Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15CoP/71/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124202277
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8124202277.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej

a členov senátu JUDr. Ingrid Radomskej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci navrhovateľa Z. Č., J.
XX.XX.XXXX, Y. G. Š. XXXX/.XX, XXX XX K., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou VaĽo &
Partners s.r.o., so sídlom Konštantínova 3, 080 01 Prešov, proti manželke navrhovateľa, ktorá na rozvod
nepodala D. Č., J. XX.XX.XXXX, Y. G. Š. XXXX/.XX, XXX XX K., právne zastúpenej JUDr. Petrom
Troščákom, advokátom so sídlom Hlavná 50, 080 01 Prešov, v konaní o rozvod manželstva a úpravu
práv a povinností k maloletým deťom J. Č., J. XX.XX.XXXX M. O. Č., J. XX.XX.XXXX, zastúpených
v konaní opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny K., o odvolaní matky proti rozsudku

Okresného súdu Prešov č.k. 29P/66/2024-723 zo dňa 03.03.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch II., III., V., VIII., IX., X. a XI.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Navrhovateľ podaným návrhom zo dňa 18.03.2024 žiadal rozviesť jeho manželstvo s manželkou a na
čas po rozvode upraviť pomery k maloletým deťom J. a O. tak, že ich žiadal zveriť do striedavej osobnej

starostlivosti v 2-týždňových intervaloch.
Manželka navrhovateľa vo svojom prvom vyjadrení s návrhom na rozvod súhlasila a navrhla zveriť
maloletých do striedavej osobnej starostlivosti a určiť výživné na J. vo výške 800 € a na maloletého O.
vo výške 400 €.
Opatrovník na poslednom pojednávaní vzhľadom na situáciu navrhol zveriť deti do striedavej osobnej
starostlivosti a rodičom, ako aj deťom nariadiť výchovné opatrenie.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom pod spisovou značkou
29P/66/2024-723 dňa 03.03.2025 rozhodol tak, že:

„I. Manželstvo účastníkov Z. P., nar. XX.XX.XXXX a D. P., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa
XX.XX.XXXX v K., ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu K., vo zväzku XX, ročník

XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a.
II. Na čas po rozvode z v e r u j e mal. O. P. do osobnej starostlivosti otca.
III. Styk maloletého O. s matkou n e u p r a v u j e.IV. Maloletého J. P. z v e r u j e do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, v 2 týždňových
intervaloch a to tak, že ako prvý je v zmysle tohto rozsudku povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť
otec od piatka párneho kalendárneho týždňa, ktorý bude nasledovať po dátume nadobudnutia

právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že rodičia si budú dieťa odovzdávať v piatok v párnych týždňoch
a to v čase o 16.00 hod.
V. Otec je p o v i n n ý maloletého v stanovenom čase prevziať pred bydliskom matky a matka j e p o v
i n n á maloletého prevziať v stanovenom čase pred bydliskom otca.
2 29P/66/2024

VI. Každý z rodičov j e p o v i n n ý v stanovenom čase odovzdať maloletého do osobnej starostlivosti
druhého rodičia s jeho osobnými vecami a riadne ho pripraviť.
VII. Obaja rodičia sú o p r á v n e n í a p o v i n n í zastupovať obe maloleté deti a spravovať ich majetok.
VIII. Osobnú starostlivosť k maloletému J. počas vianočných sviatkov súd upravuje takto:
- každý párny kalendárny rok počas vianočných sviatkov starostlivosť bude zabezpečovať matka od
24.12. toho ktorého roka od 10.00 hod. do 24.12. do 18.00 hod. a od 26.12. toho ktorého kalendárneho

