Rozsudok – Život a zdravie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. december 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/87/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3820010543
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Eliaš

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3820010543.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliaša a sudcov JUDr.

Mariána Dunčka a JUDr. Miroslavy Šibíkovej v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v
C., trvale bytom D. E. F., okres G., trestne stíhaného pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby
omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa
§ 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a) Tr. zák. účinného do 30.04.2022 na verejnom zasadnutí
dňa09.decembra2025prejednalodvolaniaobžalovanéhoaprokurátoraKrajskejprokuratúryvTrenčíne
proti rozsudku Okresného súdu Prievidza

sp. zn. 1T/106/2020 zo dňa 03.02.2025 a takto

r o z h o d o l :

I.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku
o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu u obžalovaného.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný A. B.,

nar. XX.XX.XXXX v C.,

odsudzuje

podľa § 222 ods. 3, § 37 písm. m), § 38 ods. 3, § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 Trestného zákona v znení
účinnom od 15.03.2024 k súhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere
4 (štyri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona v znení účinnom od 15.03.2024
pre výkon trestu sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

II.

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B. zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/106/2020 zo dňa 03.02.2025 (ďalej len „napadnutý
rozsudok“) bol obžalovaný A. B. uznaný za vinnéhozo zločinu neoprávneného prechovávania omamnej a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 1, 2, 4 písm.
b) Tr. zák. účinného od 06.08.2024 na tom skutkovom základe, že

od presne nezisteného obdobia od nezistenej osoby si neoprávnene zadovážil psychotropnú látku
metamfetamín (pervitín), ktorú prechovával u seba, pričom aj dňa 3.6.2020 okolo 14.00 hod. na chodbe
obytného domu na ul. H. F. X - XXX, I. G., neoprávnene u seba prechovával injekčnú striekačku
s obsahom metamfetamínu o hmotnosti 2,316 g s priemernou koncentráciou účinnej látky 39,9%
hmotnostných, čo zodpovedá najmenej 23 obvykle jednotlivým dávkam drogy.

Za to bol okresným súdom odsúdený podľa § 222 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 42
ods. 1, § 37 písm. m), § 39 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 6
mesiacov, na ktorého výkon bol podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradený do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Súčasne bol podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušený výrok o treste, ktorý bol uložený obžalovanému
rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/54/2019 zo dňa 02.06.2021 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2To/31/2023 zo dňa 03.09.2024, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na
tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom
na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Taktiež mu bolo podľa 73 ods. 2 písm. c) Tr. zák. uložené ochranné protitoxikomanické liečenie
ambulantnou formou.

Uvedený rozsudok okresného súdu však nenadobudol právoplatnosť, pretože obžalovaný podal proti

nemu odvolanie, čo do výroku o jeho vine. V písomných dôvodoch odvolania namietal rozpory vo
výpovediach svedkov J. F. a J. K., na základe ktorých bol okresným súdom uznaný za vinného. Mal
za to, že prezentovaná verzia uvedených svedkov sa nemohla nikdy reálne stať tak, ako to popisovali
na hlavnom pojednávaní, pričom v podrobnostiach citoval výpoveď svedka J. F.. Podľa jeho názoru je
nemožné, aby svedok J. F. stihol prejsť na opačnú stranu budovy na adrese H. X tak, ako to popisoval

vo svojej výpovedi. Dodal, že na tento fakt poukazoval aj na hlavnom pojednávaní, ktorý rozpor však
nebol podľa neho zo strany uvedeného svedka ani prokurátorky logicky vysvetlený. Ďalej poukázal na
rozpor, kedy podľa výpovede svedka J. K. ho mal tento vidieť ako odchádza z večierky, avšak podľa
výpovede J. F., ktorý následne išiel
do večierky ho tam tento svedok nestretol a ani nevidel na priestranstve pred večierkou. Uviedol, že

obe svedecké výpovede sú z logického chápania úplne nemožné a jediné čo im dáva váhu je, že
ide o svedecké výpovede príslušníkov polície. Mal za to, že ide o krivé výpovede, pričom obžaloba
u neho favorizovala jeho výpis z registra trestov a jeho trestnú minulosť. Ďalej poukázal na to, že v jeho
neprospech neboli vykonané žiadne iné dôkazy, pričom aj DNA v jeho prípade vyšla negatívna aj napriek
tomu, že údajne mal zahodiť striekačku on. Súčasne namietal, že samotné vznesenie obvinenia voči

