Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. marec 2025

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 22C/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8724200420
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Borovská

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2025:8724200420.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom C. XX, XXX XX, právne zastúpený: BANÍK & Partners s.r.o., advokátska kancelária,
so sídlom Mlynské Nivy 4948/53, 821 09 Bratislava, IČO: 51 329 972, proti žalovanému: Wüstenrot
poisťovňa, a.s. so sídlom Digital Park I, Einsteinova 21, 851 01 Bratislava, IČO: 31 383 408, právne
zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, o
zaplatenie 15.777,90 € titulom náhrady škody na zdraví, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 9.467,10 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,5 %
ročne zo sumy 9.467,10 eur od 16.02.2024 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobcu z a m i e t a .
III. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu k rukám zástupcu
žalobcu BANÍK & Partners s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Mlynské Nivy 4948/53, 821 09
Bratislava, IČO: 51 329 972, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdneho úradníka o jej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 29.01.2024 v jej konečnej úprave pripustenej
uznesením súdu zo dňa 24.09.2024 domáhal na žalovanej zaplatenia náhrady škody na zdraví, a to
jednorazovej náhrady za bolesť vo výške 15.777,90 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,5%
ročne zo sumy 15.777,90 eur od 16.02.2024 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Zástupca žalobcu žalobu čo do základu odôvodnil tvrdeniami, že dňa 13.05.2023 v čase o 23.20
hod došlo v katastri obce C., D. E., k zrážke medzi osobným motorovým vozidlom zn. BMW 5, ev.
č. E., ktoré viedol vodič D. F., nar. XX.XX.XXXX, a žalobcom ako chodcom, a to tak, že vodič viedol
vozidlo po ceste č. III/3077 v smere od obce Slovenská Ves na obec Lendak, kde pri obytnom dome
č. 28 narazil do v tom čase sa po komunikácii pohybujúceho žalobcu, čím došlo k ťažkému poškodeniu
zdravia žalobcu. Poisťovateľom škodcu (ev. č. E.) v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom

zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene
a doplnení niektorých zákonov bola v čase škodovej udalosti žalovaná, čím je daná jej pasívna vecná
legitimácia v spore (§ 15 ods. 1). Výzvou zo dňa 27.10.2023, doručenou žalovanej dňa 31.10.2023,
si žalobca uplatnil u žalovanej nárok na náhradu za bolesť v zmysle § 5 zákona č. 437/2004 Z. z. o
náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu celkom 1210 bodov,
a to na základe bodového ohodnotenia bolesti vykonaného znaleckým posudkom vypracovaným MUDr.
Martinom Lajošom, znalcom z odboru „Zdravotníctvo“, odvetvia „Traumatológia“, vedeným v denníku

znalca pod č. 57/2023 dňa 16.10.2023 pre účely trestného konania. To pri hodnote jedného bodu 26,80
eur predstavuje 31.557 eur (1210 bodov x 26,08 eur). Listom zo dňa 23.11.2023 žalovaná žalobcovi
oznámila, že z povinného zmluvného poistenia mu poukazuje náhradu za bolesť zodpovedajúcu celkom
1210 bodom, avšak zníženú podľa § 415 a § 441 Občianskeho zákonníka o spoluzodpovednosťžalobcu na vzniku škody v rozsahu 80 %. V liste sa žalovaná odvolala na závery konštatované znalcom
v znaleckom posudku vypracovanom Ing. Róbertom Rojkom, znalcom z odboru „Cestná doprava“,
odvetvie „Nehody v cestnej doprave“, vedeného v denníku znalca pod č. 69/2023 dňa 07.07.2023.

Následne žalovaná poukázala žalobcovi poistné plnenie vo výške 6.312 eur (80 % zo sumy 31.557 eur).

3. Žalobca uznáva a nesporuje svoj podiel na vzniku škody v prejednávanej veci, avšak má za to, že jeho
podiel spoluzodpovednosti na vzniku škody zodpovedá 30 %, nie 80 %. Predpokladom krátenia náhrady
škody poškodenému je podľa § 441 Občianskeho zákonníka konanie alebo opomenutie poškodeného,

ktorénapĺňapodmienkyzodpovednostizaškoduvyplývajúcezust.§420Občianskehozákonníka.Preto
u poškodeného je potrebné brať do úvahy iba také jeho protiprávne konanie alebo opomenutie, ktoré
bolo príčinou, resp. jednou z príčin, vzniku škody. Musí teda existovať kauzalita medzi konaním alebo
opomenutím poškodeného a spôsobenou škodou. Krátenie rozsahu náhrady poskytnutej žalobcovi za
bolesť o 80 % žalovaná odôvodnila skutočnosťami, ktoré zhrnula do 10 bodov, v ktorých sa odvolala
na znalecký posudok vypracovaný Ing. Róbertom Rojkom pod č. 69/2023 dňa 07.07.2023 pre účely

trestného konania. V nich žalobcovi vcelku vytýka, že ako chodec sa v nočnej dobe pohyboval po cestnej
komunikácii bez reflexných prvkov a pod vplyvom alkoholu, avšak ako sa tieto skutočnosti podieľali
na vzniku škody, nevysvetlila. Ust. § 52 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke ukladá
chodcovi povinnosť mať na sebe umiestnené reflexné prvky za zníženej viditeľnosti. Čo je znížená
viditeľnosť pritom upravuje v ust. § 2 ods. 2 písm. aa) toho zákona tak, že zníženou viditeľnosťou je

viditeľnosť, pri ktorej sa účastníci cestnej premávky dostatočne zreteľne navzájom nevidia, ani keď
nevidia predmety na ceste. Žalobca sa spolu s ostatnými chodcami pohyboval pred nehodou po ceste,
ktorá bola osvetlená pouličným osvetlením, s výnimkou miesta zrážky, kde lampa bola zhasnutá a
preblikala len na krátky okamih. To však nemožno pričítať na ťarchu žalobcu. Žalobca nepopiera, že
v čase škodovej udalosti bol pod vplyvom alkoholu. To však samo o sebe nie je porušením právnej

povinnosti. Námietka žalovanej, že žalobca sa ako chodec pohyboval po cestnej komunikácii mimo
priechodu pre chodcov nie je dôvodná, nakoľko v mieste stretu sa nenachádzal žiadny vyznačený
priechod pre chodcov. Žalobca tak v zmysle § 53 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke
bol oprávnený prechádzať cez vozovku. Ďalšie skutočnosti uvádzané žalovanou (body 2, 5, 6 a 7) síce
vyplývajú z videozáznamu nasnímaného kamerou zachytávajúceho predúrazový dej, avšak samotné

miestostretuaokolnostizrážkykamerounasnímanéneboli.PodľazáverovkonštatovanýchznalcomIng.
Róbertom Rojkom v znaleckom posudku č. 69/2023 mimo žalovanou uvádzaných skutočností vyplýva,
žetechnickoupríčinoudopravnejnehodybolarýchlosťvozidlazn.BMW5(67,2km/haž74,2km/h),ktoré
v tom čase viedol vodič D. F., a ktorá bola v tom čase vyššia ako bola rýchlosť maximálne povolená pre
daný úsek cesty, a to za predpokladu, že počiatok reakcie vodiča nastala na kolízne postavenie žalobcu,

kedy by z maximálne povolenej rýchlosti 50 km/h vodič dokázal zastaviť pred miestom zrážky. Na aký
podnetvšakvodičzačalreagovať,znalecnedokázalztechnickéhohľadiskavyhodnotiť.Zvideozáznamu
vyhotoveného kamerou, ktorý je súčasťou trestného spisu, je ale možné vyvodiť, že vodič začal brzdiť
až po prejazde mierne ľavotočivej zákruty (v čase 22:23:53 hod), teda nie už v reakcii na z pravej
strany obchádzajúcich chodcov, ale pravdepodobne až po strete so žalobcom. Žalobca akceptuje fakt,

že pokiaľ by nebol pod vplyvom alkoholu, zrejme by reagoval pri vstupe a prechádzaní cez vozovku
racionálnejšie a nevytváral by kolíznu situáciu. Z tohto pohľadu sa jeho počínanie javí byť rozporné
s generálnou prevenčnou povinnosťou podľa § 415 Občianskeho zákonníka. Na druhej strane vodič
jazdil s vozidlom v obci rýchlosťou značne vyššou, ako bola dovolená pred daný úsek, po ceste, ktorá
vzhľadom na jeho trvalý pobyt mu bola dostatočne známa, a na pohyb chodcov reagoval oneskorene,

resp. vôbec. Poukázal na výpoveď vodiča z prípravného trestného konania, ktorá obsahuje viaceré
nepravdivé skutočnosti (ohľadne rýchlosti, pouličného osvetlenia, polohy žalobcu, a pod.). Na podporu
svojich tvrdení vo vzťahu k účasti žalobcu na vzniku škody v rozsahu 30 % citoval závery niektorých
rozhodnutí krajských súdov s tým, že ide o veci skutkovo porovnateľné s prejednávanou vecou. A to
rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 11Co 62/2022 zo dňa 27.10.2022 a Krajského súdu

v Košiciach sp. zn. 5Co 78/2021 zo dňa 26.05.2020, v ktorých súdy mieru zavinenia poškodeného ustálili
na 20 %, a rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co 63/2020 zo dňa 25.11.2020 a rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co 690/1969, v ktorým súdy mieru zavinenia poškodeného
ustálili na 30 %. S poukazom na ust. § 420, § 427 ods. 1 a 2 a § 441 Občianskeho zákonníka a §
4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú motorovým vozidlom a uznaného rozsahu zavinenia žalobcu na vzniku škody 30 % žalobca
sa žalobou domáha na žalovanej doplatenia poistného plnenia vo výške ešte 50 % z celkovej výšky
škody na zdraví (celkom 70 %, pričom 20 % žalovaná už plnila), t. j. 50 % zo sumy 31.557 eur, čo
predstavuje 15.777,90 eur. Žalobou žalobca požaduje na žalovanej zaplatenie aj úrokov z omeškaniav zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v zákonnej výške 9,5 % ročne zo sumy 15.777,90
eur od 16.02.2024 do zaplatenia. Žalobca má za to, že žalovaná sa s poistným plnením v žalovanej
výške dostala do omeškania, a to dňom 16.02.2024. Žalobca oznámil žalovanej škodovú udalosť listom

zo dňa 27.10.2023, doručeným žalovanej 31.10.2023. Uplynutím 3- mesačnej lehoty na prešetrenie
škodovej udalosti stanovenej žalovanej v § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. a 15-dňovej lehoty na
poskytnutie poistného plnenia stanovenej v § 11 ods. 7 tohto zákona, t. j. počnúc dňom 16.02.2024, sa
žalovaná dostala do omeškania s poistným plnením, ktorá je predmetom žaloby. Preto podľa § 11 ods.
8 tohto zákona žalovanej vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške podľa § 3

nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorá k prvému dňu omeškania predstavovala 9,5 % ročne.

