Rozsudok – Zmluvy – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/45/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1623200371
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1623200371.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu

JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobkyne: S. K., I.. XX.XX.XXXX, Z. O. XXX,
E., zastúpenej advokátom: JUDr. Peter Schmidl, so sídlom Borský Svätý Jur 774, Borský Svätý Jur,
IČO: 40 227 618, proti žalovanému: Energetika Slovensko, a. s., Čulenova 6, Bratislava, IČO: 44
483 767, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 4.676,29 eura a o zaplatenie 1.000 eur ako
odškodnenia, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 20. decembra 2024,
č. k. 27C/18/2023 - 240, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobkyňa proti žalovanému
domáha zaplatenia sumy 4.676,29 eura, titulom práva na vydanie bezdôvodného obohatenia
vzniknutého úhradou plnenia z premlčaného dlhu bez právneho dôvodu a tiež zaplatenia sumy 1.000
eur titulom nároku na odškodnenie z dôvodu pochybenia žalovaného pri vyúčtovaní odplaty za dodávku
elektriny žalobkyni. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Prvoinštančný súd poukázal na to, že žalobou doručenou dňa 21.02.2023 sa pôvodne proti
žalovanému ZSE Energia, a.s., a zároveň proti Západoslovenská distribučná, a.s., ako žalovanému 2/,
žalobkyňa pôvodne domáhala, aby ich súd zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu
2.754,29 eura, vyplatiť žalobkyni všetky uhradené splátky odo dňa podania žaloby až ku dňu rozhodnutia
súdu a vyplatiť žalobkyni sumu 1.000 eur ako odškodnenie. Neskôr dňa 03.05.2023 navrhla pripustiť
zmenu žaloby a uviedla, že z dôvodu realizácie splátok z jej strany v prospech žalovaného 1/ upresňuje
výšku bezdôvodného obohatenia na sumu 4.676,29 eura. Pokiaľ ide o nárok na odškodnenie vo výške

1.000 eur, žalobkyňa toto žiadala ako finančné zadosťučinenie z dôvodu maximálne nekorektného a
neprofesionálneho prístupu zo strany žalovaných v prípade riešenia vzniknutej situácie. Žalobkyňa
podala opakovane reklamáciu a podnet na preverenie funkčnosti meradla, ktoré však žalovaní vybavili v
jej neprospech. Žalovaný 1/ aj napriek týmto skutočnostiam nezisťoval skutočný stav a dôvod problému,
miesto toho dal pri osobnej návšteve žalobkyni podpísať dohodu o uznaní dlhu spolu so splátkovým
kalendárom pod hrozbou okamžitého odpojenia od elektrickej energie. Zároveň jej zvýšil preddavkové
platby z dôvodu spotreby na sumu 200 eur, kedy sa žalobkyňa dostala do situácie, že mesačne uhrádza

v prospech žalovaného 1/ sumu okolo 450 eur, čo výrazne ovplyvňuje život celej rodiny. Žalobkyňa v
zmenenom petite žiadala, aby súd žalovaných zaviazal, aby jej spoločne a nerozdielne zaplatili sumu vo
výške 4.676,29 eura a sumu 1.000 eur ako odškodnenie. Na základe späťvzatia žaloby proti žalovanému
2/ uznesením sp. zn. 27C/18/2023 zo dňa 13.09.2024 súd konanie proti žalovanému 2/ zastavil a priznalmu nárok na náhradu trov konania v zastavenej časti. Žaloba teda ostala smerovať len voči žalovanému
1/.

3. Vykonaným dokazovaním mal prvoinštančný súd preukázané, že dňa 24.08.2016 uzavreli žalobkyňa
a žalovaný Zmluvu o združenej dodávke elektriny, ktorej predmetom bola dodávka elektriny do
odberného miesta na adrese Š. XXX, E. a povinnosť žalobkyne za vykonanú dodávku elektriny zaplatiť
dohodnutú cenu. Zo znaleckého posudku na posúdenie správnosti vyúčtovania odberu elektriny za rok
2021 znaleckej organizácie Inštitút monitoringu a analýz zistil, že spotreba žalobkyne za obdobie od

01.04.2021-08.03.2022vovýškeVT:8.781kWhaNT:40.876kWhvzhľadomnaskutočnosť,ževrokoch
2017 až 2021 na odbernom mieste bola spotreba vo výške cca 15.000 kWh nie je reálna vzhľadom na
históriu spotreby. Odhadovaná spotreba na základe predložených údajov, vykonanej obhliadky a verejne
dostupných informácií pre rodinný dom, ktorý je predmetom znaleckého skúmania je uvedená v časti II
posudku bod 3.2. Na základe nameraných údajov a histórie spotreby od roku 2017 je zaznamenávaná
a účtovaná spotreba vo výške cca 15.000 kWh, čo je s pravdepodobnosťou blízkou istote aj reálna

spotreba. Z listiny Uznanie dlhu a dohoda o plnení dlhu v splátkach zo dňa 10.05.2022 súd zistil, že
žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník túto dohodu uzavreli. Dlžník vyhlásil, že dňa 24.8.2016
uzavrel s Veriteľom Zmluvu o združenej dodávke elektriny, predmetom ktorej bol okrem iného záväzok
veriteľadodávaťdlžníkovielektrinuazabezpečovaťpredlžníkadistribúciuelektrinydoodbernéhomiesta
na adrese Š. XXX, E. ako aj záväzok dlžníka riadne a včas zaplatiť veriteľovi dohodnuté ceny podľa

podmienok dohodnutých v Zmluve. Dlžník vyhlásil, že nesplnil svoj záväzok uhradiť veriteľovi platby
ani po predchádzajúcom upozornení, čím došlo k podstatnému porušeniu Zmluvy. Ku dňu 28.03.2022
dlžníkveriteľovineuhradilsplatnéfaktúryvystavenénazákladeZmluvy:dátumsplatnosti28.03.2022,VS
7010832925 na sumu 3.897,30 eura. Dlžník bezpodmienečne uznal, čo do dôvodu aj výšky svoj vyššie v
bode 3 tohto článku I špecifikovaný dlh zaplatiť veriteľovi sumu eur (v Dohode nie je uvedené suma, len

mena), slovom: tritisíc osemstodeväťdesiatsedem eur (ďalej len dlh) a zároveň sľubuje, že dlh veriteľovi
uhradí. Podľa čl. II bod 1 Dohody dlžník a veriteľ sa dohodli, že dlžník uhradí veriteľovi dlh uznaný v
článku I, tejto dohody vo výške 0 Eur (slovom nula eur) spolu s príslušenstvom spočívajúcom v úrokoch
z omeškania, a to v splátkach podľa bodu 2 tohto článku II Dohody. Podľa čl. II bod 2 Dohody sa dlžník
zaviazal, že svoj uznaný dlh uhradí veriteľovi na jeho bankový účet v splátkach, v sume 217,14 eura

splatnej 23.05.2022 a ďalších splátok v sume 216,48 eura splatných vždy k 23., resp. 24. dňu v mesiaci v
období od júna 2022 do októbra 2023. Podľa čl. II bod 6 Dohody strany sa dohodli, že v prípade, ak dlžník
neuhradíktorúkoľvekdohodnutúsplátkuvovýškeavtermínepodľabodu2článkuIIDohody,dlžníkstratí
výhodu uhrádzať dlh v splátkach a veriteľ má právo žiadať o zaplatenie celého dlhu naraz. Z podnetu zo
dňa 29.11.2022 prvoinštančný súd zistil, že žalobkyňa cestou svojho právneho zástupcu podala podnet

na prešetrenie fakturácie žalovaného na URSO. Zo Stanoviska URSO zo dňa 11.01.2023 vyplýva,
že pri fyzickej kontrole dňa 24.03.2022 nebola zistená porucha meradla. V prípade pretrvávajúcej
pochybnosti o funkčnosti meradla na odbernom mieste bolo možné požiadať o preskúšanie meradla,
čo doposiaľ odberateľka neurobila. V prípade meradla na odbernom mieste odberateľky došlo k chybe
systému diaľkového odpočtu, ktorý nevygeneroval ani za jedno fakturačné obdobie požiadavku na