jeho osobe bolo nezákonné, keďže nebol dodržaný postup podľa § 2 ods. 10 Tr. por. Ďalej namietal
nesprávny výpočet množstva jednorazovej dávky, kedy uviedol, že znalec z Kriminalistického
a expertízneho ústavu zistil, že kryštalická látka s hmotnosťou 3,126 g obsahovala zmes metamfetamínu
a dimetylsulfonu, pričom množstvo metamfetamínu bolo len o hmotnosti 0,924 g, ale množstvo
vyrátaných dávok 23 až 91 bolo vypočítané z celkového množstva 3,126 g, resp. znalec na hlavnom

pojednávaní konkretizoval, že množstvo jednorazových dávok bolo vypočítané z množstva 0,924 g.
V tomto smere uviedol, že novela Trestného zákonná účinná od 06.08.2024 presne určuje váhu
množstva ako jednorazovej dávky, kedy v prípade metamfetamínu ide o množstvo 0,20 g a teda v jeho
prípademalokresnýsúdbraťmnožstvo0,924gako4,62-násoboknepatrnéhomnožstva.Ďalejnamietal,
že okresný súd bol zaujatý, nakoľko dokazovanie bolo vykonané len čiastočne, zo strany orgánov

činných v trestnom konaní nebol dodržaný postup pri náležitom zistení skutkového stavu, keďže neboli
zaistené stery z rúk na prítomnosť zakázanej látky, odber biologických stôp (moču, krvi) napriek tomu,
že to nariaďuje zákonný postup. Taktiež mu nebol jasný postup okresného súdu, ktorý na hlavné
pojednávaniedňa03.02.2025prizvallensvedkov,ktoríužvdanomprípadepredtýmvypovedali.Uviedol,
že okresný súd sa mu ohľadne jeho návrhov voči dokazovaniu, ktoré uplatnil v danom konaní písomnou

formou ako aj počas výsluchov svedkov pred hlavným pojednávaním dňa 03.02.2025 vôbec nevyjadril.
Zároveň namietal, že napadnutý rozsudok mu nebol doručený. Preto žiadal krajský súd o nápravu
v zmysle zákon, resp. aby postupoval s princípmi práva tak, aby boli jeho odvolacieho argumenty
okresným súdom vysvetlené zákonne.Prokurátor sa k podanému odvolaniu obžalovaného ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu písomne
nevyjadril.

Proti predmetnému rozsudku podal súčasne odvolanie aj prokurátor čo do výroku
o treste v neprospech obžalovaného. V dodatočne doručených písomných dôvodoch poukázal na
odôvodnenie okresného súdu týkajúce sa uloženého trestu, s ktorým sa však nestotožnil. Uviedol, že
uobžalovanéhosanejednáoprvopáchateľa,ktorýbysaibanedopatrením,resp.svojounerozvážnosťou

dopustil trestnej činnosti, ale práve naopak, jedná sa o páchateľa s trestnou minulosťou, ktorý si
jednoznačne bol vedomý protiprávnosti svojho konania. Namietal, že okresný súd nezohľadnil pri
ukladaní trestu obžalovanému skutočnosť, že sa tento v minulosti dopustil obzvlášť závažného zločinu
(odsúdenie v trestnej veci Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/237/2010) a teda, že vykonanie
nepodmienečného trestu vo výmere 7 rokov nesplnilo účel, nakoľko bol opätovne právoplatne odsúdený
za viacero úmyselných trestných činov na súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trestnej veci

Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/54/2019. Uviedol, že obžalovaný sa dopustil opätovne zločinu, čo
síce bol zohľadnené vo výroku o treste Okresného súdu Prievidza
sp. zn. 2T/54/2019, ktorý bol zrušený v rámci súhrnného trestu, ale vyjadruje to aj jeho postoj
k nerešpektovaniu právnych noriem. Ďalej uviedol, že okresný súd odôvodnil aplikáciu § 39 ods. 1
Tr. zák. v danom prípade na základe právneho názoru odvolacieho súdu uvedeného v rozsudku sp.

