Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. november 2025

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 15P/138/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6625204430
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Ragačová Černíková

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2025:6625204430.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou Mgr. Lenkou Ragačovou Černíkovou vo veci starostlivosti o maloleté

dieťa: A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené v konaní kolíznym opatrovníkom:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, dieťa rodičov: matka A. A. C., narodená XX.XX.XXXX,
trvale bytom D. XXX/XX, E. a otec E. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom obec F., t.č. Ústav na
výkon trestu odňatia slobody, G. X, C. - H., o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive
maloletého dieťaťa, takto

r o z h o d o l :

I. Maloleté dieťa A. B., narodený XX.XX.XXXX s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky A. C.,
narodenej XX.XX.XXXX, ktorá je zároveň oprávnená maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok

v bežných veciach.

II. Otec E. B., narodený XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého A. B.
výživným vo výške 80,- Eur mesačne, splatného vždy do 15. dňa toho, ktorého mesiaca vopred počnúc
od 07.10.2025.

III. Zameškané výživné za obdobie mesiacov október 2025 až 17.11.2025 v celkovej sume 160,- Eur

súd povoľuje otcovi uhradiť v mesačných splátkach po 20,- Eur mesačne so splatnosťou spolu s bežným
výživným,počnúcodvykonateľnostitohtorozsudkuaždouhradeniacelejsumyzameškanéhovýživného
so stratou výhody mesačných splátok v prípade omeškania s čo i len s jednou splátkou zameškaného
výživného.

VI. Styk otca s maloletým dieťaťom sa n e u p r a v u j e, ponecháva sa na dohode rodičov.

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletého dieťaťa v podanom návrhu žiadala upraviť výkon rodičovských práv a povinností
k maloletému A. B. tak, že maloletý bude zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude
zároveň zastupovať a spravovať jej majetok, otec bude zaviazaný prispievať na výživu syna minimálnym
mesačným výživným, navrhovanú sumu výživného pri sociálnom zisťovaní zvýšila na sumu 80,-Eur
mesačne. V podanom návrhu uviedla, že partnerský vzťah s otcom maloletého trval od januára 2024
do 03.07.2025, kedy otec nastúpil výkon trestu odňatia slobody. Matka žije s maloletým v spoločnej
domácnosti so svojimi rodičmi, ktorí jej s výchovou a starostlivosťou o maloletého pomáhajú. S otcom

maloletého matka do budúcna neplánuje obnoviť spolužitie, nakoľko otec podľa tvrdenia matky mal
problém zabezpečiť finančne rodinu, má dve ďalšie vyživovacie povinnosti, ktoré si dobrovoľne neplnil.
Príjem matky pozostáva z rodičovského príspevku v sume 351,80 Eur, zároveň poberá prídavok na dieťa
v sume 60,-Eur mesačne., Vyživovaciu povinnosť má len k maloletému A. B..2. Podľa predloženej správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec (ďalej len „úrad“ alebo
„kolízny opatrovník“) zo dňa 04.11.2025 sociálne zisťovanie v domácnosti matky bolo úradom vykonané

dňa 17.10.2025. Matka maloletého dieťaťa pani A. A. C. býva v rodinnom dome u svojich rodičov. V
spoločnej domácnosti býva s maloletým synom A. a svojimi rodičmi I. C., narodeným XX.XX.XXXX
a I. C., narodenou XX.XX.XXXX. Rodina býva v 2 generačnom rodinnom dome, kde sa na poschodí
nachádza kuchyňa, obývacia izba, spálňa, detská izba a kúpeľňa. Na prízemí domu sa nachádza takisto
kuchyňa, obývacia izba, práčovňa, komora a sociálne zariadenie. Matka spolu so synom obývajú detskú

izbu.MaloletýA.mávdomevytvorenévhodnépodmienkynahranieapokojnýspánok.Izbysúzariadené
zachovalým účelovým nábytkom. Hygiena v domácnosti bola v čase sociálneho zisťovania na dobrej
úrovni.Mesačnénákladynabývaniemárodinavsume300,00Eur,včomjezahrnutáplatbazaelektrickú
energiu, vodu a plyn. Vykurovanie domu je zabezpečené prostredníctvom plynu a pevného paliva.
Na kúpu dreva rodina potrebuje 700,00 Eur ročne. Prostredie v domácnosti matky v plnom rozsahu
spĺňa štandardy vhodného prostredia pre zabezpečenie starostlivosti, výchovy a napĺňanie citových a

