Uznesenie – Vyživovacie povinnosti ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/205/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6425201389
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6425201389.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny
Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, v právnej veci
navrhovateľa (otca): A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D. D., proti oprávnenému
z výživného: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. E. XXX, XXX XX G. E., zastúpenému JUDr. Mgr.
Tomášom Štefankom, advokátom, so sídlom M. Chrásteka 512/25, 965 01 Žiar nad Hronom, o návrhu

na zrušenie výživného, o odvolaní oprávneného z výživného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad
Hronom č.k. 25Pc/18/2025-45 zo dňa zo dňa 12. augusta 2025, o späťvzatí odvolania, takto

r o z h o d o l :

Konanie o odvolaní oprávneného z výživného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k.
25Pc/18/2025-45 zo dňa zo dňa 12. augusta 2025 z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom výrokom I.
zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k oprávnenému, ktorá bola naposledy určená uznesením
Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 25Pc/8/2024-89 zo dňa 10.04.2024 v spojení s uznesením
OkresnéhosúduŽiarnadHronomč.k.25Pc/8/2024-94zodňa18.04.2024kudňu01.07.2025.Otrovách
konania rozhodol výrokom II. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania s ohľadom na vyššie
uvedené dospel k jednoznačnému záveru, že oprávnený z výživného je už schopný sám sa živiť,
keďže dňa 18.06.2025 ukončil štúdium na strednej škole, ďalej v štúdiu nepokračuje, pričom neboli
zistené žiadne okolnosti, ktoré by mu bránili v uplatnení sa na trhu práce. Ukončením strednej školy a
tým, že oprávnený nepokračuje v štúdiu na vysokej škole, nadobudol schopnosť samostatne sa živiť a

samostatne z vlastných zdrojov uspokojovať všetky svoje relevantné životné náklady. Okresný súd mal
v konaní preukázané, že oprávnený z výživného je vlastnou činnosťou schopný vykonávať pracovnú
činnosť, nakoľko túto aj t. č. vykonáva pre spoločnosť AGREMA WOOD SLOVAKIA s. r. o. na pozícií
„pomocné práce v drevovýrobe“, čo mal súd preukázané z dohody o vykonaní práce zo dňa 23.06.2025.
Oprávnený nemá žiadne zdravotné obmedzenia, pričom bez pochyby má všetky predpoklady, aby sa
dokázal po ukončení štúdia v relatívne krátkom časovom horizonte pri vynaložení primeraného úsilia

uplatniť na trhu práce, či už v rámci svojho odboru alebo aj mimo odbor, ktorý vyštudoval.

3. Podľa názoru súdu v predmetnom prípade došlo k zániku vyživovacej povinnosti navrhovateľa
k dátumu 01.07.2025, pričom možno ustáliť, že oprávnený z výživného nadobudol všetky predpoklady
na nájdenie a získanie vhodnej zárobkovej činnosti, ktorú si aj našiel (hoci len formou dohody). Súd
podotkol, že k zániku vyživovacej povinnosti by došlo aj v prípade, ak by oprávnený z výživného bol až

doposiaľ po celý čas evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a nevykonával žiadnu zárobkovú činnosť,
keďže bolo jednoznačne preukázané, že nepokračoval v sústavnej príprave na budúce povolanie (vďalšom štúdiu) a ani sa u neho nevyskytli žiadne ďalšie okolnosti (napríklad nepriaznivý zdravotný stav
a pod.), ktoré by mu objektívne znemožňovali zabezpečiť si živobytie.

4. Na základe vyššie uvedeného okresný súd rozhodol o zrušení vyživovacej povinnosti navrhovateľa k
oprávnenému z výživného, ktorá bola naposledy určená uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom
č. k. 25Pc/8/2024-89 zo dňa 10.04.2024 v spojení s uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom č.
k. 25Pc/8/2024-94 zo dňa 18.04.2024, a to ku dňu 01.07.2025. O trovách konania rozhodol podľa § 52
CMP, nakoľko súd nezistil dôvody priznania trov konania a tieto dôvody nevyplývajú z ust. § 53 CMP

a ani z ust. § 55 CMP.