zn. 2To/31/2023 zo dňa 03.09.2024, z ktorého vyplýva, že k aplikácií uvedeného ustanovenia došlo
vzhľadom na celkovú dĺžku konania (6 – 7 rokov), avšak
na druhej strane okresný súd nepristúpil k aplikácii § 38 ods. 3 Tr. zák., keďže opätovné spáchanie
zločinu bolo zohľadnené už v rozsudku Okresného súdu Prievidza
sp. zn. 2T/54/2019. Tento názor okresného súdu považoval za protichodný, keď na jednej strane okresný

súd v podstate druhý krát aplikoval § 39 ods. 1 Tr. zák. pre ten istý dôvod,
pre ktorý už bol raz mimoriadne znižovaný trest obžalovanému (dĺžka trvania trestného konania) a na
druhej strane nezohľadňuje opätovnú aplikáciu § 38 ods. 3 Tr. zák. Mal za to, že analogicky možno
vychádzať z ustanovenia § 38 ods. 1 Tr. zák., ktorý vyjadruje zásadu tzv. „dvojitého pričítania“ a to aj
v prípade, ak by to bolo na prospech páchateľovi. Preto bol toho názoru, že okresný súd nesprávne

aplikoval § 39 ods. 1 Tr. zák., keďže žiadne iné mimoriadne okolnosti (okrem už vyššie spomenutej
dĺžky trestného konania, pre ktorý už bol mimoriadne znižovaný trest) už na strane páchateľa alebo vo
vzťahu k okolnostiam prípade, neboli u obžalovaného preukázané. Poukázal aj na to, že obžalovaný
sa dopustil viacero priestupkov. Mal za to, že je potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že v minulosti mu
boli opakovane ukladané nepodmienečné tresty pod dolnou hranicou základnej trestnej sadzby, avšak

tieto sa minuli účinkom a preto mu nemožno uložiť trest na spodnej hranici základnej trestnej sadzby.
Preto navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e) Tr. por. zrušil
vo výroku o treste a aby uložil obžalovanému súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere
najmenej 4 roky, pri zachovanom výroku o vine, spôsobe výkonu trestu odňatia slobody a nasledujúcich
vzťahujúcich sa výrokov k súhrnnému trestu.

Obžalovaný sa k podanému odvolaniu prokurátora ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu písomne
nevyjadril.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaniach vykonanom v neprítomnosti obžalovaného za splnenia

podmienok uvedených v ustanovení § 293 ods. 5 Tr. por., nadriadený prokurátor krajskej prokuratúry
v konečnom návrhu zotrval na podanom odvolaní a jeho písomných dôvodoch a navrhol jeho odvolaniu
vyhovieť. Súčasne navrhol odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. zamietnuť ako nedôvodné.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa

§ 316 Tr. por., na podklade podaných odvolaní na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu
a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokovej časti napadnutého
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť
odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané,
avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej

prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné, avšak odvolaniu prokurátora je potrebné vyhovieť.

K odvolaniu obžalovanéhoPokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním obžalovaného
napadnutého výroku o vine rozsudku okresného súdu, z obsahu odvolania a jeho dôvodov vyplýva,

že v podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd
nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní nevytýkaných,
ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

Na margo námietky obžalovaného, že mu nebol doručený napadnutý rozsudok, odvolací súd uvádza,

že tento mu bol doručený dňa 17.09.2025, čo vyplýva z doručenky založenej v súdnom spise okresného
súdu podpísanej samotným obžalovaným. Obžalovaný sa tak mal možnosť vyjadriť ku konkrétnym
dôvodom, na základe ktorých okresný súd odôvodnil záver o jeho vine zo spáchaného skutku.

