Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/150/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6725200872
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6725200872.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo
veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D., zastúpené
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, dieťa rodičov: matky E. F., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D., právne zastúpenej: JUDr. Ida Cabanová, advokátka, so
sídlom Mičinská cesta 35, 974 01 Banská Bystrica a otca G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H.
XX, XXX XX D., právne zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Gabriela Klátiková, PhD., s.r.o.,
so sídlom Terézie Vansovej 446/8, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 53 796 306, o návrhu otca na zmenu

úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca maloletého dieťaťa
proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 8P/59/2025-147 zo dňa 30. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 8P/59/2025-147 zo dňa 30. apríla 2025 p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Súd návrh
otca v celom rozsahu zamieta. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“
2. Otec maloletého dieťaťa sa svojím návrhom doručeným okresnému súdu dňa 12.03.2025 domáhal,

aby mu okresný súd maloletého zveril do osobnej starostlivosti, matke upravil styk s maloletým a taktiež,
aby matku zaviazal na platenie výživného v minimálnej výške.
3. Okresný súd s poukazom § 111 písm. b) zákona 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej
len „CMP“), § 2 ods. 1 CMP, § 217 ods. 1 zákona 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), § 36 ods. 1 zákona 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „ZoR“), § 24 ods. 3 ZoR, § 26 ZoR, § 28
ods. 2 ZoR, čl. 5 ZoR a vykonané dokazovanie rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti jeho
rozhodnutia.

4. Okresný súd zo súdneho registra zistil, že naposledy bolo rozhodnuté o úprave rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu rozsudkom č.k. 8P/52/2023-58 zo dňa 28.03.2023 (ďalej len
„rozsudok“) tak, že okresný súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej maloleté dieťa zveril do
striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov tak, že si maloleté dieťa budú striedať v týždňových
intervaloch.
5. Okresný súd mal preukázané, že maloletý sa na základe schválenej rodičovskej dohody rozsudkom
nachádza v striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, podľa § 24 ods. 3 ZoR, ktorý stanovuje

súdu, aby vždy skúmal, či striedavá osobná starostlivosť o dieťa bude v jeho záujme, či by nedošlo
k citovej ujme maloletého, či by rozvoj dieťaťa bol úplný, najmä z citovej, rozumovej a mravnej
stránky, pokiaľ by nebola dieťaťu umožnená striedavá starostlivosť. Súd sa musí vždy zamerať iba na
potreby dieťaťa a na to, či tieto potreby budú striedavou osobnou starostlivosťou naplnené. Právnateória uvádza, že v zmysle § 24 ods. 3 ZoR záujem dieťaťa treba chápať čo najextenzívnejšie.
Prvým zákonným kritériom striedavej osobnej starostlivosti je, že obaja rodičia sú spôsobilí dieťa
vychovávať. Nespôsobilosť rodiča dieťa vychovávať je daná najmä jeho zdravotným stavom, fyzickým

alebo psychickým, nevhodnou kvalitou jeho výchovného prostredia, neexistujúcim, nedostatočným
alebo nevhodným prostredím v domácnosti rodiča a pod. Druhým takýmto kritériom je, že obidvaja
rodičia majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem. Nemožno nariadiť striedavú osobnú starostlivosť v
prípade, ak o ňu nemajú záujem obidvaja rodičia, teda proti vôli rodiča, ktorý sa o dieťa osobne starať
nechce a žiada len právo styku s dieťaťom, nanútenie osobnej starostlivosti nemôže byť na prospech

dieťaťu. Zákon o rodine vyslovene však pripúšťa možnosť, že súd nariadi striedavú starostlivosť i
proti vôli jedného z rodičov. Tretím kritériom je, že striedavá starostlivosť je v záujme dieťaťa. Medzi
dôležité kritériá posudzovania záujmu maloletého dieťaťa patria predovšetkým: 1. citové väzby dieťaťa,
2. vývinové potreby, 3. stabilita budúceho výchovného prostredia, 4. schopnosť rodiča dohodnúť sa
na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Podľa § 24 ods. 5 ZoR je záujmom dieťaťa v
tomto ohľade najmä právo maloletého na zachovanie jeho vzťahu k obom rodičom. Súd musí dbať,

aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov, aby bolo
rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného
styku s obidvomi rodičmi. Je potrebné každému z rodičov poskytnúť dostatok vlastného priestoru na
výchovné pôsobenie na dieťa. Typickými prípadmi rodičov, ktorí nie sú vhodní na striedavú starostlivosť,
sú rodičia, ktorí pôsobia na osobnosť dieťaťa alebo na jeho výchovu negatívne. Vnášajú do výchovy

dieťaťa nestabilitu, maria správne výchovné pôsobenie druhého rodiča, vytvárajú tlak na psychiku
dieťaťa,podporujúvdieťatinesprávnenávykyapod.Striedavástarostlivosťtiežniejevhodnýmriešením
v prípade, ak nevyhovuje osobnosti dieťaťa. Štvrtým kritériom je, že takto budú lepšie zaistené potreby
dieťaťa. V danom prípade je potrebné sledovať motív každého rodiča, pre ktorý chce realizovať osobnú
starostlivosť. Dieťa by sa nemalo stať rukojemníkom svojich rodičov v ich vzájomných konfliktoch.

Rodičia by mali byť schopní spolupracovať aspoň v nevyhnutnej miere pri zaisťovaní potrieb dieťaťa a
nevytvárať pre dieťa hostilné prostredie. Počas konania sa súd musí pokúsiť o odstránenie negatívnych
vplyvov a sledovať účinnosť prijatých opatrení. V prípade splnenia všetkých špecifikovaných zákonných
podmienok kumulatívne by striedavá starostlivosť mala v praxi predstavovať po rozpade partnerského
vzťahu rodičov jednu z najpodstatnejších alternatív riešenia pre deti, práve z pohľadu vyššie zákonmi

a medzinárodnými dohovormi citovanými ustanoveniami o najlepšom záujme dieťaťa, ktorý je potrebné
vždy primárne sledovať.
6. Okresný súd v danom konaní vychádzal pri rozhodovaní z tvrdení, dôkazov, listín, ktoré boli
datované, resp. ktoré opisovali skutočnosti od posledného rozhodnutia súdu v zmysle § 26 ZoR, teda
od marca 2023, a tiež s poukazom na § 217 ods. 1 CSP je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho

vyhlásenia. Okresný súd sa teda nezaoberal tvrdeniami otca ohľadne zanedbaného vývinu maloletého,
predloženými lekárskymi správami maloletého, ktoré súdu predkladal už počas skoršieho konania
prebiehajúceho v roku 2023.
7. Zo správy z prešetrenia rodinných pomerov zo dňa 10.04.2025 (ďalej aj len „Správa“) okresnému súdu
vyplýva, že matka a aj otec majú vytvorené vhodné bytové podmienky na zabezpečenie starostlivosti

o maloletého. Úrad počas šetrenia v domácnosti matky nezistil žiadne nedostatky deklarované otcom
v jeho návrhu (že v domácnosti matky sú plesne, zima, vlhko). Z uvedenej správy teda jasne vyplýva, že
matka má vhodné podmienky pre starostlivosť a výchovu maloletého v režime SOS, čo fakticky prebieha
aj v súčasnej dobe. Otec vo svojom návrhu, ako aj vo svojich vyjadreniach poukazoval na nedostatky
vstarostlivostimatkyomaloletého,ktorémalivplyvnajehovývoj,ktorýjeoneskorený.Zaktuálnejsprávy

zo dňa 15.04.2025 z logopedickej ambulancie okresnému súdu vyplynulo, že vývinová jazyková porucha
nebola u maloletého spôsobená zanedbaním starostlivosti ani jedného z rodičov, ide o vrodenú vývinovú
vadu, prítomnú od narodenia, ktorá sprevádza dieťa počas celého detstva a v skoršom školskom veku
sa najčastejšie transformuje do špecifických porúch učenia. Na základe uvedeného teda nie je možné
pričítať uvedenú vývinovú poruchu matke tak, ako to okresnému súdu vykreslil otec. Podľa okresného

súdu je matka spôsobilá zabezpečovať starostlivosť o maloletého rovnako ako je to schopný a spôsobilý
otec. Okresný súd prihliadol aj na názor maloletého, ktorý sa pred pracovníčkou Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Zvolen vyjadril, že by chcel byť dva týždne u otca a jeden týždeň u matky, nakoľko u matky
sa trochu nudí a u otca má traktory, ktoré ho veľmi bavia.
8. Okresný súd poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle ktorej právo dieťaťa

navyjadreniesvojichvlastnýchnázorovbysanemalointerpretovaťtak,žedávadeťombezpodmienečné
právo veta bez zvažovania ďalších faktorov a bez skúmania ich najlepšieho záujmu; okrem toho záujem
dieťaťa zvyčajne vyžaduje, aby boli väzby dieťaťa s jeho rodinou zachované, s výnimkou prípadov, keď
by poškodilo jeho zdravie a vývoj (pozri A.V. proti Slovinsku, č. 878/13, § 72, z 09.04.2019) Aj keďjudikatúra Súdneho dvora vyžaduje, aby názory detí boli zohľadnené, tieto názory nie sú nevyhnutne
nemenné a námietky detí, ktorým sa musí venovať náležitá pozornosť, nie sú nevyhnutne dostatočné na
to, aby prevážili nad záujmami rodičov, najmä mať pravidelný kontakt so svojim dieťaťom (pozri KB a iní

