Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 48C/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424211289
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Moskvičová PhD.LL.M.
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1424211289.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v spore žalobcu: Združenie chovateľov rýb na Slovensku, IČO: 31 796 672,
so sídlom SNP 30, 900 28 Ivanka pri Dunaji, zast.: AK JUDr. Daniela Harkabusová, PhD., s. r. o., so
sídlom A. Pietra 10645/17, 036 01 Martin, IČO: 55 897 967, proti žalovanému: Humánny pokrok o.z.,
IČO: 42 272 262, so sídlom Belinského 10, 851 01 Bratislava – Petržalka, o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Súd n e p r i z n á v ažalovanému nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

1. Podaním doručeným súdu dňa 25.11.2024 sa žalobca domáhal vydania neodkladného opatrenia,

ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa všetkých úkonov, ktoré by neoprávnene
poškodzovali dobrú povesť žalobcu a jeho členov, ako aj povinnosť:

- odstrániť zo všetkých verejne dostupných zdrojov, verejne dostupný materiál / publikáciu s názvom
„Ryba na suchu“ s podtitulom „Správa o vývoji trhu s rybami a podmienkami predaja živých kaprov“ zo
dňa 22.11.2022;

- zastaviť šírenie iniciatívy / kampane „Ako vyzerá kaprie peklo“ a odstrániť s tým súvisiace príspevky a
materiál šírený prostredníctvom webovej stránky A. a sociálnych sietí – link: https://www. B./;
- odstrániť verejne dostupný videoklip s názvom „B. B. potrebuje Vašu pomoc!“ v trvaní
2 min. 12 sek. zverejnený na sociálnej sieti – facebook na profile užívateľa Humánny
pokrok – link: https://wwwfacebook.com/humannypokrok/videos/kapor- karol-potrebuje-va%C5%Alu-
pomoc/226286106250354/;

- odstrániť verejne dostupný príspevok zverejnený na sociálnej sieti – Instagram na profile užívateľa
Humánny pokrok zverejnený dňa 20.11.2024 – link: https://www. instagram.com/p/DCmC-baiphV/?
fbclid=IwY2xjawGtO3pleHRuA2FlbQIxMAABHYppV8fM5cMq3gfz7hDrKu 7
bjwOBDjfbkzcrPzUglnQzFk5yngTrTiFx3A aem 8nR-lDdeJzFZsTDerw8U-g;
- odstrániť verejne dostupný príspevok zverejnený na sociálnej sieti
Facebook na profile užívateľa Humánny pokrok zverejnený dňa 20.11.2024

- link: A.]=AZVH81AxSn_P_ByAPH5tId5Skq4DGA-dq6Yf-Nzz7avdoDgJ-ooHKATSQuVlqoqKcklBv-mcBCHpch5F0mH3WMKBmuowX7Q9bOd9PQvp2O2zFEJuJZ0zdLLUNqxmntaUDqNPwELS35fuLIbjA7wdhPkACDUv
PU&_tn_=EH-R;
- odstrániť verejne dostupný príspevok zverejnený na sociálnej sieti – Instagram na profile užívateľa

Humánny pokrok zverejnený dňa 20.11.2024 - link: https://www. instagram. com/reel/DCmeH7 7 OIYD/7
igsh=MXgl cGZ4dHEzNTRlaA==;
- odstrániť verejne dostupný príspevok zverejnený na sociálnej sieti Facebook na profile užívateľa
Humánny pokrok zverejnený dňa 20.11.2024 – link: A.. com/reel/11009077550607397locale^sk_SK.
Súčasne žiadal priznať nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. Z dôvodu kauzálnej nepríslušnosti Mestský súd Bratislava IV postúpil spor s poukazom na § 22 písm.
a), § 40 a § 43 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“) Mestskému
súdu Bratislava III, ktorý s postúpením nesúhlasil a vec bola predložená Krajskému súd v Bratislave
na rozhodnutie o príslušnosti, ktorý v uznesení č.k. 3Ncb/21/2024-99 zo dňa 09.01.2025 vyslovil, že
na konanie vo veci je príslušný Mestský súd Bratislava IV. Dňa 30.01.2025 bol predmetný spor vrátený

Mestskému súdu Bratislava IV na rozhodnutie.

3. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zdôvodnil nasledovne. Uviedol, že je
právnickou osobou – stavovským a profesijným združením, ktoré združuje chovateľov rýb na Slovensku,
evidovaných v súlade so zákonom, ktorí podnikajú v oblasti chovu rýb, ktorého poslaním je

presadzovanieaochranazáujmovchovateľovrýbnaSlovenskuformouaktívnehojednaniaspríslušnými
orgánmi a organizáciami. Tvrdil, že svoju činnosť vykonáva od roku 1999, pričom dodal, že pre
dosiahnutie cieľov združenia je okrem iného potrebná aj podpora verejnosti, či už formou darov pre
žalobcu, darovaním 2 % z príjmu, či inou vhodnou formou tak, aby bolo možné tieto prostriedky
použiť pre potreby členov žalobcu. Tvrdil že počas svojho pôsobenia na slovenskom trhu si vybudoval,

postavenie silnej a stabilnej organizácie. Uviedol, že jedným z jeho hlavných cieľov je o.i. tiež podpora
potravinovej sebestačnosti Slovenskej republiky a tiež podpora konzumácie kvalitného rybieho mäsa
konečným spotrebiteľom, nakoľko Slovenská republika dlhodobo zaostáva v konzumácii tohto druhu
mäsa, pričom je z vedeckých poznatkov je dlhodobo známe, že konzumácia rybieho mäsa je prospešná
pre ľudský organizmus, keďže ryby obsahujú dva hlavné typy omega-3 mastných kyselín. Mal za to,

že akékoľvek poškodzovanie jeho dobrej povesti, je spôsobilé mu privodiť ujmu, avšak v tomto prípade
nielen jemu, ale aj cieľovej skupine osôb, ktorým žalobca poskytuje v rámci výkonu svojej činnosti
pomoc, t.j. chovateľom rýb na Slovensku, ktorí podnikajú v oblasti chovu rýb. Tvrdil, že žalovaný
dlhodobo vyvíja činnosti, ktoré sa javia ako snaha o dosiahnutie úplného zákazu predaja živých rýb
konečnému spotrebiteľovi, pričom uvedenými činnosťami, tak zasahuje do jeho dobrej povesti. Poukázal

na viaceré aktivity žalovaného, ktoré sa stupňujú vždy v predvianočnom čase, v čase ktorý je určený na
výlov rýb, keďže žalobca si za symbol svojej kampane vybral sladkovodnú rybu – Kapra obyčajného,
ktorý je označovaný ako tradičná ryba Vianoc. Táto snaha o dosiahnutie úplného zákazu predaja
živých rýb konečnému spotrebiteľovi je okrem iného zrejmá z aktivít žalovaného na základe informácií
prezentovaných vo verejne dostupných iniciatívach, publikáciách, kampani a príspevkov zverejnených

na sociálnych sieťach Facebook a Instagram žalovaného, na ktoré žalobca vo svojom návrhu poukazuje.
Dodal, že žalovaný má na týchto sociálnych sieťach vysoké množstvo sledovateľov. Ďalej poukázal aj
na to, že žalovaný organizuje podujatia s názvom Vegánske hody, kde využíva modely mŕtvych kaprov
hodených v zakrvavenej vani, resp. model časti kapra položený na stole vedľa zakrvaveného tĺčika na
mäso a zakrvavenej dosky na krájanie. Uviedol, že všetky vyššie uvedené aktivity žalovaného podrobil

odbornému prieskumu a oslovil dvoch odborníkov v danej problematike a to Slovenskú ichtyologickú
spoločnosť (ktorá obhajuje záujmy slovenskej ichtyológie a dohliada na stav ichtyofauny Slovenska ako
nenahraditeľného zdroja a bohatstva národa) a C. D. E., F. (znalec z odboru vodného hospodárstva
odvetvie rybárstvo a rybnikárstvo), ktorí posúdili správu Organizácie s názvom „Ryba na suchu“ s
podtitulom „Správa o vývoji trhu s rybami a podmienkami predaja živých kaprov“ zo dňa 22.11.2022