roka od 10.00 hod. do 01.01. nasledujúceho roka do 18.00 hod.,
- každý nepárny rok počas vianočných sviatkov od 25.12. toho ktorého roka od 10.00 hod. do 25.12. do
18.00 hod a od 02.01. toho ktorého roka od 10.00 hod. do 06.01. do 18.00 hod.,
-každý nepárny kalendárny rok počas vianočných sviatkov bude zabezpečovať otec osobnú starostlivosť
o maloletého J. od 24.12. toho ktorého roka od 10.00 hod. do 24.12. do 18.00 hod. a od 26.12. toho

ktorého roka od 10.00 hod. do 01.01. nasledujúceho roka do 18.00 hod.,
- každý párny kalendárny roka počas vianočných sviatkov od 25.12. toho ktorého roka od 10.00 hod.
do 25.12. toho ktorého roka do 18.00 hod. a od 02.01. toho ktorého roka od 10.00 hod. do 06.01. do
18.00 hod.
IX. Výživné sa počas trvania striedavej osobnej starostlivosti n e u r č u j e.

X. Matka je p o v i n n á prispievať na výživu mal. O. sumou 100,00 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať
k rukám otca, vždy do 15.dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva,
opakovane do budúcna.
XI. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.“

3. Súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie poukazom na príslušné ustanovenia Zákona o rodine,
konkrétne § 18, § 23, § 24 ods. 1-6, § 25 ods. 1-5, § 62 ods. 2 a 4 a § 75, ako aj podľa ustanovenia §
52 a § 58 Civilného mimosporového poriadku o trovách konania.

4. V predmetnom konaní mal súd za preukázané, že vzťah medzi účastníkmi je hlboko narušený a

samotná komunikácia medzi nimi prebieha len ohľadom maloletých detí. Ani jeden neprejavil snahu o
sanáciu samotného vzťahu. Na čas po rozvode bolo potrebné upraviť pomery k maloletým deťom J. a
O.. Matka po vypočutí názorov svojich synov rozhodla prejaviť rešpekt voči ich rozhodnutiu a napriek jej
vyjadreniu na referáte poradensko-psychologických služieb uviedla, že súhlasí so spoločnou osobnou
starostlivosťou, ale len s určením výživného.

5. Po poslednom výsluchu maloletých detí mal súd za to, že nie sú stotožnené so striedavou osobnou
starostlivosťou a naďalej preferujú spoločnú osobnú starostlivosť. Na poslednom pojednávaní však
matka predložila vyjadrenie maloletého J., ktorý súhlasil so striedavou osobnou starostlivosťou v
dvoj alebo trojtýždňových intervaloch. Vzhľadom k tomuto postoju a predchádzajúcemu vyjadreniu

maloletého, ktorý vyslovene neodmietal striedavú osobnú starostlivosť, súd zveril maloletého J.
striedavej osobnej starostlivosti v dvojtýždňových intervaloch. Po výsluchu maloletých zároveň došlo ku
konfliktu medzi matkou a maloletým O., ktorý vyplynul z postoja matky vo vzťahu k osobnej starostlivosti
a maloletý O. sa vyjadril, že k matke už nechce ísť. Z uvedeného dôvodu s poukazom na terajšiu situáciu
súd rozhodol o zverení maloletého do osobnej starostlivosti otca a matku zaviazal platením výživného

vo výške 100 € mesačne.

6. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení rozhodnutia, pokiaľ matka tvrdila, že otec má nadštandardné
príjmyakopodnikateľatiežžeúčelovopreviedolsvojpodielvspoločnostiH.nasvojumatku,konštatoval,
že otec preukázal, že pre spoločnosť pracuje, avšak nemá prakticky žiaden príjem. Pritom jeho matka

mu umožnila využívať výhody je spoločnosti, či už v súvislosti s bezplatnou donáškou jedla pre rodinu,
platením mobilných telefónov, využívaním motorových vozidiel, ktorých leasing platí spoločnosť. Pritom
poukázal súd na to, že jedno z motorových vozidiel využíva matka maloletých detí, ktorá si neplatí
mobilný telefón, ani žiadne poplatky za užívanie motorového vozidla. Tak isto poukázal súd prvejinštancie v odôvodnení rozhodnutia na súkromné výdavky, ktoré otec špecifikoval mesačne, a na ktoré
využíva finančné prostriedky z účtu jeho matky, a to asi 2.500 € mesačne. Z týchto peňazí je hradená
splátka hypotéky, spotrebný úver na nehnuteľnosť v BSM vo výške 1.450 €, na ktoré matka maloletých