manuálny odpočet. Systém automaticky vygeneroval odhad spotreby za každé obdobie, ktorý bol veľmi
nízky oproti realite. Po systémovej zmene odpočtovej jednotky na odbernom mieste prišlo k vytvoreniu
príkazu na manuálny odpočet (24.03.2022). Odpočtár spoločnosti ZSD, a.s. následne odčítal reálny
stav spotreby na odbernom mieste, pričom zistená spotreba sa naakumulovala na dlhšie obdobie.
Úrad ďalej uviedol, že posúdil predložené dokumenty a je zrejmé, že zo strany ZSD, a.s. nedošlo k

preukázateľnému porušeniu príslušnej energetickej legislatívy, ani Prevádzkového poriadku spoločnosti
ZSD, a.s.. Z predložených skutočností vyplynulo, že nakoľko spoločnosť ZSD, a.s. nemala vedomosť
o nekomunikácii meradla s centrálou, nebola vygenerovaná za fakturačné obdobia 2019, 2020, 2021
zákazka na fyzický odpočet a až pri kontrole na mieste bol zistený problém meradla, ktorý mal za
následok nie nesprávne meranie, ale neodosielanie dát do centrály. Uvedená skutočnosť spôsobila

naakumulovanie spotreby za dlhšie obdobie, čo viedlo k vzniku vysokého nedoplatku. Dňa 17.10.2022
žalobkyňa zaslala žalovanému pokus o mimosúdnu dohodu, kde žiadala, aby jej bola vyúčtovaná
spotreba za rozhodné obdobie, a to vo výške spotrebovaných 15.000 kWh, čo predstavuje reálnu
spotrebu za domácnosť a doteraz zaplatené splátky v zmysle Dohody a uznaní dlhu vrátené späť na
účet.Zodpovedenapokusomimosúdnudohoduzodňa21.11.2022zistil,žežalovanýuviedolžalobkyni,

že jediným možným riešením je preskúšanie meradla. Zároveň jej zaslal v prílohe Tlačivo Žiadosť o
skúšku meradla. Žalovaný odpovedal na reklamáciu žalobkyne, ktorú prijal dňa 18.03.2022 a uviedol
jej, že fakturačné odpočty v rokoch 2019 - 2021 boli stanovené odhadom. Z e-mailu zo dňa 09.05.2022
vyplýva, že žalovaný odpovedal na opakovanú reklamáciu žalobkyne, kde jej uviedol, že pracovníci PDSvykonali dňa 26.04.2022 za účasti odberateľa kontrolu odberného miesta a pri kontrole nezistili poruchu
merania. PDS ich opakovane informoval, že nadmerná spotreba vznikla naakumulovaním spotreby od
roku 2019. Z tlačiva Reklamačný záznam zo dňa 11.04.2022 súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa

reklamovala spotrebu na elektromery. Uviedla, že pred odpisom hodín sa presúval stĺp a kopali do hĺbky
cca 2 m pred jej elektromerom. Pri odpise zistili spotrebu 50.000 kWh. Žiadala o kontrolu rekonštrukcie,
či nedošlo k poškodeniu kábla, keďže po vypnutí ističov v dome elektromer stále blikal a narátavala
sa spotreba. Ani po kontrole revízneho technika sa nezistila žiadna chyba. Z Oznámenia o vykonanej
práci zo dňa 26.04.2022 vyplýva, že bola vykonaná kontrola elektromera. Z oznámenia o vykonanej

práci zo dňa 06.03.2023 zistil, že bola vykonaná oprava komunikácie elektromera, pretože bola vadná
anténa a modem. Výmena za druhý, ktorý komunikuje č. modemu XXXXXX. Z priložených platobných
príkazov súd zistil, že žalobkyňa uhrádzala platby na účet M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Z
Tlačiva Reklamačný záznam zo dňa 27.03.2023 zistil, že žalobkyňa reklamovala ďalšiu fakturáciu a
to za rok 2022, nakoľko si dala spraviť znalecký posudok, v ktorom je spotreba elektrickej energie
podstatne nižšia ako uvádza žalovaný. Žiadala vykonať opravu. Podaním zo dňa 05.04.2023 žalovaný

odpovedal žalobkyni na reklamáciu a uznal opravu tak, že vystavil opravnú faktúru v sume preplatku
87,18 Eur, t.j. uznal opravu na stav VT 26.632 kWh a NT 113.818 kWh. Z tlačiva Reklamačný záznam
zo dňa 16.04.2023 vyplýva, že žalobkyňa opätovne reklamovala faktúru za zúčtovacie obdobie 2022.
Požiadala o zníženie zálohových platieb na sumu 200 eur, nakoľko jej beží plán splátok za minuloročné
vyúčtovanie, nemá viac finančných prostriedkov. Z Uznania dlhu a žiadosti o uzatvorenie dohody o

plnení dlhu v splátkach zo dňa 28.03.2022 zistil, že žalobkyňa uznala dlh z faktúry č. 7010832925 vo
výške 4.678,29 eura splatný 28.03.2022 a požiadala o možnosť zaplatiť dlh v splátkach. Z Dohody o
plnení dlhu v splátkach zo dňa 28.03.2022 súd zistil, že sa žalobkyňa a žalovaný dohodli, že dlh z
faktúry č. 7010832925 v sume 4.678,29 eura uhradí žalobkyňa v 6 splátkach vo výške prvej splátky
842,37 eura, ostatné vo výške 779,46 eura. Z podania Plán splátok zo dňa 13.05.2022 vyplýva, že

žalovaný odpovedal žalobkyni na jej žiadosť o postupnú úhradu jej záväzkov vo výške 3.897,30 eura
tak, že jej stanovil splátky v počte 11, prvá splátka vo výške 217,14 eura, ostatné 216,48 eura. Prvá
splatná 23.05.2022, posledná splatná 23.03.2023. Z Uznania dlhu a žiadosti o uzatvorenie dohody o
plnení dlhu v splátkach zo dňa 18.07.2023 súd zistil, že žalobkyňa uznala dlh z faktúry č. 7010832925
vo výške 882,38 eura splatný 28.03.2022 a požiadala o možnosť zaplatiť dlh v splátkach. Z Dohody

o plnení dlhu v splátkach zo dňa 18.07.2023 súd zistil, že žalovaný povolil žalobkyni zaplatiť dlh z
faktúry č. 7010832925 v sume 882,38 eura v šiestich splátkach, prvá vo výške 246,62 eura, ostatné
146,85 eura. Prvá splatná 02.08.2023, posledná 02.01.2024. Z vyúčtovacej faktúry č. 7112403602 za
zúčtovacie obdobie 09.03.2022 - 10.03.2023 mal preukázané, že žalovaný účtoval žalobkyni nedoplatok
na sumu 1.027,50 eura pri prijatých preddavkových platbách -2.200 eur. Dátum splatnosti faktúry

03.04.2023. V zmysle faktúry boli namerané hodnoty VT 4.169 kWh, NT 18.144 kWh. Z opravnej faktúry
č. 7010895934 za fakturačné obdobie 09.03.2022 - 10.03.2023 splatnej 19.04.2023 zistil, že ju vystavil
žalovaný na vrátenie -87,18 eura ako preplatok. Pričom namerané hodnoty boli VT -126 kWh a NT
- 495 kWh. Z tabuľky spotreby súd zistil namerané hodnoty spotreby na elektromere žalobkyne za
obdobie od 01.04.2017 do 10.03.2023, spolu VT + NT 108.554, priemer 21.711. Z vyúčtovacej faktúry č.

7181391856 za fakturačné obdobie 11.03.2023 - 01.03.2024 vyplýva, že žalobkyni bola účtovaná suma
427,48 eura, namerané hodnoty NT 16.936 kWh, VT 3951 kWh. Z tabuľky odpočtov zistil, že na danom
odbernom mieste boli odpočty dňa 28.02.2018, 31.03.2018, 30.04.2018 s uvedením sumy odčítanej.
Dňa30.04.2028bolaodčítanáhodnota26.812.Ododpočtu31.03.2019odčítanásumaabsentuje.Ďalšia
odčítanásumajeaž08.03.2022shodnotou118.759.Odpočetorok,t.j.06.03.2023jevhodnote140.136

a o ďalší rok 01.03.2024 v hodnote 161.337.