Pokiaľ ide o správnosť samotnej, odvolaním obžalovaného napadnutej výrokovej časti rozsudku
okresného súdu, z odvolania obžalovaného a z vyššie uvedeného obsahu jeho písomných dôvodov

vyplýva, že obžalovaný v dôvodoch odvolania proti napadnutému rozsudku okresného súdu namietal
správnosť postupu okresného súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov, na základe ktorého hodnotenia
dôkazov okresný súd dospel k záveru
o preukázaní jeho viny zo spáchania skutku uvedeného v napadnutom rozsudku. Podľa názoru
odvolacieho súdu obžalovaný teda namietal nesprávnu aplikáciu § 2 ods. 12 Tr. por. okresným súdom

pri hodnotení vykonaných dôkazov v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por., pričom podľa jeho názoru
vykonané dôkazy nepostačujú na jednoznačný a nepochybný záver o jeho vine, keďže výpovede
svedkov sa nezhodujú a nebolo preukázané jeho spojenie so žalovanou trestnou činnosťou.

V súvislosti s odvolaním obžalovaného namietanou nesprávnosťou postupu okresného súdu pri

hodnotení vykonaných dôkazov odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že hodnotenie
vykonaných dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Podľa tohto
ustanovenia orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného
presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne,
nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné

v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké pravidlá pokiaľ ide o
mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné
hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány
činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie.
Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno

preto teda preskúmať, či postup
pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné presvedčenie je dôvodné.
Ak teda okresný súd postupuje pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., to znamená,
že ich hodnotí podľa vnútorného presvedčenia, ktoré je založené na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí logicky odôvodnené úplné skutkové závery,

nemôže odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok ani preto, že by
bolo možné na základe hodnotenia vykonaných dôkazov v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por.
dospieť aj k iným do úvahy prichádzajúcim skutkovým výsledkom. Hodnotenie dôkazov je výsostným
právom okresného súdu, ktorý dôkazy vykonáva. V takom prípade by totiž nebolo možné napadnutému
rozsudku okresného súdu vytknúť žiadnu vadu v zmysle ustanovenia § 321

ods. 1 písm. b) Tr. por. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť aj to, že ani v
prípade,akbyskutkovýstavvecinebolpodľanázoruodvolaciehosúdusprávnezistený,pretožeokresný
súd by nehodnotil správne dôkazy vykonané vo veci samej, teda
v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., môže odvolací súd upozorniť okresný súd len na to, v ktorých
smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať, nesmie však udeľovať záväzné

pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov.

Na základe preskúmania veci odvolací súd dospel k záveru, že skutkové zistenia okresného súdu
v skutkovej vete napadnutého rozsudku majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania a
nevykazujú vady, ktoré by mali základ v nesprávnej aplikácii ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., ako aj

v nesprávnej aplikácii jednej zo základných zásad trestného konania „v pochybnostiach v prospech
obžalovaného“.Ako vyplýva z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku, na obsah ktorého týmto odvolací súd
poukazuje v zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, okresný súd na základe
vykonaného dokazovania dospel ku skutkovému záveru, podľa ktorého vykonané dôkazy preukázali

vinu obžalovaného.

Okresný súd správne a podrobne odôvodnil svoj záver o vine obžalovaného s poukazom na výpovede
očitých svedkov J. K. a J. F., zasahujúcich príslušníkov Policajného zboru, ktorí v rámci operatívno-
pátracejčinnostivterénedňa03.06.2020nadobudliinformácieotom,žeobžalovanýbymalmaťprisebe

drogy a ktorí následne detailne popísali ako došlo k obmedzeniu osobnej slobody obžalovaného, ktorý
tesne pred zadržaním zahodil striekačku obsahujúcu látku neskôr znaleckým skúmaním identifikovanú
ako metamfetamín, pričom skutočnosť, že zahodil predmetnú striekačku videli na vlastné oči a súčasne
vylúčili, že by sa táto striekačka namieste nálezu nachádzala predtým, resp. že by patrila inej osobe
ako obžalovanému.

