Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/116/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123276575
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Pella

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6123276575.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Pellu a členov

senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Františka Čisovského, v spore žalobcu: Slovenská záručná
a rozvojová banka, a.s., sídlo: Štefánikova 27, 811 05 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO:
00 682 420, proti žalovanému v 2. rade: A. B. C., narodený: XX.X.XXXX, bytom: D. XXXX/XX, XXX
XX E. - E., o zaplatenie 8.232,63 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 2. rade proti rozsudku
Mestského súdu Košice, č. k. 33Cb/16/2023 - 201 z 8. apríla 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Mestského súdu Košice, č. k. 33Cb/16/2023- 201 z 8. apríla 2024.

II. Žalobca má voči žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom rozhodol tak, že: 1, vo výroku I. uložil žalovanému v 2. rade
povinnosťzaplatiťžalobcovisumu8.232,63eurdo3dníodprávoplatnostitohtorozsudku;2,vovýrokuII.
žalobcovi voči žalovanému v 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd prvej inštancie uložil žalovanému
povinnosť uhradiť žalobcovi jeho pohľadávku z Úverovej zmluvy č. 323520-2020 zo dňa 13.10.2020,
Dohody o záručnom nástroji SIH ANTIKORONA ZÁRUKA 2A zo dňa 13.7.2020 a Vyhlásenia

o ručiteľskom záväzku č. 323520-2020 zo dňa 13.10.2020. Žalobu odôvodnil spôsobom uvedeným
v nasledovných odsekoch 2.1 až 2.3.

2.1. Na základe Úverovej zmluvy č. 323520-2020 zo dňa 13.10.2020 uzatvorenej medzi žalobcom a
spoločnosťou DT store s.r.o., so sídlom nám. Osloboditeľov 3/A, Košice - mestská časť Staré Mesto,
040 01, IČO: 52 316 220 označeným v žalobe ako žalovaným v 1. rade (pôvodne: obchodné meno
B&B, realitná kancelária s.r.o. so sídlom Tibavská 40, 040 18 Košice - mestská časť Krásna) poskytol

žalobca žalovanému v 1. rade peňažné prostriedky ako úver na dohodnutý účel, a to na financovanie
oprávnených projektov a s nimi súvisiacich oprávnených výdavkov vo výške 12.125,- eur pri pevnej
úrokovej sadzbe vo výške 3,9 % p. a. Financovanie poskytnuté na tento úver je zabezpečené v rámci
prínosov z podpory z operačného programu, ktorý je spolufinancovaný z Európskych štrukturálnych a
investičných fondov na základe Dohody o záručnom nástroji SIH ANTIKORONA ZÁRUKA 2A zo dňa
13.7.2020 v znení jej neskorších dodatkov uzatvorenej medzi National Development Fund II., a.s., IČO:
47 759 224, so sídlom Grösslingova 44, 811 09 Bratislava a žalobcom.

2.2. Vyhlásením o ručiteľskom záväzku č. 323520-2020 zo dňa 13.10.2020 žalovaný v 2. rade v súlade s
§ 303 a nasl. Obchodného zákonníka prebral ručenie za včasné a úplné zaplatenie pohľadávky žalobcu
s príslušenstvom voči žalovanému v 1. rade, t. j. istiny úveru, úrokov, úrokov z omeškania, poplatkova iného príslušenstva pohľadávky vrátane pohľadávok vyplývajúcich zo zmluvy o bežnom účte, ako
aj pohľadávok, ktoré vzniknú žalobcovi prípadným odstúpením od úverovej zmluvy a/alebo zmluvy o
bežnom účte, resp. zmene úverovej zmluvy a/alebo zmluvy o bežnom účte dodatkom alebo vyhlásením

úverovej zmluvy a/alebo zmluvy o bežnom účte súdom za neplatnú, v prípade, ak žalovaný v 1. rade
neuhradí žalobcovi svoj splatný záväzok podľa úverovej zmluvy ani v dodatočnej lehote.

