere,
ktorábolapresnešpecifikovanávkúpnejzmluvy.Vzhľadomnavyššieuvedené,nakoľkozkúpnejzmluvy
jednoznačnevyplývalo,žepredmetomkúpysúpozemkyvcelkovejvýmere166m2,pričomvšakžalobca
sa pri kúpe domnieval, že táto výmera by mala byť o približne štvrtinu väčšia, dospel súd k záveru,
že žalobca pri kúpe nepostupoval s obvyklou mierou opatrnosti, a preto ho nemožno považovať za

dobromyseľného. V danom prípade sa tak jednalo na strane žalobcu o skutkový omyl spočívajúci v
presvedčení, že predmetom kúpy je väčšia výmera pozemku, ako tomu bolo v skutočnosti, avšak tento
omyl vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti tohto konkrétneho prípadu nemožno podľa názoru súdu
považovať za ospravedlniteľný, keďže ospravedlniteľný je taký omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, žemýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na od každého požadovať.
Nakoľko v danom prípade súd dospel k záveru, že uvedený skutkový omyl na strane žalobcu nebol
ospravedlniteľný, nemožno žalobcu považovať za dobromyseľného.

29. Žalobca sa bránil, že v čase kúpy bol žalobca dobromyseľným držiteľom týchto pozemkov a nesúlad
medzi zápisom v katastri a skutočným stavom zistil až následne. Podľa názoru súdu však žalobca
nepreukázal, kedy presne mal zistiť tento nesúlad medzi zápisom v katastri a skutočným stavom.
Žalobca tvrdil, že pri zámere realizovať dielo, kde mali byť osadené 4 stĺpy budúcej stavby, ich dal v r.

2012 zamerať. Geodet v r. 2012 zrazu zistil nesúlad plochy parcely v teréne s mapovým podkladom.
Žiadny dôkaz o tom, že by si žalobca v roku 2012 dal od geodeta zamerať predmetné parcely však
žalobca nepredložil. Žalobca predložil až znalecký posudok č. X/XXXX znalca T.. T. T., ktorý si dal
vypracovať následne v roku 2013. Kedy presne žalobca zistil tento nesúlad medzi zápisom v katastri a
skutočným stavom, t.j. či skutočne až v roku 2012 alebo prípadne skôr, však z vykonaného dokazovania
nevyplynulo. Od okamihu, kedy sa žalobca dozvedel o tomto nesúlade, však už žalobcu nemožno ďalej

považovať za dobromyseľného i v prípade, že by bol dobromyseľný pri nadobúdaní nehnuteľností. Ako
však vyplýva z vyššie uvedeného, súd mal za to, že žalobcu vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody
nemožno už od začiatku (od nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemkom na základe kúpnej zmluvy)
považovať za dobromyseľného. Žalobca tak nepreukázal, že v zmysle zákona bol dobromyseľným
držiteľom týchto pozemkov, ktoré nadobudol od Potraviny š.p. a užíval nielen 10 rokov, ale dokonca

takmer 30 rokov.

30.Napokonsúdpoukazujenato,ževkonaníbolopreukázané,žepozemok,ktoréhourčeniavlastníctva
vydržaním sa žalobca v tomto konaní domáha, je súčasťou verejného priestranstva, a preto tento
pozemok môže využívať a aj využíva okrem žalobcu aj široká verejnosť. Uvedené bolo preukázané na

obhliadke, z ktorej vyplynulo, že pozemok, ktorého

určenia vlastníctva vydržaním sa žalobca domáha, sa nachádza medzi plotom (resp. drobnou stavbou)

žalobcu a verejne prístupným chodníkom. Uvedené je zrejmé aj z fotodokumentácie vyhotovenej na
obhliadke (na fotodokumentácii z obhliadky ide o úzku, dlhú časť pozemku nachádzajúcu sa medzi
plotom žalobcu a chodníkom, ktorá sa pri pohľade z ulice Kaštieľska do ulice Staré záhrady postupne
zužuje tak, že štrkovo-kamienková časť medzi plotom a chodníkom zo zámkovej dlažby postupne
prechádza do spevnenej časti medzi plotom a betónovým, resp. následne asfaltovým chodníkom),

pričom žalobca vo svojom výsluchu potvrdil, že práve táto časť pozemku je predmetom sporu. Z vyššie
uvedeného vyplýva, že všetky pozemky nachádzajúce sa pred plotom žalobcu, t.j. tak sporná časť
pozemku ako aj priľahlý chodník, sú súčasťou verejného priestranstva a sú verejnosti kedykoľvek
prístupné. Uvedené žalobca potvrdil aj vo svojej replike odkazujúc na to, že žalovaný subjektívne
uvádza,žepredmetnýpozemokjeverejnedostupný,čojepravda,lebožalobcahopermanentnevyužíva

ako vstupný priestor, teda ako je uvedené v žalobe v terminológii nášľapnú plochu, ale naň môžu
vstúpiť i chodci široko rozkročení jednou nohou na 2 m širokom chodníku a druhou nohou o niekoľko
centimetrovej nášľapnej plochy.