vývinových potrieb maloletého dieťaťa.
Pani A. A. C. je na rodičovskej dovolenke. Z programového informačného systému úradu, programu
RSD o výplate sociálnych dávok bolo zistené, že poberá rodičovský príspevok v sume 351,00 Eur a
prídavky na dieťa v sume 60,00 Eur.
StarýotecmaloletéhodieťaťaI.C.jezamestnanývspoločnostiJ.-F.C.K.,pracoviskoE..Jehomesačný

príjem je 1100,00 Eur. Stará mama I. C. je zamestnaná v L. M.. Jej mesačný príjem je 900,00 Eur.
Pani C. uviedla, že trvá na podanom návrhu na zverenie maloletého A. do jej osobnej starostlivosti. S
otcom maloletého nežijú v spoločnej domácnosti, rozišli sa. Otec maloletého je momentálne vo výkone
trestu. Pani C. sa vyjadrila, že nie je predpoklad, že by sa po odpykaní trestu vrátili k sebe. Styk upraviť
nežiada, pretože maloletý A. je dieťa útleho veku. Matka nebude brániť otcovi v styku s maloletým, môže

sasnímstretávať,poprípadesihozobraťna1deňajceznoc.Výživnénamaloletéhožiadavsume80,00
Eur. Otec maloletého by mal byť prepustený z výkonu trestu odňatia a slobody začiatkom januára 2026.
Pohovor s maloletým A. B., narodeným XX.XX.XXXX v súlade s článkom 12 Dohovoru o právach dieťaťa
a podľa § 43 ods.1 zákona o rodine nemohol byť vykonaný z toho dôvodu, že maloletý A. je dieťa útleho
veku (má 1 rok). V čase sociálneho zisťovania maloletý A. bol v náručí matky, neskôr pobehoval po izbe,

bol veselý, usmiaty. Maloletý bol čisto a vhodne oblečený, nejavil známky zanedbávania. Matka mala
zabezpečené pre maloletého dostatok vhodného oblečenia a hygienických potrieb.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie SPODaSK,
referát SPODaSK na pracovisku E. doporučil vyhovieť návrhu matky na zverenie maloletého do jej
osobnej starostlivosti. Tiež doporučil otca maloletého zaviazať na platenie výživného s prihliadnutím na

jeho príjem a odôvodnené potreby mal. dieťaťa.

3. Súd zisťoval majetkové pomery aj žiadosťami o súčinnosť zaslanými Sociálnej poisťovni Lučenec,
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, OR PZ ODI a Úradu geodézie, kartografie a katastra
SR. Vykonaným šetrením mal súd preukázané, že otec nie je poberateľom dávok sociálneho

zabezpečenia vyplácaných sociálnou poisťovňou, nie je príjemcom pomoci v hmotnej núdzi ani iných
štátnych sociálnych dávok, nie je držiteľom žiadneho motorového vozidla ani vlastníkom nehnuteľnosti.
Z lustrácie otca v Sociálnej poisťovni je zrejmé, že otec je v ústave na výkon trestu odňatia slobody
pracovne zaradený s mesačným príjmom v priemere 215,-Eur (vymeriavací základ od 214,- do 290,-
Eur mesačne).

4. Matka predložila súdu potvrdenie o svojom príjme – prídavku na dieťa a rodičovského príspevku, na
poberanie ktorého jej trvá nárok až do 31.10.2027.
Matka zároveň predložila súdu rozpis svojich mesačných výdavkov, a to náklady na výdavky na vedenie
domácnosti–elektrina140,-Eur,plyn85,-Eur,voda20,-Eur,internetaTV129,-Eur;mesačnévýdavkyna

výživu maloletého dieťaťa – plienky 20,-Eur, oblečenie a obuv 100,-Eur, hygiena 30,-Eur, strava 80,-Eur.

5. Otec sa k podanému návrhu písomne vyjadril, spochybnil spôsobilosť matky zabezpečovať osobnú
starostlivosť o maloleté dieťa, a to pretrvávajúcimi psychickými problémami matky po pôrode maloletého
dieťaťa, ktoré podľa tvrdenia otca viedli k tomu, že stratil prácu, nakoľko musel matke so starostlivosťou

o maloletého pomáhať, nakoľko sa bál ponechať maloletého v starostlivosti matky z dôvodu je psychickej
nestability. Otec žiadal o dôsledné prehodnotenie spôsobilosti matky zabezpečovať starostlivosť
o maloleté dieťa zo strany orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.6. Na pojednávaní dňa 17.11.2025 otec maloletého dieťaťa nebol osobne prítomný, doručenie
predvolania mal riadne vykázané, svoju neprítomnosť na pojednávaní riadne ospravedlnil, súhlasil
s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Preto súd nariadil pojednávanie v neprítomnosti otca