2.3. Nakoľko žalovaný v 1. rade neuhradil splatné splátky istiny úveru, dostal sa do omeškania a porušil
svoje záväzky vyplývajúce z úverovej zmluvy, z dôvodu čoho žalobca v súlade s článkom IX. bod 9.1

písm.a)pristúpilkvyhláseniupredčasnejsplatnostiúverukudňu28.10.2022.Vnadväznostinauvedené
žalobca listom zo dňa 31.10.2022 oznámil žalovanému v 1. rade, že pristúpil k vyhláseniu predčasnej
splatnosti úveru ku dňu 28.10.2022 a vyzval ho na úhradu dlhu z úverovej zmluvy v lehote 15 dní od
doručenia predmetnej výzvy, pričom list sa vrátil s poznámkou “adresát neznámy“. Žalobca listom zo
dňa 8.11.2022 oznámil žalovanému v 2. rade, že pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru ku
dňu 28.10.2022 a vyzval žalovaného v 2. rade ako ručiteľa za splnenie záväzku žalovaného v 1. rade

voči žalobcovi na úhradu splatnej pohľadávky v lehote 15 dní od doručenia predmetnej výzvy, pričom
list sa vrátil s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“.

3. Žalovaný v 2. rade so žalobou nesúhlasil, čo odôvodnil nasledovne: Žalobcov nárok je povinný
primárne plniť dlžník - žalovaný v 1. rade a až následne ručiteľ ako tzv. sekundárny dlžník. Až po zjavne

neúspešnom plnení zo strany žalovaného v 1. rade malo dôjsť k uplatneniu práv žalobcu z ručiteľského
vyhlásenia voči žalovanému v 2. rade a teda tento nemal byť v štádiu podávania návrhu na vydanie
platobného rozkazu pasívne vecne legitimovaný. Žalovaný v 2. rade taktiež namietal aktívnu vecnú
legitimáciu v spore na strane žalobcu. Dňa 6.2.2022 obdržal žalobca od NDF II. plnenie zo záruky v
súlade s dohodou v celkovej výške 8.232,63 eur (t. j. 90 % z istiny 9.147,37 eur), ktoré bolo pripísané

na istinu úveru. Z tohto dôvodu mal žalovaný v 2. rade za to, že žalobca nie je oprávneným na podanie
návrhu, keďže National Development Fund II., a. s. (NDF II.) je samostatnou právnickou osobou s
právnou subjektivitou zapísanou v obchodnom registri.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 261 ods. 1, 7, § 303, § 306 ods. 1, § 308, § 311 ods.

1, 2 Obchodného zákonníka. Konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné platné uzavretie Úverovej
zmluvy č. 323520-2020 zo dňa 13.10.2020, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému v 1. rade
peňažné prostriedky ako úver na dohodnutý účel, a to na financovanie oprávnených projektov a s nimi
súvisiacich oprávnených výdavkov vo výške 12.125,- eur pri pevnej úrokovej sadzbe vo výške 3,9 %
ročne, ani Vyhlásenie o ručiteľskom záväzku vydané a podpísané žalovaným v 2. rade. Spornou medzi

stranamibola skutočnosť,čižalovanýv2.radebolpovinnýkúhradežalovanejsumy,aktívna legitimácia
žalobcu a pasívna legitimácia na strane žalovaného v 2. rade.

4.1. Ďalej vo svojom rozhodnutí uviedol, že v zmysle čl. 13 Dohody je žalobca ako veriteľ povinný
riadne vymáhať svoje pohľadávky voči podnikom (žalovanému v 1. rade) vyplývajúce z alebo súvisiace

s úvermi (vrátane pohľadávok ručiteľa, vo vzťahu ku ktorým je spoločným a nerozdielnym veriteľom
spolu s ručiteľom podľa článku 14 (veriteľ ako spoločný a nerozdielny veriteľ pohľadávok ručiteľa) v
súlade so svojimi internými smernicami a postupmi a na žiadny úkon pri takomto vymáhaní nie je
potrebný súhlas ručiteľa a ak by potrebný bol, je uzavretím tejto dohody udelený. žalovaný v 1. rade
súhlas v bode 7.3. Úverovej zmluvy, podľa ktorého klient berie na vedomie a súhlasí, že Záručná banka

