Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. december 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Tos/40/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125010501
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Bašistová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8125010501.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Lucie Bašistovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Monoka a JUDr. Gabriely Dubovej, PhD. na neverejnom zasadnutí konanom dňa 03.12.2025,
v trestnej veci odsúdeného A. B. pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr.
zákona a iné, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. 31PP/24/2025
zo dňa 05.11.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku z r u š u j e napadnuté uznesenie v celom rozsahu.

Podľa § 415 ods. 1 Tr. poriadku s použitím § 66 ods. 1 písm. b/, ods. 3 Tr. zákona odsúdeného A. B.,
nar. XX.XX.XXXX v Trenčíne, trvale bytom B. C. D. E. XXX, okr. F. G. F. H., t. č. ÚVV a ÚVTOS Prešov,
p o d m i e n e č n e p r e p ú š ť a z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného
súdu Nové mesto nad Váhom, sp. zn. 2T/75/2017 zo dňa 27.02.2020 v spojení s uznesením Krajského

súdu v Trenčíne, sp. zn. 23To/49/2020 vo výmere 7 (sedem) rokov a trestným rozkazom Okresného
súdu Nové mesto nad Váhom, sp. zn. 1T/98/2010 zo dňa 10.11.2020, kde zvyšok trestu odňatia slobody
predstavuje 1 (jeden) mesiac a 17 (sedemnásť) dní a rozsudkom Okresného súdu Nové mesto nad
Váhom, sp. zn. 1T/47/2021 zo dňa 11.01.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne, sp.
zn. 23To/52/2022 zo dňa 26.07.2022 vo výmere 30 (tridsať) mesiacov.

Podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona u r č u j e skúšobnú dobu podmienečného prepustenia z výkonu trestu
odňatia slobody na 5 (päť) rokov.

Podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona n a r i a ď u j e probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere 2 (dvoch)
rokov.

Podľa § 51 ods. 3 písm. b/ Tr. zákona, ods. 4 písm. k/ Tr. zákona u k l a d á zákaz požívania
alkoholických nápojov a iných návykových látok a povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo
preukázateľne sa uchádzať o zamestnanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 66 ods. 1 písm. b), ods. 3 Tr. zákona v spojení s § 415
ods. 1 Tr. poriadku zamietol návrh odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v I., trv. bytom B. C. D. E.

XXX, okr. F. G. F. H., t. č. ÚVV a ÚVTOS Prešov, na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Nové mesto nad Váhom, sp. zn. 2T/75/2017 zo
dňa 27.02.2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 23To/49/2020 vo výmere
7 (sedem) rokov a trestným rozkazom Okresného súdu Nové mesto nad Váhom, sp. zn. 1T/98/2010
zo dňa 10.11.2020, kde zvyšok trestu odňatia slobody predstavuje 1 (jeden) mesiac a 17 (sedemnásť)
dní a rozsudkom Okresného súdu Nové mesto nad Váhom, sp. zn. 1T/47/2021 zo dňa 11.01.2022 v

spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 23To/52/2022 zo dňa 26.07.2022 vo výmere
30 (tridsať) mesiacov.Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený sťažnosť priamo do zápisnice, ktorú následne písomne
odôvodnil tým, že mu pri rozhodovaní okresným súdom bola vyčítaná jeho trestná minulosť, ktorá by

mu podľa nálezu Ústavného súdu 3ÚS/250/2013-51 zo dňa 18.07.2023 vytýkaná nemala byť. Dňa
04.04.2025 bol okresnému súdu doručený jeho návrh na podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody. Prvé pojednávanie zo dňa 12.05.2025 bolo odročené na deň 26.05.2025 za účelom
pripojenia spisu OS TN sp. zn. 7PP/3/203. Nasledujúce pojednávanie bolo odročené za účelom pribratia
znalkyne, ktorej bolo súdom uložené vypracovanie znaleckého posudku v lehote do 31.07.2025, kde

