Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/37/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122392395
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Holická

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6122392395.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Holickej a členov

senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Ondreja Krajča, v právnej veci žalobkyne: X. Q., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Q. XX, K., zast. JUDr. Peter Schmidl, advokát, so sídlom Borský Svätý Jur 774, Borský Svätý
Jur, IČO: 40 227 618, proti žalovanému: M. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX, K., zast. PK law
firm s.r.o., so sídlom Konventná 636/6, Bratislava, IČO: 54 231 191, o zaplatenie 33.193,92 eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 03.11.2023,
č.k. 27C/163/2022-69, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa domáhala žalobkyňa proti
žalovanémuvráteniapôžičkyvzmysleZmluvyozapožičanejhotovostizodňa31.10.2008,ažalovanému
priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne
po právoplatnosti rozsudku. Zo Zmluvy o zapožičaní finančnej hotovosti zo dňa 31.10.2008 uzavretej
medzi žalobkyňou a žalovaným zistil, že žalovaný potvrdil, že žalobkyňa mu požičala finančnú hotovosť
1.000.000 Sk na výstavbu rodinného domu lokalita K. - X., parc. č. XXXX; táto zmluva bola podpísaná za

prítomnostisvedkaR.K..Zmluvaďalejuvádzala,ženadobúdaplatnosťdňompodpisuabolavyhotovená
v dvoch kópiách. Zistený skutkový stav posúdil podľa § 657, § 558, § 100 ods. 1, § 101, § 110 ods.
1, § 114 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žalovaným vznesená námietka premlčania
je dôvodná. Uviedol, že žalobkyňa tvrdila, že na základe Zmluvy zapožičala žalovanému peňažné
prostriedky v sume 33.193,92 eur (1.000.000 Sk), avšak v Zmluve si nedohodli lehotu splatnosti, a tak
premlčacia doba začína plynúť odo dňa kedy žalovaného na vrátenie peňazí vyzvala, a to výzvou zo
dňa 7.6.2022, doručenou žalovanému dňa 27.6.2022. Poukázal na záver prijatý v judikáte R 28/1984,

podľa ktorého ,,ak nebola doba splnenia dlhu dohodnutá ani inak ustanovená, začína premlčacia doba
plynúť nasledujúcim dňom po vzniku dlhu“, ako aj na neskoršiu súdnu prax, ktorá sa na uvedenom
závere ustálila, a to judikát R 91/2004, rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo 148/2004, 4Cdo
66/2006, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 334/2006. Dospel k záveru, že premlčacia doba
v danom prípade, keď podľa Zmluvy nebola doba splatnosti medzi stranami dohodnutá (čo nebolo
medzi stranami sporné), premlčacia doba začína plynúť nasledujúci deň po vzniku záväzku, t.j. v
danom prípade dňom 1.11.2008 (keďže záväzok vznikol 31.10.2008) a teda nie až odo dňa kedy

uplynula žalovanému lehota na dobrovoľné plnenie v zmysle výzvy zo dňa 7.6.2022, kedy žalobkyňa
prvý krát žalovaného o vrátenie pôžičky požiadala. Akceptovanie názoru o viazanosti začiatku plynutia
premlčacej doby na deň splatnosti dlhu a nie na deň vzniku právneho vzťahu, z ktorého dlžníkovi vznikla
povinnosť na plnenie, by viedlo k neprípustnému posunutiu začiatku plynutia premlčacej doby, praktickyna neobmedzenú dobu podľa ľubovôle veriteľa. Odo dňa 1.11.2008 teda začala plynúť premlčacia doba
uplatnenia práva vyplývajúceho zo Zmluvy, ktorá je podľa § 101 Občianskeho zákonníka trojročná a tak
v danej veci uplynula dňa 1.11.2011. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že strany sporu uzavreli manželstvo a

počasmanželstvapremlčaciadobaneplynula,poukázalna§114Občianskehozákonníka,podľaktorého
premlčacia doba práv medzi manželmi počas manželstva ani nezačne plynúť alebo počas manželstva
spočíva. Dospel k záveru, že uvedené ustanovenie je v danej veci neaplikovateľné, pretože premlčacia
doba uplynula už pred uzavretím manželstva strán sporu, keď zhodne uviedli, že uzavreli manželstvo
až dňa 3.8.2012. Žalobkyňa na pojednávaní ďalej uviedla, že Zmluvu by bolo možné považovať aj