(ďalej len „Správa“), pričom z vyjadrení týchto odborníkov vyplýva, že Správa obsahuje málo faktov
a aktuálnych informácii, s mnohými síce relevantnými a informačnými zdrojmi, no tieto sú nesprávne
interpretované a častokrát vytrhnuté z kontextu, argumenty publikované v tejto správe považujú za
tendenčné polopravdy až nepravdy, prekrúcajúce fakty, bez odbornej znalosti biológie rýb, problematiky
chovu, lovu, prepravy, spracovania a predaja rýb. Z doposiaľ uvedeného mal žalobca za to, že táto

Správa obsahuje nepravdivé skutkové tvrdenia a také hodnotiace úsudky, ktorým chýba akýkoľvek
skutkový základ, pričom tieto tvrdenia a hodnotiace úsudky majú difamačný a česť chovateľov rýb
poškodzujúci charakter. Uviedol, že samotná kampaň žalovaného „Ako vyzerá kaprie peklo“ a s tým
súvisiace príspevky a materiál šírený prostredníctvom webovej stránky A. a sociálnych sietí — link:https://www.kapriepeklo.sk/ prezentuje heslá ako napr.: „Predaj živých kaprov je barbarstvo, ktoré so
sviatkami pokoja nemá nič spoločné. “
,,S kaprami sa opakovane hrubo manipuluje a domov si odnášate kapra s bolestivými poraneniami na

celom tele. “
,,Kapry celé dni nehybne čakajú natlačené jeden na druhom v malej kadi na rušnej ulici, kde nepoznajú
nič iné, len strach. “
,,Voda vo vani je pre kapra príliš teplá na to, aby v nej vedel pokojne tráviť svoje posledné hodiny. Vo
vode je navyše chlór, ktorý mu páli sliznice a žiabre. “

„Tieto reťazce a prvé mesto na Slovensku sa zaviazali nepredávať vo svojich prevádzkach živé kapry
a ani neposkytovať svoje priestory na ich predaj tretím stranám. Kaufland, Terno, Billa, COOP Jednota,
KRAJ, TESCO, LIDL, Mesto Žilina" a podobne. Ohľadne tvrdení prezentovaných v predmetnej Správe
žalovaného a šírených prostredníctvom kampane, žalobca v návrhu uviedol viaceré protiargumenty,
pre ktoré považuje informácie uvedené v predmetnej správe žalovaným za nepravdivé, tendenčné
a vytrhnuté z kontextu. Podľa názoru žalobcu, tvrdenia v Správe, v kampani, či ďalších uvedených

materiáloch a publikáciách, šírených prostredníctvom sociálnych sietí Facebook a Instagram, ako
i vyobrazovanie modelov mŕtvych kaprov hodených v zakrvavenej vani a podobne, dehonestujú
prácu chovateľov rýb a negatívne ovplyvňujú trh s trhovými rybami, čím spôsobujú ekonomickú ujmu
profesionálnym rybárom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa žalobca prostredníctvom právneho
zástupcu obrátil na žalovaného formou „Výzvy na upustenie od neoprávnených zásahov do práva na

ochranu dobrého mena a dobrej povesti žalobcu" zo dňa 06.08.2024.“, v ktorej bol žalovaný upozornený
na porušovanie § 19b zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj
ako „Občiansky zákonník") a prípadný ďalší postup pre prípad, ak od tohto konania neupustí. Na tento
list žalovaný reagoval listom zo dňa 23.08.2024, v ktorom uviedol, že konanie žalovaného je v plne v
súlade s platnou legislatívou a v citovaných dokumentoch nenachádzajú žiadny náznak neoprávnených