proti Chorvátsku, č. 36216/13, § 143, z 14.03.2017). Najmä, právo detí vyjadrovať svoje vlastné názory
by sa nemalo vykladať tak, že im skutočne dáva bezpodmienečné právo veta bez toho, aby sa brali do
úvahy ďalšie faktory, a aby sa preskúmalo, či sú v ich najlepšom záujme (pozri A.V. proti Slovinsku, č.
878/13, § 72, z 09.04.2019). Podľa okresného súdu je nastavená starostlivosť o maloletého v súlade
s jeho najlepšími záujmami a v prípade, že maloletý chce viac času tráviť s otcom je na dohode medzi

rodičmi, aby zohľadnili tieto jeho želania, potreby.
9. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že zo správy z prešetrenia rodinných
pomerov zo dňa 10.04.2025 vyplýva, že sestra otca podala na matku oznámenie na Úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny o zanedbávaní starostlivosti o maloletého matkou (v oblasti hygieny,
absencie varenia, nedostatočnej komunikácie zo strany maloletého), na základe čoho bola rodičom
sprostredkovaná odborná pomoc v spolupráci s CDR I.. Zo správy CDR zo dňa 05.12.2024 okresnému

súdu vyplynulo, že s rodinou je na základe Dohody o vykonávaní opatrení SPODaSK ambulantnou/
terénnou formou na obdobie od novembra 2024 v rozsahu 60 hodín vykonávané odborné poradenstvo
s cieľom úpravy rodinných a sociálnych pomerov dieťaťa a rodiny, najmä prostredníctvom posilňovania
rodičovských a sociálnych zručností za účelom eliminácie negatívnych vplyvov ohrozujúcich dieťa
a rodinu. V správe je taktiež uvedené, že matka dokáže zabezpečiť starostlivosť o maloletého. Maloletý

má vytvorenú silnú citovú väzbu s otcom. Rodičia dokážu konštruktívne medzi sebou komunikovať,
odovzdávajú si informácie ohľadne zdravotného stavu, ako aj vyučovacích výsledkov maloletého.
Z uvedeného jasne vyplýva, že rodičia medzi sebou dokážu korektne komunikovať ohľadne starostlivosti
o maloletého, a teda okresný súd nevidel žiadny problém, pre ktorý by sa nevedeli dohodnúť na občasnej
širšej starostlivosti otca o maloletého, ktorý to sám chce.

10. Na pojednávaní konanom dňa 30.04.2025 právna zástupkyňa otca navrhla okresnému súdu
vykonanie dokazovania, ktoré by spočívalo v nariadení znaleckého posudku znalcom psychológom
a psychiatrom za účelom zistenia, či matka starostlivosť o maloletého zanedbáva, a či používa
fyzické tresty. Okresný súd poukázal na správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo šetrenia
zo dňa 10.04.2025, ako aj na správu z logopedickej ambulancie zo dňa 15.04.2025, správu CDR

zo dňa 05.12.2024 navrhnutý dôkaz nevykonal, nakoľko z nich jasne vyplýva, že matka starostlivosť
o maloletého nezanedbáva, má vhodné podmienky pre výchovu maloletého, vývinová jazyková porucha
nebola u maloletého spôsobená zanedbaním starostlivosti ani jedného z rodičov, jedná sa o vrodenú
vadu. Zo žiadnej z uvedených správ nevyplýva tvrdenie otca o používaní neprimeraných fyzických
trestov matkou na maloletom dieťati, a preto okresný súd považoval vykonanie tohto dôkazu za

nadbytočné, ako aj výsluch svedkov navrhnutých otcom maloletého.
11. Okresný súd zdôraznil, že dôležitým aspektom pri rozhodovaní bol aj ten fakt, že od posledného
rozhodovania, teda od rozsudku z marca 2023, sa podstatným spôsobom nezmenili pomery, ktoré
by odôvodňovali návrh podaný otcom. Vo vzťahu k potrebe preukázania podstatnej zmeny pomerov
zaujala súdna prax, napr. nasledujúci právny názor: „Zmena pomerov odôvodňuje zmenu rozhodnutia o

výchove maloletého dieťaťa, prípadne súdom schválenej dohody rodičov o výchove maloletého dieťaťa
len vtedy, ak iné okolnosti prevažujú nad požiadavkou stálosti výchovného prostredia. Tak je to obvykle
v tých prípadoch, v ktorých skôr vykonaná úprava výchovy maloletého dieťaťa sa stane vzhľadom na
zmenu pomerov úpravou, ktorá naďalej nezabezpečuje najpriaznivejšie podmienky na úspešný vývoj
dieťaťa.“ (R 97/1967). V danom konaní teda otec nijakým spôsobom okresnému súdu nepreukázal,

že by sa na strane matky a ani na jeho strane zásadným spôsobom zmenili pomery tak, že by súd
mal maloletého zveriť do jeho osobnej starostlivosti. Vo svojom návrhu sa otec viac – menej obmedzil
len na tie tvrdenia, že maloletý je zanedbaný vo vývine, že matka nemá vhodné bytové podmienky
pre starostlivosť o maloletého, čo však žiadnym spôsobom okresnému súdu nebolo nepreukázané.
Tvrdenia otca o zanedbávaní starostlivosti o maloletého z matkinej strany neboli zistené ani Úradom

práce, sociálnych vecí a rodiny, ani CDR. Otec nepreukázal, resp. z dokazovania nevyplynula potreba
zmeniť úpravu práv a povinností k maloletému tak, ako to navrhoval otec, nakoľko sa od posledného
rozhodovania o maloletom dieťati, teda od marca 2023, nijakým spôsobom nezmenili pomery ani na
strane matky a ani na strane otca. Podľa okresného súdu maloletému vyhovuje nastavený režim
rozsudkom z marca 2023, preto nebolo by v jeho záujme, aby ho okresný súd autoritatívne zmenil

v súlade s otcovým návrhom, čo by maloletému nebolo na prospech.
12.Zosprávyzošetreniarodinnýchpomerov,akoajzvyjadreniamatkynainformačnomstretnutírodičov
vyplýva, že na úrad nahlasuje údajné nedostatky v matkinej starostlivosti o maloletého sestra otca, teda
nie samotný otec. Matka taktiež vyjadrila obavu, že sa bojí, že jej maloletého zoberú a vychovávať hobudú sestry otca. Okresný súd apeloval hlavne na otca, aby akékoľvek životné situácie týkajúce sa
maloletého riešil a komunikoval najmä s matkou maloletého za účelom zlepšenia, tej ktorej situácie
a nie s jeho sestrami, ktoré môžu cítiť voči matke maloletého nejaké osobné antipatie, čo sa aj reálne

prejavilo oznámením údajného zanedbávania starostlivosti o maloletého matkou sestrou otca J. H. K.
B.. Podľa okresného súdu takéto zbytočne vyhrotené vzťahy v rodine sú v rozpore s najlepším záujmom
maloletého, ktorý môže vnímať tieto ataky na jeho matku negatívne, čo môže v budúcnosti dospieť do
takého štádia, že maloletý bude odmietať stretnutia s otcom alebo jeho rodinou.
13. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec z dôvodov podľa § 365 ods. 1, písm. f), g), h) CSP,

§ 365 ods. 1 písm. e), f), g), h) CSP súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, písm. f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, písm. g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné
ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
alebo písm. h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Okresný súd konštatoval, že je dieťa aktuálne zverené do striedavej osobnej starostlivosti, pričom

zverenie do tejto striedavej osobnej starostlivosti a jej výhody pre mal. dieťa odôvodňuje v predmetnom
rozhodnutí. V tomto rozhodnutí však v prvom rade absentuje odôvodnenie zamietnutia návrhu otca,
ako aj riadne a preskúmateľné odôvodnenie zamietnutia vykonania dôkazov navrhnutých otcom.
Podľa otca je napadnutý rozsudok arbitrárny, absentuje v ňom riadne odôvodnenie rozhodnutia,
pričom je nepreskúmateľný a v konečnom dôsledku je v ňom odzrkadlený nesprávne zistený skutkový

stav. Okresný súd sa „nezaoberal názorom maloletého, hoci kolízny opatrovník v správe ako aj na
pojednávaní uviedol, že zmena pomerov po poslednom rozhodovaní nastala už len v tom, že mal. A.
sám vyjadril svoj postoj a žiadosť o to, aby trávil s otcom oveľa viac času ako s matkou. Rovnako sa
nezaoberal tvrdením otca, že od posledného rozhodovania súdu sa zmenili pomery na strane matky,
pričom sám maloletý prezentuje svoju túžbu tráviť s otcom viac času ako s matkou, u ktorej nemá

toľko aktivít a vnemov ako u otca, doslova povedal, že sa u matky nudí. Súd na takúto vôľu dieťaťa
absolútne nereflektoval a nesnažil sa zistiť jeho názor a dôvody ani jeho osobným vypočutím, prípadne
vykonaním znaleckého dokazovania, hoci návrh na vykonanie takéhoto dokazovania otec podal, pričom
skutočnosť, že otec podal tento návrh je práve z dôvodu, že maloletý žiada zmenu, ktorá by bola iba v
jeho záujme a pre neho prospešná. Maloletý dokonca uvádza, že piatok, kedy má ísť k matke, je pre