maloletého dieťaťa v súlade s § 180 Civilného sporového priadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného
mimosporového poriadku.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom prítomných účastníkov konania, prečítaním návrhu na začatie
konania, listinných dôkazov na preukázanie majetkových pomerov povinného rodiča na základe

odpovede na podané žiadosti o súčinnosť, správy z prešetrenia pomerov v domácnosti matky zo dňa
04.11.2025, rozpisu výdavkov na maloleté dieťa predložené matkou spolu s listinnými dôkazmi na
preukázanie pomerov matky, lustrácie otca maloletého dieťaťa v sociálnej poisťovni.
8. Matka na pojednávaní naďalej trvala na podanom návrhu, žiadala zveriť maloletého do svojej osobnej
starostlivosti a zaviazať otca úhradou výživného v sume 80,-Eur mesačne, prípadne aj vyššej sumy na
základe vykonaného dokazovania. Matka ďalej uviedla, že spolužitie s otcom maloletého bolo spočiatku

dobré, pracoval, staral sa o rodinu, ale neskôr nastali problémy až nastúpil do výkonu trestu. vo výkone
trestu od 03.07., a to z dôvodu neplnenia si vyživovacej povinnosti k jeho dvom ďalším maloletým
deťom.Podľamatkysiotecvyživovaciupovinnosťkjehodvomstaršímdeťomneplnildlhodobo.Ohľadne
častých zmien zamestnaní otca matka uviedla, že u zamestnávateľa N., O., mal veľmi dobrý príjem, túto
prácu musel nechať z dôvodu, že mu nerobil dobre chlad. Bol aj dočasne pracovne neschopný z dôvodu

ochorenia obličiek. Na N. D. A. J. D., tu pracoval len počas zastupovania neprítomného kolegu, ktorý
bol dočasne práceneschopný, keď sa kolega vrátil, musel z práce odísť. Následne si dlhodobo nevedel
nájsť prácu, ale snažil sa prácu nájsť.

9. V rámci predbežného právne posúdenia boli na pojednávaní za preukázané a dôvodne vynaložené

mesačné výdavky na maloleté dieťa akceptované nasledovné výdavky: výdavky na plienky 20,- Eur,
oblečenie a obuv, uvádzaný výdavok 100,- Eur, po dopite na matku predmetný výdavok nie je mesačný,
ale približne dvojmesačný, teda alikvotná čiastka mesačného výdavku na oblečenie a obuv činí 50,-
Eur, hygiena 30,- Eur, strana 80,- Eur. Mesačné náklady na bývanie spočívajú v elektrickej energii 140,-
Eur, plyn 85,- Eur, voda 20,- Eur, spolu 245,- Eur mesačne. Ďalší výdavok uvádzaný ako internet a

televízia v celkovej sume 129,- Eur, matka na ďalší dopyt súdu nevie uviesť, čo v tejto sume je ďalej
zahrnuté, keďže výdavok 129,- Eur na internet a televíziu je prehnane vysoký výdavok, preto uvedený
výdavok nebol z akceptovaný. Zo správy o šetrení pomerov v domácnosti matky maloletého je zrejmý
ešte výdavok na kúpu palivového dreva, spolu 700,- Eur ročne, čo je výdavok v alikvotnej čiastke na
vedenie domácnosti 58,33 Eur mesačne.

Z uvedeného rozpisu výdavkov na maloleté dieťa, tak ako boli predložené súdu boli ako dôvodne
výdavky na výživu maloletého dieťaťa akceptované nasledovné mesačné výdavky: výdavky na vedenie
domácnosti v sume v alikvotnej čiastke 75,83 Eur (elektrickej energii 140,- Eur, plyn 85,- Eur, voda 20,-
Eur, palivové drevo 58,33 Eur; spolu 303,33 / 4 spolužijúce osoby = 75,83 Eur), strava 80,- Eur, výdavky
na nákup plienok 20,- Eur, hygiena 30,- Eur, oblečenie a obuv 50,- Eur, lieky 5,-Eur (matka neudáva

žiadne vážnejšie zdravotné problémy maloletého dieťaťa a pravidelnú medikamentóznu liečbu). Na
základe uvedeného celkové výdavky na maloleté dieťa, tak ako vyplynulo z vykonaného dokazovania
činia 260,- Eur mesačne. Po odčítaní 60,- Eur ako prídavku na dieťa, ktoré musia byť vynaložené výlučne
na výdavky maloletého dieťaťa, celkové výdavky matky na maloleté dieťa mesačne činia 200,- Eur
mesačne.

10. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov

zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to
vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, §
25 a 26 sa použijú primerane.

11. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého

dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťazverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného.

12. Podľa § 24 ods. 2 zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú
o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so
spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa.

13. Podľa § 24 ods. 3 zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak
so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či
bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

14. Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

15. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

16. Podľa § 24 ods. 6 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o

maloletom dieťati domáhať na súde.

17. Podľa § 26 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

18. Podľa § 25 ods. 1 a 2 zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku
s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o
rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

19. Podľa § 28 ods. 1 zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.

20. Podľa § 28 ods. 2 zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

21. Podľa § 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k
deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo

výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možnostía majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.

22. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

23. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

24. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

25. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

26.Podľa§78ods.1až3zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované
výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

27. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že maloletý A. B. žije v spoločnej domácnosti
s matkou A. C., ktorá mu poskytuje osobnú starostlivosť od narodenia. Do nástupu otca na výkon
trestu odňatia slobody sa otec E. B. riadne podieľal na výchove maloletého. Toho času matke
s výchovou a starostlivosťou o maloleté dieťa pomáhajú jej rodičia, s ktorými žije v spoločnej domácnosti.
Vykonaným šetrením neboli v starostlivosti matky o maloleté dieťa zistené žiadne nedostatky. Preto

súd vyhovel návrhu matky a zveril maloletého A. B. do jej osobnej starostlivosti s tým, že matka
bude oprávnená maloleté dieťa zároveň zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
K uvedenému rozhodnutiu (zastupovanie dieťaťa a správa majetku dieťaťa len jedným rodičom –
matkou) súddospelztohodôvodu,žeotecsatohočasuzdôvodu výkonutrestuodňatiaslobodyaktívne
nepodieľa na starostlivosti o maloleté dieťa. Preto mal súd za to, že matka je osobou, ktorá v plnej

miere zabezpečuje výchovu a starostlivosť o maloleté dieťa a podľa názoru súdu bude aj oprávnenie
zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok vykonávať v najlepšom záujme maloletého dieťaťa,
a to až do návratu otca z výkonu trestu odňatia slobody.

28. Pokiaľ ide o úpravu výživného k maloletému dieťaťu, otec je počas výkonu trestu odňatia slobody

pracovne zaradený s mesačným príjmom v priemere 215,-Eur, otec má dve ďalšie vyživovaciu
povinnosti, na základe informácii získaných od dopytovaných orgánov na základe žiadosti o súčinnosť
mal súd preukázané, že otec nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok.

29. Pokiaľ ide o majetkové pomery otca ako osoby povinnej platiť výživné, otec je toho času vo výkone

trestu odňatia slobody, je pracovne zaradený. Právoplatné odsúdenie a výkon trestu odňatia slobody si
otec privodil sám svojim pričinením (neplnením vyživovacej povinnosti k dvom starším deťom otca), a
teda súd vzhľadom na to, že si zníženie pracovnej spôsobilosti privodil sám, pri zisťovaní majetkových
pomerov otca vychádza z jeho potencionality príjmu, ktorý by výkonom práce (zamestnania) na území
Slovenskej republiky mohol dosahovať príjem minimálne vo výške minimálnej mzdy (816,-Eur mesačne

brutto za rok 2025) a dosahoval by tak mesačný príjem minimálne v sume 663,- Eur v čistom (pri
uplatnení nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a bez daňového bonusu, na ktorý by otec tiež
mal nárok, keby pracoval). Výkonom trestu odňatia slobody otec toho času nemá žiadne predpokladané
výdavky na zabezpečovanie svojich životných potrieb.

30. Vykonaným dokazovaním s odvolaním sa na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru,
že z preukázaného príjmu otca (približne 215,- Eur mesačne) je síce zrejmé, že otec nemá dostatok
finančných prostriedkov na úhradu výživného vo výške odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, popri
plnení vyživovacej povinnosti k dvom ďalším deťom, avšak vzhľadom na tú skutočnosť, že otec satoho času nepodieľa na výchove a výžive maloletého dieťaťa a výchova maloletého A. B. je výlučne
zabezpečovaná len zo strany matky, súd mal za to, že je potrebné zaviazať otca na úhradu výživného
v takej sume, ktorá pokryje nevyhnutné potreby maloletého dieťaťa, a to aj na úkor toho, že táto

