Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Lučenec
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Andrea Gabrielová
Oblasť právnej úpravy – Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 17Pc/20/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6623201544
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gabrielová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2025:6623201544.9
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Andreou Gabrielovou v právnej veci navrhovateľa: A. B.,
narodený XX.XX.XXXX, bytom C. X, D., zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Lučenec proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené: E. F., narodený XX.XX.XXXX, bytom
G. XXX, za účasti matky maloletého dieťaťa: H. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom C. X, D., v konaní
o určenie otcovstva, takto
r o z h o d o l :
I.Súd návrh na určenie otcovstva z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1.Úrad práce sociálnych vecí a rodiny ako zástupca maloletého dieťaťa sa návrhom zo dňa 20.04.2023
domáhal určenia otcovstva k maloletému dieťaťu a úpravy práv a povinností. Svoj návrh odôvodnil tým,
že matka býva s maloletým v spoločnej domácnosti aj so svojou matkou. Rodina obýva dvojizbový
prenajatýbyt.Domácnosťjezariadenáúčelovýmnábytkom.Maloletýjevcelodennejstarostlivostimatky,
je zdravý a nie je sledovaný v žiadnej odbornej ambulancii. Matka uviedla, že trvá na tom, že otcom
maloletého je E. F. a žiada, aby k maloletému bolo určené otcovstvo. Keďže žalovaný neuznal otcovstvo
k maloletému a neposkytuje ani úhradu za osobné potreby maloletého, navrhujú, aby súd určil, že E.
F. je otcom maloletého.
2. Matka na pojednávaní uviedla, že netrvá na tom, aby bolo určené otcovstvo, o domnelom otcovi nevie
nič, nevie, kde sa nachádza a vie, že bez určenia vzorky DNA nie je možné určiť otcovstvo. Maloletý
je už väčší a bude bez otca.
3. Súd pojednával v neprítomnosti kolízneho opatrovníka a E. F..
4. Z rodného listu maloletého, bolo zistené, že matkou maloletého je H. B., narodená XX.XX.XXXX
a otec nie je uvedený.
5. Zo správy Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Lučenci zo dňa 01.02.2024 bolo zistené, že otec
na adrese trvalého pobytu G. XXX nebýva už viac ako šesť rokov a v súčasnej dobe žije vo Švajčiarsku
na presne nezistenom mieste.
6. Na Okresnom súde Lučenec prebehlo konanie o určenie otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov
sp. zn. 17Po/1/2022. Označený otec sa na základe predvolania súdu na výsluch nedostavil, preto
uznesením č. k. 17Po/1/2022-143 súd ustanovil Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Lučenec zaopatrovníka pre maloletého na podanie návrhu na určenie otcovstva a jeho zastupovanie v konaní o
určenie otcovstva.
7. Súd sa následne pokúšal doručiť zásielky označenému otcovi na adresu I. E. J. XX, K., kde sa mal
zdržiavať, avšak zásielka sa vrátila súdu ako adresát neznámy.
8. Podľa § 104 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), ak sa narodí dieťa, u ktorého
nie je otcovstvo určené zákonnou domnienkou svedčiacou manželovi matky, ani súhlasným vyhlásením
rodičov pred orgánom, ktorý vedie matriku, vyslúchne súd, ktorý je príslušný na konanie vo veciach
určenia rodičovstva, matku a toho, koho matka označí za otca, či uznáva, že jej otcom.
9. Podľa § 104 ods. 2 CMP, ak dôjde k súhlasnému vyhláseniu rodičov o otcovstve, uvedie sa to v
zápisnici a oznámi orgánu, ktorý vedie matriku, v ktorej je dieťa zapísané. Od výsluchu a vyhlásenia
matky môže súd upustiť z dôvodov uvedených v predpisoch rodinného práva.
10. Podľa § 104 ods. 3 CMP, ak k určeniu otcovstva podľa odsekov 1 a 2 nedôjde a matka v primeranom
čase nepodá návrh na určenie otcovstva, môže súd ustanoviť dieťaťu procesného opatrovníka na
podanie takého návrhu a na to, aby dieťa v konaní zastupoval.