4. Takto ustálený skutkový stav veci po právnej stránke posúdil podľa § 451 ods. 1 a 2, § 455 ods. 1 a
§ 558 Občianskeho zákonníka, ako aj § 34 ods. 1 písm. f) a § 40 ods. 9 Zákona o energetike, pričom
dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Poukázal na to, že v danej veci žalobkyňa uplatňovala nárok

na zaplatenie sumy 4.676,29 eur ako sumy bezdôvodného obohatenia a zaplatenie sumy 1.000 eur
ako sumy odškodnenia z dôvodu maximálne nekorektného a neprofesionálneho prístupu žalovaného.
Bezdôvodné obohatenie žalovaného (po tom, čo vzala žalobu voči pôvodnému žalovanému 2/ späť)
odôvodňovala tým, že v roku 2022 jej prišla vyúčtovacia faktúra za obdobie 01.04.2021 - 08.03.2022
so zúčtovanou spotrebou elektriky VT 8.781 kWh a NT 40.876 kWh, čo vzhľadom na to, že v rokoch

2016 - 2021 bola spotreba na odbernom mieste maximálne 15.000 kWh považovala za nereálne.
Po opakovaných reklamáciách jej bolo oznámené žalovaným, že ide o naakumulovanú spotrebu za
roky 2019, 2020 a 2021 v dôsledku toho, nedochádzalo k diaľkovému odosielaniu spotreby z merača,
a teda za tieto obdobia jej bola účtovaná spotreba odhadom. Žalobkyňa tvrdila, že nebola nijakinformovaná, že jej za tieto obdobia bola fakturovaná spotreba odhadom a že z toho dôvodu je takáto
dodatočná fakturácia v rozpore s platným právnym poriadkom a v dôsledku toho podľa nej žalovaný
bez akéhokoľvek právneho dôvodu žiadal uhradenie dlhu 4.676,29 eura, ktorý žalobkyňa odmietla

platiť. Nakoniec pod nátlakom žalovaného a vyhrážaním sa odpojenia od elektriky žalobkyňa podpísala
Uznanie dlhu a dohodu o platení dlhu v splátkach, čo žalobkyňa považuje za neplatný právny úkon
z dôvodu, že bol podpísaný pod nátlakom a že je neurčitý. Žalobkyňa mala za to, že k dodatočne
zisteným vysokým hodnotám na meradle došlo v dôsledku nesplnenia si povinnosti žalovaným 2/ ako
i samotnou vadou meradla, čím žalovaný bez reálne existujúceho právneho dôvodu uzavrel Uznanie

dlhu a Dohodu o splátkach, čím sa voči žalobkyni bezdôvodne obohatil. Žalobkyňa ďalej v záverečnej
reči poukázala na to, že ak jej dal žalovaný podpísať dňa 10.05.2022 uznanie dlhu a spotreba mala
vzniknúť akumuláciou za obdobie od roku 2019, tak žalobkyňa uznávala čiastočne premlčaný dlh,
na čo nebola upozornená. Navyše žalobkyňa namietala, že v prípade skutočnosti, že spotreba sa
mala naakumulovať od roku 2019 ide len o tvrdenie žalovaného, ktoré nebolo preukázané. V konaní
medzi žalobkyňou a žalovaným bolo nesporné, že uzavretím Zmluvy o združenej dodávke elektriny

dňa 24.08.2016 vznikol medzi nimi vzťah dodávateľa a odberateľa, na základe ktorého žalovaný ako
dodávateľ bol povinný žalobkyni ako odberateľke dodávať elektriku a žalovaná ako odberateľka bola
povinná žalovanému za dodanú elektriku zaplatiť fakturovanú sumu. Medzi stranami tiež bolo nesporné,
že žalobkyni bola vystavená faktúra za obdobie 01.04.2021 - 08.03.2022 na sumu 4.676,29 eura,
ktorú žalovaná v splátkach v celosti uhradila. Sporným medzi stranami bola skutočnosť, či žalovaný

ako dodávateľ sa prijatím platby 4.676,29 eura na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil. V prvom rade
žalobkyňa namietala, že žalovaný jej dal podpísať uznanie dlhu pod nátlakom okamžitého odpojenia
od elektriky, že uznanie dlhu je neurčité a z tohto dôvodu je Uznanie dlhu neplatný právny úkon. Z
vykonaného dokazovania zistil, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa 10.05.2022 Dohodu o plnení dlhu
v splátkach, ktorej obsahom bolo aj uznanie dlhu žalobkyňou. Z predloženej Dohody vyplýva, že v článku

I bod 3 sa uvádza, že žalobkyňa ako dlžník neuhradila žalovanému ako veriteľovi faktúru č. 7010832925
v zostávajúcej sume 3897,30 eura. V nasledujúcom bode 4 toho istého článku sa uvádza, že dlžník
uznáva čo do dôvodu aj výšky svoj vyššie uvedený dlh špecifikovaný v čl. I bode 3. Hoci v ďalšom
texte tohto bodu Dohody absentuje číselné vyjadrenie výšky dlhu, slovné vymedzenie je uvedené: tritisíc
osemstodeväťdesiat sedem eur. Z uvedeného je podľa súdu jednoznačne zrejmé (napriek chýbajúcemu

číselnému vyjadreniu dlhu) aký dlh žalobkyňa uznala. Súd sa tak s námietkou žalobkyne o neurčitosti
a zmätočnosti Dohody a Uznania dlhu nestotožnil. Je pravda, že v článku II bod 1 Dohody sa uvádza,
že dlžník zaplatí dlh vo výške 0 eur, avšak bod 3 toho istého článku zároveň uvádza rozpis splátok
vrátene ich výšky a doby splatnosti, z ktorého je zrejmé, po sčítaní jednotlivých splátok, že ide o
celkovú sumu dlhu 3.897,30 eura, ktorý žalobkyňa uznala. Dohoda obsahuje chyby v písaní, ale tieto

nespôsobujú neplatnosť Uznania dlhu, pretože z jeho obsahu je zrejmé, aký dlh žalobkyňa uznávala.
Pokiaľ ide o námietku žalobkyne, že dlh uznávala pod nátlakom žalovaného, že dôjde k jej odpojeniu od
elektriky, z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že malo dôjsť ku konkrétnemu nátlakovému
konaniuzostranyzamestnancažalovaného.Žalobkyňanapokonanisamanetvrdilakonkrétneokolnosti,
za ktorých mal nátlak priamo pri podpise Uznania dlhu nastať. Svoje námietky oprela o všeobecné

tvrdenie, že uznanie dlhu podpísala, pretože sa bála odpojenia od elektriny. V tejto súvislosti poukázal
na to, že už zo samotnej podstaty zmluvného vzťahu medzi stranami sporu vyplýva, že žalovaný mal
povinnosť dodávať žalobkyni elektriku a žalobkyňa mala povinnosť za dodanú službu žalovanému
zaplatiť dohodnutú odplatu. Tieto povinnosti strán sporu vyplývali nielen zo Zmluvy, ale aj zo Zákona o
energetike. Žalobkyňa aj keď v konaní vystupovala ako spotrebiteľka si musela byť vedomá skutočnosti,

že v prípade, ak bude podstatným spôsobom porušovať Zmluvu o združenej dodávke elektriny môže
dôjsť k obmedzeniu alebo prerušeniu dodávanej služby zo strany dodávateľa. Toto oprávnenie vyplývalo
prežalovanéhoajz§34ods.1písm.f)Zákonaoenergetike.Samozrejmejemožnépochopiťsubjektívne
obavy žalobkyne, že v prípade neuhradenia faktúry dôjde k odpojeniu od elektriky, avšak tieto nemožno
hodnotiť ako nedovolený nátlak, ktorého sankciou by bolo neplatnosť uznania dlhu. Povinnosť platiť

za dodané služby vplývala žalobkyni z platnej a účinnej Zmluvy o združenej dodávke elektriky ako
aj zo Zákona o energetike a prevádzkového poriadku žalovaného. V tejto súvislosti tiež poukázal na
skutočnosť, že v danej veci prvýkrát žalobkyňa podpísala uznanie dlhu a žiadosť o povolenie platiť dlh v
splátkach už dňa 28.03.2022, na základe čoho jej bol vystavený prvý Plán splátok. Následne podpísala
žalobkyňa druhú žiadosť a Dohodu, a to dňa 10.05.2022 a následne tretíkrát podpísala žalobkyňa