4. Uznesením zo dňa 27.03.2024 č. k. 22C 4/2024-71 súd podľa § 167 ods. 2 Civilného sporového
poriadku vyzval žalovanú na vyjadrenie k žalobe a jej prílohám v lehote 15 dní od doručenia uznesenia.
Podaním zo dňa 17.04.2024 zástupca žalovanej navrhol žalobu celkom zamietnuť. V podaní uviedol, že
žalovaná pri likvidácii predmetnej poistnej udalosti plne akceptovala nárok žalobcu na náhradu bolesti čo

do základu, ako aj bodové ohodnotenie bolesti vykonané znaleckým posudkom vypracovaným MUDr.
Martinom Lajošom č. 57/2023 zo dňa 16.10.2023, ktorý žalobca predložil spolu so žalobou. Za spornú
preto žalovaná považuje iba mieru zavinenia žalobcu ako poškodeného na vzniku škody. Tú určila na
80 % a žalobcovi tak poskytla poistné plnenie vo výške 6.312 eur (20 % zo sumy 31.557 eur, ktorá
je násobkom 1210 bodov a 26,80 eur á 1 bod). Mieru zavinenia žalobcu v rozsahu 80 % žalovaná aj

naďalej považuje za primeranú relevantným záverom konštatovaným znalcom Ing. Róbertom Rojkom
v znaleckom posudku pod č. 69/2023 zo dňa 07.07.2023, ktorý je tiež prílohou žaloby. A to nasledujúcim
skutočnostiam: žalobca sa pohyboval po cestnej komunikácií v nočných hodinách o 23.20 hod v ťažkom
stupni opilosti (2,39 g/kg - promile) a v tmavom vrchnom ošatení bez reflexných prvkov, žalobca už
pred zrážkou vytvoril kolíznu situáciu, keď pred neznámym prichádzajúcim vozidlo zostal stáť cca v

strede cesty a násilne musel byť odtiahnutý na jej pravý okraj jedným z ostatných chodcov, žalobca sa
nachádzal v úseku cesty, ktorý nebol účinne osvetlený pouličným osvetlením, žalobca mal technickú
možnosť a povinnosť zdržiavať sa a pohybovať po chodníku, na cestu vstúpil mimo vyznačený priechod
pre chodcov, rozhľadové podmienky boli v mieste zachytenom videokamerou výrazne horšie, v priestore
pred žalobcom sa z pohľadu vodiča na pravej strane cesty, kde bolo funkčné osvetlenie, nachádzali

aj iní chodci, na ktorých vodič musel upriamovať pozornosť v prvom rade, a vodič nemusel žalobcu
v tom čase vodič ani vidieť ani očakávať, keďže bol v tom čase v neosvetlenom mieste. Technicky
je tak prijateľné, že vodič mal počiatok reakcie na postavenie iných chodcov, nie na samotného
žalobcu, kedy by podľa znalca nedokázal vozidlo zastaviť ani pri maximálnej povolenej rýchlosti, a
žalobca by bol zabránil nehode, ak by sa nenachádzal v priestore cesty a zároveň v koridore pohybu

vozidla BMW 5. Rozhodujúcim tak bol technicky nesprávny pohyb žalobcu ako chodca. Nesprávnymi
prvkami v správaní žalobcu boli: to, že sa pohyboval po vozovke, v tmavom oblečení, bez reflexných
prvkov za zníženej viditeľnosti, v stave ťažkej opilosti spojenej s nepredvídateľnosťou jeho pohybu,
nachádzal sa pritom v mieste, kde nebolo účinné osvetlenie, pričom pozornosť vodiča bola primárne
upriamená na skupinu chodcov nachádzajúcich sa v osvetlenom priestore. Žalovaná nečiní sporným,

že u vodiča išlo o nesprávnu techniku jazdy, keďže v danom úseku prekročil maximálnu povolenú
rýchlosť. Prevažná časť zodpovednosti za škodu na zdraví žalobcu však pripadá na samotného žalobcu,
v správaní ktorého možno konštatovať viaceré nesprávne prvky. Predovšetkým žalobca sa podľa §
52 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke mal povinnosť pohybovať po chodníku, čím
by zabránil akejkoľvek kolízii s vozidlom. Od žiadneho vodiča nemožno dôvodne očakávať, že bude

predpokladať výskyt chodca na vozovke, ktorá je vybavená chodníkom. Žalobca ako každý chodec
bol pred vstupom na vozovku povinný sa presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva, na
vozovke sa nesmel bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať (§ 53 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z.). Preto za
mimoriadne priťažujúcu okolnosť možno považovať vytvorenie kolíznej situácie žalobcom skôr idúcemu
vozidlu už pred zrážkou s vozidlom poisteným u žalovanej. Žalobca evidentne opakovane porušoval

prevenčnú povinnosť a nekoordinovaným pohybom po vozovke pokračoval v riskovaní svojho života
a zdravia. Na podporu svojho záveru o miere spoluzavinenia žalobcu na vzniku škody v rozsahu 80 %
žalovaná poukázala na závery konštatované súdmi v rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co
353/2018 zo dňa 18.07.2019, v ktorom súd za skutkovo podobných okolnosti ustálil mieru zavinenia
poškodeného chodca v rozsahu 90 %, a v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co 178/2018

zo dňa 29.04.2019, v ktorom súd mieru zavinenia poškodeného chodca, ktorý vstúpil na vozovku cez
priechod pre chodcov, ustálil na 60 %.5. Uznesením zo dňa 22.04.2024 č. k. 22C 4/2024-108 súd podľa § 167 ods. 3 Civilného sporového
poriadku vyzval zástupcu žalobcu na vyjadrenie k vyjadreniu žalovanej strany k žalobe v lehote 15 dní
od doručenie uznesenia. Podaním doručeným súdu dna 15.05.2024 zástupca žalobcu oznámil, že trvá

na uplatnenom nároku v celom rozsahu. Namietol, že nie len žalobca mohol zabrániť dopravnej nehode
tým, že by sa v priebehu nehodového deja nenachádzal v priestore cesty a zároveň v koridore pohybu
vozidla BMW 5, ale aj vodič. Podľa znalca tak mohol učiniť aj vodič, ktorý by z rýchlosti do 50 km/
h dokázal zastaviť s vozidlom pred miestom zrážky so žalobcom. Namietol skutkovú porovnateľnosť
prejednávanej veci s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 2Co 353/2018 s odôvodnením,

že v tejto veci vodič neporušil žiadny predpis na úseku dopravy a trestné stíhanie voči nemu bolo
právoplatnezastavené.Súdvodičovivyčítalibanedostatočnúpredvídavosťargumentujúcnemožnosťou
úplného zbavenia sa objektívnej zodpovednosti prevádzkovateľa motorového vozidla. Tiež s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co 178/2018, v ktorom odvolací súd sa nezaoberal otázkou
spoluzavinenia poškodeného, a prvostupňový súd rozsah spoluzavinenia nebohého chodca ustálil na 60
% za situácie, že vodič by nehode bol zabránil len v prípade, že by sa pohyboval rýchlosťou maximálne

29 km/h, tzn. rýchlosťou nižšou ako bola rýchlosť maximálne povolená.

6. Uznesením zo dňa 27.05.2024 č. k. 22C 4/2024-114 súd podľa § 197 ods. 4 Civilného sporového
poriadku vyzval zástupcu žalovanej na vyjadrenie k vyjadreniu zástupcu žalobcu k jej vyjadreniu
k žalobe. Písomným podaním zo dňa 12.06.2024 zástupca žalovanej zotrval na zamietnutí žaloby

vcelomrozsahuzdôvodovuvedenýchvpredchádzajúcichpodaniach.Namietol,žemožnosťzabránenia
dopravnej nehode zo strany vodiča tak, ako to zástupca žalobcu tvrdí, je podľa znaleckého posudku
iba jednou z dvoch možných alternatív. Znalec žalobcom tvrdenú možnosť zabránenia vodiča totiž
skonštatoval výlučne iba vo vzťahu k situácii, že počiatok reakcie vodiča nastal na kolízne postavenie
samotného žalobcu. Ak však vodič mal počiatok reakcie najprv na kolízne postavenie ostatných chodcov

nachádzajúcich sa v priestore pred žalobcom a o žalobcovi nemal v tom čase ani vedomosť, k dopravnej
nehode by s vysokou pravdepodobnosťou došlo aj pri dodržaní maximálnej povolenej rýchlosti vodičom.
Znalec pritom nedokázal vyhodnotiť z technického hľadiska, na koho (žalobcu alebo ostatných chodcov)
vodič začal reagovať skôr. Poukázal na výpoveď vodiča D. F. premietnutú do znaleckého posudku Ing.
Róberta Rojkoviča č. 69/2023 zo dňa 07.07.2023, podľa ktorej vodič reagoval na postavenie ostatných

chodcov a žalobcu zaregistroval až následne. Preto žalovaná zastáva názor, že za relevantnú je
potrebné považovať druhú znalcom prezentovanú alternatívu, podľa ktorej k zrážke vozidla so žalobcom
by došlo aj napriek dodržaniu maximálne povolenej rýchlosti v danom úseku. Podstatný podiel na
dopravnej nehode mal tak podľa žalovanej žalobca, ktorý sa pohyboval po vozovke, na ktorej sa vôbec
nemal nachádzať, a ďalšie viacnásobné nesprávne prvky v jeho správaní. Trval na porovnateľnosti vecí

ním uvedených rozsudkov s tým, že je zrejmé, že každá dopravná nehoda má svoje špecifiká a nemožno
predpokladať ich absolútnu skutkovú podobnosť.