neho najhorší deň v týždni. Otec by predmetný návrh nepodával, keby bola vôľa na strane matky zmeniť
intervaly striedavej starostlivosti a tieto rozšíriť na strane otca, pričom dôvod neuviedla.“ Pokiaľ okresný
súd mal za to, že podmienky bývania u matky doma sú pre dieťa vyhovujúce, otec s týmto nesúhlasí.
V prvom rade, ÚPSVaR po tom, ako oznámila sestra otca, že maloletý má svrab, kontaktoval matku
vopred pred vykonaním šetrenia u nej doma, nevykonalo sa toto tak, aby sa matka na šetrenie nemohla

pripraviť (úradný záznam zo dňa 7.11.2023 - je obsahom spisu). Sám maloletý povedal, že cez zimu
mama nekúri a opakovane trpel zápalmi horných a dolných dýchacích ciest. Rovnako tak je zrejmé z
predložených správ, že mal. povedal, že mu matka dávala jesť iba chlieb s kečupom, čo po podaní
predmetného návrhu zmenila. Nie jej však isté, na aký dlhý čas je táto zmena u matky realizovateľná.
Matka je dobrovoľne nezamestnaná dlhodobo, hoci má vysokoškolské vzdelanie, pričom nemá príjem,

ktorým by mohla zabezpečiť vhodnú výživu a výchovu pre mal. dieťa. Nepreukázala ani, že by sa o
zamestnanieniekdeuchádzalaaaktívnesihohľadala.Nezamestnanáužbolavčasepredchádzajúceho
rozhodnutia súdu. Ani touto skutočnosťou sa súd absolútne nezaoberal. Sám maloletý uviedol, že pokiaľ
otec nakúpi jedlo, alebo oblečenie pre dieťa a odovzdá ho matke, táto to vyhodí. Takéto konanie nie je
vhodným príkladom pre dieťa, ktoré nemá zabezpečenú dostatočnú výživu u matky.

14. V odvolaní otec uviedol, že zmena pomerov nastala a táto vyžaduje minimálne vykonanie
dokazovania a skúmanie, ktoré prostredie je pre maloletého najvhodnejšie, prípadne ako nastaviť
intervaly striedavej starostlivosti tak, aby mal mal. zabezpečené prostredie čo najvhodnejšie pre jeho
zdravý vývoj a vývin. Je pritom zrejmé, že tým, že mal. začal tráviť viac času s otcom v rámci striedavej
osobnej starostlivosti, bolo to pre neho prospešné a začal napredovať. Maloletý má vytvorenú silnú

citovú väzbu s otcom, pričom pri tejto konštatácii vychádzal zo správy CDR zo dňa 5.12.2024. Aj napriek
tejto skutočnosti sa okresný súd nezaoberal ďalej otázkou, prečo je to tak a prečo mal. odmieta chodiť k
matke a chce s otcom tráviť oveľa viac času ako s matkou, čo je pre toto konanie významným faktorom
pre to, aby sa súd týmto zaoberal. Ďalšou konštatáciou súdu je, že rodičia dokážu konštruktívne medzi
sebou komunikovať, a preto nevidí dôvod, prečo by sa nemohli dohodnúť aj na širšej starostlivosti otca

o maloletého. S týmto však otec nesúhlasí, ako vyplynulo, či už z informatívneho stretnutia alebo z
vyjadrení rodičov, títo práve nedokážu medzi sebou konštruktívne komunikovať, pokiaľ sa otec snažil
dohodnúť s matkou na takejto rozšírenej starostlivosti u neho, skončilo sa to neúspešne. To, že matka
pred súdom povie, že sa vie dohodnúť, neodráža skutočnosť, ktorá je taká, že dohodnúť sa nechce.15. V odvolaní otec uviedol, že „Pokiaľ súd zamietol návrh otca na vykonanie znaleckého dokazovania
a odôvodnil to tým, že zo správ CDR a ÚPSVaR nevyplýva zanedbávanie starostlivosti zo strany matky,
tu uvádzame, že znalec v takomto prípade nemá skúmať, či dochádza k zanedbaniu starostlivosti zo

strany jedného rodiča alebo nie, ale má sa zaoberať v širšom rozsahu otázkou vhodnosti výchovného
a stabilného prostredia pre dieťa u rodičov, pričom na základe jeho vedeckých záverov navrhne režim,
ktorý by mal byť v najlepšom záujme dieťaťa. Otec ani nenavrhoval predmetné znalecké dokazovanie z
toho titulu, aby sa zistilo, či dochádza k zanedbaniu starostlivosti zo strany matky, ale preto, aby práve
znalec ako odborník posúdil, ktoré prostredie je pre dieťa najvhodnejšie, a to najmä s posúdením postoja

dieťaťa a odôvodnením, prečo má vôbec dieťa takýto postoj.“ Vykonanie znaleckého dokazovania je
podľa otca nevyhnutné na zváženie zmeny aktuálnej starostlivosti a nastavenia takej formy, ktorá bude
najmä a jedine v záujme dieťaťa, nie matky, ani otca. Práve týmto sa súd mal zaoberať a takéto znalecké
dokazovanie mal vykonať, aby mohol spravodlivo rozhodnúť o ďalšom osude dieťaťa, ktoré prejavilo
svoj názor a žiadosť o zmenu a ktorú dokonca aj zadefinovalo. Súd na prvom pojednávaní rozhodol o
ďalšom detskom osude bez skúmania všetkých dostupných dôkazov a bez vykonania ďalších dôkazov,

pričom predmetné rozhodnutie riadne neodôvodnil a oprel sa iba o správy ÚPSVaR a CDR, ktoré navyše
samé obsahovali predmetnú vôľu dieťaťa, porušil tak právo otca a dieťaťa na spravodlivý proces. Otec
však na pojednávaní uviedol, že k zisteniam o pochybeniach matky prichádzal postupne, tiež nepodával
návrh hneď pri prvom zistení určitého pochybenia, ale podal ho po tom, ako sa tieto začali kumulovať
a vykazovali známky pravidelnosti. Otec vyčítal okresnému súdu, že sa mal zaoberať rozsiahlym

dokazovaním a nie zúžiť svoj záver a odôvodnenie iba na dve správy z ÚPSVaR a CDR. Tieto ako
dostatočné vykonanie dokazovania nepostačujú. Navrhol, aby Krajský súd v Žiline podľa § 389 CSP
napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
16. K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadrila matka, ktorá uviedla, že maloletý bol v jej starostlivosti
odnarodenia,alesúdomjejbolzverenývjehotrochrokoch.Vtomčasesaotecomaloletéhonezaujímal.

Veľmi sporadicky prišiel za maloletým. Niekedy neprišiel za ním ani niekoľko mesiacov. Po troch rokoch
si ho začal brávať na víkendy a ani to nie pravidelne. Matka mu v tom nebránila. Neskôr, keď mal asi
5 rokov A., si otec maloletého podal návrh na striedavú osobnú starostlivosť, matka s tým súhlasila,
lebo vie, že dôležité je, aby dieťa poznalo i otca i matku, ako i svoju rodinu po otcovi a po matke.
Nevidí dôvod, prečo by mal byť A. zverený do výlučnej starostlivosti otca. A podľa jeho návrhu matka

sa má stretávať s maloletým len jeden deň – zo soboty na nedeľu na pár hodín. Matka sa o maloletého
A. riadne stará a v ničom ho nezanedbáva. Podmienky bývania sú u nej vyhovujúce, čo potvrdili aj
kontroly z kurately- z Úradu práce a sociálnych vecí a rodiny. To, čo namietal otec maloletého, že by
sa cez zimu u nej nekúrilo je klamstvo. A. zabezpečuje primeranú stravu a aj oblečenie. Zabezpečuje
mu aj primeraný komfort bývania. Keď je A. u nej doma vždy sa mu snaží vypĺňať voľný čas rôznymi

aktivitami, chodia do kina, na poznávacie výlety, zoologickej záhrady, navštevujú kultúrne podujatia,
turistické vychádzky, výlety na bicykli. U otca ma voľný čas vyplnený len prácou okolo hospodárstva
a staraním sa o gazdovstvo. A. otec a jeho rodina sa snažia matku v jeho očiach neustále ponižovať
a aj jej rodinu. Neustále mu tvrdia, že je zlá matka, hlúpa a obyčajná nula, znevažujú jej výchovu a aj
autoritu. „Môj otec pracuje dlhé roky a vodič MHD vo Zvolene. Matka je v súčasnej dobe na invalidnom

dôchodku. Mám jedného súrodenca, sestru pracuje ako manažérka v potravinách. Nie je pravda, že
som dlhodobo nezamestnaná, pracovala som v rôznych spoločnostiach aj ako predavačka, ale vždy len
na dobu určitú. V súčasnej dobe sa rekvalifikujem cestou ÚPSVaR, aby som sa mohla zamestnať na
trvalo ako sociálny pracovník – opatrovateľka. To čo opisuje o mne v odvolaní právna zástupkyňa otca
maloletého nie je pravda a je to lož. Keby som nemala finančné prostriedky, tak rodina mi kedykoľvek

pomôže. Mám aj starú mamu, čo je A. babka, ktorú má A. rád a má ho rada aj babka. Bývame v jednom
rodinnom dome, ale máme samostatné bývanie. Mne otec maloletého A. do troch rokov, od narodenia
syna XX.XX.XXXX prispieval na jeho výživu a výchovu sumou 30,00 eur mesačne, a po troch rokoch
prispieval po 50,00 eur mesačne na výživu a výchovu pre maloletého do rozhodnutia súdu o striedavej
osobnej starostlivosti do 04.05.2023. Nikdy neprispel viac ako bolo určené súdom a bol zamestnaný.

