Rozsudok – Život a zdravie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. november 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2To/12/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1123206141
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šimková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1123206141.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Šimkovej a

členov senátu JUDr. Danice Veselovskej a JUDr. Eriky Némethovej Stiffelovej LL.M., v trestnej veci
obžalovaného B. E. pre zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou
látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. c) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora
Okresnej prokuratúry Bratislava III proti rozsudku Mestského súdu Bratislava I sp.zn. 3Tk/1/2023 zo dňa
11.12.2024, na verejnom zasadnutí konanom dňa 06.11.2025 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa prvostupňový rozsudok vo výroku
o treste.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovanému

B. E., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom E. XX, Bratislava,

u k l a d á

podľa § 173 ods. 4 Trestného zákona s použitím § 39 ods. 1 Trestného zákona trest odňatia slobody
vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Mestského súdu Bratislava I sp.zn. 37Tk/1/2023 zo dňa 11.12.2024 bol obžalovaný B.
E. uznaný vinným zo spáchania zločinu neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a
psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. c) Trestného zákona na tom

skutkovom základe, že

v presne nezistenom čase v mesiaci marec 2023 si v Bratislave pri Slovnafte bez príslušného oprávnenia
zakúpil od doposiaľ nestotožnenej osoby kokaín za celkovú sumu 38.000,-EUR, ktorý si následne odložil
v rekreačnej chatke s garážou so súpisným číslom XXXX, ležiacej na parcelnom čísle XXXX/XX v
katastrálnom území H. E. v obci Dunajská Lužná v okrese Senec, v ktorej tiež sám prebýval, kde
dňa 28.04.2023 v čase o 10.15 hod. mal ešte z celkového nakúpeného množstva osobne pri sebe v

rekreačnej chatke

-1ks plastového vrecka s obsahom vrecúška bielej hrudkovitej látky s hmotnosťou 401,73g s obsahom
účinnej látky kokaín v priemernej koncentrácii 81,9% hmotnostných, teda 329,017g absolútneho kokaínua vrecúška s obsahom bielej hrudkovitej látky s hmotnosťou 88,85g s obsahom účinnej látky kokaín v
priemernej koncentrácii 81,5% hmotnostných, teda 72,413g absolútneho kokaínu,
-1ks plastového vrecka s obsahom bielej hrudkovitej látky s hmotnosťou 139,92g s obsahom účinnej

látky kokaín v priemernej koncentrácii 73,5% hmotnostných, teda 102,841g absolútneho kokaínu,

-1ks plastového vrecka s obsahom bielej hrudkovitej látky s hmotnosťou 153,07g s obsahom účinnej
látky kokaín v priemernej koncentrácii 30,6% hmotnostných, teda 46,839mg absolútneho kokaínu,

kde celková hodnota kokaínu ním prechovávaného ku dňu 28.04.2023 v rekreačnej chatke predstavuje
sumu 54.849,90-EUR, pričom kokaín je v zmysle zákona NR SR číslo 139/1998 Z. z. o omamných
látkach a psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny
psychotropných látok, a učinil tak napriek tomu, že bol rozsudkom Krajského soudu v Brne zo dňa
12.09.2021 sp. zn. 69T/5/2021, právoplatného dňa 22.03.2022 v spojitosti s uznesením Vrchního
soudu v Olomouci zo dňa 22.03.2022, sp. zn. 2To 78/2021 uznaný za vinného a odsúdený pre zločin

nedovolená výroba a jiné nakládaní s omamnými a psychotropnými látkami a s jedy podľa § 283 ods. 1,
ods. 2 písm. a), písm. c), odst. 4 písm. c) Trestního zákoníku Českej republiky.

Súd prvého stupňa o treste za uvedený trestný čin rozhodol tak, že podľa § 44 Trestného zákona upustil
od uloženia ďalšieho trestu vzhľadom na doposiaľ nevykonanú časť trestu odňatia slobody uloženú

rozsudkom Krajského súdu Brno - pobočka Zlín zo dňa 12.08.2021, sp. zn. 69T 5/2021v spojitosti s
uznesením Vrchního soudu v Olomouci zo dňa 22.03.2022, sp. zn. 2To 78/2021.