detí nijako neprispieva. Zároveň otec hradí poistné na seba vo výške 129 € mesačne, ako aj na
manželku a maloletých vo výške 33 €. Zároveň otec preukázal, že hradí väčšinu nákladov v súvislosti
s údržbou nehnuteľností patriacich do BSM a väčšinu nákladov v súvislosti so zabezpečením potrieb
maloletých detí. Podľa súdu nie je možné, aby za takejto situácie a za situácie, kedy tieto náklady hradí
preukázateľne z finančných prostriedkov jeho matky, bolo možné z jeho strany určiť vyššie výživné u

maloletého J. pre matku, ktorá má mesačný príjem viac ako 2.200 €, pričom za rok 2024 jej bol vyplatený
daňový bonus, ako aj rodinné prídavky.

III. Odvolanie odporkyne - manželky navrhovateľa, ktorá na rozvod nepodala, vyjadrenie účastníkov
konania

7. Voči rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie matka maloletých detí, konkrétne voči výrokom
II, III., V., VIII, IX a X., a to z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), f), g),
h) CSP a § 62 ods. 1 CMP. Odvolanie podala matka maloletých detí dňa 28.04.2025 prostredníctvom
právneho zástupcu a k doplneniu došlo písomným podaním zo dňa 09.06.2025. Právny zástupca matky
maloletých detí argumentuje v doplnenom odôvodnení odvolania tým, že rozsudok je nedostatočne

odôvodnený, súd prvej inštancie sa nevysporiadal s podstatnými námietkami, ktoré matka prednášala
v konaní pred súdom prvej inštancie. Poukázal pritom na nálezy Ústavného súdu III.ÚS 107/07 z
30.10.2007, I.ÚS 265/05 zo 14.09.2006, I.ÚS 33/2012 z 30.10.2012 a II.ÚS 410/06 z 02.08.2007 bez
akýchkoľvek zdôvodnení použitia uvedených nálezov vo vzťahu k predmetnej veci.

8. Čo sa týka odvolania voči výrokom II. a III. o maloletom O., matka maloletých detí prostredníctvom
právneho zástupcu poukazuje na to, že uvedené vyplýva a situácia je založená na poslednom konflikte
matky s maloletým O., pričom návrh na rozvod podal otec, ktorý navrhol, aby obe deti boli zverené
do striedavej osobnej starostlivosti v 2-týždňových intervaloch. Zmena názorov detí vyplýva z dôvodu
ovplyvňovania detí otcom podľa názoru matky.

Otec zmenil návrh striedavej osobnej starostlivosti po tom, čo navrhol spoločnú osobnú starostlivosť a
nakoniec navrhol zverenie obidvoch detí do jeho výlučnej osobnej starostlivosti. Matka uvádza, že O.
nikdy nechcel byť zverený do osobnej starostlivosti otca, avšak po tom, čo nastal konflikt medzi matkou a
O., sa tento návrh zo strany otca zmenil. Matka argumentuje tým, že chcela, aby platili pravidlá určitého
fungovania a nie benevolentný prístup tak, ako preferoval otec. Aj kolízna opatrovníčka navrhovala v

konaní zveriť O. do striedavej osobnej starostlivosti. Matka maloletých namieta, že neurčenie styku s O.
je neudržateľne neústavne a neprípustné, ide o neprípustný postup súdu prvej inštancie, pričom nikdy
nechcela neupravenie styku. Ide podľa nej o nesprávne právne posúdenie veci s poukazom na obsah
ustanovenia § 35 Zákona o rodine. Bez splnenia podmienok v uvedenom ustanovení súd neupravil styk
s maloletým O.. Poukázala pritom na rozhodnutie Okresného súdu Bardejov 16P/1/2023 z 09.04.2023

bez akýchkoľvek vysvetlení.