je spoločným a nerozdielnym veriteľom (spolu s ručiteľom) každej peňažnej pohľadávky ručiteľa voči
klientovi na zaplatenie regresného nároku voči klientovi a nároku vrátenia odpustenia poplatku za záruku
(pohľadávky ručiteľa), a že záručná banka má svoje vlastné a nezávislé právo žiadať klienta o plnenie
pohľadávok ručiteľa v čase ich splatnosti. Súčasne z bodu 7.4. úverovej zmluvy vyplýva, že žalovaný v
1. rade uzatvorením predmetnej úverovej zmluvy potvrdil, že a) sa pred uzavretím tejto úverovej zmluvy

oboznámil s obsahom a podmienkami Dohody o záručnom nástroji zo dňa 13.7.2020. Žalovaný v 1.
rade teda v celom rozsahu vzal postavenie žalobcu a Ručiteľa ako spoločných a nerozdielnych veriteľov
navedomieasúhlasilsním. Zuvedenéhovyplýva,žežalobcajevovecinárokovuplatňovanýchzaNDF
II. aktívne legitimovaným subjektom a oprávnene požaduje uhradenie pohľadávky ručiteľa ako spoločný
a nerozdielny veriteľ, ktorým žalobca je spoločne s ručiteľom.

4.2. V zmysle Vyhlásenia o ručiteľskom záväzku č. 323520-2020 zo dňa 13.10.2020 na zabezpečenie
pohľadávky a jej príslušenstva vyplývajúcich z úverovej zmluvy prebral žalovaný v 2. rade pod písm.
b) tohto vyhlásenia ručenie za včasné a úplné zaplatenie všetkých budúcich pohľadávok žalobcuvoči žalovanému v 1. rade na zaplatenie regresného nároku a vrátenie odpusteného poplatku za
záruku podľa článku 8.2 Dohody, ktoré vzniknú okamihom splnenia záväzku ručiteľa za klienta, v
zmysle ustanovenia § 308 Obchodného zákonníka a/alebo ktoré vzniknú okamihom nesplnenia

kritérií oprávnenosti odpustenia poplatku za záruku klientom v dohodnutej lehote ako povinnosť
vrátiť odpustený poplatok za záruku v zmysle ustanovenia 8.2 Dohody. Nakoľko z vyššie uvedeného
preukázateľne vyplýva, že žalovaný v 2. rade sa ručením zaviazal na úhradu všetkých budúcich
pohľadávok žalobcu voči žalovanému v 1. rade a žalobca preukázal zaslanie výzvy na uhradenie
pohľadávky ručiteľovi (žalovanému v 2. rade), žalovaný v 2. rade je pasívne legitimovanou stranou na

strane žalovaných, ktorá je povinná na plnenie. V sídle obchodnej spoločnosti žalovaného v 1. rade
neboli preberané poštové zásielky, boli vrátené žalobcovi s poznámkami doručovacej pošty „ adresát
neznámy “. Žalobca preto správne pristúpil v zmysle zmluvných dojednaní aj k uplatneniu pohľadávky
u žalovaného v 2. rade titulom ručiteľa. Z dokazovania vyplynulo, že žalobca je spoločným a
nerozdielnym veriteľom každej peňažnej pohľadávky na zaplatenie regresného nároku a nároku na
vrátenie odpusteného poplatku za záruku v súvislosti s úverovou zmluvou voči žalovanému v 1. rade a

tieto si uplatnil ako spoločný a nerozdielny veriteľ voči žalovanému v 1. rade ako hlavnému dlžníkovi a
voči žalovanému v 2. rade ako ručiteľovi.

4.3. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal úspešnému žalobcovi nárok na
náhradu trov konania voči žalovanému v 2. rade v plnom rozsahu.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalovaný v 2. rade odvolanie, ktorým
žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie,
resp. rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovanému v 2. rade povolí jednorazovo uhradiť na
účet žalobcu v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu sumu 1.232,63 eur a zvyšnú časť

dlhu povolí žalovanému v 2. rade uhrádzať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 200,- eur,
splatných najneskôr vždy do 30. dňa v príslušnom mesiaci až do úplného splatenia dlhu voči žalobcovi
pod stratou výhody splátok.