7. Súd vec prejednal na pojednávaniach konaných dňa 24.09.2024 a dňa 04.02.2025 za prítomnosti
zástupcov oboch sporových strán. Zástupcovia oboch strán za spornú aj naďalej považovali iba otázku

miery spoluzavinenia žalobcu ako poškodeného na škode na jeho zdraví s tým, obaja zotrvali na svojich
predchádzajúcich stanoviskách a ich odôvodnení. Súd vykonal dokazovanie v celom rozsahu návrhov
obochsporovýchstrán,atooboznámenímlistinnýchdôkazovvspise,obsahutrestnéhospisutunajšieho
súdu sp.zn. 2T 15/2024, na návrh žalovanej vykonal výsluch vodiča motorového vozidla D. F., nar.
XX.XX.XXXX. Na pojednávaní dňa 04.02.2025 súd vyhlásil dokazovanie za skončené a pojednávanie

odročil za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 04.03.2025. Na základe takto vykonaného dokazovania
súd skutkový stav vo veci súd ustálil nasledovne:

8.Medzistranaminebolisporné,asúdvykonanýmdokazovanímnepovažovalzadôvodnespochybnené
skutočnosti, že dňa 13.05.2023 došlo v obci C., D. E., k dopravnej nehode, ktorej účastníkom bol žalobca

ako chodec, a to tak, ako ju stručne popísal žalobca v žalobe. Tieto skutočnosti vyplývajú z oznámenia
o poistnej udalosti na čl. 89 spisu doručeného žalovanej poisťovni dňa 22.05.2023, ktoré žalovaná
predložila spolu s vyjadrením k žalobe, a predovšetkým z celého obsahu pripojeného trestného spisu
tunajšieho súdu sp. zn. 2T 15/2024. Z obsahu tohto trestného spisu súd zistil, že trestným rozkazom
tunajšieho súdu zo dňa 10.10.2024 č. k. 2T 15/2024-338 bol obvinený D. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale

bytom B. XXX/XX, G., uznaný za vinného, že: „dňa 13.05.2023, okolo 23:20 hod. na ceste č. III/3077
v obci Výborná, okres E., v smere do obce Slovenská Ves, viedol osobné motorové vozidlo továrenskej
značky BMW, evidenčné číslo E. XXX H., vlastníka D. F. st., kde v blízkosti rodinného domu č. 28
pri prejazde mierne pravotočivej zákruty, v dôsledku nedôsledného venovania sa vedeniu motorovéhovozidla a situácii v cestnej premávke, pri prekročení povolenej rýchlosti stanovenej pre prejazd daného
úseku cesty, čo bolo v rozpore s § 3 ods. 2 písm. a), § 4 ods. 1 písm. c), § 16 ods. 4 zákona č.
8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

prednou časťou ním vedeného motorového vozidla narazil do tam nachádzajúceho sa chodca A. B., nar.
XX.XX.XXXXvE.,trvalebytomC.XX,D.E.,ktorýsapodvplyvomalkoholickýchnápojov,prikoncentrácii
alkoholu v jeho krvi v hodnote najmenej 2,39 promile alkoholu v krvi (čo zodpovedá hodnote najmenej
1,14 mg/l vydychovaného vzduchu), pohyboval po vozovke, v jej pravom jazdnom pruhu z pohľadu zo
smeru jazdy motorového vozidla, a to aj napriek tomu, že pri vozovke, po jej pravej strane z pohľadu

zo smeru jazdy motorového vozidla sa nachádzal chodník pre chodcov, pričom A. B. pri dopravnej
nehode utrpel zranenia – mozgovo lebečné poranenie, pri krvácaní pod tvrdé obaly mozgu obojstranne
a krvácaní pod pavúčnicu v oblasti čelového a spánkového laloka obojstranne, trieštivú zlomeninu
nosovýchkostísposunom,tržnozmliaždenúranunatváriobojstranne,skalpačnéporaneniečelavpravo,
tržnozmliaždenú ranu pravej ušnice, zlomeninu jarmového oblúka, orbity a čeluste vpravo, pomliaždenie
pravého oka, tržnozmliaždené rany pravého horného viečka, pomliaždenie pľúc obojstranne, sériovú

zlomeninu IV. až IX. rebra vľavo, odreniny a pomliaždenie ľavej strany hrudníka a zlomeninu panvového
kruhu, ktoré zranenia si vyžiadali lekárske vyšetrenie a ošetrenie s dobou liečenia a práceneschopnosti
v trvaní najmenej 6 mesiacov, pri závažnom ovplyvnení jeho obvyklého spôsobu života počas celej doby
liečenia, pričom pri dopravnej nehode došlo k poškodeniu osobného motorového vozidla továrenskej
značky BMW, evidenčné číslo E. XXXXX, v hodnote 3.230,- EUR, ku škode majiteľa tohto motorového

vozidla D. F. st., t e d a inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, č í m s p á c h a l
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024.“.
Trestným rozkazom súd s poukazom na § 228 Trestného poriadku žalobcu ako poškodeného odkázal
s nárokom na náhradu škody na civilné konanie. Podľa obsahu trestného spisu trestný rozkaz nadobudol
právoplatnosť dňa 26.10.2024.

9. Podľa § 193 Civilného sporového poriadku súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý
právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou
zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd

viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný
správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím
o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

10. Vychádzajúc z cit. ust. § 193 Civilného sporového poriadku právoplatným rozhodnutím súdu

v trestnom konaní je pre následné civilné konanie o náhradu škody vždy záväzne rozhodnuté, aký
skutok sa stal a kto ho spáchal. Skutková a právna časť výroku trestného rozhodnutia rieši predovšetkým
naplnenie skutkovej podstaty trestného činu alebo prečinu konkrétnym konaním páchateľa. Rozsah
viazanosti tejto skutkovej a právnej časti výroku trestného rozhodnutia pre civilné súdne konanie je
daný potom tým, do akej miery sú znaky skutkovej a právnej podstaty trestného činu alebo prečinu

súčasne aj okolnosťami významnými pre rozhodnutie o uplatnenom nároku na náhradu škody. Skutková
a právna podstata výroku trestného rozhodnutia môže riešiť aj to, či skutkom bola spôsobená škoda
a príčinnú súvislosť medzi skutkom páchateľa a škodou. Nerieši však spravidla konkrétny rozsah a výšku
spôsobenej škody, a to ani vtedy, ak výška škody je v právoplatnom odsudzujúcom trestnom rozhodnutí
presne vyčíslená ako kvalifikačný moment trestného činu (malá škoda, väčšia škoda, značná škoda

a pod). Súdy v civilnom konaní touto časťou výroku trestného rozhodnutia spravidla nie sú viazané.

11. V prejednávanej veci trestný súd skutkovou a právnou časťou výroku trestného rozkazu Okresného
súdu Poprad zo dňa 10.10.2024 č. k. 2T15/2024-338 záväzne rozhodol, že dňa 13.05.2023 došlo
k dopravnej nehode, pri ktorej došlo k zrážke medzi osobným motorovým vozidlom zn. BMW 5, ev. č. E.,

ktoré viedol vodič D. F., nar. XX.XX.XXXX (ďalej už len „motorové vozidlo“) a žalobcom ako chodcom, a
to tak, ako je to popísané v skutkovej vete trestného rozkazu (ďalej už len „dopravná nehoda“). Trestný
súd skutkovou a právnou časťou výroku trestného rozkazu tak záväzne rozhodol aj o okolnostiach
významných pre nárok na náhradu škody na zdraví uplatnený žalobcom v prejednávanej civilnej veci, a
to,žežalobcovibolapridopravnejnehodespôsobenáškodanazdraví,ktorúpreúčelytrestnéhokonania

kvalifikoval ako „ťažkú ujmu na zdraví“, a že medzi dopravnou nehodou a škodou na zdraví žalobcu
existuje príčinná súvislosť. O nároku žalobcu na náhradu škody na zdraví uplatnenom už v predmetnom
trestnom konaní trestný súd nerozhodol, ale žalobcu odkázal s nárokom na civilné konanie. Žalobou
v prejednávanej civilnej veci si žalobca uplatnil voči žalovanej poisťovni nárok na náhradu škody nazdraví, a to nárok na odškodnenie bolesti, ktorú pri dopravnej nehode utrpel. Bolo tak vecou civilného
súdu posúdiť dôvodnosť uplatneného nároku čo do jeho výšky a rozsahu.

12. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

13. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.

273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej
zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných
poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon č.437/2004 Z. z.“) náhrada za bolesť sa
poskytuje jednorazovo. Musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo
odstraňovaniu následkov.

14. Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 437/2004 Z. z. náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho
posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového ohodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.

15. Podľa § 5 ods. 1 Zákona č. 437/2004 Z. z. pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo

sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).

16. Podľa § 5 ods. 2 a 4 Zákona č. 437/2004 Z. z. výška náhrady za bolesť a výška náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z primeranej mesačnej mzdy zamestnanca v
hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci

roku v ktorom vznikol nárok na úhradu podľa ods. 1 za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na
najbližšie celé euro smerom na hor. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví výšku
náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku 2
opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní
najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka.