žiadosť o plnenie v splátkach a uznanie dlhu, a to dňa 18.07.2023. Vo všetkých týchto žiadostiach a
listinách žalobkyňa uznala dlh z faktúry č. 7010832925 s počiatočným stavom 4.678,29 eura. Žalobkyňa
teda opakovane dlh uznala a prejavila vôľu ho zaplatiť. Na základe vykonaného dokazovania preto
dospel k záveru, že námietka žalobkyne, že Uznanie dlhu je neplatný právny úkon z dôvodu nátlaku jenedôvodná. Ďalej žalobkyňa argumentovala, že žalovaný dal žalobkyni podpísať čiastočne premlčaný
dlh, pretože ho podpísala 10.05.2022 a podľa samotného žalovaného bola účtovaná naakumulovaná
spotreba od roku 2019, pričom podľa žalobkyne toto žalovaný nijak nepreukázal a bolo to len jeho

tvrdenie. Žalovaný však v konaní uviedol a doložil to aj tabuľkou odpočtov, že elektromer prestal diaľkovo
komunikovať po dátume 30.04.2018 kedy bol posledný diaľkový odpočet. Po tomto dátume systém
neregistroval odpočet, a preto bola odoslaná žalovanému z strany pôvodného žalovaného 2/ spotreba
určená odhadom, ktorú aj žalovaný vyúčtoval. Žalobkyňa toto spochybňovala, avšak nepredložila
nijaký dôkaz, ktorý by tabuľku spotreby predloženú žalovaným relevantne spochybňoval. Dospel preto

k záveru, že tvrdenie, že elektromer prestal komunikovať po 30.04.2018, bolo v konaní žalovaným
preukázané. Keďže spotreba bola účtovaná ročne v tzv. vyúčtovacej faktúre, prvá faktúra, kde bola
účtovaná spotreba odhadom bola so splatnosťou v roku 2019 (súdu neboli predložené faktúry z týchto
období). Teda skutočnosť, že prvá odhadom určená spotreba bola za rok 2018 - 2019 bola v konaní
preukázaná. Žalobkyňa v konaní poukazovala na skutočnosť, že nebola upozornená na to, že je
jej účtovaná spotreba odhadom, pritom však neuviedla, v zmysle akého ustanovenia je povinnosť

oznamovať odberateľovi takúto skutočnosť stanovená. Žalobkyňa ako spotrebiteľka mala možnosť si
vyúčtovaciu faktúru, ktorá jej prišla v rokoch 2019, 2020 a 2021 s konkrétnym údajom nameranej
spotreby porovnať s meračom, ktorý mala a má prístupný. Žalobkyňa tak neurobila a vyúčtovacie
faktúry uhradila, tak ako boli vystavené. Je pritom zrejmé, že primerane obozretný spotrebiteľ si
preverí nameranú spotrebu či už poznačením si stavu elektromera k príslušnému obdobiu alebo

vyhotovením fotografie elektromera (na čo taktiež poukázal URSO v oznámení o vybavení podnetu).
Nie je podľa súdu teda na mieste argument žalobkyne, že o meraní odhadom nemala možnosť vedieť.
Pre vyriešenie otázky nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý je predmetom
tohto sporu, poukázal na charakter inštitútu uznania dlhu, ktoré je zabezpečovacím prostriedkom v
občianskoprávnych vzťahoch, ktorý slúži na posilnenie postavenia veriteľa tak v hmotnoprávnej ako aj

procesnoprávnej rovine. Uznanie dlhu plní preventívnu ako aj zabezpečovaciu funkciu a jeho účinky sú
najmä obrátenie dôkazného bremena pri dokazovaní existencie záväzku ako aj zakladá novú premlčaciu
dobu. V danej veci si je však potrebné uvedomiť aj skutkové okolnosti prejednávaného prípadu ako
aj obsah žaloby podanej žalobkyňou. Žalobkyňa dlh, ktorý mala predmetným právnym úkonom uznať
(v celkovej výške 4.676,29 eura, v Uznaní uvedená suma 3.897,30 eura), ktorý vyplýval z faktúry č.

7010832925, podľa svojho vlastného tvrdenia uhradila v celom rozsahu. Žalobou si uplatnila nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému spočívajúceho v sume vystavenej vyššie uvedenej
faktúry. Podľa § 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka prijatie premlčaného dlhu nie je bezdôvodným
obohatením. Je možné súhlasiť s argumentáciou žalobkyne, že na to, aby mohlo mať Uznanie dlhu
žalobkyňou právne účinky, a uznávala by premlčaný dlh, musela si byť tohto žalobkyňa v čase uznávania

vedomá, resp. mal by ju žalovaný na to v Uznaní dlhu upozorniť. Uvedené je však v prejednávanej
veci bez právneho významu, pretože aj keby žalobkyňa uznala premlčaný dlh bez toho, aby si bola
premlčania vedomá, dlh dobrovoľne zaplatila. Dobrovoľne teda splnila premlčaný dlh a v zmysle § 455
ods. 1 Občianskeho zákonníka v takomto prípade o bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného
nejde. Táto skutočnosť tak sama o sebe neodôvodňuje dôvodnosť žaloby žalobkyne, že žalovaný prijal

od nej plnenie bez právneho dôvodu. Ak by aj Uznanie dlhu nemalo účinky z dôvodu, že žalobkyňa
nebola na premlčanie upozornená, malo by to význam iba v tom prípade, ak by svoj dlh nesplnila a nárok
by si uplatnil žalobou žalovaný. Vtedy by sa žalobkyňa eventuálne mohla brániť námietkou premlčania
(ktorej dôvodnosť by potom posudzoval súd v žalobe podanej žalovaným). Žalobkyňa tak splnila dlh
vyplývajúci z vyúčtovacej faktúry, teda právny dôvod na plnenie žalobkyne voči žalovanému od počiatku

bol a neodpadol. Napriek žalobkyňou podpísanému uznaniu dlhu sa súd prvej inštancie zaoberal
aj argumentáciou žalobkyne o bezdôvodnom obohatení žalovaného na jej úkor z dôvodu, že mal
žalovaný fakturovať uvedenú sumu neoprávnene, pretože nie je možné takéto dodatočne fakturovanie
naakumulovaného množstva elektriky. Žalobkyňa tvrdila, že nemala vedomosť o fakturácii odhadom (k
čomu sa súd vyjadril už vyššie) a tiež, že účtovaná spotreba je podľa ňou priloženého posudku nereálna

a muselo byť meradlo (elektromer) vadné. Žalobkyňa poukazovala na svoje opakované reklamácie,
kde okrem iného spochybňovala namerané hodnoty spotreby elektriky lebo tvrdila, že meradlo aj po
vypnutí ističov napočítavalo spotrebu. Podľa § 49 Zákona o energetike žalobkyňa ako odberateľka,
ak mala pochybnosti o správnosti nameranej hodnoty (pri vyúčtovacej faktúre, ktorá jej bola doručená
v roku 2022) mala možnosť požiadať o preskúšanie meradla. Táto možnosť jej vyplývala jednak zo

zákona a jednak bola na ňu opakovane zo strany žalovaného ako aj URSO upozornená. Túto možnosť
žalobkyňa nevyužila a meradlo preskúšať nedala. Žalobkyňa svoje tvrdenie preukazovala znaleckým
posudkom (ktorý nebol opatrený znaleckou doložkou, teda šlo len o listinný dôkaz). Uvedený posudok
však vychádzal z priemeru spotreby za dané odberné miesto vypočítaného z účtovanej spotreby odroku 2017 do 2022, pritom však z vykonaného dokazovania je zrejmé, že minimálne za roky 2019,
2020 a 2021 bola účtovaná spotreba, ktorá nebola reálnou spotrebou, ale spotrebou určenou odhadom
(žalobkyňa v konaní nespochybňovala skutočnosť, že minimálne za tieto obdobia nejde o reálny údaj,