Proti výroku o treste tohto rozsudku podal prokurátor ihneď po jeho vyhlásení odvolanie, ktoré odôvodnil
podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 27.01.2025. Prokurátor uvádza, že so záverom súdu

prvého stupňa ohľadne upustenia od uloženia ďalšieho trestu sa nestotožňuje. Pokiaľ súd prvého
stupňa v rámci svojho odôvodnenia poukázal na okolnosti spáchania trestného činu, možnosť nápravy
a pomery páchateľa (ktoré žiadny spôsobom bližšie nešpecifikoval), a preto dospel k záveru, že je na
mieste upustiť od uloženia ďalšieho trestu, je prokurátor naopak toho názoru, že práve všetky tieto
okolnosti svedčia v neprospech obžalovaného a preto ich bagatelizovanie pri rozhodovaní o treste v

posudzovanom prípade nie je na mieste. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný napriek
tomu, že mal vedomosť o jeho odsúdení Krajským súdom v Brne, pobočka Zlín, na nepodmienečný trest
odňatia slobody v trvaní 10 rokov a 6 mesiacov za závažnú drogovú trestnú činnosť, navyše ako člen
organizovanej skupiny a v spojení s organizovanou skupinou pôsobiacou vo viacerých štátoch, naďalej
v období od mesiaca marec 2023 do 28.04.2023 od doposiaľ nestotožnenej osoby opätovne zakúpil

a následne neoprávnene prechovával v obci Dunajská Lužná , kokaín v celkom množstve o 786,57 g,
čo je takmer 1 kilogram. Je nutné dodať, že obžalovaný sa prebiehajúceho hlavného pojednávania na
Krajskom súde v Brne, pobočka Zlín, zúčastňoval, v tomto konaním mal obhajcu, ktorý aj podal proti
rozsudkukrajskéhosúduodvolanie,ktorébolouznesenímVrchnéhosúduvOlomoucizodňa22.03.2022
zamietnuté. Možno teda uzatvoriť, že obžalovaný vedel o svojom odsúdení českým prvostupňovým

súdom, a to rozsudkom zo dňa 12.08.2021, ktorým bol uznaný za vinného z prejedávaného zločinu
nedovolenej výroby a iného nakladania s omamnými a psychotropnými látkami a s jedmi podľa § 283
ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. c), ods. 4 písm. c) Trestného zákonníka Českej republiky a o uložení
nepodmienečného trestu odňatia slobody v trvaní 10 rokov a 6 mesiacov, toto odsúdenie ho však
od páchania ďalšej závažnej drogovej trestnej činnosti neodradilo a pokiaľ by mu v tom nezabránili

orgány činné v trestnom konaní dňa 28.04.2023, naďalej by v jej páchaní aj pokračoval. Navyše pokiaľ
obžalovaný tvrdí, že kokaín v celkovom množstve 783,57 g si zadovážil pre vlastnú potrebu, nakoľko
je od neho závislý a mesačne spotrebuje 150 až 200 g kokaínu, prokurátor dal do pozornosti závery
znaleckého posudku MUDr. A. U. z odvetvia psychiatria, v zmysle ktorých obžalovaný nie je závislý ani
na alkohole, ani na omamných látkach alebo psychotropných látkach.

Ďalej prokurátor poukázal na to, že za tento trestný čin zákonodarca stanovil sankciu v podobe trestu
odňatia slobody v trvaní 8 rokov až 20 rokov, a teda jasne v príslušnom ustanovení prejavil potrebu
ochrany spoločnosti pred takýmito závažnými trestnými činmi. Obžalovanému bol pritom v rozsudku
českéhosúdupritrestnejsadzbevrozmedzí10rokovaž18rokovuloženýtrestodňatiaslobodynadolnej

hranici trestnej sadzby, avšak ako bolo vyššie spomenuté, ani uloženie tohto trestu odňatia slobody
nezabránilo obžalovanému páchať obdobnú tresnú činnosť na území SR. U osoby obžalovaného ide
tedaopravéhonenapraviteľnéhorecidivistuajehokonanievypovedáojehoabsolútnomnerešpektovaní
právneho poriadku a o možnostiach jeho nápravy, ktoré vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti narozdiel o súdu prvého stupňa, prokurátor nevzhliada. Súd prvého stupňa taktiež pri ukladaní trestu
neprihliadol na tú skutočnosť, že obžalovaný podľa lustrácie v ZVJS nastúpil do výkonu trestu odňatia
slobody dňa 10.01.2024, a teda v čase rozhodnutia o upustení od uloženia ďalšieho trestu podľa § 44

Trestného zákona dňa 11.12.2024 vykonal zo skoršieho rozsudku českého súdu so započítaním trvania
väzby len 17 mesiacov. Prokurátor je toho názoru, že pri takýchto okolnostiach spáchania trestného
činu, možnosti nápravy a osobných pomeroch obžalovaného, je postup súdu prvého stupňa absolútne
neprimeraný.