nebola dodržaná lehota. Posudok odovzdala znalkyňa 17.08.2025, čo je, podľa názoru sťažovateľa,
prvé pochybenie. V poradí tretie verejné zasadnutie bolo opäť odročené za účelom vyžiadania spisu
na deň 05.11.2025, kde mu okresný súd žiadosť zamietol, pričom vedel od začiatku, že takto rozhodne
a aj napriek tomu mu to tak naťahoval, čím došlo k porušeniu jeho ľudských práv. Má za to, že
došlo k zneužívaniu právomocí verejného činiteľa, bude preto podávať podnet na prešetrenie na
Útvar inšpekčnej služby. Z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd vyhovel jeho sťažnosti

a prepustil ho na slobodu. Nakoľko okresný súd neakceptoval písomnosti riaditeľa ústavu, má sťažovateľ
za to, že je okresný súd voči nemu zaujatý. Má za to, že spĺňa predpoklady na podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody.

Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Tr. poriadku

správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie
tomuto výroku napadnutého uznesenia predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného je
dôvodná.

Okresný súd správne zistil, že odsúdený aktuálne vykonáva trest odňatia uložený rozsudkom Okresného

súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 2T/75/2017 zo dňa 27.02.2020 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Trenčíne sp. zn. 23To/49/2020 vo výmere 7 rokov, trest uložený rozsudkom Okresného súdu
Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1T/47/2021 zo dňa 11.01.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v
Trenčíne sp. zn. 23To/52/2023 zo dňa 26.07.2022 vo výmere 30 mesiacov a zvyšok trest v trestnej veci
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1T/98/2010 vo výmere 1 mesiaca a 17 dní.

Okresný súd z pripojeného spisu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1T/98/2010 zistil, že
trestným rozkazom Okresného súdu Nové mesto nad Váhom sp. zn. 1T/98/2010 zo dňa 10.11.2010 bol
odsúdený uznaný vinným z pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zákona, v
bode1/vsúbehusprečinomporušovaniadomovejslobodypodľa§194ods.1,ods.2písm.b)Tr.zákona
a bol mu uložený spoločný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov so zaradením do

ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia za súčasného zrušenia výroku o vine aj treste
v trestnom rozkaze Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 2T/26/2010 zo dňa 22.06.2010,
ako aj ďalších nadväzujúcich rozhodnutí a tiež zrušenia výrokov o treste v trestnom rozkaze Okresného
súdu Nové mesto nad Váhom sp. zn. 1T/111/2009 zo dňa 28.07.2009, rozsudku Okresného súdu Nové
mesto nad Váhom sp. zn. 1T/3/2010 zo dňa 26.03.2010 a rozsudku Okresného súdu Nové mesto nad

Váhom sp. zn. 2T/100/2010 zo dňa 30.09.2010, ako aj nadväzujúcich rozhodnutí.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 2T/75/2017 okresný súd zistil, že
odsúdený bol uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 2T/75/2017
zo dňa 27.02.2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 23To/49/2020 zo dňa

10.08.2020 zo zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona (na maloletej
osobe), za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov so zaradením do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia za súčasného zrušenia výroku o treste
v rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1T/175/2017 zo dňa 30.01.2018 a všetkých
ďalších nadväzujúcich rozhodnutí.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1T/175/2017 mal okresný súd
zistené, že rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1T/175/2017 zo dňa 30.01.2018
v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2To/25/2018 zo dňa 19.04.2018 bol odsúdený
uznaný vinným zo zločinu šírenia poplašnej správy podľa § 361 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. b) Tr.