ale o údaj určený odhadom). Aj znalec sám určil, že v žiadnom prípade nemohla spotreba dosiahnuť
za rok 49.657 kWh, čo však žalovaný ani netvrdil - žalovaný uvádzal, že ide o stav naakumulovanej
spotreby aj za roky 2019, 2020 a 2021. Aj znalec v odpovedi na prvú otázku uviedol, že spotreba na
odbernom mieste VT 8.781 kWh a NT 40.876 kWh (t.j. spolu 49.657 kWh) za obdobie od 01.04.2021
do 08.03.2022 nie je vzhľadom na históriu možná. Tento záver znalca však nepreukazuje, že tento údaj

o spotrebe nie je reálnym, len dokladuje to, že nejde o spotrebu za jeden rok. Stav elektromera aký
bol dňa 08.03.2022 reálne odčítaný pri fyzickom odpočte však žalobkyňa relevantne nespochybnila. V
odpovedi na otázku č. 2 znalec v posudku uviedol, že pravdepodobná reálna ročná spotreba daného
odberného miesta za rok je cca 15.000 kWh a podľa tabuľky priloženej k bodu 3.2 posudku 20.000 kWh.
Toto však tiež nespochybňuje to, že meradlo meralo správne. Dokazuje to, že spotreba 49.657 kWh,
ktorá bola žalobkyni účtovaná je spotrebou naakumulovanou za obdobie, od kedy elektromer prestal

odosielať údaje o spotrebe diaľkovo. Stav zaznamenaných a nezaznamenaných odpočtov na uvedené
obdobia preukazuje aj tabuľka predložená žalovaným v záverečnej reči doručenej súdu dňa 28.11.2024.
Podľa uvedenej tabuľky meranie dňa 31.03.2018 bolo také, že stav elektromeru k tomuto dátumu bol
25.860 kWh, meranie ku dňu 08.03.2022, kedy bol uskutočnený fyzický odpočet, ukázalo, že stav
elektromera bol 118.759 Eur, t.j. celková spotreba za uvedené medziobdobie bola 92.899 kWh (118.759

kWh - 25.860 kWh). Podľa tabuľky z č.l. 150 súd zistil, že za obdobie od 01.04.2018 - 31.03.2019
(kedy bola prvýkrát účtovaná spotreba odhadom) bola určená spotreba odhadom 14.379 kWh, za
obdobie od 01.04.2019 do 31.03.2020 bola spotreba určená odhadom 14.431 kWh, za obdobie od
01.04.2020 do 01.04.2021 bola spotreba určená odhadom 14.431 kWh, t.j. spolu účtovaná a žalovanou
uhradená spotreba za tieto obdobia bola 43.241 kWh, táto však bola určená len odhadom a skutočnej

spotrebe nezodpovedala. Porovnaním týchto hodnôt (ktoré žalobkyňa nenamietala) zistil, že spotreba
elektriny, ktorá bola skutočne žalobkyňou spotrebovaná a nebola žalobkyňou uhradená je 49.658 kWh
(92.899 kWh - 43.241 kWh), čo zodpovedá spotrebe naúčtovanej spornou faktúrou (49.657 kWh) v sume
4.676,29 Eur. Tieto skutočnosti tak potvrdzujú, že žalovaný spornou faktúrou účtoval žalobkyni skutočne
len spotrebu, ktorá uhradená nebola a prevyšovala spotrebu určenú odhadom. Ani z tohto pohľadu

preto nemožno hodnotiť, že sa žalovaný na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil a že prijal plnenie bez
právneho dôvodu. Uvedený stav nastal podľa tvrdenia žalovaného poruchou nie meradla, ale modemu
a antény, ktoré mali údaje z elektromera zasielať pôvodnému žalovanému 2/. Po výmene modemu a
anténypredmetnýmeračnaďalejkomunikujesprávne.To,žežalobkyňapoukázalanaskutočnosť,žeajv
neskoršom období došlo k servisovaniu merača (v roku 2024) nemá súvis s predmetom konania, pretože

nedokazuje, že v období rokov 2019 - 2022 meradlo nemeralo správne. To isté platí podľa súdu aj v
súvislostismeranímznalcazamesiacod24.03.2022do26.04.2022kedymesačnáspotrebavyšla3.919
kWh, čo by za rok predstavovalo ročnú spotrebu 43.544 kWh, čo je za rok nereálne. Ani uvedené súdu,
bez konkrétneho preskúšania konkrétneho merača, nepreukazuje nesprávnosť nameraných hodnôt
za roky 2019 - 2021, a teda stav meradla zistený fyzickým odpočtom dňa 08.03.2022. Súd má teda

za to, že žalobkyňa v konaní nepreukázala, že by účtovaná spotreba nezodpovedala skutočnému
stavu, pretože by meradlo meralo nesprávne. Žalobkyňou navrhované dokazovanie výsluchom, resp.
odborným vyjadreným B.. K. súd prvej inštancie nevykonal, nakoľko to považoval na nehospodárne.
Žalobkyňa mala možnosť odborné vyjadrenie do spisu doložiť spolu so žalobou ako aj v priebehu
pojednávania. Uvedené neurobila a predĺženie lehoty na doloženie dokazovania nežiadala. Navyše

by takéto dokazovanie bolo nadbytočné, pretože B.. K. sa mal vyjadrovať len k hodnoteniu postupu
žalovanýchakodistribútoraadodávateľa,ktomuakýbymalbyťichpostupvprípadeporuchydiaľkového
merača a aké sú ich práva a povinnosti, čo sa v danej veci vo svetle vyššie uvedeného (najmä uznania
dlhu ako aj nepreukázania nesprávnosti merania elektromera) sa javí ako nadbytočné. Za situácie, kedy
v konaní ďalšie dokazovanie navrhnuté nebolo a neboli tvrdené ani ďalšie skutočnosti, z ktorých by

bolo možné vyvodiť záver, že prijatím sumy 4.676,29 eura sa žalovaný bezdôvodne na úkor žalobkyne
obohatil, podanej žalobe nevyhovel a ako nedôvodnú ju zamietol. Napokon, pokiaľ ide o žalobkyňou
žiadané odškodnenie vo výške 1.000 eur za nekorektný prístup žalovaného pri vybavovaní reklamácie
ako aj za to, že dal podpísať žalobkyni uznanie dlhu a dohodu o plnení dlhu v splátkach, dospel na
základe vyššie uvedeného k záveru, že žalobkyňa v konaní nepreukázala, že by žalovaný porušil nejakú

právnu povinnosť, ktorá by odôvodňovala priznanie primeraného zadosťučinenia. Naopak v konaní bolo
preukázané, že žalovaný aj opakovane žalobkyňu upozornil na možnosť dať si meradlo preskúšať a
aj opakovane jej umožnil naakumulovaný dlh splácať v splátkach. Aj z vyjadrenia k podnetu URSO
vyplynulo, že k porušeniu energetickej legislatívy nedošlo. Teda nárok žalobkyne na zaplatenie 1.000Eur ako odškodnenia považoval taktiež za nedôvodný, a preto žalobu aj v tejto časti zamietol. O trovách
konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C.s.p., a v spore úspešnému žalovanému
priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

5. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá napadnutý
rozsudok žiadala zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne, aby odvolací súd vo veci sám
rozhodol. V nadväznosti na závery súdu prvej inštancie týkajúce sa jej uznaní dlhu voči žalovanému,
v prvom rade poukázala na skutočnosť, že z jej strany došlo k podpisom uznaní dlhu len a výlučne

z dôvodu nátlaku žalovaného - hrozby odpojenia od elektrickej energie zo strany žalovaného a
straty splátok, čo vyplývalo i zo všeobecných zmluvných obchodných podmienok. S ohľadom na
skutočnosť, že v prípade odpojenia od elektrickej energie by si v domácnosti nedokázala zabezpečiť
ani základné životné podmienky, si nemohla dovoliť vysloviť záver, že nakoľko má pochybnosti o
správnosti vyúčtovania nedoplatku, prípadne že sa jedná o čiastočne premlčané plnenie (čo jej v čase
podpisu uznania dlhu nebolo ani známe, nakoľko na toto nebola zo strany žalovaného upozornená)

predmetný dlh žalovanému neuhradí a nech sa s týmto nárokom obráti na súdne konanie. S ohľadom
na skutočnosť, koľko trvá na Slovensku súdne konanie by tak žalobkyňa fungovala minimálne 2 roky
bez akejkoľvek elektrickej energie v domácnosti a to do času, kým by spor medzi ňou a žalovaným
neposúdil súd (nepočítajúc možnosť odvolacieho konania). Práve z uvedeného dôvodu bolo i v
samotnej žalobe uvedené, že jednotlivé splátky v zmysle uznania dlhu a k tomuto priloženej dohody