Výpovede predmetných svedkov sú podporené aj ostatnými okresným súdom
na hlavnom pojednávaní vykonanými dôkazmi, a to predovšetkým zápisnicou o obhliadke miesta činu
s fotodokumentáciou, ako aj závermi znaleckého posudku KEU PZ Slovenská Ľupča zo dňa 22.06.2020
o tom, že predmetná striekačka skutočne obsahovala metamfetamín ako aj reťazcom nepriamych
dôkazov, a to najmä obsahom odpisu z registra trestov obžalovaného, z ktorého vyplýva, že bol už

v minulosti za drogovú činnosť odsúdený ako aj závermi znaleckého psychiatrického posudku E. L. G.
(č. 98/2020) ohľadne duševného stavu obžalovaného, z ktorého vyplýva, že tento v čase spáchania
skutku trpel syndrómom závislosti na marihuane, pervitíne a patologickým hráčstvom.

Podľa názoru odvolacieho súdu sú výpovede očitých svedkov J. K. a J. F. od počiatku trestného stíhania

konzistentné, nemenné a nevykazujú žiadne významné pochybnosti o priebehu skutku tak, ako boli nimi
prezentované a tak ako bolo následne ustálené okresným súdom vo výroku o vine, pričom nimi tvrdené
skutočnosti
do seba logicky, chronologicky časovo a vecne nadväzujú a dopĺňajú sa, pričom obžalovaný na svoju
obranu nič neuviedol (odmietol vypovedať) a nepredostrel tak žiadnu protichodnú a vylučujúcu verziu

(možnosť) iného skutkového riešenia o tom, že by predmetná striekačka obsahujúca drogu nebola jeho.

Pokiaľ obžalovaný v podanom odvolaní namietal rozpornosť výpovedí svedkov J. K. a J. F., odvolací
súd nepovažoval tieto jeho námietky za dôvodné. Počas hlavného pojednávania konaného dňa
03.02.2025 obžalovaný neprezentoval žiadne konkrétne námietky voči týmto výpovediam a ani nežiadal

odstrániť rozpory v ich výpovediach postupom podľa § 264 Tr. por. V tomto smere odvolací súd
zdôrazňuje, že na vykonané dokazovanie na predchádzajúcich hlavných pojednávaniach (vykonaných
v dňoch 25.01.2021, 03.03.2021, 27.09.2021) nie je možné prihliadať (a to vrátane námietok zo strany
obžalovaného), keďže sa neuskutočnilo v zmysle § 349 ods. 2 Tr. por. v konaní pred senátom. Celé
dokazovanie v danej veci sa uskutočnilo na novo už pred senátom na hlavnom pojednávaní konanom

dňa 03.02.2025 a preto na to, aby bolo možné prihliadať na jeho námietky v tomto smere bolo potrebné,
aby ich obžalovaný opätovne predostrel.

Navyše obžalovaný na konci hlavného pojednávania konaného dňa 03.02.2025 nemal žiadne návrhy
na doplnenie dokazovania, pričom v zmysle ustálenej súdnej praxe (prezentovanej najmä judikátom R

116/2014 – uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 2Tdo/1/2014 zo dňa 14.01.2014) vyhlásenie procesnej strany o tom, že nemá návrhy na
doplnenie dokazovania v záverečnej fáze súdneho konania je konečným prejavom strany o disponovaní
správomnanavrhovaniedoplneniadokazovaniaavprípadepredtýmuplatnenýchnávrhovnadoplnenie
dokazovania jednoznačným prejavom, že na pôvodných návrhoch na doplnenie dokazovania procesná

strana netrvá a teda, že ich berie späť. Späťvzatie návrhu na doplnenie dokazovania je možné
písomným podaním alebo zápisnične na hlavnom pojednávaní. Možno tak učiniť individuálne vo vzťahu
k jednotlivému pôvodne navrhovanému dôkazu, alebo všeobecne k doplneniu dokazovania ako celku.
Z časového hľadiska je hraničnou fázou vyhlásenie súdu podľa § 274 ods. 1 Tr. por., že dokazovanie
je skončené.

Vzhľadom na vyššie uvedené potom možno podľa názoru odvolacieho súdu prijať záver, že na
základe v odvolaní obžalovaným prezentovaných skutočností nemožno nadobudnúť akékoľvek zásadné
pochybnosti o vierohodnosti usvedčujúcich výpovedí svedkov J. K. a J. F.. Podľa názoru odvolaciehosúdu nebola v danom prípade zistené žiadna skutočnosť, ktorá by nasvedčovala tomu, že by výpovede
predmetných svedkov nemali byť vierohodné.