zákona (nahlásenie bomby na súde), za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 rokoch a
8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.Z pripojeného spisu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1T/47/2021 okresný súd zistil, že
rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1T/47/2021 zo dňa 11.01.2022 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 23To/52/2023 zo dňa 26.07.2022 bol odsúdený uznaný

vinným zo zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. zákona (pozmenil
lekársku správu pri rozhodovaní o žiadosti o prepustenie z väzby), za čo mu bol uložený trest odňatia
slobody vo výmere 30 mesiacov v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Okresný súd svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu na podmienečné prepustenie z výkonu trestu

odôvodnil konštatovaním, že po komplexnom vyhodnotení tak formálnych, ako aj materiálnych
podmienok nemal preukázané predovšetkým splnenie druhej materiálnej podmienky pre podmienečné
prepustenie, a teda, že sa môže od odsúdeného očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. V tejto
súvislosti poukázal na doterajší život odsúdeného, ktorý má celkovo 13 záznamov v registri trestov, čo
je vysoko nadpriemerné číslo aj vzhľadom na vek odsúdeného, ktorý páchal trestnú činnosť prakticky
celý svoj život po dovŕšení trestnej zodpovednosti, pričom veľkú časť života vykonáva aj nepodmienečné

tresty odňatia slobody. Poukázal tiež na to, že odsúdený už bol raz v minulosti podmienečne prepustený,
kde sa ale neosvedčil a musel mu byť nariadený zvyšok trestu. Tieto skutočnosti kladú, podľa názoru
okresného súdu, na jeho správanie, z hľadiska preukázania polepšenia, v aktuálne vykonávanom treste
odňatia slobody pochopiteľne vyššie nároky a v kontexte toho aj získanie vysokého počtu odmien a
pozitívnesprávaniesavovýkonetrestu,vzhľadomnamnohéodsúdeniavminulostiokresnýsúdhodnotil

len ako výsledok prispôsobenia sa podmienkam výkonu trestu odňatia slobody a snahy o podmienečné
prepustenie. S poukazom na uvedené je okresný súd toho názoru, že odsúdený je prakticky schopný
rešpektovať právne normy len v podmienkach výkonu trestu a v prípade prepustenia sa skôr alebo
neskôr vracia k páchaniu trestnej činnosti. Uvedené konštatoval už Okresný súd Trenčín a neskôr aj
Krajský súd v Trenčíne pri rozhodovaní o prvej žiadosti o podmienečné prepustenie v roku 2024, pričom

okresný súd v tomto smere poukázal najmä na argumenty, že v prípade recidívy a opätovného výkonu
trestu odňatia slobody vystupuje už viac do popredia práve represívna zložka trestu.

Okresný súd svoje rozhodnutie dôvodil aj charakterom spáchanej trestnej činnosti, pre ktorú aktuálne
vykonáva trest odňatia slobody, ide o násilný trestný čin, kde ide o sexuálne násilie voči maloletej osobe,

pričom zdôraznil tiež postupnú gradáciu páchania trestnej činnosti. Aj keď nepochybne vo výkone trestu
došlo k pozitívnej zmene a trendu v premene osobnosti odsúdeného, táto, podľa názoru okresného
súdu, za vyššie uvedených skutočností nestačí na to, aby súd mohol konštatovať splnenie predpokladu
vedenia riadneho života na slobode a je tu, podľa názoru súdu, významné riziko páchania trestnej
činnosti v prípade podmienečného prepustenia. K charakteru trestnej činnosti okresný súd poukázal

osobitne aj na evidentný postoj odsúdeného k autoritám, jednak nahlásenie bomby na súde a jednak
sfalšovanie lekárskej správy a jej predloženie súdu, pričom v prípade marenia spravodlivosti išlo o
trestnú činnosť spáchanú dokonca v chránenom prostredí, počas výkonu väzby. Ani výkon väzby ho
teda nijakým spôsobom neodradil od spáchania zločinu, pričom táto väzba, kde sa dopustil trestnej
činnosti, sa mu napokon aj započítala do trestu. Napokon dôvodil okresný súd aj závermi znalkyne