9. Odvolanie, čo sa týka výroku V., zdôvodnila matka maloletých detí tým, že z rozhodnutia súdu prvej
inštancie vyplýva, aby otec bol zaviazaný odovzdať deti v mieste bydliska matky a matka je povinná
odovzdať detí v bydlisku otca. Návrh zo strany matky v odvolaní znel, že v rozsudku má byť uvedené,

aby otec bol zaviazaný odovzdať deti pred bydliskom matky a matka je povinná odovzdať deti pred
bydliskom otca.

10. Odvolanie, čo do výroku VIII., matka poukazuje a odôvodňuje tým, že navrhla počas vianočných
sviatkov, že bude zabezpečovať otec osobnú starostlivosť o maloleté deti každý nepárny rok od 22.12.

od 8.00 hod. do 30.12. do 18.00 hod. a každý párny rok od 30.12. od 8.00 hod. do 07.01. nasledujúceho
roka do 18.00 hod. Zároveň počas vianočných sviatkov bude matka zabezpečovať osobnú starostlivosť
o maloleté deti každý párny rok od 22.12. od 8.00 hod. do 30.12. do 8.00 hod. a každý nepárny rok od
30.12. od 8.00 hod. do 07.01. nasledujúceho roka do 8.00 hod.

11. V odvolaní, čo do výroku IX. poukazuje matka maloletých detí na príjmy otca a tvrdí, že otec klamal
a zavádzal súd prvej inštancie o podnikateľských aktivitách s cieľom, aby sa vyhol plateniu výživného.
Podľa matky užíva všetky výhody v spoločnosti V. U. J., H. a A. V.. Súd vyžiadal iba daňové priznanie,
nie súvahy a účtovné závierky za roky 2022, 2023, pričom prevod nastal zo strany manžela na jehomatku v roku 2019 a tento bol bezodplatný. Vyžiadať je potrebné zo strany súdu bankové výpisy od
01.01.2022 až doteraz podľa matky maloletých detí. Zároveň argumentovala tým, čo sa týka uvedeného
výroku, že je podozrivé financovanie v spoločnosti H. a poukázala pritom na rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR 6Cdo/107/2022 z 29.09.2022, ktorý sa týka úplne iného prípadu preukázania potencionálneho
príjmu, pričom podľa matky otec maloletých detí dosahoval potencionálny príjem za uvedené obdobie vo
výške 12.000 € mesačne. Otec bol už pred rokom 2019 úspešný podnikateľ. Zároveň poukázala v tejto
časti odvolania na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3Cdo/236/2018 z 20.02.2019 a navrhla vyžiadanie
správ z katastra, ako aj z ODI PZ K. ohľadom motorových vozidiel, ktoré má otec maloletých detí v držbe.

12. Čo sa týka odvolania vo výroku X., vzhľadom k tomu, že maloletý O. mal byť zverený do spoločnej
osobnej starostlivosti, je výrok o výživnom nezákonný a podľa matky nesprávny.
Návrh na rozhodnutie odvolateľky odvolacím súdom je zrušiť rozhodnutie prvej inštancie a vrátiť na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, eventuálne zmeniť a vyhovieť jej návrhu zo dňa 03.03.2025.

13. Otec maloletých detí sa k odvolaniu vyjadril písomným podaním zo dňa 30.06.2025, kedy
argumentovaltým,žeodvolaniematkymaloletýchdetíjenedôvodnéanavrholrozsudokvcelomrozsahu
ako vecne a právne správny potvrdiť.

14. Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

15. Krajský súd v Prešove ako odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané v zmysle ustanovenia
§ 362 CSP oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie

vydané s poukazom na ustanovenie § 359 CSP, proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému
zákon odvolane pripúšťa, s poukazom na ustanovenie § 355 ods. 1 CSP, po konštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti v súlade s § 127 a § 363 CSP, a že odvolateľka použil zákonom
prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom, s poukazom
na ustanovenie § 65 CMP a dôvodmi odvolania, s poukazom na ustanovenie § 66 CMP, bez nariadenia

odvolacieho pojednávania v súlade s § 329 ods. 1 CSP, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený
minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten
istý deň, ako bol vyvesený na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie
rozsudku súdu prvej inštancie v jeho napadnutých výrokoch a podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v
spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP rozsudok potvrdil ako vecne správny a zákonný.

16. Odvolací súd sa vo všetkých výrokoch rozsudku stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej
inštancie, pretože jeho argumentácia vo všetkých častiach samotného napadnutého rozsudku bola
vecne správna, objektívna a presvedčivá. Odvolací súd má za to, že dôvody, ktoré uviedla odvolateľka
v odvolaní ohľadom zrušenia, resp. zmeny rozsudku, sa už súd prvej inštancie uvedenými dôvodmi

zaoberal a v rozhodnutí súd prvej inštancie uvedené dôvody posúdil a v odôvodnení svojho rozhodnutia
vyargumentoval. Súd prvej inštancie uviedol dôvody, prečo rozhodol tak ako bolo uvedené vo výrokoch
I. až XI. rozsudku, pričom poukázal na všetky skutočnosti a dôvody, ktoré ho k tomuto rozhodnutiu viedli.
Použil pritom argumentáciu Zákona o rodine, ako aj Civilného sporového poriadku.

17. Odvolací súd preto preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný stav veci, čo sa týka samotného
konania pred súdom prvej inštancie, pretože nenašiel dôvod, prečo by sa mal odchýliť od záverov súdu
prvej inštancie, a preto napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a na základe toho potvrdil
rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu okrem výroku I., ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
03.03.2025, pričom na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia pridáva uvedené argumenty.

18. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, pričom predmetom prieskumu s poukazom
na obsah preskúmavaného rozhodnutia boli argumenty predostrené odvolateľkou v odvolacom konaní,
ktorébolopotrebnézostranyodvolaciehosúduposúdiťvdanomkonaní,najmäto,čisúsplnenézákonné
podmienky za daných skutkových okolností na prípadné zrušenie, resp. zmenu vydaného rozhodnutia.

19. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie podrobne zistil skutočný stav veci, všetky skutočnosti,
ktoré boli predostrené odvolateľkou v konaní, ale aj tie skutočnosti, ktorými argumentovala v odvolaní,
boli už posúdené súdom prvej inštancie na základe jednotlivých návrhov počas konania pred súdomprvej inštancie zo strany navrhovateľky, ako aj zo strany odporcu. Zároveň odvolací súd konštatuje, že
rozsudok na základe dostatočne zisteného skutočného stavu veci, z ktorého vyvodil súd prvej inštancie
správny právny záver, aj následne správne odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 Civilného sporového

poriadku.

20. Odvolací súd poukazuje na obsah príslušných ustanovení Zákona o rodine, podľa ktorých posúdil
predmetnú vec a rozhodol predovšetkým v záujme maloletých detí na základe rozsiahleho dokazovania,
z ktorého vyvodil správny právny záver. Argumentoval v prvom rade príslušnými ustanoveniami §

24 ods. 1 až 6 Zákona o rodine, pričom pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbal predovšetkým na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému
nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie
o maloletom dieťati domáhať aj na súde. Samozrejme súd prvej inštancie vychádzal z citovaných
ustanovení Zákona o rodine, pričom mal na zreteli, že obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať a

ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zistené potreby dieťaťa.
Z uvedeného rozsiahleho dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že je v najlepšom záujme
maloletého O., aby maloletý O. bol zverený do osobnej starostlivosti otca vzhľadom na posledné závery
a rozpor medzi ním a matkou. Maloletý J. bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov,

pričom bolo určené výživné v prospech maloletého O. vo výške 100 € mesačne a na maloletého J.
nebolo určené výživné, nakoľko sa nachádza v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Súd prvej
inštancie predovšetkým vychádzal zo súčasnej situácie, kedy medzi otcom a matkou maloletých detí
došlo k viacerým stretom a nezrovnalostiam, čo sa týka samotnej výchovy a zverenia maloletých synov
do spoločnej osobnej starostlivosti, respektíve striedavej osobnej starostlivosti a nakoniec do výlučnej

starostlivosti otca.

21. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými námietkami, ktoré de facto
uviedla odvolateľka v odvolaní, nakoľko ohľadom samotného výroku II. a III. o maloletom O. aj samotná
matka uvádza v odvolaní, že výsledok súdu prvej inštancie a následné rozhodnutie o zverení do výlučnej

osobnej starostlivosti otca bolo založené na poslednom konflikte matky, kedy sa samotný maloletý O.
vyjadril a nechcel, aby bol zverený do starostlivosti matky. Išlo o vyjadrenie XX-ročného dieťaťa, ktoré
podľa názoru odvolacieho súdu v plnom rozsahu vie rozoznať, na základe čoho sa tak rozhodol, že
odmietol ísť do starostlivosti matky a žiadal, aby bol zverený do starostlivosti otca.
Čo sa týka striedavej osobnej starostlivosti maloletého J., tento vzhľadom na diagnózu, ktorá mu bola

diagnostikovaná, bol súdom prvej inštancie zverený do striedavej osobnej starostlivosti, pričom súd prvej
inštancie v plnom rozsahu vzal na vedomie závery a konzultácie psychológa, pričom s maloletým má
byť nastavená forma starostlivosti tak, že môže v domácnosti každého z rodičov tráviť čas na základe
vlastného uváženia a verbalizovať nespokojnosť s prípadným presným časovým obmedzením. Samotný
J. sa vyjadril, že súhlasí so striedavou osobnou starostlivosťou v dvoch až troch týždňových intervaloch,

čo akceptovala aj matka na poslednom po pojednávaní.

22. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že pokiaľ sa matka v odvolaní dožadovala, aby bolo
rozhodnutévrámcipodanéhonávrhunaposlednompojednávaní,kedyžiadala,abyboliobedetizverené
dostriedavejosobnejstarostlivostiazároveňurčenévýživnénakaždéhoznichpo300€.Odvolacísúdje

toho názoru, že súd prvej inštancie posúdil všetky okolnosti, ktoré nastali na uvedenom pojednávaní po
samotnom vyjadrení tak matky, ako aj právneho zástupcu matky a otca, ako aj právneho zástupcu otca,
ktorí uviedli a presne špecifikovali návrhy na rozhodnutie súdu prvej inštancie. Matka aj napriek tomu,
že jej O. vynadal, trvala na striedavej osobnej starostlivosti aj u neho, avšak súd po tom, ako právny
zástupca matky uviedol, že navrhuje maloletého O. zveriť do osobnej starostlivosti otca a J. do striedavej

osobnej starostlivosti oboch rodičov a pritom určiť výživné po 300 € podľa tabuľkového výživného a
prázdniny ponechať na dohode detí a rodičov pol na pol u obidvoch rodičov rozhodol. Súd prvej inštancie
vychádzal jednoznačne z uvedených návrhov, pričom, čo sa týka návrhov otca, tento najskôr navrhoval
24.02.2025 spoločnú osobnú starostlivosť, respektíve zverenie do jeho výlučnej starostlivosti a styk s
matkou neupravovať, ponechať na dohode maloletých s matkou. Na pojednávaní 03.03.2025 právny