Od mája 2023 všetky náklady, ktoré má maloletý v škole alebo iné sa spoločne skladáme, a to každý
v polovici.“ „Nepáči sa mi aj to, že A. musí u nich vykonávať prácu ktorá neprináleží dieťaťu v jeho
veku. Niekedy je to dosť ťažká a nebezpečná práca. A. berie so sebou do lesa chystať drevo na zimu,
kde musí nosiť ťažké bremená, vozí ho tam na korbe nákladného auta – Vetriesky, čo je podľa mňa
strašne nebezpečné. Necháva ho samého riadiť traktor, čo naozaj 8 ročne dieťa nemôže robiť. Tieto

skutočnosti mu vytýkal na pojednávaní aj pán sudca. Nechcem aby sa jeho svet sa krútil len okolo
hospodárstva a gazdovania ale aby sa rozvíjal aj po iných stránkach, aby v živote aj niečo dokázal
a aby sa vedel potom keď bude dospelý aj o seba postarať. Otec maloletého A. ho nepodporuje v
športe, umení, pre jeho otca je to len stratený čas, pre ktorý sa nemôže venovať hospodárstvu. Eštesom zabudla spomenúť to, že otec maloletého tvrdí a tvrdil to i na súde, že A. bijem, že som psychicky
chorá a mám problémy s alkoholom. Toto sú tiež len výmysly otca a jeho rodiny aby ma zdiskreditovali
a ponižovali. Mám ukončenú vysokú školu - Technická univerzita vo Zvolene - fakultu environmentálnej

a výrobnej techniky a viem ako sa mám správať, rodičia ma dobre vychovali.“ Okresný súd sa zaoberal
názorom maloletého prezentovaným u kolízneho opatrovníka a vypočul si i názor rodičov, ktorý podľa ich
vyjadrenia, hlavne matky, sa vedia o výchove maloletého dohodnúť aj pri striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov. Maloleté dieťa nie je tak rozumove vyspelé, má 8 rokov, aby si vedelo uvedomiť, či je
lepšie s matkou vypĺňať voľný čas rôznymi aktivitami, chodia do kina, na poznávacie výlety, zoologickej

záhrady, navštevujú kultúrne podujatia, turistické vychádzky, výlety na bicykli, alebo u otca má voľný
čas tráviť len prácou okolo hospodárstva a staraním sa o gazdovstvo o zvieratá, alebo vozením sa
na traktore, na nákladom vozidle - vetrieske, čo je nebezpečné pre maloleté dieťa, ale atraktívne pre
chlapca. Takto ho otec chce pripútať k sebe, aby tvrdil, že chce byť dlhšie pri otcovi. „Otec ale musí
vedieť komunikovať s matkou, musí vedieť tiež čo je pre zdravý vývoj dieťaťa na prvom mieste. Voziť sa
na traktore a na nákladnom vozidle - vetrieske nie je šport pre 8 ročné dieťa“. V súčasnej dobe otec svoj

návrh opiera len o to, že matka zapríčinila oneskorený vývoj dieťaťa, čo nie je pravda. Na to sú dôkazy
od lekárov – príloha v spise. Navrhla, aby odvolací súd rozhodol vo veci rozsudkom a potvrdil napadnutý
rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 8P/59/2025 zo dňa 30.04.2025.
17. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na vyjadrení, ktoré
bolo prezentované na pojednávaní dňa 30.4.2025. Rodičia maloletého boli zo strany úradu motivovaní

k uzavretiu rodičovskej dohody, ktorá by rešpektovala najlepší záujem maloletého. Rodičia sa od
novembra2023podrobujúodbornémuporadenstvuvCentrepredetiarodinyI.,ktoréjezameranénajmä
na posilňovanie rodičovských a sociálnych zručností, ako aj podporu rodičovskej komunikácie. Maloletý
má u obidvoch rodičov vytvorené podmienky pre zabezpečovanie osobnej starostlivosti. Rodičom aj
súdu bolo zo strany kolízneho opatrovníka odporučené ponechať striedavú osobnú starostlivosť s tým,

že by bol, vzhľadom na zistený názor mal. dieťaťa, upravený rozsah – dva týždne u otca a týždeň u
matky, resp. bolo odporučené pojednávanie odročiť za účelom vyskúšať túto formu starostlivosti.
18. K vyjadreniu matky zo dňa 13.06.2025 a ÚPSVaR zo dňa 16.06.2025 sa písomne vyjadril otec
v rozsiahlom podaní, na ktoré odvolací súd na tomto mieste odkazuje v celom jeho obsahovom a
rozsahovom znení. Matkine tvrdenie, že sa otec o mal. dieťa nezaujímal od narodenia, je absolútne

vymyslené, matka otcovi zabraňovala v styku s mal. dieťaťom, doslova ho pred ním ukrývala. Otec toto
akceptoval len preto, že bol syn malý a otec rešpektoval prioritnú úlohu matky v jeho živote. Snažil sa
so synom však byť čo najviac, keď to matka dovolila. Otec trvá na svojich doterajších tvrdeniach, má za
to, že matka neposkytuje mal. dieťaťu dostatočnú starostlivosť, čo sa týka prípravy do školy, hygieny,
stravovania a ani voľnočasových aktivít. Otec zároveň poukázal aj na poslednú správu CDR I. zo dňa

5.5.2025, v ktorej je jasne napísané, že matka má nedostatky v starostlivosti o dieťa a musí na nich
pracovať. Konkrétne je v správe uvedené, že sám mal. A. uviedol, že u matky nemá niekedy navarené a
musí sa kúpať v studenej vode. A tiež, čo je najzávažnejšie, samé mal. dieťa uviedlo, že to vníma tak, že
pre matku nie je prvoradý a nezáleží jej na ňom tak, ako by malo. Zároveň má otec podozrenie, že matka
požíva alkohol a k bitiu mal. syna dochádza najmä pod vplyvom alkoholu zo strany matky. Neprimerané

fyzické tresty voči maloletému už zaevidovala aj ZŠ, ktorú mal. navštevuje a za týmto účelom bola matka
predvolaná na pohovor do školy. Otec má výhrady aj voči postupom ÚPSVaR, ktorý pri tak závažných
podaniach a skutočnostiach nevykonal u matky šetrenie bez oznámenia, pričom vychádzal iba z tvrdení
matky. Čo sa týka stravovania, aj tu je zrejmé, že mal. dieťa už niekoľkokrát uvádzalo, že mu mama
nevarí a dáva mu jesť chlieb s kečupom, matka má aj v tomto smere vážne nedostatky a je zrejmé, že

prísľub toho, že sa začne o mal. dieťa starať riadne, je iba formálny a krátkodobý. K tomu neprimerané
fyzické tresty, ktoré sú viditeľné. Predsa takéto správanie matky nie je absolútne v súlade so záujmami
mal. dieťaťa, mal. syn je vystrašený, odmieta k matke ísť, už sám niekoľkokrát vyjadril, že deň, kedy má
ísť k matke je najhorší. Pokiaľ matka tvrdí, kam všade chodí s mal. synom, tu je zrejmé zavádzanie z jej
strany, nakoľko v správe z CDR zo dňa 5.5.2025 je uvedené presne, čo mal. uviedol, aký má program

s otcom a aký s matkou. Mal. sám uviedol, že s otcom chodí na výlety, do kina a podobne, zatiaľ čo
s matkou sa nudí. Matka odmietla, aby sa šetrenie vykonalo u nej doma. CDR v predmetnej správe
uviedol mnohé nedostatky, ktoré u matky vnímajú, a to nedostatočná hygiena, strava, príprava do školy.
K matkiným tvrdeniam o jej ponižovaní z otcovej strany otec uvádza jediný príklad z mnohých, ktorý
sa sal tesne po tom, ako si škola zavolala matku na pohovor ohľadom bitia mal. syna (bolo to v druhej

polovici mesiaca jún 2025). Matka aj s rodinou (niekoľko ľudí) prišla k otcovi domov neohlásene, kričali
na otca doma, vulgárne mu nadávali, a to nielen otcovi, ale aj jeho mame, ktorá už má svoj vek, otec
sa bál, že ho aj fyzicky napadnú, nakoľko otec matky do neho sotil už aj v škole. Otec k matke nechodí,
nenadáva jej, ani sa voči nej inak nevyjadruje, je to práve matka, ktorá príde s viacerými ľuďmi k otcovidomov, čo sa nestalo prvýkrát a vulgárne a agresívne sa správajú ku všetkým, ktorí sa momentálne v
dome nachádzajú. Matka vo svojich vyjadreniach klame, mal. syn jej takéto slová ani nemohol povedať,
je zrejmé, že sú to slová dospelého človeka. Pokiaľ nebol mal. A. v striedavej osobnej starostlivosti,