z odboru psychológia, ktorá síce konštatovala, že odsúdený sa pokorne zmieril s trestom a konanie
ľutuje, zaujal primerane kritický postoj, avšak na druhej strane prognózu hodnotí ako neistú, riziko
recidívy ako stredné (obdobný záver ako CRA prognóza v rámci hodnotenia), nemožno, vzhľadom k
osobnosti, vylúčiť zlyhanie, pravdepodobnosť prispôsobiť sa podmienkam na život mimo ústavu je síce
možná, ale znížená. Z hľadiska osobnosti znalkyňa konštatovala, že osobnosť odsúdeného je nezrelá,

disharmonická, nestabilná, s problémami v kontrole, má sklony k impulzivite a agovaniu. Znalkyňa teda
v zásade nevylúčila možné vedenie riadneho života, ale akcentovala neistotu ohľadom prognózy na
slobode, čo treba hodnotiť v kontexte už vyššie spomínaných skutočností a rizík a v celosti vykonané
dokazovanie podľa názoru súdu nedáva dostatočnú záruku vedenia riadneho života, a teda jednej zo
základných materiálnych podmienok tak, ako ich definuje ustanovenie § 66 Tr. zákona.

Krajský súd sa s vyššie uvedeným záverom okresného súdu, že v prípade odsúdeného neboli splnené
materiálne podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, s poukazom
predovšetkým na jeho predchádzajúce početné právoplatné odsúdenia, skutočnosť, že už raz bol
podmienečne prepustený z výkonu trestu, túto možnosť nevyužil a zvyšok trestu odňatia slobody musel

vykonať, nestotožňuje, a to z nasledujúcich dôvodov.

Z ustanovenia § 66 ods. 1 písm. b) Tr. zákona vyplýva, že súd môže osobu odsúdenú za zločin
podmienečne prepustiť na slobodu po výkone dvoch tretín uloženého trestu odňatia slobody, ak vovýkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázala polepšenie a môže sa od nej
očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zákona, pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu
spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Zospisovéhomateriálujezrejmé,žeodsúdenývýkonomdvochtretínztrestuodňatia slobodyvovýmere
7 rokov, výkonom dvoch tretín z trestu odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov a výkonom celého

zvyšku trestu odňatia slobody vo výmere 1 mesiaca a 17 dní splnil dňa 27.09.2025 formálnu podmienku
týkajúcu sa možnosti podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

Pokiaľ ide o materiálne podmienky, prvou je, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a
správaním preukázal polepšenie, a druhou je, že môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie
riadny život. Prvá materiálna podmienka sa viaže na správanie odsúdeného vo výkone trestu odňatia

slobody a jej plnenie preukazuje príslušný ústav na výkon trestu v hodnotení odsúdeného (§ 62 zák. č.
475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody).

Splnenie druhej materiálnej podmienky súd objasňuje a skúma komplexnejšie. Posudzuje všetky
okolnosti súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k

spoločenským normám, prostredie, v ktorom žil, celý doterajší život, povahu a charakter trestnej činnosti,
pre ktorú je vo výkone trestu s cieľom, či všetky tieto skutočnosti umožňujú prijať prognózu, že v prípade
prepustenia na slobodu povedie riadny život, t. j. život v súlade s právnymi, morálnymi a etickými
normami spoločnosti.

Z judikatúry Ústavného súdu SR týkajúcej sa hodnotenia materiálnych podmienok podmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, ktorá bola zhrnutá v náleze Ústavného súdu SR sp. zn.
I. ÚS 36/2022 z 24.05.2022, vyplýva, že zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia
slobody nie je v tom, aby za dobré správanie bol odsúdený automaticky podmienečne prepustený po
uplynutí stanovenej doby bez zreteľa na účel trestu. Je potrebné vziať do úvahy i samotný účel trestu,

ktorý obsahuje viac komponentov, ku ktorým súdy pri svojom rozhodovaní musia prihliadať. Podstatou
ich úvah je potom v konečnom dôsledku dôvodnosť predpokladu, že odsúdený povedie v budúcnosti i
na slobode riadny život s minimalizáciou rizika jeho recidívy (IV. ÚS 85/2011, IV. ÚS 321/2013).