Okrem toho súd prvého stupňa postupoval nesprávne, ak upustil od uloženia ďalšieho trestu vo vzťahu
k rozsudku Krajského súdu Brno, pobočka Zlín zo dňa 12.08.2021, sp. zn. 69T/5/2021 v spojení
s uznesením Vrchného súdu v Olomouci zo dňa 22.03.2022, sp. zn. 2To/78/2021, nakoľko v rámci
uznávacieho konania bolo toto rozhodnutie rozsudkom Krajského súdu v Bratislave dňa 16.11.2023
uznané na území SR a správne mal upustiť od uloženia ďalšieho trestu k tomuto rozsudku.

Z uvedených dôvodov prokurátor navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku
o treste, a obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 7 až 8 rokov so
zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň navrhol
obžalovanému uložiť ochranný dohľad v trvaní 3 rokov a trest prepadnutia veci, a to kuchynskej váhy
zn. Tescoma a kovový lis s drevenou podložkou.

Obžalovaný, ktorému bolo odvolanie prokurátora v súlade s § 314 Trestného poriadku doručené,
nevyužil svoje právo vyjadriť sa k nemu.

Vec bola odvolaciemu súdu predložená dňa 24.03.2025. Odvolací súd po predložení veci nezistil

také vážne procesné nedostatky napadnutého rozsudku či konania, ktoré mu predchádzalo, ktoré by
odôvodňovali zrušenie rozsudku na neverejnom zasadnutí a vrátenie veci súdu prvého stupňa na nové
konanie a rozhodnutie. Preto nariadil vo veci verejné zasadnutie.

Odvolacísúdpostupompodľa§326ods.5Trestnéhoporiadkudoplnildokazovanieprečítanímlistinných

dôkazov, a to rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Ntc/28/2023 zo dňa 16.11.2023, správou
národnej kriminálnej agentúry, odbor Bratislava, Prezídia PZ, ČSV: PPZ-252/NKA-BA2-2022 zo dňa
24.07.2023, uznesením národnej kriminálnej agentúry odbor Bratislava, Prezídia PZ, ČVS: PPZ-252/
NKA-BA2-2022 zo dňa 05.04.2023, uznesením národnej kriminálnej agentúry odbor Bratislava, 2.
oddelenie vyšetrovania, Prezídia PZ, ČVS: PPZ-252/NKA-BA2-2022 zo dňa 07.11.2022, zápisnicou o

výsluchu svedka B. E. zo dňa 24.07.2023, uznesením národnej kriminálnej agentúry odbor Bratislava,
2. oddelenie vyšetrovania, Prezídia PZ, ČVS: PPZ-252/NKA-BA2-2022 zo dňa 12.08.2024, uznesením
národnej kriminálnej agentúry odbor Bratislava, 2. oddelenie vyšetrovania, Prezídia PZ, ČVS: PPZ-252/
NKA-BA2-2022 zo dňa 27.07.2023, odpoveďou sudcu Krajinského súdu pre trestné veci Viedeň zo dňa
18.09.2025, zápisnicou o výsluchu B. E. v rámci medzinárodnej pomoci zo dňa 24.07.2023 v nemeckom

a slovenskom jazyku, odpoveďou sudcu Krajinského súdu pre trestné veci Viedeň zo dňa 27.10.2025 a
rozsudkom Krajinského súdu pre trestné veci Viedeň sp. zn. 041 S He 60/24b.