o úhrade splátkach platí výlučne z procesnej opatrnosti, aby nebola odpojená od elektrickej energie.
V čase uznania dlhu pritom nemala najmenšiu vedomosť o tom, že uznáva premlčaný dlh a za aké
konkrétne obdobie vlastne dlh vznikol. V tomto smere poukázala najmä na skutkový stav v období
podpísaniauznaniadlhu(28.3.2022a10.5.2022),kedysaspravovalavýlučneinformácioudeklarovanou
žalovaným, že nedoplatok v sume 4.678,29 eura na elektrickej energii vznikol počas zúčtovacieho

obdobia 01.4.2021-3.3.2022 (viď faktúra č. 7010832925 vyhotovená dňa 14.03.2022), teda nedošlo k
akumulácii spotrebovanej energie, ale k spotrebe za presné obdobie, čím ju žalovaný uviedol zámerne
do omylu. Skutočnosť, že podpísala uznanie dlhu a uhradila predmetnú sumu pod nátlakom a hrozbou
odpojenia vyplýva i z vyjadrenia žalovaného - Odpoveď na list: Pokus o mimosúdnu dohodu, kde
sa okrem iného žalovaný vyjadruje i ku skutočnosti, že jej reklamácie nemali odkladný charakter na

úhradu nedoplatku, pričom sa opätovne nevyjadril k tomu, že by sa malo jednať o naakumulovanú
spotrebovanú energiu za dlhšie obdobie. Žalovaný sa následne vyjadroval až k žalobe v rozpätí obdobia
pravdepodobne 2019-2021, pričom vyšlo jednoznačne najavo, že v zmysle funkčnosti diaľkového
odpočtu k akumulácii spotrebovanej energie v podstate dochádzalo už dňom 1.5.2018. Premlčaný dlh
neuhrádzala dobrovoľne, ale uhrádzala dlh na základe tlaku žalovaného, ktorý uznala pod hrozbou

odpojenia od dodávky elektrickej energie. Uvedené vyplýva práve z jej konania, keď sa niekoľkokrát
dovolávala reklamáciami nápravy a rovnako zo žiadostí o odklad splátok i z toho, že spočiatku k
úhrade prvej splátky neprišlo, pričom sa pokúšala situáciu riešiť i osobne u žalovaného, čo však
vyústilo len k ďalšiemu podpísaniu uznania dlhu a splátkového kalendára, ktorý následne z vyššie
uvádzaných oprávnených obáv začala uhrádzať, pretože by bol zastavením dodávky elektrickej energie

značne obmedzený jej bežný život. Pokiaľ súd poukazuje na to, že v konaní dostatočne nepreukázala
nátlak zo strany žalovaného, dáva žalovanému výhodné postavenie. Teda ak súd považuje jej konanie
spočívajúce v nezaplatení vyúčtovaného nedoplatku, ktorý považovala za nesprávny, za podstatné
porušovanie zmluvy, pravdepodobne by tak u žalovaného nič nedosiahla ani v prípade, ak by sa už v tom
čase odvolávala na to, že nárok žalovaného považuje za premlčaný, za predpokladu, že by žalovaný s

jej argumentáciou nesúhlasil (čo je s ohľadom na argumentáciu žalovaného v konaní i v listinách, ktoré
súdnemu konaniu predchádzali, že naakumulovanú energiu účelovo počítal za obdobie nespadajúcej do
premlčacej doby, viac ako pravdepodobné). Záverom poukázala na skutočnosť, že záväzok síce zanikol
zaplatením dlhu, avšak k zaplateniu záväzku prišlo výlučne v dôsledku uznania dlhu a to tým spôsobom,
že žalovaný súc si bol vedomý skutočnosti (ktorá v prospech žalobkyne vyšla najavo až tomto konaní)

že k naakumulovaniu elektrickej energie dochádzalo už od 1.5.2018, kedy diaľkové meradlo nezasielalo
informácie o stave nameranej energie, o tejto skutočnosti ju neinformoval a v čase uznania dlhu táto
o prípadnom premlčaní nemala vedomosť, aby ju prípadne voči žalovanému mohla úspešne použiť.
Žalovaný tak svojim konaním preukázateľne konal v rozpore so zákonom i dobrými mravmi, pričom by
i samotné jej uznanie dlhu malo byť vyhodnotené v zmysle ust. § 39 OZ ako neplatný právny úkon.

Rovnakonemožnohovoriťanioslobodnomprávnomúkone,akodpočiatkunebolojejzámeromuvedený
nedoplatok zaplatiť, čo svedčí o početných reklamáciách a spochybneniach nároku žalovaného. Vôľa
konajúceho nie je daná ani v prípade, ak niekým podpísaná predtlač, ktorá nie je vyplnená podpísaným,
nie je vyplnená v súlade s jeho pokynmi alebo bez jeho vedomia. Je potrebné si uvedomiť, že žalovanýsvojímkonanímpoužilvočinejvyhrážkuodpojeniaodelektrickejenergie,čobymalonaosobužalobkyne
a jej rodiny výrazné negatívne dôsledky, pričom nemala v tom čase voči žalovanému žiadne dostupné
prostriedky na odvrátenie takéhoto konania. S poukazom na uvedené žiadala odvolaniu vyhovieť.

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť, nakoľko súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a správne vyhodnotil aj vykonané dokazovanie. Poukázal
na svoje doterajšie písomné podania a ústne vyjadrenia, ktoré v priebehu konania boli súdu zaslané

alebo prednesené a na ktorých v celom rozsahu trvá. Čo sa týka námietok žalobkyne týkajúcich sa
uznania dlhu a jeho uhradenia, zastáva názor, že uznanie dlhu nie je neurčité, ani neplatné a určite
nebolo podpisované pod nátlakom okamžitého odpojenia od elektriny následkom čoho by malo byť
považované za neplatný právny úkon. Súd jednoznačne správne vyhodnotil platnosť tohto právneho
úkonu. V celom konaní nebolo preukázané a ani žalobkyňa sama neuviedla konkrétne okolnosti
nátlakového konania priamo pri podpise uznania dlhu. Skutočnosť, že ak odberateľ elektriny nesplní

svoju zmluvnú a zákonnú povinnosť zaplatiť za dodanú elektrinu a s ňou spojené právo dodávateľa
elektriny odpojiť odberné miesto t.j. obmedziť alebo prerušiť distribúciu elektriny do odberného miesta
odberateľa, ak odberateľ podstatne porušuje zmluvu, nemožno posudzovať ako nátlak zo strany
dodávateľa. Ide o zákonné právo dodávateľa elektriny zakotvené v § 34 ods. 1 písm. f) zákona
č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov. Žalobkyňa opakovane reklamovala

spotrebu nameranej elektriny a poruchu elektromera, avšak ani po opakovaných kontrolách meradla
prevádzkovateľom distribučnej sústavy nebola zistená porucha elektromera, ktorou by bolo potvrdené,
že meradlo neregistrovalo správne spotrebu elektriny. Žiadnu vyúčtovaciu faktúru predchádzajúcu
„spornej“ vyúčtovacej faktúre č. 7010832925, ani následne vystavenú vyúčtovaciu faktúru za spotrebu
elektriny žalobkyňa nereklamovala. Čo sa týka podpísaní písomných Uznaní dlhu a dohôd o plnení dlhu

v splátkach, poskytnutie možnosti úhrady dlhu v splátkach odberateľovi elektriny nie je jeho zmluvnou
povinnosťou ako dodávateľa elektriny a táto povinnosť mu nevyplýva ani zo žiadnych zákonných
predpisov. Žalobkyni boli na jednu vyúčtovaciu faktúru založené až tri plány splátok, ani jeden nebol
uzatvorený pod hrozbou okamžitého odpojenia odberného miesta od elektriny, všetky boli uzatvorené
na jej žiadosť. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní uvádza, že „ak súd považuje konanie zo strany žalobkyne

spočívajúce v nezaplatení vyúčtovaného nedoplatku, ktorý považovala za nesprávny za podstatné
porušenie zmluvy, pravdepodobne by tak u žalovaného nedosiahla nič ani v prípade, ak by sa už
v tom čase odvolávala na to, že nárok žalovaného považuje za premlčaný, za predpokladu, že by
žalovanýsargumentácioužalobkynenesúhlasil“,suvedenýmvyjadrenímžalobkynenesúhlasil,nakoľko
posudzoval a správne vyhodnotil všetky reklamácie, ktoré mu žalobkyňa zaslala, v žiadnej reklamácii