zástupca otca, ako aj samotný otec argumentoval tým, že došlo ku konfliktu matky s O., preto navrhol
O. zveriť do svojej osobnej starostlivosti a J. do striedavej starostlivosti oboch rodičov, pričom výživné
ponechal na určenie súdu, ale nežiadal vysoké výživné.23.Sdôrazomnazisteniepríjmovtakuotca,akoajumatky,vychádzalsúdprvejinštanciepredovšetkým
z príjmu matky vo výške 1.527 € mesačne + 680 € invalidný dôchodok + daňový bonus a prídavky na
deti, ktoré mesačne poberala matka vo výške 400 €, a z príjmu otca príjmy vo výške 700 € z nájmu.

Súd správne pritom vyhodnotil aj všetky výdavky, ktoré na strane otca boli preukázané, hradené ním cez
spoločnosť H., ktorého konateľom je výlučne matka otca maloletých detí. Otec je vyplácaný mesačne
určitou sumou, ktorá mu ide z účtu spoločnosti na jeho účet. Z tejto sumy platí všetky výdavky tak na
hypotekárny úver, na spotrebný úver, ako aj všetky výdavky na maloleté deti, čo sa týka oblečenia,
stravy, krúžkov, zabezpečenia školného atď...

24. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu v celom rozsahu konania pred súdom prvej inštancie
postupoval v zmysle príslušných ustanovení Zákona o rodine, nevybočil z možnej tolerancie, čo sa týka
preukázania samotného príjmu na strane matky, ako aj otca, a nevybočil ani z dosahu starostlivosti tak
matky, ako aj otca o maloleté deti. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že matka maloletých
detí sa odsťahovala v roku 2023, od kedy je sama, stará sa o maloletých synov v obmedzenom

rozsahu, pričom sama využíva motorové vozidlo Y., ktoré je vo vlastníctve leasingovej spoločnosti a
leasing platí spoločnosť H.. Zároveň využíva aj mobilný telefón, ktorý je platený spoločnosťou H.. Všetky
tieto skutočnosti súd prvej inštancie zvážil a s poukazom na príslušné ustanovenia Zákona o rodine,
konkrétne § 62 ods. 4, ako aj § 75 ods. 1 Zákona o rodine, určil rozsah vyživovacej povinnosti, ako
aj vyhodnotil mieru starostlivosti o maloleté deti zo strany matky, ako aj otca. Správne a v súlade so

Zákonom o rodine, ale predovšetkým v súlade s najlepším záujmom detí, na čas po rozvode upravil
pomery obidvoch rodičov k maloletým deťom, a to tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku,
konkrétne vo výroku II., III., V., VIII. IX. a X. predmetného rozsudku.

25. Odvolací súd s poukazom na vyššie citované ustanovenia Zákona o rodine, ako aj na základe

vykonaného dokazovania s poukazom na obsah samotného dokazovania a odôvodnenia rozhodnutia
dospel jednoznačne k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, zákonné.
Čo sa týka samotného príjmu otca, tento bol posudzovaný v rozsiahlom dokazovaní súdom prvej
inštancie a návrhy odvolateľky v konaní neboli akceptované súdom prvej inštancie, nakoľko vykonal
súd v rozsahu potrebnom na určenie samotného výživného, ako aj rozsahu nárokov zo strany matky

maloletých detí, ktorá žiadala výživné aj napriek tomu, že by boli zverené do striedavej osobnej
starostlivosti vo výške 300 € na každé dieťa, ako nedôvodný, nakoľko považoval návrhy za nedôvodné.

26. S poukazom na tieto skutočnosti odvolací súd argumentuje, že samotné odvolacie dôvody, ktoré sú
predmetom odvolacieho konania, s týmito sa už vysporiadal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí,

keď na základe rozsiahleho dokazovania dospel k záverom, ktoré sú predmetom výrokov I. až X.
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Zároveň v celom rozsahu argumentuje odvolací súd tým,
že 03.03.2025 došlo k návrhom, ktoré boli zo strany súdu prvej inštancii akceptované a o týchto bolo
bezpochyby rozhodnuté v súlade s najlepším záujmom detí podľa príslušných ustanovení Zákona o
rodine.