Všeobecný súd rozhodujúci o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody však musí

zohľadniť všetky zadovážené dôkazy, ktoré mu poskytnú komplexný obraz o osobe odsúdeného a
jeho celkovom správaní a plnení povinností vo výkone trestu, pretože aj tieto okolnosti vedia do istej
miery ovplyvniť predpoklad o tom, aké správanie možno od odsúdeného očakávať po tom, ako opustí
brány väzenia. Pri skúmaní splnenia materiálnych podmienok týkajúcich sa možnosti podmienečného
prepustenia odsúdeného na slobodu je preto pre všeobecný súd dôležité zistiť a vyhodnotiť správanie

odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody. Pritom správanie odsúdeného je determinované
samotným výkonom trestu odňatia slobody, ako aj plnením jeho účelu, ktorý spočíva v prevencii pred
ďalším páchaním trestnej činnosti a výchove odsúdeného k vedeniu morálneho a slušného života (III.
ÚS 154/09, IV. ÚS 85/2011).

S ohľadom na povahu a účel tohto právneho inštitútu je odôvodneným úsudok, že o takomto polepšení
môže okrem iného svedčiť, ak odsúdený riadne a zodpovedne plní povinnosti, ktoré vo výkone trestu
pre neho vyplývajú z právnych predpisov, ak dodržiava ústavný poriadok a stanovený režim, plní
pokynypríslušníkovZboruväzenskejajustičnejstráže,dodržiavazásadyslušnéhosprávania,iniciatívne
spolupracuje a plní program zaobchádzania, dodržiava povinnosti a zákazy obsiahnuté v zákone o

výkone trestu odňatia slobody a vo vyhláške, ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu a pod.

Zmyslom podmienečného prepustenia nie je odmeniť odsúdeného za dobré správanie vo výkone trestu
– nejde o dobrodenie pre odsúdeného, a nemôže tak byť ani paušálne vylúčené u niektorých kategórií
odsúdených, napr. recidivistov, ako špecifické sprísnenie trestného postihu. Nariadenie podmienečného

prepustenia z výkonu trestu je namieste vtedy, ak už k náprave, resp. k dosiahnutiu účelu trestu ďalší
pobyt odsúdeného vo výkone trestu nie je nutný, pričom možno vzhľadom na všetky relevantné okolnosti
predpokladať, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život. V tomto smere je dôležité mať na pamäti,
že vytvorenie špeciálnej, prísnejšej právnej úpravy podmienečného prepustenia zo strany všeobecnéhosúdu pre recidivistov, ktorí v minulosti „nevyužili šancu“ v podobe podmienečného prepustenia a vo
výkone trestu sa ocitli znova, nemožno z ústavnoprávneho pohľadu akceptovať (nález Ústavného súdu
Českej republiky I. ÚS 2201/16 z 3.1.2017).

Krajskému súdu je zrejmé, že trestná minulosť je relevantným faktorom pri rozhodovaní o
podmienečnom prepustení odsúdeného. Avšak predpoklad vedenia riadneho života v budúcnosti
nemôže byť založený predovšetkým, či dokonca výlučne na trestnej minulosti konkrétneho jednotlivca.
Je potrebné zohľadniť ďalšie aktuálne poznatky o osobe odsúdeného, stav jeho nápravy i prostredie, v

ktorombysaocitolpoprípadnompodmienečnomprepustenínaslobodu,akoajzaoberaťsaokolnosťami
spáchania trestnej činnosti s ohľadom na mieru prekonania subjektívnych príčin tejto trestnej činnosti
na strane odsúdeného. Trestnú minulosť nemožno hodnotiť formalisticky – koľkokrát bol jednotlivec
odsúdený, koľkokrát vykonával nepodmienečný trest odňatia slobody, či koľkokrát porušil podmienky
podmienečného prepustenia. Je potrebné zvážiť, pred akou dlhou dobou a z akých dôvodov došlo k
spáchaniu predchádzajúcich trestných činov a či možno od odsúdeného na základe jeho aktuálneho

