Rozsudok – Život a zdravie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. november 2025

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 0T/26/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8222010169
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Dubivská

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2025:8222010169.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudkyňou JUDr. Janou Dubivskou na hlavnom pojednávaní konanom dňa

11.11.2025 v Bardejove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: A. B., C. B., narodený XX.XX.XXXX v D., trvale bytom E. B. XXX, F. G., rozvedený,
zamestnaný,

u z n á v a sa v i n n ý m , že

dňa 06.06.2022 v čase okolo 14:35 hod. ako vodič v stave vylučujúcom spôsobilosť viedol osobné
motorové vozidlo zn. VW Passat, ev. čísla: G., po ceste I/77 na ulici H. v smere na ul. Slovenskú, kde
v križovatke na ulici A. E. E. D., bol zastavený hliadkou OO PZ Bardejov, pričom v čase po zastavení
vozidla a príchode hliadky k vozidlu si menovaný presadol zo sedadla vodiča na sedadlo spolujazdca,
kde sedel jeho nevlastný otec I. J., narodený XX.XX.XXXX, bytom E. B. XXX, F. G., kde bol kontrolovaný
a následne bol riadne poučený a vyzvaný, aby sa podrobil vyšetreniu na zistenie požitia alkoholických
nápojov alebo inej návykovej látky, ktorá sa vykonáva dychovou skúškou, pričom bez udania dôvodu

sa opakovane odmietol podrobiť vykonaniu dychovej skúšky na zistenie požitia alkoholických nápojov,
po riadnom poučení o možnosti podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi, bez
udania dôvodu sa odmietol podrobiť aj tomu, čím tak svojím konaním porušil povinnosti vyplývajúce z
ustanovení § 3 odsek 2 písmeno c/, § 4 odsek 2 písmeno d/ s poukázaním na § 137 odsek 1, § 137
odsek 2 písmeno b/, i/ zákona číslo 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov,

t e d a

ako vodič motorového vozidla sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa
vykonáva dychovou skúškou alebo orientačným testovacím prístrojom, alebo sa odmietne podrobiť
lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je
ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho
zdravie,

č í m s p á c h a l

prečin „Ohrozenie pod vplyvom návykovej látky“ podľa § 289 odsek 2 Trestného zákona.

Za to sa o d s u d z u j ePodľa § 289 odsek 2 Trestného zákona v spojení s § 61 odsek 1, odsek 2, odsek 3 Trestného zákona
trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu 6 (šesť) rokov.

Podľa § 56 odsek 1 Trestného zákona peňažný trest vo výmere 800,- (osemsto) Eur.

Podľa 57 odsek 3 Trestného zákona ustanovuje sa mu pre prípad marenia peňažného trestu náhradný
trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 08.06.2022 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Bardejov obžalobu číslo A. XXX/

XX/XXXX - 6 pre skutok uvedený a právne kvalifikovaný tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní dňa 19.03.2024 po prednesení obžaloby a po príslušnom zákonom poučení
obžalovaného, obžalovaný podľa § 257 odsek 1 zákona číslo 301/2005 Z.z. Trestného poriadku (ďalej

len ,,Trestný poriadok“) vyhlásil, že je vinný zo skutku uvedeného v obžalobe, pričom prokurátor uviedol,
že navrhuje vyhlásenie obžalovaného prijať. Súd vyhlásil uznesenie v zmysle § 257 odsek 7 Trestného
poriadku, ktorým prijal vyhlásenie obžalovaného. Keďže obžalovaný po zákonnom poučení vyhlásil,
že nepopiera spáchanie skutku, súd položil obžalovanému otázky v zmysle § 333 odsek 3 Trestného
poriadku: písmeno c/ - či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, udáva, že áno,

písmeno d/ - či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola
daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa mohol s ním radiť o spôsobe obhajoby, uviedol, že
áno, písmeno f/ - či rozumie právnej kvalifikácii skutku, udáva, že áno, písmeno g/ - či bol oboznámený s
trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin jemu kladený za vinu, udáva, že áno, písmeno
h/ - či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa mu kladie za vinu, udáva, že áno.

S poukazom na súdom prijaté vyhlásenie o vine obžalovaného, vykonával súd na hlavnom pojednávaní
len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, v rámci ktorého obžalovaného vypočul a čítaním oboznámil
na jeho osobu sa vzťahujúce listinné dôkazy. Pri hodnotení súd prihliadol len na tie dôkazy, ktoré boli
na hlavnom pojednávaní riadne vykonané. Hlavné pojednávanie bolo odročené za účelom udelenia
záverečných rečí a rozhodnutia vo veci.