17. Podľa opatrenia MZ SR č. 18/2023 z 12. mája 2023 č. S17024-2023-OL o ustanovení výšky
náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2023 výška náhrady za
bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2023 za jeden bod je 26,08 eura.

18. Podľa ust. § 822 Občianskeho zákonníka z poistenia zodpovednosti za škodu má poistený právo,
aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú
poistený zodpovedá.

19. Podľa § 823 Občianskeho zákonníka náhradu platí poistiteľ poškodenému, poškodený však právo

na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

20. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon
o povinnom zmluvnom poistení“) poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

21. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) Zákona o povinnom zmluvnom poistení poistený má z poistenia právo,
aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na
zdraví a nákladov pri usmrtení.

22. Podľa § 15 ods. 1 Zákona o povinnom zmluvnom poistení náhradu škody uhrádza
poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti
poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

23. V prejednávanej veci žalobca spolu so žalobou predložil súdu list zo dňa 27.10.2023 (čl. 9 spisu).
Podľa obsahu tohto listu žalobca si listom uplatnil v súvislosti s dopravnou nehodou, s poukazom na cit.
ust. § 15 ods. 1 Zákona o povinnom zmluvnom poistení a poistnú zmluvu č. 610744230-6, u žalovanej
poisťovni ako poistiteľovi zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom nárok na náhraduškody na zdraví, a to nárok na náhradu za bolesť vo výške 31.557 eur. Takýto nárok má svoju právnu
oporu v cit. ust. § 444 Občianskeho zákona a ustanoveniach Zákona č. 437/2004 Z. z.. Nárok na náhradu
za bolesť si žalobca listom uplatnil u žalovanej vychádzajúc z bodového ohodnotenia bolesti utrpenej

pri dopravnej nehode stanovenej lekárskym posudkom vykonaným znalcom z odboru „Zdravotníctvo
a farmácia“, odvetvia „Traumatológia“, F. F. G., ktorý je súčasťou písomného znaleckého posudku
vypracovaného znalcom pod č. 57/2023 dňa 16.10.2023, a ktorý žalobca predložil spolu so žalobou (čl.
11 – 14 spisu, ďalej už len „lekársky posudok“), a to celkom na 1210 bodov. Žalovaná poisťovňa neučinila
sporným základ nároku na náhradu za bolesť uplatnený žalobcom listom zo dňa 27.10 2023, a ani

následne svoju pasívnu vecnú legitimáciu v súdnom konaní v prejednávanej veci. V priebehu súdneho
konania predložila súdu písomnú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. 610/744230-6 zo dňa 02.06.2022, uzavretú s poistníkom
a poisteným D. F., nar. XX.XX.XXXX, B. XXX/XX, XXX XX G., otcom žalobcu (čl. 77 - 88 spisu, ďalej už
len „poistná zmluva“). Žalovaná poisťovňa neučinila sporným celkovú výšku škody tak, ako ju listom zo
dňa 27.10.2023 žalobca špecifikoval, tzn. (1210 bodov x 26,08 eur = 31.556,80 eur, zaokrúhlene 31.557

eur), ktorá zodpovedá cit. právnej úprave Zákona č. 437/2004 Z.z.. Listom zo dňa 23.11.2023 (čl. 17
spisu) však žalovaná žalobcovi oznámila, že neuznáva nárok na náhradu za bolesť v celej uplatnenej
výške 31.557 eur, a to z dôvodu spoluúčasti žalobcu ako poškodeného na vzniku škody v rozsahu
80 %, a uznáva nárok iba v rozsahu 20 %. Žalobcovi tak žalovaná poskytla poistné plnenie iba vo
výške 6.312 eur (20 % zo sumy 31.557 eur = 6.312 eur). V priebehu súdneho konania žalobca uznával

svoje zavinenie na vzniku škody na svojom zdraví v rozsahu 30 % a žalobou požadoval na žalovanej
doplatenie poistného plnenia zodpovedajúceho ešte 50 % uplatnenej náhrady za bolesť (50 % zo 31.557
eur = 15.777,90 eur). Žalovaná trvala na dôvodnosti krátenia žalobcom uplatneného nároku až o 80 %.
Poukazovalanakonkrétneokolnostidopravnejnehodynastranežalobcu,špecifikovanéužvlistezodňa
23.11.2023, ktoré podľa nej mali podstatný vplyv na vznik škody, a ktoré podľa jej názoru odôvodňujú,

že žalobcovi možno pričítať až 80 % miery zavinenia na škode. Spornou medzi stranami tak bola miera
zavinenia žalobcu ako poškodeného na škode na zdraví, ktorá mu pri dopravnej nehode vznikla.

24. Podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku
škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

25. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

26. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu

nezavinil.

27. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

28. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola
škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví len ak
preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

29. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša

škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

30.Cit.ust.§441Občianskehozákonníkazakladáprávnumožnosťrozdeleniavzniknutejzodpovednosti
za škodu medzi škodcu a poškodeného. Toto ust. sa v zásade opiera o dve zásady súkromného
práva. Prvou je, že škoda sa v prvom rade týka tohto, v koho sfére sa prihodila, a druhou je, že

o nikom nemožno predpokladať, že bude konať proti svojim záujmom. Z toho potom vyplývajú dva
závery, na ktoré je potrebné prihliadať pri aplikácii cit. ust. § 441 Občianskeho zákonníka. A to, že
zavinenie škodcu sa zo zákona predpokladá, na rozdiel od zavinenia poškodeného, ktoré sa zo zákona
nepredpokladá, a že dôkazné bremeno o zavinení poškodeného má ten, kto škodu spôsobil. Podľa
cit. ust. § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka všeobecná subjektívna zodpovednosť škodcu za škodu

je založená na princípe zodpovednosti za predpokladané (prezumované) nedbanlivostné zavinenie,
adôkaznébremenootom,žeškoduškodcanezavinilzavinenýmkonaním,spočívanaškodcovi,ktorýsa
môže zodpovednosti zbaviť preukázaním, že škodu nezavinil. Preto pri aplikácií ust. § 441 Občianskeho
zákonníka, ktoré zakladá rozdelenie vzniknutej zodpovednosti medzi škodcu a poškodeného, je vždypotrebné vychádzať zo zásady, že za škodu v plnej výške zodpovedá škodca, a to ako v prípade
všeobecnej subjektívnej zodpovednosti škodcu za zavinené konanie podľa cit. § 420 Občianskeho
zákonníka, tak aj v prípade, keď škodca zodpovedá za škodu na základe objektívnej zodpovednosti,

napr. podľa cit. § 427 Občianskeho zákonníka. Škodca je potom ten, kto musí preukázať zavinenie
aj poškodeného, príp. výlučne zavinenie poškodeného. Samotné zavinenie poškodeného vo vzťahu
k jeho protiprávnemu konaniu však ešte samo o sebe nie je rozhodujúce. Vždy musí byť daná aj
príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním poškodeného a vzniknutou škodou. Pri určení prípadnej
miery zavinenia poškodeného je pritom vždy potrebné prihliadať na nasledujúce hľadiska: a) ktoré

okolnosti mali priamy vplyv na vznik škody u poškodeného, b) v akom rozsahu sa každý zo zúčastnených
pravdepodobne podieľal na vzniku škody a c) v akom rozsahu okolnosti, ktoré mali vplyv na vzniku
škody, možno pričítať poškodenému a škodcovi.

31. V prejednávanej veci škoda na zdraví bola žalobcovi spôsobená pri dopravnej nehode, pri ktorej
došlo k stretu žalobcu ako chodca s motorovým vozidlom. V konaní nebolo sporným, že prevádzateľom

motorového vozidla v čase dopravnej nehody bol otec žalobcu, D. F., nar. X.XX.XXXX, bytom B. I.
XXX/XX, G. (viď technický preukaz na čl. 91- 92 spisu, ďalej už len „D. F. st.“), ktorý ako poistený
a poistník aj uzavrel poistnú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení vzťahujúcu sa na motorové
vozidlo. Vodičom motorového vozidla v čase dopravnej nehody bol jeho syn D. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom rovnako (ďalej už len „D. F. ml.“). Zodpovednosť za škodu na zdraví, ktorú žalobca utrpel pri

dopravnej nehode, pri ktorej došlo zrážke s motorovým vozidlom, tak nesie prevádzateľ motorového
vozidla D. F. st., a to titulom objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla podľa cit. ust. § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zodpovednosť za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla podľa § 427 Občianskeho zákonníka je jedným z druhov osobitnej
zodpovednosti za škodu, a to bez zreteľa na to, či došlo k protiprávnemu konaniu, pričom zbavenie sa

tejto zodpovednosti prichádza do úvahy len z dôvodov taxatívne uvedených v cit. § 428 Občianskeho
zákonníka. Podľa toho ust. sa prevádzateľ motorového vozidla môže svojej zodpovednosti zbaviť iba
vtedy, ak škoda nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla, nie
v prípade, ak škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré mali pôvod v prevádzke motorového vozidla.
V prejednávanej veci žalovaná nepreukázala, a súd z výsledkov vykonaného dokazovania nezistil,

že by škoda, ktorá žalobcovi pri dopravnej nehode vznikla, nemala pôvod v prevádzke motorového
vozidla, ale v objektívnych vonkajších okolnostiach stojacich mimo prevádzky motorového vozidla. Preto
prípadné zbavenie sa objektívnej zodpovednosti prevádzateľa motorového vozidla v prejednávanej veci
neprichádzalo do úvahy a súd za škodcu, ktorý zodpovedá za škodu na zdraví žalobcu považoval titulom
osobitnej objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenej prevádzkou motorového vozidla prevádzateľa

motorového vozidla.