27. Čo sa týka dôvodov odvolacích námietok odvolateľky, tieto odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné,
pretože sa nezakladajú na skutočnostiach, ktoré by v konaní ovplyvnili samotné rozhodnutie súdu prvej
inštancie, respektíve spôsobili to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolací súd zruší, respektíve
zmení tak, ako to navrhovala odvolateľka v odvolacom petite.

28. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu sa vysporiadal s podstatnými dôvodmi, ktoré uvádzala
odvolateľka v odvolaní a tieto sú obsahom rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý rozhodol na základe
príslušných ustanovení Zákona o rodine a odvolací súd sa v plnom rozsahu s dôvodmi, ktoré sú uvedené
v rozhodnutí súdu prvej inštancie, stotožnil v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP.

29. Preto odvolací súd s poukazom na všetky uvedené skutočnosti, ktoré boli preukázané v konaní
pred súdom prvej inštancie, po stotožnení sa s uvedeným právnym záverom súdu prvej inštancie a s
poukazom na dôvody, ktoré uviedol v rozhodnutí súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 2
CSP, s týmito sa stotožnil a čo sa týka samotného rozhodnutia, považuje rozhodnutie za vecne správne a

zákonné, preto za daného stavu a na základe už skutočností uvedených súdom prvej inštancie odvolací
súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP
ako vecne správne a zákonné potvrdil.30. Odvolací súd vzhľadom na priebeh celého konania je toho názoru, že súd prvej inštancie sa
dostatočným spôsobom vysporiadal, zistil skutkový stav predloženými návrhmi účastníkov konania,
pričom vydal rozhodnutie, ktoré náležite odôvodnil v zmysle ustanovenia § 220 CSP s dôrazom na to,

že z vykonaného dokazovania dospel na základe dostatočne zisteného skutočného stavu k správnym
právnym záverom, na ktoré aj vo svojom rozhodnutí poukázal.

31. K samotným dôvodom súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že základným východiskom pri
rozhodovaní súdu, zohľadňujúcim právo rodiča na starostlivosť o dieťa a zároveň právo na rodinný život

by mala byť premisa, podľa ktorej na starostlivosť o deti majú zásadne rovnaké právo obaja rodičia.

32. Po rozvode rodičov na dieťa výchovne pôsobí zásadne rodič, ktorý má dieťa zverené do osobnej
starostlivosti,avšakrovnakonadieťamôžepôsobiťajdruhýrodičformoupriameho,činepriamehostyku.
Ďalšou formou starostlivosti je striedavá starostlivosť, ktorá funguje pokiaľ je v záujme maloletého
dieťaťa ako zachovanie práva dieťaťa na vzťah k obidvom rodičom.

33. Uvedené formy starostlivosti by mali vziať obidvaja rodičia za základ ďalšieho fungovania ich vzťahov
k obidvom maloletým deťom pochádzajúcich z manželstva.

34. Pritom je dôležitým faktorom vzťahu a výchovy aj materiálne zabezpečenie maloletých detí či už

formou určeného výživného alebo výkonom osobnej starostlivosti v takom smere, aby svojim deťom
zabezpečili životnú úroveň, (v zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine) na ktorú majú právo.

35. Na toto všetko majú povinnosť obidvaja rodičia do budúcna prihliadať a vzájomné spory dať do
úzadia a to predovšetkým bez asistencie tretích osôb v prospech svojich synov J. a O..

36. S poukazom na uvedené skutočnosti rozhodol odvolací súd aj o trovách odvolacieho konania tak,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania v súlade s ustanovením § 52
CMP, nakoľko nedospel k záveru, aby niektorý z účastníkov konania preukázal odôvodnený nárok na
ich náhradu.

37. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere 3 : 0 hlasov (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).