Z uvedených listinných dôkazov vyplynulo, že uznesením národnej kriminálnej agentúry odbor
Bratislava, Prezídia PZ, ČVS: PPZ-252/NKA-BA2-2022 zo dňa 05.04.2023 bolo začaté trestné stíhanie

vo veci zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného
zákonaauznesenímnárodnejkriminálnejagentúryodborBratislava,2.oddelenievyšetrovania,Prezídia
PZ, ČVS: PPZ-252/NKA-BA2-2022 zo dňa 07.11.2022 bolo začaté trestné stíhanie vo veci obzvlášť
závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držanie a obchodovanie s nim podľa § 173 ods. 3, ods. 4 písm. b), písm. c), ods. 6 písm. b) Trestného

zákona a obžalovaný B. E. v týchto konaniach vypovedal v procesnom postavaní svedka. Táto jeho
výpoveď bola prevzatá v rámci medzinárodnej právnej pomoci do konania v Rakúskej republike, pričom
zo správy sudcu Krajinského súdu pre trestné veci Viedeň vyplýva, že rozsudok proti Z. L. a B. G. bol
v niektorých bodoch založený na pôvodnej výpovedi B. E. pred slovenským policajným orgánom zo
dňa 27.07.2023, v ktorom B. E. masívne obvinil vyššie uvedeného osoby s obchodovania s drogami.

Rozsudkom Krajinského súdu pre trestné veci Viedeň sp. zn. 041 S He 60/24b boli Z. L. a B. G. uznaní
za vinných z obchodovania s drogami v rámci zločineckej skupiny a boli im uložené dlhoročné tresty
odňatia slobody.V rámci konečného návrhu na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa zástupca krajskej prokuratúry
pridržal písomne podaného odvolania, ktoré podali vo výroku o treste a s poukazom na toto odvolanie
navrhol, aby mu odvolací súd vyhovel, zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a obžalovanému

uložil nepodmienečný trest vo výmere 7 až 8 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia, ochranný dohľad v trvaní 3 roky a tiež trest prepadnutia vecí
špecifikovaných v odvolaní.

Obhajca na verejnom zasadnutí navrhol zamietnuť odvolanie prokurátora ako nedôvodné. S dôvodmi,

ktoré uvádza prokurátor sa nestotožňuje, okrem námietky, že súd prvého stupňa mal upustiť od ďalšieho
trestu vo vzťahu k rozsudku Krajského súdu v Bratislave. V danej veci išlo o prechovávanie drog
a vyšetrovaním sa ani náznakom nepreukázalo, že by išlo o predaj drogy. Obžalovaný sa priznal,
spolupracoval, pričom išlo o spoluprácu na medzinárodnej úrovni, páchateľ bol v Rakúsku aj odsúdený.
Obžalovaný sa tohto skutku dopustil ešte pred nástupom do výkonu trestu, zároveň išlo o trestný čin
menšej závažnosti ako v Českej republike, a vo výkone trestu sa zmenil. Pokiaľ ide o závery znaleckého

posudku, tak vyšetrenie obžalovaného trvalo iba krátko a závislosť na kokaíne nevzniká hneď ako
pri iných návykových látkach. Aj z listinných dôkazov, ktoré boli oboznámené na verejnom zasadnutí
odvolacie súdu vyplýva, že obžalovaný preukázal zmenu a zároveň sú tu dôvody na upustenie od
ďalšieho trestu. Obžalovaný má uložený trest vo výmere 10 rokov a 6 mesiacov a preto ukladanie
ďalšieho trestu na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa nie je potrebný. Preto obhajoba považuje

výrok o treste za správny. Ak by sa s uvedeným odvolací súd nestotožnil, tak v prejednávanom prípade
sú splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu.

Obžalovaný pred odvolacím súdom uviedol, že sa necíti ako zločinec, tak ako to vykresľuje prokurátor.
Mal firmu na solárne panely v Českej republike a bol užívateľ kokaínu, asi 5-6 rokov. V Českej republiky

predal asi 20 g kokaínu za celú dobu a za to dostal exemplárny trest, čo odôvodnili tým, že išlo o
kokaín, ktorý sa vyrába v Južnej Amerike. Ak by to bol napríklad heroín, alebo pervitín, tak by za to
dostal možno tri roky. Čo sa stalo na Slovensku, tak sa stotožňuje s tým, čo uviedol prokurátor, ale on
prechovávaldrogypreseba,lebosazrútilztohotrestu,aledrogymunepatrilianatúosobuajvypovedal,
ktorému patrili. Podľa názoru obžalovaného sú tu drakonické tresty, on sa už zmenil, prestal piť, fajčiť,