výkonu trestu očakávať, že povedenie riadny život (nálezy Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I.ÚS
2201/16 z 3.1.2017 a sp. zn. II.ÚS 1945/20 z 29.1.2021 a obdobne nález Ústavného súdu SR sp. zn.
I. ÚS 36/2022).

V načrtnutých súvislostiach je potrebné pripomenúť, že jedným z účelov trestu je aj vytvorenie

podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život (§ 34 ods. 1 Tr. zákona), resp.
vytvárať podmienky umožňujúce podporovať a rozvíjať pozitívne osobnostné rezervy pre resocializáciu
odsúdených, aby viedli riadny život (§ 1a zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Nariadenie podmienečného prepustenia z výkonu trestu je namieste vtedy, ak už k náprave, resp.
kdosiahnutiuúčelutrestuďalšípobytodsúdenéhovovýkonetrestuniejenutný,pričommožnovzhľadom
na všetky relevantné okolnosti predpokladať, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život (nález
Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 2201/16 z 3. januára 2017 a tam citovaná odborná
literatúra).

Pri posudzovaní žiadostí o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je tiež potrebné
vziať do úvahy, že § 68 ods. 1 Tr. zákona umožňuje uložiť odsúdenému primerané obmedzenia alebo
povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4 Tr. poriadku. Mieru rizika, ktorá je spojená s podmienečným
prepustením odsúdeného, tak možno zmierniť uložením týchto opatrení (I. ÚS 36/2022). Pokiaľ ide o

konkrétne posúdenie okolností tej-ktorej veci, je potrebné poukázať tiež na to, že riaditeľ ústavu na výkon
trestu odňatia slobody disponuje najkomplexnejšími a najrelevantnejšími informáciami o odsúdenom,
keďže je de facto v priamom kontakte s ním (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Urtos/6/2020 z
18.11.2020).

Z hodnotenia odsúdeného z ÚVV a ÚVTOS Prešov, s miestom výkonu v Sabinove, v kde súčasnosti
vykonáva trest v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, vyplýva, že odsúdený
pokyny a príkazy príslušníkov plní, pričom bol aj šestnásťkrát disciplinárne odmenený a disciplinárne
potrestaný nebol, má evidované štyri negatívne poznatky. Jeho správanie viedlo k preradeniu z ústavu
zo stredným stupňom stráženia do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Resocializačná prognóza

je podľa záverov hodnotenia riaditeľa ústavu menej priaznivá a riziko recidívy stredné. Vzhľadom na
vyššie uvedené riaditeľ konštatoval, že odsúdený preukazuje splnenie podmienok na podmienečné
prepustenie, a preto odporúčal jeho podmienečné prepustenie s dohľadom za súčasného uloženia
povinnosti sa zamestnať v skúšobnej dobe a lebo sa o zamestnanie preukázateľne uchádzať a pripojil
sa aj k návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie.

V rámci resocializácie sa odsúdený pravidelne zúčastňoval skupinových aktivít v rámci kultúrno
osvetovej činnosti, bol členom rôznych krúžkov, bol pracovne zaradený počas výkonu trestu v ústave
na výkon trestu odňatia slobody v Ilave, v Hrnčiarovciach nad Parnou, v Dubnici nad Váhom, ako aj
v Prešove, kde aktuálne vykonáva trest odňatia slobody. Odsúdený bol v období od 02.01.2025 do