32. Na potvrdenie správnosti uvedeného právneho záveru súd opakovane poukazuje na právoplatný
trestný rozkaz Okresného súdu Poprad č. k. 2T 15/2024-338 zo dňa 10.10.2024, ktorým je súd
v prejednávanej veci viazaný, a ktorým bol vodič motorového vozidla D. F. ml., ktorý motorové vozidlo

v čase dopravnej nehody riadil, uznaný vinným, že žalobcovi v súvislosti s dopravnou nehodou
z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 157
ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom do 05.07.2024. Trestný súd výrokom tohto trestného rozkazu
záväzne rozhodol, že vodič motorového vozidla konal protiprávne, keď: „... v dôsledku nedôsledného
venovania sa vedeniu motorového vozidla a situácií v cestnej premávke, pri prekročení povolenej

rýchlosti stanovenej pre prejazd daného úseku cesty, čo bolo v rozpore s § 3 ods. 2 písm. a), § 4 ods.
1 písm. c), § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, prednou časťou ním vedeného motorového vozidla narazil do
tam nachádzajúceho sa chodca A. B., nar.XX.XX.XXXX v E., trvale bytom C. XX, D. E.,...“. Skutková
a právna podstata výroku trestného rozkazu v danom prípade rieši nielen to, že dopravnou nehodou

bola žalobcovi spôsobená škoda na zdraví, teda, nie len vznik škody na zdraví žalobcu a príčinnú
súvislosť medzi dopravnou nehodou a škodou na zdraví žalobcu, ale aj subjektívne zavinenie vodiča
motorového vozidla na vzniku škody na zdraví žalobcu. Vodičovi motorového vozidla pritom ukladá za
vinu,žekonalvrozporesust.zákonač.8/2009Z.z.ocestnejpremávkeaozmeneadoplneníniektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej už len „Zákon o cestnej premávke“), a to s ustanovením,

ktoré vodičovi motorového vozidla ako účastníkovi cestnej premávky ukladajú povinnosť správať sa
disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, prispôsobiť
svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke,
poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam (§ 3 ods. 2 písm. a) Zákona o cestnej premávke),venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke (§ 4 ods. 1 písm. c) Zákona
o cestnej premávke), a to pri porušení povinnosti jazdiť v obci rýchlosťou najviac 50 km/h (§ 16 ods. 4
Zákona o cestnej premávke).

33. Bolo na žalovanej, u ktorej bola povinne zmluvne poistená zodpovednosť za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, a voči ktorej si žalobca žalobou uplatnil priamy nárok na náhradu
škody v prejednávanej veci, aby preukázala aj zavinenie žalobcu ako poškodeného na škode. Pre
záver o zavinení aj žalobcu ako poškodeného na vzniku škody bolo pritom rozhodujúce posúdenie

všetkých okolností dopravnej nehody, ktoré mali priamy vplyv na vznik škody, a následné posúdenie
rozsahu tých okolností, ktoré možno pričítať na vrub žalobcu ako poškodeného. V tomto smere
zástupca žalovanej poukazoval na závery konštatované znalcom Ing. Róbertom Rojkom, znalcom
z odboru „Cestná doprava“, odvetvia „Nehody v cestnej doprave“, v písomnom znaleckom posudku
vypracovanom pre účely trestného konania v trestnej veci sp. zn. 2T 15/2024 pod č. 69/2023 dňa
07.07.2023 (ďalej už len ,,znalec“ a „znalecký posudok č. 69/2003„), ktorý žalobca predložil súdu spolu

so žalobou (čl. 18 - 55 spisu). Tvrdil, že podľa záverov znalca rozhodujúcimi okolnosťami dopravnej
nehody boli predovšetkým technicky nesprávne prvky v správaní žalobcu, a to, že žalobca sa pohyboval
po cestnej komunikácii napriek tomu, že mal technickú možnosť a povinnosť zdržiavať sa a pohybovať
po chodníku, na cestnú komunikáciu žalobca vstúpil mimo vyznačený priechod pre chodcov, po cestnej
komunikácií sa pohyboval v nočných hodinách o 23.20 hod v ťažkom stupni opilosti (2,39 g/kg -

promile) v tmavom vrchnom ošatení bez reflexných prvkov, žalobca sa nachádzal v úseku cesty, ktorý
nebol účinne osvetlený, už pred zrážkou s motorovým vozidlom žalobca vytvoril kolíznu situáciu, keď
pred neznámym prichádzajúcim motorovým vozidlo zostal stáť cca v strede cesty a násilne musel byť
odtiahnutý na jej pravý okraj jedným z ostatných chodcov. Argumentoval, že v zmysle § 52 ods. 1 Zákona
o cestnej premávke žalobca ako chodca sa mal predovšetkým povinnosť pohybovať po chodníku, čím by

bol zabránil akejkoľvek kolízii s motorovým vozidlom. Od žiadneho vodiča motorového vozidla nemožno
dôvodne očakávať, že bude predpokladať výskyt chodca na vozovke, ktorá je vybavená chodníkom.
Pred vstupom na cestnú komunikácia žalobca ako každý chodec bol povinný sa presvedčiť, či tak
môže urobiť bez nebezpečenstva, a na komunikácii sa nemal bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať
(§ 53 ods. 4 Zákona o cestnej premávke). Vytvorenie kolíznej situácie žalobcom už skôr idúcemu

vozidlu pred zrážkou s motorovým vozidlom poisteným u žalovanej pritom považuje za mimoriadne
priťažujúcu okolnosť na strane žalobcu, nakoľko svedčí o tom, že žalobca opakovane porušoval
prevenčnú povinnosť a nekoordinovaným pohybom po vozovke pokračoval v riskovaní svojho života
a zdravia.

34. Podľa záverov znalca skonštatovaných v znaleckom posudku č. 69/2023 technikou príčinou
dopravnej nehody, pokiaľ ide o okolnosti týkajúce sa žalobcu ako chodca, bolo postavenie žalobcu
ako chodca v mieste, ktoré nebolo účinne osvetlené pouličným osvetlením, zároveň v mieste, kde
sa nenachádzal riadne vyznačený prechod pre chodcov, a zároveň v mieste, kde sa po pravej
strane uvedenej cesty z pohľadu vodiča motorového vozidla nachádzal chodník, kde žalobca vytváral

svojim postavením kolíznu situáciu pre všetkých vodičov, ktorý sa v danom čase pohybovali úsekom
nehodového deja (odpoveď na otázku č. 5 - technické príčiny dopravnej nehody). Podľa záverov
znalca žalobca ako chodec jednoznačne mohol zabrániť dopravnej nehode, ak by sa v priebehu
nehodového deja nenachádzal v priestore cesty a zároveň v koridore pohybu motorového vozidla s tým,
že žalobca mal technickú možnosť zdržiavať sa a pohybovať sa úsekom nehodového deja v priestore

chodníka (odpoveď na otázku č. 4 – možnosti zabránenia dopravnej nehode). V odpovedi na otázku
č. 6, v ktorej znalec popísal ďalšie okolnosti nehodového deja, ktoré považoval za potrebné uviesť,
znalec k okolnostiam týkajúcim sa žalobcu ako chodca skonštatoval, že žalobca sa v čase zrážky
s motorovým vozidlom nachádzal v priestore cesty cca 2,2 m vľavo od pravého okraja cesty z pohľadu
vodiča, kde s vysokou mierou pravdepodobnosti stál bez pohybu, čo nemožno z technického hľadiska

považovaťzasprávne.Ďalej,žežalobcavstúpilnacestumimovyznačenýpriechodprechodcovasvojim
postavením na ceste nútil vodičov z technického hľadiska k zmene smeru a rýchlosti pohybu vozidiel.
Vzhľadom na tmavé vrchné ošatenie, nočnú dobu a miesto bez účinného pouličného osvetlenia možno
konštatovať, že žalobca svojim postavením v priestore cesty nútil vodičov pohybujúcich sa daným
úsekomcesty,atoajtých,ktoríbysapohybovalidanýmúsekomcestyrýchlosťoumaximálnepovolenou,

k náhlej zmene smeru a rýchlosti pohybu, čo nemožno považovať z technického hľadiska za správne.
Ďalej tiež, že žalobca bol pod vplyvom alkoholu a podľa jeho pohybu v priebehu predzrážkového
deja zachyteného videozáznamom žalobca mal značne široký koridor pohybu v priestore cesty,
v nepravidelných intervaloch sa na ceste zastavoval, v nepravidelných intervaloch zasahoval aj doprotismernejčasticesty,aajpredchádzajúcemuvozidlupohybujúcemusadanýmúsekomcestysmerom
na obec Lendak vytvoril kolíznu situáciu, čo tiež nemožno z technického hľadiska považovať za správne.

35. Zástupca žalobcu nenamietal tvrdenia žalovanej, ktoré korešpondovali so závermi znalca, že
z technického hľadiska nebolo správne, keď žalobca sa pohyboval daným úsekom po cestnej
komunikácii, keď po jej pravej strane smerom na obec Lendak sa tiahol chodník, po ktorom žalobca
mal technickú možnosť a právnu povinnosť sa pohybovať. Tu súd len poukazuje na ust. § 52 ods.
1 veta prvá Zákona o cestnej premávke, podľa ktorého chodec je povinný používať predovšetkým

chodník. Zástupca žalobcu nenamietal ani záver znalca, že ak by sa žalobca v priebehu nehodového
deja nebol nachádzal v priestore cesty a zároveň v koridore pohybu motorového vozidla, a bol by
sa pohyboval úsekom nehodového deja v priestore chodníka, bol by nehode zabránil. Namietal však,
že žalobcovi nemožno vytýkať ako nesprávne technické prvky v jeho správaní, že sa pohyboval po
ceste v tmavom vrchnom oblečení, bez reflexných prvkov, na úseku cesty, ktorý nebol riadne osvetlený,
a mimo priechodu pre chodcov. Tvrdil, že žalobca sa pohyboval po ceste, ktorá bola osvetlená pouličným

osvetlením.Skutočnosť,ževmiestezrážkypouličnéosvetlenienefungovalo,nemožnopričítaťnaťarchu
žalobcovi. V mieste stretu sa nenachádzal žiadny priechod pre chodcov. Preto žalobca smel prechádzať
cez vozovku aj mimo priechodu pre chodcov. Namietal tiež, že skutočnosť, že žalobca sa po ceste
pohyboval pod vplyvom alkoholu, ešte sama o sebe nie je porušením právnej povinnosti.