žalobkyňa nenamietala premlčanie nároku, na premlčanie nároku sa žalobkyňa nedovolávala ani v
podaní na ÚRSO až do času podania svojej žaloby. Bez ohľadu na túto jej námietku, žiadne jeho
konanie ani konanie prevádzkovateľa distribučnej sústavy nebolo orgánom kontroly v elektroenergetike
posúdené ako porušenie povinnosti, pri ktorom by došlo k preukázateľnému porušeniu príslušnej
energetickej legislatívy, ani Prevádzkového poriadku spoločnosti ZSD, a.s. (odpoveď ÚRSO, odbor

ochrany spotrebiteľa zo dňa 11.01.2023 na podnet žalobkyne predložená žalobkyňou ako dôkaz).
Podľa zmluvy o združenej dodávke elektriny pre odberateľa elektriny v domácnosti dňa 24.08.2016
uzatvorenej so žalobkyňou, neoddeliteľnou súčasťou ktorej sú aj Obchodné podmienky dodávky
elektriny pri poskytovaní univerzálnej služby pre domácnosti spoločnosti ZSE Energia, a.s, schválené
ÚRSOm „podanie reklamácie nemá odkladný účinok na splatnosť vyúčtovacej faktúry“. Nad rámec tohto

ustanovenia nevyužil svoje zákonné právo vyplývajúce mu z § 34 ods. 1 písm. f) zákona č. 251/2012 Z.z.
oenergetikeaodbernémiestožalobkynenielenžezdôvodunezaplateniazáväzkuneodpojilodelektriny,
ale naopak viackrát vyhovel jej žiadostiam o postupné splácanie záväzku, aj napriek tomu, že žiadna jej
reklamácia vyúčtovania spotreby elektriny nebola posúdená ako oprávnená. Žalobkyňa svojim konaním
dlh opakovane uznala a v dohodnutých splátkach aj uhradila. Ako už žalovaný vo svojich podaniach

niekoľko krát uviedol, zaplatenie za dodanú elektrinu je základnou zmluvnou a zákonnou povinnosťou
odberateľa elektriny, či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu. Je nesporné, že ako dodávateľ elektriny
si svoju zmluvnú a zákonnú povinnosť dodať elektrinu do odberného miesta žalobkyne ako odberateľa
elektriny splnil a ešte aj plní. Množstvo elektriny, ktoré do odberného miesta žalobkyne dodal je nesporné
a meradlom namerané a toto dodané množstvo bola žalobkyňa aj povinná zaplatiť. Žalobkyňa v

konaní žiadnym spôsobom nepreukázala, že účtovaná spotreba elektriny nezodpovedala skutočnému
stavu, pretože by meradlo meralo nesprávne. Súd teda správne vyhodnotil skutkový stav, dôkazy
preložené stranami sporu, vysporiadal sa správne s námietkami žalobkyne týkajúce sa podpísania
„čiastočne premlčaného dlhu“, námietkami o neplatnosti právneho úkonu podpísania uznania dlhu akoaj s argumentáciou žalobkyne o bezdôvodnom obohatení sa na úkor žalobkyne, výsledkom čoho bolo
zamietnutie žaloby v celom rozsahu. Z uvedených dôvodov má žalovaný za to, že odvolanie žalobkyne
je nedôvodné.

7. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal napadnutý rozsudok, vec prejednal podľa §
380 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods.
3 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

8. V prvom rade poukazuje odvolací súd pre úplnosť na to, že súd prvej inštancie na základe správne
a dostatočne vykonaného dokazovania, po riadnom vyhodnotení vykonaných dôkazov správne ustálil
skutkový stav veci významný pre rozhodnutie sporu, keď vychádzal z toho, že dňa 24.08.2016 uzavreli
žalobkyňa a žalovaný Zmluvu o združenej dodávke elektriny, ktorej predmetom bola dodávka elektriny
do odberného miesta na adrese Š. XXX E., pričom v prípade meradla na odbernom mieste odberateľky
došlo k chybe systému diaľkového odpočtu, ktorý nevygeneroval ani za jedno fakturačné obdobie

požiadavku na manuálny odpočet, avšak vygeneroval odhad spotreby za každé obdobie, z ktorého
žalovanývychádzal,hocisaneskôrukázalo,žebolnízkyoprotirealite.Posystémovejzmeneodpočtovej
jednotky na odbernom mieste prišlo k vytvoreniu príkazu na manuálny odpočet (24.03.2022), pričom
odpočtár spoločnosti ZSD, a.s. odčítal reálny stav spotreby na odbernom mieste naakumulovanej na
dlhšie obdobie. Znalecky bola ustálená spotreba žalobkyne za obdobie od 01.04.2021 - 08.03.2022 vo

výške VT: 8.781 kWh a NT: 40.876 kWh. Dňa 10.05.2022 uzavreli žalobkyňa a žalovaný dohodu o uznaní
dlhu a o plnení dlhu v splátkach, v ktorej žalobkyňa vyhlásila, že nesplnila svoj záväzok uhradiť veriteľovi
platby ani po predchádzajúcom upozornení, čím došlo k podstatnému porušeniu Zmluvy, pričom ku
dňu 28.03.2022 žalovanému neuhradila splatnú faktúru vystavenú na základe Zmluvy so splatnosťou
28.03.2022 na sumu 3.897,30 eur, ktorú pohľadávku žalobkyňa bezpodmienečne uznala čo do dôvodu

aj výšky a zároveň sľúbila, že dlh veriteľovi uhradí, a to na jeho bankový účet v splátkach, v sume
217,14 eura splatnej 23.05.2022 a ďalších splátok v sume 216,48 eura splatných vždy k 23., resp.
24. dňu v mesiaci v období od júna 2022 do októbra 2023. Žalobkyňa podala podnet na prešetrenie
fakturácie na URSO, avšak zo Stanoviska URSO zo dňa 11.01.2023 vyplýva, že Úrad pri fyzickej
kontrole dňa 24.03.2022 nezistil žiadnu poruchu meradla a ani žalobkyňa nepožiadala o preskúšanie

meradla. Úrad ďalej konštatoval, že nakoľko spoločnosť ZSD, a.s. nemala vedomosť o nekomunikácii
meradla s centrálou, nebola vygenerovaná za fakturačné obdobia 2019, 2020, 2021 zákazka na fyzický
odpočet a až pri kontrole na mieste bol zistený problém meradla, ktorý mal za následok nie nesprávne
meranie, ale neodosielanie dát do centrály, čo spôsobilo naakumulovanie spotreby za dlhšie obdobie
a to viedlo k vzniku vysokého nedoplatku. Na základe námietok a reklamácie žalobkyne pracovníci

PDS vykonali dňa 26.04.2022 za jej účasti kontrolu odberného miesta a pri kontrole nezistili poruchu
merania. Na základe ďalšej reklamácie žalobkyne však žalovaný uznal nesprávnosť a vystavil opravnú
faktúru v sume preplatku 87,18 Eur, t.j. uznal opravu na stav VT 26.632 kWh a NT 113.818 kWh.
Dňa 16.04.2023 žalobkyňa opätovne reklamovala faktúru za zúčtovacie obdobie 2022. Požiadala o
zníženie zálohových platieb na sumu 200 eur, nakoľko jej beží plán splátok za minuloročné vyúčtovanie,

nemá viac finančných prostriedkov. V Uznaní dlhu a žiadosti o uzatvorenie dohody o plnení dlhu v
splátkach zo dňa 28.03.2022 žalobkyňa uznala dlh z faktúry č. 7010832925 vo výške 4.678,29 eura
splatný 28.03.2022 a požiadala o možnosť zaplatiť dlh v splátkach. V Dohode o plnení dlhu v splátkach
zo dňa 28.03.2022 sa žalobkyňa a žalovaný dohodli, že dlh z faktúry č. 7010832925 v sume 4.678,29
eura uhradí žalobkyňa v 6 splátkach vo výške prvej splátky 842,37 eura, ostatné vo výške 779,46 eura.