28.05.2025 umiestnený vo výstupnom oddiele, ktorý je zriadený v rámci projektu „Šanca na návrat 2“ s
cieľom plynulého prechodu do občianskej spoločnosti. Hlavným cieľom výstupného oddielu je príprava
odsúdených na život po prepustení z výkonu trestu, zníženie rizika sociálneho vylúčenia a zvýšenie
kompetencií pri uplatnení sa na trhu práce. Aktivity realizované vo výstupnom oddiele sú zamerané nakorekciu nereálnych očakávaní odsúdeného súvisiacich s prepustením na slobodu, na podporu procesu
zmeny, na motiváciu k vedeniu života bez trestnej činnosti a na tvorbu plánov sociálneho začlenenia po
prepustení. Menovaný v rámci výstupného oddielu absolvoval moduly, ktoré boli zamerané na oblasti:

sociálna komunikácia, sebapoznanie, finančná gramotnosť, závislosti, zamestnanosť, rodinné vzťahy
a právne aspekty. Počas realizovaných aktivít sa odsúdený správal slušne a disciplinovane. Sociálny
kontakt udržiava s matkou, bratmi, sestrou, dcérou prostredníctvom telefonických hovorov a osobnej
korešpondencie. S priateľmi je v korešpondenčnom kontakte. V mesiaci február 2025 riaditeľ ústavu
povolil odsúdenému dvakrát voľno na opustenie ústavu v zmysle § 65 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z. o

výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
za účelom vybavovania dokladov a za účelom návštevy kultúrnych a športových a osvetových podujatí.

Na základe uvedeného je, podľa názoru krajského súdu, možné v prvom rade konštatovať, že odsúdený
jednoznačne vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie, a
že teda splnil prvú materiálnu podmienku podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

Pokiaľ okresný súd zdôraznil, že v prípade marenia spravodlivosti išlo o trestnú činnosť spáchanú
odsúdenýmpočasvýkonuväzby,tedavchránenomprostredí,krajskýsúduvedenékonanieodsúdeného
nebagatelizuje, napokon odsúdený bol za neho právoplatne odsúdený, avšak pokiaľ ide o proces
prevýchovy, je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že uvedeného trestného činu sa odsúdený dopustil
ešte v roku 2018, a to počas výkonu väzby, pričom od uvedeného protiprávneho konania až doposiaľ

bolo jeho správanie v ústave na výkon trestu na požadovanej úrovni, o čom svedčí aj 16 disciplinárnych
odmien, pričom disciplinárne potrestaný nebol ani raz.

Ďalším dôležitým faktorom pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody
je aj postoj samotného odsúdeného k ním spáchanej trestnej činnosti (uznesenie Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 4Urtos/7/2020 z 19.11.2020). Odsúdený A. B. má k spáchanej trestnej činnosti kritický
postoj, svoje konanie ľutuje, chce viesť riadny život, starať sa o svoju maloletú dcéru a o svoju chorú
matku a zamestnať sa. Zo záverov znaleckého posudku znalkyne C. E. vyplýva, že odsúdený zaujal
k účelu trestu pokorný a akceptujúci postoj, účelu trestu rozumie a v racionálnej rovine ho prijíma,
hodnotí ako účelný, nakoľko mu práve výkon trestu odňatia slobody umožnil uvedomiť si svoje asociálne

správanie. K trestnej činnosti zaujíma primerane kritický postoj, svoje konanie ľutuje a má predstavu a
snahu o primeranú nápravu v budúcnosti. Vníma zmysel a potrebu právnych zákonov a noriem, ako
aj ich dodržiavania. Odsúdený akceptoval svoj trest a svoje konanie ľutuje, uvedomuje si materiálne aj
nemateriálne škody, ktoré spôsobil druhým.

Vhodné predpoklady pre to, aby v prípade podmienečného prepustenia odsúdený žil riadnym životom,
vytvára, podľa názoru krajského súdu, aj stabilné rodinné prostredie. Odsúdený pri svojom výsluchu
uviedol, že bude žiť na adrese trvalého bydliska a chce sa zamestnať vo Volkswagene v Bratislave,
pričom vzhľadom na zamestnanie aj počas výkonu trestu, krajský súd o zamestnaní sa odsúdeného po
prepustení z výkonu nemá pochybnosti.