36. Podľa záverov znaleckého posudku č. 69/2023, v ktorom znalec vychádzal , o. i,., aj zo záznamu
z kamery umiestnenej v obci Výborná, ktorá zachytila pohľad na cestu č. III/3077 v smere od obce
Slovenská Ves smerom na obec Lendak v čase od 22.00.02 hod od 22:33:49 hod, cesta v úseku
nehodového deja bola vybavená funkčným pouličným osvetlením. V zázname z kamery je však zároveň
vidieť cyklickú zmenu jasu prostredia spôsobenú s najväčšou pravdepodobnosťou blikaním lampy

pouličného osvetlenia v časti pred miestom zrážky (čl. 9 a 30 znaleckého posudku, miesto zrážky už
nie je nasnímané kamerou). Podľa čl. 62 znaleckého posudku podľa videozáznamu lampa, ktorá
blikala, bola v čase nehodového deja zhasnutá. Podľa § 52 ods. 3 posledná veta Zákona o cestnej
premávke chodec idúci po krajnici alebo po okraji vozovky za zníženej viditeľnosti musí mať na sebe
viditeľne umiestnené reflexné prvky alebo oblečený reflexný bezpečnostný odev. Podľa § 2 ods. 2 písm.

aa) Zákona o cestnej premávke zníženou viditeľnosťou je viditeľnosť, pri ktorej sa účastníci cestnej
premávky dostatočne zreteľne navzájom nevidia, ani keď nevidia predmety na ceste, najmä od súmraku
do svitania, za hmly, sneženia, dažďa a v tuneli. V prejednávanej veci sa žalobca v čase nehodového
deja pohyboval po ceste síce za súmraku, ale po ceste, ktorá bola osvetlená funkčným pouličným
osvetlením, pričom iba v mieste cesty v úseku nehodového deja toto pouličné osvetlenie nebolo plne

funkčné. Za danej situácie sa súd nestotožnil so zástupcom žalovanej, že žalobca mal mať na sebe
umiestnené reflexné prvky, čo neskonštatoval nakoniec ani znalec. A okolnosť konštatovanú znalcom
súvisiacu s postavením žalobcu, ktoré bolo technickou príčinou dopravnej nehody, a to, že žalobca sa
ako chodec nachádzal v mieste, ktoré nebolo účinne osvetlené pouličným osvetlením, súd nepovažoval
za okolnosť, ktorú by bolo dôvodné pričítať na ťarchu žalobcu, nakoľko žalobca nemôže zodpovedať

a nemohol predvídať nefunkčnosť pouličného osvetlenia.

37.Medzistranaminebolosporné,avykonanýmdokazovanímspochybnené,žežalobcaprechádzalcez
vozovku mimo vyznačeného priechodu pre chodcov. Podľa ust. § 53 ods. 3 Zákona o cestnej premávke
mimo priechodu pre chodcov sa smie cez vozovku prechádzať len kolmo na jej os, pričom chodci smú

prechádzať cez vozovku mimo priechodu pre chodcov, len ak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy
prichádzajúcich vozidiel nedonútia ich vodičov na zmenu smeru alebo rýchlosti jazdy. Podľa § 53 ods.
4 veta prvá Zákona o cestnej premávke pred vstupom na vozovku sa chodec musí presvedčiť, či tak
môže urobiť bez nebezpečenstva, a len čo vstúpi na vozovku, nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať
ani zastavovať, a to platí na priechode pre chodcov i mimo neho. Zo záverov znaleckého posudku č.

69/2023 nevyplýva, kde na ceste, po ktorej sa žalobca pohyboval, bol najbližšie vyznačený priechod
pre chodcov. Avšak zo záverov znalca nevyplýva predovšetkým to, že by znalec za prvok nesprávnosti
vsprávanížalobcubolpovažovalsamuosebebezďalšiehookolnosť,žežalobaprechádzalcezvozovku
mimo vyznačený priechod pre chodcov. Podľa znalca za technicky nesprávne v správaní žalobcu možno
považovať to, že žalobca vstúpil na vozovku v mieste, kde sa nenachádzal riadne vyznačený priechod

(o. i. kde nebolo ani funkčné osvetlenie a kde sa nachádzal chodník), a svojim postavením nútil vodičov
pohybujúcich sa daným úsekom cesty k náhlej zmene smeru a rýchlosti pohybu. Teda, nie samu o sebe
okolnosť, že žalobca prechádzal cez vozovku mimo vyznačený priechod pre chodcov, ale to, že žalobca
vstúpil na vozovku a po vstúpení na vozovku sa tam bezdôvodne zdržiaval a vytváral pre vodičov kolíznusituáciu. Z pohľadu prvkov nesprávnosti správania sa žalobcu ako chodca podľa záverov znalca nebolo
rozhodujúce, či žalobca vstúpil na vozovku v mieste, kde bol alebo kde nebol vyznačený priechod pre
chodcov, ale rozhodujúce bolo, že žalobca po vstúpení na vozovku sa na vozovke bezdôvodne zdržiaval

a vytváral pre vozidlá kolíznu situáciu. Podľa cit. ust. § 53 ods. 3 a 4 Zákona o cestnej premávke
žalobca smel vstúpiť na vozovku a prechádzať cez ňu, len ak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť
jazdy prichádzajúcich vozidiel nenútil vodičov na zmenu smeru alebo rýchlosti jazdy, pred vstupom na
vozovku sa mal presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva, a predovšetkým, žalobca sa nesmel
na vozovke bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať. To platilo bez ohľadu na to, či by žalobca vstúpil na

vozovku v mieste, kde bol vyznačený priechod pre chodcov, alebo mimo takéhoto miesta. Preto súd ani
okolnosť, že žalobca vstúpil na vozovku v mieste, kde nebol vyznačený priechod pre chodcov, samu
o sebe ešte bez ďalšieho nepovažoval za okolnosť, ktorá by mala vplyv na vznik škody, a ktorú by bolo
opodstatnené pričítať na vrub žalobcu.

38. Pokiaľ však ide o ďalšiu skutočnosť nespornú medzi stranami, vyplývajúcu aj zo znaleckého

posudku č. 69/2023 a trestného rozkazu zo dňa 10.10.2024 č. k. 2T 15/2024-338, a to, že žalobca sa
celého dopravného procesu zúčastnil pod vplyvom alkoholu pri koncentrácii alkoholu v krvi v hodnote
najmenej 2,39 promile alkoholu v krvi, súd túto skutočnosť považoval za okolnosť, ktorá mala priamy
vplyv na vznik škody, a ktorú je plne dôvodné pričítať na vrub žalobcu ako poškodenému. Súd tu
neprisvedčil zástupcovi žalobcu, že táto okolnosť nebola v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Súd

prisvedčil zástupcovi žalovanej, že okolnosť, že žalobca pohybujúci sa po vozovke pod vplyvom alkoholu
svojim nekoordinovaným pohybom opakovane vytváral náhle kolízne situácie a opakovane pokračoval
v riskovaní svojho života, je potrebné považovať za mimoriadne priťažujúcu okolnosť na strane žalobcu.
Podľa záverov znalca pohyb žalobcu podľa záznamu jeho pohybu kamerou v predzrážkovom deji
plne zodpovedá pohybu pod vplyvom alkoholu. Žalobca pred zrážkou mal značne široký koridor

pohybu v priestore cesty, v priestore cesty sa v nepravidelných intervaloch zastavoval, a už vozidlu
pohybujúcemu sa daným úsekom cesty smerom na obec Lendak pred motorovým vozidlom, s ktorým
došlo k zrážke, žalobca vytvoril kolíznu situáciu. Žalobca už pred prechádzajúcim vozidlo zostal stať
v priestore cesty, nútil vozidlo spomaľovať a obchádzať žalobcu a ostatných chodcov v protismernej časti
cesty, a násilne musel byť odtiahnutý na jej pravý okraj jedným z ostatných chodcov. Takéto správanie

sa žalobcu podľa znalca nemožno z technického hľadiska považovať za správne. Podľa cit. § 415
Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na
majetku, na prírode a životnom prostredí (princíp generálnej prevencie). Ak si niekto nepočína v súlade
s touto všeobecne stanovenou prevenčnou právnou povinnosťou, chová sa protiprávne. Žalobca sa
choval v rozpore s touto prevenčnou právnou povinnosťou, keď sa pod vplyvom alkoholu pohyboval po

značnom úseku v priestore vozovky zjavne nekoordinovane, v priestore vozovky opakovane zastavoval,
sám nereagoval ani na blížiace sa predchádzajúce vozidlo, svoj pohyb v priestore vozovky aj napriek
tomuto prechádzajúcemu ohrozeniu vlastného života nezmenil, a takýmto pohybom vytváral na vozovke
opakovane kolízne situácie s motorovými vozidlami. Podľa znalca okolnosť, že žalobca bol pri celom
dopravnom procese pod vplyvom alkoholu, mala priamy vplyv na jeho správanie, ktoré bolo technickou

príčinou vzniku dopravnej nehody. A to na správanie spočívajúce v pohybe v priestore vozovky kolíznym
spôsobom, zastavovaní sa na nej, dokonca v odmietaní aj napriek zjavne prichádzajúcemu motorovému
vozidlu priestor vozovky opustiť. Takýmto pohybom žalobca nie len že sa nesprával tak, aby zachovával
bežný stupeň opatrnosti, aký od každého účastníka cestnej premávky možno rozumne požadovať
vzhľadom na dané miestne a časové súvislosti cestnej premávky. Ale žalobca sám aktívne opakovane

vytváral náhle kolízne vysoko rizikové situácie s motorovými vozidlami a zvyšoval už aj tak vysokú mieru
rizika vzniku škody, s ktorou je cestná premávka spojená. Preto súd okolnosť, že žalobca sa dopravného
procesu zúčastnil pod vplyvom alkoholu, považoval za závažnú okolnosť, ktorá v prejednávanej veci
mala priamy vplyv na vznik škody na zdraví žalobcu, a ktorú je plne dôvodné pričítať na vrub žalobcu.