5.1. Žalovaný v 2. rade uviedol, že v konaní pred súdom prvej inštancie navrhoval zmier, ku ktorému

súhlas zo strany žalobcu daný nebol, sa mal súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia podrobnejšie,
v záujme objektívneho posúdenia veci a skutkovo a zákonne presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia
zaoberať návrhom žalovaného v 2. rade, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že sa jedná o fyzickú
osobu - občana, v tomto prípade ručiteľského vyhlásenia pre žalobcu aj o spotrebiteľa v zmysle
ustanovení zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení.

5.2. V tomto kontexte ďalej namietal skutočnosť, že žalobca si pri uzavretí a podpise ručiteľského
vyhlásenia nesplnil svoje povinnosti voči žalovanému v 2. rade ako spotrebiteľovi v súlade s
ustanoveniami § 10a a 11 zákona o ochrane spotrebiteľa. Ďalej namietal skutočnosť, že nemal nijakú
možnosť žiadať o zmenu obsahu ani úverovej zmluvy a ani ručiteľského vyhlásenia, nakoľko sa jednalo

o tzv. fixné právne úkony, ktorých obsah bol nastolený jednou zmluvnou stranou bez možnosti ich zmien
a pripomienkovania druhou stranou zmluvy. Tiež dodal, že súd prvej inštancie nepostupoval správne,
keď vydaný rozsudok riadne neodôvodnil s ohľadom na ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa,
hoci by aj ich uplatnenie nepovažoval za relevantné v danom prípade.

5.3.Žalovanýv2.radekonštatoval,žebolajefyzickouosobou-nepodnikateľomakožalovanýmvspore.
Ním navrhovaným zmierom v podstate žiadal o možnosť úhrady vzniknutého záväzku v primeraných
splátkach, ktorých výšku a zročnosť navrhol. Podľa názoru žalovaného 2. rade súd prvej inštancie mohol
a mal sa s touto skutočnosťou vysporiadať, prinajmenšom aspoň zistením majetkových a osobných
pomerovžalovanéhov2.radeapoichposúdenírozhodnúť,čijemožnéprípadnenávrhužalovanéhov2.

radenamožnosťúhradyzáväzkuvočižalobcovivyhovieťalebonevyhovieť,pričomzostranyžalovaného
v 2. rade by mohli byť dané okolnosti na poskytnutie plnenia v splátkach, ktoré by súd prvej inštancie
v rámci dokazovania mohol a mal zistiť.

6. Žalobca z dôvodov uvedených v nasledovných odsekoch 6.1 až 6.4 vo svojom vyjadrení k odvolaniu

žalovaného v 2. rade žiadal potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.

6.1. K tvrdeniu žalovaného v 2. rade, že sa v jeho prípade jedná o fyzickú osobu – spotrebiteľa žalobca
s poukazom na § 52 a § 533 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka uviedol, že v tomto prípadevzťahumedzižalobcomažalovanýmiideozáväzkovývzťahvzniknutýmedzipodnikateľskýmisubjektmi,
ktorý sa týka ich podnikateľskej činnosti a v prípade vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade ide
o zabezpečovací záväzkový vzťah a vznikol iba za účelom zabezpečenia hlavného záväzku uzavretého

podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.

6.2. S poukazom na judikatúru Súdneho dvora EÚ a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uzavrel, že
s ohľadom na výklad právnych predpisov a ustálenú súdnu prax nie je preto možné vyvodiť záver, že
žalovaný v 2. rade vystupuje vo vzťahu k žalobcovi v postavení spotrebiteľa.