Z podania Plán splátok zo dňa 13.05.2022 vyplýva, že žalovaný odpovedal žalobkyni na jej žiadosť o
postupnú úhradu jej záväzkov vo výške 3.897,30 eura tak, že jej stanovil splátky v počte 11, prvá splátka
vo výške 217,14 eura, ostatné 216,48 eura. Prvá splatná 23.05.2022, posledná splatná 23.03.2023. V
Uznaní dlhu a žiadosti o uzatvorenie dohody o plnení dlhu v splátkach zo dňa 18.07.2023 žalobkyňa
uznala dlh z faktúry č. 7010832925 vo výške 882,38 eura splatný 28.03.2022 a požiadala o možnosť

zaplatiť dlh v splátkach. V Dohode o plnení dlhu v splátkach zo dňa 18.07.2023 žalovaný povolil
žalobkyni zaplatiť dlh z faktúry č. 7010832925 v sume 882,38 eura v šiestich splátkach, prvá vo výške
246,62 eura, ostatné 146,85 eura. Prvá splatná 02.08.2023, posledná 02.01.2024. Z vyúčtovacej faktúry
č. 7112403602 za zúčtovacie obdobie 09.03.2022 - 10.03.2023 mal preukázané, že žalovaný účtoval
žalobkyni nedoplatok na sumu 1.027,50 eura pri prijatých preddavkových platbách -2.200 eur. Dátum

splatnosti faktúry 03.04.2023. V zmysle faktúry boli namerané hodnoty VT 4.169 kWh, NT 18.144 kWh.
Z opravnej faktúry č. 7010895934 za fakturačné obdobie 09.03.2022 - 10.03.2023 splatnej 19.04.2023
zistil, že ju vystavil žalovaný na vrátenie -87,18 eura ako preplatok. Pričom namerané hodnoty boli
VT -126 kWh a NT - 495 kWh. Z tabuľky spotreby predloženej žalovaným 2/ vyplývajú nameranéhodnoty spotreby na elektromere žalobkyne za obdobie od 01.04.2017 do 10.03.2023, spolu VT + NT
108.554, priemer 21.711. Z vyúčtovacej faktúry č. 7181391856 za fakturačné obdobie 11.03.2023 -
01.03.2024 vyplýva, že žalobkyni bola účtovaná suma 427,48 eura, namerané hodnoty NT 16.936 kWh,

VT3951kWh.Ztabuľkyodpočtovsúdzistil,ženadanomodbernommiesteboliodpočtydňa28.02.2018,
31.03.2018, 30.04.2018 s uvedením sumy odčítanej. Dňa 30.04.2028 bola odčítaná hodnota 26.812.
Od odpočtu 31.03.2019 odčítaná suma absentuje. Ďalšia odčítaná suma je až 08.03.2022 s hodnotou
118.759. Odpočet o rok, t.j. 06.03.2023 je v hodnote 140.136 a o ďalší rok 01.03.2024 v hodnote
161.337. Vtomtosmereskutkovézisteniasúduprvejinštancievcelomrozsahuzodpovedajúvýsledkom

dokazovania vykonaného listinnými dôkazmi, ktoré sú obsahom spisu, a skutkový stav veci bol preto
súdom prvej inštancie ustálený správne a pre účely rozhodnutia v spore aj dostatočne.

9. Na základe takto správne ustáleného skutkového stavu prvoinštančný súd vec správne posúdil
aj po právnej stránke, keď dospel k záveru, že žalobkyni nevzniklo proti žalovanému právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože žalobkyňa žalovanému uhradila iba sumu zodpovedajúcu

jej skutočnej spotrebe, pričom naviac tento svoj neskôr splnený záväzok voči žalovanému za dodávku
elektrickej energie opakovane písomne uznala čo do dôvodu aj výšky a prisľúbila ho splniť. Pokiaľ
ide o úhrady žalobkyne za dodanú elektrickú energiu, správne prvoinštančný súd prihliadol na to, že
žalovaný síce evidoval v prípade žalobkyne v dôsledku poruchy systému diaľkového odpočtu spotrebu
na základe vygenerovaného odhadu spotreby za každé obdobie, z ktorého žalovaný vychádzal, avšak

nakoľkomeračžalobkynepracovalsprávne,neskôrsanazákladeskutočnéhoodpočtudodanejelektriny
ukázalo, že reálna spotreba bola vyššia, pričom tejto skutočnej spotrebe zodpovedajú žalobkyňou
uhradené platby. Z uvedených dôvodov prvoinštančný súd dospel k správnemu záveru, že na strane
žalovaného nedošlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalobkyňa mu uhradila iba sumu, na
akú žalovanému v súvislosti s dodávkou elektrickej energie do odberného miesta žalobkyne vznikol

nárok. V tejto súvislosti pritom neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že žalobkyňa správnosť uvedených
záverov súdu prvej inštancie v podanom odvolaní ani nenamieta, dokonca sama uznáva, že jej záväzok
voči žalovanému zanikol zaplatením dlhu.

10. Správne súd prvej inštancie posúdil ako neopodstatnenú aj argumentáciu žalobkyne, že žalovanému

splnila premlčaný dlh a jej uznania dlhu sú neplatnými právnymi úkonmi z dôvodu nátlaku, keď
správne vychádzal z toho, že podľa § 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka prijatie premlčaného dlhu
nie je bezdôvodným obohatením, pričom ak by aj žalobkyňa uznávala premlčaný dlh, bolo by to v
prejednávanej veci bez právneho významu, pretože dlh dobrovoľne splnila a a teda o bezdôvodné
obohatenie na strane žalovaného nejde, keď splnila dlh vyplývajúci z vyúčtovacej faktúry, a preto právny

dôvod na plnenie žalobkyne voči žalovanému od počiatku existoval a neodpadol.

11. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní naďalej argumentuje tým, že z jej strany došlo uznaniu dlhu len a výlučne
z dôvodu nátlaku žalovaného - hrozby odpojenia od elektrickej energie a straty výhody splátok, s čím
sa súd prvej inštancie správne vysporiadal, keď jej námietky vyhodnotil ako nedôvodné, odvolací súd

považuje za potrebné na uviesť, že za stavu, keď nie je sporné (žalobkyňa ani v odvolaní nenamieta), že
žalobkyňou uhradená suma zodpovedá jej záväzku, ktorý jej vznikol v súvislosti so skutočne odobratou
elektrickou energiou v jej odbernom mieste, so zreteľom na ust. § 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
nemajú otázky týkajúce sa uznania záväzkov zo strany žalobkyne pre rozhodnutie v tomto spore žiadnu
relevanciu, nakoľko žalobkyňa jej dlh voči žalovanému uhradila dobrovoľne. Pochopiteľne, stalo sa ak

pod hrozbou odpojenia od elektrickej energie, avšak takáto hrozba, ako na to poukázal aj prvoinštančný
súd, nie je neprípustnou a nezákonnou bezprávnou vyhrážkou, ktorá by mohla mať vplyv na právne
následky plnenia či dobrovoľnosť tohto plnenia. Možnosť odpojenia od dodávky elektrickej energie totiž
vyplýva priamo zo zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike a podmienky odpojenia vrátane hrozby takéhoto
krajného riešenia vyplývajú z obsahu zmluvného vzťahu medzi stranami. Za tohto stavu je argumentácia

žalobkyne nátlakom žalovaného, ktorý od nej požadoval iba riadne plnenie jej zmluvných povinností,
účelová a neopodstatnená.

12. Odvolací súd preto za stavu, keď súd prvej inštancie na základe dostatočne a správne zisteného
skutkového stavu správne posúdil vec i po právnej stránke, a žalobkyňa vo svojom odvolaní neuviedla

žiadne relevantné skutočnosti ani právne závery, ktoré by mohli spochybniť správnosť právnych záverov
súdu prvej inštancie, na ktorých tento založil svoje rozhodnutie, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1,2 C.s.p.).13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 C.s.p.
v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 C.s.p., avšak v odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal, keď mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo

pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).