zásahov do práva na ochranu dobrej povesti žalobcu a že uvádzaná kampaň vychádza zo súčasného
stavu vedeckého poznania a jej predmetom je ochrana kaprov, a nie poškodzovanie práv žalobcu.
Záverom žalovaný uviedol, že výzvu považuje za bezpredmetnú. Žalovaný napriek výzve žalobcu
vyššie uvedený materiál zo všetkých verejne dostupných zdrojov neodstránil a naďalej pokračuje vo
svojom konaní, pričom aktivity žalovaného sa v tomto predvianočnom čase stupňujú. Žalobca zdôraznil,

že zo strany žalovaného ide o šírenie nepravdivých údajov a skutočností, ktoré sa nezakladajú na
pravde a vedeckých poznatkoch. Napriek tomu žalovaný nepravdivé informácie šíri čím spôsobuje ujmu
na strane žalobcu a chovateľov rýb, ktorých združuje v stavovskej organizácii. Z uvedeného dôvodu
dochádza zo strany žalovaného k poškodzovaniu dobrej povesti žalobcu formou šírenia materiálov,
publikácií, videoklipov s nepravdivými tvrdeniami, širokému počtu adresátov, pričom toto poškodzovanie

je spôsobilé navodiť na strane žalobcu ujmu spočívajúcu v poklese príjmu z predaja najmä vianočných
kaprov a tiež v zrušení povolení na ambulantný predaj na pozemkoch, ktoré boli za týmto účelom
vyčlenené samosprávami a tiež k negatívnemu ovplyvneniu správania sa spotrebiteľa. Ako príklad
uviedol dvoch členov a to chovateľa rýb – FARMA HATE, spol. s r.o. so sídlom Rybníky, 038 43 Kláštor
pod Znievom, IČO: 31 385 508, ktorého tržby súvisiace s predajom kapra v roku 2022 boli vo výške

343.201,36 eur a v roku 2023 klesli na sumu 75.671,95 eur. Ďalej u člena žalobcu podnikajúceho v
oblasti chovu rýb pod obchodným menom C. C., E. C. XXX/X, XXX XX B. , IČO : 33 859 281 boli
celkové príjmy z predaja rýb za mesiac 11/2022 v sume 75.885,08 eur, 12/2022 v sume 165.537,49 eur,
pričom v tých istých mesiacoch nasledujúceho roka 2023 klesli na sumu 43.573,01 eur za 11/2023 a
sumu 104.456,10 eur za 12/2023. Mal za to, že konanie žalovaného poškodzuje dobrú povesť žalobcu,

pričom táto skutočnosť má potenciál negatívne sa prejaviť minimálne na dosahovaní cieľov, pre ktoré bol
žalobca ako združenie založený, t.j. presadzovanie a ochrana záujmov chovateľov rýb na Slovensku. Bol
tohonázoru,žepredloženýmidôkazmidostatočneosvedčildôvodnosťvydanianeodkladnéhoopatrenia,
nakoľko žalobcovi ako i jeho členom hrozí reálna a bezprostredná ujma na ich právach.

4. Doplneniami návrhu na vydanie neodkladného opatrenia zo dňa 02.12.2024, 05.12.2024, 11.12.2024,
18.12.2024, 27.01.2025 a 11.02.2025 žalobca doplnil podaný návrh na nariadenie neodkladného
opatrenianajmäolistinnédôkazy–príspevkyžalovanéhozverejnenénasociálnychsieťachžalovaného,
ktorými podľa názoru žalobcu, žalovaný naďalej pokračuje v šírení nepravdivých údajov a skutočností,
ktoré sa nezakladajú na pravde a vedeckých poznatkoch, čím spôsobuje ujmu na strane žalobcu

a chovateľov rýb, ktorých združuje v stavovskej organizácii.