Na vyššie uvedených záveroch nemohlo zmeniť nič ani to, že na predmetnej striekačke nebola zistená
prítomnosť DNA obžalovaného, keďže nebolo zistené dostatočné množstvo vhodného biologického
materiálu potrebného na úspešné vykonanie analýzy (závery znaleckého posudku KEU PZ Slovenská
Ľupča zo dňa 09.07.2020), resp. že neboli orgánmi činnými v trestnom konaní zabezpečené stery z rúk
obžalovaného na prítomnosť drog alebo vykonaný odber biologických stôp, nakoľko skutočnosť, že

obžalovaný dňa 03.06.2020
u seba prechovával injekčnú striekačku s obsahom metamfetamínu bola dostatočne preukázaná na
základe výpovedí svedkov J. K. a J. F..

S poukazom na uvedené odvolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by mohli viesť
k odôvodnenému záveru o obžalovanom namietanom porušení ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por.

okresným súdom pri hodnotení dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní a ani
o porušení zásady „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ z dôvodu nesprávne zisteného
skutkového stavu veci. Preto sa odvolací súd berúc do úvahy skutočnosti tak
v prospech ako aj v neprospech obžalovaného nestotožnil s dôvodnosťou názoru obžalovaného v
dôvodoch odvolania o danosti existencie vád napadnutého rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. b)

Tr. por. V danej veci odvolací súd nezistil žiadne relevantné dôvody na to, aby zabezpečené a riadne
vykonané dôkazy hodnotil s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom, ako vykonané dôkazy hodnotil
okresný súd. Závery okresného súdu, ktoré v smere skutkových zistení z týchto dôkazov vyvodil,
považuje odvolací súd za logické a zodpovedajúce vykonaným dôkazom.

Pochybenie zo strany okresného súdu nezistil odvolací súd ani čo sa týka množstva metamfetamínu,
ktorý obžalovaný v daný deň u seba prechovával vo vzťahu k následnej právnej kvalifikácií skutku
okresným súdom tak, ako to namietal v odvolaní obžalovaný.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného
niejedôvodnéapretorozhodoloňomtak,akojetouvedenévovýrokovejčastitohtorozsudku(výrokII.).

K odvolaniu prokurátora

Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním prokurátora napadnutého
výroku o treste rozsudku okresného súdu, z obsahu odvolania a jeho dôvodov vyplýva, že v podanom
odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru.

Prokurátor v podanom odvolaní v zásade namietal porušenie ustanovení Trestného zákona v zmysle
odvolacieho dôvodu podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. keď okresný súd pri ukladaní trestu
obžalovanému neaplikoval ustanovenie § 38 ods. 3 Tr. zák. účinného
od06.08.2024aprávenaopaknesprávneaplikoval§39ods.1Tr.zák.napriektomu,ževdanomprípade
neboli na aplikáciu mimoriadneho zníženia trestu splnené podmienky,

na základe čoho považoval okresným súdom uložený trest obžalovanému za neprimerane mierny
v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.

Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd pristúpil k mimoriadnemu zníženiu trestu pod
dolnú hranicu trestnej sadzby s poukazom na ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. por. a to s ohľadom na právny

názor odvolacieho súdu vyjadrení v rozsudku
sp. zn. 2To/31/2023 zo dňa 03.09.2024 (z dôvodu dĺžky trestného stíhania obžalovaného), avšak
vzhľadom na to, že ukladal obžalovanému súhrnný trest za zrušenia výroku o treste uloženom
obžalovanému predchádzajúcimi rozhodnutiami (rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn.
2T/54/2019 zo dňa 02.06.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2To/31/2023 zo

dňa 03.09.2024) nepovažoval za potrebné aplikovať § 38
ods. 3 Tr. zák. o zvýšení dolnej hranice z dôvodu opätovného spáchania zločinu, keďže táto okolnosť
bola vzatá do úvahy pri predchádzajúcom ukladaní trestu spomínanými rozhodnutiami.Na základe preskúmania veci sa odvolací súd s touto argumentáciou okresného súdu nestotožnil
a v tomto smere považoval odvolacie námietky prokurátora za dôvodné.