5. Proti uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený
z výživného s uplatnením odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP a § 62 ods.
1 CMP. Súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď dospel k záveru,
že oprávnený z výživného je už schopný sám sa živiť. Správne mal súd dospieť k záveru, že nie sú

splnené zákonom stanovené podmienky pre zánik plnenia si vyživovacej povinnosti navrhovateľa, a to s
poukazom na to, že oprávnený z výživného disponuje príjmom tak nízkym, že tento nepostačuje pokryť
všetky relevantné životné náklady, ako aj s poukazom na to, že v čase vydania napadnutého rozsudku
mal ešte status študenta, ktorý plnoletému dieťaťu nezaniká ukončením strednej školy zložením
záverečnej skúšky, ale tento status zostáva až do 31. augusta kalendárneho roka (v danom prípade

tento status mal do 31.08.2025). Je pravdou, že dňa 05.10.2023 dosiahol plnoletosť a dňa 18.06.2025
sa vykonaním záverečnej skúšky na Strednej odbornej škole obchodu a služieb v Novej Bani vyučil
v učebnom odbore ,,2466 H 02 mechanik opravár - stroje a zariadenia“ a ďalej v štúdiu nepokračuje,
avšak nie je schopný sám sa živiť, keďže zatiaľ nezískal stabilný príjem, a to ani zo závislej činnosti ani z
podnikateľskej činnosti. Dal do pozornosti rozsudky Krajského súdu v Prešove sp. zn. 24CoP/192/2019

zo dňa 21.07.2020 a sp. zn. 24CoP/82/2021 zo dňa 10.02.2022 a namietal nevysporiadanie sa súdu
prvejinštanciesrelevantnýmiprávnyminázormivyplývajúcimiztýchtorozhodnutí.Prednedávnomzískal
príjem z dohody o vykonaní práce, avšak ten je tak nízky, že nepostačuje pokryť jeho potreby. Navyše,
nejedná sa o stabilný príjem, ale o časovo obmedzený príjem (do 31.12.2025), a teda aj naďalej je
výživou odkázaný na navrhovateľa. Okrem tohto príjmu iný príjem nemá, nepoberá ani žiadnu dávku

sociálnej pomoci, ani štátnu sociálnu dávku. Tvrdenie, že nie je schopný sám sa živiť, preukázal aj tým,
že v spoločnej domácnosti naďalej žije s matkou, ktorá sa na jeho výžive podieľa (okrem poskytovania
mi bývania) aj vo forme finančných nákladov, keďže nie je schopný uspokojovať si svoje bytové ani iné
potreby, nakoľko nemá trvalý príjem. Ďalej uviedol, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je
naplnený tým, že súd nesprávnym vyhodnotením dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Ak by súd zisťovanie obsahu listiny dôsledne vykonal, musel by sa prikloniť k jeho argumentácii
a návrh zamietnuť. Ak súd dospel k opačnému názoru, ide o prípad nepreskúmateľnosti (arbitrárnosti)
rozhodnutiasúdu,ktoréjezaloženénatakompochybení,žesúdprvejinštanciesaprihodnotenídôkazov
dôsledne neriadil pravidlami formálnej logiky. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP
uviedol, že jeho naplnenie vidí v porušení zásady voľného hodnotenia dôkazov, keď toto vyhodnotenie

nemá vierohodný charakter. Súd sa celou váhou priklonil k tvrdeniam navrhovateľa a jednostranne v
jeho prospech vyhodnotil dôkazy a naopak dôkazy, ktoré svedčili v prospech oprávneného z výživného
obrátil proti nemu, resp. opomenul vyhodnotiť dôkazy v prospech jeho tvrdení, keď napr. súd nevykonal
dokazovanie za účelom relevantného zistenia, aká je súčasná situácia na trhu práce v odbore, v ktorom
sa vyučil. Namietal, že súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, čím je
naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Taktiež namietal, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci, čím je naplnený odvolací dôvod podľa § 62 ods.
1 CMP. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd podľa § 389 CSP
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne, aby

odvolací súd podľa § 388 CSP rozsudok zmenil tak, že návrh zamietne a oprávnenému z vyživovacej
povinnosti prizná voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. Navrhovateľ vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že oprávnený z výživného mal počas
celého konania možnosť uplatňovať všetky svoje procesné práva, súd mu v tomto smere nič neodňal,