39. Súd tak okolnosti dopravnej nehody, a to, že žalobca sa namiesto po chodníku technicky a právne
nesprávnepohybovalpovozovke,pričomvznikuškodymoholúplnezabrániťtým,žebysabolpohyboval
po chodníku, a že žalobca sa celej dopravnej situácie zúčastnil pod vplyvom alkoholu, ktorý podstatným
spôsobom ovplyvnil jeho nie len technicky nesprávny, ale až život ohrozujúci pohyb v priestore vozovky,
považoval za hlavné okolnosti na strane žalobcu, ktoré mali vplyv na vznik škody a ktoré je plne dôvodné

pričítať na ťarchu žalobcovi. Preto mal za to, že v konaní bolo preukázané aj zodpovednosť žalobcu
za škodu a zavinenie žalobcu ako poškodeného na škode. Keďže spornou však medzi stranami bola
miera zodpovednosti žalobcu, keďže žalobca uznával mieru svojho zavinenia na škode v rozsahu 30% a žalovaná v rozsahu 80 %, súd sa ďalej zaoberal aj okolnosťami dopravnej nehody týkajúcimi sa
škodcu.

40. Tu súd predovšetkým opakovane poukazuje na trestný rozkaz Okresného súdu Poprad č. k.
2T 15/2024-338 zo dňa 10.10.2024, ktorým je súd v prejednávanej veci viazaný, a ktorým bol
vodič motorového vozidla D. F. ml. uznaný vinným, že žalobcovi v súvislosti s dopravnou nehodou
z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 157
ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom do 05.07.2024. Trestný súd výrokom tohto trestného rozkazu

záväzne rozhodol, že vodič motorového vozidla konal protiprávne, a že zavinil vznik škody na zdraví
žalobcu, a to tým, že: „ ... v dôsledku nedôsledného venovania sa vedeniu motorového vozidla a situácii
v cestnej premávke, pri prekročení povolenej rýchlosti stanovenej pre prejazd daného úseku cesty,
čo bolo v rozpore s § 3 ods. 2 písm. a), § 4 ods. 1 písm. c), § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z.
ocestnejpremávkeaozmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov...“. Skutková
a právna podstata výroku trestného rozkazu teda v danom prípade rieši aj subjektívne zavinenie vodiča

motorového vozidla na vzniku škody na zdraví žalobcu. Vodičovi motorového vozidla pritom ukladá
za vinu, že konal v rozpore s ust. zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej už len „Zákon o cestnej premávke“), a to s
ustanoveniami, ktoré vodičovi motorového vozidla ako účastníkovi cestnej premávky ukladajú povinnosť
správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky,

prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej
premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam (§ 3 ods. 2 písm. a) Zákona o cestnej
premávke), venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke (§ 4 ods. 1 písm.
c) Zákona o cestnej premávke, a to pri súčasnom porušení aj povinnosti jazdiť v obci rýchlosťou
najviac 50 km/h (§ 16 ods. 4 Zákona o cestnej premávke). Vzhľadom na tento záväzný právny záver

o subjektívnom zavinení vodiča motorového vozidla na škode prijatý trestným súdom v trestnom konaní,
pre účely ktorého bol vypracovaný aj znalecký posudok č. 69/2023, na závery ktorého strany vo vzťahu
k okolnostiam na strane škodcu poukazovali aj v prejednávanej veci, súd zastáva názor, že vzhľadom na
uvedené právoplatné rozhodnutie trestného súdu o subjektívnom zavinení vodiča motorového vozidla
na vzniku škody na zdraví žalobcu porušením konkrétnych špecifikovaných povinnosti civilnému súdu už

neprislúcha opakovane vyhodnocovať protiprávne konanie vodiča z pohľadu porušenia tých právnych
povinností, ktoré už skonštatoval trestný súd. Rozhodnutie trestného súdu je pre civilný súd v tomto
smere záväzné. Tu súd vo vzťahu k rozsahu vykonaného dokazovania len dáva do pozornosti, že žaloba
bola na súd podaná dňa 29.01.2024, pričom trestný rozkaz bol vydaný až dňa 10.10.2024 a nadobudol
právoplatnosť dňa 26.10.2024.

41. Vo vzťahu k námietkam strán týkajúcim sa ďalších okolností dopravnej nehody z pohľadu
prevádzky motorového vozidla, a to možnosti zabránenia dopravnej nehode vodičom motorového
vozidla a technickým príčinám dopravnej nehody, podľa záverov znalca konštatovaných v znaleckom
posudku č. 69/2023 technickou príčinou dopravnej nehody bola aj rýchlosť pohybu motorového vozidla,

ktorá bola vyššia, ako bola rýchlosť pre daný úsek maximálne povolená (namiesto maximálne 50
km/h to bolo v rozmedzí od 67,2 km/h až 74,2 km/h), avšak iba za predpokladu, že počiatok reakcie
vodiča nastal na kolízne postavenie žalobcu, kedy pri rýchlosti do 50 km/h by vodič dokázal zastaviť
pred miestom zrážky s chodcom. Pokiaľ však vodič mal počiatok reakcie najprv na kolízne postavenie
ostatných chodcov nachádzajúcich sa v mieste nehodového deja v priestore pred postavením žalobcu

ako ďalšieho chodca z pohľadu vodiča a o žalobcovi ako chodcovi nemal v tom čase vedomosť, k zrážke
vozidla so žalobcom by s vysokou pravdepodobnosťou došlo, a to vzhľadom na tmavé vrchné oblečenie
žalobcu a miesto, kde sa v tom čase nachádzal, aj za predpokladu, vodič by sa pohyboval v počiatku
jeho pôvodnej reakcie rýchlosťou pre daný úsek cesty maximálne povolenou 50 km/h. Podľa znalca
však nie je technicky možné vyhodnotiť, či vodič motorového vozidla mal počiatok reakcie na postavenie

žalobcu v priestore cesty alebo mal počiatok reakcie na celkovú skupinu chodcov nachádzajúcich sa
v úseku nehodového deja. Vodič musel vyhodnocovať počas jazdy úsekom nehodového deja postavenie
apohybviacerýchosôbpohybujúcichsavpriestorecestyprevodičakolízne,nielenjednej,atovmieste,
kde sa po pravej strane cesty nachádzal chodník. Nemusel tak z technického hľadiska predpokladať
takýto pohyb osôb po ceste a žalobcu vzhľadom na miesto, kde sa nachádzal, nemusel dokonca ani

vidieť. Rozhľadové podmienky v mieste nehodového deja boli vplyvom zástavby domov zlé, miesto
bolo neprehľadné (čl. 7 znaleckého posudku č. 69/2023). Skutočné rozhľadové podmienky zachytenom
videokamerou boli výrazne horšie, nakoľko snímacie zariadenie kamery dokáže elektronicky záznam
zosvetľovať (odpoveď znalca na otázky č. 5 a 6). Ako už súd uviedol, v mieste nehodového dejanefungovalo riadne pouličné osvetlenie. Súd neprisvedčil zástupcovi žalobcu, že podľa videozáznamu
vodič začal reagovať pravdepodobne na žalobcu, nie na ostatných chodcov. Podľa znalca, ktorý
v znaleckom posudku vychádzal aj z tohto videozáznamu, nemožno technicky vyhodnotiť, kedy mal

vodič počiatok reakcie. Preto súd nepovažoval za preukázanú okolnosť, že vodič by pri maximálne
povolenej rýchlosti za daných okolnosti bol zrážke zabránil. Tu súd len dodáva, že výpoveď vodiča, či už
v prípravnom trestnom konaní zo dňa 15.03.2023, ktorú bral znalec do úvahy (čl. 31 znaleckého posudku
č. 69/2023), ako aj výsluch vodiča vykonaný súdom na pojednávaní dňa 04.02.2024 v prejednávanej
veci na návrh žalovanej, neboli spôsobilé na záveroch znalca nič podstatné zmeniť.