Na hlavnom pojednávaní dňa 28.05.2025 obhajca obžalovaného v súlade s § 272 odsek 2 Trestného
poriadku navrhol súdu vyžiadať a pripojiť rozhodnutie Okresného súdu v Českom Krumlove zo dňa
27.10.2008 a rozhodnutie Okresného súdu Dillingen Dillingen a.d. Donau zo dňa 11.02.2014, pričom
vykonané dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to trestným príkazom Okresného súdu

v Českom Krumlove zo dňa 27.10.2008 a trestným rozkazom Amtsgericht Dillingen Dillingen a.d. Donau
zo dňa 11.02.2014, konkrétne jeho úradným prekladom z nemeckého jazyka do jazyka slovenského,
bolo vykonané na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.11.2025.

Z evidenčnej karty vodiča vyplýva, že obžalovaný je držiteľom vodičského oprávnenia na skupiny AM,

B1, B, C1, C a T. Zároveň z karty vodiča vyplýva, že od udelenia vodičského oprávnenia má evidovaných
8 záznamov o priestupkoch a trestných činoch v cestnej premávke. Z odpisu registra trestov Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky vyplýva, že obžalovanému bol dvakrát uložený trest zákazu činnosti
spočívajúci v riadení motorových vozidiel. Po prvé, trestným príkazom Okresného súdu v Českom
Krumlove, Česká republika, zo dňa 27.10.2008 pod spisovou značkou 10T 198/08 (obžalovaný A. B. bol

uznaný vinným zo spáchania trestného činu ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 201 odsek
1, odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona), za čo mu bol okrem iného uložený aj trest zákazu činnosti
spočívajúci v zákaze riadenia motorových vozidiel po dobu 2 rokov. Po druhé, zákaz činnosti na dobu 16
mesiacov, spočívajúci v odňatí vodičského oprávnenia a vo výroku súdu s obsahom výrokovej časti, že
správny orgán nesmie odsúdenému po dobu 16 mesiacov vydávať žiadne nové vodičské oprávnenie,

bol označenému obžalovanému, okrem iných trestov, uložený taktiež trestným rozkazom Okresného
súdu Dillingen Dillingen a.d. Donau zo dňa 11.02.2014 pod spisovou značkou 302 Cs 607 Js 141385/13
(poznámka súdu: spisová značka uvedená v odpise registra trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky), za spáchanie trestného činu nedbanlivé vedenie vozidla pod vplyvom alkoholu podľa § 316
odsek 1 a odsek 2, § 69 a § 69a Trestného zákona Nemeckej spolkovej republiky, účinného ku dňu

11.02.2014.Podľa § 7b odsek 2 zákona číslo 300/2005 Z.z. Trestného zákona (ďalej len ,,Trestný zákon“),
právoplatné odsúdenie súdom iného členského štátu Európskej únie v trestnom konaní sa na účely

trestného konania zohľadní rovnako, ako keby bolo vydané súdom Slovenskej republiky, ak bolo vydané
pre čin trestný aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.

Podľa § 34 odsek 3 Trestného zákona, trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 odsek 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní
trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého
následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu,

ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na
to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu
nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo
odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového
prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom

treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery za trestné
činy podľa § 213, § 233, § 237, § 254, § 261, § 262, § 266, § 276 ods. 4, § 277 ods. 4, § 277a ods. 3,
§ 326, § 330 a 334, ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie
súd prihliada aj na to, aby trest zabezpečil ochranu finančných záujmov Európskej únie. Pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených

trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

Podľa § 36 písmeno l/ Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k
spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 61 odsek 1 Trestného zákona, trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu
výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti,

na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.

Podľa § 61 odsek 2 Trestného zákona, trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov,
ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou. Ako samostatný trest môže byť trest
zákazu činnosti uložený, ak vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného trestného činu, okolnosti

prípadu, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy uloženie iného trestu nie je potrebné.

Podľa§61odsek3Trestnéhozákona,aksúdodsudzujepáchateľazatrestnýčinohrozeniapodvplyvom
návykovej látky podľa § 289, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, ktorý už bol za
taký trestný čin alebo za trestný čin usmrtenia podľa § 149 ods. 4 alebo 5, ktorých sa dopustil ako

vodič dopravného prostriedku, odsúdený, uloží mu trest zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby
uvedenej v odseku 2.

Podľa § 289 odsek 2 Trestného zákona, rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto sa pri výkone
zamestnania alebo inej činnosti uvedenej v odseku 1 odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej

látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou alebo orientačným testovacím prístrojom, alebo sa odmietne
podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie
je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho
zdravie.