nerozprával, nemal sociálne návyky, hygienické návyky. Až otec, keď sa konečne domohol striedavej
starostlivosti, prihlásil syna do škôlky, ktorá bola presne určená na pomoc takýmto deťom. K tvrdeniu
matky, že sa vždy s otcom dohodne aj na dlhšom čase mal. dieťaťa u otca, nie je pravdivé. Matka aj v
tomto smere starostlivosť zanedbala, k doktorovi išiel mal. syn až u otca, kedy mu bol svrab potvrdený
a museli byť dezinfikované všetky zariadenia, kde mal. dieťa bolo vrátane škôlky. Pokiaľ ide o tvrdenie

matky, že otec tvrdí, že matka zapríčinila oneskorený vývoj mal. dieťaťa, otec má za to, že svojím laxným
prístupom, nezodpovednosťou, nezáujmom matka zapríčinila, že A. výchova bola zanedbaná, čo sa
začalo zlepšovať až striedavou starostlivosťou. Pritom aj v súčasnosti je zrejmé, že na strane matky sú
vážne nedostatky v príprave do školy s mal. synom. Nie prostredníctvom ÚPSVaR, ale súdom a pokiaľ
súd nevie vyhodnotiť najlepší záujem mal. dieťaťa, potom je namieste vykonať znalecké dokazovanie.
Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor

vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich
sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť
venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
19. Otec vo svojom vyjadrení uviedol, že podľa Nálezu Ústavného súdu ČR z 27. januára 2005, sp.
zn. I. ÚS 48/04, zverenie dieťaťa do striedavej výchovy rodičov nesmie byť ústupkom ich vzájomnej

rivalite, ale vyjadrením kvalitného a pozitívneho vzťahu rodičov k dieťaťu; to predpokladá toleranciu,
vyspelosť a dobrú vôľu všetkých zúčastnených. Rozhodnutie o striedavej výchove maloletého dieťaťa
by malo vychádzať z ich spoločnej vôle a dohody, schopnosti spolu komunikovať a spolupracovať a
nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov. Vo všetkých veciach, ktoré sa týkajú maloletého
dieťaťa, je vždy prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní záujem maloletého dieťaťa. Čl. 5 Zákona o

rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré
sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň
starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa
zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti,
ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie

vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a
citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na
rozvojschopnostíavlôhdieťaťa,g)názordieťaťaajehomožnévystaveniekonfliktulojalityanáslednému
pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a
s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa,

ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. Navrhol, aby odvolací Krajský súd v Žiline podľa
§ 389 CSP napadnutý rozsudok okresného súdu zo dňa 30.04.2025, sp. zn. 8P/59/2025-147 zrušil a
vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
20. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - účastníkom

- otcom (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému
zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1) Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu
prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania

(§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil
(§ 67 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68
Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, v

dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
21. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na
základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie odvolania otca, a pretože odvolací súd zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci,
ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne

vyložil, a preto sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, s poukazom na § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd
konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie
rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty odvolateľa nenachádzadôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať mu za pravdu.
Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:
22. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s § 67 CMP z úradnej povinnosti

predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/
ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v
konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého
súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre
zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP.

23. V prvom rade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že otec v odvolacom konaní neuviedol žiadne
nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, a
ktorébyspĺňaliprocesnépodmienkyuvedenév§366CSP.Akajotec(mimoiného)vodvolanípoukazuje
na nesprávne skutkové zistenia, je potrebné uviesť, že odvolací súd je podľa § 383 CSP viazaný
skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo
doplní. V tomto prípade odvolací súd ale konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal všetky relevantné

dôkazy navrhnuté stranami, tieto dôkazy vyhodnotil a z hodnotenia dôkazov ustálil skutkový stav, z
ktorého pri rozhodovaní vychádzal.
24. Podľa prvej vety Čl. 5 zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri
rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Posúdiť najlepší záujem dieťaťa v každom
jednotlivom prípade je primárne úlohou vnútroštátnych orgánov, ktoré majú výhodu priameho kontaktu

s dotknutými osobami. Preto majú určitú mieru voľnej úvahy, avšak Európsky súd pre ľudské práva
preskúmava podľa dohovoru rozhodnutia, ktoré tieto orgány prijali pri výkone svojej právomoci.
Článok 8 obsahuje aj procesné záväzky a vnútroštátny rozhodovací proces musí byť spravodlivý
a umožniť všetkým zúčastneným sa k veci plne vyjadriť. Súdy musia dôkladne preskúmať celú
rodinnú situáciu (faktory skutkové, citové, psychologické, materiálne, či zdravotné) a urobiť vyvážené a

rozumné posúdenie dotknutých záujmov a pritom mať neustále na pamäti nájdenie najlepšieho riešenia
pre maloleté dieťa. V právnej teórii neexistuje definícia najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa pre
rozmanitosť života, prax ale ukazuje množstvo dôvodov, ktoré treba súdmi vyhodnotiť, aby bolo správne
rozhodnuté v konečnom dôsledku o tom, či je v najlepšom záujme dieťaťa aby bolo zverené do striedavej
starostlivosti oboch rodičov. V tejto súvislosti je treba poukázať na Všeobecný komentár č. 14 (2013)

o práve dieťaťa na prvoradé zohľadnenie jeho najlepšieho záujmu (Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach
dieťaťa) vydaný 29. mája 2013 Organizáciou spojených národov, Výborom pre práva dieťaťa, v časti
V - Implementácia: posúdenie a určenie najlepšieho záujmu dieťaťa, A bod 48 „Posúdenie a určenie
najlepšieho záujmu je jedinečnou činnosťou, ktorú je treba uskutočniť v každom jednom prípade vo
svetle konkrétnych okolností každého dieťaťa alebo skupiny detí, či detí všeobecne“.

25. Podľa jedného zo základných princípov mimosporového procesu vyjadreného v čl. 4 Civilného
mimosporového poriadku, ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho „najlepšom
záujme“. Inými slovami, objektívnym explicitne stanoveným zákonným kritériom pre rozhodnutie vo veci
maloletého je „záujem maloletého dieťaťa“, čo korešponduje s podstatou a účelom základného práva
maloletéhodieťaťanarodičovskúvýchovuastarostlivosťatomutoprávuzodpovedajúcemuzákladnému

právu obidvoch rodičov na starostlivosť a výchovu o svoje dieťa. Obsah týchto práv je homogenizovaný
nielen v práve, ale súčasne aj v povinnosti na sústavnú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a
všestranný vývoj dieťaťa v zmysle ustanovenia § 28 ods. 1 písm. a) zákona o rodine. Pokiaľ teda ide
o záujem maloletého dieťaťa, súd musí vyhodnocovať a zdôvodniť nielen mechanicky a formálne, ale
s ohľadom na in concreto okolnosti spočívajúce v danosti prípadne v absencii nielen „technických“

podmienok na výchovu, starostlivosť a všestranný vývoj maloletého (bytové predpoklady, dochádzka do
školy alebo na voľnočasové aktivity, lekárska starostlivosť a pod.), ale aj vzhľadom na emocionálne (či
už pozitívne alebo negatívne) väzby maloletého ku každému z rodičov.
26. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a

povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia
pomery.
27. V zmysle § 26 Zákona o rodine i v spojení s ustanovením § 121 Civilného mimosporového poriadku
dohody a súdne rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery, resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre doterajšiu úpravu, pričom

zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotnoprávnou podmienkou pre
zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností je teda zmena
pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výkon rodičovských práv
a povinností za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní sich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď
subjektívne - okolnosťami na strane rodičov maloletého alebo na strane maloletého, alebo objektívne
- vývojom objektívnych okolností.

28. Úprava práv a povinností rodičov k maloletým deťom sa uskutočňuje podľa stavu zisteného v
čase rozhodovania súdu (§ 217 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Po tejto úprave však môžu
nastať zmeny tak v pomeroch rodičov, ako aj v pomeroch maloletých detí, odôvodňujúcich zmenu
pôvodného rozhodnutia súdu, príp. dohody rodičov. Iba zmena závažnejšieho charakteru môže byť
dôvodom na takú zmenu rozhodnutia. Zmena pomerov môže spočívať v rôznych okolnostiach, ktoré

sú rozhodujúce z hľadiska záujmu maloletých detí. Pri úvahe o tom, či sa má zmeniť rozhodnutie súdu
alebo dohoda rodičov treba mať na zreteli záujem dieťaťa na jeho riadnej výchove, pri rešpektovaní
stálosti výchovného prostredia. Zmena doterajšieho výchovného prostredia je odôvodnená najmä vtedy,
keď doterajšie výchovné prostredie už nezabezpečuje priaznivé podmienky pre plnohodnotný vývoj
a rozvoj maloletého dieťaťa. Základným predpokladom pre zmenu pôvodného rozhodnutia súdu je,
že od pôvodného rozhodnutia došlo k takej zmene pomerov, ktorá vyžaduje zmenu pôvodnej úpravy,

zohľadňujúc pritom primárne záujem maloletého dieťa.
29. Podľa § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo.
30. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska

ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi
predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa
teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd
musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí
správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily

jednotlivých dôkazov.
31. Civilný mimosporový poriadok ukladá účastníkom povinnosť označiť dôkazy na preukázanie ich
tvrdení (§ 25 Civilného mimosporového poriadku), pričom v mimosporovom konaní je súd povinný
vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci
(§ 36 Civilného mimosporového poriadku). O tom, ktoré z označených dôkazov budú vykonané,

rozhoduje vždy súd (§ 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku). To znamená, že súd nie je viazaný
návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a ani nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy.
Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov preto nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi konania
odňatie možnosti konať pred súdom a zakladajúcou tým prípustnosť dovolania (viď napr. rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí

súdov Slovenskej republiky pod R 37/1993 a pod R 125/1999). Odňatie možnosti konať pred súdom s
následkom prípustnosti dovolania nezakladá bez ďalšieho ani prípadná skutočnosť, že by bolo možné
mať výhrady voči dôvodom, pre ktoré súd navrhnuté dôkazy nevykonal (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 18.4.2012, sp. zn. 6Cdo 51/2012). Súd pri vykonávaní dokazovania nie je
viazaný návrhmi účastníkov a nemá povinnosť všetky navrhnuté dôkazy vykonať. Nevykonanie všetkých

navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi odňatie možnosti konať pred súdom,
pretože je vecou súdu, aby rozhodol, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Toto oprávnenie súdu sa
neviaže na návrhy účastníka konania (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14.9.2011,
sp. zn. 6Cdo 153/2011).
32. V odvolaní otec namietal, že okresný súd sa „nezaoberal názorom maloletého, hoci kolízny

opatrovník v správe ako aj na pojednávaní uviedol, že zmena pomerov po poslednom rozhodovaní
nastala už len v tom, že mal. A. sám vyjadril svoj postoj a žiadosť o to, aby trávil s otcom oveľa viac
času ako s matkou. Rovnako sa nezaoberal tvrdením otca, že od posledného rozhodovania súdu sa
zmenili pomery na strane matky, pričom sám maloletý prezentuje svoju túžbu tráviť s otcom viac času
ako s matkou, u ktorej nemá toľko aktivít a vnemov ako u otca, doslova povedal, že sa u matky nudí.

Súd na takúto vôľu dieťaťa absolútne nereflektoval a nesnažil sa zistiť jeho názor a dôvody ani jeho
osobným vypočutím, prípadne vykonaním znaleckého dokazovania, hoci návrh na vykonanie takéhoto
dokazovania otec podal, pričom skutočnosť, že otec podal tento návrh je práve z dôvodu, že maloletý
žiada zmenu, ktorá by bola iba v jeho záujme a pre neho prospešná. Maloletý dokonca uvádza, že
piatok, kedy má ísť k matke, je pre neho najhorší deň v týždni. Otec by predmetný návrh nepodával,

keby bola vôľa na strane matky zmeniť intervaly striedavej starostlivosti a tieto rozšíriť na strane otca,
pričom dôvod neuviedla.“ Pokiaľ okresný súd mal za to, že podmienky bývania u matky doma sú pre
dieťa vyhovujúce, otec s týmto nesúhlasil. V prvom rade, ÚPSVaR po tom, ako oznámila sestra otca, že
maloletý má svrab, kontaktoval matku vopred pred vykonaním šetrenia u nej doma, nevykonalo sa tototak, aby sa matka na šetrenie nemohla pripraviť (úradný záznam zo dňa 7.11.2023 - je obsahom spisu).
Okrem uvedeného, sám maloletý, podľa otca, povedal, že cez zimu mama nekúri a opakovane trpel
zápalmi horných a dolných dýchacích ciest. Rovnako tak je zrejmé, podľa otca, z predložených správ, že

mal. povedal, že mu matka dávala jesť iba chlieb s kečupom, čo po podaní predmetného návrhu zmenila.
Podľa otca, nie je však isté, na aký dlhý čas je táto zmena u matky realizovateľná. Matka je dobrovoľne
nezamestnaná dlhodobo, hoci má vysokoškolské vzdelanie, pričom, podľa otca, nemá príjem, ktorým by
mohla zabezpečiť vhodnú výživu a výchovu pre mal. dieťa. Nepreukázala ani, že by sa o zamestnanie
niekde uchádzala a aktívne si ho hľadala. Nezamestnaná už bola v čase predchádzajúceho rozhodnutia

súdu. Ani touto skutočnosťou sa okresný súd absolútne nezaoberal. Navyše, ako sám maloletý uviedol,
pokiaľ otec nakúpi jedlo, alebo oblečenie pre dieťa a odovzdá ho matke, táto to vyhodí.
33. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom otca, odvolací súd uvádza, že napadnuté rozhodnutie okresného
súdu vo vyvolanom odvolacom konaní posudzoval i s poukazom na Metodiku – Participačné práva
dieťaťa možno konštatovať, že zisťovanie názoru dieťaťa nie je dôkazným prostriedkom na zistenie
skutočného stavu veci tak, ako napríklad výsluch účastníka konania. Ide o úkon sui generis, ktorým

súd poskytuje priestor na realizáciu participačných práv dieťaťa. Zistený názor dieťaťa, v prejednávanej
veci maloletého A., je podstatným, ale nie jediným vodítkom pri identifikácii najlepšieho záujmu dieťaťa.
Odvolací súd konštatuje, že nie je možné pri zisťovaní názoru maloletých detí zaznamenať všetky
ich neverbálne prejavy. Názor maloletého A. bol v predmetnej veci zisťovaný kolíznym opatrovníkom
(Správa č.l. 78 spisu), čím bol zabezpečený prvok priameho kontaktu s maloletým, na základe ktorého

bolo možné vnímať jeho osobnosť, ako aj vyjadrené názory komplexne. Vyhodnocovanie názoru
(želania) maloletého A. je plne v kompetencii konajúceho súdu, ktorý je oprávnený k prípadným
korektúrampredstávanázorovdetíotom,čojeprenevhodné,resp.všeobecneprospešné,ačonaopak
nie (Nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III. ÚS 3007/09 z 26.08.2010). Je úplne prirodzené,
že maloleté deti, ktoré sú dlhodobo ovplyvnené hlbokým rodičovským konfliktom, majú tendenciu

neublížiť ani jednému z nich. Skutočnosť, že dieťa niečo konkrétne neuviedlo, či nenaznačilo, ešte
neznamená, že tomu tak nie je, preto nemožno dospieť k záveru, že súd zo zisteného názoru maloletého
vyvodil prekvapivý záver. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 5 Cdo/47/2017 z
09.08.2017 konštatoval, že: „nie je možné, aby všeobecné súdy stanovisko maloletého dieťaťa bez
ďalšieho prevzali a aby založili svoje rozhodnutie iba na jeho prianí a nie na starostlivom a komplexnom

posudzovaní jeho záujmov“ (rozsudok ESĽP vo veci C. c/a Fínsko z 09.05.2006, č. 18249/02, body
57-59). Odvolací súd konštatuje, že maloletý pred kolíznym opatrovníkom uviedol skutočnosti, ako ich
okresný súd uviedol vo svojom rozhodnutí a ako ich potom, napriek odvolacím námietkam otca i správne
vyhodnotil.Maloletýuviedol,žeanijedenzrodičovhonebije,naotázku,čimuvyhovujestriedaváosobná
starostlivosť v týždňovom intervale uviedol, že vedel by si to predstaviť tak, že by býval týždeň u mamy

a dva týždne u otca, z čoho však nemožno vyvodiť závery uvádzané otcom v návrhu a ani v odvolaní
a ani vo vyjadrení v odvolacom konaní.
34. V odvolaní otec uviedol, že pokiaľ sa okresný súd v odôvodnení opiera o judikatúru Európskeho
súdu pre ľudské práva, v zmysle ktorej právo dieťaťa na vyjadrenie svojich vlastných názorov by sa
nemalo interpretovať tak, že dáva deťom bezpodmienečné právo veta bez zvažovania ďalších faktorov,

tak s týmto podľa otca súhlasiť nemožno v tomto konaní, nakoľko súd žiadne ďalšie faktory nezvažoval,
nevytvoril si vlastný názor vykonaním výsluchu maloletého, ani nevykonal iné navrhnuté dôkazy, ktoré
by takúto konštatáciu podporili. V rozsahu tejto odvolacej argumentácie otca, okresný súd podľa zistení
v odvolacom konaní vykonal dostatočné dokazovanie a z tohto dokazovania prijal vecne správne závery,
sktorýmisaodvolacísúdstotožnil.Pokiaľotecvovyvolanomodvolacomkonaníspochybňovalokresným

súdom ustálený skutkový stav veci, argumentoval potrebou vykonania ďalších dôkazov, tak odvolací súd
konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu je postavené na pevných základoch a vykonanie ďalšieho
dokazovania k rozhodnutiu odvolacieho súdu už v tejto fáze konania nie potrebné.
35. V odvolaní otec uviedol, že „Aj napriek tejto skutočnosti sa okresný súd nezaoberal ďalej otázkou,
prečo je to tak a prečo mal. odmieta chodiť k matke a chce s otcom tráviť oveľa viac času ako s matkou,