6.3. Žalobca poukázal aj na skutočnosť, že žalovaný v 2. rade opakovane vo svojich písomných
podaniach adresovaných jednak žalobcovi (boli predmetom dokazovania) a jednak následne
prvoinštančnému súdu, sa vyjadroval, že chce splácať svoj záväzok v splátkach (najskôr vo výške 400,-
eur následne vo výške 200,- eur mesačne). Napriek týmto jeho návrhom ku dnešnému dňu nepristúpil
dobrovoľne k uhradeniu akejkoľvek výšky splátky, i keď je zrejmé, že si je vedomý svojho záväzku,

keďžesplátkynavrhoval,navrhujeažalovanúsumuaniprávnytitulvznikuzáväzkunerozporoval.Naviac
žalovaný v 2. rade vôbec v rámci svojej procesnej obrany a s poukazom na obsah jeho mailovej
komunikácie s prvoinštančným súdom zo dňa 18.2.2024 žalobcu osobne v sebou stanovenom termíne
nekontaktoval pre účely rokovania o možnosti splatenia jeho dlhu formou mesačných splátok.

6.4. V závere svojho vyjadrenia uviedol, že podaným odvolaním voči napadnutému rozhodnutiu
prvoinštančného súdu, a jeho uvedeným zdôvodnením sa žalovaný v 2. rade snaží oddialiť, resp. sa
vyhnúť povinnosti uhradenia žalovanej istiny žalobcovi. Žalobca aj s ohľadom na celý postoj žalovaného
v 2. rade k danej veci ako aj k časovému hľadisku nesúhlasil a naďalej nesúhlasí s navrhovaným
splácaním záväzku.

7. Žalovaný v 2. rade sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril napriek tomu, že mu bolo doručené dňa
25.6.2024.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného v 2. rade, ktoré bolo

podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné,
bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného v 2. rade nie je dôvodné.

9. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 CSP a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli odvolacieho súdu.

10. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu dostatočnom pre
rozhodnutie a jeho rozhodnutie je vo výrokoch vecne správne. Odvolací súd si osvojil odôvodnenie

rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v podstatnom odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), pričom odvolacie
dôvody tvrdené žalovaným v odvolaní, z hľadiska rozhodnutia odvolacieho súdu, nepovažuje za
naplnené. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného
v 2. rade, odvolací súd navyše uvádza nasledovné:

11. Žalovaný v 2. rade v odvolaní uviedol, že má v konaní postavenie spotrebiteľa podľa zákona č.
250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa.Žalovanýv2.radeuvedenýprostriedokprocesnejobranyprvýkrát
použil až v odvolacom konaní. Na túto jeho argumentáciu, však v tomto odvolacom konaní nie je možné
prihliadať, a to s poukazom na znenie § 366 CSP, pretože ide o tzv. novoty v odvolacom konaní. Napriek
tejto skutočnosti však odvolací súd považuje za vhodné sa k nej aspoň stručne vyjadriť.

12. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na okolnosť, že žalovaný v 2. rade v čase podpísania
Vyhlásenia o ručiteľskom záväzku č. 323520-2020 (k 13. októbru 2020) vykonával funkciu konateľa
žalovaného v 1. rade, zároveň bol spoločníkom tejto obchodnej spoločnosti. K tomuto odvolací súd
poukazuje na obsah rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo 14. marca 2013 vo veci Česká

spořitelna, a.s. proti F. G., C - 419/11, podľa ktorého je v takom prípade vylúčené považovať žalovaného
v 2. rade za spotrebiteľa. Fyzická osoba, ktorá ako konateľ a spoločník obchodnej spoločnosti
ručiteľským vyhlásením zabezpečuje jej záväzky, nemôže byť považovaná za spotrebiteľa. V takýchtoprípadoch, vrátane prejednávanej veci, sa ochrana poskytovaná spotrebiteľom na žalovaného v 2. rade
nevzťahuje, hoci v zmluvnom vzťahu vystupuje formálne ako fyzická osoba.

13. Žalovaný v 2. rade v odvolacom konaní poukazoval aj na ním navrhovaný zmier v spojení s tvrdením,
že sa v jeho prípade jedná o fyzickú osobu v postavení spotrebiteľa, ktorým sa súd prvej inštancie v rámci
odôvodnenia svojho rozhodnutia dostatočne nezaoberal.