drogy neberie dva a pol roka. Má rodičov a priateľku, ktorá ho čaká. Keby bol aj teraz prepustený,
ničoho takéhoto by sa nedopustil. Nerozumie záverom znaleckého posudku, on bol na D., bol závislý
na kokaíne. Znalkyňa iba povedala, že je disociálna osoba potom, čo sa s ňou odmietol baviť, lebo bol
na dne. Záverom uviedol, že odpykáva 10 a pol ročný trest, z ktorého doposiaľ vykonal dva roky. Ľutuje
toho, čo sa stalo, vypovedá aj v inej trestnej veci.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne uvádza, že odvolanie podané prokurátorom je
prípustné, bolo podané v zákonnej lehote a spĺňa všetky zákonné náležitosti, preto odvolací súd
konštatuje absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku. Podľa
§ 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len
vtedy,akbyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa§371ods.1Trestnéhoporiadku,azistil,žeodvolanie
prokurátora je dôvodné.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonnýmspôsobom,akoajdôkazyprípustnépodľa§119ods.5podľasvojhovnútornéhopresvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od
toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku odvolací súd napadnutý rozsudok zruší aj ak je uložený
trest neprimeraný.

Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 2,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací

súd zruší hoci len sčasti výrok o vine, zruší súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú
vo výroku o vine svoj podklad.Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, veta prvá, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci,
ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku
správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní
trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a
na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania

trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného
činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové
alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého
následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest,
ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži

najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a
právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým
následkom trestného činu.

Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery

páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno
páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Podľa§39ods.3písm.d)Trestnéhozákonapriukladanítrestupodzákonomustanovenútrestnúsadzbu

však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona
dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň päť rokov.

Podľa § 44 Trestného zákona súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 alebo od uloženia
ďalšieho trestu podľa § 43, ak pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a

nápravu páchateľa za dostatočný.

Odvolací súd z pripojeného spisového materiálu zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava III
podal dňa 23.10.2023 obžalobu na B. E. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov a lebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 4

písm. c), ods. 5, ods. 7 písm. c) Trestného zákona na vyššie uvedenom skutkovom základe.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.12.2024 prokurátor modifikoval obžalobu tak, že upravil
právnu kvalifikáciu skutku, a to tak, že skutok je právne kvalifikovaný ako zločin neoprávnenej výroby
a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm. c)

ods. 4 písm. c) Trestného zákona účinného od 06.08.2024. Obžalovaný B. E. následne po takto
modifikovanej obžalobe učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný.
Po kladných odpovediach na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), e), f), g), h) Trestného poriadku
a odporúčajúcom návrhu prokurátora súd prvého stupňa uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného
poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného s tým, že dokazovanie v rozsahu priznania viny nevykonal,

vykonal len dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste.

Súd prvého stupňa na základe vyhlásenia o vine uznal obžalovaného B. E. vinným zo spáchania zločinu
neoprávnenejvýrobyaobchodovaniasomamnoulátkouapsychotropnoulátkoupodľa§173ods.1,ods.
3 písm. c) ods. 4 písm. c) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 na skutkovom základe uvedenom

v modifikovanej obžalobe. K uznaniu viny na skutkovom a právnom základe podľa obžaloby došlo po
vyhlásení viny a postupe podľa § 257 Trestného poriadku, preto výrok o vine nemôže byť predmetom
revízie odvolacím súdom, a táto časť rozsudku nemohla byť a ani nebola odvolaním napadnutá.Vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie smerovalo len voči výroku o treste, odvolací súd si splnil
prieskumnú povinnosť len vo vzťahu k prípadným chybám konania a rozsudku odôvodňujúcim podanie
dovolania, a vo vzťahu k výroku o treste. K vyhláseniu výroku o vine došlo potom, čo obžalovaný na

hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný v zmysle
v obžaloby, a súd prvého stupňa toto jeho vyhlásenie prijal. Z tohto dôvodu výrok o vine nebol a ani
nemohol byť napadnutý odvolaním, a nadobudol právoplatnosť jeho vyhlásením dňa 11.12.2024.

K výroku o treste súd prvého stupňa vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov podľa § 269

Trestného poriadku, a to zápisnicou o vydaní veci, odpisom registra trestov obžalovaného, výpisom z
ústrednej evidencie priestupkov a správou Národnej kriminálnej agentúry, odbor Bratislava.