vyživovacia povinnosť povinného rodiča bude na úrovni maximálnych finančných možností povinného
rodiča. Pri vyhodnotení v majetkových pomerov otca, berúc do úvahy potencionalitu jeho príjmu, súd
zistil u otca voľné mesačné finančné prostriedky v celkovej sume 663 Eur mesačne. Súd vzal do úvahy aj
ďalšiedvevyživovaciepovinnostiotca. Tiežvzaldoúvahyvýdavkymatkynamaloletédieťavsume200,-
Eur mesačne a príjem matky vo výške 351,80 Eur mesačne (rodičovský príspevok). Vzhľadom na vyššie

uvedené súd na základe vykonaného dokazovania, berúc do úvahy vyjadrenia účastníkov konania,
obsah listinných dôkazov predložených účastníkmi a listinných dôkazov zabezpečených súdom, dospel
k záveru, že je dôvodné určenie výživného na maloletého A. B. vo výške 80,- Eur mesačne. Vyčíslené
výdavky maloletého dieťaťa odôvodňovali úpravu vyživovacej povinnosti otca v sume až 100,-Eur
mesačne, avšak vzhľadom na predpokladané majetkové pomery povinného rodiča, výkon trestu odňatia
slobody otca a ďalšie dve vyživovacie povinnosti otca k dvom maloletým deťom, určenie sumy výživného

v maximálnej sume, vyplývajúcej z vyčíslených výdavkov maloletého dieťaťa, popri plnení vyživovacej
povinnosti k dvom ďalším maloletým deťom by presahovala podľa názoru súdu majetkové možnosti
otca a zároveň určená suma výživného (80,-Eur) je podľa názoru súdu dostatočná na zabezpečenie
základných životných potrieb maloletého dieťaťa a je zároveň v schopnostiach a možnostiach otca
uvedenú sumu výživného na maloletého riadne uhrádzať.

Matkasuvedenousumouvýživného80,-Eurmesačne,ktoroubysaotecpodieľalnavýživnemaloletého,
súhlasila. Kolízny opatrovník tiež súhlasil s úpravou vyživovacej povinnosti otca s maloletému v sume
80,-Eur mesačne.

31. Matka žiadala určiť výživné otca k maloletému odo dňa podania návrhu na začatie konania, preto súd

s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti výrokom II. rozsudku uložil otcovi povinnosť prispievať na
výživu maloletého A. B. výživným vo výške 80,- Eur mesačne, splatného vždy do 15. dňa toho, ktorého
mesiaca vopred počnúc od 07.10.2025.

32. Vzhľadom na určenie zvýšeného výživného spätne ku dňu 07.10.2025, bolo zároveň potrebné

rozhodnúť aj o povinnosti otca uhradiť zameškané výživné na maloleté dieťa, ktoré bolo vyčíslené
ako rozdiel medzi sumou určeného výživného a sumou výživného uhrádzanou otcom. Vykonaným
dokazovaním bolo zistené, že otec na výživu maloletého neprispieva žiadnou sumou. Súd rozhodol
o úprave vyživovacej povinnosti otca k maloletému v sume 80,-Eur od 07.10.2025, a teda od mesiaca
október 2025 do mesiaca november 2025 vzniklo otcovi zameškané v sume 160,-Eur, ktoré v zmysle

výroku III. rozsudku súd povolil otcovi uhradiť v mesačných splátkach po 20,- Eur mesačne so
splatnosťou spolu s bežným výživným počnúc od vykonateľnosti tohto rozsudku až do uhradenia celej
sumy zameškaného výživného so stratou výhody mesačných splátok v prípade omeškania čo i len s
jednou splátkou zameškaného výživného.

33. Vzhľadom na to, že žiadny z účastníkov konania nepovažoval za dôvodné upravovať styk otca
s maloletým dieťaťom, tento sa rozhodnutím súdu neupravoval a bol ponechaný na dohode rodičov.

34. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Žiline, cestou Okresného súdu Lučenec, L. K. XX, XXX XX M..

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1, 2 Civilného mimosporového poriadku, je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd
prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a
dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa § 63 Civilného mimosporového poriadku, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové
tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Podľa§64Civilnéhomimosporovéhoporiadku,zmenanávrhunazačatiekonaniajevodvolacomkonaní
prípustná.

Podľa § 65 Civilného mimosporového poriadku, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo
veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

Podľa § 66 Civilného mimosporového poriadku, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

Podľa § 67 Civilného mimosporového poriadku, na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada
odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.