čo je pre toto konanie významným faktorom pre to, aby sa súd týmto zaoberal. Ďalšou konštatáciou
súdu je, že rodičia dokážu konštruktívne medzi sebou komunikovať, a preto nevidí dôvod, prečo by
sa nemohli dohodnúť aj na širšej starostlivosti otca o maloletého. S týmto však otec nesúhlasí, ako
vyplynulo či už z informatívneho stretnutia alebo z vyjadrení rodičov, títo práve nedokážu medzi sebou
konštruktívne komunikovať, pokiaľ sa otec snažil dohodnúť s matkou na takejto rozšírenej starostlivosti

u neho, skončilo sa to neúspešne. To, že matka pred súdom povie, že sa vie dohodnúť, neodráža
skutočnosť, ktorá je taká, že dohodnúť sa nechce“. V súvislosti s touto argumentáciou otca odvolací
súd konštatuje, že otec v rámci odvolania poukazuje na závery z informatívneho stretnutia alebo z
vyjadrení rodičov, avšak tieto tvrdenia zostávajú len vo všeobecnej rovine, pokiaľ otec uvádza, že sasnažilsmatkoudohodnúťnarozšírenejstarostlivosti,čoskončilopodľanehoneúspechom,takkonkrétny
obsah týchto rokovaní, návrhy, postoje jednotlivých strán nemohol odvolací súd posúdiť, keďže postoje
rodičov v tejto rovine, s ohľadom na samotné súdne konanie a jeho jednotlivé štádia už boli jasne

vyprofilované.
36. V odvolaní otec uviedol, že „Pokiaľ súd zamietol návrh otca na vykonanie znaleckého dokazovania
a odôvodnil to tým, že zo správ CDR a ÚPSVaR nevyplýva zanedbávanie starostlivosti zo strany matky,
tu uvádzame, že znalec v takomto prípade nemá skúmať, či dochádza k zanedbaniu starostlivosti zo
strany jedného rodiča alebo nie, ale má sa zaoberať v širšom rozsahu otázkou vhodnosti výchovného

a stabilného prostredia pre dieťa u rodičov, pričom na základe jeho vedeckých záverov navrhne režim,
ktorý by mal byť v najlepšom záujme dieťaťa. Otec ani nenavrhoval predmetné znalecké dokazovanie
z toho titulu, aby sa zistilo, či dochádza k zanedbaniu starostlivosti zo strany matky, ale preto, aby
práve znalec ako odborník posúdil, ktoré prostredie je pre dieťa najvhodnejšie, a to najmä s posúdením
postoja dieťaťa a odôvodnením, prečo má vôbec dieťa takýto postoj.“ V súvislosti s týmito tvrdeniami
otca odvolací súd poukazuje na celú argumentáciu otca, ktorá bola vecne správne, podľa odvolacieho

súdu, vyhodnotená okresným súdom. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a z obsahu spisového
materiáluvyplýva,ženávrhynaznaleckédokazovaniepodanéotcom-zápisnicazústnehopojednávania
30.04.2025 (č.l. 137 a nasl. spisu) boli navrhované znalcom psychológom a psychiatrom za účelom
zistenia, či matka starostlivosť o maloletého zanedbáva, a týra (č.l. 138 spisu). Ak okresný súd potom na
základevykonanéhodokazovaniavychádzalzosprávyÚradupráce,sociálnychvecíarodinyzošetrenia

zo dňa 10.04.2025, ako aj zo správy z logopedickej ambulancie zo dňa 15.04.2025 a správy CDR
zo dňa 05.12.2024 a otcom navrhnutý dôkaz nevykonal, keďže považoval za dostatočne preukázané,
že matka starostlivosť o maloletého nezanedbáva, má vhodné podmienky pre výchovu maloletého,
vývinová jazyková porucha nebola u maloletého spôsobená zanedbaním starostlivosti ani jedného
z rodičov, jedná sa o vrodenú vadu, tak odvolací súd nemal dôvod sa od týchto záverov okresného súdu

odkloniť a dať otcovi za pravdu. Pripomína odvolací súd, že skutočný stav veci bol dostatočné okresným
súdom ustálený, keďže ani podľa zistení odvolacieho súdu zo žiadnej z predmetných správ nevyplýva
tvrdenie otca o používaní neprimeraných fyzických trestov matkou na maloletom dieťati a ak okresný súd
nevykonal otcom navrhnuté dôkazy, považoval ich vykonanie za nadbytočné, ako aj výsluch svedkov
navrhnutých otcom maloletého, tak odvolací súd sa s týmto postupom stotožnil ako s vecne správnym,

pripomína odvolací súd, že je vecou súdu, ktoré dôkazy vykoná.
37. Otec podľa obsahu odvolania spochybňuje rozhodnutie okresného súdu, ktoré považuje
za nedostatočné, vo svojej podstate až arbitrárne. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn.
2CdoR/2/2025 vyplýva, že „K arbitrárnosti ústavný súd vo viacerých svojich rozhodnutiach, napr.
v uznesení sp. zn. III. ÚS 44/2022 z 27. januára 2022 uviedol, že arbitrárnosť sa v zásade

môže prejavovať v dvoch podobách. Procesná arbitrárnosť je hrubým alebo opakovaným porušením
zásadných ustanovení právnych predpisov upravujúcich postup orgánu verejnej moci, hmotnoprávna
(meritórna) arbitrárnosť sa prejavuje ako extrémny nesúlad medzi právnym základom pre rozhodovanie
veci a závermi orgánu verejnej moci, ktoré sú vo vzťahu k tomuto právnemu základu neobhájiteľné
všeobecne akceptovateľnými výkladovými postupmi (II. ÚS 576/2012). Z judikatúry ústavného súdu

tiež vyplýva, že arbitrárnosť (i zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí) všeobecných súdov je najčastejšie
daná rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností prejednávaných prípadov
s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu (napr. IV. ÚS 115/03). Pritom uvedené nedostatky musia dosahovať mieru

ústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených v čl. 127
ods. 1 ústavy. O zjavnú neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide spravidla vtedy, ak
sa zistí taká interpretácia a aplikácia právnej normy zo strany súdu, ktorá zásadne popiera účel a význam
aplikovanej právnej normy, alebo ak dôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutie, absentujú, sú
zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne

jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (III. ÚS 305/08, IV. ÚS 150/03, I. ÚS
301/06).“ Po vykonaní odvolacieho prieskumu odvolací súd uvádza, že v prejednávanej veci, napriek
odvolacím námietkam otca, nejde o arbitrárne rozhodnutie, keďže napadnutý rozsudok okresného súdu
spĺňa kritériá § 220 CSP.
38. Neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že otec vo svojom vyjadrení k vyjadreniu matky uvádza, že

„Na dôvažok uvádzame, že hoci slovenské a medzinárodné právne predpisy chrániace práva dieťaťa
ako aj súdy a ostatné zákonodarné a správne orgány poukazujú na prvoradosť záujmu mal. dieťaťa a
jeho práva byť vypočuté, súd v tomto konaní mal. dieťa nevypočul a nezistil prečo vyjadruje svoj postoj
v tom zmysle, že chce byť s otcom viac ako s matkou. Pritom výsluch mal. dieťaťa, ktoré žiada o zmenu,je najdôležitejším dôkazným prostriedkom, ktorý mal byť vykonaný. Nie prostredníctvom ÚPSVaR, ale
súdom a pokiaľ súd nevie vyhodnotiť najlepší záujem mal. dieťaťa, potom je namieste vykonať znalecké
dokazovanie“, tak z výpovede maloletého vyplýva, že u mamy zvyknú v lete kosiť, trochu sa u nej

nudí. Maloletý ďalej uviedol, že ani jeden z rodičov ho nebije, na otázku, či mu vyhovuje striedavá
osobná starostlivosť v týždňovom intervale uviedol, že vedel by si to predstaviť tak, že by býval týždeň
u mamy a dva týždne u otca, z čoho však podľa odvolacieho súdu, tak ako uviedol už vyššie, nie je
možné vyvodiť závery uvádzané otcom v návrhu a ani v odvolaní a ani vo vyjadrení, že by maloletý
chcel byť zverený výhradne do osobnej starostlivosti otca, v ktorej súvislosti sa poukazuje najmä na

obsah č.l. 137 spisu. Z vyjadrenia maloletého tiež nevyplýva, že by ho niektorý z rodičov bil. Odvolací
súd, v súvislosti s tvrdeniami otca, ohľadom problémov maloletého s rečou uvádza, že k momentu
rozhodovania odvolacieho súdu, nebolo otcom preukázané, že by tieto súviseli so starostlivosťou matky.
39. Pokiaľ otec uvádzal vo svojom vyjadrení, že „Pritom výsluch mal. dieťaťa, ktoré žiada o zmenu,
je najdôležitejším dôkazným prostriedkom, ktorý mal byť vykonaný. Nie prostredníctvom ÚPSVaR, ale
súdom a pokiaľ súd nevie vyhodnotiť najlepší záujem mal. dieťaťa, potom je namieste vykonať znalecké

dokazovanie“, tak nie je zrejmé, z čoho odvolateľ vychádzal, že maloletý žiada o zmenu starostlivosti
tak, že by bol zverený do osobnej starostlivosti otca, čo rozhodne z výpovede maloletého na č.l.
138 spisu nevyplýva a ak vyčíta okresnému súdu, že nevie vyhodnotiť najlepší záujem maloletého,
pričom okresný súd, podľa odvolacieho súdu, dostatočným spôsobom vyhodnotil najlepší záujem
maloletého,pričomvychádzalzvykonanýchdôkazov,ktorésícenevyhodnotilpodľapredstávodvolateľa,