Súd prvého stupňa správne zistil, že obžalovanému bolo potrebné ukladať ďalší trest v zmysle § 43
Trestného zákona, pretože odsudzoval obžalovaného za trestný čin, ktorý spáchal predtým, než bol trest
uložený skorším rozsudkom, t. j. rozsudkom Krajského súdu v Brne - pobočka Zlín, sp. zn. 69T/5/2021 zo

dňa 12.08.2021, právoplatného v spojení s uznesením Vrchného súdu v Olomouci sp. zn. 2To/78/2021
dňa 22.03.2022, uznaného na území Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.
zn. 4Ntc/28/2023 zo dňa 16.01.2023, vykonaný. Podľa tohto ustanovenia súd totiž postupuje vtedy, ak
odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal predtým, než bol trest uložený skorším rozsudkom
vykonaný a ukladá mu trest rovnakého druhu. V takýchto prípadoch nesmie tento rovnaký druh trestu

spolu s doteraz nevykonanou časťou trestu uloženého skorším rozsudkom prevyšovať najvyššiu výmeru
dovolenú Trestným zákonom pre tento druh trestu. Ak je jedným z týchto trestov trest odňatia slobody,
rozumie sa takou najvyššou výmerou doba dvadsiatich piatich rokov alebo trest odňatia slobody na
doživotie.

Odvolací súd sa však nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že sú splnené zákonné podmienky
na postup podľa § 44 Trestného zák ona, a to z dôvodu, že trest uložený skorším rozsudkom, i keď vo výmere 10
rokov a 6 mesiacov, na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa nepovažuje za dostatočný. Iba
samotné odsúdenie obžalovaného na nepodmienečný trest vo vysokej výmere, totiž nepostačuje na

konštatovanie dostatočnosti uloženého trestu. Dostatočnosť ochrany spoločnosti je potrebné skúmať
vždy s ohľadom na individuálne skutkové okolnosti konkrétnej trestnej veci v úzkej súvislosti s
vlastnosťami a osobnosťou páchateľa. Súd je povinný skúmať, či skoršie uložený trest splnil, resp. môže
splniť svoj účel, či primäl páchateľa zamyslieť sa nad svojím správaním a či je nevyhnutné znovu uložiť
trest za účelom predchádzania ďalšej trestnej činnosti. Z tohto pohľadu upustenie od ďalšieho trestu by

malo prichádzať do úvahy najmä vtedy, ak novo spáchaný trestný čin vykazuje znaky menšej závažnosti
a následok a okolnosti spáchania trestného činu nie sú priveľmi závažné. V opačnom prípade súd bude
musieť uložiť ďalší trest, pretože predchádzajúci trest nepostačuje na nápravu páchateľa, nenapĺňa
účinky generálnej, predovšetkým individuálnej prevencie, čiže neodradil a nezabránil páchateľovi v
páchaní trestnej činnosti.

Je nutné prisvedčiť odvolaniu prokurátora v tom, že obžalovaný spáchal v oboch prípadoch závažnú
drogovú trestnú činnosť, v prejednávanom prípade v relatívne krátkom čase potom, ako bol odsúdený
skorším rozsudkom uznaným na území Slovenskej republiky, a ani uložený trest vo výmere 10 rokov
a 6 mesiacov, obžalovaného neodradil od toho, aby takúto závažnú drogovú trestnú činnosť páchal

na území Slovenskej republiky, a zároveň vzhľadom na množstvo zaisteného kokaínu, sa jednalo o
konanie rovnako závažné, ak nie závažnejšie a nebezpečnejšie ako tomu bolo pri uznaní viny za trestný
čin spáchaný v Českej republike. Uvedené vypovedá o možnostiach nápravy obžalovaného, pričom
ani jeho vysvetlenie, že kokaín v celkovom množstve 786,57 g mal pre osobnú spotrebu, nielenže
nie je akceptovateľné, a to vzhľadom na závery znaleckého posudku, podľa ktorých nie je závislý na

omamných a psychotropných látkach, ale naopak demonštruje nedostatok kritickosti obžalovaného vo
vzťahu ku skutku. Predovšetkým táto okolnosť vypovedá o možnostiach nápravy obžalovaného i o
požiadavkách ochrany spoločnosti. Za tejto situácie neprichádzalo do úvahy tzv. „dobrodenie“ Trestného
zákona, ktoré v § 44 Trestného zákona umožňuje neuloženie trestu (upustenie od uloženia ďalšieho
trestu), ak skorší uložený trest je dostatočný na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa.