5. K návrhu žalobca pripojil: Zoznam členov žalobcu (č.l. 10), Tabuľka o množstve spotrebovaných
rýb (č.l. 11), publikácia žalovaného s názvom „ Ryba na suchu “ s podtitulom „ Správa o vývoji trhu srybami a podmienkami predaja živých kaprov“ zo dňa 22.11.2022 (č.l. 12-26), Screenshoty zo sociálnej
siete Instagram a Facebook na profile užívateľa Humánny pokrok (č.l. 27-30), Vyjadrenie Slovenskej
ichtyologickej spoločnosti k Správe zo dňa 13.06.2024 (č.l. 31), Výzva na upustenie od neoprávnených

zásahov do práva na ochranu dobrého mena a dobrej povesti žalobcu" zo dňa 06.08.2024 (č.l. 32-34),
Odpoveď na predsúdnu výzvu zo dňa 23.08.2024 (č.l. 35), Príjmy a výdavky C. C. za 11/a 12/2022 (č.l.
36-37), Znalecký posudok č. 4/2024 zo dňa 24.06.2024 (č.l. 38-47), príspevky žalovaného zverejnené
na sociálnych sieťach Facebook a Instagram na profile žalovaného (č.l. 62-64), článok uverejnený na
internetovej stránke: tvnoviny.sk dňa 27.11.2024 (č.l. 65-72), príspevky a screenshoty zo sociálnej siete

Instagram a Facebook na profile užívateľa Humánny pokrok (č.l. 84-90, 121-128, 137-138, 146-148).

6. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením môže súd uložiť strane najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

9.Podľa§326ods.1CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

11. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do
30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.

12. Podľa § 329 ods. 1 CSP veta prvá súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

13. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.

14. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú

úpravu pomerov medzi stranami.

15. Podľa § 19b ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, Právnické osoby majú svoj názov, ktorý musí byť
určený pri ich zriadení. Pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno domáhať na súde,
aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav; možno sa tiež domáhať

primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch. Odsek 2 platí primerane aj pre
neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby.

16. Podľa § 337 ods. 1, 2, 3 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením

ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a
predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do
pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného
opatrenia. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo

veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.17. V zmysle § 325 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch dôvodov a to, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Dané ustanovenie
obsahuje v ods. 2 demonštratívny výpočet uplatnenia inštitútu neodkladného opatrenia v praxi.

18. Po preskúmaní návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených listinných
dôkazov, dospel súd k záveru, že tento je nedôvodný.

19. Súd uvádza, že neodkladné opatrenie je výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, ak je

neodkladne potrebné upraviť pomery medzi stranami sporu alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie
vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami
sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách
neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok žalobcu, ako navrhovateľa neodkladného
opatreniaosvedčenýačiexistujúskutočnostiodôvodňujúcepotrebuneodkladnejúpravypomerovmedzi
stranami. Žalobca ako navrhovateľ neodkladného opatrenia musí osvedčiť, že obava z ohrozenia je

reálna, t.j. nie hypotetická, pričom chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany sporu nemožno ničím
nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia.

20. Podmienkou pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je naliehavosť situácie,
vyžadujúcej neodkladné riešenie veci v záujme predchádzania vzniku možnej poruchy v právnom

vzťahu. V dôsledku toho súdy o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nerozhodujú až po zistení
skutkového stavu, ale už na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Pri nariaďovaní samotného
neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
Miera osvedčenia potrebných skutočností sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia.
Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia

sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich,
ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž
rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2M Cdo 3/2010 z 29.7.2010).

21. Súd neodkladným opatrením upravuje pomery strán sporu konania, pričom je dôležité, že je povinný
poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných
pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje.

22. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nemusí byť nárok preukázaný, musí však byť aspoň

osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých
dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti),
pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená
skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení
neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane sporu dočasnú ochranu, prípadne

zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite
zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Pre
úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby boli aspoň osvedčené, teda
nemusia byť nepochybne preukázané, základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

Inými slovami, z hľadiska osvedčenia pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana,
postačuje, že nejde o nárok očividne vylúčený.

23. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd posudzuje v celkovom kontexte požadovanej
procesnej ochrany základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, teda: a) či je

osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) či navrhovateľom neodkladného
opatrenia tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo
obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c)či uložením požadovanej povinnosti alebo
obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ neodkladného opatrenia
domáha (princíp efektívnosti), d) či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa

okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav (princíp dočasnosti), e) či
právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a f) či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením.24. Súd neodkladným opatrením upravuje pomery strán sporu konania, pričom je dôležité že je povinný
poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných

pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Neodkladné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu
spravidla zasiahnuť do základných práv alebo slobôd strán sporu, lebo rozhodnutia o nich nemusia
zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu.

25. Súd po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a predloženými listinnými

dôkazmi konštatuje, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať opodstatnenosť nariadenia neodkladného
opatrenia, teda nepreukázal také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu bezodkladného upravenia
pomerov medzi stranami sporu.

26. Žalobca v tomto konaní žiadal o poskytnutie ochrany v súvislosti s tvrdenými zásahmi zo strany
žalovaného do práva na ochranu dobrej povesti a cti (žalobcu a jeho členov), pričom v návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia žiadal v prvom rade uložiť žalovanému povinnosť zdržať
sa všetkých úkonov, ktoré by neoprávnene poškodzovali dobrú povesť žalobcu a jeho členov (výrok
I.) a súčasne uložiť žalovanému povinnosť odstrániť konkrétne materiály, videoklip, či príspevky (bližšie
špecifikované v petite návrhu), ktoré sú prístupné verejnosti v zmysle § 325 ods. 2 písm. d) CSP.

27. V danom prípade dochádza k stretu dvoch základných práv, a to práva na ochranu osobnosti
(žalobca) a práva na slobodu prejavu (žalovaný). Právo na ochranu osobnosti vychádza z článku
čl. 19 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“), podľa ktorého každý má právo
na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Každý má právo
na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. Podľa § 11 zákona

č.40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), každá fyzická osoba
má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj
súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Obdobná ochrana sa poskytuje aj právnickým
osobám, kde v zmysle § 19b ods. 2 OZ sa poskytne ochrana právnickej osobe v prípade porušenia práva
k názvu právnickej osoby. Podľa § 19b ods. 3 OZ sa ochrana poskytuje aj v prípade neoprávneného

zásahu do dobrej povesti právnickej osoby. Na strane druhej bude v zmysle článku 26 ods. 2 Ústavy
SR garantovaná sloboda prejavu, nakoľko platí, že každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom,
písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať ideya
informácie bez ohľadu na hranice štátu.

28. Súd takto preskúmal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, a to predovšetkým
formuláciu petitu návrhu v časti výroku I. a zistil, že tomuto nie je možné vyhovieť. Petit je presná
formulácia akého výroku sa žalobca podanou žalobou, resp. návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia domáha. Petit označuje záväznú časť žaloby alebo iného podania adresovaného
súdu, v ktorom žalobca realizujúc svoje dispozičné oprávnenie navrhuje, ako má súd rozhodnúť.

Formulácia petitu je veľmi dôležitou skutočnosťou, pretože nielenže vymedzuje predmet konania, ale od
správne vymedzeného petitu závisí spôsob rozhodnutia a následná vykonateľnou rozhodnutia. Súd je
orgán rozhodujúci na základe petitu (žalobného návrhu), preto neprichádza do úvahy, aby v mene
žalobcu formuloval petit žaloby alebo určoval jednotlivé obsahové zložky podania strany sporu (obdobne
v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28. 4. 2016, sp. zn. 13Co/239/2015). Formulácia

petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je v danom prípade maximálne všeobecná a
široko koncipovaná, pričom nezodpovedá ani v návrhu tvrdením skutočnostiam, resp. dôkazom
predloženým žalobcami na osvedčenie dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
V danom prípade súd konštatuje, že takto formulované znenie petitu ako ho žalobca navrhuje vo výroku
I. je neprimerané, neurčité a v konečnom dôsledku aj nevykonateľné.