Podľa § 438e Trestného zákona, na odsúdenie súdom iného členského štátu Európskej únie podľa § 7b
ods. 2 sa neprihliada, ak nadobudlo právoplatnosť pred 1. januárom 2013.Podľa § 2 odsek 10 Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol
zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány

činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy
tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 odsek 12 Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané

zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Súd v konaní postupoval tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom
na jeho rozhodnutie. Starostlivo objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti

svedčiace v jeho prospech. Vykonané dôkazy hodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia,
založeného na uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne. Ustanovenie § 289 odsek 2
Trestného zákona umožňuje trestný postih páchateľa, ktorý sa odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie
návykovejlátky,ktorésavykonávadychovouskúškoualeboorientačnýmtestovacímprístrojom,alebosa
odmietnepodrobiťlekárskemuvyšetreniuodberomavyšetrenímkrvialeboinéhobiologickéhomateriálu,

či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre
jeho zdravie. Z hľadiska subjektívnej stránky tohto trestného činu sa vyžaduje úmyselné zavinenie, teda
aby páchateľ vedel a chcel alebo bol aspoň uzrozumený s tým, že jazdou motorovým vozidlom pod
vplyvom alkoholu sa dopúšťa protiprávneho konania.

Trestné stíhanie obvineného vodiča motorového vozidla pre trestný čin ohrozenie pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 odsek 2 Trestného zákona nie je vylúčené ani v prípade, ak sa nepodarilo
objektívne zistiť presné množstvo alkoholu v krvi vodiča v čase jazdy. Citované ustanovenie totiž
podmieňuje trestnú zodpovednosť stavom, ktorý vylučuje spôsobilosť na výkon zamestnania alebo inej
činnosti, pri ktorých by mohol páchateľ ohroziť život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu

na majetku. Taký stav síce možno usudzovať predovšetkým z množstva alkoholu v krvi vodiča, ale ak
nie je tento údaj k dispozícii, je možné a nutné stav vylučujúci spôsobilosť vyvodiť zo
súhrnu ostatných okolností, za ktorých bola jazda vodiča motorového vozidla uskutočnená, napr. z druhu
a množstva alkoholických nápojov požitých pred jazdou vodičom, z času, kedy k požitiu došlo, zo
spôsobu jazdy, z celkového správania vodiča pred nehodou i po nej a pod. Na to musia orgány činné v

trestnom konaní zabezpečiť a vykonať všetky vhodné a potrebné dôkazy a zodpovedajúcim spôsobom
ich zhodnotiť jednotlivo i v súhrne. Z vymedzenia skutkovej podstaty prečinu ohrozenie pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 odsek 2 Trestného zákona pritom spoľahlivo vyplýva, že v danom prípade
ide o omisívny trestný čin, ktorý je spáchaný tým, že sa obvinený odmietne podrobiť vyšetreniu na
zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou alebo orientačným testovacím prístrojom,

alebo sa odmietne podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického
materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou. Obžalovaný je zo spáchania skutku usvedčovaný
najmä príslušníkmi Policajného zboru, ktorí vykonali služobný zákrok voči obžalovanému a jednoznačne
potvrdili, že obžalovaný bol opakovane vyzvaný na podrobenie sa dychovej skúške a rovnako tak
odmietol lekárske vyšetrenie odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je

ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho
zdravie.

Pri obligatórnom skúmaní pomeru a miery závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd u
obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to podľa § 36 písmeno l/ Trestného zákona, nakoľko

obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní v celom rozsahu priznal ku spáchaniu trestnej činnosti a prejavil
úprimnú ľútosť nad svojím konaním. Priťažujúcu okolnosť súd neidentifikoval.

Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadol na všetky skutočnosti v zmysle ustanovenia
§ 34 Trestného zákona významné a rozhodujúce o druhu a výmere trestu, predovšetkým prihliadol

k tomu, že obžalovaný spáchal trestný čin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky, ktorého sa dopustil
ako vodič dopravného prostriedku, ktorý už bol za taký trestný čin odsúdený, a preto mu uložil trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu v hornej polovici trestnej sadzby, s poukazom
na ustanovenie § 7b odsek 2 Trestného zákona a trestný rozkaz Okresného súdu Dillingen Dillingena.d. Donau zo dňa 11.02.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.03.2014. Súd ďalej konštatuje,
že na trestný príkaz Okresného súdu v Českom Krumlove zo dňa 27.10.2008 zo zákona neprihliadal
v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 438e Trestného zákona, nakoľko právoplatnosť uvedeného

rozhodnutia nastala pred 01.01.2013.

Trest je právnym následkom trestného činu; musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu, čím je
vyjadrená zásada proporcionality trestu a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného
zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu

spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma
prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy (prevencia). Oba prvky sa uplatňujú v
zásade súčasne v každom treste.