Vychádzajúc z obsahu vykonaných dôkazov krajský súd v danom prípade dospel k záveru, že u
odsúdeného A. B. je splnená aj druhá materiálna podmienka.

Vzhľadom na uvedené musí krajský súd konštatovať, že záver okresného súdu v tom smere, že

odsúdený nespĺňa zákonom požadované materiálne podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody, nie je správny. Krajský súd v rámci prieskumnej povinnosti k záveru, že všetky
zákonomvyžadovanépodmienkynapodmienečnéprepustenieodsúdeného,uvedenévustanovení§66
ods. 1, ods. 2 Tr. zákona boli splnené.

Podľa krajského súdu, odsúdený počas výkonu trestu plnením svojich povinností a svojím správaním
preukázal polepšenie do takej miery, že možno od neho očakávať, že povedie v budúcnosti riadny život.
Pozitívne pôsobí aj kontakt odsúdeného s blízkou rodinou, z ktorého možno vyvodiť žiadúcu a trvalú
existenciu sociálneho zázemia odsúdeného po jeho prepustení na slobodu.

S prihliadnutím na povahu a závažnosť predmetnej trestnej činnosti, na okolnosť, že do rozporu
s Trestným zákonom sa už odsúdený v minulosti dostal, na osobu odsúdeného a nevykonaný
zvyšok predmetného trestu odňatia slobody, krajský súd zároveň podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona uložil
odsúdenému v spojení s podmienečným prepustením skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia vovýmere 5 rokov, teda v hornej polovici zákonom stanovenej sadzby a túto považuje za primeranú.
Odsúdený počas jej plynutia bude mať možnosť svojím riadnym životom, teda bez toho, aby sa dopúšťal
akejkoľvek protiprávnej činnosti, vrátane trestných činov a priestupkov, preukázať, že doterajší výkon

nepodmienečného trestu odňatia slobody k jeho náprave naozaj postačil. V opačnom prípade súd
rozhodne, že odsúdený zvyšok trestu vykoná.

Na posilnenie eliminácie rizika recidívy krajský súd rozhodol aj o uložení probačného dohľadu nad
osobou odsúdeného vo výmere 2 rokov, vrátane povinnosti zamestnať sa alebo aspoň sa preukázateľne

uchádzať o zamestnanie, ktorá je jednoznačne spôsobilá znížiť mieru rizika, ktorá je spojená s
podmienečným prepustením odsúdeného.

Tieto obmedzenia a povinnosti spoločne s probačným dohľadom tak budú, podľa názoru krajského súdu,
viesť odsúdeného k riadnemu životu po jeho prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.

Ako nedôvodnú vyhodnotil krajský súd námietku odsúdeného týkajúcu sa prieťahov v konaní pred
okresným súdom. Na základe prieskumnej povinnosti krajský súd v postupe okresného súdu nenašiel
dlhšie obdobia nečinnosti, a je preto na mieste konštatovanie, že v predmetnej veci okresný súd
postupoval zákonne a plynule. Namietané odročovania verejných zasadnutí je možné vyhodnotiť ako
odôvodnené za účelom riadne vykonaného dokazovania nevyhnutného pre rozhodnutie o návrhu

odsúdeného na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Nad rámec doposiaľ uvedeného na doplnenie argumentácie krajský súd uvádza, vo vzťahu k obsahu
podanej sťažnosti, že o argumentoch odsúdeného k namietanej zaujatosti okresného súdu, ktorý
rozhodoval vec, osobitne nerozhodoval, a to s odkazom na § 31 ods. 5 Tr. poriadku v spojení s § 32

ods. 6 Tr. poriadku.

S poukazom na uvedené potom krajský súd zrušil napadnuté uznesenie v celom rozsahu a rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.