Preto odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného zákona zrušil napadnutý rozsudok
vo výroku o treste a sám rozhodol vo veci rozsudkom na podklade dokazovania doplneného odvolacím
súdom.Pri úvahách o druhu a výmere trestu odvolací súd v zmysle ustanovenia § 34 ods. 4 Trestného zákona
účinnéhood06.08.2024,prihliadolnapoľahčujúceapriťažujúceokolnosti,ktorévprípadeobžalovaného

ustálil tak, že je u neho daná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, nakoľko
táto vyplýva u obžalovaného z viacerých jeho procesných prejavov. Od prípravného konania až po
odvolacie konanie nezmenil svoj pôvodný postoj o trestnom čine, ktorý priznal a ľutuje ho, čo opakovane
v priebehu konania deklaroval. Odvolací súd po doplnenom dokazovaní na verejnom zasadnutí zároveň
zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. o) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný napomáhal k

usvedčeniuviacerýchobvinených,ktoríobchodovaliskokaínomsmedzinárodnýmprvkom,čímposkytol
významné informácie o fungovaní zločineckej skupiny. Priťažujúce okolnosti zistené neboli.

Pri úvahách o výmere trestu odvolací súd na základe kritérií uvedených v § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného
zákona a dôkazov týkajúcich sa osoby obžalovaného vykonaných na verejnom zasadnutí odvolacieho
súdu a okolností prípadu zistil splnenie zákonných podmienok uvedených v § 39 ods. 1 Trestného

zákona pre mimoriadne zníženie trestu pod spodnú hranici trestnej sadzby. Citované ustanovenie
zákona vyžaduje pre uloženie trestu pod spodnou hranicou trestnej sadzby existenciu výnimočných
okolností prípadu, ktoré sa posudzujú z hľadiska pomerov páchateľa a skutkových okolností.

Okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a

závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu odňatia
slobody možno odôvodniť aj okolnosťami, ktoré sú znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu,
pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov
takýchto trestných činov, a preto odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Okolnosťami
prípadu však môžu byť aj také okolnosti, ktoré nie sú nevyhnutnou súčasťou príslušnej skutkovej

podstaty, pokiaľ sa v danej kvalite a kvantite pravidelne nevyskytujú. Pod okolnosťami prípadu treba
rozumieť napríklad skutočnosť, že sa páchateľ dopustil trestného činu v afekte, úzkosti, strachu, ktoré
mali pôvod mimo osoby páchateľa. Inými slovami, musí ísť o také okolnosti prípadu, ktoré sa vymykajú
bežným a všeobecným okolnostiam prípadu.

Pomery páchateľa sa týkajú jeho osobnostného hodnotenia. Ide teda o okolnosti, ktoré charakterizujú
osobu páchateľa ako objekt trestu, a tiež o okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov
rôzne citeľný. Ich význam pre mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody sa zhodnotí podobne ako
význam okolností prípadu. Z hľadiska tohto ustanovenia sa vyžaduje, aby išlo o pomery takého
charakteru, z ktorých je zjavné, že trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by

páchateľ pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia. V podstate sa hodnotia rodinné a osobné
pomery, ktoré existujú až v čase rozhodovania o treste (napr. majetkové pomery páchateľa, jeho
zdravotný stav a zdravotný stav jeho rodiny, starostlivosť o početnú rodinu, tehotenstvo páchateľky
a pod.). Za pomery páchateľa odôvodňujúce postup podľa tohto ustanovenia možno považovať viac
významných poľahčujúcich okolností pri nedostatku priťažujúcich okolností, vážnu chorobu páchateľa,

závislosť mnohopočetnej rodiny páchateľa od jeho zárobku, stav zmenšenej príčetnosti páchateľa, ak
nie je možný iný zákonný postup, starostlivosť páchateľa o väčší počet osôb na neho odkázaných a pod.

Okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa môžu odôvodniť aplikáciu tohto ustanovenia len za
predpokladu, že použitie zákonom ustanovenej trestnej sadzby odňatia slobody by bolo pre páchateľa

neprimerane prísne a že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania.