Odvolací súd v prvom rade uvádza, že sa stotožnil so správnosťou záverov okresného súdu o
nevyhnutnej potrebe uloženia práve nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému a to
predovšetkým z hľadiska naplnenia účelu trestu podľa § 34 Tr. zák. najmä vzhľadom na závažnosť
spáchanej trestnej činnosti, recidívu obžalovaného a predchádzajúci výkon trestu odňatia slobody
za úmyselnú trestnú činnosť. Odvolací súd sa súčasne stotožnil aj so záverom o potrebe uloženia

súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1 Tr. por., keďže sa obžalovaný dopustil trestnej činnosti skôr (dňa
03.06.2020), ako došlo k vyhláseniu odsudzujúceho rozsudku vo veci Okresného súdu Prievidza sp. zn.
2T/54/2019 zo dňa 02.06.2021.

Odvolací súd však na rozdiel od okresného súdu považoval za potrebné aplikovať aj ustanovenie § 38
ods. 3 Tr. zák. o zvýšení dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu z dôvodu

opätovného spáchania zločinu zo strany obžalovaného, čo nepochybne vyplýva z jeho odpisu z registra
trestov. Argumentáciu okresného súdu v tomto smere odvolací súd nepovažoval za správnu, keďže
pri ukladaní súhrnného trestu je potrebné vziať do úvahy všetky okolnosti za akých bol ukladaný i
predchádzajúci trest, vrátane zohľadnenia okolnosti o spáchaní opätovného zločinu, nakoľko nie je
rozhodujúci časový úsek medzi predchádzajúcim odsúdením a spáchaním nového zločinu, pričom

predchádzajúce odsúdenie za zločin v prípade obžalovaného nebolo zahladené.

Ustanovenie o súhrnnom treste (§ 42 Tr. zák.) je potrebné totiž vykladať so zreteľom na to, že vždy ide
o rozhodovanie pri ukladaní trestu za viac trestných činov spáchaných
v súbehu. Trestné právo predpokladá, že o všetkých zbiehajúcich sa trestných činoch obvineného

sa vykoná spoločné konanie a obvinenému sa za ne uloží úhrnný trest podľa § 41 Tr. zák. Cieľom
ustanovenia o súhrnnom treste podľa § 42 Tr. zák. je dosiahnuť, aby súhrnný trest tvoril jednotu, akoby
išlo o trest úhrnný (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 5Tdo25/2012 zo dňa 30.05.2012).

Odvolací súd preto na podklade uvedených skutočností dospel k záveru o existencii nedostatkov
napadnutého rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por., na základe čoho musel odvolací súd
rozhodnutie okresného súdu v časti výroku o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkon
zrušiť. Keďže odvolací súd dospel k záveru, že v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. je možné rozhodnúť
na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený, pristúpil sám k

rozhodnutiu o uložení trestu obžalovanému.

Vzhľadom na ukladanie súhrnného trestu odvolací súd totožne s okresným súdom ukladal
obžalovanému trest podľa § 222 ods. 3 Tr. por., keďže zločin úverového podvodu,
pre ktorý bol obžalovaný uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Prievidza

sp. zn. 2T/54/2019 zo dňa 02.06.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín
sp. zn. 2To/31/2023 zo dňa 03.09.2024 je trestným činom z posudzovaných trestných činov najprísnejšie
trestný, za ktorý je ustanovená trestná sadzba vo výmere 2 až 8 rokov.

Odvolací súd vzhľadom na potrebu aplikácie § 38 ods. 3 Tr. zák. pre opätovné spáchanie zločinu zvýšil

dolnú hranicu uvedenej základnej trestnej sadzby o jednu tretinu,
t. j. na 4 roky.

Následne odvolací súd pristúpil k zvýšeniu hornej hranice trestnej sadzby z dôvodu aplikácie § 42 ods.
1 Tr. zák. v spojení s § 41 ods. 2 Tr. zák. o jednu tretinu a preto bolo možné v prípade obžalovaného

vychádzať z trestnej sadzby 4 roky až 9 rokov a 4 mesiace.