a preto nemožno hovoriť o porušení práva na spravodlivý proces. Oprávnený z výživného je zdravý,
plne spôsobilý na prácu a má možnosť zamestnať sa. Podľa zákona o rodine nie je podmienkou,
aby si dieťa našlo prácu iba v odbore, ale aby bolo schopné si vlastnou prácou zabezpečiť živobytie.
Výber štúdia a odboru bola osobná voľba oprávneného, prípadná obmedzená uplatniteľnosť jeho odborunemôže byť dôvodom, aby povinnosť rodiča platiť výživné pokračovala. Oprávnený nepredložil žiadne
dôkazy o tom, že by sa aktívne snažil nájsť si riadne zamestnanie, pričom zo zákona má povinnosť
ako plnoletý snažiť sa sám živiť. Skutočnosť, že je pre účely sociálnej poisťovne vedený ako študent

ešte počas júla a augusta, je iba administratívna otázka platenia poistného a nemá žiadny vplyv na
posúdenie vyživovacej povinnosti. Poznamenal, že oprávnený býva v rodinnom dome, ktorého je stále
vlastníkom aj navrhovateľ, tým má zabezpečené bývanie bez vlastných nákladov. Dal do pozornosti
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/20/2020 zo dňa 21.10.2020, ktorým bola zrušená
vyživovacia povinnosť otca vzhľadom na schopnosť jeho dcéry samostatne sa živiť. K jeho rodinným

a sociálnym pomerom uviedol, že žije v spoločnej domácnosti s manželkou, ktorá nemá žiaden príjem
asmaloletýmsynom,ktoréhovýživumusívprvomradezabezpečiť.Nesúhlasilsnávrhomoprávneného,
aby mu súd priznal nárok na náhradu trov konania. Napadnuté rozhodnutie považoval za vecne
správne a dostatočne odôvodnené, odvolanie oprávneného je podľa jeho názoru účelové a smeruje len
k predĺženiu konania.

7. Oprávnený z výživného v priebehu vyvolaného odvolacieho konania doručil prostredníctvom svojho
zástupcu podanie zo dňa 09.10.2025 (čl. 70 spisu), ktorým oznámil súdu, že berie svoje odvolanie
v celom rozsahu späť, a to s poukazom na § 2 ods. 1 CMP, § 369 ods. 1, 2 a 3 CSP.

8. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385

ods. 1 CSP a contrario), vzhľadom na procesný úkon oprávneného z výživného, ktorým vzal
podané odvolanie v celom rozsahu späť, odvolacie konanie podľa § 369 ods. 3 CSP v spojení s
§ 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CMP“) zastavil.

9. Podľa § 2 ods. 1, 2 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor
vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa
tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

10. Podľa § 369 ods. 1 CSP, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ
vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

11. Podľa § 369 ods. 3 CSP, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd
odvolacie konanie zastaví.

12. V prejednávanej veci podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie oprávnený z výživného,
ktorýeštepredrozhodnutímodvolacieho súdudoručilpodanie,ktorýmvzalsvojeodvolaniespäťvcelom
rozsahu. Späťvzatie odvolania je dispozitívnym úkonom toho účastníka konania, ktorý ho podal.
Zákon priznáva odvolateľovi právo disponovať odvolacím konaním, kým o podanom odvolaní nebolo

rozhodnuté.Akodvolateľvezmeodvolaniespäť,súdbezďalšiehokonaniezastaví.Naúčinnéspäťvzatie
odvolania sa nevyžaduje ani súhlas druhého účastníka, ani súhlas súdu. K späťvzatiu odvolania môže
dôjsť až do okamihu, kým súd o podanom odvolaní nerozhodne.

13. Na základe dispozitívneho úkonu späťvzatia odvolania podaného oprávneným z výživného proti

rozsudku okresného súdu, krajský súd konanie o predmetnom odvolaní postupom podľa § 396
ods. 3 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP zastavil. Krajský súd dodáva, že za aplikácie vyššie
citovanýchzákonnýchustanoveníkspäťvzatiupodanéhoodvolaniadošloskôr,akoodvolacísúdpristúpil
k rozhodovaniu o podanom odvolaní oprávneného z výživného.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP v spojení s
§ 396 ods. 1 CSP a § 2 ods. 1 CMP tak, že vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

15. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto

vada.

Podľa § 421 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP, dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred

súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSP,dovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.Podľa § 435 CSP, v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.