za uznanie dlhu, kde premlčacia doba je 10 rokov podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. S
poukazom na § 558 Občianskeho zákonníka uviedol, že okrem všeobecných náležitostí (§ 34 a nasl.
OZ), Občiansky zákonník v prípade uznania dlhu vyžaduje aj splnenie ďalších osobitných náležitostí,
ktorými sú písomná forma, sľub zaplatiť dlh a vymedzenie dlhu čo do dôvodu aj výšky. Pre platné
uznanie dlhu nepostačuje len samotné uznanie existencie dlhu, ale je potrebný aj prísľub dlžníka, že svoj
existujúci dlh zaplatí. Zo Zmluvy zo dňa 31.10.2008 zistil, že obsahom tohto úkonu je len konštatovanie,

že žalobkyňa žalovanému požičala sumu 33.193,92 eur na stavbu rodinného domu, ale obsahom tohto
úkonu nie je výslovný prísľub žalovaného, že tento dlh zaplatí, preto tento úkon nemožno považovať za
platné uznanie dlhu a premlčaciu dobu posúvať na 10 ročnú. O náhrade trov konania rozhodol podľa
§ 255 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobkyňa, žiadala napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie, alebo aby odvolací
súd vo veci sám rozhodol. Uviedla, že vzhľadom na to, že Zmluva o zapožičaní finančnej hotovosti bola
spísanáfyzickýmiosobami-lajkmijepotrebnévykladaťjunazákladeobsahuavôlestrán,nienazáklade
jej pomenovania. Nakoľko žalovaný v tomto písomnom vyhlásení výslovne potvrdil dlh - pôžičku, ktorú

mu poskytla žalobkyňa, čo do dôvodu a výšky, následne ju podpísal vlastnoručným podpisom spolu so
žalobkyňou a svedkom, prejavil týmto svoju vôľu uznať dlh, prípadne uznanie práva v zmysle § 110
ods. 1 druhá veta OZ. V prípade, že by touto listinou nebolo vôľou strán, najmä žalovaného uznať dlh,
ktorý mal voči žalobkyni z dôvodu, že vkladala svoje finančné prostriedky do výstavby rodinného domu,
ktorým nakoniec žalovaný disponuje na liste vlastníctva ako výlučný vlastník, uvedené by preukazovalo

úmyselné bezdôvodné obohatenie sa na úkor žalobkyne, ku ktorému došlo tým, že počas ich vzťahu
ešte pred manželstvom vystavali zo spoločných prostriedkov rodinný dom, ktorého vlastníctvo žalovaný
nikdy nezapísal v katastri i v prospech žalobkyne. Poukázala na inštitút uznania práva v zmysle § 110
ods. 1 druhá veta, kde uznaním práva sa doterajšia premlčacia doba stáva bezvýznamnou a začína
plynúť nová 10 - ročná premlčacia doba. Na kvalifikované uznanie práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta

OZ s dosahom na plynutie a dĺžku premlčacej doby sa nevyžaduje - na rozdiel od uznania dlhu podľa §
558 OZ - vyjadrenie prísľubu dlžníka zaplatiť dlh. Veriteľovo právo na zaplatenie dlhu sa potom premlčuje
v 10 - ročnej premlčacej dobe. Príkladmo poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Trnava sp. zn.
24Co/53/2020. Keďže prvoinštančný súd na uvedený inštitút Občianskeho zákonníka v zmysle zásady
Iura novit curia neprihliadol, došlo zo strany súdu k porušeniu práva na súdnu ochranu a spravodlivé

prejednanie veci v neprospech žalobkyne.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %. Pridržiaval sa v celom rozsahu
svojich tvrdení doručených súdu písomne, ako aj prednesených na pojednávaní. Žalobkyňa mu v zmysle