11. Podľa § 105 písm.) b CMP konanie vo veciach určenia rodičovstva je konanie o určenie otcovstva.
12. Podľa § 106 CMP na konania vo veciach určenia rodičovstva je miestne príslušný súd, v ktorého
obvode má dieťa bydlisko. Ak takého súdu niet, je príslušný všeobecný súd matky, inak všeobecný súd
toho, koho otcovstvo má byť určené alebo zapreté.
13. Podľa § 107 CMP konanie sa začína len na návrh.
14. Podľa § 108 ods. 2 CMP účastníkom konania o určenie otcovstva je navrhovateľ podľa predpisov
rodinného práva, dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené.
15. Podľa § 84 zákona o rodine otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených
v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
16. Podľa § 94 zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže
dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
17. Rodičovstvo, tak ako to deklaruje Čl. 3 základných zásad zákona o rodine je spoločnosťou
mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický
vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorené otcom a matkou dieťaťa. K tomu, aby
bolo z hľadiska právneho možné hovoriť o rodičovskom vzťahu, je potrebné rodičovstvo k dieťaťu určiť.
Určením rodičovstva k dieťaťu dochádza k závažnej zmene právneho statusu dieťaťa, matky aj otca.
Pri určovaní materstva zákon o rodine vychádza zo starej rímskej zásady („mater semper certa est“),
teda matka je vždy istá. Je ňou žena, ktorá dieťa porodila. Otcovstvo k dieťaťu sa určuje pomocou troch
právnych domnienok, z ktorých každá ďalšia z nich sa uplatní iba vtedy, ak sa neuplatnila predošlá.
Tieto domnienky sú však vyvrátiteľné a otcovstvo určené na základe nich je možné (s výnimkou tretej -
otcovstvo určené súdnym rozhodnutím) za podmienok ustanovených zákonom o rodine zaprieť. Účelom
právnej úpravy zapretia otcovstva je odstránenie nesúladu medzi právnym a biologickým otcovstvom.
V prvom rade sa sleduje záujem dieťaťa, ktoré má právo poznať svojich biologických rodičov, vyrastať
v biologickej rodine a byť vychovávané biologickými rodičmi.
18. Pretože v posudzovanej veci nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov dieťaťa,
nastúpila tretia vyvrátiteľná domnienka otcovstva, podľa ktorej prislúcha súdu určiť otcovstvo na základe
podaného návrhu, ak sa v návrhu preukážu skutočnosti predpokladané v § 94 ods. 2 zákona o rodine.
19. Určenie otcovstva súdom má nielen význam pre doplnenie údajov o otcovi v rodnom liste dieťaťa,
ale sú s takýmto rozhodnutím spojené aj ďalšie významné práva a povinnosti nielen na strane otca ale
i dieťaťa. Sú nimi, napríklad právo na zabezpečovanie starostlivosti a výchovy o dieťa zo strany otca,
právo na udržiavanie pravidelného kontaktu s dieťaťom, v prípadne zverenia dieťaťa do starostlivosti a
výchovymatky,plneniesivyživovacejpovinnosti,dedičsképrávo,majetkovéprávoapod.Ztohtodôvoduje určenie otcovstva významným medzníkom v živote rodičia i dieťaťa a súd k takémuto rozhodnutiu
môže pristúpiť len v prípade skutočne preukázaného otcovstva k dieťaťu.
20. Z vykonaného dokazovania však neboli zistené také skutočnosti, ktoré by súdu umožňovali bez
akýchkoľvek pochybností určiť otcovstvo otca dieťaťa. Matka v konaní neprodukovala žiadne dôkazy,
ktoré by súdu postačovali na vyhovenie návrhu, nakoľko súdu nevedela preukázať, že s označeným
otcom intímne sa stýkala v čase splodenia maloletého dieťaťa. Keďže sa súdu napriek viacerým
pokusom nepodarilo zistiť aktuálnu adresu označeného otca, ktorý by sa k návrhu mohol vyjadriť,
prípadne zabezpečiť jeho vzorku DNA a ani jeho priameho príbuzného, súd musel návrh na určenie
otcovstva dieťaťa zamietnuť.
21. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Žiline.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 62 ods. 1, 2 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) je odvolanie možné odôvodniť
aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody
možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa§63CMPvodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.
Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 65 CMP odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať
konanie aj bez návrhu.
Podľa § 66 CMP odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
Podľa § 67 CMP na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Podľa § 367 ods. 3 CMP uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak
sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.