14.Súdjepovinnýzakaždýchokolnostíuskutočniťzmierovaciekonanievtomzmysle,abysaspormedzi

stranami vyriešil zmierlivo. Takto kategoricky formulovanú požiadavku zákona však treba vnímať tak,
že je na posúdení každého sudcu prejednávajúceho právny konflikt vybadať, kedy sú strany náchylné
na uzavretie zmieru a kedy naopak nie. Táto povinnosť (či skôr mediačná funkcia) súdu nemá byť
formalizovanou povinnosťou, ktorú je potrebné splniť pred ďalšími procesnými štádiami, ale naopak má
byť istým prerogatívom súdu ako priorizovaného orgánu ochrany práva, z pozície svojej prirodzenej
autority poskytnúť stranám nestranný pohľad na ich vec a predvídateľne formulovať svoj právny názor

tak, aby strany mali reálnu možnosť zvážiť efektivitu ďalšieho postupu v konaní. Menej formálne
a formalizované štádium predbežného prejednania sporu je kreované práve za účelom prirodzenej
právnej debaty medzi sporovými stranami za aktívneho spolupôsobenia súdu, ktoré má veľký potenciál
viesť k zmieru.

15. Predpokladom schválenia zmieru je súhlas oboch strán sporu. V prejednávanej veci žalobca
s navrhovaným zmierom súhlas nevyjadril, čím absentovala základná podmienka pre jeho schválenie, či
jehoakékoľvekskúmanievhmotnoprávnejrovinesúdomprvejinštancie.Zatejtosituácienebolsúdprvej
inštancie navrhovaný zmier povinný hmotnoprávne posudzovať, a takýto postup osobitne zdôvodňovať.
Tento záver platí bez ohľadu na to, ktorá zo strán zmier navrhla, ako aj to, či ide alebo nejde o subjekt,

na ktorý by sa vzťahoval zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

16. Odvolací súd sa zaoberal aj námietkou žalovaného v 2. rade, podľa ktorej mal súd prvej inštancie
nesprávne posúdiť možnosť splácania záväzku formou splátok žalovaným v 2. rade, pričom opätovne
neprihliadol na to, že sa v jeho prípade jedná o fyzickú osobu – nepodnikateľa.

17. Odvolací súd uvádza, že žalovaný v 2. rade v konaní pred súdom prvej inštancie výslovne nenavrhol
povolenie úhrady dlhu v splátkach, čo urobil až v podanom odvolaní. Je síce pravdou, že táto výnimka
zo zásady určenej v ust. § 232 ods. 3 CSP, je založená na vlastnej úvahe súdu (t.j. je možná i bez
návrhu dlžníka, spravidla však je s ním spojená), avšak na to, aby rozhodol o povolení splátok musí

mať preukázané, či už z priebehu samotného konania alebo stranou sporu okolnosti, ktoré by viedli
k povoleniu splátok. V prejednávanej veci však odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie takéto
okolnosti nevzhliadol, pričom ani žalovaný v 2. rade neuviedol žiadne konkrétne dôvody, ktoré by
odôvodňovalipovolenieúhradydlhuvsplátkach.Jepovinnosťoužalovaného,pokiaľsavsúdnomkonaní
domáha povolenia úhrady peňažného dlhu v splátkach, aby preukázal odôvodnenosť takejto výnimky

zo zákonom určenej trojdňovej lehoty na plnenie peňažného dlhu. Určenie dlhšej lehoty na plnenie
povinnosti resp. povolenie splátok uloženej vo výroku rozsudku je len možnosťou a nie povinnosťou
konajúceho súdu, pričom sa musí jednať o odôvodnené prípady predĺženia zákonom určenej patričnej
lehoty.

18. Vzhľadom na tieto skutočnosti nebolo potrebné, aby súd prvej inštancie osobitne zdôvodňoval, prečo
nepovolil žalovanému v 2. rade plnenie žalobcovi v splátkach. Odvolací súd preto konštatuje, že súd
prvej inštancie nepochybil ani v tomto smere.

19. S ohľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny

potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a to tak,
že plne úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému v 2. rade náhradu trov konania
v rozsahu podľa pomeru jeho úspechu v odvolacom konaní, t.j. v plnom rozsahu.

21. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (§ 262 ods.
2 CSP ).22. V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak ako
je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).