Zmluvyozapožičanífinančnejhotovostizodňa31.10.2008žiadnefinančnéprostriedkynikdyneposkytla
a teda nedošlo k odovzdaniu dlžnej sumy, ktorá by mala byť pôžičkou. Pôžička je reálny kontrakt, v
dôsledku čoho túto zmluvu v celom rozsahu namietal. Svedok uvedený v zmluve nemohol vidieť žiadne
odovzdanie peňazí, keďže k nemu nikdy nedošlo. Namietal, že ustanovenie § 110 ods. 1 druhá veta
Občianskeho zákonníka je v danej veci neaplikovateľné, keďže sa aplikuje na situáciu keď dlžník uzná

premlčaný dlh v čase, kedy nemá vedomosť o tom, že ide o premlčaný dlh. Žalobkyňou predložená
zmluva o pôžičke nie je kvalifikovaným uznaním práva podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka s
dopadom na plynutie a dĺžku premlčacej doby. Stotožnil sa so závermi súdu prvej inštancie, najmä s
tým, že premlčacia doba začala plynúť nasledujúci deň po vzniku záväzku, t.j. v danom prípade dňom
1.9.2008 (keďže záväzok vnikol 31.8.2008) a keďže premlčacia doba je podľa § 101 Občianskeho

zákonníka trojročná, uplynula dňa 1.9.2011.

4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach
uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadeniaodvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP), a viazaný
skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie
žalobkyne nie je dôvodné.

5. Predmetom konania bol žalobkyňou uplatnený nárok proti žalovanému na zaplatenie sumy 33.193,92
eur s príslušenstvom titulom vrátenia peňažných prostriedkov požičaných žalobkyňou žalovanému na
základe Zmluvy o zapožičanej hotovosti zo dňa 31.10.2008. Súd prvej inštancie v súlade so zásadou
hospodárnosti najskôr skúmal dôvodnosť námietky premlčania vznesenej žalovaným, pričom vychádzal

zo skutkových tvrdení uvedených žalobkyňou v žalobe a z predloženej Zmluvy o zapožičanej hotovosti
zo dňa 31.10.2008. Správne ustálil, že v uvedenej zmluve nebola doba splatnosti medzi stranami
dohodnutá a preto v zmysle právneho názoru najvyšších súdnych autorít začala premlčacia doba plynúť
nasledujúci deň po vzniku záväzku a to dňom 1.11.2008, keďže záväzok vznikol dňa 31.10.2008, a
nie až odo dňa uplynutia žalovanému lehoty na dobrovoľné plnenie v zmysle výzvy zo dňa 7.6.2022,
kedy ho žalobkyňa prvý krát o vrátenie pôžičky požiadala. Pri posudzovaní premlčania uplatneného

práva správne aplikoval v danom prípade ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je
premlčacia doba trojročná a dospel k správnemu záveru, že táto uplynula dňa 1.11.2011 a teda žaloba
bola doručená súdu dňa 15.8.2022 po uplynutí premlčacej doby. S týmto záverom sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožnil.

6. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie, že Zmluvu o zapožičanej hotovosti
zo dňa 31.10.2008 nemožno považovať za právny úkon uznania dlhu a preto nemožno aplikovať v
danom prípade ustanovenie § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je premlčacia doba
10 rokov; avšak z iných dôvodov než uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Súd prvej
inštancie zo Zmluvy o zapožičanej hotovosti zo dňa 31.10.2008 zistil, že obsahom tohto úkonu je len

konštatovanie, že žalobkyňa žalovanému požičala sumu 33.193,92 eur na stavbu rodinného domu,
avšak obsahom tohto úkonu nie je výslovný prísľub žalovaného, že tento dlh zaplatí, ktorý je podmienkou
platnosti právneho úkonu uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje na to, že potrebné je rozlišovať uznanie dlhu podľa § 110 Občianskeho zákonníka a
podľa § 558 Občianskeho zákonníka. Inštitút uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka je

zabezpečovacím inštitútom; zabezpečovaciu funkciu plní tým, že zakladá právnu domnienku existencie
dlhu v čase jeho uznania; táto domnienka je vyvrátiteľná dôkazom opaku (§ 192 CSP), čo znamená,
že skutočnosť, pre ktorú je v zákone stanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za
preukázanú dovtedy, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak. Procesným následkom uznania dlhu je to,
že dôkazné bremeno prechádza z veriteľa na dlžníka. Tým sa v spore posilňuje procesné postavenie

veriteľa, lebo nemusí dokazovať vznik a výšku dlhu ani jeho trvanie v čase, keď k uznaniu došlo.
Naopak je na dlžníkovi, ak chce byť v spore úspešný, aby preukázal, že dlh nevznikol, že bol splnený,
alebo zanikol inak. Pre platnosť uznania dlhu s uvedenými následkami vyžaduje ustanovenie § 558
Občianskeho zákonníka uznanie dlhu čo do dôvodu a výšky, a zároveň vyjadrenie záväzku dlžníka, že
tento dlh zaplatí. Na rozdiel od uvedeného ustanovenie § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyžaduje

uznanie práva čo do dôvodu a výšky, ale nevyžaduje vyjadrenie záväzku dlžníka, že dlh zaplatí a aj pri
absencii prísľubu dlh zaplatiť, má za následok 10 ročnú premlčaciu dobu.