Zároveňodvolacísúdtotožnesnázoromokresnéhosúduzistilvprípadeobžalovanéhojednupriťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák. a to, že už bol za trestný čin odsúdený.

Odvolací súd na rozdiel od úvahy okresného súdu už nezistil dôvody na aplikáciu § 39 ods. 1 Tr. zák.,
keďže okolnosti daného prípadu alebo pomery obžalovaného neboli takým významným dôvodom, na
základe ktorého by bolo možné pristúpiť k zníženiu trestu
pod dolnú hranicu odvolacím súdom upravenej trestnej sadzby.Odvolací súd preto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (zistenú jednu priťažujúcu okolnosť,
opätovné spáchanie zločinu) ako aj skutočnosť, že obžalovaný sa v prejednávanej veci dopustil drogovej

trestnej činnosti, ktorú možno už len z povahy veci považovať za závažnejšiu trestnú činnosť, kedy si
dokonca vo väčšom množstve neoprávnene zadovážil a prechovával predmetnú drogu, považoval za
potrebné uložiť obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 4 roky, na ktorého výkon ho zaradil podľa
§ 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Odvolací súd pri posudzovaní výmery uvedeného trestu odňatia slobody zároveň prihliadol i na dĺžku
trestného stíhania vedeného voči obžalovaného v danej veci (viac ako 5 rokov), pričom nebyť tejto
okolnosti tak by bolo potrebné uložiť obžalovanému trest odňatia slobody v hornej polovici zvýšenej
trestnej sadzby a nie na jej samej spodnej hranici. Dĺžku trestného stíhania však na rozdiel od okresného
súdu odvolací súd už nepovažoval za takú mimoriadnu okolnosť, na základe ktorej by bolo možné
pristúpiť k aplikácii § 39 ods. 1 Tr. zák., keďže v danom prípade sa obžalovaný dopustil drogovej trestnej

činnosti.

Takto uložený trest odňatia slobody podľa odvolacieho súdu zodpovedá zásadám ukladania trestov,
splní účel trestu vyjadrený v ustanovení § 34 ods. 1 Tr. zák., zároveň je ho možné považovať už
aj za primeraný, zákonný a zodpovedajúci konkrétnej miere závažnosti spáchanej trestnej činnosti

vyplývajúcej z jeho povahy a zo spôsobu spáchania (z pohľadu vyššie konštatovaných skutočností, ktoré
odvolací súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil), ako aj spravodlivý a súladný i z pohľadu naplnenia jeho
účelu, kedy trest odňatia slobody plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti), a prvok individuálnej
prevencie (výchovy k riadnemu životu), a jednak aj voči ďalším potenciálnym páchateľom, voči ktorým

sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).
Zároveň takto uložený trest vyjadruje aj morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou ako páchateľa
trestného činu.

Na margo argumentácie okresného súdu ohľadne potreby aplikácie § 39 ods. 1 Tr. zák. v prejednávanom

prípade s poukazom na rozsudok odvolacieho súdu sp. zn. 2To/31/2023
zo dňa 03.09.2024 odvolací súd napokon považuje za potrebné ešte uviesť, že v odvolacom konaní
vedenom pod sp. zn. 2To/31/2023 došlo k aplikácii § 39 ods. 1 Tr. zák. za odlišnej skutkovej situácie,
keďže v predmetnom prípade odvolanie podal len obžalovaný (chýbalo odvolanie zo strany prokurátora,
na základe ktorého by sa odvolací súd mohol zaoberať správnosťou tejto aplikácie) a bolo potrebné

zohľadniť zmenu právnej kvalifikácie, ako aj zmenu ohľadne riešenia recidívy páchateľov (§ 38 Tr. zák.)
s ohľadom na novelu Trestného zákona účinnú od 15.03.2024 pre obžalovaného podstatným spôsobom
priaznivejšie.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej

časti tohto rozsudku (výrok I.).

Ostatné výroky napadnutého rozsudku okresného súdu (t. j. výrok o uloženom ochrannom
protitoxikomanickom liečení ambulantnou formou) nebol týmto rozhodnutím odvolacieho súdu dotknutý.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (3:0).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.