V prípade obžalovaného B. E. odvolací súd vzhliadol za výnimočnú povahu a účinky jeho pomoci pri
odkrytí a usvedčení závažnej organizovanej, rozsiahlej a dlhodobej drogovej trestnej činnosti viacerých
osôb, páchanej v rámci zločineckej skupiny s cezhraničným presahom. Na základe posúdenia výpovede

obžalovaného v procesnom postavení svedka a oboznámenia sa so správou sudcu Krajinského súdu
pre trestné veci Viedeň, odvolací súd vyhodnotil spoločenský prínos obžalovaného ako zásadný a
významný. Okrem toho obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný, a tak uľahčil súdu
i prokurátorovi dokazovanie, čo viedlo odvolací súd k záveru, že trest uložený súdom prvého stupňa
hoc aj za použitia § 39 ods. 5 Trestného zákona, tzn. vo výmere 5 rokov a 4 mesiace rokov, je pre

obžalovaného neprimerane prísny. Obžalovaný je prvý krát vo výkone trestu odňatia slobody, učinil
hlbokú sebareflexiu, čo odôvodňuje predpoklad nepokračovania v protiprávnych aktivitách po nastúpení
účinkovvýkonutrestu.Tietoskutočnostiodvolacísúdpovažujezanaplneniedikcie§39ods.1Trestného
zákona.Pri posudzovaní konkrétnej výmery trestu s použitím § 39 ods. 1 Trestného zákona mohol súd ukladať
v zmysle § 39 ods. 3 písm. d) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere minimálne 2 roky.

Hodnotiac závažnosť spáchanej trestnej činnosť, ale aj všetky spomenuté pomery obžalovaného, fakt,
že obžalovanému je ukladaný ďalší trest, čo pre odsúdeného bude znamenať kontinuálny dlhoročný
výkon trestu odňatia slobody, napriek tomu, že dôvodom ukladania ďalšieho trestu je výlučne zlyhanie
obžalovaného, odvolací súd, poznajúc tieto konzekvencie, dospel k záveru, že uloženie trestu na samej
spodnej hranici zníženej trestnej sadzby, t.j. vo výmere 2 roky, bude korešpondovať s požiadavkami

individuálnej aj generálnej prevencie, naplní ochrannú funkciu trestu vo vzťahu k ostatným členom
spoločnosti a zároveň primerane vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa. V takto uloženom treste je
zohľadnená jednak hlboká sebareflexia obžalovaného a jeho významný spoločenský prínos pri odkrytí
závažnej drogovej trestnej činnosti s cezhraničným prvom, ale aj závažnosť prejednávaného trestného
činu, kedy nemožno prehliadať jeho negatívne dôsledky.

Obžalovaný nebol v posledných 10 rokoch pred spáchaním posudzovanej trestnej činnosti vo výkone
trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, preto ho odvolací súd podľa § 48 ods. 2 písm. a)
Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Odvolací súd neuložil ochranný dohľad podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko na jeho uloženie

neboli splnené zákonné podmienky. Obžalovaný nebol v minulosti najmenej dvakrát odsúdený za takýto
trestný čin, resp. nebol dvakrát vo výkone trestu odňatia slobody za takýto trestný čin a vzhľadom na jeho
doterajší život, na prostredie, v ktorom žije, na povahu spáchanej trestnej činnosti, nie sú v súčasnosti
indície na to, že by po výkone trestu neviedol riadny život.

Odvolací súd neuložil obžalovanému ani trest prepadnutia veci, nakoľko nejde o veci, ktorých
prepadnutie by vzhľadom na ich nulovú finančnú či emocionálnu hodnotu smerovalo k splneniu účelu
trestu. Ide o veci bezcenné, a preto bude potrebné o nich rozhodnúť iným spôsobom predpokladaným
Trestným poriadkom. Ak by sa ukladali tresty prepadnutia obdobných vecí páchateľom trestných činov,
bolo by následne potrebné postupovať podľa právnych predpisov týkajúcich sa správy majetku štátu

aj pri takýchto veciach, čo sa tiež prieči účelu trestu prepadnutia veci zo všeobecného hľadiska. Z
uvedeného dôvodu odvolací súd neuložil trest prepadnutia veci kuchynskej váhy a kovového lisu s
drevenou podložkou.
Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný
prostriedok.