31. Vzhľadom na to, že sporný pozemok je verejne prístupný, vyvstáva otázka, či v danom prípade

žalobcu v prípade tohto pozemku možno vôbec považovať za držiteľa. Oprávnenie vec držať, ktoré
zásadne prislúcha vlastníkovi a tvorí dôležitý predpoklad na výkon ostatných oprávnení patriacich
do obsahu vlastníckeho práva, môže patriť aj inej osobe, ktorá sa označuje ako držiteľ. Táto osoba
fakticky ovláda určitú hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec a nakladá s ňou ako s vlastnou, hoci chýba
právom uznaný dôvod inak spôsobujúci prevod alebo prechod vlastníckeho práva. Pokiaľ ide o právnu

podstatu držby, držba podľa úpravy zakotvenej v § 129 Občianskeho zákonníka predpokladá: a) faktické
ovládaniepredmetudržby(corpuspossessionis)ab)vôľudržiteľamaťvec,resp.právopreseba(animus
possidendi). Neoddeliteľným predpokladom držby je tak faktické ovládanie veci, ktoré spočíva v tom,
že niekto má vec vo svojej fyzickej moci a môže tak vykonávať priamu moc nad vecou. Vec má teda
fakticky u seba a súčasne s ňou nakladá ako s vlastnou (vec užíva, požíva jej plody a úžitky). Ako

vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/94/2020 zo dňa 11.05.2021, držba predstavuje
faktické panstvo nad vecou, pri ktorom má držiteľ vec vo svojej moci, užíva ju a požíva plody a úžitky
z nej, disponuje ňou, prípadne vykonáva činnosť, ktorá pripúšťa trvalý alebo opätovný výkon. Z takto
vymedzeného chápania pojmu držba logicky vyplýva záver, že k jednej a tej istej veci nemôže vzniknúťviac práv držby. Môže vzniknúť len nedeliteľné právo viacerých subjektov spoločne vykonávať to isté
právo držby.

32. V prípade sporného pozemku, ktorý je vo vlastníctve žalovaného (obce) a je súčasťou verejného
priestranstva, a ktorý je tak kedykoľvek prístupný širokej verejnosti, ktorá ho môže užívať a aj ho užíva
rovnako ako žalobca, tak podľa názoru súdu žalobcu nemožno považovať za držiteľa v zmysle § 129
Občianskeho zákonníka, ktorý by mal nad týmto pozemkom faktické panstvo, mal ho vo svojej moci a
užíval ho v zmysle definície držby, keďže tento pozemok bez ohľadu na vôľu žalobcu môže užívať a aj

bežne užíva neobmedzené množstvo ďalších osôb.

33. Ako už bolo uvedené vyššie, ustanovenie § 134 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka upravuje
vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie

vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva
je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu.
Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej
viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so
zreteľom na všetky okolnosti“. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom

právnym.

34. V prejednávanom prípade je zrejmé, že dlhodobý faktický stav je taký, že sporný pozemok je verejne
prístupný a tento pozemok môže užívať a aj užíva široká verejnosť (vrátane žalobcu), čo je v súlade
so stavom právnym, nakoľko predmetný pozemok je podľa aktuálneho právneho stavu evidovaného v

katastri nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného (obce).

35. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná,
nakoľko žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok potrebných k nadobudnutiu vlastníckeho
práva k spornému pozemku vydržaním, najmä nepreukázal, že v jeho prípade išlo o oprávneného

držiteľa, t.j. držiteľa, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo
patrí, a preto bolo žalobu potrebné zamietnuť.

36. Žalovaný mal v konaní plný úspech (nakoľko žaloba bola zamietnutá) a preto by mal právo aj na
plnú náhradu trov konania. Zo súdneho spisu však mal súd za preukázané, že žalovanému v konaní

nevznikla žiadna poplatková povinnosť ani žiadne trovy právneho zastúpenia. Žalovanému tak žiadne
trovy konania nevznikli, ani si žiadny nárok na náhradu trov konania napokon neuplatnil (ako vyplýva
zo záverečnej reči žalovaného). Súd v záujme rozumného usporiadania procesných vzťahov (čl. 4
ods. 2 CSP) rozhodol tak, že sa žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Prihliadol
aj na hospodárnosť konania, lebo na základe § 262 ods. 2 CSP by bolo potrebné po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, vydať samostatné rozhodnutie o výške náhrady trov konania a
nakoľko žalovanému žiadne trovy nevznikli, nebolo by možné titulom náhrady trov konania žiadnu sumu
priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní, odo dňa jeho doručenia, na tunajšom

súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: B2-51C/17/2022 19

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.