čo však neznamená ich nedostatočnosť v rovine kvantity, prípadne kvality a dôkaznej sily. Vzhľadom
na výsledky odvolacieho konania s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uvádza, že v danom
prípade nejde ani o nepreskúmateľné súdne rozhodnutie, ale o rozhodnutie, s ktorého závermi, a to
tak skutkovými, ako aj právnymi, sa odvolateľ nestotožnil. Polemizovanie - nespokojnosť odvolateľa s
hodnotením vykonaného dokazovania a právnym posúdením sporu súdom prvej inštancie, pokiaľ sú

dostatočne dodržané zákonné limity preskúmateľnosti a zrozumiteľnosti dôvodov rozhodnutia (§ 220
ods. 2 CSP), nezakladá dôvodnosť odvolania. Pokiaľ odvolateľ vyčítal, že okresný súd nevykonal dôkaz
znaleckýmdokazovaním,takodvolacísúdpoukazujenaobsahzápisnicezústnehopojednávaniazodňa
30.04.2025 a odôvodnenie tohto návrhu právnou zástupkyňou otca (č.l. 138 spisu), k čomu potom len
primerane a podporne poukazuje i na závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2

CdoR/4/2024 zo dňa 29.10.2024, v zmysle ktorých „....Súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 185 ods.
1 CSP, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Súd nemusí vykonať všetky stranami navrhnuté dôkazy,
pokiaľ ich nepovažuje za potrebné, čo však musí vyargumentovať v odôvodnení rozhodnutia. Dovolací
súd, oboznámiac sa s obsahom spisového materiálu konštatuje, že oba súdy dostatočne zistili skutočný
stav, dôkazy riadne vyhodnotili a dostatočne vyargumentovali aj nepotrebnosť matkou navrhnutého

doplnenia dokazovania znaleckým posudkom. Samotná nespokojnosť, nesúhlas a polemika matky s
názorom súdov nižších inštancií, ani skutočnosť, že matka chce poznať názor odborníka na vzťahy
medzi rodičmi, matkou maloletých a starou matkou a ich prípadný vplyv na maloleté deti nezakladá
automaticky jej nárok na nariadenie znaleckého dokazovania súdom a nezakladá dôvodnosť dovolania
podľa § 420 písm. f) CSP.“ Z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva, že okresný

súd sa s návrhom na vykonanie znaleckého dokazovania riadne vysporiadal, pričom sa odkazuje na
ods. 12 napadnutého rozsudku okresného súdu.
40. Otec v odvolaní uviedol, že „ Otec ani nenavrhoval predmetné znalecké dokazovanie z toho titulu,
aby sa zistilo, či dochádza k zanedbaniu starostlivosti zo strany matky, ale preto, aby práve znalec ako
odborník posúdil, ktoré prostredie je pre dieťa najvhodnejšie, a to najmä s posúdením postoja dieťaťa

a odôvodnením, prečo má vôbec dieťa takýto postoj.“ (odvolanie č.l. 159 spisu), čo však nezodpovedá
obsahu zápisnice spísanej okresným súdom zo dňa 30.04.2025 na č.l. 138 spisu., z ktorej vyplýva, že
„znalca z odboru detskej psychológie a psychiatrie či skutočne dochádza k zanedbávaniu a týraniu“.
Pre odstránenie prípadných pochybností, odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že strana, ktorá oproti
údajom uvedeným v zápisnici tvrdí opak, je povinná toto svoje tvrdenie preukázať, pričom dôkazné

bremeno spočíva na nej. K úplnosti krajský súd dodáva, že pokiaľ by aj boli námietky proti úplnosti alebo
zneniu Zápisnice o pojednávaní opodstatnené (vznesené neboli, a to ani v odvolaní), bez ďalšieho by
nesprávnosť v zápisnici sama o sebe nebola spôsobilá založiť vadu konania, pretože v takomto prípade
by mohlo ísť (nanajvýš) o nedostatky, ktoré sa spájajú s tzv. inou vadou konania, ktorá by mohla viesť
k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci, čo však ani v danom prípade nebolo otcom preukázané (primerane

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Cdo 252/2014 zo dňa 10. decembra 2014).
41. Otec vo vyjadrení v odvolacom konaní uviedol, že maloletý konštatoval, že „zatiaľ čo s matkou sa
nudí“, z výpovede maloletého zo správy zo dňa 09.04.2025 (č.l. 78 spisu) vyplýva, že „trochu sa u
nej nudí“, avšak z tejto správy explicitne nevyplýva, že by maloletý chcel, aby bol zverený len otcovido osobnej starostlivosti a že by vyžadoval zmenu výchovného prostredia v rozsahu, v akom uvádza
otec. K otcom uvádzanej rovine, že maloletý sa „zatiaľ čo s matkou sa nudí“, pričom maloletý uviedol,
že „trochu sa u nej nudí“ zostalo nezodpovedaným, nekonretizovaným, v čom spočíva závažnosť tohto

uvedenia, prípadne dôsledky, že by ho bolo možné považovať za jeden z relevantných dôvodov na tak
závažnú zmenu, akým je zásah do rodičovských práv, ako i do práv maloletého, ktorým nepochybne
otcom navrhovaná zmena výchovného prostredia a starostlivosti je.
42. Pokiaľ otec vo svojom vyjadrení uviedol, že „Pokiaľ ide o tvrdenie matky, že otec tvrdí, že matka
zapríčinila oneskorený vývoj mal. dieťaťa, otec má za to, že svojím laxným prístupom, nezodpovednosť,

nezáujmom matka zapríčinila, že A. výchova bola zanedbaná, čo sa začalo zlepšovať až striedavou
starostlivosťou. Pritom aj v súčasnosti je zrejmé, že na strane matky sú vážne nedostatky v príprave do
školy s mal. synom.“, tak odvolací súd uvádza, že uvedené zostalo len v rovine tvrdení.
43. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) aj z rozhodnutí ústavného súdu
vyplýva, že základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd v sebe zahŕňajú aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS

383/2006).Povinnosťousúdujepresvedčivo asprávnevyhodnotiťdôkazyasvojerozhodnutia
náležite odôvodniť (§ 220 CSP, I. ÚS 243/2007), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany sporu. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia
musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane
a právnymi závermi na strane druhej. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu

zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú
význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07, obdobne Kraska c/a Švajčiarsko z 29. apríla 1993,
Séria A, č. 254 - B, str. 49, § 30). Inými slovami judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument
strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.
Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na

tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro
Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997,
Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Podľa zistení odvolacieho súdu okresný súd dal odpoveď
na všetky argumenty rozhodujúce pre rozhodnutie.
44. Odvolací súd vo vzťahu k svojmu rozhodnutiu len pripomína, že z judikatúry tak národných, ako

aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné

argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04,
II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do detailov,
nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie o návrhu otca, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať
špecifickou odpoveďou.
45. Krajský súd napokon považuje za potrebné primerane poukázať aj na uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa záverov ktorého odvolací
súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho
rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol
vlastnú argumentáciu.
46. Vychádzajúc z prezentovaných úvah sa odvolací súd stotožnil s určujúcim záverom súdu prvej

inštancie, ktorý uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia. Vzhľadom na skutkové okolnosti
okresný súd podľa zistení odvolacieho súdu v dostatočnom rámci zohľadnil i skutočnosti, špecifiká
v prejednávanej veci, preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vecne
správne rozhodnutie cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP, v podrobnostiach odkazuje na dostatočné
odôvodnenienapadnutéhorozhodnutia.Súdomprvejinštanciezvolenejargumentáciipodľaodvolacieho

súdu nemožno nič z hľadiska jej racionálnosti, dostatočnosti, či vo svetle naplnenia zmyslu a účelu
ochrany záujmov detí ako osobitne zákonom chránených subjektov, vytknúť.
47. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
48. Odvolací súd zároveň potvrdil i závislý výrok o trovách konania, pričom východiskom je, že

v mimosporových konaniach upravených CMP platí vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení §
52 CMP, § 55 CMP zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, čo znamená,
že K. z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. CMP obsahuje z tejto zásady aj
výnimku v zmysle § 55 umožňujúceho náhradu trov konania priznať, ak je to spravodlivé s ohľadom naokolnosti prípadu, pričom zákon nekonkretizuje, komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov
konania priznať. Zákonodarca konštatoval, že materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady
trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní. Zároveň je však potrebné

zdôrazniť, že pre aplikáciu § 55 CMP nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní. S poukazom
na tieto uvedené teoretické východiská súd prvej inštancie rozhodol správne o nároku na náhradu trov
konania v zmysle § 52 CMP, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže
nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP, ktoré závery v konkrétnostiach odvolateľ ani
nespochybnil a existenciu takýchto okolností ani vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania neuvádzal.

49. Keďže odvolací súd nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP ani pokiaľ ide o trovy
odvolacieho konania, o týchto rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
50. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.
Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.