29. Pri nariadení neodkladného opatrenia je nevyhnuté osvedčiť základné skutočnosti odôvodňujúce
jeho nariadenie a to osvedčenie nároku v miere potrebnej na nariadenie neodkladného opatrenia ako
aj naliehavosť potreby úpravy pomerov strán sporu a osvedčiť obavu z ohrozenia prípadnej budúcej
exekúcie. Inštitút neodkladného opatrenia je inštitút mimoriadny a výnimočný, prichádzajúci do úvahy

až za stavu reálneho ohrozenia osvedčeného nároku žalobcu podloženého konkrétnymi skutočnosťami.
Žalobca preto, ak má byť úspešný, musí uviesť v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
také skutočnosti, ktorými jednak osvedčí svoj nárok a zároveň, ktoré potvrdia reálne ohrozenie jeho
nároku. Zo žalobcom opísaného skutkového stavu ako aj predložených listín, súd nezistil také konaniežalovaného, pre ktoré by mohol podanému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť.
Podľa názoru súdu žalobca dostatočne neosvedčil dôvodnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov
medzi stranami, nakoľko nepoukázal na žiadne konkrétne správanie žalovaného (faktické alebo právne

úkony), ktoré by odôvodňovalo záver, že konaním žalovaného priamo dochádza k neoprávneným
zásahom do práva na ochranu dobrej povesti žalobcu alebo cti jeho členov. Zo žiadneho listinného
dôkazu nevyplýva skutočnosť, že by žalovaný, všetky žalobcom tvrdené aktivity, či už formou príspevkov
na sociálnych sieťach, článkov, či publikácii, priamo poškodzoval, resp. zasahoval do dobrej povesti
žalobcu, nakoľko ani v jednom z týchto príspevkov, či článkov nebol žalovaným označený žalobca, alebo

jeho člen, resp. že by týmito aktivity žalovaný priamo ohrozoval žalobcu alebo jeho členov na ich právach
a právom chránených záujmoch.

30. Ohľadom tvrdenia žalobcu o poklese príjmu z predaja živých rýb dvoch jeho členov, súd uvádza,
že pokles príjmu jedného (nakoľko žalobcom boli predložené len príjmy a výdavky C. C.) z celkového
počtu členov 47 ešte nezakladá dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko z preložených

listinných dôkaz nie je jednoznačne preukázané, čo bolo dôvodom tohto poklesu resp. že by tento
pokles priamo súvisel s konaním, či aktivitami žalovaného. Potrebu neodkladnej úpravy pomerov pritom
nemožno odvodzovať iba z potenciálnej obavy a predpokladov žalobcu. Súd takéto odôvodnenie návrhu
považoval za nedostatočné, pričom tieto predpoklady sú len v hypotetickej rovine (tvrdenie žalobcu, že
poškodzovanie dobrej povesti je spôsobilé navodiť mu ujmu spočívajúcu v poklese príjmu z predaja

živých rýb, či zrušení povolení na ambulantný predaj, negatívne sa prejaviť na dosahovaní jeho cieľov
a pod.). Úvahy žalobcu neposkytujú podľa názoru súdu žiadny skutkový základ pre záver o existencii
reálneho a bezprostredného nebezpečenstva hroziacej ujmy na strane žalobcu resp. jeho členov, a teda
ani pre záver o splnení predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia.

31. Z vyššie uvedených dôvodov súd návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia nemohol
vyhovieť a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol s poukazom na to, že žalobca neosvedčila
potrebu úpravy pomerov nariadením neodkladného opatrenia.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33.Otrováchkonaniasúdrozhodolspoukazomnavyššiecitovanéust.§255ods.1CSP,keďžežalobca
bol v konaní neúspešný a žalovanému žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

P o u č e n i e :

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 357 písm. d) CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje (§ 362 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/
a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 125 ods. 1 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania

na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).