Zákonodarca nedefinuje pojem ochrana spoločnosti ani pojem účinná ochrana spoločnosti a rozdiel
medzi týmito pojmami. Práve tu sa nachádza priestor pre voľné hodnotenie dôkazov jednotlivo i v ich

súhrne súdom a pre individuálne úvahy o účele trestu za spáchaný skutok a o páchateľovi, ktorému
má byť trest ukladaný, na jednej strane a o záujme spoločnosti na ochrane pred trestnými činmi a
ich páchateľmi na strane druhej. Nemožno opomenúť ani ďalšie skutočnosti, ktoré majú význam pre
trestné sankcie, a to predovšetkým zásadu humánnosti a rešpektovania ľudskej dôstojnosti, ako aj
pojem proporcionality, ktorý treba spojiť s pojmom spravodlivej rovnováhy medzi všeobecnými záujmami

spoločnosti a ochranou základných práv jednotlivca. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov
nemožno tiež opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je možné hľadať len v slovách a vetách toho ktorého
predpisu, ale najmä vo všadeprítomných relevantných právnych princípoch uznávaných demokratickými
právnymi štátmi, medzi ktoré sa zaraďuje aj Slovenská republika.

Podľa § 56 odsek 1 Trestného zákona, peňažný trest môže súd uložiť od 160 eur do 3 000 000
eur páchateľovi úmyselného trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech.

Podľa § 56 odsek 2 Trestného zákona, bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1 môže súd
peňažný trest uložiť, ak ho ukladá za prečin alebo zločin, ktorý nie je obzvlášť závažným zločinom, a

ak vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného trestného činu, okolnosti prípadu, osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť nápravy nepodmienečný trest odňatia slobody neukladá.

Súd v danom prípade uložil na podklade zistených skutočností obžalovanému A. B. peňažný trest vo
výmere 800,- Eur, ktorý považuje za dostatočný z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie. Súd pri

ukladaní peňažného trestu vychádzal okrem osoby obvineného aj z osobných a majetkových pomerov
obžalovaného, kedy jeho čistý mesačný príjem predstavoval sumu vo výške 1 700,- Eur. Pri určovaní
výmery peňažného trestu mal súd súčasne na zreteli aspekt, aby takýto trest vyznel pre obžalovaného
citeľne a viedol ho k tomu, aby sa takéhoto protiprávneho konania v budúcnosti vyvaroval.

Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona, ak súd ukladá peňažný trest, ustanoví pre prípad, že by
výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody až na päť
rokov. Náhradný trest nesmie spolu s uloženým trestom odňatia slobody presahovať zákonom dovolenú
hranicu trestnej sadzby.

Pokiaľ ide o náhradný trest odňatia slobody v prípade, že by výkon peňažného trestu mohol byť
úmyselne zmarený, súd ustanovil tento vo výmere 4 mesiacov. Teda v prípade, že obžalovaný peňažný
trest úmyselne neuhradí, nastáva dôvod pre premenu peňažného trestu na trest nepodmienečný.
Takýto trest súd považuje za zákonný a spravodlivý, a to aj vzhľadom na okolnosti spáchania skutku
a následok. Uložený trest plní tak represívnu ako aj preventívnu funkciu trestu. Súd je toho názoru, že

pri zvážení všetkých podstatných okolností tohto prípadu je tento trest trestom dostatočne prísnym a na
zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaných postačujúcim, ale hlavne vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a dodržiaval pravidlá občianskeho spolužitia a súčasne
iných odradí od páchania trestných činov. Takýto trest zároveň dostatočne vyjadruje morálne odsúdenie
obžalovaného spoločnosťou.

Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že obžalovaný napriek mladému veku sa opakovane dopúšťa
druhovo rovnakej činnosti. Súd kladie dôraz na skutočnosť, že od nadobudnutia vodičského oprávnenia
ide u obžalovaného o štvrté preukázané vedenie vozidla pod vplyvom alkoholu. Je zrejmé, že doterajšiesankcie vo vzťahu k obžalovanému nemali preventívny charakter, a preto uloženie trestu zákazu činnosti
v hornej polovici trestnej sadzby je zodpovedajúce doterajšiemu životu obžalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Bardejov do 15
dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť.

Aksarozsudokvyhlásilvneprítomnostitakejosoby,oznámenímjeaždoručenie.Odvolaniemáodkladný
účinok (§ 306 odsek 2 Trestného poriadku).

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku)
a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 odsek 1, 2 Trestného poriadku). V prospech

obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308 odsek 2 Trestného poriadku)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 odsek 1 písmeno b/) a to len vo
svoj prospech (§ 308 odsek 2 Trestného poriadku)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 odsek 2

Trestného poriadku)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 odsek 2 Trestného poriadku).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.