42. Na základe uvedeného skutkového a právneho stavu veci súd s prihliadnutím na judikatúru pomer
zodpovednosti žalobcu na vzniku škody ustálil na 50 % a škodcu na 50 %. Vo vzťahu k rozsudku
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co 78/2021 zo dňa 26.05.2022, na ktorý poukazoval zástupca
žalobcu, súd udáva, že odvolací súd v tomto rozsudku potvrdil správnosť pomeru zodpovednosti
chodca 20 % a vodiča motorového vozidla 80 % za dôkaznej situácie, že prvostupňový súd mal

vykonaným dokazovaním preukázané, že poškodený ako chodec síce zavinil škodu na svojom zdraví,
keď pod vplyvom alkoholu nesprávnym spôsobom prechádzal cez vozovku, avšak:. „2.4.....Výsledkom
všetkých znaleckých posudkov v trestnom konaní bol však záver, že obžalovaný (žalovaný v 1. rade)
v inkriminovanom čase na mieste dopravnej nehody jazdil neprimeranou a nepovolenou rýchlosťou.
Rýchlosť vozidla obžalovaného bola hlavnou príčinou vzniknutej dopravnej nehody, bez ohľadu na

spoluzavinenie poškodeného ...“. Vo vzťahu k rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
11Co 62/2022 zo dňa 27.10.2022, na ktorý tiež poukazoval zástupca žalobcu, súd udáva, že aj tu síce
odvolací súd potvrdil správnosť pomeru zodpovednosti chodca 20 % a vodiča motorového vozidla 80
% za situácie, že chodec vstúpil na vozovku vo večerných hodinách pod vplyvom alkoholu (navyše
mimo priechodu pre chodcov, v čiernom oblečení, bez reflexných prvkov), a pred vstupom sa nepozrel

doprava, kde by bol zbadal motorové vozidlo. Avšak súčasne konštatoval, že : „.11.1... zo znaleckého
posudku vyplýva, že jediným prvkom vzniku dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča
motorového vozidla“. V tomto prípade vodič prekročil povolenú rýchlosť, nejazdil vo svojom jazdnom
pruhu, bezdôvodne strhol riadenie vozidla doľava a nasmeroval ho na chodca prechádzajúceho cez
vozovku, pričom v dôsledku tohto konania bol vodič aj právoplatne uznaný za vinného z prečinu

usmrtenia podľa ust. § 149 ods. 1. ods. 2 písm. a) Trestného zákona. V prejednávanej veci bola situácia
v mieste nehodového deja, kde sa kolízne pohybovali okrem žalobcu aj ďalší chodci, kde nebolo funkčné
osvetlenie a rozhľadové podmienky boli zlé, z pohľadu reakcie vodiča komplikovaná, pričom nebolo
preukázané, že by nepovolená rýchlosť vodiča bola technickou príčinou dopravnej nehody, nakoľko
nebolo technicky možné preukázať, či vodič mal počiatok reakcie na žalobcu alebo ostatných chodcov,

a či žalobcu vôbec za daných okolnosti nehodového deja vôbec videl. Podľa znaleckého posudku pritom
technickou príčinou dopravnej nehody bez pochybnosti bolo postavenie žalobcu ako chodca v priestore
vozovky, a to napriek tomu, že po pravej strane cesty z pohľadu vodiča motorového vozidla sa nachádzal
chodník, kde žalobca aktívne vytváral svojim správaním pod vplyvom alkoholu opakovane vysoko
rizikové kolízne situácie pre všetkých vodičov, ktorý sa v danom čase pohybovali úsekom nehodového

deja, a to aj pri maximálne povolenej rýchlosti jazdy. Podľa záverov znaleckého posudku žalobca pritom
jednoznačne mohol zabrániť dopravnej nehode, ak by sa v priebehu nehodového deja nenachádzal
v priestore cesty a zároveň v koridore pohybu motorového vozidla. Pokiaľ ide o rozsudok Krajského
súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co 63/2020 zo dňa 25.11.2020, v ktorom odvolací súd zavinenie poškodeného
škodcu, ktorý ležal pod vplyvom alkoholu na vozovke, ustálil na 30 %, z toho rozsudku nevyplýva,

že by súd pri svojom rozhodovaní mal k dispozícii znalecký posudok, ktorý by bol odborne podrobne
objasňoval priebeh nehodového deja.

43. Vzhľadom na vyššie súdom ustálený rozsah zavinenia žalobcu na škode 50%, a žalovanou už
žalobcovi vyplatené poistné plnenie titulom náhrady za bolesť v rozsahu 20 % zo sumy 31.557 eur, t.j.

v sume 6.312 eur, súd žalobcovi priznal nárok na zaplatenie ešte 30 % z celého nároku na náhradu za
bolesť uplatneného žalobcom u žalovanej, t. j. 30 % zo sumy 31.557 eur, čo predstavuje 9.467,10 eur.
V prevyšujúcej časti súd uplatnený nárok na zaplatenie žalovanej istiny zamietol.

44. Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je

v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa toho zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.45. Podľa § 11 ods. 6 Zákona o povinnom zmluvnom poistení poisťovateľ je povinný bez zbytočného
odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti

a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom

na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

46.Podľa§11ods.7Zákonaopovinnompoistenípoisťovateľjepovinnýposkytnúťpoistnéplneniedo15
dníposkončeníprešetrovaniapotrebnéhonazistenierozsahupovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné

plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak
z toho rozhodnutia nevyplýva iná lehota.

47. Podľa § 11 ods. 8 Zákona o povinnom zmluvnom poistení ak poisťovateľ nesplní povinnosti podľa
ods. 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

48. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal na žalovanej aj zaplatenia úrokov z omeškania so
zaplatením náhrady za bolesť vo výške 9,5 % ročne zo sumy 15.777,90 eur od 16.02.2024 do
zaplatenia s odôvodnením, že žalovaná sa s poistným plnením v žalovanej výške dostala do omeškania
dňom 16.02.2024. Zástupca žalobcu tvrdil, že žalobca oznámil žalovanej poistnú udalosť listom zo dňa

27.10.2023, doručeným žalovanej 31.10.2023. Uplynutím 3 - mesačnej lehoty na prešetrenie škodovej
udalosti stanovenej žalovanej v cit. § 11 ods. 6 Zákona o povinnom zmluvnom poistení a 15-dňovej
lehoty na poskytnutie poistného plnenia stanovenej v cit. § 11 ods. 7 tohto zákona sa žalovaná dostala
do omeškania s poistným plnením. Preto podľa § 11 ods. 8 tohto zákona žalovanej vznikla povinnosť
zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorá

k prvému dňu omeškania predstavovala 9,5 % ročne.

49. Súd vo vzťahu k nároku na zaplatenie úrokov z omeškania v celom rozsahu poukazuje na závery
vyslovené Krajským súdom v Prešove v rozsudku sp. zn. 3Co 27/2022 zo dňa 05.10.2022, ktorý reaguje
už na nález ÚS SR sp. zn. III.ÚS 214/2020 zo dňa 14.10.2021 vydaný v konaní o ústavnej sťažnosti

č. k. 1Cdo 212/2017 zo dňa 26.02.2019. Ústavný súd v tomto náleze uviedol, že výklad, ktorý vylučuje
poskytnutie poistného plnenia, ktoré by zahŕňalo aj úroky z omeškania z náhrady škody, sa dostáva
do ostrého konfliktu s racionálnym účelom právnej úpravy vychádzajúcej zo Smernice európskeho
parlamentu a Rady č. 2000/26/ES. Krajský súd v Prešove v citovanom rozsudku tak prijal právny záver,
podľa ktorého: „28. ...otázka splatnosti poistného plnenia je upravená v ust. § 11 ods. 7 zákona č.

381/2001 Z. z. Pokiaľ poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, t. j. neposkytne poistné plnenie
v celom jeho rozsahu v lehote splatnosti určenej zákonom, alebo odmietne poskytnúť poistné plnenie,
dostáva sa do omeškania, čo znamená právo poškodeného (žalobcu) popri poistnom plnení požadovať
aj úroky z omeškania, ktorých základ je daný v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ust. § 11 ods. 8
zákona č. 381/2001 Z. z. upravuje výlučne následky nesplnenia povinnosti podľa ust. § 11 ods. 6 zákona

č. 381/2001 Z. z., t. j. sankcionuje neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak nezbavuje
poisťovňu povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa ust. § 11 ods. 7 zákona
č. 381/2001 Z. z. v spojení s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Výklad, v rámci ktorého by
nebolo možné zo strany poškodeného priznať v prebiehajúcom sporovom konaní úroky z omeškania,
by nezodpovedal zmyslu a účelu ustanovení zákona č. 381/2001 Z. z. Zmyslom povinného zmluvného

poistenia je zabezpečiť poškodenému nahradenie škody, a to v čo najkratšom čase. Nezodpovedá
spravodlivému usporiadaniu vzťahov, aby poisťovňa zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie
povinnosti poskytnúť poistné plnenie prenášala na poškodeného. Podľa názoru odvolacieho súdu práve
poisťovňa musí znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti, vrátane povinnosti znášať
stav, kedy sa v prípade odmietnutia plniť dostane do omeškania“. V prejednávanej veci žalovaná

neposkytla žalobcovi priznané poistené plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na
zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Poškodený poistnú udalosť žalovanej oznámil
listom zo dňa 27.10.2023, ktorý bol žalovanej doručený dňa 31.10.2023. Žalovaná tak bola povinná
skončiť prešetrovanie poistnej udalosti do 31.01.2024 a súdom priznané poistné plnenie žalobcoviposkytnúť najneskôr do 15.02.2024. Keďže žalovaná tak neučinila, je povinná počnúc dňom 16.02.2024
platiť žalobcovi aj úroky z omeškania zo sumy 9.467,10 eur v zákonnej výške určenej ust. § 3 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorá zodpovedá 9,5 % ročne. Preto súd žalobcovi priznal aj nárok na

zaplatenie úrokov z omeškania v požadovanej výške 9,5 % ročne do dňa požadovaného žalobou, tzn. od
16.02.2024 do zaplatenia, avšak iba zo sumy 9.467,10 eur. V prevyšujúcej časti súd žalobu aj ohľadne
úrokov z omeškania zamietol.

50. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

51. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

52. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

53. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

54. V prejednávanej veci súd žalobe žalobcu vyhovel iba čiastočne, keďže žalobcovi z požadovanej
istiny 15.777,90 eur priznal len 9.467,10 eur a žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Pri rozhodovaní
o náhrade trov konania však súd vychádzal z ustálenej judikatúry, podľa ktorej ak základ nároku

bol preukázaný a jeho výška závisela od úvahy súdu, žalobca má nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu. Preto súd aj v prejednávanej veci priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania
voči žalovanej v plnom rozsahu. O výške tejto náhrady rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením súdny úradník.

Poučenie:

Proti výrokom I. - III. rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove (§ 355 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).