7. I keď ustanovenie § 110 ods. 1 Obč. zák., upravujúce 10 ročnú premlčaciu dobu v prípade uznania
práva, nevyžaduje vyjadrenie prísľubu dlžníka zaplatiť dlh, odvolací súd sa nestotožnil s názorom

žalobkyne, podľa ktorého žalovaný v Zmluve o zapožičanej hotovosti zo dňa 31.10.2008 prejavil svoju
vôľu uznať dlh v zmysle § 110 ods. 1 druhá veta Obč. zák. Žalovaný v uvedenej zmluve potvrdil
len to, že žalobkyňa mu požičala finančnú hotovosť 1.000.000 Sk na výstavbu rodinného domu.
Žalobkyňa svoju žalobu, ktorou sa domáhala vrátenia pôžičky od žalovaného, odôvodnila tým, že
strany dňa 31.10.2008 uzatvorili zmluvu o pôžičke pred svedkom, kedy požičala žalovanému finančné

prostriedky 33.193,92 eur. Súd prvej inštancie ustálil, že záväzok žalovaného vznikol 31.10.2008, pričom
nesprávnosť tohto záveru žalobkyňa nenamietala. Z uvedeného vyplýva, že i keď žalovaný v konaní
namietal, že žalobkyňa mu finančné prostriedky reálne neposkytla, z tvrdení žalobkyne vyplýva, že k
odovzdaniu finančných prostriedkov žalovanému malo dôjsť súčasne s uzatvorením písomnej Zmluvy
o zapožičanej hotovosti zo dňa 31.10.2008, keď v žalobe ani v konaní netvrdila, že by mu požičané

finančné prostriedky poskytla ešte pred uzavretím predloženej písomnej zmluvy. Zároveň predložená
zmluva obsahuje dojednanie zmluvných strán, že nadobúda platnosť dňom podpisu, a podpísaná je
nielen žalovaným a svedkom, ale aj žalobkyňou, ktorá podľa jej obsahu bola v postavení veriteľa. Z
uvedenéhoajpodľanázoruodvolaciehosúdunevyplýva,žebypredmetompredloženejpísomnejzmluvybol jednostranný, hmotnoprávny úkon žalovaného ako dlžníka, adresovaný žalobkyni, ktorý by urobil
žalovaný až po vzniku predmetného dlhu a ktorým by vyjadroval svoju vôľu uznať existenciu svojho
dlhu titulom zmluvy o pôžičke, ktorá by nebola uzatvorená medzi stranami dňom podpisu písomného

vyhotovenia zmluvy, ale už skôr a to odovzdaním predmetu pôžičky. Z predloženej písomnej Zmluvy
o zapožičaní finančnej hotovosti vyplýva vôľa strán uzavrieť zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mala
žalobkyňa požičať žalovanému finančnú hotovosť 1.000.000 Sk tak, ako žalobkyňa uviedla v žalobe.
Správnepretosúdprvejinštancieposúdilpredmetnúzmluvuakozmluvuopôžičke,vktorejnebolamedzi
stranami dohodnutá doba splatnosti a na základe ktorej ustálil deň vzniku záväzku 31.10.2008, ktorý je

dňom podpísania zmluvy oboma stranami. Z uvedených dôvodov odvolací súd posúdil ako nedôvodné
námietky žalobkyne, že neprihliadnutím na inštitút uznania práva v zmysle § 110 ods. 1 veta druhá Obč.
zák. došlo súdom prvej inštancie k porušeniu práva na súdnu ochranu a spravodlivé prejednanie veci
v neprospech žalobkyne.

8. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1

C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

9. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 C.s.p. tak, že žalovaný, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, má nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v celom rozsahu.

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca

alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods.

2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok

minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie jepodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo

odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).